Prečo si dojča šúcha nohy o seba? Komplexný pohľad na príčiny a riešenia

Novorodenci a dojčatá sú fascinujúce bytosti, ktorých správanie môže byť pre rodičov niekedy záhadou. Jedným z bežných, no často znepokojujúcich prejavov je šúchanie nôh o seba. Tento článok sa zameriava na pochopenie dôvodov, prečo si dojčatá šúchajú nohy o seba, a ponúka praktické rady a riešenia pre rodičov, od správnej manipulácie až po starostlivosť o pokožku a výber obuvi. Vychádzame z rozsiahlych pozorovaní a odborných poznatkov, aby sme rodičom poskytli ucelený prehľad o tomto jave.

Hlavné príčiny šúchania nôh u dojčiat

Existuje niekoľko dôvodov, prečo si dojčatá môžu šúchať nohy o seba. Je dôležité rozlišovať medzi bežnými a potenciálne závažnými príčinami, aby rodičia vedeli, kedy je potrebné vyhľadať odbornú pomoc a kedy ide o prirodzenú súčasť vývoja dieťaťa.

Svalové napätie a jeho vplyv na pohybový vývoj

Pochopenie svalového napätia (tonusu) hrá kľúčovú úlohu vo vývoji dojčiat. Lekári často používajú termíny ako "hypertonické" (zvýšené napätie) alebo "hypotonické" (znížené napätie) na opísanie svalového tonusu dieťaťa. Normotonus alebo eutonus označujú stav, keď je svalové napätie v norme. U niektorých dojčiat môže byť šúchanie nôh prejavom prechodného hypertonusu.

Zvýšené svalové napätie môže mať vplyv na detský vývoj a ovplyvniť pohybové vzory v budúcnosti. Medzi najčastejšie prejavy hypertonusu patria: zakláňanie sa dieťaťa, prehýbanie do luku, prepínanie horných a dolných končatín, zovretie ručičiek v päsť. Dojčatá môžu byť nespokojné pri ležaní na bruchu, prejavovať zakláňanie hlavy a neschopnosť oprieť sa o predlaktia. Neutíchajúci plač, nepokoj a neustále kopanie rukami a nohami sú tiež častými indikátormi, pričom celkový vzhľad dieťaťa môže pôsobiť, akoby bolo v kŕči.

Dieťa so zvýšeným svalovým napätím

Prechodný hypertonus a jeho spojitosť s trávením

Prechodný hypertonus je často spojený s detským refluxom a kolikami. Dráždenie brušnej steny pri refluxe a kolikách môže viesť k zvýšenému svalovému napätiu a prehýbaniu sa do luku. Tento typ hypertonusu zvyčajne odznieva okolo 3. mesiaca veku, keď sa dieťa začne viac hýbať a problémy s kolikami ustupujú. Ak má dieťa neustále šúchanie nôh okrem spánku, či už pri dojčení, hraní, prebaľovaní alebo obliekaní, môže to byť prejav nervozity, ktorá je niekedy spojená s prdíkmi alebo zúbkami, aj keď to môže robiť aj vtedy, keď sa teší a zabáva, no výraznejšie, keď sa akoby nudí a nebaví ju hrať.

Zvýšené svalové napätie môže byť spôsobené aj nevhodným nosením a manipuláciou s dieťatkom. Nesprávna technika môže prispievať k pretrvávaniu napätia v svaloch, čo môže viesť k nepokoju a zvýšenej aktivite končatín, vrátane šúchania nôh.

Neurologické príčiny zvýšeného svalového napätia

V závažnejších prípadoch môže byť šúchanie nôh prejavom centrálneho hypertonického syndrómu, ktorý je spôsobený poruchou centrálnej nervovej sústavy. Tento stav sa môže vyskytnúť u predčasne narodených detí alebo u donosených detí s komplikáciami pri pôrode. Hypertonus z neurologickej príčiny je často prítomný v priebehu celého dňa, zatiaľ čo hypertonus spôsobený kolikami sa zvyčajne objavuje poobede a k večeru. V tomto prípade je veľmi dôležité riešiť problémy s detským neurológom a následne s fyzioterapeutom, aby sa zabezpečila včasná intervencia a podporil správny vývoj dieťaťa.

Pokožka dojčiat a jej špecifiká

Suchá pokožka môže byť ďalším dôvodom, prečo si dojčatá šúchajú nohy o seba. Novorodenci majú tenšiu a priepustnejšiu pokožku ako dospelí, čo ju robí náchylnejšou na vysúšanie a podráždenie. To znamená, že všetko, s čím príde bábätko počas dňa do kontaktu, sa cez pokožku dostáva do jeho telíčka. Citlivá detská pokožka je veľmi náchylná na vznik zápalov a zaparenín, vyžaduje si teda špeciálnu starostlivosť. Suchá pokožka môže svrbieť, čo vedie k šúchaniu nôh na zmiernenie svrbenia. Táto reakcia je podobná ako u dospelých, ktorí si škriabu svrbiace miesta.

Dojča so suchou pokožkou

Emocionálne a environmentálne faktory

Podobne ako dospelí, aj dojčatá môžu prejavovať nervozitu alebo nudu pohybmi tela, vrátane šúchania nôh. Ak dieťa nemá dostatok stimulácie alebo sa cíti nepohodlne, môže si šúchať nohy ako spôsob, ako sa upokojiť alebo zabaviť. Niektorí rodičia si všimli, že ich dieťa si šúcha nohy, aj keď sa teší a zabáva, no výraznejšie, keď sa akoby nudí a nebaví ho hrať. To naznačuje, že šúchanie nôh môže byť aj formou sebautíšenia alebo hľadania senzorickej stimulácie.

4 Confusing Cues Most Parents Misread (& What They Really Mean)

Niekedy môže byť dieťaťu jednoducho teplo, čo vedie k nepohodliu a šúchaniu nôh. Niektorí rodičia si všimli, že keď im bolo v noci teplo a otvorili okno, dieťa prestalo šúchať nožičky, čo potvrdzuje súvislosť s teplotou. Telo dieťaťa sa ešte len učí regulovať teplotu, a prehriatie môže byť preň veľmi nepríjemné. Hoci je celkom normálne, že dojčatá majú studené ruky a nohy, ich telesná teplota (uprostred tela) je zvyčajne vyššia ako u dospelých. Preto je dôležité neprehrievať ich, aby sa predišlo nadmernému poteniu a nepokoju.

Dôsledky neriešeného svalového hypertonusu

Ak sa problém so zvýšeným svalovým napätím nerieši, detský vývoj sa môže spomaliť alebo sa môžu vytvoriť neideálne pohybové vzory. Tieto vzory môžu mať dlhodobé následky na držanie tela a celkovú motoriku dieťaťa.

Medzi špecifické prejavy neriešeného hypertonusu patria: záklon hlavy a prehýbanie celého tela do záklonu, asymetria (otáčanie len cez jeden bok, pivotovanie len na jednu stranu, asymetrické plazenie). Často sa objavuje absencia lezenia po štyroch, čo je kľúčová fáza motorického vývoja. V neskoršom veku sa môžu prejaviť stoj na špičkách pri postavovaní, vytáčanie chodidiel do vonkajšej strany, ťažkosti s opretím sa o celé chodidlo a chôdza po špičkách a nestabilita pri stoji a chôdzi. Deti môžu byť citlivé na dotyky, hlavne v oblasti krku, chrbta a chodidiel.

V neskoršom veku sa môžu objaviť poruchy učenia, nesústredenosť a sklony k hyperaktivite, ktoré sú často spojené s neriešenými problémami s motorickým vývojom v ranom detstve. Preto je včasná diagnostika a intervencia kľúčová pre podporu zdravého a harmonického vývoja dieťaťa.

Praktické rady a riešenia pre rodičov

Rodičia môžu urobiť mnoho pre zmiernenie šúchania nôh u svojho dieťaťa a pre podporu jeho správneho vývoja.

Správna manipulácia a podpora pohody

Pri manipulácii s bábätkom sa vyvarujte rýchlym a nestabilným pohybom a štekleniu, ktoré môže dieťa dráždiť. Dôležité je bábätka sa často dotýkať jemným, plošným dotykom, ktorý mu dodáva pocit bezpečia a upokojenia. Doprajte dieťatku baby masáže s použitím masážneho oleja. Vrelá náruč a pokojný hlas rodiča dokážu ovplyvniť pohodu dieťatka a tým pádom aj jeho svalové napätie.

Ak je dieťatko nespokojné na chrbte, zakláňa sa a kope rukami a nohami, položte celé dlane na jeho hrudník a ľahučko zatlačte do podložky. Skúste dieťa zaujať, aby sa na vás pozeralo. Môžete mu zaspievať nejakú vašu obľúbenú pesničku. Pre deti je tiež dôležitý pocit ohraničeného priestoru. Zrolujte deku alebo uterák a rozložte ho tesne okolo bábätka. Nohy pokrčte k brušku a ruky tiež. Deti majú radi ohraničený priestor, vtedy sa vedia viac dostať do pokoja, čo môže pomôcť zmierniť aj neustále šúchanie nožičiek.

Starostlivosť o citlivú detskú pokožku

Na suchú pokožku používajte detskú kozmetiku s pH do 5,5. Klasické mydlá majú vyššie pH, pričom pre deti je vhodné používať mydielka s pH do 5,5. Vyberajte si pracie prostriedky a aviváže určené pre deti. Na umývanie dieťaťa používajte sprchové oleje, ktoré jemne čistia a zároveň vyživujú a zvláčňujú pokožku. Po umytí pokožku hydratujte krémom alebo masťou určenou pre bábätká so suchou pokožkou.

Pokožka dojčaťa: starostlivosť a ochrana

Uistite sa, že oblečenie dieťaťa je priedušné a neškriabe. Vyhýbajte sa syntetickým materiálom, ktoré môžu dráždiť pokožku. Udržujte v miestnosti príjemnú teplotu a vyhýbajte sa prehrievaniu dieťaťa. Pokiaľ si rodičia všimnú, že dieťa si šúcha nohy a má červené otlačky alebo chrasty, je to jasný signál, že pokožka je podráždená a potrebuje starostlivosť.

Stimulácia a predchádzanie nude

Poskytnite dieťaťu dostatok stimulácie a zábavy, aby sa nenudilo. Hrajte sa s ním, spievajte mu, čítajte mu knižky alebo ho vezmite na prechádzku. Pravidelne meňte polohu dieťaťa, aby sa predišlo stuhnutiu svalov.

Ak máte obavy alebo si všimnete niektorý z vyššie uvedených príznakov zvýšeného svalového napätia, je vhodné upozorniť svojho pediatra a navštíviť detského fyzioterapeuta. Skúsený odborník dokáže posúdiť stav dieťaťa a navrhnúť vhodnú terapiu.

Vývoj detskej nohy a správna obuv

Noha dieťatka je pozoruhodným príkladom prírodného inžinierstva, ktoré ju vedie od jej predbežných prvých krokov k energetickým skokom a hraniciam neskoršieho detstva. Je dôležité myslieť na to, že noha dieťatka sa od prvých krokov formuje a nemalo by ju nič obmedzovať.

Kľúčové aspekty správneho vývoja chodidla

Ideálne je, aby dieťa zapájalo nohy naboso alebo v cupačkách. Topánky by mali prísť na rad až oveľa neskôr, keď dieťa súvisle prejde istú dĺžku, vie sa zastaviť, drepnúť si, otočiť sa a ísť ďalej. Základ klenby sa tvorí už dávno predtým, ako dieťa začína chodiť. Už krátko po narodení čaká vaše čerstvé dieťatko množstvo vyšetrení. Stačí jeden pohľad šikovného ortopéda a vie, či dieťa nebude v budúcnosti trpieť deformáciou nôh.

Mapa vývoja chodidla dieťaťa

Dispozícia k tomu, či bude mať dieťa nožičky do X, kedy sa chodidlo vychyľuje smerom dovnútra, alebo do O, kedy chodilo smeruje von, vzniká už v dojčenskom veku. „Postavenie dolných končatín je totiž závislé na zapojení svalov, ktoré tvarujú chrbticu a tým i na nastavení kostí - napríklad panvy a stehenných kostí,“ hovorí MUDr. Tomáš Rychnovský z Centra fyzioterapie v Prahe, čo všetko je dôležité pre správny vývin chodidla i celej nohy. Napríklad deti s plochými nohami majú tendenciu vtáčať chodidlá dnu a kráčať do X, rovnako ako vytŕčať bruško von. Tvar chodidiel a nožičiek sa však rysuje ešte pred tým, ako sa na ne bábätko vôbec postaví. Tvaruje si ich už samotným lozením a toto vývinové štádium sa neopláca nasilu preskakovať a urýchľovať. Lezecké obdobie môže pokojne trvať i niekoľko mesiacov bez akýchkoľvek pokusov o chôdzu. No je to len dobre, práve pohyb na štyroch dieťatku vhodne posilňuje chrbticu, ktorá na tvar nožičiek vplýva.

Podpora zdravého psychomotorického vývoja

Neponáhľajte sa s psychomotorickým vývojom dieťaťa. Podporujte a motivujte dieťa v štvornožkovaní či obchádzaní nábytku. Vyhýbajte sa predčasnému sedeniu, používaniu chodítok, hopsadiel a vodeniu za ruku, ktoré môžu narušiť prirodzený vývoj klenby a svalov chodidiel. Už v 6 mesiacoch staviame deti na nožičky a tešíme sa z prvých krôčikov v 8 mesiacoch pri vodení za ručičky, no pre vývoj samotného chodidla je takéto počínanie veľmi nebezpečné.

Všímajte si sed. Či bude s jeho nožičkami všetko v poriadku zbadáte i podľa správneho sedu. Ak sa usádza medzi nožičky, ktoré vytvárajú tvar písmena W, teda kolienka sú pred telom a špičky smerujú k sebe povedľa zadočka, nie je to dobré. Správne by dieťa malo sedieť na pätách alebo mať nožičky celé pred sebou pokrčené v kolenách.

Výber prvej obuvi a hygienické návyky

Neponáhľajte sa s prvými topánkami a dajte pozor pri ich výbere. Vyhýbajte sa neohybným podrážkam, obuvi bez nadmerku (minimálne 1,2 cm) s predpísanou klenbou a zaokrúhlenou špičkou. Nepoužívajte topánky s vyvýšenou podpätkom či členkom. Nechávajte dieťatko často chodiť naboso. Dieťa by sa malo obúvať v momente, keď je schopné samostatnej chôdze, nevodí sa za ručičku.

Učme deti hygiene už v tomto období. Nožičky umývajme mydlom a teplou vodou každý večer, následne dôkladne usušme uterákom - aj medzi prstami. Pri bábätkách strihajme nechty striktne do rovna, ideálne štikačkami alebo rovnými nožnicami na nechty, ostré okraje nechtu jemne zabrúsme jemným pilníkom. Urobme tak aj vtedy, keď má dieťatko nechty prirodzene tvarované do oblúka. Nezabúdajme, zatiaľ nechodí. Avšak keď sa vertikalizuje a začne váhu svojho drobného tela prenášať na svoje chodidlá, nechtové okolie sa vytvaruje podľa tvaru jeho nechtov.

Dostatočná a rôznorodá pohybová aktivita

Myslite na dostatok primeranej pohybovej aktivity. Meňte terén, po ktorom dieťatko chodí, aby mohlo pri chôdzi zapojiť drobné svaly a receptory tlaku, teploty, bolesti i chladu. Ideálne sú senzorické koberčeky, rôzne podložky, koberčeky, kamienky, prekážky, nafukovačky a pod. To pomáha posilňovať svaly chodidiel a stimulovať nervové zakončenia, čo je nevyhnutné pre správny vývoj klenby a koordinácie.

Špecifické situácie a časté otázky

Rodičia sa často stretávajú s rôznymi situáciami, ktoré ich môžu znepokojiť, no mnohé z nich sú v ranom veku dieťaťa úplne normálne. Pochopenie týchto špecifických prípadov pomáha predchádzať zbytočným obavám.

Studené ruky a nohy u dojčiat: Kedy je to normálne?

Zvyčajne považujeme dospelých za tých, ktorí majú studené nohy a ruky, ale je celkom normálne, že ich majú studené aj deti. V skutočnosti môže mať väčšina detí studené ruky a nohy z viacerých dôvodov. Áno, ruky dieťaťa môžu byť pocitovo ešte chladnejšie ako sú tie tvoje. Pýtaš sa prečo? Pretože tvoje ruky sú teplejšie. Deti majú v skutočnosti o niečo vyššiu telesnú teplotu ako dospelí, ale ich paže, ruky a nohy môžu byť chladnejšie ako tvoje. V zásade samozrejme platí to, že teplota dieťaťa (uprostred tela) je vyššia ako teplota dospelého. To všetko bohužiaľ niekedy znamená teplé telo a studené ruky a nohy. Normálna telesná teplota detí sa môže pohybovať od (36,1 ° C) do (38 ° C), hovorí Americká akadémia pediatrov.

Život bábätka znamená veľa spánku, jedla a trávenia. To je pre bábätko samozrejme úplne normálne a zdravé. Kŕmenie a trávenie každých pár hodín tiež znamená, že väčšia časť krvného obehu dieťaťa je posielaná do zaneprázdneného žalúdka a čriev, skôr než do rúk. U dieťaťa je normálne, že sa menej krvi (a tepla) dostáva do častí najvzdialenejších od srdca, tzn. do rúk a nôh. Nové telíčko bábätka je taktiež stále zaneprázdnené vývojom mozgu, pľúc a ďalších častí. Z tohto dôvodu je veľký prietok krvi zameraný na tieto dôležité vyvíjajúce sa časti. V skutočnosti niektorým novorodencom preteká rukami a nohami tak málo krvi, že vyzerajú modro! Tento veľmi častý stav sa nazýva akrocyanóza. Aj staršie deti môžu mať niekedy aj studené ruky alebo nohy, pokiaľ im je dočasne dočasne zima - napríklad po kúpeli, vonku alebo v noci.

Pokiaľ sú ruky tvojho dieťaťa studené, skontroluj jeho brucho, oblasť trupu alebo zátylok. Ale čo ak je stred, chrbát alebo krk vášho dieťaťa aj trochu chladné? Bude to znieť ako klišé, ale: Pridaj vrstvy! Pokiaľ chceš bábätko zahriať, pritlač svoje dieťa k hrudi, aby si ho rýchlo zahriala pomocou vlastného telesného tepla. Udržať bábätko v teple je dôležité. Na druhú stranu sa deti môžu tiež rýchlo prehriať, pretože ich nové malé telíčka sa nemôžu rýchlo prispôsobiť. Navyše samé zatiaľ nemôžu odhodiť vrstvy. Pozor, ak má dieťa horúčku - teplotu vyššiu ako 38 °C - môže mať aj studené ruky a nohy. Stane sa to vo chvíli, keď krvný obeh a imunitný systém sú zaneprázdnené bojom s baktériami inde v ich tele. Je normálne, že dieťa má studené ruky. To sa obvykle deje, pretože telo dieťaťa stále rastie a vyvíja sa. Staršie deti môžu mať niekedy aj studené ruky. Skontroluj známky a príznaky horúčky alebo iného ochorenia.

Kedy vyhľadať odbornú pomoc pri problémoch s nohami

Čím skôr sú tieto stavy diagnostikované a liečené, tým je menšia pravdepodobnosť, že spôsobia problémy v dospelosti. Ak ste u svojho dieťaťa spozorovali niečo z vyššie uvedeného, je vhodné dať jeho chodidlá pozrieť odborníkovi. Ten spraví potrebnú diagnostiku, aby prípadné problémy vylúčil, či v prípade potvrdenia navrhol vhodný postup vedúci k náprave. Odhaliť problém u lezúňa však už môže byť neskoro. Ideálne obdobie, kedy treba bábätko vyšetriť, je medzi 6. až 8. týždňom. „Pokiaľ je rozkročenie bedier viac ako 90 stupňov, ide o rizikový faktor,“ upozorňuje fyzioterapeut pre portál novinky.cz na diagnostickú fintu, ktorá by skúsenému odborníkovi nemala uniknúť. Nakoľko len máloktorý rodič si čosi podobné všimne, je fajn preventívne vziať bábätko k ortopédovi, ktorý okrem štandardnej prehliadky vývinu jadierok skontroluje aj postavenie nožičiek.

4 Confusing Cues Most Parents Misread (& What They Really Mean)

Ak si všimnete niektorý z nasledujúcich príznakov, je vhodné vyhľadať odbornú pomoc: krívanie alebo zmenená chôdza (ak vaše dieťa kríva alebo chodí inak, môže to byť príznak bolesti alebo nepohodlia nôh), vyhýbanie sa aktivitám, ktoré dieťa zvyčajne baví (ak je vaše dieťa zrazu menej nadšené z aktivít, ktoré ho bežne bavia, ako je beh, skákanie alebo šport, môže to byť kvôli bolesti alebo nepohodliu nôh), sťažovanie sa na bolesť nôh (je nevyhnutné brať ich vážne a vyhľadať odborný názor, pretože bolesť je spôsob, akým telo signalizuje, že niečo nie je v poriadku). Akékoľvek viditeľné deformácie chodidiel (napríklad vbočené alebo ploché chodidlá), by mal vyšetriť odborník. Ťažkosti držať krok s rovesníkmi (ak sa zdá, že sa vaše dieťa unavuje rýchlejšie ako jeho rovesníci alebo má problémy udržať krok počas fyzických aktivít, môže to byť príznak problému s chodidlami).

Diagnostika a dlhodobá perspektíva

Včasná diagnostika a správna starostlivosť sú základom pre zabezpečenie zdravého vývoja chodidiel a celého pohybového aparátu dieťaťa.

Proces diagnostiky detskej nohy

Diagnostika detskej nohy je kľúčová pre včasné odhalenie vývojových porúch a zabezpečenie zdravého rastu dieťaťa. Zameriava sa na hodnotenie tvaru nohy, vývoja klenby, postavenia prstov a osi dolných končatín. Sleduje sa aj chôdza, rovnováha, symetria pohybov a prípadná prítomnosť bolesti. Vyšetrenie často zahŕňa vizuálne posúdenie, pohmat, funkčné testy, a pri podozrení na vážnejšie problémy aj zobrazovacie metódy (napr. RTG, podoskop).

V diagnostike sa zameriavame na: zhodnotenie vývoja nohy - zaujíma nás hlavne motorický vývoj do 1 roka, vyšetrenie postavenia nohy (varozita, valgozita členkového kĺbu, plochonožie, kladivkové prsty…), pozorovanie chôdze, postoja a stereotypov pri hre, vyšetrenie prstov a klenby, podoskopické vyšetrenie, poznanie rodinnej anamnézy.

Dôležitou súčasťou je aj sledovanie vekového vývoja - mnohé odchýlky sú v ranom veku normálne (napr. ploché nohy do cca 4-5 rokov) a samé sa upravia. Pri pretrvávajúcich alebo zhoršujúcich sa ťažkostiach je však potrebné odborné vyšetrenie (pediater, ortopéd, fyzioterapeut). Zistené odchýlky sa často riešia konzervatívne - cvičením, nosením vhodnej obuvi alebo ortopedických pomôcok. Včasná diagnostika a liečba pomáha predísť vážnejším deformitám, bolestiam či problémom s pohybovým aparátom v dospelosti. Detské nohy neustále rastú a menia sa. Tento rast znamená, že podmienky sa môžu časom potenciálne opraviť, ale tiež to znamená, že malé problémy sa môžu rýchlo stať veľkými, ak sa nebudú riešiť. Okrem toho je vyvíjajúca sa noha dieťaťa pružnejšia a odolnejšia ako dospelá, čo často umožňuje účinnejšiu liečbu. Navyše mnohé detské chodidlá, ak sa neliečia, môžu spôsobiť dlhodobé komplikácie. Problémy ako ploché nohy, „in-toeing“ a chodenie po špičkách sa môžu zdať relatívne neškodné, môžu však viesť k vážnejším problémom, ako sú bolesti kĺbov, ťažkosti s chôdzou a dokonca aj problémy s chrbticou a držaním tela.

Vplyv rodičovských návykov na vývoj detí

Vedeli ste, že až 98% detí sa narodí s úplne zdravými chodidlami? Že vrodené vady predstavujú len 1-2%? Že argumenty smerujúce k tomu, že aj moji rodičia mali podobné nohy, to som zdedil, to máme v rodine a pod. Od našich rodičov dedíme najmä návyky. Tak napríklad svoje deti staviame na nožičky už takmer v 6tich mesiacoch a náramne sa tešíme z toho, ako už v 8ich mesiacoch, vodiac za ručičky, urobia svoje prvé krôčiky. Pre vývoj samotného chodidla je ale takéto počínanie veľmi nebezpečné.

Príkladom môže byť situácia s Riškom. „Riško bude mať ploché nohy“ - sťažovala sa ustarostená mamička. Riško mal vtedy asi 10 mesiacov a zarastený necht na pravom palčeku. Mamina ho vyzula zo značkových nepriedušných topánočiek a z úzkych ponožiek s potlačou Disney postavičiek. Vlhká Riškova nožička na mňa vykukla z kočiarika, otlačená do červena, palček boľavý. Palček sme ošetrili, vyčistili, nechtík podvihli špeciálnou tamponádkou. Riško neprotestoval, len na mňa upieral svoje krásne zvedavé modré očká.

Rodičia ako vzory v starostlivosti o zdravie

O niekoľko rokov neskôr dverami nášho centra vchádza chlapec s maminou. Sú takmer rovnako vysokí, chlapec strapatý, s početnými vyrážkami a s plachým úsmevom. Vraj sa poznáme, kedysi ku mne chodili. Riško sa prihlásil na 8 ročné gymnázium, miluje španielčinu a na prvý pohľad vidieť, že aj tacos. Palce má tentokrát zapálené oba. Nevie z čoho, lebo športovať nič nešportuje a vlastne za počítačom sediac býva vyzutý. Mamine už dávno nedovolí strihať nechty, rýchlejšie je otrhať si ich, a to najmä keď má strach z písomky v škole. Keď má celý deň počas vyučovania obuté kroksy, tak ho to veľmi síce nebolí, ale nohy sa mu nadmerne potia.

Niet riešenia, pokiaľ nenastane zmena vo vzorci. Riško nevie, že trhať nechty je nebezpečné, sám si kroksy ani inú nevhodnú obuv nekúpil - nemal z čoho, sám nevstane od počítača - pretože uniká pred vonkajším stresom. Nepochopí, že nesprchovaním sa mu na tele hemžia baktérie, nevie, že síce mu fastfood veľmi chutí, zároveň pácha obrovské škody v jeho mladom organizme, vedúce až po rôzne choroby. Buďme príkladom pre svoje deti. Ako v starostlivosti o nohy, o svoje telo, o svoj život, až po voľbu správnej topánky. Preto, želám zo srdca všetkým veľa šťastných kilometrov.

tags: #preco #sucha #nohy #o #seba #dojca

Populárne príspevky: