Zrodenie a smrť sú neoddeliteľnou súčasťou ľudskej existencie, dve strany tej istej mince, ktoré formujú naše životy a skúsenosti. Od prvopočiatku ľudstva bola smrť absolútne normálnou a prirodzenou súčasťou našich životov. Napriek tomu, ako sa ľudstvo vyvíja a spoločnosť sa stáva čoraz vyspelejšou, mení sa aj náš prístup k týmto fundamentálnym momentom. Dnes sa neraz stretávame s paradoxom, že zatiaľ čo sa rodíme v neosobnom cudzom prostredí nemocníc, v presne tom istom prostredí, len na iných oddeleniach, opúšťame svet. Tieto zmeny prinášajú so sebou nielen nové výzvy a právne otázky, ale aj hlboké emocionálne a etické dilemy, s ktorými sa naša spoločnosť učí vyrovnávať.
Prvé stretnutia so smrťou: Od zvieratka k človeku
Mnoho detí sa po prvý raz so smrťou stretne skôr vtedy, keď im zomrie zvieratko, ktoré chovali. Odprevádzať zvieratko, ktoré sme ako deti milovali, je často pre naše ratolesti vôbec prvé stretnutie s pani Smrťou. Je boľavé rovnako v detstve, ako vie byť boľavé, keď vám v dospelosti umrie napríklad psík, ktorý bol členom vašej rodiny, vašou láskou, verným a vždy oddaným spoločníkom. Keď zomrie zvieratko, v rodine jeho odchod riešime rôzne, aby sme rozpustili bolesť zo straty, aby sme ju prijali. Nikde nie je napísané, čo robiť v takej chvíli.
Spomienka na smrť tropickej žabky, ktorú chovali moji synovia v teráriu, je príkladom, ako sa deti s touto realitou vyrovnávajú. Starší syn rezolútne vyhlásil, že musí mať dôstojný pohreb na Martinskom cintoríne v Bratislave. Žiadal od manžela, aby šiel vopred pripraviť hrob a už mu chystal krompáč a rýľ. Napokon sme to zvládli nemenej dôstojne v jednom lesoparku a postačilo nám aj oveľa menšie pracovné náradie. Žabke sme vystrojili peknú rozlúčku a ja som v priamom prenose mohla sledovať, aký to má hojivý účinok na ubolené dušičky mojich detí. Pochopenie, prijatie a láska liečia. Vždy. Nikdy by mi nenapadlo znevažovať dôstojnosť tých chvíľ a zľahčovať smútenie detí za milovaným tvorom. Tieto momenty odchodu a lúčenia sú veľmi dôležité pre formovanie osobnosti našich detí. Pomáhajú im vyrásť v ľudí plných pochopenia, v ľudí, ktorí sa neboja prejaviť svoje emócie a nepovažujú to za zlyhanie.
Premena rozlúčky: Od intímneho domova k nemocničnému prostrediu
Keď uvažujeme o odchode z tohto sveta, je zrejmé, že naše vnímanie a prežívanie smrti sa v priebehu histórie výrazne zmenilo. V minulosti bolo bežné, že ľudia sa rodili a umierali doma, obklopení rodinou a komunitou. Tieto chvíle boli prepletené dávnymi rituálmi, ktoré pomáhali duši ľahko odísť, a ktoré napĺňali dom magickou majestátnosťou. Spomienky na dedka Štefana a starú mamu, ktorí zomreli doma, sú živým dôkazom tohto spôsobu rozlúčky. Vtedy ešte v dedine nebol Dom smútku, a tak nebolo inej cesty, ako do pohrebu jednu miestnosť v dome vyhradiť nebožtíkovi. Ako dieťa som tieto chvíle vnímala bez strachu či odporu, s pocitom dôstojného, slávnostného pokoja, ktorý zaplavil dom.
Celá blízka rodina bola prítomná, aj vnúčatá, nik nás nevytesňoval a nechránil pred tvárou smrti. Prichádzali príbuzní, priatelia aj známi, aby vyjadrili úctu a podporu, aby povedali: „Štefan bol dobrý chlap, bude nám chýbať!“, aby zotrvali spolu aj v ťažkej chvíli. Ako dieťa som precítila, aké je dôležité, keď sa človek môže oprieť o druhých. Aké je upokojujúce, keď svoj život žijeme v komunite blízkych, s ktorými sa delíme o radosť i o bolesť. Postupne prišla hádam celá dedina. Každý prispel svojím dielom, každý sa chcel aspoň troškou odovzdať tejto chvíli.
Dnes je však situácia iná. Sme hrdí na to, v akej vyspelej spoločnosti žijeme a nevidíme, akú veľkú daň za to platíme. Rodíme sa v neosobnom cudzom prostredí nemocníc a presne v tom istom prostredí, len na iných oddeleniach, opúšťame svet. Kam zmizli tieto chvíle komunitnej súdržnosti a intímnej rozlúčky? Prečo sme vytesnili to najprirodzenejšie z prirodzeného mimo rodín do prostredia nemocníc, hospicov, ústavov? Musí byť odchod z tohto sveta boľavou skúsenosťou v osamení? Musí byť utrpením pre zomierajúceho a nočnou morou pre rodinu - deti, manžela, manželku, partnera, partnerku, ktorí si neraz nadosmrti budú vyčítať, že neboli v poslednej chvíli so svojím milovaným?
Alebo môže aj umieranie byť jedinečnou chvíľou, ktorá pohladí naše duše a pokropí ich vďačnosťou? Absolútne výnimočnou chvíľou, ktorá pomôže odchádzajúcemu rozlúčiť sa v láske a nám, ktorí tu zostávame, bude po zvyšok našich životov spomienkou, ktorá nás navždy naplní pokojom. A to i napriek tomu, že zomieranie nebýva vždy ružové ako v slaďákovom treťotriednom filme. Neraz sú tieto chvíle veľmi ťažké, no napriek tomu vás skutočne štedro obdaria, ak sa im otvoríte a necháte sa nimi prestúpiť. Ak prestanete bojovať a prijmete ich. Tí, ktorí sa fyzicky denno-denne starajú o svojich umierajúcich blízkych a nie sú od nich odpútaní v diaľke, sú na tom oveľa lepšie, hoci starostlivosť o zomierajúceho blízkeho, neraz veľmi vážne chorého, je často veľmi náročná. Ich odmenou je práve ten pokoj, ktorý cítia, keď nastane čas rozlúčky i po úmrtí blízkeho.
Neznesiteľná bolesť: Strata dieťaťa a jej spoločenské tabu
Strata dieťaťa, či už pred narodením, pri pôrode, alebo krátko po ňom, je mimoriadne bolestnou udalosťou, na ktorú sa nedá pripraviť. Je to jedna z najsmutnejších chvíľ, ktoré možno zažiť. V našom zdravotnom systéme je zakorenená doktrína: „Nejvzácnější na světě je život, zachraňujme život, dělejme všechno pro život.“ Smrť vytesňujeme. Avšak ľudia, ktorí sa venujú smrti a umieraniu, vedia, že človek všetko oveľa lepšie prijme, keď dostane možnosť sa smrti dotknúť, doslova fyzicky. V tú chvíľu myseľ absolútne pochopí, že každá bunka je zavretá, že už to pominulo. A jediné múdre, čo v tej chvíli môžeme urobiť, je dať priestor dôstojnému rozlúčeniu, podľa priania maminky a najbližších. Vo slovenském zdravotnom systéme takýto prístup ale existuje len výnimočne.
Daniela, ktorá svoj zážitok otlačila do filmu Šedá zóna, sa o diagnóze, ktorá sa nezlučovala so životom, dozvedela až po pôrode. Bol to šialený šok, mozog jej to vôbec nepobíral. Prijímala tiež nepatřičné veci od personálu nemocnice. Myslí si, že lekári s takýmito situáciami zatiaľ jednoducho nevedia zaobádzať. V našej kultúre sa to neučí. Pre ňu samotnú to bolo ťažké: chcela to celé pojať racionálne, ale išlo to hlbšie, cez intuitívne vnímanie. Mozog jednoducho nevie pobrať, že sotva sa dieťa narodí, už zase odchádza. V komunizme sa navyše dlhé roky držalo, že také deti patria s prepáčením do biologického odpadu. Hrozné. Neprikladalo sa dôležitosti tomu, ako sa postarať o takéto ženy a deti.
Jitka, naopak, vedela od konca tretieho mesiaca tehotenstva, že „viac než pár dní Severínkova života by sa pravdepodobnosťou rovnalo vzniku novej galaxie“. Jej príbeh s partnerom Radimom je ukážkou, ako možno prežiť túto skúsenosť po svojom. Keď sa dozvedela o diagnóze svojho dieťaťa, Patauov syndróm, všetko sa zastavilo a bola v obrovskej prázdnote, bolo len ticho. Napriek tomu ani na chvíľu necítila žiadne odmietnutie. Namiesto pocitu bezmocnosti prijala situáciu s vnútorným pokojom a vďačnosťou, uvedomujúc si, že nejde o voľbu rozhodovať o živote a smrti, ale o prijatie toho, čo prichádza, o lásku a dôveru. Cítila obrovské tešenie a s tým sa vyjavila aj hĺbka a pevnosť ich vzťahu s Radimom, spoločný vďak a súznenie.
Prijali sa ako rodičia dieťatka, ktoré tu je len na chvíľku, a pochopili, že sa od nich nechce nič tak zvláštne. Majú rovnakú rolu ako všetci rodičia - správne sa o svoje dieťa postarať, prežiť s ním naplnený čas, ujsť spoločnú cestu a naučiť sa na nej, ako v rôznych aspektoch vyzrieť, dospieť, ako inak ešte možno milovať. Iné je len to, že vedia, že Severínek tu bude len nakrátko, a že táto cesta je málo prešliapaná. Musia hľadať, kade medzi všetkými tými tabu, predsudkami, normami, zákazmi, pravidlami a obmedzeniami vedie, ale to je predsa skôr dar. Od chvíle prijatia ich celý ten proces predovšetkým neskutočne ľudsky obohacuje. Ich najbližší životný priateľ im dokonca povedal, že keby k tomu pristúpili inak, všetci by to prežívali ako hroznú tragédiu, z ktorej nebude úniku. Od chvíle, keď svoju situáciu s Radimom prijali láskyplne a zvedavo, zrkadlí sa aj v blízkych ľuďoch okolo nich radosť a ľahkosť, dokonca s nimi so Severínkom prežívajú vďaka tej jeho výnimočnosti aj množstvo humorných a hravých chvíľ, niekedy až nefalšovane čiernohumorných, a je to úplne rýdze, uvoľňujúce a hlboko prepájajúce prežívanie.
Navigácia terminálnej diagnózy v tehotenstve: Informovaná voľba a podpora
V súvislosti s diagnózou, ktorá sa nezlučuje so životom dieťaťa, je kľúčová informovaná voľba a adekvátna podpora. Jitka zdôraznila, že jej lekári jej ako jedinú možnú perspektívu voľby dali len rozhodnutie o potrate, pričom prebrali len priebeh umelého potratu a starostlivosť, ktorej by sa jej dostalo. Znelo to ako bezpečný plán a rýchla cesta k ďalšiemu tehotenstvu a zdravému dieťaťu. O inej možnosti a podpore sa vtedy nikto nezmienil. Podprahovo z toho plynulo: „Však sama uznáte, že takhle je to nejlepší.“ Cítila sa v tom ako vo väzení, mohla sa z toho zblázniť - ako by mohla rozhodnúť o niečej smrti? Potom ale pochopila, že tú pozíciu stačí odmietnuť. Uvedomila si: „Vždyť ty se rozhodovat nemusíš, a ani nebudeš, na tobě to není.“
Nedostatok informácií o alternatívach a absencia empatického prístupu zo strany medicínskeho personálu môže byť pre rodičov devastujúca. V našej spoločnosti je autorita lekárov silno mocensky zakorenená a väčšina ľudí nie je zvyknutá ich stanoviská spochybňovať, pátrať po alternatívach a ísť si za nimi. Jitka musela takmer detektívne zistiť, že v posledných rokoch v Česku začali fungovať perinatologické centrá s paliatívnymi tímami priamo vyškolenými k poskytovaniu rešpektujúcej podpory rodinám, ktoré sa rozhodnú miminko so smrtelnou diagnózou donosiť. Tieto centrá vedia rodiny podporiť v hľadaní ciest, ako dôstojne prejsť dobou pred pôrodom, samotným pôrodom, starostlivosťou o umierajúce dieťatko i fázou lúčenia. Musela ich však objaviť sama, oklikou a so šťastím. Lekári majú často problém otvorene povedať ženám s drvivou diagnózou: „Môžete sa rozhodnúť pre potrat… anebo môžete miminko donosiť, a potom sa obráťte sem alebo sem a tiež sa vám dostane maximálnej profesionálnej podpory.“
Táto jednostrannosť ponúkaných možností je často vysvetľovaná ako prejav citlivosti, snaha chrániť ženu pred ťažkými emóciami. Lenže takáto žena sa tým dostáva do pasívnej pozície. Lekári niekedy prestanú hovoriť o „miminku“ a začnú používať termíny ako „organizmus s iným než ľudským počtom chromozómov“, alebo nepovedia rodičom pohlavie dieťaťa, aby sa k nemu ešte viac nepripútali. Je dôležité zdôrazniť, že slobodná voľba každej ženy musí byť informovaná. Je presvedčenie, že väčšina žien sa vo chvíli, keď sa rozhodujú pre potrat, vôbec nedozvie, že tu iná reálna možnosť vôbec je a že pre ne dokonca môže byť fyzicky aj psychicky bezpečnejšia a zdravšia. Může poskytnúť miesto traumatu silný prožitek bezpodmínečné lásky a osobního dozrání. Ak by sa o tom hovorilo takto, veríme, že štatistiky aj skúsenosti lekárov budú iné a v našej spoločnosti pribudne rodín, ktoré by si povedali, že o takúto životnú skúsenosť stoja. A že by tým naša spoločnosť aj trochu viac zjihla a zcitlivěla.
Špecifické výzvy v perinatálnej starostlivosti: "Víkendový efekt" a slovenská realita
Starostlivosť o novorodencov a matky v období pôrodu je kritická. Nedávne štúdie a štatistiky však odhaľujú znepokojivé rozdiely v kvalite starostlivosti v závislosti od dňa v týždni. Britská štúdia ukázala, že víkendové deti v pôrodniciach významne častejšie umierajú alebo utrpia rozsiahle poranenia počas pôrodu. Vedci zistili, že až k 770 úmrtiam bábätiek ročne by nemuselo prísť, ak by sa v nemocniciach uplatňovali rovnaké štandardy starostlivosti počas celého týždňa. Odborníci na základe zdrvujúcich faktov zdôrazňujú, že starostlivosť o deti počas víkendov nezodpovedá normám.
V štúdii uverejnenej v British Medical Journal dospeli výskumníci z Imperial College na základe analýzy milióna tristotritisíc pôrodov v Anglicku počas dvoch rokov k šokujúcim číslam. Deti narodené v sobotu alebo v nedeľu majú o 7 percent vyššiu pravdepodobnosť, že sa narodia mŕtve, alebo zomrú počas svojho prvého týždňa života, ako tie, ktoré sa narodia cez týždeň. Že dieťa dostane infekciu, sa ukázalo až o 6 percent pravdepodobnejšie v prípade víkendu a rovnako vyššie bolo i riziko pôrodného poranenia dieťatka. Tieto čísla upozorňujú na významný vzrast perinatálnej úmrtnosti novorodencov cez víkend. Horšia sa ukázala i starostlivosť o ženy prijaté do pôrodnice počas voľných dvoch dní. Výskumníci tak hovoria, že našli jasný dôkaz „úbohej“ pôrodníckej starostlivosti počas víkendov a kritiku cielia smerom k zodpovedným orgánom. Minister zdravotníctva Veľkej Británie vidí príčinu katastrofálneho stavu v nedostatku senior lekárov prítomných v nemocniciach počas víkendov. Najbezpečnejším dňom pre narodenie dieťatka sa ukázal utorok.
Na Slovensku, hoci údaje o úmrtnosti novorodencov za jednotlivé dni v týždni nie sú známe, situácia nie je o nič chvályhodnejšia. V rámci Európskej únie sa nachádzame na spodných priečkach detskej úmrtnosti - za nami je už len Rumunsko a Litva a osobitným problémom je práve novorodenecká úmrtnosť. Tá je dvakrát vyššia ako u susedov Čechov. Prvých narodenín sa u nás nedožije až 6 z 1000 detí. Podľa odborníkov i lekárov je hlavným problémom na Slovensku podfinancovanie zdravotníctva, nedostatok ľudí, prístrojového vybavenia i liekov. Situáciu sa snaží zlepšiť centralizácia starostlivosti o rizikových novorodencov do špeciálnych perinatologických centier.
Tragický prípad Jennifer Cahillovej z Veľkej Británie, ktorá zomrela spolu so svojím dieťatkom po domácom pôrode napriek odporúčaniam lekára, poukazuje na ďalší aspekt výziev v pôrodníctve. Jennifer mala zostavený veľmi podrobný pôrodný plán, podľa ktorého postupovala, odmietajúc lieky na zabránenie krvácania alebo oxytocín. Pôrodné asistentky prítomné pri pôrode boli ohromené intenzitou plánu a znepokojené. Cahillová bola vysoko riziková pacientka kvôli predchádzajúcim komplikáciám a lekári jej dôrazne odporúčali pôrod v nemocnici. Tento prípad vyvoláva otázky o rovnováhe medzi právom tehotných žien na domáci pôrod a povinnosťou zdravotníkov zabezpečiť čo najbezpečnejšie prostredie, najmä v rizikových situáciách. Koronerka poznamenala, že lekári sa v súvislosti s domácimi pôrodmi vyhýbajú slovu „smrť", aby budúce mamičky nerozrušili, ale faktom je, že takéto riziko existuje. Lekári zdôrazňujú, že hoci nemôžu pacientky nútiť, aby rodili v nemocnici, je nevyhnutné s nimi prediskutovať všetky riziká.
Právne a administratívne aspekty straty dieťaťa
Narodenie dieťaťa je udalosť plná radosti a očakávania, ale život niekedy prináša aj mimoriadne ťažké situácie, akou je narodenie mŕtveho dieťaťa alebo úmrtie dieťaťa krátko po pôrode. Táto strata je pre rodičov nesmierne bolestná a spojená s množstvom otázok a administratívnych povinností. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o právnych nárokoch, postupoch a možnostiach podpory, ktoré sú k dispozícii rodičom v tejto zložitej situácii.
Materská dovolenka pri narodení mŕtveho dieťaťa
Materská dovolenka je určená na to, aby matke poskytla čas na zotavenie sa po pôrode a na starostlivosť o dieťa. Zákon o sociálnom poistení pamätá aj na situácie, keď sa dieťa narodí mŕtve.
Dĺžka materskej dovolenky:Dĺžka materskej dovolenky závisí od toho, či sa dieťa narodilo mŕtve alebo zomrelo po pôrode:
- Mŕtve narodené dieťa: Materská dovolenka trvá 14 týždňov. Poistenkyňa, ktorej sa narodilo mŕtve dieťa, má nárok na materské do konca 14. týždňa od vzniku nároku na materské. Nárok na materské vzniká pôrodom, ak žena ešte nenastúpila na materskú dovolenku pred pôrodom. (Podľa § 47 ods. 7 zákona o sociálnom poistení.)
- Úmrtie dieťaťa počas materskej/rodičovskej dovolenky: Ak dieťatko zomrie až nejaký čas po pôrode, ešte počas toho ako poistenkyňa stále poberá materské, tak materské jej bude trvať už len dva týždne po tom ako dieťa zomrelo. Poskytuje sa im táto dovolenka ešte počas dvoch týždňov odo dňa úmrtia dieťaťa, najdlhšie do dňa, keď by dieťa dosiahlo jeden rok.
Podmienky nároku na materské:Na to, aby žene vznikol nárok na materské, musí splniť niekoľko podmienok:
- Nemocenské poistenie: V posledných dvoch rokoch pred pôrodom musí byť nemocensky poistená najmenej 270 dní. Do tohto obdobia sa nezapočítava výkon služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby.
- Ochranná lehota alebo poberanie dávky: Ku dňu začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom alebo skutočným dňom pôrodu musí trvať jej ochranná lehota, alebo musí poberať nemocenské alebo ošetrovné. Ochranná lehota je šesť mesiacov po zániku nemocenského poistenia.
- Zákaz príjmu: Ako zamestnankyňa nesmie mať počas poberania materského príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ.
Postup po skončení tehotenstva:Po skončení tehotenstva končí aj nárok na tehotenské, ak ho žena poberala. Odporúča sa skontrolovať, či Sociálna poisťovňa vie o tom, že tehotenstvo sa skončilo, aby ho nevyplácali ďalej a nemuselo byť vrátené. Povinnosť oznamovať ukončenie tehotenstva nemajú tie ženy, ktorých tehotenstvo skončilo pôrodom. Ak by teda tehotenstvo skončilo inak, je potrebné do 8 kalendárnych dní na tlačive Potvrdenie o ukončení tehotenstva oznámiť túto skutočnosť do Sociálnej poisťovne (vystaví Váš gynekológ alebo zdrav. zariadenie).
Príspevok pri narodení dieťaťa
Aj keď sa dieťatko narodí už mŕtve alebo žije len pár hodín, môže vzniknúť nárok na príspevok pri narodení dieťaťa. Podmienka dožitia 28 dní bola totiž zrušená. Ak ste rodili na Slovensku a tu ste mali gynekológa, príde Vám automaticky na účet, kam Vám chodilo tehotenské.
Výška príspevku:Suma príspevku pri narodení dieťaťa je upravená nasledovne:
- 829,86 EUR, ak ide o dieťa narodené z prvého pôrodu až štvrtého pôrodu.
- 151,37 EUR, ak ide o dieťa narodené z piateho a ďalšieho pôrodu.
Žiadosť o príspevok:Príspevok by mal prísť na účet automaticky. Ak by sa tak nestalo, je potrebné písomne požiadať o príspevok na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny (podľa trvalého bydliska matky) do 6 mesiacov od narodenia dieťaťa.
Otcovské materské
Od 1. novembra 2022 Sociálna poisťovňa poskytuje nový typ dávky materské, tzv. „otcovské“.
Podmienky nároku na otcovské:Otec dieťaťa si môže uplatniť nárok na „otcovské“ po narodení dieťaťa, najneskôr do šiestich týždňov od pôrodu. Ak sú dieťa alebo matka s dieťaťom v tomto období hospitalizovaní, toto obdobie sa predlžuje o obdobie hospitalizácie. Sociálna poisťovňa nebude sledovať, či matka dieťaťa zároveň poberá materské alebo rodičovský príspevok. Podmienky nároku otca dieťaťa na „otcovské“ a následného nároku na materské sa budú skúmať samostatne vždy ku dňu, od ktorého otec dieťaťa poskytuje dieťaťu starostlivosť. Uvedené sa však nevzťahuje na podmienku trvania nemocenského poistenia aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch.
Výška dávky „otcovské“:Výška dávky „otcovské“ je 75 % denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu poistenca.
Uplatnenie nároku na otcovské:Nárok na novú dávku si otec dieťaťa uplatní prostredníctvom Žiadosti iného poistenca o materské, ktorá je k dispozícii na webovej stránke Sociálnej poisťovne. Osobitnou situáciou je podľa zákona o sociálnom poistení to, keď matka dieťaťa zomrie. Môže ísť napríklad o smrť v súvislosti s pôrodom. V tomto prípade je oprávnenou osobou /tzv. iný poistenec/ aj otec dieťaťa.
Postupnosť krokov pri úmrtí novonarodeného dieťaťa
Strata dieťaťa je mimoriadne bolestná udalosť, na ktorú sa nedá pripraviť. Rodina má za sebou veľmi bolestnú udalosť, stratu dieťatka iba pár hodín po pôrode. Nikto vás nepripraví na to, čo bude nasledovať. Do pohrebu je potrebné získať rodný aj úmrtný list, všetko bolo potrebné vybaviť osobne. Splnomocnenie pre takéto prípady vraj podľa zákona nie je vyslovene žiadané, avšak prax ukazuje, že osobná prítomnosť rodiča býva často nevyhnutná.
Rodný list:Na vydanie rodného listu je potrebná správa z pitvy (List o prehliadke mŕtveho a štatistické hlásenie o smrti). Hlásenie o narodení živého alebo mŕtveho dieťaťa podáva zdravotnícke zariadenie na tlačive „Hlásenie o narodení“. Pri úmrtí dieťaťa do 168 hodín po pôrode sa okrem hlásenia podáva aj Hlásenie o patologickom novorodencovi a perinatálne zomretom dieťati. Pri narodení alebo úmrtí dieťaťa so zjavnou vrodenou vývojovou chybou sa podáva Hlásenie o zistenej vývojovej chybe.
Úmrtný list:Na základe originálu rodného listu vydá matrika úmrtný list. Príslušná je matrika, v ktorej dieťa zomrelo. V prípade, že dieťa zomrie po prevoze z pôrodnice do inej nemocnice, rodný list vydáva matrika príslušná pôrodnici, ale úmrtný list vydáva matrika príslušná nemocnici, kde dieťa zomrelo. Vybavenie týchto dokumentov si vyžaduje osobnú prítomnosť rodiča, splnomocnenie nie je vždy akceptované. Matka dieťaťa musela prísť osobne na patológiu po výsledky a tiež byť prítomná v pohrebnej službe kvôli podpísaniu papierov, lebo zastúpenie inou osobou v takomto prípade nebolo, žiaľ, možné.
Príspevok na pohreb
Po smutnej udalosti nie je vždy možné sa vrátiť hneď do pracovného kolotoča a prostredia. V prípade, ak to lekár uzná za vhodné, vystaví žene potvrdenie o pracovnej neschopnosti (PNku). Existuje aj príspevok na pohreb. Vypláca ho úrad práce, sociálnych vecí a rodiny podľa trvalého pobytu žiadateľa - jeden z rodičov (kto zabezpečoval pohreb). Od 1.1.2025 je jeho výška 200 eur. Do 12 mesiacov od úmrtia je výška príspevku na pohreb 79,670 eur (suma platná v roku 2023).
Širšie dôsledky smrti a právne nároky
Smrť človeka má rozsiahle právne a administratívne dôsledky, ktoré presahujú len oblasť sociálnych dávok spojených so stratou dieťaťa. Dotýkajú sa pracovného práva, živnostenských oprávnení, dedičstva a rôznych typov dôchodkov pre pozostalých.
Pracovná neschopnosť (PN)
Po smutnej udalosti nie je vždy možné sa vrátiť hneď do pracovného kolotoča a prostredia. V prípade, ak to lekár uzná za vhodné, vystaví žene potvrdenie o pracovnej neschopnosti (PNku).
Peňažné nároky zamestnanca po smrti
Ak osobitný predpis neustanovuje inak, peňažné nároky zamestnanca jeho smrťou nezanikajú. Do štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku prechádzajú mzdové nároky z pracovného pomeru postupne priamo na jeho manžela, deti a rodičov, ak s ním žili v čase smrti v domácnosti. Predmetom dedičstva sa stávajú, ak týchto osôb niet.
Zánik pracovného pomeru
Pracovný pomer smrťou zamestnanca zaniká automaticky.
Živnostenské oprávnenie
Živnostenské oprávnenie zaniká smrťou fyzickej osoby (živnostníka), ak nepokračujú v živnosti dedičia alebo správca dedičstva. Prebehne dedičské konanie. Po skončení konania o dedičstve môžu pokračovať v živnosti osoby uvedené v odseku 1 písm. a) až c) /t.j. pozostalý manžel/manželka, deti, dedičia/. Pokračovanie v živnosti oznámia živnostenskému úradu do jedného mesiaca od skončenia konania o dedičstve.
Vdovský/Vdovecký dôchodok
Nárok má IBA pozostalý manžel/manželka. Upozorňujem, že ho dostávate 2 roky po smrti zomrelého manžela, ak spĺňate nasledujúce podmienky:
- sa staráte aspoň o jedno nezaopatrené dieťa, ktoré má po zomretom rodičovi nárok na sirotský dôchodok alebo ktoré bolo v rodine zomretého vychovávané,
- ste invalidná z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %,
- ste vychovala aspoň tri deti (táto podmienka sa uplatňuje najskôr od 1. augusta 2006),
- dovŕšila vek 52 rokov a vychovala dve deti (táto podmienka sa uplatňuje najskôr od 1. augusta 2006),
- dovŕšila dôchodkový vek.Upozorňujem, že nárok na tento typ dôchodku zaniká ihneď uzatvorením ďalšieho manželstva.
Sirotský dôchodok
Sirotský dôchodok je v kompetencii Sociálnej poisťovne. Na sirotský dôchodok má nárok nezaopatrené dieťa po zomrelom rodičovi. Je irelevantné, či boli rodičia dieťaťa zosobášení pre vznik nároku na sirotský dôchodok. Ak deťom nárok na sirotský dôchodok nevznikne (alebo sirotský výsluhový dôchodok, alebo výška takého dôchodku po jednom rodičovi je nižšia ako 0,7-násobok sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa), tak potom nastupuje náhradné výživné od štátu. Ak zomrelý platil výživné na dieťa, tak jeho smrťou táto povinnosť samozrejme zaniká. V prípade, že dieťa bolo zverené súdnym rozhodnutím do osobnej starostlivosti jedného z rodičov (napríklad rodičia boli rozvedení), tak je potrebné vydanie nového súdneho rozhodnutia, kedy bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti druhého rodiča.
Riešenie ďalších zmlúv a poistení
Po smrti je nevyhnutné riešiť aj ďalšie zmluvy, kde zmluvnou stranou bol zomrelý. Ide napríklad o zmluvy na dodávku elektrickej energie, plynu, internetu, TV, telefónu. Taktiež je dôležité kontaktovať poisťovňu, kde mal zomrelý uzatvorenú životnú poistku pre prípad smrti. Ak rodič dostával materské, dávku v nezamestnanosti, invalidný dôchodok - dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou - je potrebné tieto skutočnosti oznámiť príslušným inštitúciám.
tags: #pri #narodeni #a #smrti