Vyživovacia povinnosť je jedným zo základných pilierov rodinného práva, ktorého cieľom je zabezpečiť dôstojnú existenciu deťom, ako aj iným oprávneným osobám. Napriek jasnej legislatíve sa však v praxi často stretávame so zložitými situáciami, či už ide o samotnú výšku výživného, jeho vymáhanie, zmenu v dôsledku nových okolností alebo otázky premlčania. Právo na výživné je špecifické a jeho uplatňovanie vyžaduje znalosť nielen zákona o rodine, ale aj súvisiacej judikatúry, vrátane rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Trvanie vyživovacej povinnosti: Mýty a realita
Mnohí rodičia sa mylne domnievajú, že ich povinnosť platiť výživné voči dieťaťu končí dosiahnutím jeho plnoletosti, teda dovŕšením 18 rokov veku. Pravda je však taká, že rodičia majú vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom dovtedy, kým nie sú schopné samé sa živiť. Táto schopnosť sa posudzuje individuálne a zohľadňuje napríklad, či dieťa študuje, je zamestnané alebo má iné prekážky v samostatnom zabezpečení obživy.
Pred dosiahnutím plnoletosti sa výživné platí do rúk rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Po dovŕšení 18 rokov sa však situácia mení. Keďže plnoleté dieťa je už spôsobilé na právne úkony, vyživovacia povinnosť sa plní priamo k rukám dieťaťa. Dôležité je, že ak by rodič aj naďalej posielal výživné druhému rodičovi (napríklad matke), môže sa dostať do situácie, kedy v skutočnosti výživné neplatí oprávnenej osobe. Plnoleté dieťa má právo oznámiť povinnému rodičovi číslo účtu, na ktorý si želá výživné dostávať. Ak by si želalo, aby výživné naďalej prichádzalo na účet matky alebo inej osoby, musí to oznámiť rodičovi, ktorý platí výživné. V opísanej výnimočnej situácii, keď dieťa po dosiahnutí plnoletosti pokračuje v odbornej príprave alebo vo vzdelávaní, zahŕňa výživné pre plnoletú osobu okrem obživy, bývania a oblečenia aj náklady na vzdelávanie a výučbu. Podľa zákona sa v takomto prípade zachová výška výživného určená v čase, keď bolo dieťa maloleté, a to až kým nedosiahne vek 25 rokov, pokiaľ je stále schopné samostatne sa živiť.
Zmena pomerov ako predpoklad úpravy výživného: Pohľad súdov
V živote sa stávajú situácie, kedy sa sociálna a finančná situácia rodiča alebo dieťaťa môže zmeniť. Či už z dôvodu straty zamestnania, zníženia príjmu, krachu podnikania, vážneho ochorenia, úrazu či z iných, častokrát aj nepredvídateľných dôvodov. Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. „Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.“ (§ 75 ods. 1 ZoR). Súd taktiež neprihliada na výdavky povinného, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Zisťovania v domácnostiach: Príjmy a životné podmienky
Ak sa výživné platilo dobrovoľne druhému rodičovi alebo priamo plnoletému dieťaťu bez rozhodnutia súdu, je na vzájomnej dohode rodiča a oprávnenej osoby dospieť k zmene tejto dohody. Ak je dieťa maloleté, je na konanie príslušný súd, v obvode ktorého má maloletý na základe dohody rodičov alebo rozhodnutia súdu, prípadne iných rozhodujúcich skutočností svoje bydlisko, keďže ide o konanie vo veciach starostlivosti o maloletých.
Prípad G.Š.: Zvýšenie výživného a posudzovanie majetkových pomerov
Slovenská judikatúra poskytuje cenné náhľady na to, ako súdy posudzujú zmenu pomerov. Príkladom je prípad vedený na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. 15P/182/2020, o zvýšenie výživného pre maloleté dieťa G. Š. Rozsudkom zo 07. septembra 2022 súd prvej inštancie zmenil pôvodné rozhodnutie z 30. júna 2020 v časti týkajúcej sa výživy maloletej G. Š. tak, že otcovi zvýšil výživné zo sumy 150 eur na sumu 550 eur od 26. októbra 2020. Túto sumu je otec povinný prispievať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred. Súd povolil otcovi splácať dlžné výživné za obdobie od 26. októbra 2020 do 31. augusta 2022 v sume 8 866,50 eur v 295 eurových mesačných splátkach, splatných spolu s bežným výživným, pod následkami straty výhody splátok. Návrh matky na tvorbu úspor zamietol.
Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5, § 75 ods. 1 a 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ZoR) a vecne tým, že od doby predchádzajúceho rozhodnutia došlo k podstatným zmenám pomerov tak na strane maloletého dieťaťa, ako aj na strane rodičov. U otca došlo oproti predchádzajúcej úprave výživného k zvýšeniu príjmu o 151,05 eura, keďže predtým jeho zárobok činil 3.246,66 CHF a toho času činil 3.397,71 CHF. U matky došlo k nepatrnému zvýšeniu príjmu o 21,92 eura (z 515,94 eura na 537,86 eura). Matke navyše ubudla vyživovacia povinnosť k plnoletému synovi, ktorý už pracuje. O tom, že otcove majetkové pomery boli dobré, svedčí aj skutočnosť, že v roku 2019 získal finančné prostriedky z predaja domu vo T. U. vo výške 86.000 eur a v júli 2020 bol schopný v hotovosti zakúpiť osobné motorové vozidlo v sume 25.800 eur. Tvrdenia otca, že jeho finančná situácia sa zhoršila, súd považoval za účelové.
Pri určení výšky výživného súd prihliadol na odôvodnené potreby maloletej. Pri skúmaní opodstatnenosti výdavkov maloletej mal za preukázané a opodstatnené výdavky na stravu v škole 70 eur, desiatu a olovrant 60 eur, školské potreby 100 eur, oblečenie 200 eur, bezlaktózovú stravu 300 eur, jazdectvo 100 eur, anglický jazyk 80 eur, klavír 80 eur, kozmetiku 60 eur, ostatné všeobecné výdavky ako vreckové, knihy, časopisy, mobil, hračky 50 eur, spolu 1.050 eur mesačne. Súd taktiež prihliadol na skutočnosť, že matka osobne zabezpečuje starostlivosť o maloleté dieťa a uhrádza všetky jej výdavky. Otec maloletej nad rámec výživného neprispieval a nekupoval jej žiadne darčeky.
Súd prvej inštancie neprihliadol na výdavky otca súvisiace so splácaním úveru, nakoľko výživné je prednostná pohľadávka a má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami. Taktiež neprihliadol ani na výdavok matky týkajúci sa splácania hypotekárneho úveru, ktorý zahrnula do výdavkov maloletej. Návrh matky na tvorbu úspor maloletej zamietol, nakoľko výživné vo výške 550 eur mesačne bolo postačujúce na výživu maloletej.
Odvolacie konanie a potvrdenie prvostupňového rozhodnutia
Krajský súd v Prešove ako odvolací súd, rozsudkom z 28. septembra 2023 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 a 3 ZoR. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Súd prvej inštancie správne porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného v čase skoršieho rozhodovania a v čase nového rozhodovania pre posúdenie, či došlo alebo nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu posledného rozhodnutia o výživnom. Predpokladom takejto zmeny je len výrazná a trvalá zmena pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa, alebo na strane rodičov.
Odvolací súd argumentoval, že otec nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by spochybňovali súdom stanovenú výšku výživného, či preukazovali jej neprimeranosť. Otec svoje tvrdenia o tom, že nemá z čoho uhrádzať výživné vo výške 550 eur, nijako nepreukázal. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie za účelom zistenia majetkových a sociálnych pomerov otca a dospel k záveru, že stanovená suma predstavuje výšku výživného, ktorú bol, a aj musí byť otec schopný prispievať na výživu svojej maloletej dcéry, s čím sa odvolací súd plne stotožnil. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď pri posudzovaní výšky výživného nezohľadnil výdavok týkajúci sa splácania úveru, keďže tento výdavok bolo potrebné v zmysle ustanovenia § 62 ods. 5 ZoR posúdiť ako výdavok, ktorý nebolo nevyhnutné vynaložiť, vzhľadom na to, že výživné predstavuje prednostnú pohľadávku pred všetkými ostatnými výdavkami. Odvolací súd tiež zdôraznil, že otec žiadnym spôsobom nepreukázal skutočnosti, ktoré by mu objektívne bránili v pracovnom výkone, pracovná schopnosť nebola znížená a nebola preukázaná neschopnosť plnohodnotne pracovať. Skutočnosť nestáleho zamestnania nemožno hodnotiť ako objektívnu neschopnosť plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu. Maloletá G. bola od poslednej úpravy vekovo staršia, navštevuje 5. ročník (druhý stupeň) základnej školy, čo predstavuje vyššie výdavky. Navyše bolo preukázané, že maloletá má špeciálnu stravu vzhľadom na laktózovú intoleranciu. Tieto skutočnosti vo vzájomnej súvislosti odvolací súd posúdil a dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, a to, že suma 550 eur, ktorou má mesačne otec prispievať na výživu svojej maloletej dcéry, bola primeraná.
Dovolanie otca na Najvyšší súd SR: Argumenty a judikatúra
Proti rozsudku odvolacieho súdu podal otec dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorého prípustnosť vyvodzoval z ustanovení § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. b) a písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, CSP).
Na odôvodnenie prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP otec uviedol, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie vykazuje nedostatky a je v rozpore s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Namietal, že absentuje posúdenie, aké skutočnosti súd prvej inštancie považoval za nepreukázané a na základe akých úvah vychádzal. Podľa otca, v rozsudku chýba posúdenie najmä splnenia hmotnoprávnej podmienky zvýšenia výživného, a to zmena pomerov, a úvahy, ktoré súd viedli k záveru, že táto zmena pomerov bola skutočne splnená a z akých skutočností súd vychádzal. Taktiež poukázal na to, že súd neodôvodnil, prečo neprihliadol na skutočnosť, že otec už nedisponuje finančnými prostriedkami z predaja domu vo výške 86.000 eur, nakoľko nimi uhradil svoje dlhy.
Vo vzťahu k namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP otec uviedol, že doposiaľ neriešenou právnou otázkou judikatúrou dovolacieho súdu je skutočnosť: „Aký je priemerný čas, ktorý musí uplynúť, v závislosti od veku maloletého dieťaťa, aby táto odôvodňovala zmenu pomerov v takom rozsahu, že vydaním nového rozhodnutia dôjde k zákonnému zníženiu, resp. zvýšeniu na maloleté dieťa? Môžu byť takou dobou aj len štyri mesiace?“. Namietal, že zmena výživného po necelých štyroch mesiacoch vytvára nebezpečný precedens, ktorý narúša princíp právnej istoty.
Pokiaľ ide o namietané nesprávne právne posúdenie veci v zmysle § 421 ods. 1 písm. c) CSP, dovolateľ uviedol, že v napadnutom rozsudku odvolacieho súdu nedošlo k splneniu základnej hmotnoprávnej podmienky vyplývajúcej zo ZoR, teda že nastala zmena pomerov buď na strane oprávneného alebo povinného. Zmena pomerov musí byť podstatnou a trvalou v zmysle § 121 CMP, ktorá v napadnutom rozsudku splnená nebola. Dovolateľ ďalej uviedol, že preukazovanie výdavkov povinného bolo podstatnou súčasťou konania o určenie výšky výživného, nakoľko len na tomto podklade bolo možné posúdiť možnosti a schopnosti a majetkové pomery povinného.
Matka maloletej sa k dovolaniu vyjadrila a uviedla, že dovolanie otca považuje za nedôvodné. Uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie podrobne vysvetľuje, aké skutočnosti súd považoval za preukázané, ktoré za nepreukázané a na základe akých úvah vychádzal. Rovnako súd dostatočne odôvodnil, na základe akých skutočností dospel k zvýšeniu výživného, a odôvodnil, k akým zmenám pomerov došlo na strane rodičov a dieťaťa.
Premlčanie dlžného výživného: Lehoty a možnosti vymáhania
Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú. Premlčujú sa podľa Občianskeho zákonníka, t.j. za tri roky.
V zásade platí, že „Ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť.“ (§ 110 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení).
Iná je situácia pri pravidelných platbách tzv. bežného výživného. Ak napríklad rozhodnutie o určení výživného nadobudlo právoplatnosť 30.05.2010 a bolo v ňom určené, že povinný rodič má platiť výživné vždy k 10. dňu mesiaca a splatnosť prvej nezaplatenej platby výživného bola povedzme 10.07.2010 (čiže povinný rodič je v omeškaní od 11.07.2010), tak premlčacia doba je tri roky, čiže právo vymáhať túto platbu cez exekútora sa premlčí 11.07.2013.
Ak ide o spätné vymáhanie výživného pre maloleté dieťa a neexistuje súdne rozhodnutie, je možné žiadať určiť výživné aj spätne maximálne za tri roky pred podaním návrhu. Pokiaľ by sa chcelo vymáhať výživné "spätne" za obdobie, keď bolo dieťa maloleté, muselo by už v tom čase existovať súdne rozhodnutie, ktorým súd upravil povinnosť rodiča prispievať na výživu. Ak súdne rozhodnutie o výživnom nebolo určené, oprávnená osoba nemá tzv. exekučný titul, na základe ktorého by mohla podať návrh na vykonanie exekúcie.
Dospelé dieťa, ktoré sa chce domáhať výživného, môže tak urobiť, pokiaľ nie je schopné samostatne sa živiť, ale túto povinnosť je možné priznať len odo dňa podania návrhu na súd, nie spätne, ak predtým neexistovalo súdne rozhodnutie. Ak existovalo súdne rozhodnutie z doby maloletosti, dospelé dieťa môže vymáhať výživné cestou súdneho exekútora za posledných 10 rokov, teda nie za desať rokov od času, keď sa zamestnalo a bolo schopné sa samo živiť.
Proces vymáhania dlžného výživného: Exekúcia a trestné oznámenie
Zákony sú v našom právnom poriadku nastavené tak, aby sa v prípade neplnenia výživného čo najskôr zabezpečila náprava tohto stavu. Pokiaľ otec, alebo matka, neplní vyživovaciu povinnosť, existujú dve hlavné cesty, ako dlžné výživné vymôcť: občianskoprávna (exekúcia) a trestnoprávna (trestné oznámenie).
Exekúcia ako nástroj vymáhania
Ak otec alebo matka neplatí výživné podľa súdneho rozhodnutia, oprávnená osoba môže podať návrh na vykonanie exekúcie. Na to je potrebné mať právoplatné súdne rozhodnutie (napr. rozsudok o určení výživného), ktorému súd vydá tzv. doložku právoplatnosti a vykonateľnosti. Túto doložku vyznačia na informačnom centre súdu, ktorý rozsudok vydal. K návrhu na vykonanie exekúcie treba pripojiť rovnopis rozsudku a kolky v hodnote 16,50 eur ako poplatok za žiadosť o udelenie poverenia exekútorovi na vykonanie exekúcie.
Súdne rozhodnutia vo veciach týkajúcich sa maloletých detí, najmä ak je súčasťou výrok o výživnom, sú špecifické v tom, že v časti určenie výšky výživného sú tzv. predbežne vykonateľné. To znamená, že výrok súdu týkajúci sa povinnosti otca platiť výživné je vykonateľný od doručenia obom účastníkom konania. Hoci by sa povinný rodič odvolal voči rozsudku o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, výrok v časti úpravy výživného nadobudne vykonateľnosť.
Návrh na exekúciu spíše ktorýkoľvek súdny exekútor, pričom návrh musí byť podaný elektronickými prostriedkami. Ak už bol exekútorom vydaný exekučný príkaz na zrážky zo mzdy, exekútor tento príkaz doručí zamestnávateľovi povinného. Zamestnávateľ je podľa Exekučného poriadku povinný začať vykonávať zrážky zo mzdy ihneď po doručení exekučného príkazu. Zrážky by teda mali byť realizované už pri najbližšej výplate po doručení príkazu zamestnávateľovi. Ak je exekučný príkaz doručený pred uzávierkou miezd, zrážka sa vykoná už v najbližšej výplate. Ak je doručený po uzávierke, zrážka sa vykoná až v nasledujúcom mesiaci. Zamestnávateľ je povinný zrazené sumy odvádzať exekútorovi, ktorý ich následne poukazuje oprávnenej osobe.
Pri exekučnom vymáhaní výživného vymožené platby od povinného má exekútor zo zákona poukazovať prednostne na úhradu bežného výživného. Ak exekútor opakovane alebo závažne porušil povinnosti vyplývajúce mu zo zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), možno podľa § 34 podať návrh na zmenu exekútora.
Povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Ak je výživné v celosti zo strany manžela uhradené, náklady spojené s exekúciou znáša oprávnená osoba.
Trestnoprávne dôsledky neplatenia výživného
Neplatenie výživného má následky aj v trestnoprávnej rovine. Podľa ustanovenia § 207 ods. 1 Trestného zákona „Kto najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.“ To znamená, že vzhľadom na konanie povinného rodiča je možné podať oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že mohol byť spáchaný trestný čin (trestné oznámenie).
S týmto trestným činom zákon spája inštitút tzv. účinnej ľútosti. „Účinná ľútosť spočíva v tom, že páchateľ, ktorý spáchal trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu.“ V takomto prípade môže byť páchateľ oslobodený od trestnej zodpovednosti. Avšak, neplatenie určenej sumy na úspory v prospech maloletých detí nie je trestným činom.
Pokiaľ bol povinnému rodičovi uložený podmienečný trest odňatia slobody a dopustí sa trestného činu v podmienke (napríklad opätovným neplnením vyživovacej povinnosti), súd môže rozhodnúť, že sa neosvedčil v podmienke a výkon trestu odňatia slobody vykoná. Otec dieťaťa môže byť opätovne trestne stíhaný, ak nezaplatí výživné najmenej dva mesiace v období dvoch rokov. Z tohto dôvodu hrozí otcovi výkon trestu odňatia slobody.
Praktické aspekty a riešenie sporných situácií
V praxi sa vyskytujú rôzne situácie, ktoré si vyžadujú špecifické riešenia. Tu sú niektoré z nich:
- Matka odmieta prevziať výživné: Ak matka dieťaťa (oprávnená osoba) opakovane odmieta prevziať výživné, napríklad ho posiela späť na účet otca, odporúča sa otcovi napísať matke doporučený list, že v prípade opätovného vrátenia výživného bude splnenie vyživovacej povinnosti riešiť uložením peňazí do notárskej úschovy. Týmto spôsobom bude jeho vyživovacia povinnosť splnená, a to aj napriek neochote matky.
- Zníženie výživného pri zhoršenej finančnej situácii: Ak sa situácia povinného rodiča zmenila v tom zmysle, že mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu, alebo došlo k výraznému zníženiu príjmu, má právo podať návrh na zníženie výživného. V návrhu musí presne špecifikovať, v čom sa jeho možnosti a schopnosti zmenili a v akej výške je v súčasnosti schopný platiť. Svoje tvrdenia musí doložiť dôkazmi. Súdu sa za takéto konanie neplatí nič, keďže konania vo veciach vyživovacej povinnosti medzi rodičmi a deťmi sú od súdnych poplatkov oslobodené.
- Určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela: Ak po rozvode nebude mať ex-manželka dostatočný príjem, bude môcť podať návrh na určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela. Návrh sa podáva až potom, ak sa ex-manželia nedokážu dohodnúť mimosúdne. V tomto smere by mohol byť ex-manžel zaviazaný na úhradu príspevku nevyhnutného na výživu rozvedeného manžela.
- Nevykonateľné dohody o majetkovom vysporiadaní: Ak sa manželia po rozvode dohodnú len ústne alebo notárskou dohodou na majetkovom vysporiadaní a táto dohoda podmieňuje platenie výživného, ale nie je schválená súdom, môže nastať problém. Bez súdneho rozhodnutia by bola dohoda o výživnom právne nevykonateľná, a teda v prípade neplatenia výživného by sa vec nemohla riešiť cestou súdneho exekútora. Preto je dôležité spísať dohodu o zverení maloletého do výlučnej starostlivosti, o úprave styku s maloletým a o výživnom a túto dať následne na schválenie na súd.
- Vzdanie sa rodičovských práv: V žiadnom prípade nie je možné uzavrieť žiadnu zmluvu alebo čestné prehlásenie, že sa otec dieťaťa vzdáva svojich nárokov voči dieťaťu, ak je zapísaný ako otec dieťaťa v rodnom liste. Rodičovské práva a povinnosti sú neodňateľné.
- Prieťahy v trestnom konaní: Ak bolo podané trestné oznámenie pre neplatenie výživného a vyšetrovanie sa vlečie, poškodená strana má právo na informácie a môže namietať proti nečinnosti orgánov činných v trestnom konaní. Taktiež má ako poškodená strana právo nahliadnuť do trestného spisu a zistiť, aké kroky boli podniknuté.
- Poplatky za súdne konanie a právna pomoc: Konania vo veciach vyživovacej povinnosti medzi rodičmi a deťmi sú od súdnych poplatkov oslobodené. Avšak môžu vzniknúť náklady pri dokazovaní súdu (napríklad za správu od banky), ktoré následne znáša neúspešný účastník konania. Ak navrhovateľ nemá prostriedky na zaplatenie trov konania, môže požiadať o právnu pomoc prostredníctvom formulára na príslušnom pracovisku verejných služieb Inštitútu sociálneho zabezpečenia.
Znalosť právnych predpisov a praxe súdov je pre zabezpečenie a vymáhanie výživného kľúčová. V prípade nejasností alebo sporných situácií je vždy vhodné vyhľadať odbornú právnu pomoc.
tags: #premlcanie #dlzneho #vyzivneho #na #malolete #dieta