Komplexný sprievodca problematikou placenty: Od insuficiencie až po komplikácie v tehotenstve

Tehotenstvo je obdobie plné očakávaní a radosti, no zároveň si vyžaduje pozornosť venovanú potenciálnym komplikáciám, ktoré môžu ohroziť zdravie matky aj dieťaťa. Placenta, tento zvláštny dočasný orgán, ktorý drží dieťa počas deviatich mesiacov vnútromaternicového vývoja pri živote, zohráva v tomto procese kľúčovú rolu. Nedostatočnosť placenty môže byť spôsobená mnohými faktormi, avšak vo výsledku vždy vedie ku komplikáciám, ktorých sa v tehotenstve bojí každá nastávajúca mamička. Čo je to nedostatočnosť placenty, aké sú jej príčiny a aké riziká prináša spolu s ďalšími stavmi, ako je placenta accreta či prenášanie, si rozoberieme v nasledujúcom texte.

schéma anatómie placenty a jej napojenia na plod

Čo je to nedostatočnosť placenty a aké sú jej príznaky?

Nedostatočnosť placenty, známa aj ako insuficiencia placenty, placentárna nedostatočnosť či zlyhávanie placenty, je stav, kedy placenta nie je schopná dostatočne vyživovať dieťa a zásobovať ho kyslíkom. Dieťatko rastúce v maternici má teda obmedzené podmienky pre svoj rast a vývoj, čo vedie k celému spektru problémov. Môže byť spôsobená inou komplikáciou v tehotenstve alebo môže vzniknúť dôsledkom nedostatočného vyvinutia placenty.

Príznaky sú závislé od samotnej príčiny a v drvivej väčšine prípadov nie sú ihneď viditeľné. Pri postupnom zlyhávaní placenty totiž žena nekrváca ani nepociťuje žiadne iné symptómy, ktoré by ju mohli naviesť k skoršiemu vyhľadaniu pomoci. Často sa teda tento problém odhalí až počas bežného či screeningového vyšetrenia v tehotenstve.

Rozdelenie podľa priebehu

Insuficienciu placenty delíme na akútnu a chronickú:

  • Akútne zlyhanie placenty: Nastáva väčšinou pri jej predčasnom odlúčení - tzv. abrupcii placenty. Ide o interval niekoľkých minút alebo hodín, počas ktorého majú lekári možnosť zasiahnuť a zachrániť život nielen dieťaťu, ale aj matke. V tomto prípade sa však primárny problém prejavuje masívnym krvácaním.
  • Chronické zlyhávanie placenty: Prebieha bez príznakov, respektíve žena môže vnímať len akési „všeobecné“ symptómy - bolesť hlavy alebo opuchy dolných končatín. V takom prípade sú však príznaky, ktoré pociťuje, vyvolané primárnym problémom, ktorý za chronickým zlyhávaním placenty stojí.

Diagnostika a príčiny placentárnej nedostatočnosti

Podozrenie na chronické zlyhávanie placenty sa dnes môže zistiť na screeningových vyšetreniach v tehotenstve. Z toho dôvodu je dôležité, aby tehotná žena podstúpila screeningy prvého, druhého a tretieho trimestra. Na insuficienciu placenty môže poukázať súbor týchto znakov:

  1. Veľkosť dieťaťa, ktorá je pre daný týždeň tehotenstva netypická (zaostávanie v raste).
  2. Nedostatočný prietok krvi v pupočníku alebo v niektorých orgánoch dieťaťa.
  3. Množstvo plodovej vody - nízka hladina alebo tzv. oligohydramnion.
  4. Abnormálna hrúbka placenty.
  5. Vyšetrenie krvi tehotnej ženy - skúmajú sa v nej konkrétne parametre.
  6. Zníženie oziev dieťaťa - srdcová akcia sa meria pomocou CTG prístroja.

Prečo nastane placentárna nedostatočnosť?

Najčastejšie za ňou stoja problémy s placentou ako takou (abrupcia, infarkt placenty či mikroplacenta) alebo problémy v organizme ženy (vysoký krvný tlak, preeklampsia, porucha zrážanlivosti krvi či cukrovka). Infarkt placenty, laicky povedané, predstavuje prerušenie ciev v placente, dôsledkom čoho jej časť odumiera. Hoci sú infarkty placenty v tehotenstve úplne bežné, problém nastáva vtedy, ak ide o rozsiahly alebo opakovaný jav.

ultrazvukový obraz placenty a prietokov

Placenta accreta: Keď sa placenta správa neštandardne

Placenta accreta je závažný stav, ktorý nastáva, keď placenta začne rásť príliš hlboko do steny maternice. V bežnom tehotenstve je placenta pripojená k stenám maternice a po pôrode sa ľahko oddelí. Pri vrastenej placente sa však časť alebo celá placenta priraďuje príliš hlboko, čo môže sťažiť jej bezpečné odstránenie. Tento stav sa prejavuje tým, že placenta zostáva pripojená k stene maternice aj po pôrode, čo môže viesť k ťažkej strate krvi.

Existujú rôzne typy placenty accreta, ktoré sa líšia stupňom invázie:

  • Placenta increta: Placenta prerastá do svalovej vrstvy maternice.
  • Placenta percreta: Najzávažnejší typ, kedy placenta prerastá celou stenou maternice a môže zasiahnúť aj okolité orgány.

Príčiny nie sú celkom známe, ale jazvy v maternici, najmä po predchádzajúcich cisárskych rezoch, sa považujú za hlavný rizikový faktor. Zvyšuje sa aj riziko pri stave placenty previa, teda keď placenta leží veľmi nízko v maternici a pokrýva celý alebo časť krčka maternice.

Prenášanie a jeho riziká

Prenášanie sa považuje za obdobie tehotenstva po 42. týždni. Štatistiky hovoria, že prenášaním končí až desať percent všetkých gravidít. Potermínová tehotnosť však prináša mnohé riziká:

  • Väčšie dieťa a menej plodovej vody: Dieťatko je zvyčajne väčšie, plodovej vody je menej a prezretá placenta má horšiu vyživovaciu schopnosť.
  • Riziko poranení pri pôrode: Pri pôrode väčšieho dieťaťa ľahšie vznikajú poranenia krčka maternice, pošvovej steny, hrádze a niekedy aj konečníka.
  • Prezretá placenta: Nedokáže zabezpečiť dostatočný prísun živín plodu a môže nastať jeho úmrtie ešte pred pôrodom. Počas pôrodu môže mať prezretá placenta problémy s dodávkou kyslíka a bábätko sa začne dusiť.

Plodová voda: Nevyhnutnosť pre zdravý rozvoj bábätka

Nedostatok plodovej vody (oligohydramnion) je stav, keď množstvo plodovej vody nezodpovedá veku dieťatka. Plodová voda je dôležitá látka pre vývoj plodu. Vypĺňa maternicu, chráni dieťatko, umožňuje mu rásť, pohybovať sa a tiež mu zabraňuje stláčať pupočnú šnúru. Okolo 20. týždňa začne bábätko plodovú vodu vdychovať a prehĺtať, čo mu pomáha rozvíjať pľúca a tráviaci trakt.

Diagnostika a manažment

Nízka hladina plodovej vody postihuje asi 4 % budúcich mamičiek. Najčastejšie sa vyskytuje v posledných troch mesiacoch tehotenstva. Po 24. týždni tehotenstva je najbežnejším spôsobom merania plodovej vody AFI (amniotic fluid index). Normálny AFI je 5 až 25 cm.

Ak sa nízka hladina plodovej vody zistí v prvom alebo druhom trimestri, komplikácie sú vo všeobecnosti závažnejšie. Nízka hladina plodovej vody v prvej polovici tehotenstva môže mať za následok vývojové vrodené chyby spôsobené útlakom orgánov dieťaťa. Ak sa oligohydramnion rozvinie v druhej polovici tehotenstva, riziko je spojené s obmedzením vnútromaternicového rastu plodu, predčasným pôrodom alebo kompresiou pupočnej šnúry.

graf vývoja hladiny plodovej vody počas gravidity

Postupy pri zistených komplikáciách

Všetko závisí od aktuálneho stavu dieťatka a tehotnej ženy. Pri nedostatočnosti placenty je niekedy možné nasadiť podpornú liečbu, no vo väčšine prípadov sa vyčkávací postup zvoliť nedá. Preto sa mnoho tehotenstiev, pri ktorých bola zistená placentárna nedostatočnosť, končí predčasným pôrodom cisárskym rezom. Skoršie týždne tehotenstva (pred 24. týždňom) sa, žiaľ, mnohokrát končia aj spontánnym potratom.

Pri placente accreta sa zvyčajne odporúča plánovaný cisársky rez, často spojený s odstránením maternice (hysterektómia), aby sa predišlo život ohrozujúcemu krvácaniu. V prípade prenášania lekári radšej nenechávajú tehotné mamičky dlho prenášať a pôrod umelo vyvolajú alebo ukončia cisárskym rezom.

Revolučný prístup k predčasnému pôrodu | James Olcese | TEDxFSU

Pôrodom bábätka mimoriadne dôležité funkcie placenty končia. Placenta sa po pôrode dieťaťa musí oddeliť a vytlačiť. Ak žena rodí placentu bez medicínskych zásahov, trvá to asi desať až pätnásť minút. Ak má žena problémy s vytlačením placenty, pristupuje sa k jej manuálnemu operačnému odstráneniu v krátkodobej celkovej anestézii. Zákrok robí pôrodník s asistenciou anesteziológa priamo na pôrodnej sále.

tags: #prezreta #placenta #a #malo #plodovej #vody

Populárne príspevky: