Vzťahy medzi rodičmi a deťmi sa s pribúdajúcimi rokmi neustále vyvíjajú, no niektoré povinnosti, ktoré vyplývajú zo zákona, zostávajú. Jednou z nich je aj vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom. Hoci mnohí rodičia sa mylne domnievajú, že ich povinnosť platiť výživné voči dieťaťu automaticky končí dosiahnutím jeho plnoletosti, realita je často zložitejšia. Platenie výživného nie je viazané na dosiahnutie určitej vekovej hranice. Naopak, vyživovacia povinnosť pretrváva dovtedy, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Táto skutočnosť nadobúda mimoriadny význam najmä v prípadoch, ak plnoleté dieťa pokračuje v príprave na budúce povolanie, alebo ak je jeho schopnosť samostatne sa živiť ovplyvnená zdravotným postihnutím či vlastným príjmom. V nasledujúcom článku Vám prinášame odpovede na tieto aj mnohé iné praktické otázky týkajúce sa plnenia vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa, so zameraním na špecifické situácie zdravotného postihnutia a vlastného príjmu.
Základné Princípy Vyživovacej Povinnosti Rodičov
Jednou zo zákonných povinností rodičov voči deťom je plnenie vyživovacej povinnosti. Tú môžu rodičia realizovať v naturálnej alebo peňažnej podobe, a to buď dobrovoľne alebo v dôsledku rozhodnutia vydaného v súdom konaní. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je upravená v ustanovení § 62 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon o rodine“). V zmysle uvedených ustanovení majú obaja rodičia povinnosť vyživovať svoje dieťa, nakoľko dieťa má zákonom o rodine upravené právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
Zákon o rodine explicitne upravuje aj dĺžku trvania vyživovacej povinnosti, a to do doby, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť, teda úplne a trvale uhrádzať alebo uspokojovať svoje životné potreby, ktoré môžeme zaradiť medzi tzv. relevantné. Pre naplnenie skutkovej podstaty nestačí, ak má dieťa len jednorazový príjem, alebo ak má nepravidelný príjem, napríklad zo študentskej brigády. Vyživovacia povinnosť nie je viazaná na dosiahnutie žiadneho konkrétneho veku. Do pozornosti je potrebné dať fakt, že vyživovacia povinnosť nadobudnutím plnoletosti, t.j. 18 rokov veku, či dokonca veku 26 rokov, nezaniká. Na konkrétny vek sa viaže len vyplácanie prídavku na dieťa, ktorý je ohraničený dovŕšením 25 rokov veku, ak dieťa spĺňa podmienku nezaopatrenosti. Dospelosť, teda dosiahnutie osemnásteho roka života, ešte neznamená, že dieťa je samostatné, finančne nezávislé a nepotrebuje pomoc svojich rodičov. Schopnosť samostatne sa živiť je základnou zákonnou podmienkou, ktorú súd posudzuje pri rozhodovaní, či má plnoleté dieťa nárok na výživné alebo nie. Pokiaľ plnoleté dieťa je schopné sa samostatne živiť, tak nárok na výživné nemá; pokiaľ nie je schopné sa samostatne živiť, nárok na výživné má.
Schopnosť dieťaťa osamostatniť sa a samo si zabezpečovať základné životné potreby sa vyhodnocuje komplexne, v závislosti od viacerých premenných. Okrem veku dieťaťa je dôležitým ukazovateľom tejto schopnosti aj jeho zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy dieťaťa a jeho potreby, majetkové pomery a pod. Nezamestnanosť dieťaťa sama o sebe nie je dôvodom pre vznik vyživovacej povinnosti, ak nie je spojená s inými okolnosťami, napríklad so zdravotným postihnutím.
Štúdium ako Kľúčový Faktor Trvania Vyživovacej Povinnosti
Jednou zo základných povinností rodiča je viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým vytvoriť priestor pre jeho sebarealizáciu. Počas tohto obdobia, teda počas obdobia, kedy dieťa študuje, vyživovacia povinnosť rodičov voči nemu trvá. Denné štúdium na strednej škole, učňovke či vysokej škole je najčastejším dôvodom, pre ktoré plnoleté deti nie sú schopné sa samé živiť a na súde žiadajú od rodiča výživné. Denné štúdium je také, kedy dieťa študuje počas väčšiny pracovného týždňa, čo vylučuje alebo výrazne sťažuje možnosť sa riadne zamestnať. Pri ostatných formách štúdia treba prísne posudzovať, či umožňujú dieťaťu riadne pracovať popri štúdiu alebo nie. V prípade diaľkového štúdia vyživovacia povinnosť nevzniká, pretože takéto štúdium je určené pre ľudí, ktorí ho realizujú popri zamestnaní.
V aplikačnej praxi sa ako ukončenie prípravy na budúce povolanie chápe ukončenie vysokej školy v určitom študijnom programe; za relevantné vo vzťahu k pokračovaniu vyživovacej povinnosti by sa nemohlo brať ďalšie štúdium, t.j. na vysokej škole v inom študijnom odbore, respektíve akékoľvek postgraduálne štúdium, najmä ak má dieťa už zabezpečené dostatočné príjmy. Súdna prax ustálila, že ak dieťa sústavne študuje na vysokej škole, potom vyživovacia povinnosť rodičov trvá až do času ukončenia riadneho denného štúdia na vysokej škole, a to získaním druhého stupňa vysokoškolského štúdia (titul Ing./Mgr./MUDr. a pod.). Pokračovanie v štúdiu na inžinierskom stupni je v tomto smere preto úplne relevantné.
Vzhľadom na súčasnú situáciu na trhu existuje pomerne veľké množstvo osobitných foriem vzdelávania, ktoré sú často pre sebarealizáciu nevyhnutné - rôzne rekvalifikačné kurzy, nadstavbové štúdium či zahraničné stáže. V týchto prípadoch bude pomerne náročné ustáliť, či je dieťa schopné sa samo živiť. Do úvahy sa musia vziať jednak schopnosti a nadanie dieťaťa, no na druhej strane nemôže dochádzať k zneužívaniu vyživovacej povinnosti snahou vyhnúť sa pracovným povinnostiam.
Zároveň je nutné uviesť, že zákonná vyživovacia povinnosť nezaniká iba z dôvodu ukončenia štúdia, ak na to nie sú splnené ďalšie zákonné predpoklady. Ak teda dieťa študuje a riadne v tomto štúdiu pokračuje až do jeho dokončenia, na povinnosti platiť výživné nič nemení ani skutočnosť, ak dieťa štúdium prerušilo, napr. z dôvodu nevydarenej skúšky, prípadne ak túto urobilo až na ďalší pokus. Uvedené platí i pre dobu štúdia nasledujúcu po primeranej praxi, kedy bolo dieťa zárobkovo činné. Na druhej strane, ak dieťa vstúpilo do zamestnania, ktoré mu umožnilo samostatne sa živiť, ale toto neskôr preruší s cieľom ďalšieho štúdia a kvalifikácie na iné povolanie, vyživovacia povinnosť sa neobnovuje. Môže nastať situácia, kedy síce plnoleté dieťa je schopné samo uspokojovať svoje životné potreby, avšak len čiastočne, napr. si dokáže zabezpečiť stravu, zdravotnú starostlivosť, záujmovú činnosť, kultúrne vyžitie, avšak nie bytovú otázku. Rodičia sú v takom prípade povinní z titulu vyživovacej povinnosti zabezpečiť tomuto plnoletému dieťaťu bývanie, a to až kým si nebude vedieť bývanie zabezpečiť samo.
V súvislosti so štúdium na vysokej škole sa stáva relevantná aj otázka podania návrhu na zvýšenie výživného. Odôvodnenosť potrieb dieťaťa sa v prípade štúdia mimo miesta svojho bydliska zvyšuje. Je zrejmé, že výživné určené rozhodnutím súdu na stredoškoláka nebude postačujúce pre zabezpečenie potrieb študenta vysokej školy.
Špecifiká Vyživovacej Povinnosti voči Dieťaťu so Zdravotným Postihnutím
Zdravotné postihnutie, ktoré je trvalé a objektívne svojim rozsahom znemožňuje dieťaťu nadobudnúť schopnosť sa samostatne živiť, je ďalším, hoci výnimočným, dôvodom, pre ktoré plnoleté dieťa má nárok na výživné, a to aj v prípade, že neštuduje. Keďže ide o výnimku z pravidla, súd musí tento nárok skúmať prísne. V prvom rade musí ísť o také postihnutie, ktoré znemožňuje dieťaťu akúkoľvek prácu. Zdravotné postihnutie, ktoré „len“ obmedzuje dieťa vo výkone niektorých druhov povolaní, nie je dôvodom pre vznik nároku na výživné. V druhom rade, musí ísť o postihnutie trvalé. V prípade krátkodobých postihnutí súd neprizná nárok na výživné, pokiaľ dieťa nie je schopné sa živiť z iných dôvodov.
V praxi sa vyskytujú prípady, že aj ťažko zdravotne postihnuté deti študujú na vysokej škole, pokiaľ im to mentálne zdravie dovoľuje. Je však vysoko pravdepodobné, že po ukončení štúdia sa nebudú môcť realizovať v žiadnej profesii, alebo len vo veľmi obmedzenom rozsahu.
Objektívna nemožnosť dieťaťa živiť sa samostatne z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia, vedúceho až k pozbaveniu spôsobilosti na právne úkony, nemôže byť pričítaná na ťarchu tohto dieťaťa v tom zmysle, že by po priznaní sociálnych dávok už nemalo mať právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a že by nemalo mať právo na výživné zo strany rodiča. Takto znevýhodnené dieťa si svoje postihnutie nespôsobilo a naopak potrebuje pomoc po všetkých stránkach, aby jeho život bol čo najviac znesiteľný v rámci už tak značne obmedzených možností. Dôsledky (aj majetkové, t. j. vyživovacia povinnosť) takého postihnutia dieťaťa preto musia ísť na ťarchu toho, kto (ako racionálna bytosť) dieťa na svet, dobrovoľne a pri vedomí si všetkých možných dôsledkov, priviedol, teda rodiča, pokiaľ to samozrejme jeho majetkové možnosti objektívne umožňujú. Toto potvrdil aj nález Ústavného súdu ČR zo dňa 13. marca 2013, sp. zn. II. ÚS 2121/14, pričom teleológia § 85 ods. 1 Zákona o rodine (na Slovensku § 62 ods. 1 ZR) je zásadne postavená na myšlienke človeka plne zodpovedného za svoj osud. Avšak pre ťažko zdravotne postihnuté dieťa platí špecifický prístup.
Vlastný Príjem Dieťaťa a jeho Vplyv na Výživné
Pri posudzovaní schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť je nevyhnutné zohľadniť akýkoľvek jeho vlastný príjem. To platí rovnako pre dieťa bez zdravotného postihnutia, ako aj pre dieťa so zdravotným postihnutím, ktoré poberá napríklad invalidný dôchodok, opatrovateľský príspevok, iné sociálne dávky alebo má príjem zo zárobkovej činnosti.
Ak dieťaťu vznikne nárok na priznanie sociálneho štipendia, štipendium sa bude považovať za príjem dieťaťa, a ten bude zohľadnený pri určovaní výšky výživného vo vzťahu k povinným osobám, teda obom rodičom. Rovnaký záver však nemožno vyvodiť v prípade prospechového štipendia, nakoľko ide o príjem jednorazový s motivačným charakterom, ktorý závisí od aktuálneho prospechu študenta. Vo všeobecnosti však možno uviesť, že na štipendium sa má prihliadať predovšetkým pri nižších možnostiach na strane povinného rodiča.
Ak dieťa pracuje popri dennom štúdiu, brigádnická práca síce nárok na výživné dieťaťa nevylučuje, môže však ovplyvniť výšku výživného. Ak je príjem z brigády popri príjme povinného rodiča minimálny, tak nemá výrazný vplyv na výživné. Ak však je tento príjem nie zanedbateľný popri príjme povinného rodiča, súd môže výšku výživného na dieťa primerane znížiť.
V prípade plnoletého dieťaťa so zdravotným postihnutím, ktoré poberá vlastný dôchodok (napr. invalidný dôchodok) alebo iné sociálne dávky, sa tieto príjmy posudzujú ako súčasť jeho celkových príjmov. Súd skúma, či sú tieto príjmy v kombinácii s prípadnými inými zdrojmi dostatočné na to, aby dieťa pokrylo svoje odôvodnené životné potreby. Ak áno, rodičovská vyživovacia povinnosť sa môže znížiť alebo zaniknúť. Je však kľúčové vziať do úvahy špecifické potreby zdravotne postihnutého dieťaťa, ktoré môžu byť podstatne vyššie ako u zdravého človeka (napríklad náklady na liečbu, rehabilitáciu, špeciálne pomôcky, asistenciu). Preto aj vyšší príjem z dôchodku nemusí automaticky znamenať schopnosť samostatne sa živiť v plnom rozsahu. Súd vždy posudzuje skutočný stav, t.j. príjmy, možnosti, schopnosti, majetkové pomery, potreby detí a zohľadňuje pritom najlepší záujem dieťaťa.
Ako sa vypočíta výživné na manžela/manželku?
Určovanie a Zmena Výšky Výživného
Pri určovaní výšky výživného súd prihliada na odôvodnené potreby detí, ale aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Životná úroveň rodiča je primárne kritérium určenia výšky výživného. Výška výdavkov na dieťa je až sekundárna. Výživné nie je o tom, že sa zrátajú pravidelné výdavky na dieťa a polovicu z nich zaplatí rodič z výživného. Výživné je o tom, že dieťa má právo žiť takú materiálnu kvalitu života, akú má jeho rodič. Ak má rodiča, ktorý zarába niekoľko tisíc eur mesačne, tak ten bude platiť niekoľkonásobne viac ako rodič, ktorý zarába pár stovák, a to bez ohľadu na výšku výdavkov.
Neexistuje žiadny matematický vzorec pre výpočet výživného, ktorý by sme našli v zákone. Súdna prax k tejto otázke tiež nepristupuje jednotne. Niektoré vyššie súdne autority zastávajú názor, že tento podiel by mal byť vo výške od 20 do 30 percent príjmov povinného rodiča v závislosti od počtu vyživovacích povinností a veku dieťaťa. Iné vyššie súdne autority žiadne percentá neuznávajú. Základným kritériom právneho štátu je predvídateľnosť súdneho rozhodnutia, preto zastávame názor, že takéto percentuálne určenie má opodstatnenie. Na druhej strane ho nemožno paušalizovať a vždy rozhodujú aj okolnosti konkrétneho prípadu. To platí najmä pri podnikateľoch s nulovými príjmami avšak s vysokou životnou úrovňou, kedy nemožno percentá použiť.
Výživné má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami. Preto, ako vyššie uvádzame, výdavky pri posudzovaní výšky výživného sú až sekundárne. Neznamená to, že súd na výdavky nijako neprihliadne, ale neočakávajte, že Vaše výdavky uprednostní pred výživným. V zásade platí, že súd uzná tie výdavky, čo sú opodstatnené. Na neopodstatnené výdavky ako napr. exekúcie a pod., súd nebude prihliadať. Avšak aj tie opodstatnené Vám súd len tak neodpočíta od príjmu pri určovaní výživného. Vždy musíte Vaše výdavky primerane optimalizovať, prihliadajúc na to, že výživné má prednosť pred ostatnými.
Majetkové pomery rodičov tvoria ako aktíva, tak pasíva. Na strane aktív pôjde o príjmy, tiež ostatné majetky ako nehnuteľnosti, autá, cenné papiere, úspory a pod. Na strane pasív pôjde o výdavky, dlhy, pôžičky a pod. Je nevyhnutné, aby súd mal čo najlepší prehľad ako o aktívach, tak pasívach, t.j. o kompletných majetkových pomeroch rodičov.
Výživné sa neurčuje len podľa príjmu a majetkových pomerov, ale aj podľa iných pravidiel. Medzi tieto pravidlá patrí aj posudzovanie schopností a možností rodičov. Súd tak určuje výživné aj s prihliadnutím na dosiahnuté vzdelanie rodiča v danej oblasti, na jeho vek a zdravotný stav, možnosti uplatnenia sa na trhu práce. Čo napríklad s rodičom, ktorý je dobrovoľne nezamestnaný a bez príjmu? Nebude platiť výživné, lebo nemá príjem? Nie. Súd prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zisťuje, či sú na trhu pracovné ponuky, ktoré by mohol rodič využiť a za akú mzdu. Následne nič nebráni súdu vychádzať z takto zisteného potencionálneho príjmu. Súd prihliada aj na to, či sa rodič bez zbytočného dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania. Ak sa napríklad rodič vzdá bez riadneho dôvodu zamestnania, súd pri určovaní výživného môže vychádzať z príjmu, ktorý rodič v tomto zamestnaní dosahoval. Súd ďalej prihliada na neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie.
Minimálne výživné je Zákonom o rodine určené vo výške 30% zo sumy životného minima. Minimálne výživné musí platiť každý povinný rodič bez ohľadu na jeho majetkové pomery, či schopnosti a možnosti, zdravotný stav, vek, či finančnú situáciu. Upozorňujeme, že určenie minimálneho výživného prichádza do úvahy len výnimočne a to v prípade objektívnych prekážok na strane rodiča. Sumy životného minima, od ktorých sa odvíja výška minimálneho výživného sa upravujú spravidla vždy k 1. júlu kalendárneho roka. Maximálne výživné zákonom zatiaľ upravené nie je, čo však neznamená, že tento pojem neexistuje. Obmedzenie maximálnej výšky výživného vychádza z práva rodiča vychovávať svoje dieťa v zhode so všeobecne uznaným cieľom vychovať produktívneho človeka, ktorý si dokáže vlastnou prácou a aktivitou zarobiť na živobytie. V prípade, ak dieťa už objektívne schopné si samé svoje potreby uspokojovať, bolo by nespravodlivé pričítať jeho prípadnú nečinnosť na ťarchu rodiča.
Zmena v pomeroch sa posudzuje v prípade, ak súd koná o zvýšení alebo znížení výživného na dieťa, t.j. ide o prípady, kedy už výživné súdnym rozhodnutím určené je. V takomto prípade súd porovná majetkové pomery, schopnosti a možnosti rodiča a dieťaťa a rozhodnutie o úprave výšky výživného bude závisieť práve od tohto porovnania.
Dobré mravy môžu, hoci výnimočne, mať vplyv na nárok dieťaťa na výživné. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Tento rozpor musí byť výrazný a objektívne závažný do takej miery, že súd siahne na základný nárok dieťaťa na výživu od rodiča. Nepôjde teda o prípady, kedy sa dieťa nestretáva s rodičom, či prípady, kedy majú zlé vzťahy, ale o závažnejšie pochybenia.
Procesné Aspekty a Praktické Rady
Konanie o výživnom plnoletého dieťaťa je z povahy veci návrhové. To znamená, že súd nezačne konanie z vlastnej iniciatívy, ale len na základe návrhu plnoletého dieťaťa. V takomto prípade už dieťa nezastupuje rodič ani kolízny opatrovník; koná samostatne. Ak súd v konaní o výživné maloletého dieťaťa rozhoduje až po dosiahnutí plnoletosti dieťaťa, je potrebné, aby plnoleté dieťa v konaní uviedlo, či aj na dobu po dosiahnutí plnoletosti nárok na výživné uplatňuje a v akej výške. Takisto rodič tohto dieťaťa, ktorého vyživovacia povinnosť má byť určená, sa k uvedenému nároku vyjadrí v rámci svojho návrhu. Za týchto predpokladov súd v konaní neobmedzí svoje rozhodnutie iba na čas maloletosti dieťaťa.
Návrh na súd je potrebné podať na miestne príslušnom súde, ktorým je okresný súd v obvode bydliska navrhovateľa (teda plnoletého dieťaťa). V návrhu je potrebné uviesť: označenie účastníkov konania (osobné údaje navrhovateľa a odporcu), čoho sa domáhate (jasne špecifikovať výšku výživného), odôvodnenie (prečo dieťa nie je schopné sa samo živiť, popis štúdia, jeho dĺžky, nákladov spojených so štúdiom, zdravotného stavu), majetkové pomery, príjmy a výdavky navrhovateľa (dôležité je preukázať, z čoho dieťa žije, aké sú jeho priemerné opakujúce sa príjmy a výdavky, prípadne vlastný dôchodok alebo iné dávky). Príslušnými dokladmi sa preukazujú výdavky na živobytie. K návrhu je potrebné priložiť relevantné prílohy, ako napríklad rodný list, potvrdenie o návšteve školy, doklady o príjmoch a výdavkoch, prípadne lekárske správy preukazujúce zdravotné postihnutie.
Pred dosiahnutím plnoletosti sa výživné platí do rúk rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Po dovŕšení 18 rokov sa však situácia mení. Keďže plnoleté dieťa je už spôsobilé na právne úkony, vyživovacia povinnosť sa plní priamo k rukám dieťaťa, najčastejšie na účet vedený v banke. Po dosiahnutí plnoletosti oprávneného dieťaťa totiž neexistuje zákonný dôvod na to, aby sa výživné naďalej zasielalo do rúk druhého rodiča. Pritom ak by aj ohľadom výživného existovalo súdne rozhodnutie, na vyššie uvedenú zmenu v platení výživného nie je potrebné meniť súdne rozhodnutie. Z praktického hľadiska je však vhodné odkomunikovať spomínanú zmenu v platení výživného aj s druhým rodičom. Dôležité je, že ak by rodič aj naďalej posielal výživné druhému rodičovi (napr. matke), môže sa dostať do situácie, kedy v skutočnosti výživné neplatí oprávnenej osobe. Plnoleté dieťa má právo oznámiť povinnému rodičovi číslo účtu, na ktorý si želá výživné dostávať. Takýmto spôsobom vie následne povinný rodič vydokladovať riadne plnenie svojej vyživovacej povinnosti voči nezaopatrenému plnoletému dieťaťu.
Ak bola vyživovacia povinnosť určená rozhodnutím súdu, táto trvá až do času, kým nie je vydaný rozsudok súdu o zrušení vyživovacej povinnosti. Teda povinný rodič nemôže svojvoľne prestať plniť vyživovaciu povinnosť, nakoľko sa dostáva do omeškania s plnením, vystavuje sa riziku trestného stíhania a exekúcie. V - prípade, ak je dieťa schopné sa samo živiť, odporúčame podať návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti na príslušný súd. V prípade plnoletých detí totiž platí, že ak by návrh podal povinný rodič a súd bude mať za preukázané, že dieťa je schopné sa samo živiť už po nejaký čas, súd zruší vyživovaciu povinnosť odo dňa podania návrhu. Ak máte dôvodné podozrenie, že syn už pracuje a je schopný sa sám živiť, môžete podať na súd návrh na zrušenie alebo zníženie výživného z dôvodu, že máte podozrenie, že syn je už schopný samostatne sa živiť. Súd začne konanie a vyzve syna, aby sa k veci vyjadril a preukázal, či je schopný samostatne sa živiť. Počas konania na súde sa odporúča výživné naďalej platiť, aby sa predišlo prípadným nedoplatkom a exekúcii.
Ako sa vypočíta výživné na manžela/manželku?
Náhradné Výživné
Právne vzťahy pri poskytovaní náhradného výživného pre dieťa upravuje zákon č. 201/2008 Z. z. Náhradné výživné slúži na zabezpečenie výživy nezaopatreného dieťaťa (oprávnenej osoby) v prípade, ak si povinná osoba (t.j. rodič alebo iná fyzická osoba) neplní vyživovaciu povinnosť voči nezaopatrenému dieťaťu alebo sirote nevznikol nárok na sirotský dôchodok alebo na sirotský výsluhový dôchodok, resp. súdu bol podaný návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom z dôvodu, že povinná osoba si ju neplní.
Ak povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť v plnej výške, náhradné výživné sa poskytuje vo výške určenej rozhodnutím súdu alebo vo výške rozdielu medzi výškou výživného určeného rozhodnutím súdu a výškou zaplateného výživného povinnou osobou. Ak oprávnenej osobe nevznikol nárok na sirotský dôchodok alebo sirotský výsluhový dôchodok, náhradné výživné sa poskytuje vo výške 0,7 - násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa. Prijímateľ náhradného výživného je povinný informovať úrad o každej zmene skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre trvanie nároku na náhradné výživné, na jeho výšku a na jeho vyplácanie bez zbytočného odkladu, najneskôr však do ôsmich dní odo dňa zmeny týchto skutočností.
Časté Otázky a Dôležité Upozornenia
Otázka: Dokedy musím platiť výživné na dospelé dieťa vo veku 24 rokov, ktoré študuje a zároveň je samostatne zárobkovo činnou osobou (slobodný podnikateľ bez živnosti) ?Odpoveď: Vaša vyživovacia povinnosť trvá až do času, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Uvedené sa posudzuje z rôznych hľadísk, najmä či dieťa študuje denné štúdium, alebo či študuje diaľkovo. Ak dieťa študuje dennou formou, vyživovacia povinnosť rodičov trvá až do ukončenia štúdia. Ak však dieťa popri štúdiu dosahuje príjem, ktorý mu umožňuje samostatne sa živiť, súd môže rozhodnúť o zrušení alebo znížení výživného. Skutočnosť, že je registrované ako slobodný podnikateľ bez živnosti, bude súd posudzovať individuálne s ohľadom na jeho reálne príjmy a schopnosť zabezpečiť si živobytie.
Otázka: Môj syn ukončil bakalárske štúdium a pokračuje v inžinierskom štúdiu. Do kedy je môj bývalý manžel povinný platiť výživné?Odpoveď: Pokračovanie v štúdiu na inžinierskom stupni je relevantné pre trvanie vyživovacej povinnosti. Povinnosť platiť výživné trvá dovtedy, kým dieťa nie je schopné samostatne sa živiť. Súdna prax ustálila, že pri sústavnom dennom štúdiu na vysokej škole trvá vyživovacia povinnosť rodičov až do času ukončenia druhého stupňa vysokoškolského štúdia. Vek 26 rokov nie je automatickou hranicou pre zánik vyživovacej povinnosti. Ak by syn ukončil štúdium skôr, alebo by sa stal schopným samostatne sa živiť (napr. by začal pracovať na plný úväzok), povinnosť platiť výživné by zanikla aj pred dovŕšením 26 rokov.
Otázka: Syn má 19 rokov, bol v Nemecku na brigáde. Matka si zmenila číslo. Neviem, či je zamestnaný. Čo mám robiť?Odpoveď: Ak máte dôvodné podozrenie, že syn už pracuje a je schopný sa sám živiť, môžete podať na súd návrh na zrušenie alebo zníženie výživného. V návrhu uveďte všetky skutočnosti nasvedčujúce tomu, že syn pracuje (napr. pobyt v zahraničí, vek, ukončenie školy a pod.). Súd začne konanie a vyzve syna, aby sa k veci vyjadril a preukázal svoju schopnosť samostatne sa živiť. Počas konania je odporúčané výživné naďalej platiť, aby sa predišlo nedoplatkom a exekúcii. Ak naďalej platíte výživné, toto posielajte na bankový účet syna, ak je vám známy, alebo poštovou poukážkou na jeho meno. Ide o to, že syn je plnoletý a výživné môžete posielať priamo jemu, na čo nepotrebujete súhlas matky a ani súdne rozhodnutie.
Otázka: Syn ukončil štúdium maturitou a už počas štúdia pracoval. Jeho príjem je vyšší ako minimálna mzda. Musím mu naďalej platiť výživné?Odpoveď: Ak váš syn ukončil štúdium maturitou a počas štúdia pracoval s príjmom vyšším ako minimálna mzda, je veľmi pravdepodobné, že je už schopný samostatne sa živiť. Pokiaľ nepokračuje v ďalšom vzdelávaní (napr. štúdium na vysokej škole alebo nadstavbové štúdium), vaša vyživovacia povinnosť by mala zaniknúť. Pokiaľ však váš syn už ukončil prípravu na svoje budúce povolanie, potom by mala vaša vyživovacia povinnosť zaniknúť a syn by sa mal riadne zamestnať tak, aby si dokázal z príjmu pokryť svoje životné potreby. Pre právnu istotu môžete podať na súd návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti, ak bola vaša vyživovacia povinnosť určená súdnym rozhodnutím. Súd bude skúmať, či je syn schopný samostatne sa živiť, a ak áno, vyživovaciu povinnosť zruší. Pokiaľ však vaša vyživovacia povinnosť nebola určená súdnym rozhodnutím, potom môžete synovi oznámiť, že nakoľko už neštuduje, ale začal pracovať, vaša vyživovacia povinnosť zanikla a že výživné mu už poskytovať nebudete.
Otázka: Syn ukončil vysokú školu, ale od októbra chce pokračovať v dennom doktorandskom štúdiu. Môj príjem je 1250 €, jeho štipendium bude 1050 €. Aká je moja šanca, že súd ukončí moju povinnosť platiť výživné?Odpoveď: Doktorandské štúdium sa už spravidla nepovažuje za sústavnú prípravu na povolanie. Ak má dieťa vlastný príjem, ktorý postačuje na jeho samostatné živobytie, vyživovacia povinnosť rodiča môže zaniknúť. Váš syn bude mať štipendium vo výške 1050 €, čo je suma porovnateľná s vaším príjmom a výrazne prevyšuje bežné životné náklady študenta. Súd bude skúmať, či je syn schopný z tohto príjmu pokryť svoje životné potreby bez Vašej pomoci. Ak áno, je vysoká šanca, že súd vašu vyživovaciu povinnosť zruší alebo aspoň výrazne zníži. Odporúčame podať na súd návrh na zrušenie alebo zníženie výživného z dôvodu, že syn je schopný samostatne sa živiť.
Otázka: Môže vzniknúť nejaký problém, ak už štvrtý rok poskytujem finančnú podporu svojej plnoleté dcére prostredníctvom poštových poukážok na meno jej matky, a nie priamo jej? Matka a dcéra žijú v spoločnej domácnosti a dcéra navštevuje vysokú školu v dennej forme.Odpoveď: Odporúčame, aby ste poštové poukážky posielali priamo na meno dcéry, resp. najvhodnejšie je platiť výživné bankovým prevodom na účet dcéry. Z pohľadu práva totiž v tomto prípade neplatíte výživné oprávnenej osobe. Hoci sa peniaze, zrejme, reálne dostanú k dcére, nepostupujete správne a v súlade s právom. Ak by vám chceli matka a dcéra robiť problémy, mohli by podať návrh na vykonanie exekúcie (nakoľko výživné neplatíte dcére).
V súčasnej dobe, keď mimoriadna situácia a ochrana zdravia pred COVID-19 vyžadujú obmedzenie osobných kontaktov, je možné využiť dištančné stretnutia s advokátom (telefonicky alebo elektronicky). Právne dokumenty, vrátane návrhov na súd, sa dnes v prevažnej miere podávajú elektronicky prostredníctvom zabezpečenej dátovej schránky. Ak si nie ste istí svojimi právami alebo postupom, je vždy vhodné vyhľadať odbornú právnu pomoc. Advokát vám môže pomôcť pri určení vašich priorít, pripraviť potrebnú dokumentáciu a zastupovať vás v celom súdnom konaní.
tags: #povinnost #platit #vyzivne #na #ztp #plnolety