Čitateľská gramotnosť u detí, obzvlášť v predškolskom veku, predstavuje kľúčový pilier pre ich budúci úspech a uplatnenie v živote. Dieťa si v ranom období osvojuje základné kompetencie čitateľskej gramotnosti, ktoré následne rozvíja v neskoršom veku. Už v tomto období sa oboznamuje s ilustrovanou knihou, ktorá je doplnená o textovú časť. Cieľom tohto článku je podať informáciu o dôležitosti a potrebe čítania kníh pre deti od útleho veku, ako aj zdôrazniť potrebu rozvoja čitateľskej gramotnosti u detí v predprimárnom vzdelávaní. S týmto procesom neoddeliteľne súvisí rozvoj jazykovej komunikácie, používanie verbálnej reči, schopnosť počúvania, myslenia a preberanie gramaticky správnej výslovnosti. Tento príspevok je vhodný pre študentov predškolskej pedagogiky, a teda budúcich učiteľov, ako aj pre rodičov a všetkých, ktorí sa podieľajú na výchove a vzdelávaní detí.
Predškolské vyučovanie, v protiklade s bežným vnímaním, neznamená učiť sa písať a čítať v klasickom zmysle. Je chápané ako komplex vzájomne prepojených a rovnocenných zložiek, ktoré sa týkajú rozprávania, počúvania, vzájomnej komunikácie a stretávania sa s písmom v písanej a čítanej forme, ako to uvádza Lipnická (2009). Bez porozumenia textom je človek často bezradný a nevie si správne vybrať z množstva informácií, ktoré sa na neho valia z viacerých strán. V súvislosti s touto bezradnosťou je ľahšie manipulovateľný a nesamostatný. Práve pre tieto skutočnosti je v dnešnej dobe veľmi dôležité disponovať čitateľskými zručnosťami, ktoré sú potrebné už v škole, aby učenie pre deti bolo efektívne a zmysluplné. Táto kompetencia však ovplyvňuje aj uplatnenie absolventov v praktickom živote a na trhu práce.
Význam čitateľskej gramotnosti v ranom detstve
Čitateľská gramotnosť je základným predpokladom úspešného uplatnenia sa v živote. Už v útlom detstve je dobré oboznamovať dieťa s knihou, aby v neskoršom veku, pri nástupe do školy, nemalo obavu z verbálneho prejavu, či textu, s ktorým príde do kontaktu v čítanke a iných učebniciach, ktoré sú zväčša ešte doplnené aj o ilustrácie. Na rozvoj materinského jazyka nám najlepšie slúži čítanie kníh a maľované čítanie, z ktorých dokáže dieťa prerozprávať obsah podľa ilustrácií v knihe, čo predstavuje rozvoj verbálnej reči. V komunikácii dieťa uplatňuje a prepája tri základné jazykové roviny: lexikálno-sémantickú, morfologicko-syntaktickú a foneticko-fonologickú, ako uvádza Kikušová (1997/98). Petrová a Valášková (2007, s. 16) k týmto trom rovinám pridávajú aj štvrtú, pragmatickú rovinu. Čas strávený s knihou pomáha dieťaťu rozvíjať fantáziu, predstavivosť a tak výrazne pomáha pri rozvoji reči. Hlasné čítanie kníh deťom rozširuje rozsah a varietu jazykového materiálu, prispieva k rozvoju jeho aktívnej i pasívnej slovnej zásoby, ako tvrdia McKeown a Beck (2006).
Súčasná doba prináša veľa možností v podobe médií a technológií, ako sú televízia, počítače a mobily, kedy sa deti stávajú pasívnymi prijímateľmi rozprávok a informácií. Túto skutočnosť musíme korigovať ako rodičia aj učitelia, aby sme zabezpečili aktívny prístup detí k informáciám a rozvíjali ich kritické myslenie. Osvojovanie si kompetencií v priebehu predškolského vzdelávania je predpokladom pre úspešné uplatnenie sa v živote. Ilustrovaná kniha je skvelým prostriedkom pre rozvoj jazykových a komunikatívnych kompetencií a v predškolskom zariadení je vhodným prostriedkom k prepojeniu hier vo všetkých vzdelávacích oblastiach.
Metódy a prostredie pre rozvoj čitateľskej gramotnosti v predprimárnom vzdelávaní
Rozvoj komunikačnej stránky dieťaťa vymedzuje Štátny vzdelávací program pre predprimárne vzdelávanie (2016, s. 10-12), podľa ktorého učiteľky zohľadňujú celostný rozvoj detí. Učiteľ cieľavedome pôsobí na dieťa svojim pedagogickým pôsobením, vhodným výberom metód a vzdelávacími zámermi, aby akákoľvek aktivita bola prínosom pre deti a mohla rozvíjať jeho elementárne kompetencie, na ktorých buduje počas primárneho vzdelávania.
Deti sa stretávajú s knihou od malička. V domácom prostredí prichádzajú do kontaktu s prvou knihou, ktorou môže byť mäkká pískacia ilustrovaná knižka. Neskôr to môže byť leporelo a v predškolskom zariadení sa stretávajú s knihou v tvrdej alebo mäkkej väzbe. Aby dieťa správne pochopilo obsah knihy, je potrebná správna technika čítania, teda plynulé čítanie s porozumením, ktorým môže učiteľ alebo rodič urobiť z dieťaťa dobrého čitateľa. Čítanie kníh posilňuje u detí rozvoj jazykových schopností. Ide o stimuláciu hovorenej reči na úrovni všetkých zložiek - slovnej zásoby, gramaticky správneho, spisovného a sociálne primeraného vyjadrovania sa (ŠVP, 2016, s. 10). Deti sa učia krátke texty spamäti, recitujú ich a učiteľka dbá na správnu výslovnosť a artikuláciu. Realizujú sa aj jazykové hry na precvičovanie problematických spoluhlások, ako sú sykavky (s, c, z, dz, š, č, ž, dž) a slabikotvorné spoluhlásky (r, ŕ, l, ĺ) (ŠVP, 2016, s. 25).
Pred abecedou - ako začať s deťmi na ceste k gramotnosti | Brenda Erickson
Detská literatúra je zdrojom poznatkov a vedomostí o reči, rozvíja počúvanie a porozumenie prečítaného textu, jeho obsahu a formy. Dieťa, podľa Gavoru (1992), rozvíja procesy vnímania, porozumenia a zapamätania. Vnímanie textu zahŕňa registrácu grafických prvkov textu a dekódovanie textu, čo sa označuje ako technika čítania. Porozumenie textu vyžaduje myšlienkové operácie, pretože ide o proces vytvárania asociácií medzi javmi objektívnej reality a textom, medzi prvkami textu a vedomostnou štruktúrou čitateľa. Zapamätanie si textu je proces vštepovania informácie do pamäti v kontexte, v ktorom je zasadená. Prostredníctvom knihy dieťa získava pozitívne zážitky a skúsenosti z prečítaného textu a vytvára si tak vzťah k čitateľským návykom.
Cieľom učiteľky v materskej škole je podporovať kontakt detí s písaným textom a eliminovať nespisovnú výslovnosť, nárečie u dieťaťa, a súčasne oboznamovať deti s encyklopédiami, ľudovými rozprávkami, kde dobro vyhráva nad zlom, alebo poviedkami zo života. Rozvíjať čitateľskú gramotnosť u dieťaťa v materskej škole je najlepšie vhodným stimulačným prostredím, ktoré tvorí napríklad vhodne zvolená veľkosť farebných písmen, ktoré sú vždy na očiach detí v triede, pomôcky na podporu rozvoja čitateľskej gramotnosti ako je učebný text, ale môžeme sem zahrnúť aj interaktívnu tabuľu a využívanie vo výchovno-vzdelávacej činnosti vhodne zvolených metód rozvíjania komunikačných schopností.
Praktické metódy práce s textom v predprimárnom vzdelávaní
Pri čítaní knihy je vhodné vytvoriť pokojnú a dobrú atmosféru, nikým a ničím nerušenú. Počas čítania je dobré čítanie prerušiť, aby sa prerozprával obsah o prečítanom texte, dozvedieť sa, či deti pochopili všetky slová a nechať im čas premýšľať o texte. Učiteľka ako aj rodič má sprevádzať dieťa knihou od titulnej stránky, cez autora a ilustrátora knihy. Znalosť písmen pred nástupom do školy nemôže uškodiť, pretože zodpovedá úspešnosti v jeho počiatočnom čítaní, ako tvrdí autorka Zápotočná (2005).
Medzi najčastejšie používané metódy rozvoja komunikačnej schopnosti v predprimárnom vzdelávaní patria podľa Kikušovej (1997/98), Lipnickej (2009) a Lopušnej (2008):
- Ranný kruh: Táto metóda je jednou z foriem organizačnej zložky predprimárneho vzdelávania, kde sa deti rozprávajú o svojich emóciách a náladách, pričom využívajú kognitívno-psychické procesy. Rozvíja schopnosť vyjadrovať sa a počúvať druhých.
- Metóda lona: Vhodným spôsobom prepojenia textu a obrázku pri čítaní je metóda lona, kedy učiteľka ukazuje na čítané slová, aby si dieťa uvedomovalo, že text v knihe sa číta zľava doprava, zhora dolu. Zároveň poukazuje na riadky a veľkosť začiatočných písmen vo vete, ako aj začiatok a koniec textu. Knihy môžu byť vytvorené deťmi, učiteľkou alebo môžu byť hotové publikácie.
- Slovná banka: Pri tejto metóde učiteľka napíše veľkými písmenami krátky text, napríklad z rozprávky o Červenej čiapočke, na dva papiere. Jeden z nich rozstrihá a úlohou detí je na základe vizuálneho sledovania podľa predlohy textu poskladať postrihaný text na princípe puzzle. Súčasne učiteľka číta text a vysvetľuje význam slov, čím podporuje slovnú zásobu a porozumenie.
- Metóda spoločného čítania: Pri tejto metóde učiteľka spoločne s dieťaťom číta rôzne príbehy a rozprávky, o ktorých spoločne diskutuje o porozumení prečítaného textu. Využívajú sa pri tom metódy takzvaných prediktabilných kníh s opakujúcim sa textom, maľované a riadené čítanie, ktoré posilňuje schopnosť predvídania a porozumenia.
- Metóda jazykovej skúsenosti: Tu učiteľka výpovede detí na rôzne témy značí do písanej podoby a následne ich číta. To umožňuje deťom sledovať premenu hovorenej (verbálnej) reči do písanej formy, čím si uvedomujú prepojenie medzi hovoreným a písaným slovom.
- Metóda pojmovej mapy: Pomocou tejto metódy deti priraďujú pojmy k vybranej téme alebo rozprávke, čím vizuálne organizujú informácie a prehlbujú si pochopenie súvislostí.
- Metóda triedneho časopisu: Do triedneho časopisu deti prispievajú svojimi kresbami, písaním oznamov, informácií pre rodičov a podobne. Táto aktivita podporuje tvorivosť, písanie a zdieľanie informácií v komunitnom prostredí.
Okrem uvedených metód je veľmi efektívna aj tvorivá dramatika. Prostredníctvom nej je dieťa „vychovávané k aktívnemu tvorivému prístupu k životu prostredníctvom dramatickej hry,“ ako uvádza A. Škoviera (1980, s. 201). E. Machková (1992) definuje tvorivú dramatiku ako umeleckú výchovu, ktorá môže priniesť deťom radosť, obohatiť ich o vlastné zážitky, navodiť uvoľnenie a sprostredkovať nové poznatky a skúsenosti v oblasti osobnostného a sociálneho rozvoja dieťaťa. Umožňuje dieťaťu osvojiť si prakticky sociálne roly, rozvíjať aktivitu a schopnosť komunikácie, návyky, potreby a tvorivosť. Zo spomenutých metód si môže učiteľ vybrať tie, ktoré sú vhodné pre vekovú skupinu detí a ich individuálne potreby.
Pri čítaní knihy učiteľka musí dbať na rôzne vplyvy, ktoré môžu narúšať atmosféru, predovšetkým zabezpečenie pokojnej a pozitívnej atmosféry v triede. Počas čítania a kladenia otázok o prečítanom texte sa odporúča ponechať deťom krátky čas na rozmyslenie odpovede. Učiteľka by mala akceptovať všetky odpovede detí a nehodnotiť ich, klásť otvorené otázky, učiť deti pohotovo reagovať na obrázky a odpovede a zapájať všetky deti, aj tie menej aktívne. Je dôležité naučiť deti počúvať prečítaný text s porozumením a pomocou otázok zistiť, či porozumeli prečítanému textu.
Hodnotenie porozumenia textu a rozvíjanie čitateľských návykov
Ako zistiť a tiež zvýšiť úroveň porozumenia textu u detí v materskej škole, môžeme postupovať podľa niekoľkých krokov:
- Krok - Dbať na výber vhodného textu: Text by mal rozširovať slovnú zásobu, mať štylizáciu prispôsobenú detskému čitateľovi, vhodnú dĺžku, prepojenie s vlastnými skúsenosťami dieťaťa a morálny odkaz príbehu.
- Krok - Čítať v pokojnej atmosfére: Dieťa by malo byť v pohodlnej polohe usadené alebo ležať, nemalo by byť rušené a rozptyľované vonkajšími vplyvmi, malo by sa cítiť dobre a v pohode.
- Krok - Nové, zastarané, neznáme slová, prirovnania a iné vysvetliť ihneď: Je dôležité objasniť neznáme pojmy, napríklad čo znamená, že niekomu „zamrzol úsmev na tvári“ alebo že „Mesiačik Sečeň“ bol zimný mesiac január.
- Krok - Bezprostredne po prečítaní textu klásť otázky: Otázky by mali byť prispôsobené textu, veku a úrovni detského čitateľa (resp. poslucháča) v poradí od najnižšej úrovne porozumenia textu po najvyššiu.
Dieťa má pamätať obsah prečítaného textu a prerozprávať príbeh. Tiež má vedieť, kde sa dej odohrával, vymenovať najmenej tri postavy, ktoré v príbehu boli spomenuté. Malo by vedieť opísať vlastnosti, ktoré prináležia hlavnej postave, nájsť prepojenie textu s ilustráciami v knihe. Dôležité je tiež rozprávať sa o dobrých a zlých skutkoch, o tom, čo zvíťazilo v rozprávke a prečo. Deti by mali diskutovať o postavách, prečo konali tak, ako konali, vžiť sa do role postavy a povedať, ako by konali ony. Na záver im môžeme dať možnosť nakresliť prerozprávaný príbeh, čo sa im páčilo alebo nepáčilo. Tieto odpovede od detí získa učiteľka prostredníctvom otázok, ktoré dáva deťom počas čítania a po prečítaní celého obsahu textu.
Vhodnou aktivitou na rozvíjanie gramotnosti pre deti predprimárneho vzdelávania sú aj vystrihovačky písmen, ktoré učiteľka poskytne deťom. Z vystrihnutých hlások deti pomocou predlohy poskladajú krátke slová, prípadne písmená môžu zoraďovať na plastovej podložke alebo ich triediť. Inou zábavnou formou je aj písanie do múky alebo piesku. Dôležitý je aj estetický zážitok - slovesná hodnota rozprávok a estetické cítenie. Rozprávky sa spravidla končia dobrým koncom a dieťa sa učí chápať a poznávať hodnoty i pravidlá vo vzťahu k iným ľuďom. Deti sa učia, ako riešiť aj ťažšie situácie. Upevňovanie záujmu o čítanie sa má uskutočňovať prostredníctvom kníh, encyklopédií a časopisov, ktoré sú deťom voľne dostupné v triede. Vhodná je návšteva knižnice a spoločné čítanie v nej, ako aj umožniť stretnutie s autorom detskej literatúry, ktorý dokáže dieťa motivovať ešte viac.
Širšie chápanie gramotnosti a jej význam
Hlavným cieľom vzdelávacej oblasti Jazyk a komunikácia je rozvíjanie komunikačných kompetencií (ŠVP, 2016). Prierezovou témou podľa ŠVP je predčitateľská gramotnosť a gramotnosť vo všeobecnosti. Gramotnosť, či už predčitateľská, grafomotorická, pisateľská, prírodovedná, matematická, finančná, kultúrna, multikultúrna, funkčná, cestovateľská, dopravná, počítačová, mediálna, zdravotná, právna a pod., sa prelína celým obsahom výchovy a vzdelávania v materskej škole. Oboznamovať dieťa s knihou je dôležité aj preto, aby v neskoršom veku, pri nástupe do školy, nemalo obavu z verbálneho prejavu či textu, s ktorým sa bude stretávať v primárnom vzdelávaní. Nadobúdanie elementárnej predčitateľskej gramotnosti je prirodzenou cestou, ako si vytvárať vzťah ku knihám, časopisom a iným publikáciám. Cieľavedomým pedagogickým pôsobením učiteľa na dieťa, vhodnými metódami a vzdelávacími zámermi rozvíja elementárne kompetencie dieťaťa, na ktorých dieťa buduje a rozvíja gramotnosť v primárnom vzdelávaní. Nezanedbateľná je i práca s umeleckým textom, ktorý je potrebný pre rozvoj krásy duše. Aby sme predišli zbytočným problémom a aby boli naši žiaci správne vyzbrojení do reálneho života, mali by vedieť urobiť podrobnú analýzu textu, zhodnotiť prečítaný text a dokázať porovnávať rozličné informácie v textoch s neznámym obsahom a netypickou formou.
Metódy práce s textom pre žiakov v školskom prostredí
V školách sa stretávame s rôznymi typmi žiakov. Jedni berú do rúk texty radi, no niektorí robia radšej čokoľvek iné. Pre efektívny rozvoj čitateľskej gramotnosti a zručností práce s textom je kľúčové využívať rôznorodé metódy, ktoré zaujmú a motivujú všetkých žiakov.
Prípravné aktivity pred čítaním
Už pred samotným čítaním je potrebné zaradiť nejakú aktivitu, ktorá žiakov na čítanie pripraví.
- Hádanie podľa nadpisu: Žiaci môžu podľa nadpisu hádať, o čom asi text bude. Toto je najbežnejšia, ale efektívna aktivita na aktiváciu predchádzajúcich vedomostí a záujmu.
- Škatuľa plná vecí: Učiteľ si pripraví rôzne predmety, ktoré súvisia s úryvkom, ktorý budú žiaci čítať. Žiaci predmety skúmajú a predpovedajú, čo sa bude v texte diať.
- Výstavka kníh: Keď má učiteľ v triede žiakov, ktorí už majú veľa prečítaného, môže ich prekvapiť výstavkou kníh, ktoré sa viažu k téme, o ktorej žiaci radi čítajú. Žiaci si tieto knihy potom môžu požičať na čítanie, čo podporuje ich čitateľský záujem.
- Tiché čítanie: Čítanie žiakov môžete podporiť aj tak, že napríklad v marci, ktorý je mesiacom knihy, dovolíte žiakom počas dňa čítať si potichu napríklad 20 minút. Dôležité je, aby čítali aj učitelia, čím idú príkladom.
- Spoločné čítanie s osobnosťami: V niektorých školách jeden deň v týždni prvú hodinu čítajú všetkým žiakom, ktorí sa zhromaždia napríklad v telocvični, významné osobnosti mesta, rodičia, riaditeľ školy, primátor, starosta, ale aj školník, starí rodičia, ujovia či tety. Táto aktivita zvyšuje prestíž čítania a prináša nové hlasy a perspektívy.
- Písanie slov do špirály: Nechajte žiakov písať ľubovoľné slová do špirály. Môžu to robiť aj v skupine a striedať sa pri dopisovaní slov, čo rozvíja slovnú zásobu a kreativitu.
Aktivity počas čítania pre hlbšie porozumenie
Samotné čítanie môžete obohacovať rôznymi spôsobmi, ktoré pomáhajú žiakom aktívne spracovávať informácie.
- INSERT: Ide o skratku anglického označenia „interactive noting system for effective reading and thinking“. Je to jedna zo základných metód kritického myslenia, ktorá sa dá použiť pri čítaní náučného textu. Pri čítaní sa využíva systém značiek (napr. ✓ pre známe informácie, + pre nové, - pre protichodné, ? pre otázky), pomocou ktorých sa žiak sústreďuje na informácie v texte. Značky udržujú žiakovu pozornosť a pomáhajú mu pri vnímaní jednotlivých informácií. Žiaci počas tichého čítania porovnávajú to, čo sa dozvedia v texte, s tým, čo už vedia, čo už niekde čítali, počuli alebo videli.
- Riadené čítanie: Pri riadenom čítaní učiteľ sprevádza čítanie pokynmi, ktorých cieľom je zapojiť žiakov čo najviac do procesu čítania. Môže sa zamerať na nadpis, upozorniť ich vopred na určité zaujímavosti v texte. Po prečítaní textu dáva rôzne otázky, zameriava sa nielen na dej, ale aj na pocity, ktoré majú z čítania. Text je najlepšie čítať po častiach a porozprávať sa o každej časti.
- Čítanie s predpovedaním: Žiaci samostatne čítajú text, ktorý je rozdelený na časti. Pred čítaním každej ďalšej časti predpovedajú, o čom asi budú čítať. Učiteľ ich vedie k tomu, aby svoje predpovede určovali na základe istých impulzov. Svoje tvrdenia môžu odvodiť na základe svojich skúseností (napr. je to balada, tak bude mať tragický záver), môžu sa spoliehať na známe postupy z iných diel, na vlastnosti človeka, môžu sa motivovať ilustráciou pri texte. Keď chceme žiakom pomôcť, môžeme im prezradiť prostredie alebo kľúčové slová.
- Čítanie s tabuľkou predpovedí: Princíp je rovnaký ako pri predchádzajúcej metóde, ale žiaci pracujú a diskutujú vo dvojici a postupujú svojím vlastným tempom. Otázky môžu byť: „Ako sa bude podľa vás dej rozvíjať? Prečo si to myslíte?“ Táto metóda vo významnej miere pomáha aj žiakom, ktorí majú rôzne problémy s učením, pre ktorých je čítanie dlhého textu rozdeleného na viac častí prijateľnejšie.
Aktivity po čítaní pre analýzu a reprodukciu textu
Najviac aktivít sa so žiakmi robí po samotnom prečítaní textu, s cieľom prehĺbiť porozumenie a rozvinúť schopnosť reprodukcie a kritickej analýzy.
- SKLADAČKA: Text sa rozdelí na štyri časti. Žiakom sa rozdá text tak, že každý žiak má jednu zo štyroch častí. Vytvoria sa takzvané expertné skupiny, kde sú všetci, ktorí čítali rovnakú časť textu (napr. prvá expertná skupina čítala 1. časť, druhá 2. časť atď.). Pre prácu v expertných skupinách sa zadajú pokyny: „Dôkladne sa porozprávajte o vašej časti príbehu. Upozornite sa vzájomne na dôležité veci.“ Následne sa vytvoria nové zmiešané skupiny tak, aby sa v každej stretol expert na 1. časť, expert na 2., 3. a 4. časť. Každý expert postupne oboznámi ostatných v skupine so svojou časťou. Keď rozpráva expert na 1. časť, ostatní v skupine ho aktívne počúvajú a kladú otázky na vysvetlenie. Potom pokračuje expert na 2. časť a za ním ostatní, až kým sa nevystriedajú všetci štyria a tým celá skupina zvládne celý príbeh. Ak príbeh v texte nie je ukončený, žiaci majú vymyslieť koniec príbehu. Každý sám vytvorí koniec príbehu a prečíta ho svojej skupine. V skupine môžu kolovať papiere, kde každý zo skupiny napíše na papier jednu vetu a posunie ho ďalšiemu v skupine, ktorý napíše ďalšiu vetu tak, aby nadväzovala na vety predchádzajúce.
- PÁROVÉ ČÍTANIE: Jednou z ďalších možností práce so žiakmi je párové čítanie. Úlohou je zvládnuť text, ktorý sa rozdelí na dve časti. Každý z páru číta inú časť textu. Prvú časť číta žiak A, druhú časť žiak B. Po prečítaní žiak A referuje prvú časť textu žiakovi B, pričom žiak B mu kladie otázky. Potom žiak B referuje druhú časť textu žiakovi A a žiak A kladie otázky. Takto spoločnými silami zvládnu celý text. Túto metódu je vhodné používať pri obsahovo náročnejších ukážkach, v ktorých je zložitejší dej alebo je v ňom veľa nových pojmov. Dá sa využiť na ktoromkoľvek predmete.
- POSLEDNÉ SLOVO PATRÍ MNE: Táto metóda je vhodná pre tých žiakov, ktorí neradi rozprávajú. Žiaci si vyberú citát alebo krátky úryvok z textu, ktorý ich zaujal. Spolužiaci sa snažia odhadnúť, prečo ich spolužiak vybral práve tento citát, a snažia sa zistiť dôvod. V závere krátkej diskusie prečíta žiak, ktorý citát alebo krátky úryvok vybral, ostatným svoje poznámky - komentár k prezentovaným myšlienkam, ktoré z textu vybral. Toto jeho vyjadrenie predstavuje záver diskusie. Pri tejto aktivite musia žiaci dodržiavať určité pravidlá: predovšetkým si neskáču do reči, nezosmiešňujú sa, nehovoria o sebe, nevyjadrujú svoje názory na citát, ale sústreďujú sa na spolužiaka a premýšľajú o ňom, prečo vybral práve tie vety, ktoré vybral.
- Text s pomiešanými vetami: Žiakovi sa predloží text, v ktorom sú poprehadzované vety. Jeho úlohou je zoradiť vety podľa zmyslu. Táto aktivita rozvíja logické myslenie a porozumenie textovej súdržnosti.
- METÓDA VERIFIKÁCIE VIET: Žiak si najprv prečíta krátky text (10-12 viet), ktorý však obsahuje nejakú novú informáciu. Zo začiatku sa dávajú jednoduchšie texty. Po prečítaní sa žiakom dá ďalší text, ktorý má podobný obsah, a ich úlohou je porovnať a overiť informácie.
- RISE (Kreslenie): Táto stratégia motivuje žiakov ku kresleniu ako formy vyjadrenia pochopenia textu. Nakreslením kľúčových scén alebo postáv žiaci vizuálne spracovávajú informácie z textu.
- Doplniť záver (pre mladších žiakov): Na príklade príbehu „Príbeh o slniečku“, po prečítaní učiteľka vyzve deti, aby povedali, aké dobrodružstvá mohlo slniečko zažiť. „Čo mohlo vidieť, keď sa pozrelo na Zem? Čo mohlo vidieť, keď sa pozrelo na školský dvor? Alebo čo mohlo vidieť, keď svoj zrak zamierilo na mesto, v ktorom deti žijú.“ Dieťa, ktoré začne rozprávať, dostane do ruky napríklad kocku. Keď skončí, kocku odovzdá ďalšiemu dieťaťu, ktoré pokračuje v rozprávaní.
- Ktoré zvieratko som? (Pamäťová hra): Deti sa opäť posadia do kruhu. Učiteľka im povie, ktoré zvieratká vystupovali v príbehu. Povie im, aby si vybrali jedno z týchto zvieratiek, ktorým by ony chceli na chvíľku byť. Každé dieťa neskôr povie, ktoré zvieratko je (napr. „Ja som Jurko a som mravček.“). Aktivita pokračuje tak, že dieťa povie svoje meno, názov zvieraťa a meno dieťaťa a názov zvieraťa po jeho pravej ruke (napr. „Ja som Jurko a som mravček a vedľa mňa je Katka a je veverička.“). Hra pokračuje dovtedy, kým sa všetky deti vystriedajú, čím sa precvičuje pamäť.
- Ktoré zvieratko zmizlo? (Pozorovacia hra): Jedno dieťa sa pošle za dvere. Ostatné deti, ktoré zostanú v triede, si určia jedného, ktorý sa schová (napr. za skrinku). Dieťa, ktoré bolo za dverami, sa snaží uhádnuť, ktoré zvieratko zmizlo (napr. „Ja som Jurko mravec a na lúke chýba Janka lienka.“). Ak neuhádne, ide ešte raz za dvere. Keď uhádne, za dvere ide Janka.
- Tráva (Pohybová aktivita): Deti sa rozostavia po triede a kývavými pohybmi predvádzajú trávu vo vánku, ktorý fúka sprava aj zľava. Potom učiteľka povie, aby sa pozreli na slniečko (napr. výkres so slnkom). Keď otočia tvár k slnku, zavrú oči a stoja bez pohnutia. Neskôr učiteľka povie, že prichádza noc, ale začal fúkať vietor. Deti si ľahnú na koberec, zavrú oči a kolíšu sa na chrbte vpravo a vľavo. Neskôr vietor prestane fúkať. Deti zavrú oči a čakajú na východ slnka. Keď učiteľka povie, že slnko vyšlo, deti otvoria oči, postavia sa a aktivita končí. Táto aktivita prepája text s pohybom a relaxáciou.
- Zvieratká sa predstavujú: Deti sedia v kruhu. Každé si uvedomí, ktorým zvieratkom je a premyslí si, čo vie o zvieratku, ktoré predstavuje. Dieťa, ktoré má v ruke kocku, rozpráva približne takýmto spôsobom: „Ja som Katka veverička, rada papám oriešky a skáčem po stromoch. Ja som Janka lienka a rada sa prechádzam po kvietkoch.“
- Pantomíma: Deti opäť sedia v kruhu. Dieťa, ktoré učiteľka vyvolá, príde uprostred a pantomimicky zahrá zvieratko, ktoré predstavuje.
- Zvieratká tancujú: Učiteľka pustí vhodný hudobný doprovod a povie deťom, aby sa pokúsili tancovať tak, ako by na hudbu tancovali zvieratká, ktorými ony teraz sú.
- Maľujeme zvieratká: Na záver každé dieťa namaľuje zvieratko, ktorým v ten deň bolo. Ak dieťa nevie namaľovať zvieratko, učiteľka mu pripraví zvieratko, ktoré len vymaľuje farbami ako omaľovánku.
- Dramatizácia: Žiaci text verne alebo voľne reprodukujú podľa úloh, pri čom sa pohybujú v priestore, využívajú gestá a mimiku. Vychádzame z textu, ktorý žiaci čítali na vyučovaní. Takouto formou si upevňujú vedomosti, rozvíjajú si slovnú zásobu, uvedomujú si konanie postáv a podobne. K dramatizácii patrí okrem iného aj hranie rolí a scénky. Hranie rolí na rozdiel od scénky nemá vopred pripravený scenár. Je zadaná iba situácia a úlohy, ktoré majú účastníci zahrať. Pri scénkach je scenár vopred pripravený. Ideálne je, keď si žiaci môžu scenár napísať sami. Scenár by nemal byť úplne podrobný, aby žiaci v dostatočnej miere využívali svoju fantáziu. Pri dramatizácii je vhodné postupovať tak, že žiakov najprv uvedieme do dramatickej situácie čítaním alebo prerozprávaním deja, potom rozdelíme triedu do skupín. Učiteľ určuje časový limit, usmerňuje v prípade potreby žiakov. Po uplynutí časového limitu vyzveme žiakov, aby predviedli svoju dramatizáciu. Záver patrí spoločnému hodnoteniu nielen výkonu, ale aj charakterov. Učiteľ môže pri dramatizácii zadávať žiakom aj rôzne úlohy, ktoré buď súvisia s prečítanou ukážkou. Žiaci prečítanú ukážku môžu zahrať aj ako pantomímu. Na konci školského roka, keď už majú prebrané takmer celé učivo, môžu predvádzať pantomímu vo forme hádaniek, keď trieda háda, o ktorú učebnú látku, udalosť, jav, príbeh ide. Dramatizáciu alebo pantomímu môžu žiaci robiť predovšetkým na literárnej výchove, ale aj na dejepise, geografii, občianskej výchove, etickej výchove alebo aj na iných predmetoch. Na literárnej výchove môžu žiaci dramatizovať prečítanú ukážku, na dejepise si môžu priblížiť určité obdobie pomocou dramatizácie vtedajších zvykov alebo určitých udalostí, na geografii môžu niečo prečítať o živote ľudí v iných krajinách a podľa prečítaného textu si môžu tiež urobiť dramatizáciu určitých zvykov v krajine. Etická a občianska výchova priam ponúka množstvo tém na dramatizáciu.
- Dopĺňanie podstatných mien do básne: Učiteľ rozdá žiakom text básne, v ktorom chýbajú podstatné mená. Úlohou žiakov je ich dopísať do básne, čo podporuje kreatívne myslenie a prácu so slovnou zásobou.
- Tvorba vlastných príbehov: Učiteľ povie začiatok príbehu, a úlohou žiakov je potom príbeh dokončiť podľa vlastnej fantázie. Žiaci môžu príbeh tvoriť aj podľa obrázkov. Učiteľ premietne na interaktívnej tabuli nejaký obrázok, ktorý slúži ako inšpirácia. Žiaci si môžu knihu vytvoriť tak, že každý napíše nejaký príbeh a potom sa príbehy stanú súčasťou jednej knihy. Môžu tiež pracovať tak, že postupne všetci žiaci píšu jeden príbeh na pokračovanie, čím si rozvíjajú spoluprácu a kontinuitu myšlienok.
- Podvojný/Trojitý denník: Pri tejto metóde si žiaci vypíšu časť textu (citát), ktorá sa im páčila, ktorá na nich zapôsobila, ktorá im niečo pripomenula a podobne. K citátu následne napíšu svoj komentár. Niekedy sa môže podvojný denník rozšíriť do podoby trojitého denníka, kde je pridaná ďalšia kolónka pre diskusiu alebo otázky. Keď si žiaci vypíšu citát z knihy a napíšu svoj komentár, dajú svoj zošit vylosovanému spolužiakovi, ktorý si prečíta ich postrehy a môže k nim pridať svoje.
- Voľné a cielené voľné písanie: Keď využijeme písanie ako nástroj myslenia, sme adresátom my sami. Píšeme preto, aby sme niečo pochopili, objasnili si, usporiadali, teda uvažovali o informáciách. Práve pri tejto koncepcii písomného vyjadrovania dochádza k rozvoju kritického myslenia. Ak žiaci píšu o tom, o čom chcú písať sami bez zadania témy, hovoríme o voľnom písaní. Ak určíme tému, o ktorej chceme, aby žiaci písali, hovoríme o cielenom voľnom písaní. Pri metóde voľného písania prebieha súčasne proces myslenia a písania. Zadanú tému napíšeme na papier. Píšeme voľne všetko, čo nám k danej téme napadne. Najlepšie myšlienky každej dvojice alebo skupiny napíšeme na tabuľu. Vo vymedzenom čase (5 - 10 minút) musí byť ruka stále v pohybe, nesmie sa prestať písať. Píše sa bez ohľadu na pravopis a gramatickú stavbu vety. Píše sa všetko, čo napadá, čo prichádza na rozum, nezáleží na tom, či to súvisí s danou témou alebo nie. Nič sa neškrtá, lebo tým sa odbúrava pozornosť od základnej myšlienky. Je dôležité učiť pisateľov nebáť sa riskovať a učiteľ môže písať danú tému spolu so žiakmi.
- Literárny kvíz: Veľmi známou formou, prostredníctvom ktorej môžeme so žiakmi v škole opakovať učivo, je literárny kvíz. Ten sa dá urobiť rozličnými spôsobmi, záleží to všetko od fantázie učiteľa a žiakov. Otázky nemusí pripravovať len učiteľ, môžu si ich pripraviť aj žiaci. V triede si môžu vytvoriť ľubovoľné množstvo súťažiacich družstiev podľa počtu žiakov. Najrýchlejší spôsob je taký, keď si členovia družstiev ťahajú otázky. Je dobré, keď učiteľ víťazné družstvo neodmeňuje len známkou, ale je výborné, keď má k dispozícii napríklad malé darčeky alebo sladkosti, čo zvyšuje motiváciu.
- Pantomíma postáv: Na lístky napíšte mená postáv, ktoré žiaci veľmi dobre poznajú. Žiaci majú pantomimicky zahrať nejakú časť prečítanej ukážky, v ktorej vystupovala vyžrebovaná postava.
- Diskusia o prečítaných knihách: Niekedy je dobré, keď učiteľ pripraví so žiakmi diskusiu o prečítaných knihách. Môžete ju robiť v rámci čitateľských dielní alebo v rámci dňa, ktorý venujete v škole len knihám a čítaniu.
tags: #praca #s #textom #reprodukcia #deti