Mnohí novopečení rodičia sa stretávajú s otázkami a obavami týkajúcimi sa spánku svojho dieťatka. Často ma kontaktujú maminky, ktoré trápi, že sa im malinké bábätká vo veku 3 týždne až 3.-4. mesiace budia na trhanie telíčka po 10-15-20 minútach spánku. Inokedy je problémom trhnutie pri ukladaní bábätka do postieľky po jeho uspaní na rukách alebo dojčením. Spánok je pritom pre novorodenca a malinké bábätká veľmi dôležitý. Ak bábätko málinko spí, kumuluje sa mu únava, je nervózne, podráždené a unavené. Preto je kľúčové porozumieť, prečo sa bábätká strhávajú, ako funguje ich spánok a aké sú bežné výzvy, ktoré rodičov v tejto dôležitej fáze života ich potomka čakajú.
Prirodzený Morov reflex: Prečo sa bábätko strháva v spánku
V obrovskej väčšine prípadov je príčinou trhania telíčka prirodzený Morov reflex - úľakový reflex, ktorý majú všetky bábätká. Tento reflex vymizne niekedy medzi 4.-6. mesiacom. Morov reflex je prirodzený a vrodený reflex, ktorý má každé bábätko. Hlavným prejavom tohto reflexu je takzvané vystrelenie rúk aj nôh, preľaknutie a plač. Je to primitívny reflex, pri ktorom sa bábätko snaží zachytiť o matku a vyhnúť sa nebezpečenstvu. Tento reflex je úzko spätý s fungovaním spánku novorodenca a malých bábätiek. Pokiaľ bábätko nie je zavinuté a má voľné ručičky, a uspávate ho hojdaním na rukách, potom ho chcete položiť do postieľky, môže sa stať, že sa to nepodarí ani na dvadsaťkrát. Pri každom pokuse mu trhne rúčkami, začne si nimi šúchať tvár a je hneď hore. Práve toto je jedným z hlavných dôvodov, prečo sa bábätko budí po desiatich minútach spánku - ruší ho práve Morov reflex. Preto je potrebné vyčkať po uspaní na rukách a držať ho, až kým neprejde do hlbokého spánku.
Ako pomôcť bábätku s Morovým reflexom?
Zavinutie je skvelý spôsob, ako blokovať Morov reflex a predlžuje bábätku spánok. Bábätku dáva pocit bezpečia ako v maternici. Bábätko by ste mali zavinovať pevne do ulitky (ktorá je vhodnejšia) alebo do mušelínovej plienky ešte kým je pokojné a spokojné. Zavinovanie pomáha aj v prípade, ak sa dieťatko strháva zo spánku kvôli reflexným pohybom ručičiek, práve ich zabalenie tomuto javu predchádza. Maličký novorodenec rýchlejšie zaspí, pokiaľ ho zaviniete do vankúšika, ktorý mu poskytne pocit bezpečia.
Pre bezpečný spánok je dôležité dodržiavať aj správne zásady: bábätko ukladajte na spánok vždy na chrbátik, zavinuté. Cez deň ho majte pri sebe v dohľade. V postieľke by nemali byť vankúše, prikrývky ani iné predmety. Dieťatko by malo ležať na pevnej podložke.
Špecifiká novorodeneckého spánku a jeho vývoj v prvých mesiacoch
Spánok novorodenca je veľmi špecifický a líši sa od spánku dospelých. Dieťatko prvé 3 týždne prakticky len spí, dojčí sa/kŕmi sa a opäť spí. Novorodenci trávia väčšinu spánku (približne 50%) v takzvanej REM fáze. Je to fáza spojená so snívaním a intenzívnym vývinom mozgu novorodenca. Táto fáza je typická mykaním a pohybom očí. U novorodenca je vzor spánkového cyklu iný: keď „konečne“ zaspí, vchádza okamžite do REM fázy (ľahkého spánku). Ich oči môžu byť pootvorené a telo sa hýbe či „cuká“. Počas tejto fázy sú bábätká veľmi ľahko zobuditeľné. Ak teda dieťatko položíte už v tejto fáze, môže sa stať, že sa presne v tom momente, ako ho položíte, preberie. Novorodenec do tretieho mesiaca najskôr vstupuje do ľahkého REM spánku a je v ňom približne 15-20 minút. V tom REM spánku bábätkom trhá a myká.
Spánok v noci je čas, keď mozog bábätka intenzívne pracuje. Bábätká po narodení majú len relatívne malú časť mozgu, ktorú budú mať v dospelosti. V prvých mesiacoch ich života nastáva masívny rozvoj a rast mozgu, ktorý je sprevádzaný ľahkým spánkom a častejším budením. Budenie navyše dáva rodičom šancu na skontrolovanie bábätka, podvedomú kontrolu jeho dýchania, teploty či zdravotného stavu. Toto je pre malé bábätko nesmierne dôležité. Rodičia často nevedia, že deti spia v spánkových cykloch a že k prebudeniam v noci dochádza bežne. Závisí len od bábätka, ako sa s nimi vysporiada.
Mnoho rodičov pozná „magickú tridsiatu minútu“. Práve v nej sa množstvo detí zobudí, ďalšie zas prejdú plynule do fázy REM a následne dochádza k prebudeniu. Bábätko potom potrebuje znovu uspať pri dojčení, cumlíkom či hojdaním na rukách. Novorodenecký spánok je však nepredvídateľný. Niektoré deti ťahajú trojhodinové cykly prvé týždne života a iné kúskujú po polhodinách. Nedá sa povedať, ako by mal novorodenec spať, lebo v prvých mesiacoch je všetko normálne. Je dôležité rozlišovať u bábätiek spánok do tretieho mesiaca a od tretieho mesiaca. Bábätko ešte nemá vyvinuté biologické hodiny a my mu ich nastavujeme. Do tretieho mesiaca vstupuje dieťa najprv do ľahkého spánku a až potom prechádza do hlbokého, čo je veľmi veľký rozdiel oproti spánku po štvrtom mesiaci.
Spánková regresia: Prirodzený míľnik vývoja alebo výzva pre rodičov?
Po niekoľkých týždňoch či mesiacoch, keď sa konečne podarí nastaviť akýsi režim, môže prísť nepríjemné prekvapenie: bábätko, ktoré spalo pokojne šesť hodín vkuse, sa zrazu budí každú hodinu. Spánková regresia je úplne prirodzený vývojový míľnik v živote malého dieťaťa. Ide o obdobie, keď kvôli intenzívnemu vývoju mozgu a tela dochádza k narušeniu doterajšieho spánkového režimu. Táto fáza môže byť náročná nielen pre deti, ale aj pre rodičov. Dôležité je si uvedomiť, že spánková regresia nie je problém, ktorý by bolo nutné „opraviť“. Je to znak toho, že sa dieťa vyvíja správne. Príčinou spánkovej regresie je vývin mozgu. Mozog bábätka sa neustále vyvíja a prispôsobuje sa novému prostrediu, pričom sa učí a osvojuje si nové zručnosti. Dieťa sa učí každý deň, čo sa postupne začína odzrkadľovať pri zmenách spánkového vzorca.
Regresie spánku sa typicky objavujú v niekoľkých vekových obdobiach, najčastejšie okolo 3., 4., 6. a 8. mesiaca, ale aj v 9., 12. a 18. mesiaci.
Spánková regresia v troch mesiacoch
Okolo tretieho mesiaca sa u mnohých detí začína meniť štruktúra spánku. Novorodenec, ktorý prechádzal medzi ľahkým a hlbokým spánkom veľmi rýchlo, začína rozvíjať spánkové cykly podobné tým dospelým. Ak dieťa ešte nezvláda samo znova zaspať, môže sa častejšie budiť. Nie je neobvyklé, že sa v tomto období zhorší nočný spánok aj denné driemoty. Príkladom môže byť malá Ema, ktorá do troch mesiacov spala šesť hodín vkuse. Zrazu sa začala budiť každé dve hodiny a mama mala pocit, že sa vrátila späť na úplný začiatok.
Štvormesačná spánková regresia: Kľúčová zmena v spánku
Štvormesačná spánková regresia je považovaná za jednu z najzásadnejších. Na rozdiel od tej v troch mesiacoch prináša trvalú zmenu spánkového vzorca. Toto obdobie často prichádza ruka v ruke s ďalšími vývojovými skokmi, napríklad zlepšením koordinácie rúk a očí, alebo prvými pokusmi o prevracanie na brucho. Rodičia by mali v tejto fáze podporovať samostatné zaspávanie a snažiť sa zaviesť predvídateľné rutiny - napríklad kúpanie, kŕmenie a uspávanie v tom istom poradí.
Niektoré názory tvrdia, že pokiaľ maminka (rodič) nepodnikne určité kroky, 4-mesačná regresia sama od seba neodíde ešte mesiace a roky. Je to však len dočasné. Dieťa je frustrované zo zmien, ktoré sa dejú v jeho tele a v mysli. Táto prvá regresia je pre rodičov najťažšia, pretože je to pre nich opäť niečo nové, s čím sa doposiaľ nestretli, a trvá približne od dvoch po štyri týždne. Spôsob zaspatia bábätka je od tohto momentu veľmi dôležitý pre jeho aj vašu kvalitu spánku.
Avšak, je potrebné pozrieť sa na tento jav aj z inej perspektívy. V štyroch mesiacoch veku bábätka nenastáva regresia v zmysle kroku späť, ale nastáva zmena v tom, ako bábätko spí. Jeho spánok sa stáva ľahším, s ľahkým spánkom sa spája viac prebudení a potrebuje viac pomoci od rodiča, aby opäť zaspalo. Rodičia sa teda potrebujú o bábätko v noci začať starať inak a intenzívnejšie. Pojem „spánková regresia“ je termín, ktorý sa díva na spánok len z pohľadu toho, ako situáciu vníma rodič - ako na boj rodiča s dieťaťom. Hovorí, že doteraz dieťa spalo dobre a teraz, keď sa budí viac, tak namiesto toho, aby sa vyvíjalo smerom vpred, sa vracia vo vývine dozadu. A zároveň označuje návrat vo vývine za „správny neurologický vývin“. Tak ide o správny vývin alebo ide o návrat a krok späť? V skutočnosti bábätká spia v rozličnom veku rôzne.
Biológia spánku bábätiek sa historicky vyvíjala na podklade dojčenia a spoločného spania. Ľudské mláďatá ako najvyššie z primátov potrebovali a potrebujú osobnú a fyzickú starostlivosť zo strany rodičov počas veľmi dlhej doby, a to zahŕňa aj nočnú starostlivosť. Materské mlieko reguluje spánok bábätka, jeho spánkové cykly ako aj cykly bdenia. Spánok a uspávanie dojčeného dieťaťa sa deje na podklade dojčenia. Dojčenie nemá za úlohu bábätko len nakŕmiť. Hrá veľkú rolu ohľadne spánku: materské mlieko obsahuje látky, ktoré bábätko pripravujú na spánok a uspávajú ho. Regulujú celý jeho deň a noc. Satie na prsníku pri dojčení (bez ohľadu na materské mlieko) má za úlohu bábätko uspať. Zaspávanie na prsníku nie je zlozvyk či nesprávna spánková asociácia, ale normálna súčasť biológie spánku dojčeného dieťaťa. Dojčenie a spoločné spanie a uspávanie na prsníku sa vzájomne podporujú, podporujú a udržiavajú tvorbu mlieka. Bábätko v noci vypije významnú časť materského mlieka a zároveň dojčenie bábätku poskytuje úľavu od bolesti, strachu, neistoty a upokojuje ho. Pomáha mu prekonávať rozličné obdobia, ktoré sa v jeho živote objavujú: významný rast a rozvoj mozgu, rast zúbkov, nárast motorických schopností, rozvoj reči, ochorenia a podobne.
Spánkové výzvy v šiestom, ôsmom a deviatom mesiaci
Okolo šiesteho mesiaca prichádza ďalšia vlna spánkových problémov. Dieťa sa učí sedieť, loziť a objavuje svet novými spôsobmi. Bábätko sa môže v noci budiť, pretože si chce „precvičiť“ novú zručnosť, napríklad sa v postieľke nadšene pokúša o plazenie. Dôležité je zachovať pokoj a ponúknuť dieťaťu dostatok príležitostí na pohyb počas dňa. Tým sa zlepší kvalita jeho nočného spánku.
Osmimesačná spánková regresia býva z veľkej časti spojená so separačnou úzkosťou. Dieťa si v tomto mesiaci osvojuje lozenie a štvornožkovanie, a to, čo sa naučilo, chce skúšať aj v čase spánku. Výsledkom často býva, že dieťa odmieta spať samo, protestuje proti ukladaniu do postieľky a v noci sa budí s plačom. V takomto období je kľúčové byť k dieťaťu citlivý a posilňovať jeho pocit bezpečia. Krátke uistenie, pohladenie alebo pokojné slovo môžu stačiť, aby dieťa znova zaspalo. Aj napriek tejto regresii Vaše bábätko potrebuje 2-3 hodiny spánku cez deň (skôr 2,5-3 hodiny) a 11-12 hodín v noci.
Regresie v dvanástom a osemnástom mesiaci
V dvanástom mesiaci dochádza k akejsi nadstavbe spánkovej regresie, ktorá vznikla v deviatom mesiaci, a tá je podmienená najmä snahou a učením sa chodiť. V osemnástom mesiaci u dieťaťa dochádza k rozvoju reči, to má vplyv na časté nočné budenie a bábätko zostane v noci dlhšie hore, než zvyklo.
Všeobecné rady pre zvládanie spánkových regresií
Pre mnohých rodičov je spánková regresia frustrujúca. Dôležité je zachovať rutinu, pretože deti milujú predvídateľnosť. Buďte trpezliví, pretože regresie sú dočasné. A nezabúdajte sa starať o seba, pretože unavený rodič ťažko zvláda náročné noci. Počas spánkovej regresie je potrebné netvoriť nové spánkové asociácie, ale fungovať v stabilnom režime. Spánkové regresie sú náročné, ale zároveň sú dôkazom, že dieťa rastie a vyvíja sa, ako má. Každá z týchto fáz končí a prináša nové zručnosti a radostné okamihy.
Faktory ovplyvňujúce spánok bábätka a bežné spánkové prejavy
Narodenie dieťaťa predstavuje obrovský krok v životoch ľudí. Príchodom dieťatka na svet sa obvykle rodičom zmení celý ich život. Neexistuje žiaden návod ako sa pripraviť na rodičovstvo, avšak existujú predstavy o tom, aké to je. Mnohí rodičia sú pripravení na to, že novorodenec prevažne spí a túto aktivitu strieda s papaním. Treba však podotknúť, že tak, ako sa zmení život obom rodičom, aj samotné bábätko je príchodom na svet vystavené obrovskej zmene. Prvé dni po narodení bábätka sú náročné pre obe strany. Noci sú plačlivé a dni sú väčšinou pokojné. Dieťa má z bruška osvojené určité návyky, a preto nerozlišuje cyklus deň a noc. Rodičia musia byť v tomto prípade nesmierne trpezliví a postupne vytvoriť bábätku nové návyky a naučiť ho rozlišovať fázy dňa a noci. V tomto období je nesmierne dôležité, aby rodičia vybudovali dieťaťu určitý režim, respektíve konkrétne spánkové asociácie. Postupne sa spánok bábätka ustáli a noci už nie sú tak náročné. Tak, ako sa mení režim bábätka, vyvíja sa po fyzickej, psychickej a motorickej stránke, mení sa aj jeho samotný spánok. Dochádza k zmene cyklu spánku, jeho dĺžke, intenzite a tiež možno badať rozdiely aj v zaspávaní a reakciách po zobudení.
Hlad a bolesť ako príčiny nespavosti
Medzi najčastejšie príčiny nespavosti u detí patria hlad a bolesť. Aj keď ste dieťatko nakŕmili, ono stále môže pociťovať hlad. Možno mu materské mlieko či náhradná výživa už nestačia. Aby bolo dostatočne sýte, potrebuje nakŕmiť aj v noci, a preto sa často budí.
Bolesť je častou príčinou ťažkého zaspávania. V prvých mesiacoch života je to najčastejšie bolesť bruška. Dôvodov bolestí bruška môže byť viacero, napríklad alergia na potravu, prehĺtanie vzduchu pri kŕmení či kolika. K častým bolestiam patria aj nečistoty v ústnej dutine, či neskoršie prerezávanie zúbkov. Zuby sú bežne diskutovaná téma a rodičia si nimi často aj 2 roky vysvetľujú časté nočné budenie. Iní rodičia si zúbok všimnú až vtedy, keď sa prerezal a na spánku sa to nijak neodrazilo. V spánku totiž bolesť cítime omnoho menej. Dieťaťu môže v spánku brániť akékoľvek ochorenie, stačí bežné prechladnutie. Alergie rôzneho pôvodu môžu znepríjemniť a narušiť spánok vášmu bábätku. V prípade potravinových alergií sa môže objaviť podráždenie žalúdka.
Biorytmus a prostredie
Biorytmus pôsobí na každého človeka, deti nevynímajúc. Dieťatku dopraje spánok v pravidelnom čase. Pokiaľ dieťa prespí celý deň, je viac ako pravdepodobné, že v noci spať nebude. Rozlíšte denný a nočný spánok tak, že večer svetlo zhasnete, necháte pološero, aby si dieťatko zvyklo rozlišovať deň od noci. Problémy so spánkom sa môžu vyskytnúť aj pri nedostatočnej rýchlosti dýchania bábätka.
Bežné prejavy detského spánku
Okrem trhania telíčka existujú aj iné bežné prejavy detského spánku, ktoré môžu rodičov znepokojiť, ale sú súčasťou vývoja.
Rozprávanie zo sna: Je u detí bežný jav. Podľa American Academy of Sleep Medicine hovorí počas spánku až 5 % dospelých, no u detí je tento jav ešte častejší. Ak má vaše dieťa od 3 do 10 rokov, je 50% pravdepodobnosť, že rozpráva alebo bude rozprávať zo sna. K tomuto javu dochádza počas prvej alebo druhej hodiny spánku, keď sa telo dostáva do hlbokých fáz spánku. Svaly v tejto fáze ešte nie sú dostatočne uvoľnené a spiaci môže vďaka tomu rozprávať alebo vydávať zvuky.
Detské mory: Sú tiež častejšie u detí než u dospelých. Odborníci to pripisujú dozrievaniu nervovej sústavy. Preťažený nervový systém nedokáže spracovať všetky prichádzajúce podnety. Za spustením týchto spánkových porúch môže byť aj stres.
Zvýšené svalové napätie (hypertonus)
Hypertonus, alebo zvýšené svalové napätie, môže spomaliť detský vývoj a ovplyvniť pohybové vzory v budúcnosti. Najčastejšími prejavmi zvýšeného svalového napätia sú: zakláňanie sa dieťaťa, prehýbanie do luku, prepínanie horných a dolných končatín, zovretie ručičiek v päsť.
Príčin je mnoho. Medzi veľmi časté patrí detský reflux a koliky. Zvýšené svalové napätie môže byť spôsobené aj nevhodným nosením a manipuláciou s dieťatkom. Medzi závažnejšie príčiny patrí porucha centrálnej sústavy, vtedy hovoríme o centrálnom hypertonickom syndróme.
Pri týchto problémoch je dôležité správne nosenie a manipulácia s bábätkom. Vyvarovať sa rýchlym, nestabilným pohybom a štekleniu, ktoré môže dieťa viac dráždiť. Dôležité je bábätka sa často dotýkať jemným, plošným dotykom.
Tipy a stratégie pre podporu pokojného spánku bábätka
Existuje mnoho spôsobov, ako môžete podporiť pokojný a nerušený spánok vášho bábätka, a tým aj celej rodiny.
Príprava už v tehotenstve
Vedecky bolo dokázané, že bábätko už v prenatálnom vývoji vníma najrôznejšie zvuky z vonkajšieho prostredia a dokáže si ich zapamätať. Ak ste teda svojmu dieťatku počas tehotenstva spievali, či púšťali hudbu, tak je veľmi pravdepodobné, že ho aj po narodení táto hudba upokojí.
Vytvorenie bezpečného a pokojného prostredia
Teplo a ešte raz teplo: Kým ho uložíte do postieľky, dajte do nej termofor, aby sa postieľka vyhriala a uvidíte, že bábätko v takejto vyhriatej postieľke čoskoro spokojne zaspí.Zhasnite svetlo: Svetlo mu môže veľmi prekážať, preto vyskúšajte zatemniť okná a tak ho uložte spať. Veľmi často sa podceňuje tma.Nepreháňajte to s dekoráciami: Nechajte pri uspávaní v postieľke minimum vecí a len to najnevyhnutnejšie.Pravidelný režim a vhodné prostredie: Vyvetraná izba, primeraná teplota i vlhkosť vzduchu, vhodné umiestnenie postieľky dieťaťa, či vhodný matrac len dopomôžu k lepšiemu zaspatiu.
Uspávacie techniky a návyky
Hladkanie a kolísanie dieťaťa: Dieťa môžete hladiť na hlavičke, brušku, či na chrbátiku. Dosiahnete efekt upokojenia a tak rýchlejšie zaspí. Jemné kolísanie v náručí je tiež veľmi príjemné a častokrát pomôže dieťatko upokojiť, keď je mrzuté. Nosenie a kočíkovanie sú tiež vhodné spôsoby pre uspávanie malých bábätiek cez deň.Mojkáčik či plienka: Každé dieťatko sa rado túli, preto na jednoduchšie uspávanie mu môžete kúpiť „mojkáčika“. Dokonale však poslúži aj obyčajná plienka. Mnohé teórie o spánku bábätiek však preferujú cumlík pred prsníkom či plyšáka pred telom matky. Pripúšťajú, že bábätká rady zaspávajú pri zvuku srdca matky alebo pri hudbe, ale zvuk, ktorý vysiela nejaká hračka či aplikácia v mobile, sa im zdá byť vhodnejší ako reálny zvuk srdca matky bábätka či jej hlas, ktorým mu spieva.Biely šum: Novorodenci zbožňujú zvuk bieleho šumu, pomáha im to spať, preto môžete zaviesť biely šum počas denného spánku.Relaxačná masáž: Relaxačná masáž s levanduľovým olejom podporuje spánok.Nastavenie režimu a spánkových návykov: Už v prvých mesiacoch je dobré vytvárať spánkové návyky - snažiť sa o približný čas zaspávania aj vstávania. Určite však nie je namieste snaha o pevné rutiny. Malé dieťatko jednoducho potrebuje ísť spať vtedy, keď javí známky únavy. Prvotný režim pravidelných spánkov sa odporúča od piateho - šiesteho mesiaca. Stabilná a predvídateľná spánková rutina a láska rodičov sú základ. Ak máte bábätko, ktoré netrpí kolikou či refluxom, je v poriadku ho zavinuté len tak položiť a čakať, čo sa bude diať.
Mnoho rád rodičom o spaní sa odvíja od predstavy, aký spánok bábätka by vyhovoval rodičom. Snažia sa naplniť ich požiadavku "aby sa bábätko na noc vyplo a nič nepožadovalo". A to bez ohľadu na biologicky danú realitu spánku bábätiek. Namiesto toho, aby sa zo spánku stal boj medzi rodičmi a deťmi, sa dá pri pochopení biológie spánku pozrieť na spánok ako na nočnú harmóniu medzi rodičmi a deťmi, ktorá napĺňa aj potreby detí a aj potreby rodičov. Tieto dva záujmy nie sú v konflikte.
Je paradoxné, že v tejto etape histórie, keď máme pre spánok najväčšie pohodlie a najviac času, sa najviac o spánok obávame. Je to spôsobené mýtom, že všetci ľudia sa dobre vyspia jedine vtedy, ak spia 8 hodín denne. A pritom starí ľudia spia inak ako ľudia v produktívnom veku. Ešte v pomerne nedávnej minulosti spali ľudia v noci v dvoch fázach s prestávkou, keď boli v noci hore. Ešte stále sú krajiny, kde aj dospelí ľudia spia poobede a potom spia menej v noci. Neexistuje jediný správny spôsob ako spať. Biológia spánku bábätiek sa historicky vyvíjala na podklade dojčenia a spoločného spania. Zaspávanie na prsníku nie je zlozvyk, ale normálna súčasť biológie spánku dojčeného dieťaťa.
Čo robiť, ak dieťa ťažko zaspáva alebo sa často budí?
Niekedy to, že dieťa zaspí o 5 minút, inokedy uspávanie trvá aj 3 hodiny, kde je problém? Všetko jej vadí, ani na rukách, ani kočík, ani nič. Na ďalší deň zaspí, akoby sa nechumelilo. Toto sú bežné otázky rodičov. Je dôležité si uvedomiť, že každý deň je iný, každý deň má iné podnety. Môžu to byť prikrmy, ktoré vždy nesadnú, grg a prd, zuby, veľa podnetov, alebo málo podnetov - všetko závisí od citlivosti a povahy dieťaťa. Niektoré sú režimové, iné menej. Je dôležité pozorovať deti, kedy sú už unavené a pripravené spať. Aj keď niekedy uspávanie trvá dve-tri hodiny a do toho plač, je dôležité si uvedomiť, že každé obdobie je iné.
Častokrát sa stretávam až s katastrofickými vecami - hojdanie na rukách dvadsať minút 6-7krát za noc, vozenie sa v aute uprostred noci. Mala som klientov, ktorí o jedenástej v noci vyrážali autom do mesta a vozili chlapčeka, aby zaspal. Práve stanovenie láskyplných hraníc je veľmi dôležité. Stabilná a predvídateľná spánková rutina a láska rodičov sú základ.
Rozlišovanie medzi spánkovými problémami a poruchami: Kedy hľadať odbornú pomoc
Poruchy spánku sú u detí bežné, pričom sa odhaduje, že až štvrtina detí v predškolskom a školskom veku trpí nejakou formou poruchy spánku. Tieto poruchy môžu mať rôzne prejavy a príčiny, preto je dôležité venovať pozornosť spánkovým návykom dieťaťa a v prípade potreby vyhľadať odbornú pomoc.
Nočné desy, zmätočné zobudenia a nočné mory
Je dôležité rozlíšiť medzi týmito tromi prejavmi narušeného spánku:
Nočný des: Je sprevádzaný strašným krikom, dieťa má vypúlené oči, je úzkostné a vystrašené. Často sa pridá aj potenie a rýchle búšenie srdca. Dieťa je neutešiteľné a vyzerá doslova, akoby do neho vstúpil sám diabol. Ráno si dieťa des nepamätá. Vtedy dieťatko nebuďte a netraste ním.Zmätočné zobudenie: Je jemnejšia forma nočného desu. V tej jemnejšej forme prebudenia môžu deti mrmlať, niečo si nezrozumiteľne rozprávať, prípadne sa posadiť na posteľ. Vo viac intenzívnej forme môže dieťa chodiť, utekať po byte a ak aj nájde rodičov, v danom momente ich nepozná, nereaguje.Nočné mory (zlý sen): Deje sa najčastejšie nad ránom, respektíve v poslednej časti noci. Sprevádzané je plačom. Dieťa je utíšiteľné a zobuditeľné. Po zobudení je rozrušené a nepokojné. Počas strašidelného sna dieťa ťažko a nahlas dýcha. Z nočnej mory môže rodič bez problémov dieťa zobudiť a utíšiť.
Syndróm traseného dieťaťa: Riziko, ktorému treba predchádzať
Syndróm traseného dieťaťa (SBS) je vážne poranenie mozgu spôsobené prudkým trasením novorodenca alebo malého dieťaťa. Mozog dieťaťa pri trasení naráža o steny lebky. Trasenie dieťaťom spôsobuje, že hlavička dieťaťa podstupuje zrýchlenie/spomalenie, čo môže spôsobiť zotrvačný pohyb mozgu v lebečnej časti. Najväčšie riziko je u detí do šiestich mesiacov, pričom riziko pretrváva do veku 2 rokov. K vysokému riziku, že rodič zatrasie dieťatkom, dochádza najmä v situáciách, kedy dieťatko dlho neutíšiteľne plače. Ak cítite, že je toho na vás priveľa, je dobré dať dieťatko na chvíľu partnerovi, kým vy opäť nájdete vnútorný pokoj. Ak ste s plačúcim dieťatkom doma sám/sama, tak ho dajte na potrebný čas do uzavretej postieľky, kým sa neupokojíte.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc
Ak problémy so spánkom pretrvávajú dlhšiu dobu (viac ako tri týždne), je potrebné vyhľadať odborníka. Najčastejšie sú to maminy od štvrtého-piateho mesiaca, keď je nočný spánok extrémne prerušovaný, dieťa je v noci častokrát hore alebo aj veľmi dlho bdie - dlho sa uspáva, dlho zaspáva, spánky sú krátke a ono je unavené. Každý prípad je potrebné individuálne zanalyzovať. Predtým, než sa rozhodnete pre „spánkový tréning“, je dôležité vylúčiť medicínske príčiny, ako sú reflux, alergie či hlad. Následne je možné spoločne s odborníkom dohodnúť, ako bábätko uspať v postieľke.
Nie všetky spánkové problémy sú výsledkom spánkovej regresie a veľakrát to môže byť aj nekonzistencia rodiča, ktorá podporí to, že bábätko sa dostane z regresie s inými spánkovými návykmi (väčšinou horšími) ako do nej vošlo. Obdobie života bábätka medzi 36.-40. týždňom je obdobím veľkých zmien. V tomto veku bábätká začínajú objavovať a snažia sa dokázať urobiť nové veci. Dieťatko začína kategorizovať svoje okolie, rozpoznáva, že určité veci, objekty, pocity patria k sebe a patria do skupín a kategórií. Začína rozumieť omnoho viac ako doteraz. Toto všetko podporí novoobjavená schopnosť ešte väčšej mobility vo forme plazenia, štvornožkovania, sadania si bez pomoci a postavenia sa na vlastné nôžky. 8-10 mesačná spánková regresia je obdobie v živote dieťatka, kedy sa zaspávanie aj denný, či nočný spánok na určitú dobu pokazí. Detičky začínajú odmietať zaspať, stavajú sa v postieľke a plačú alebo sa hrajú, vykrikujú, ťapkajú rúčkami, skáču po postieľke a podobne.
Prístupy k riešeniu spánkových problémov sa líšia. Kritické hlasy hovoria o tom, že keď necháme bábätko plakať alebo mu v rámci spánkového tréningu obmedzíme dojčenie, môžeme tým narušiť vzácnu väzbu matka - dieťa. Viaceré štúdie sledujúce deti, ktoré prešli behaviorálnymi spánkovými intervenciami, však tieto názory nepotvrdili. Naopak potvrdili, že sú efektívne pri riešení detskej behaviorálnej insomnie, sú absolútne bezpečné a žiadna väzba sa tým nenarušuje, práve naopak. Môže to dokonca pomôcť predchádzať popôrodnej depresii u matiek, ktoré sa potom lepšie vládzu o dieťatko starať.
Dôležitá je edukácia rodičov, či už pred pôrodom, ale aj po ňom. Rodičia sú často zaskočení okolo tretieho mesiaca, keď sa spánok rapídne mení a oni nevedia, čo sa deje. Práve informovanosť im v prvých mesiacoch života veľmi pomáha v tom, aby dieťa spalo čo najlepšie a aby bola celá rodina vyspatá primerane veku potomka. Určite nikto neočakáva od trojmesačného bábätka, že prespí celú noc, to ani nie je vhodné. Samostatné zaspávanie neznamená, že rodič odíde a dieťa necháva vyplakať. Rodič je v miestnosti a pomáha dieťaťu sa upokojiť. Cieľom je vzdelávať rodičov aj v oblasti spánkových regresií, ktoré prichádzajú okolo veľkých psychomotorických míľnikov ako štvornožkovanie, chodenie, rozprávanie. Vtedy sa spánok dočasne naruší. V drvivej väčšine prípadov je možné spánok skutočne zlepšiť a dostať sa z desiatich budení za noc na dve-tri, čo je veku primerané. Je dôležité pracovať s rodičmi na hľadaní správnej cesty, aby sa spánok celej rodiny zlepšil.
tags: #preco #sa #babatko #strhava