Vstup do manželstva, kde jeden z partnerov má dieťa z predchádzajúceho vzťahu, prináša so sebou rad zmien a rozhodnutí. Jedným z nich môže byť aj osvojenie dieťaťa nevlastným rodičom. Osvojenie je právny akt, ktorým vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi. Tento článok sa zameriava na problematiku osvojenia dieťaťa partnerom rodiča, detailne popisuje potrebné kroky, právne dôsledky a súvisiace legislatívne aspekty na Slovensku, s dôrazom na maximálne využitie informácií, ktoré súvisia so situáciou, keď si partner matky želá osvojiť jej sedemročnú dcéru, pričom rodičia nie sú zosobášení, avšak svadbu plánujú a žijú v spoločnej domácnosti s dieťaťom. Bývalý partner matky neplatí výživné a nezaujíma sa o dcéru, napriek súdnemu rozhodnutiu. Informácie v článku sú relevantné pre širokú verejnosť, od rodičov, ktorí zvažujú osvojenie, až po právnych profesionálov.
Všeobecné princípy a účel osvojenia na Slovensku
Každé dieťa má právo vyrastať v rodine a zaslúži si patriť do nejakej rodiny. V prípade, ak dieťaťu nie je umožnené vyrastať v jeho biologickej rodine, osvojenie predstavuje pre takéto dieťa možnosť, aby vyrastalo v rodinnom prostredí, v kruhu blízkych osôb. Osvojenie sa považuje za najvhodnejšiu formu náhradnej starostlivosti. Nadobudnutý príbuzenský vzťah, ktorý je medzi rodičmi a adoptovaným dieťaťom, sa považuje za príbuzenský vzťah, tak ako je to medzi biologickými rodičmi a ich biologickým dieťaťom. Takýto vzťah nadobúdajú aj osvojenci so všetkými príbuznými osvojiteľa. Ak dieťa vyrastá v rodine, kde sa mu dostane lásky, podpory a pozornosti, je to ideálne prostredie pre jeho fyzický, mentálny a všeobecný rozvoj. Treba však mať na mysli, že za základný účel adopcie sa považuje dať rodinu dieťaťu, nie dieťa rodine.
Zákon o rodine, konkrétne § 97 ods. 1, jasne uvádza, že osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi. Medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa vzniká osvojením príbuzenský vzťah. Osvojitelia majú pri výchove detí rovnakú zodpovednosť a rovnaké práva a povinnosti ako rodičia. O osvojení rozhoduje súd na návrh osvojiteľa podľa § 97 ods. 2 zákona o rodine. Všade, kde zákon hovorí o deťoch, rozumejú sa nimi tak deti manželské, nemanželské, ako aj osvojenci.
Kto môže osvojiť dieťa a základné podmienky
Pre úspešné osvojenie dieťaťa je potrebné splniť zákonom stanovené predpoklady a podmienky. Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“) vo svojej štvrtej časti druhej hlave s názvom „Osvojenie“ práve tieto podmienky a predpoklady stanovuje.
Osvojiteľom sa môže stať len fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, je zapísaná do zoznamu žiadateľov o osvojenie podľa osobitného predpisu a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že osvojenie bude v záujme maloletého dieťaťa (§ 98 zákona o rodine). Táto podmienka sa nevzťahuje na ustanovenie § 100 ods. 3, ktoré upravuje osvojenie manžela rodiča dieťaťa.
Ďalej musí byť splnené, že medzi osvojiteľom a osvojencom musí byť primeraný vekový rozdiel (§ 99 ods. 1 zákona o rodine). Osvojiť možno len maloleté dieťa, ak je osvojenie v jeho záujme (§ 99 ods. 2 zákona o rodine). Maloleté dieťa môže výnimočne osvojiť aj osamelá osoba, ak sú splnené predpoklady, že osvojenie bude v záujme dieťaťa. Táto možnosť je určená pre špecifické prípady a nie je primárne zameraná na situácie, kde dieťa žije v spoločnej domácnosti s partnerom matky, s ktorým sa matka plánuje zosobášiť. Zákonodarca totiž preferuje osvojenie dieťaťa do štandardnej úplnej rodiny tvorenej dvoma manželmi.
Pre účely osvojenia je najjednoduchšie, keď je osvojiteľ (t. j. ten, kto bude osvojovať) manželom rodiča dieťaťa. Osvojiť maloleté dieťa môžu manželia alebo jeden z manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve, alebo pozostalý manžel po rodičovi alebo osvojiteľovi maloletého dieťaťa (§ 100 ods. 1 zákona o rodine). Ako spoločné dieťa môžu maloletého osvojiť len manželia (§ 100 ods. 2 zákona o rodine).
V prípade, ak priateľ matky nie je jej manželom, zákon o rodine v súčasnosti neupravuje možnosť osvojenia dieťaťa priateľom matky. Môžeme konštatovať (vzhľadom na účel osvojenia), že takéto osvojenie je vylúčené. Ak je osvojiteľ manželom rodiča maloletého dieťaťa, môže osvojiť maloleté dieťa len so súhlasom druhého manžela; súhlas nie je potrebný, ak druhý manžel stratil spôsobilosť na právne úkony alebo ak je zadováženie súhlasu spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou (§ 100 ods. 3 zákona o rodine).
Preto, v situácii, kde matka s partnerom nie sú zosobášení, ale svadbu plánujú, je potrebné najprv uzavrieť manželstvo. Následne, po uzavretí manželstva, môže manžel matky, ktorý žije s matkou dieťaťa v manželstve, podať návrh na osvojenie. Skutočnosť, že partner je pracovníkom úradu vlády, nemá na proces osvojenia alebo jeho podmienky žiadny špecifický vplyv; uplatňujú sa na neho rovnaké právne normy ako na každého iného občana Slovenskej republiky.
Súhlasy potrebné na osvojenie dieťaťa
Na osvojenie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného maloletého dieťaťa, ak tento zákon neustanovuje inak. Rovnako je potrebný súhlas maloletého rodiča maloletého dieťaťa, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolať súhlas možno len do času, kým nie je maloleté dieťa umiestnené na základe rozhodnutia súdu do starostlivosti budúcich osvojiteľov (§ 101 ods. 1 zákona o rodine).
Ak jeden z rodičov zomrel, nie je známy, bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu, bol pozbavený výkonu rodičovských práv a povinností, vyžaduje sa len súhlas druhého rodiča. Ak spôsobilosť jedného z rodičov na právne úkony bola obmedzená, jeho súhlas na osvojenie sa vyžaduje iba vtedy, ak je spôsobilý posúdiť dôsledky osvojenia (§ 101 ods. 2 zákona o rodine). Ak obaja rodičia maloletého dieťaťa zomreli, nie sú známi, boli pozbavení výkonu rodičovských práv a povinností, boli pozbavení spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu alebo nie sú schopní posúdiť dôsledky osvojenia, vyžaduje sa súhlas poručníka, ktorý bol dieťaťu ustanovený (§ 101 ods. 3 zákona o rodine).
Ak je maloleté dieťa schopné posúdiť dosah osvojenia, je potrebný aj jeho súhlas (§ 101 ods. 4 zákona o rodine). V prípade 7-ročnej dcéry, ak je schopná pochopiť význam osvojenia a výsluch nie je v rozpore s jej záujmom, súd ju vypočuje. Názor dieťaťa, ktoré je účastníkom konania, sa zisťuje prostredníctvom zástupcu dieťaťa, alebo orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, teda sprostredkovane. Súd zisťuje názor dieťaťa spravidla prostredníctvom orgánu sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately, pričom je potrebné mať na zreteli vek dieťaťa a jeho rozumovú vyspelosť. Zisťovanie názoru dieťaťa priamo súdom je skôr výnimočné, a v prípade, že súd sám vypočúva dieťa, je dôležité, aby takéto vypočutie dieťaťa bolo neformálne.
Kvalifikovaný nezáujem biologického rodiča
Na osvojenie nie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného maloletého dieťaťa ani súhlas maloletého rodiča maloletého dieťaťa, ak počas najmenej šiestich mesiacov neprejavovali skutočný záujem o maloleté dieťa najmä tým, že ho nenavštevovali, neplnili si pravidelne a dobrovoľne vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu a nevynaložili úsilie upraviť si svoje rodinné a sociálne pomery tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa, ak im v prejavení záujmu nebránila závažná prekážka (§ 102 ods. 1 písm. a) zákona o rodine).
Táto situácia, označovaná ako kvalifikovaný nezáujem rodiča, je relevantná v prípade biologického otca, ktorý neplatí výživné a nezaujíma sa o dcéru, hoci mu bola súdom určená vyživovacia povinnosť a právo na styk. O splnení podmienok osvojiteľnosti maloletého dieťaťa uvedených v odseku 1 rozhoduje súd na návrh orgánu sociálnoprávnej ochrany alebo aj bez návrhu (§ 102 ods. 4 zákona o rodine). Práve tento argument najčastejšie "zaberie" na biologických otcov, aby súhlasili s osvojením. Osobou, ktorá má právo osvojiť si dieťa, sa stáva iba jedna z manželov, ktorá žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve. Osvojenie maloletého dieťaťa manželom matky môže prebehnúť aj bez súhlasu biologického otca, ak sú splnené podmienky tzv. kvalifikovaného nezáujmu.
Proces osvojenia krok za krokom
Konanie o osvojiteľnosti je inštitút, ktorý nadväzuje na novú právnu úpravu osvojenia zakotvenú v zákone o rodine. Účastníkmi konania sú dieťa a jeho rodičia. Je ním aj maloletý rodič dieťaťa, ktorý dosiahol vek šestnásť rokov, a to aj keď nie je zákonným zástupcom dieťaťa. Rodičia nie sú účastníkmi konania, ak sú pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo boli pozbavení spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu, alebo nie sú schopní posúdiť dôsledky osvojenia. V týchto prípadoch je účastníkom konania poručník. Rodičia nie sú účastníkmi konania ani v prípade, ak dali súhlas na osvojenie dieťaťa vopred. O osvojiteľnosti rozhodne súd najneskôr do troch mesiacov odo dňa začatia konania. Túto lehotu možno predĺžiť najviac o tri mesiace, ak rozhodnutiu súdu bránia vážne dôvody a objektívne príčiny.
Samotný proces osvojenia sa začína podaním návrhu na osvojenie dieťaťa manželom matky dieťaťa na miestne príslušný súd, ktorým je podľa ustanovení zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku súd, v ktorého obvode má dieťa v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom. Ak takého súdu niet, je na konanie príslušný súd, v ktorého obvode sa dieťa zdržuje.
K návrhu treba priložiť sobášny list, rodný list dieťaťa, rodné listy detí otca (ak má už deti), potvrdenie o príjme otca za posledných 12 mesiacov a výpis z registra trestov nie starší ako 3 mesiace. Okrem toho, matka dieťaťa bude účastníčkou konania a k návrhu sa vyjadrí. Biologický otec má právo sa k návrhu na osvojenie dieťaťa vyjadriť. Súd postupuje tak, že mu návrh na osvojenie dieťaťa zašle spolu s 15-dňovou lehotou na vyjadrenie.
Pred rozhodnutím súdu o osvojení musí byť maloleté dieťa najmenej po dobu deviatich mesiacov v starostlivosti budúceho osvojiteľa. Náklady spojené s predosvojiteľskou starostlivosťou uhrádza budúci osvojiteľ (§ 103 ods. 1 zákona o rodine). O zverení maloletého dieťaťa do starostlivosti budúcich osvojiteľov rozhodne na návrh budúceho osvojiteľa súd; ustanovenia § 101 a 102 sa použijú primerane (§ 103 ods. 2 zákona o rodine). Budúci osvojiteľ má rovnaké práva a povinnosti ako osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti (§ 103 ods. 5 zákona o rodine). V rozhodnutí o zverení maloletého dieťaťa do starostlivosti budúcich osvojiteľov súd vymedzí rozsah ich práv a povinností k maloletému dieťaťu (§ 103 ods. 4 zákona o rodine).
Súd je povinný na základe lekárskeho vyšetrenia zistiť, či zdravotný stav osvojenca a osvojiteľov nie je v rozpore s účelom osvojenia. S výsledkami vyšetrenia oboznámi osvojiteľa, zástupcu osvojenca a poučí ich o účele, obsahu a dôsledkoch osvojenia (§ 104 zákona o rodine). Pri rozhodovaní o osvojení sa posudzujú nielen hmotné podmienky, ale predovšetkým záruky všestranného rozvoja dieťaťa, a to aj rozvoja duševného a citového. Preto je vhodné doložiť aj napríklad hodnotenie otca v práci od zamestnávateľa, ako aj iné doklady preukazujúce zázemie otca a jeho morálne vlastnosti.
Konanie o osvojenie upravuje § 143 až 150 Civilného mimosporového poriadku. Začína len na návrh. Účastníkmi konania sú osvojované dieťa, jeho rodičia, prípadne poručník, osvojiteľ a jeho manžel. Ak je rodič dieťaťa maloletý, má postavenie účastníka konania s ohľadom na jeho čiastočnú spôsobilosť na právne úkony. Súd sa v konaní zameria na preukázanie základných vecno-právnych podmienok pre vznik, resp. zrušenie osvojenia so zreteľom na všetky predpoklady na zabezpečenie riadnej výchovy osvojenca a vytvorenie primeraného rodinného prostredia. Osvojené dieťa súd vypočuje, len ak toto dieťa je schopné pochopiť význam osvojenia a výsluch nie je v rozpore s jeho záujmom. O osvojení rozhodne súd bezodkladne, najneskôr do šiestich mesiacov od podania návrhu na osvojenie. Konanie možno predĺžiť, len ak z objektívnych príčin nemožno vykonať dôkazy.
Právne dôsledky osvojenia
Osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi. Osvojitelia majú pri výchove detí rovnakú zodpovednosť a rovnaké práva a povinnosti ako rodičia. Po osvojení má dieťa priezvisko osvojiteľa. Spoločný osvojenec manželov bude mať priezvisko určené vyhlásením snúbencov pri uzavieraní manželstva pre ostatné deti. To platí aj v prípade, že osvojiteľom je manžel matky osvojenca (§ 105 zákona o rodine).
Osvojením zanikajú vzájomné práva a povinnosti medzi osvojencom a pôvodnou rodinou, ako aj medzi osvojencom a poručníkom alebo opatrovníkom, ktorý mu bol ustanovený súdom (§ 106 ods. 1 zákona o rodine). To znamená, že právoplatnosťou rozsudku o osvojení zanikajú rodičovské práva a povinnosti biologického otca, medzi ktoré patrí aj platenie výživného. K zániku vyživovacej povinnosti došlo priamo zo zákona momentom nadobudnutia právoplatnosti súdneho rozhodnutia o osvojení dieťaťa. Ak však má neuhradené výživné spred osvojenia dieťaťa, toto je možné vymáhať exekučne.
Ak je osvojiteľ manželom jedného z rodičov osvojenca, príbuzenské vzťahy medzi osvojencom, rodičom a jeho príbuznými zostávajú zachované (§ 106 ods. 2 zákona o rodine). Osvojiteľ sa zapíše v matrike namiesto rodiča osvojenca na základe oznámenia súdu (§ 108 zákona o rodine). Ak je to v záujme osvojenca, osvojitelia mu môžu sprostredkovať prístup k informáciám o jeho rodičoch alebo poskytnúť informácie, ktorými disponujú, ak osobitný predpis neustanovuje inak (§ 106 ods. 3 zákona o rodine).
Zrušenie osvojenia
Osvojenie môže súd zrušiť z vážnych dôvodov, ktoré sú v záujme maloletého dieťaťa, do šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o osvojení na návrh osvojenca alebo osvojiteľa alebo aj bez návrhu (§ 107 ods. 1 zákona o rodine). Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že zrušiť osvojenie môže iba súd, a to v lehote do 6 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o osvojení. Po uplynutí lehoty na zrušenie osvojenia podľa § 107 ods. 1 zákona o rodine je osvojenie nezrušiteľné.
Zrušením osvojenia vznikajú znovu vzájomné vzťahy medzi osvojencom a pôvodnou rodinou. Osvojenec bude mať opäť svoje predošlé priezvisko. Ak súd zistí, že rodičia neplnia alebo nemôžu plniť povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností, rozhodne o potrebných opatreniach podľa § 38 a 44 zákona o rodine (§ 107 ods. 2 zákona o rodine). Ak od osvojenia dieťaťa uplynula doba 6 mesiacov, samotné uplynutie lehoty nemá vplyv na to, že dieťa by si nemohol osvojiť ďalší manžel terajšej manželky.
Alternatívy k osvojeniu a špecifické situácie
Okrem osvojenia existujú aj ďalšie formy náhradnej starostlivosti. Jednou z nich je náhradná osobná starostlivosť. Ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak by súd zveril dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti, otec by musel platiť výživné.
V prípade, že v rodnom liste dieťaťa nie je uvedený otec, nemusí dôjsť k osvojeniu dieťaťa. Na matrike je možné vyhlásiť súhlasným vyhlásením rodičov otcovstvo k dieťaťu. Súčasná právna úprava určovania otcovstva súhlasným vyhlásením v podstate umožňuje, aby aj muž, ktorý nie je biologickým otcom dieťaťa, na matrike súhlasne vyhlásil, že je jeho otcom. Je však potrebné upozorniť aj na skutočnosť, že existujú aj opačné právne názory, ktoré hovoria najmä o tom, že ide o obchádzanie zákona, či neplatný právny úkon. Rovnako aj Európsky súd pre ľudské práva v podobnom konaní uviedol, že by išlo o porušenie čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv, teda práva na ochranu súkromného a rodinného života, samozrejme len za predpokladu, že biologický otec mal skutočný záujem na styku s dieťaťom.
Súčasná právna úprava na Slovensku preferuje osvojovanie detí do úplnej tradičnej rodiny. Ústava po novom uznáva len dve pohlavia - muža a ženu - na základe biologických kritérií. Zavádza tiež zákaz náhradného materstva a obmedzuje adopcie len na zosobášené páry. Do ústavy pribudlo aj ustanovenie, že dieťa má právo poznať svojich rodičov, teda že matka je žena a otec je muž. Výnimočne by mohla dieťa osvojiť aj osamelá osoba. Slovenské rodinné právo nepozná inštitút registrovaného partnerstva ani iného podobného zväzku, ktorý by svojim obsahom pripomínal manželstvo. Napriek tomu zo žiadneho zákona nemožno vyvodiť, že by bolo nedovolené, resp. zakázané založiť rodinu, v ktorej by spoločne žili dve osoby rovnakého pohlavia a dieťa. Takáto rodina by nemohla byť teda štátom nijako postihovaná ani diskriminovaná. Fakticky existujú dve možnosti vzniku takejto rodiny: rodič dieťaťa začne žiť so svojim lesbickým/gay partnerom, alebo si jeden z partnerov osvojí dieťa ako osamelá osoba.
Daňový bonus na dieťa po osvojení
Problematika daňového bonusu je upravená v zákone o dani z príjmov. Pri splnení podmienok uvedených v tomto ustanovení má jeden z rodičov alebo iná oprávnená osoba nárok na daňový bonus na každé vyživované dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti. Rozdiel je v spôsobe jeho uplatňovania u podnikateľov (samostatne zárobkovo činných osôb), ktorým daňový bonus znižuje daň vypočítanú v daňovom priznaní, a u zamestnancov, ktorým môže znížiť už mesačný preddavok na daň. U detí do skončenia povinnej školskej dochádzky nie je pre uplatnenie daňového bonusu okrem splnenia podmienky žitia v domácnosti s daňovníkom potrebné sledovať splnenie ďalších podmienok. V súvislosti s ukončením štúdia na stredných a vysokých školách je potrebné sledovať, za ktoré mesiace ešte nárok na daňový bonus trvá.
Dôležitou podmienkou je, že vyživované dieťa musí s daňovníkom žiť v domácnosti. Daňový bonus možno uplatniť aj v prípade, ak má dieťa prechodný pobyt mimo domácnosti. Nárok na daňový bonus vzniká, ak daňovník dosiahne minimálnu výšku zdaniteľných príjmov (6-násobok minimálnej mzdy) zo závislej činnosti alebo príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti a súčasne vykáže základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. U zamestnancov možno daňový bonus uplatniť už v priebehu roka. Ak príjmy zamestnanca nedosiahnu za niektoré kalendárne mesiace zákonom požadovanú minimálnu sumu, môže si uplatniť zostávajúcu časť daňového bonusu do ročnej výšky pri ročnom zúčtovaní preddavkov alebo pri podaní daňového priznania, ak úhrn jeho ročných zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti dosiahne aspoň sumu 2 280 eur. Vo všetkých vymenovaných prípadoch však musí ísť o dieťa nezaopatrené, ktoré zákon o dani z príjmov nedefinuje, ale odvoláva sa na zákon o prídavku na dieťa.
Zamestnanec, ktorý si nárok uplatňuje u zamestnávateľa, musí splnenie podmienok na priznanie daňového bonusu preukázať zamestnávateľovi najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom tieto podmienky spĺňa. Na predložené doklady prihliadne zamestnávateľ začínajúc nasledujúcim mesiacom. Výnimkou je, ak zamestnanec nastúpi do zamestnania a preukáže splnenie podmienok na priznanie daňového bonusu do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom nastúpil do zamestnania. V tomto prípade zamestnávateľ prihliadne na predložené doklady už v tom kalendárnom mesiaci, v ktorom zamestnanec nastúpil do zamestnania, ak si daňový bonus neuplatnil v tomto kalendárnom mesiaci u iného zamestnávateľa. Ak zamestnanec preukáže nárok na uplatnenie daňového bonusu oneskorene, zamestnávateľ nemôže naň prihliadať spätne za predchádzajúce mesiace. Suma daňového bonusu sa zvyšuje k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia rovnakým koeficientom, ako sa zvyšovala suma životného minima k 1.
Za sústavnú prípravu na povolanie štúdiom možno daňový bonus uplatniť len za taký počet kalendárnych mesiacov, na začiatku ktorých boli splnené podmienky na jeho uplatnenie. V súlade so školským zákonom sa výchova a vzdelávanie organizuje dennou formou štúdia alebo externou formou štúdia. Študijný program na vysokej škole sa môže uskutočňovať v dennej forme štúdia alebo v externej forme štúdia. Za sústavnú prípravu dieťaťa na povolanie sa považujú aj opakované ročníky štúdia. Sústavná príprava dieťaťa na povolanie pri štúdiu na strednej škole sa začína najskôr od začiatku školského roka prvého ročníka strednej školy (1. septembra).
Praktické príklady uplatnenia daňového bonusu:
- Dieťa zmaturovalo na strednej odbornej škole a nastúpilo do pracovného pomeru: Nárok na daňový bonus vzniká aj za mesiace júl a august bez ohľadu na to, že dieťa nastúpilo do zamestnania.
- Dieťa zmaturovalo na gymnáziu a nebolo prijaté na denné štúdium na vysokej škole, od 1. augusta sa zaevidovalo na úrade práce: Na toto dieťa možno uplatniť v roku daňový bonus za 8 mesiacov (január až august).
- Dieťa vykonalo maturitnú skúšku na gymnáziu v júni, v mesiacoch júl a august pracovalo na dohodu o brigádnickej práci študentov: Nárok na daňový bonus má rodič nepretržite aj za mesiace júl, august, september, ak bolo prijaté na vysokú školu a zápis sa uskutoční v septembri. Dosiahnutý príjem dieťaťa nie je prekážkou na uplatnenie nároku na daňový bonus.
- Dieťa daňovníka malo určenú maturitnú skúšku na strednej odbornej škole na 28. máj. Skúšku úspešne nevykonalo, bola mu povolená opravná skúška na 27. september: Rodič dieťaťa (alebo iná oprávnená osoba) bude mať nárok na daňový bonus bez ohľadu na výsledok skúšky naposledy za mesiac august, pretože školský rok, v ktorom malo dieťa štúdium skončiť, trvá do 31. augusta.
- U študentov vysokých škôl sústavná príprava na povolanie začína dňom zápisu na vysokoškolské štúdium prvého stupňa alebo druhého stupňa a trvá do skončenia štúdia. Dňom skonč
tags: #pracovnik #uradu #vlady #si #osvojil #dieta