Rozhodnutie, či poslať dieťa s kašľom do škôlky, je pre mnohých rodičov náročné. Je to večný spor medzi mamičkami, pedagógmi aj pediatrami, ktorý trápi mnohých rodičov. Na jednej strane nechcú, aby ich dieťa zbytočne vymeškávalo dôležité aktivity a učivo, na druhej strane majú obavy z prenosu infekcie na ostatné deti. Často sa stretávajú s kritickými pohľadmi ostatných rodičov, nikto nechce, aby sa jeho dieťa nakazilo od chorého spolužiaka. Navyše, inak aj ich čaká tortúra vybavovania OČR-ky, pričom nie každý zamestnávateľ má pochopenie pre detské choroby. Dospelý sa zdesí a uvažuje, či dať potomka do škôlky, alebo rýchlo zrušiť všetky stretnutia a porady, pretože bude musieť zostať doma. Nezainteresovaným sa zdá toto rozhodnutie jednoduché. Ak je dieťa choré, malo by zostať doma. Je však nemysliteľné, aby s každým potiahnutím nošteka zostávalo doma. Najmä, ak sa cíti v poriadku, je aktívne a soplík ho v ničom neobmedzuje. Kedy teda nechať dieťa doma a kedy ho poslať do škôlky či školy? Táto problematika si vyžaduje komplexný pohľad, ktorý zohľadňuje nielen zdravotný stav dieťaťa, ale aj jeho psychickú pohodu a sociálne interakcie.
Kašeľ ako obranný mechanizmus organizmu: Prečo deti kašlú?
„Kašeľ patrí medzi najčastejšie dôvody návštevy detí v mojej ambulancii,“ hovorí pediatrička MUDr. Viera Petrušková z Nitry. „Je dôležité si uvedomiť, že kašeľ je obranný reflex organizmu.“ To znamená, že dieťa kašle vtedy, keď sa jeho dýchacie cesty chcú zbaviť niečoho, čo tam nepatrí - vírusov, baktérií, alergénov či cudzích telies. Kašeľ je teda prirodzená reakcia tela na podráždenie dýchacích ciest. Z medicínskeho hľadiska je to významný symptóm, ktorý lekárom pomáha pri diagnostike. Každé dieťa je jedinečné a aj dĺžka a závažnosť infekcie či kašľa je u každého iná. Záleží na imunite dieťaťa, pridružených chorobách či sociálno-ekonomických podmienkach. Preto je nevyhnutné posudzovať situáciu individuálne a brať do úvahy celkový stav dieťaťa.
Kedy je nevyhnutná návšteva lekára:
Aj keď kašeľ je často len prejavom ľahkého ochorenia, existujú situácie, kedy by ste nemali váhať a vyhľadať lekársku pomoc. Pediatrička MUDr. Viera Petrušková zdôrazňuje, že dieťa do dvoch rokov by mal vidieť lekár pri každom kašli. Samozrejme platí, že ak dieťa prejavuje príznaky choroby dýchacích ciest so zvýšenou teplotou, musí zostať doma. Dieťa s chronickým ochorením dýchacích ciest, ako alergia, astma a podobne, zostane spravidla doma len pár dní, kedy sa navýši jeho dlhodobá terapia a po zlepšení klinického stavu sa vracia späť do kolektívu. Určite treba lekára navštíviť pri pretrvávajúcom únavnom kašli s teplotou či bez, hlavne keď je veľmi produktívny s vykašliavaním veľkého množstva sfarbeného hlienu. Ak spozorujete, že kašeľ výrazne obmedzuje dýchanie, spánok alebo celkovú aktivitu dieťaťa, neodkladajte návštevu lekára. Rovnako je dôležité sledovať farbu hlienu - žltý alebo zelený hlien môže naznačovať bakteriálnu infekciu, ktorá si môže vyžadovať špecifickú liečbu.
Ako dlho trvá kašeľ? Kategórie a priebeh
S kašľom sa nedá skoncovať zo dňa na deň. Ak k tomu dôjde, je to skôr výnimka, ktorá potvrdzuje pravidlo. „Zvyčajne platí, že zo začiatku je kašeľ suchý neproduktívny, neskôr sa mení na vlhký produktívny, pričom sa znižuje jeho frekvencia, aj intenzita,“ objasňuje Viera Petrušková. Dieťa prestane kašľať v noci. Cez deň nie je vyčerpané, len ešte dokašliava. „Zdravé dieťa môže po infekcii horných dýchacích ciest dokašliavať až do piatich týždňov. Doma spravidla zostane týždeň. Je dôležité dieťa dôkladne vyšetriť, spraviť potrebné výtery. Do kolektívu sa dieťa zvyčajne vracia po siedmych až desiatich dňoch, hlavne ak sa jeho klinický stav upravuje, zakašle len párkrát do dňa, v noci dobre spí a cez deň neprejavuje únavu,“ doplňuje pediatrička. Dĺžka trvania kašľa môže lekárovi veľa prezradiť. Podľa Viery Petruškovej môžeme kašeľ rozdeliť do viacerých kategórií:
- Akútny kašeľ: Trvá 2 až 3 týždne. Zvyčajne je vyvolaný infekciami horných dýchacích ciest. Je to najčastejší typ kašľa u detí a vo väčšine prípadov odznie spontánne.
- Subakútny kašeľ: Pretrváva 3 až 8 týždňov. Môže byť postinfekčný, čiže je spôsobený zvýšenou citlivosťou sliznice dýchacích ciest po predchádzajúcej akútnej infekcii. Jeho frekvencia sa neustále zvyšuje a v súčasnosti býva príčinou kašľa až u 25% pacientov. Tento typ kašľa často nevyžaduje špeciálnu liečbu, ale skôr trpezlivosť a podporné opatrenia.
- Chronický kašeľ: Pretrváva viac ako 8 týždňov. Jeho príčinou, okrem nedoliečenej infekcie dýchacích ciest, bývajú aj chronické ochorenia dýchacích ciest - astma, cystická fibróza, syndróm zatekania tzv. post nasal drip (kedy hlieny stekajú z nosohltanu do hrdla a dráždia ho), taktiež ochorenia iných systémov, ako napríklad GER - gastroezofageálny reflux či ochorenie kardiovaskulárneho systému. V takýchto prípadoch je nevyhnutná podrobná diagnostika a cielená liečba základného ochorenia.
Fyziológia kašľa
Pediatrička MUDr. Viera Petrušková si už pozná „svoje“ deti v ambulancii. „Viem, že keď začne kašľať Hanka, bude kašľať celé tri týždne rovnako intenzívne. Miško len tri dni a Emka bude veľmi kašľať týždeň a dokašliavať ďalšie tri.“ To potvrdzuje individuálny priebeh a potrebu prispôsobiť prístup každému dieťaťu.
Keď kašeľ nie je nákazlivý: Rozlišovanie príčin a pohľad na sople
Podľa slov MUDr. Viery Petruškovej, dlhodobý kašeľ nemusí byť nákazlivý. „Dôležitá je jeho dôkladná diagnostika a následná liečba a režimové opatrenia s následným upozornením pani učiteľky, aby sa aj chronicky choré dieťa cítilo dobre v kolektíve, pretože aj psychická pohoda je dôležitá pre správne fungovanie imunitného systému.“ Zuzana so synčekom počas minulého roka absolvovala viaceré vyšetrenia. Odborníci nezistili nič, čo by sa vymykalo priemeru. Ľahké infekcie sú u detí pomerne bežný jav. „Spravidla platí, že zdravé dieťa prekoná počas roka šesť až desať ľahkých infektov s dobrou reakciou na liečbu. Ľahký zápal dýchacích ciest znamená bežnú nádchu, kašeľ, teplotu, ktorá trvá maximálne prvé tri dni, pričom sa dieťa úplne vylieči približne do dvoch týždňov,“ vysvetľuje pediatrička.
Čím je dieťa mladšie, tým uňho prebieha infekcia ťažšie. „U novorodenca aj obyčajná nádcha, v porovnaní so školákom, dokáže spôsobiť veľké problémy s dýchaním, papaním či celkovou nepohodou,“ upozorňuje pediatrička. Preto najmä pri malých deťoch návštevu lekára určite neodkladajte.
Sople a kašeľ: Kedy sú „normálne“ a kedy nie?
Dá sa povedať, že aj zdravé dieťa kašle? Na to sú dva extrémne pohľady a pravda bude asi niekde uprostred. Na severe Európy vnímajú tento problém tak, že „deti jednoducho kašlú“. Neraz tam chodia po vonku aj v chladnom počasí s bosými nohami a vymrznutými líčkami, zelenou sviečkou pod nosom a kašlú ostošesť. U nás, naopak, aj s najmenším zakašľaním chodíme k lekárovi, čo s kašľom menšej intenzity skutočne nie je nevyhnutné. Najprv treba skúsiť prostriedky a možnosti liečby doma.
Dôležitým krokom je však správna a dostatočná liečba každej infekcie dýchacieho systému s dostatočne dlhou rekonvalescenciou, čiže zotavením a doliečením v domácom prostredí! Je to opatrenie, ktoré pomáha dozrievaniu imunitného systému a predchádza skomplikovaniu stavu (keď už je napríklad nevyhnutné použitie antibiotík).
Čo sa týka nádchy, doc. MUDr. Miloš Jeseňák, PhD., imunológ a alergológ, uvádza, že neexistujú pravidlá, ktoré by určovali, kedy dieťa môže alebo nemôže ísť do škôlky vzhľadom na sekréciu z nosa. Pediatrička MUDr. Katarína Šimovičová dodáva, že „sopeľ nie je dôvod vylúčenia dieťaťa z MŠ“. Dôležité je utrieť ho a učiť deti smrkať. Nie je nákazlivý v tom zmysle, ako si predstavujú rodičia, čo nemajú vedomosti z epidemiológie a mikrobiológie. Mnohé vírusy sú prenosné ešte pred samotným prejavom symptómov, takže deti si ich medzi sebou šíria pred tým, než sú choré. Preto je prehnaná obava z každého soplíka často neopodstatnená.
Kedy poslať dieťa do škôlky alebo školy a kedy ho nechať doma?
Rozhodnutie, či dať dieťa s kašľom alebo nádchou do kolektívu, vyžaduje zváženie viacerých faktorov. Kým pri starších, už školopovinných deťoch zvykneme hovoriť, že sopeľ a kašeľ nie sú choroba (najmä ak malý školák nemá teplotu, len mierne soplí a sem-tam zakašle), v prípade mladších detí treba byť opatrnejší. Rodičom, ktorí sa pýtajú, či môže ísť dieťa do škôlky, keď nachladlo, dávajú odpoveď väčšinou pani učiteľky ešte na začiatku školského roka počas prvého rodičovského združenia. Je to téma, ktorá sa netýka iba konkrétneho dieťaťa, ale v podstate celej škôlky.
Dieťa môže ísť do škôlky/školy, ak:
- Nemá teplotu.
- Kašeľ je občasný a neobmedzuje ho v bežných aktivitách. Napríklad, ak zakašle len párkrát do dňa.
- Je aktívne, má dostatok energie a prijíma dostatok tekutín.
- Dobre spí v noci.
- Jeho klinický stav sa upravuje a kašeľ sa zmierňuje.
- Má len "obyčajnú nádchu" bez ďalších závažných príznakov. Soplík, ktorý nie je hustý, žltý alebo zelený.
- Je chronicky choré (alergia, astma) a jeho stav je stabilizovaný, pričom sa navýšila jeho dlhodobá terapia a klinický stav sa zlepšil.
- Pokiaľ nevykašliava žltozelené hlieny, tak ide.
- Pokiaľ vládze behať a necíti sa vyslovene zle.
- Kasle obcas cez den, nie je to dusivy vlhky kasel, kasle hlavne v noci? Je culy, vyzera zdravo?
Dieťa by malo zostať doma, ak:
- Má teplotu (vyššia ako 38,3 °C sa vo všeobecnosti považuje za prejav choroby).
- Má zvýšenú teplotu 38,1 a veľmi kašle.
- Má hustý, žltý alebo zelený sekrét z nosa, ktorý by už „narobil šarapatu medzi deťmi“.
- Kašeľ je intenzívny, únavný, produktívny s vykašliavaním veľkého množstva sfarbeného hlienu, alebo je suchý, dráždivý.
- Je unavené, malátne, spavé, necíti sa dosť dobre na to, aby sa zúčastňovalo aktivít prebiehajúcich v triede.
- Má príznaky chrípky (vysoká horúčka, bolesti svalov a kĺbov).
- Má rozličné kožné problémy, ktoré sú infekčné, ako napríklad piata, šiesta a siedma choroba, kiahne, herpes a podobne.
- Je to vlhký kašeľ od piatku a je nedeľa. Silno pochybujete, že je zdravé.
- Pokiaľ na neho „lezie“ choroba, je mu zle a je nesvoj.
- Je to „dozvuk“ nedoliečenej choroby.
Americká akadémia pediatrov radí, aby si každý rodič odpovedal na tri otázky, ktoré mu pomôžu ľahšie sa rozhodnúť:
- Má dieťa teplotu?
- Cíti sa dieťa dosť dobre na to, aby sa zúčastňovalo aktivít v triede?
- Má dieťa príznaky chrípky?Ak je odpoveď na prvú a tretiu otázku áno, alebo na druhú otázku nie, dieťa by malo zostať doma. Ak sa zdá, že mu je ťažšie a nič z pobytu v triede nemá, malo by ísť domov. Môže sa však stať, že dieťa išlo ráno do škôlky v poriadku, ale zrazu sa jeho zdravotný stav zmenil. V takom prípade ho treba čo najskôr vyzdvihnúť.
Ranný filter v škôlkach: Prvá línia obrany
Pomôcť môže aj tzv. ranný filter, ktorý každé ráno vykonáva pani učiteľka, ktorá sa snaží odsledovať, či dieťa nejaví známky akútneho ochorenia. Úrad verejného zdravotníctva SR hovorí o tzv. rannom filtri a prevádzkovatelia predškolských zariadení ho musia zo zákona zabezpečiť cez zodpovedné osoby v zmysle ochrany zdravia detí v rámci ich pobytu v materskej škole. „Pani učiteľka si pri prijímaní dieťaťa všíma, aké je jeho dýchanie, či nemá upchatý noštek, kašeľ, pozrie sa naň, či nemá zapálené oči, vyrážky a podobne,“ vysvetľuje P. Šinková. V prípade, že nejaký príznak spozoruje, musí informovať rodiča, že dieťa nemôže do kolektívu prijať, nakoľko má podozrenie na akútne ochorenie. Keďže pani učiteľka nie je zdravotníckym pracovníkom, nie je odborne spôsobilá posúdiť, či ide o infekčné ochorenie, ale jej pozorovania sú kľúčové pre včasné odhalenie možnej choroby a prevenciu šírenia v kolektíve. Choré dieťa zostáva doma.
Najčastejšími ochoreniami u škôlkarov sú respiračné ochorenia, a z nich našich najmenších postihujú najviac zápaly horných dýchacích ciest. Vo väčšine prípadov nejde o nič vážne, iba o banálne ochorenie nosohltana. Avšak u detí sa to môže skomplikovať a prerásť až do toho, že sa infekcia rozšíri aj do stredného ucha, dutín, hrtanu a priedušiek, prípadne až do pľúc. Tieto nepríjemnosti majú na svedomí vírusy, ktoré liečime symptomaticky - podávaním liekov na soplíky, kašeľ alebo od horúčky. V každom prípade platí, že dieťa počas choroby potrebuje dostatok tekutín, hlavne čaju, držať sa v teple, často vetrať a tiež pokoj na lôžku (maminky vedia, že udržať hyperaktívne dieťa v posteli je často sci-fi). Vyhýbať sa treba aj kolektívu, takže choré dieťa nevodíme nielen do škôlky, ale ani do detských kútikov. Úrad verejného zdravotníctva ďalej uvádza, že „do kolektívu sa vrátiť až po úplnom vyliečení.“
Domáca liečba a podpora imunity: Kľúč k zdraviu
Prevencia je základ. „Podporovanie imunity patrí medzi najsilnejšie zbrane proti infekciám dýchacích ciest a iných ochorení,“ zdôrazňuje pediatrička Viera Petrušková. Môžete ju posilniť nielen u detí, ale aj u seba. Aj malé kroky dokážu veľa. Dôležitá je otvorená komunikácia medzi rodičmi a učiteľmi. Rodičia najlepšie poznajú svoje dieťa a dokážu rýchlo spozorovať, keď na neho niečo "lezie".
Praktické tipy pre domácu liečbu a prevenciu:
- Dostatok tekutín: Podávajte dieťaťu dostatok tekutín, hlavne teplého čaju. Hydratácia je kľúčová pre udržanie vlhkosti slizníc a riedenie hlienov.
- Zvlhčovanie prostredia: Suchý vzduch dráždi dýchacie cesty. Pomôže zvlhčovač vzduchu alebo mokré uteráky na radiátore.
- Inhalácia minerálnej vody: Cez kompresorový inhalátor môže pomôcť uvoľniť dýchacie cesty a zmierniť kašeľ.
- Prehrievacie zábaly na hrudník: Môžu priniesť úľavu od kašľa a podporiť vykašliavanie.
- Dostatočná hygiena nosa: Učte deti smrkať a pravidelne im vyplachujte nos. Ak nechce smrkať, poťahuje noštekom, utiera si to málo, čo jej z neho vytečie, ale cielene sa nevysmrká. Pomôcť môžu nosné spreje s morskou vodou.
- Vyššie položená hlava počas spánku: Podložte dieťaťu vankúš, aby sa mu ľahšie dýchalo a hlieny nestekali do hrdla.
- Kvalitné prírodné prípravky: Z prípravkov proti kašľu sú najbezpečnejšie tie na prírodnom základe. Sem patrí aj sirup Stodal, ktorý je vhodný pre celú rodinu bez obmedzenia veku. Jeho výhodou je fakt, že nemusíte rozmýšľať, či ide o suchý alebo vlhký kašeľ, účinkuje totiž na oba druhy. Cibuľová šťava s medom a citrónom je tiež skvelá vec, ktorá môže pomôcť. Dvoj-, trojdňové preliečenie ešte začínajúceho kašľa doma môže predísť dlhodobému zotavovaniu z ťažšej infekcie pri zanedbaní prvotných príznakov.
Podpora imunity celoročne:
- Dostatok pobytu a pohybu na čerstvom vzduchu: Pravidelné vychádzky posilňujú obranyschopnosť organizmu.
- Otužovanie: Postupné otužovanie tela, napríklad striedavými sprchami, pomáha budovať odolnosť voči chorobám.
- Dostatočný a výdatný odpočinok a spánok: Nedostatok spánku oslabuje imunitný systém.
- Dostatočný príjem čerstvého ovocia a zeleniny: Obsahujú vitamíny a antioxidanty nevyhnutné pre správne fungovanie imunity.
- Kvalitná strava: Vyvážená strava s dostatkom živín je základom.
- Obmedzenie stresu, dobrá psychická pohoda: Stres negatívne ovplyvňuje imunitu. Aj psychická pohoda je dôležitá pre správne fungovanie imunitného systému.
- Vitamíny a doplnky: Môžete siahnuť aj po komerčne vyrábaných prípravkoch, hlavne po vitamíne C, D a zinku, probiotikách, či prípravkoch s obsahom betaglukánu. Tieto môžu pomôcť posilniť imunitu, najmä v období zvýšeného výskytu ochorení.
Škôlky samotné prijímajú preventívne opatrenia, aby zabránili šíreniu ochorení v kolektíve. „Veľmi dôležitá je zdravá strava v škôlke, pitný režim, dostatok pohybu na čerstvom vzduchu,“ hovorí P. Arslan Šinková. „Ďalej je nutná pravidelná dezinfekcia priestorov a hračiek a časté vetranie. Treba dbať aj na teplotu v miestnosti.“
Fyziológia kašľa
Dilemy rodičov a frekvencia chorôb v kolektíve
Pozná to snáď každý rodič. V nedeľu večer uloží dieťa do postieľky a keď sa v pondelok ráno zobudí, dieťa si párkrát kýchne, potiahne nosom a zakašle. „Naša malá dcéra nechce smrkať. Poťahuje noštekom, utiera si to málo, čo jej z neho vytečie, ale cielene sa nevysmrká.“ Takéto „soplíkovanie“ sa môže ťahať niekoľko dní, až týždňov. Zaradenie dieťaťa do kolektívu sa u podstatnej časti z nich spája s očakávaným nárastom výskytu infekcií, najmä dýchacieho systému. Počas kontaktu s ostatnými deťmi sa okrem tzv. socializácie dieťaťa „socializuje“ aj jeho imunitný systém, ktorý si na základe opakovaných stretnutí s rôznymi infekciami (baktériami, vírusmi) buduje imunitnú skúsenosť a pamäť.
Normálnemu, zdravému dieťaťu sa imunita vyvíja do 6. roku života. V tomto veku je preto obyčajne po fyzickej, mentálnej, ale aj imunologickej stránke schopné zvládať prvú triedu. V prvom ročníku školy už dieťa nebýva také choré ako dvoj-, trojročné deti v materskej škole. Pretože je imunitne zrelé.
„Som za to vďačná. Aj keď toho neurobím až tak veľa pri unudenom dieťati. Má plno energie, chýbajú mu kamaráti. Prakticky mu nič nie je, len sem tam zakašle,“ dodáva mamina Zuzka, ktorej šéf vyšiel v ústrety a dovolil jej ostať pár týždňov na home office.
Realita častých chorôb v škôlke:
Mnohé matky potvrdzujú, že „jeden týždeň je dieťa v škôlke a jeden či dva choré doma. A tak stále dookola.“ Alebo: „Viac bol doma ako v škôlke. Dobre vie, čo je to čeliť kritickému pohľadu ostatných rodičov.“Z pohľadu učiteľky by zdravé dieťa nemalo kašľať. Avšak z pohľadu rodiča, „každý mesiac od septembra sme 2 týždne doma. Niekedy len kašeľ, inokedy nádcha, kde po 5-7 dňoch nastúpil kašeľ ako prejav choroby.“Niektorí rodičia majú strach, lebo vedia, aké to bolo v škôlke. „Bol týždeň v škôlke a potom dva, tri týždne doma kým sa vyliecil. A zase dookola. Teraz mi vravel, že veľa detičiek v škole kašle.“
Odlišné prístupy rodičov a obavy:
„Pokiaľ nemá teplotu, nejde ju rozdrapiť od kašľa, ide do školy… kedysi som už pri najmenšom sopli nechávala doma, podchvíľou OČR, vyzdravela, vrátila sa do toho 'semenišťa bacilov', o pár dní zas doma… iné matky šupnú ráno dieťaťu liek od teploty, sirup od kašľa a pošlú ho…“„Celkovo triedy mojich detí sú zdravé. Nikto tam nerieši nejaké sople a pokašliavanie, deti behajú ešte aj v októbri v tričkách po vonku.“„Nie, nedávam dcéru do školy, keď je chorá, má kašeľ, sopeľ, alebo celkovo, keď sa necíti dobre. Ani mne sa nepracuje dobre, keď nie som zdravotne ok, tak prečo by som ju dávala do školy, kde musí byť sústredená, rozmýšľať atď.“„Kludne by som ho nechala doma, ale mám strach ak bude tak často chorý ako bol v škôlke, toľko predsa vymeškávať nemôže.“ K tomu však prichádza argument, že: „A prečo by nemohol vymeskávať? Veď učivo prvého stupňa ľavou zadnou zvládnete doma. Moje dieťa malo prvý rok vymeškaných 250 hodín, druhý 200. Nikto nič neriešil, pokiaľ učivo zvládalo.“
Jedna matka popisuje situáciu so synom, ktorý od nástupu do škôlky neustále ochorie: „Mám 3,5 ročného syna a od septembra chodí do škôlky a odvtedy je stále chorý. Predtým mával síce dosť často nádchu so soplíkmi, ale bez kašla a teraz je to aj s kašľom. V septembri sa držal, v októbri mal zápal hrdla bral antb. v novembri bol znovu chorý nádcha, kašeľ ale bez antb. v decembri tiež kašlal a potom dostal črevnú chrípku, vo februári bol soplíkavý a v noci sa nám dusil a ráno kašlal doktorka nám dala antb. ale som mu nedávala prešlo to aj bez nich. Teraz je marec a je znovu chorý, 3 dni bol v škôlke začal kašľať, má soplíky, boli sme pri doktorke, lebo mal zvýšenú teplotu 38,1 a veľmi kašle. Pani doktorka mu dala antb. povedala, že má nález na prieduškách. Celkovo veľmi slabo papá a keď je chorý skoro nič nezje. Nerada dávam aj preto antb. no teraz má aj zvýšenú teplotu, suchý dráždivý kašeľ a je dosť spavý. Pani doktorka nemá ten prístroj na určenie či je to vírusového pôvodu alebo bakteriálneho pôvodu. Dosť často indikuje antb. aj keď podľa môjho názoru nie sú opodstatnené - istí sa. Keď som synčekovi nedala antb. pochválila ma aj keď to ona sama naordinovala. Mám aj malú 8 mesačnú dcérku, je kojená, ale bohužiaľ, aj ona sa od synčeka nakazí. Už ako 4 mesačná brala antb. nemala teplotu, len kašlala vtedy som synčekovi nedala antb. jej áno. nevyzerala ako chorá len ma doktorka vystrašila že ten kašeľ sa jej nepáči, tak som jej tie antb. dávala. Keď sme prišli na kontrolu povedala som jej, že synčekovi som nedávala antb. tak povedala, že je zdravý a že som dobre urobila a opýtala sa aj na malú, tej som dávala. Už mi pripadá, že ja si mám indikovať kedy mám dať antb. kedy nie. Neviem, čo s tým mojím synčekom, prečo je tak často chorý. Pani doktorka mi neodporúča škôlku aj keď vlastne v dec., jan., februári bol doma a bol tiež chorý. Čo mám robiť? Pani doktorka po vyliečení z tohto zápalu priedušiek chce nasadiť mu imunologickú liečbu. A má prestať chodiť do škôlky aj keď mu to podľa mňa prospeje, je dosť rozhíčkaný a za všetko plače. Nevie smrkať, chce aby sme mu my utierali soplíky neviem ako ho prinútiť naučiť smrkať.“Tento prípad ukazuje na hĺbku rodičovských dilem a potrebu individuálneho prístupu k liečbe a dochádzke do kolektívu. Podpora rodičov zo strany lekárov a učiteľov je nevyhnutná. Doktorka Petrušková je sama mamou troch detí a vie, že choroba dieťaťa dokáže poriadne potrápiť. „Chcela by som podporiť všetky maminky, ľúbte svoje deti, pomáhajte a podporujte ich. Ak robíte všetko čo vládzete a dieťatko je napriek tomu opakovane choré, vedzte, že v tom nie ste samy. Aj nás lekárov trápi, keď je dieťa opakovane choré a snažíme sa nájsť spôsob ako pomôcť jemu aj vám, len nám musíte dôverovať. Som tiež mama a k tomu aj lekárka, ale tiež len človek. Mám tri deti a neraz som sa cítila zúfalo z ich zdravotného stavu. Ale všetko sa dá zvládnuť, všetko raz prejde a stojí to za to,“ povzbudzuje na záver.
tags: #poslat #dieta #do #skolky #ked #kasle