Vzdelávanie predstavuje pre každého jednotlivca cestu neustáleho objavovania a rozvoja. V ranom veku, konkrétne v období predprimárneho vzdelávania, sa však táto cesta môže stretnúť s výzvami, ktoré súvisia s problémovým správaním detí. Skúsenosti z praxe, ako aj výskumné zistenia, poukazujú na to, že rôzne prejavy náročného správania detí patria medzi situácie, ktoré pedagógovia označujú za závažný zdroj záťaže v ich pedagogickej práci a často uvádzajú, že im chýbajú kompetencie potrebné k riešeniu týchto foriem správania. Počet detí s rôznymi problémami, či už externalizovanými, ako sú napríklad agresívne prejavy, alebo internalizovanými, ku ktorým patria úzkosti a depresie, neustále narastá a ich prvé prejavy sú často prítomné už pred nástupom do školy. Prevencia a včasná intervencia sú v tomto kontexte najúčinnejšími spôsobmi, ako ich výskyt eliminovať alebo aspoň zmierniť. Hlavným cieľom mnohých vzdelávacích programov je preto zvýšiť vedomosti a kompetencie pedagógov v prevencii a intervencii problémového správania v materskej škole. Frekventant sa tak môže oboznámiť a porozumieť formám, príčinám aj prejavom problémového správania predškolákov a spoznať spôsoby prevencie a intervencie externalizovaných a internalizovaných problémov v materskej škole.
Vymedzenie pojmov: Predškolský vek, poruchy správania a problémové správanie
Pre komplexné uchopenie celej problematiky je dôležité presne vymedziť základné pojmy, s ktorými sa v súvislosti s deťmi stretávame. Obdobie predškolského veku, teda roky medzi tretím a šiestym rokom života dieťaťa, predstavuje kľúčovú fázu v jeho celkovom psychickom vývine. V tomto čase sa formujú základy pre budúce duševné zdravie, sociálne zručnosti a akademický úspech. Dieťa, ktoré v prvých rokoch života zažíva stabilné a podporujúce emocionálne prostredie, má lepšie predpoklady stať sa samostatnejším, aktívnejším a úspešnejším jedincom. Obdobie predškolského veku je charakterizované intenzívnym rastom a rozvojom v kognitívnej, emocionálnej, sociálnej a fyzickej oblasti. Deti v tomto veku sa učia prostredníctvom hry, objavovania a interakcie s okolím. Ich vnímanie je ešte nepresné a predstavy nemusia vždy zodpovedať realite. Toto obdobie je všeobecne považované za čas aktívnej spoločenskej adaptácie, kedy sa prehlbuje uvedomelosť dieťaťa vo vzťahu k jeho rodičom a vychovávateľom.
Poruchy správania predstavujú širšiu kategóriu odchýlok od normálneho, primeraného správania. V súčasnosti neexistuje jednotná, všeobecne akceptovaná definícia porúch správania. V kontexte predškolského veku sa často jedná skôr o nevedomé narušovanie noriem alebo neschopnosť prispôsobiť sa bežným výchovným požiadavkám. Tieto poruchy, ktoré môžu byť viazané na emocionálne problémy alebo maladaptáciu, sa prejavujú v širokej škále foriem. Niekedy sa prejavy porúch správania viažu len málo alebo vôbec na konkrétne udalosti, ako napríklad opakovaná agresia či pohybový nepokoj.
Problémové správanie je v tomto kontexte chápané ako prejavujúce sa nevhodné konanie dieťaťa, ktoré narúša výchovno-vzdelávací proces, sociálne interakcie alebo bezpečnosť v prostredí materskej školy. Je dôležité rozlišovať medzi bežným experimentovaním a učením sa pravidiel zo strany dieťaťa a skutočne problémovým správaním, ktoré vyžaduje špecifický prístup a intervenciu. Malé deti sa nevhodne nesprávajú z čírej zlomyseľnosti; vždy majú za svojím konaním istý problém, s ktorým potrebujú pomoc. V tomto kontexte je pochopenie a zvládanie problémového správania u detí v predprimárnom vzdelávaní nevyhnutné pre ich zdravý rozvoj a úspešnú integráciu do spoločnosti.
Komplexné príčiny problémového správania u detí predškolského veku
Príčiny problémového správania sú komplexné a multifaktoriálne, pričom sa často jedná o kombináciu vnútorných a vonkajších determinantov. Je zásadné, aby učitelia, rodičia a odborníci dokázali identifikovať tieto príčiny, aby mohli navrhnúť efektívne stratégie zvládania.
Vnútorné príčiny problémového správania sú tie, ktoré súvisia s individuálnymi charakteristikami dieťaťa, jeho vývinom a vnútorným prežívaním. Učiteľ ich môže ovplyvniť len obmedzene a často si vyžadujú odbornú diagnostiku a intervenciu. Medzi ne patrí:
- Vývinové špecifiká: V predškolskom veku deti prirodzene skúmajú svoje okolie a testujú hranice. Je to súčasť ich učenia sa o svete a o tom, čo je prijateľné a čo nie. Obdobie vzdorovitého správania, ktoré sa často objavuje okolo tretieho roku života, je prirodzenou fázou vývinu, ktorá však pri nesprávnej výchove môže prerásť do trvalej vlastnosti.
- Emocionálne poruchy a maladaptácia: Niektoré deti môžu trpieť afektívnymi poruchami alebo majú ťažkosti s emocionálnou reguláciou. Tieto môžu viesť k prejavom ako sú úzkostné stavy, depresie, agresivita alebo naopak pasivita a neistota.
- Hyperaktivita a poruchy pozornosti (ADHD): Nadmerne živé alebo hyperaktívne deti sú v materských školách pomerne častým problémom. Mnohé deti s ADHD vykazujú aj agresívne prejavy, ťažkosti v učení a rôzne neurologické či poruchy v oblasti vnímania.
- Hypoaktivita: Na opačnom konci spektra sú hypoaktívne deti, ktoré sú málovravné, pasívne, menej pohyblivé a pôsobia neobratne. Tieto deti môžu byť prehliadané, ale ich nečinnosť a pomalosť môžu signalizovať iné problémy.
- Neurotické návyky: Pri neurózach sa môžu objavovať rôzne návyky ako ohrýzanie nechtov, cmúľanie prstov či iné stereotypné prejavy.
- Neschopnosť prispôsobiť sa: Niektoré deti majú inherentné ťažkosti s prispôsobením sa novým situáciám, pravidlám a požiadavkám, čo sa môže prejavovať ako vzdorovitosť alebo neposlušnosť.
Vonkajšie príčiny problémového správania súvisia s prostredím, v ktorom dieťa žije a vyrastá, a s vplyvmi, ktoré na neho pôsobia. Tieto faktory často presahujú pedagogické právomoci učiteľa a vyžadujú spoluprácu s rodinou a odborníkmi.
- Rodinné prostredie: Toto je jeden z najvýznamnejších faktorov. Dlhodobý stresujúci výchovný štýl, neadekvátne vzory správania alebo postojov k životným hodnotám, prílišné preceňovanie či podceňovanie dieťaťa (preťažovanie alebo zanedbávanie) môžu viesť k problémom. Neposkytovanie lásky, nenávistné správanie alebo poskytovanie účelovej lásky (napríklad v sporoch rodičov o dieťa) narúša emocionálnu istotu dieťaťa. Dôležité je tiež neuspokojovanie základných potrieb, ako sú pocit bezpečia, istoty, lásky, spolupatričnosti, ocenenia alebo priestoru pre sebaaktualizáciu. Konflikty v rodine, nejednotné výchovné pôsobenie, konflikty medzi rodičmi a neustále napätie môžu negatívne ovplyvniť dieťa. Osobnosťné problémy a psychické choroby rodičov môžu významne ovplyvniť schopnosť rodičov poskytovať stabilné a podporujúce prostredie. Ak dieťa v rodine nemá jasne stanovené hranice správania, bude mať problémy s prispôsobením sa pravidlám materskej školy.
- Vplyvy médií a technológií: Patologické vplyvy rôznych médií, ako je násilie, neúcta k iným, či porušovanie práv, môžu formovať správanie detí. Nadmerné vystavenie týmto obsahom bez adekvátneho vysvetlenia a usmernenia zo strany dospelých môže byť škodlivé.
- Sociálne a intelektuálne preťažovanie: Preťažovanie dieťaťa informáciami, ktoré sú sociálne alebo intelektuálne neprimerané jeho veku a vývinovej úrovni, môže viesť k frustrácii a následnému problémovému správaniu.
- Vplyvy skupiny: V predškolskom veku už môžu deti podliehať vplyvom rovesníckej skupiny, čo môže viesť k prijatiu nevhodných vzorcov správania.
- Rozptyľovanie nadbytkom podnetov: Prílišné množstvo podnetov bez možnosti ich spracovania môže viesť k frustrácii a následnému problémovému správaniu.
Materská škola ako kľúčový prvok prevencie a intervencie
Materská škola (MŠ) plní nezastupiteľnú preventívnu funkciu v oblasti predchádzania neštandardnému vývinu v oblasti správania a konania dieťaťa. V jej prostredí môžu učiteľky včas podchytiť faktory signalizujúce vznik možnej poruchy správania v neskoršom veku alebo potenciálny školský neúspech. Aj keď primárna zodpovednosť za predchádzanie problémovému správaniu leží na rodičoch, častokrát túto náročnú úlohu nezvládajú, a naopak, môžu byť spúšťačom problémového správania dieťaťa. To podčiarkuje dôležitosť materskej školy ako inštitúcie, ktorá dokáže poskytnúť dieťaťu stabilné prostredie a včasnú podporu.
Aktuálnosť tejto témy v prostredí materských škôl potvrdil aj odborný seminár pod názvom "Problémové správanie detí v materských školách", ktorý sa konal dňa 9. apríla 2014 v MŠ - Šafárikova trieda 4 v Košiciach. Seminár, organizovaný SPV región Košice a Košice - okolie, s lektorkou MUDr. Teréziou Rozenbergerovou, zaznamenal vysokú účasť 72 učiteliek, čo je jasným dôkazom potreby riešiť túto problematiku a poskytovať pedagógom adekvátne nástroje a vedomosti. V tomto kontexte zohráva materská škola kľúčovú úlohu nielen vo vzdelávaní, ale aj v sociálnom a emocionálnom rozvoji detí, čo si vyžaduje neustále vzdelávanie a podporu pre pedagogických pracovníkov.
Stratégie zvládania problémového správania učiteľmi v materských školách
Učitelia v materských školách sa často stretávajú s náročnými prejavmi správania detí, ako je hádzanie predmetov, narušovanie činností iných detí, či bitie. Zatiaľ čo niektoré prejavy sú krátkodobé a ľahko zvládnuteľné, iné sú vytrvalé a intenzívne. Výskumy potvrdzujú variabilitu sociálno-emočných schopností predškolských detí, pričom niektoré deti môžu nastúpiť do základnej školy so znevýhodnením. Prevencia a včasné zásahy sú preto kľúčové pre úspešný rozvoj každého dieťaťa.
Vytvorenie podporujúceho a štruktúrovaného prostredia je základom pre predchádzanie problémovému správaniu. Fyzické usporiadanie triedy a dostupné materiály, ak sú dobre organizované, môžu pozitívne ovplyvniť správanie detí a ich interakcie. Jasná štruktúra dňa a prechody sú mimoriadne dôležité, pretože časté striedanie činností alebo naopak rutinné činnosti sú momenty, kedy sa najčastejšie objavuje problémové správanie. Učitelia by mali skrátiť čakanie medzi činnosťami a zabezpečiť, aby deti presne vedeli, čo sa od nich očakáva. Prechody je možné uľahčiť vizuálnymi pomôckami, napríklad plagátom s denným programom, a zrozumiteľnými slovnými pokynmi. Definovanie pravidiel triedy, jasne vymedzené očakávania správania, sú základným nástrojom na podporu vhodného správania. Ideálne je stanoviť spolu s deťmi tri až šesť jednoduchých, pozitívnych a ľahko udržiavateľných pravidiel, ako napríklad "Hraj sa bezpečne", "Používaj láskavé slová" alebo "Po hre si uprac hračky". Tieto pravidlá by mali byť vyvesené v triede a pravidelne pripomínané.
Budovanie pozitívnych vzťahov je esenciálne. Úspech akéhokoľvek prístupu k zvládaniu náročného správania detí závisí na existencii pozitívneho a dôveryhodného vzťahu medzi dospelými a deťmi, charakterizovaného vrelými, citlivými interakciami. Deti, ktoré zažívajú pozitívne interakcie s dospelými, s väčšou pravdepodobnosťou vykazujú viac sociálnych zručností a menej problémov s chovaním.
Komunikačné a intervenčné techniky učiteľa sú nevyhnutné pre efektívne riešenie konfliktov a náročných situácií. Je dôležité, aby si učiteľka zachovala pokoj a nesprávala sa autoritatívne ani nereagovala na slovný útok rovnakým spôsobom. Aktívne počúvanie, kedy si učiteľka pozorne vypočuje dieťa, ktoré má problém, je kľúčové. Po tom, ako dieťa samo vyrozpráva, čo sa deje, učiteľka si môže dopĺňať informácie a klásť otvorené otázky, ktoré prejavujú záujem o dieťa a jeho problém. Uzatvorené otázky (áno/nie) môžu dieťa zvádzať k manipulatívnym odpovediam. Empatia a porozumenie sú ďalšími dôležitými aspektmi; učiteľka sa má snažiť porozumieť dieťaťu a jeho správaniu, vedieť sa vžiť do jeho situácie a prežívania. Môže používať parafrázovanie, teda zhrnutie výpovede dieťaťa s otázkou, či správne pochopila, a zhrnutie dlhších úsekov. Akceptácia dieťaťa, avšak odmietanie agresívneho správania, je dôležité rozlišovať. Akceptácia neznamená súhlas s nevhodným správaním, ale prijatie informácií od dieťaťa a branie jeho slov vážne. Učiteľka nemusí s informáciami súhlasiť, ale vníma ich ako subjektívne významné pre dieťa. Namiesto moralizovania by učiteľka mala opisovať to, čo vidí a počuje, bez zbytočných interpretácií. Pýtanie sa na pocity dieťaťa je dôležité, pretože prepojenie správania dieťaťa s jeho emóciami mu pomáha lepšie pochopiť samého seba a predchádzať tomu, aby dospelí emócie len odhadovali.
Profesijný rozvoj pedagógov: Inovačné vzdelávanie RAABE AKADÉMIE
S cieľom komplexne adresovať problematiku problémového správania v materských školách ponúka RAABE AKADÉMIA inovačný vzdelávací program. Hlavným cieľom tohto vzdelávacieho programu je zvýšiť vedomosti a kompetencie pedagógov v prevencii a intervencii problémového správania v materskej škole. Frekventant sa vďaka nemu oboznámi a porozumie formám, príčinám aj prejavom problémového správania predškolákov. Následne spozná spôsoby prevencie a intervencie externalizovaných a internalizovaných problémov v materskej škole. Program aktualizačného vzdelávania obsahuje témy zamerané na najčastejšie formy problémového správania u detí predškolského veku a umožní porozumieť náročnému správaniu detí, jeho príčinám a možnostiam jeho prevencie či riešenia. Trvanie aktualizačného vzdelávania je desať hodín.
Vzdelávací program je rozdelený do desiatich lekcií a obsahuje päť komentovaných prezentácií, z ktorých dve zahŕňajú aj témy, ktoré nie sú obsiahnuté v učebných textoch. Súčasťou sú tri dištančné úlohy pre účastníkov a na overenie zvládnutia teoretických vedomostí je zostavený test. Program sa zaoberá aj špecifickými problémami, ako sú problémy v správaní na báze porúch autistického spektra a otázkou, ako predchádzať problémovým situáciám v materskej škole a riešiť ich.
RAABE AKADÉMIA ponúka takzvané asynchrónne vzdelávanie, čo znamená, že ho môžete absolvovať online a to kedykoľvek podľa vašich časových možností. Nie ste viazaní na lektora ani iných účastníkov školenia. Vy sami si určujete termín aj tempo štúdia. Jediným možným časovým obmedzením je termín konania záverečných prezentácií. Obhájiť záverečnú prezentáciu je potrebné pred trojčlennou odbornou komisiou, ktorá zasadá spravidla štyrikrát ročne. Nie je však nutné vzdelávanie ukončiť do najbližšieho termínu záverečných prezentácií, keďže v súčasnosti žiadny časový limit na ukončenie vzdelávania nastavený nie je. Inovačné vzdelávanie je odporúčané pre pedagogických a odborných zamestnancov materských škôl. Pre jeho úspešné ukončenie je potrebné vypracovať a odoslať na kontrolu dištančné úlohy, absolvovať test s minimálnou osemdesiatpercentnou úspešnosťou a obhájiť záverečnú prezentáciu pred trojčlennou komisiou. Tieto údaje sa spracúvajú za účelom riadneho splnenia zákonnej povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona č. 138/2019 Z. z.
Lektorkou tohto vzdelávacieho programu je PhDr. Anna Janovská, PhD., ktorá je absolventkou študijného odboru psychológia na Filozofickej fakulte UPJŠ v Košiciach, kde v roku 2012 úspešne ukončila aj externé doktorandské štúdium, pričom štúdium psychológie absolvovala už v roku 1984. Počas svojej profesionálnej kariéry pôsobila ako psychologička v centre poradenstva a prevencie a od roku 2008 pracuje ako odborná asistentka na univerzitách v Prešove aj v Košiciach. Zároveň je školskou psychologičkou v základnej škole. V priebehu svojej psychologickej praxe, zamerania predmetov, ktoré vyučuje, ako aj výskumnej a publikačnej činnosti sa venuje problematike školskej psychológie, problémového správania, výchovného poradenstva, ale aj rozvíjaniu komunikačných a kooperačných spôsobilostí a riešeniu konfliktov v školskej praxi.
Publikácie RAABE Slovensko ako podpora komplexného rozvoja detí
Okrem vzdelávacích programov RAABE Slovensko podporuje rozvoj pedagógov a detí aj prostredníctvom odborných publikácií. Jednou z nich je publikácia "Rozvoj dieťaťa v materskej škole", ktorá prináša komplexný pohľad na vývin dieťaťa a možnosti jeho podpory v predprimárnom vzdelávaní. Táto publikácia spája teóriu s praktickými aktivitami, hrami a cvičeniami pre jednotlivé oblasti vývinu. Prioritne ponúka pracovné listy na rozvoj kompetencií detí, ako je vnímanie, motorika a poznávanie. Aby mohol učiteľ rozvíjať potenciál každého dieťaťa, musí poznať jeho aktuálnu úroveň rozvoja, vedieť základy akých kľúčových kompetencií má dieťa v materskej škole získať a zároveň, ako možno jednotlivé kompetencie u dieťaťa rozvíjať.
Preto táto publikácia obsahuje teoretickú a praktickú časť. V teoretickej časti učitelia získajú informácie k jednotlivým oblastiam rozvoja a k pedagogickej diagnostike, vďaka čomu identifikujú, ktoré oblasti treba u dieťaťa rozvíjať. Na základe identifikácie potrieb dieťaťa si následne z druhej časti vyberú pracovné listy určené pre podporovanú oblasť, napríklad ku komunikačným kompetenciám, matematickým kompetenciám, sociálnym a personálnym kompetenciám alebo kompetencii tvorivo a kriticky myslieť. Publikácia ponúka viac než 150 pracovných listov, čo učiteľovi umožňuje skutočne individuálny prístup k deťom, a to aj tým so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Materské školy využijú túto publikáciu aj v súvislosti s poskytovaním podporných opatrení v rámci svojho systému poradenstva a prevencie. Publikácia nie je uzavretým dielom a prispôsobuje sa potrebám praxe, preto zákazníkom v rámci aktualizačného servisu budú prinášané nové užitočné informácie a desiatky pracovných listov. Odbornú garanciu zabezpečuje tím autorov, medzi ktorých patria Mgr. Dana Balažovičová, Mgr. Věra Gošová, Mgr. Alexandra Hanáková, PaedDr. Mgr. Jitka Jackulíková, Mgr. Miriam Laušová, Mgr. Dana Štadlerová a Mgr. Blanka Tomková, PhD.
Ďalšou dôležitou pomôckou je publikácia "PREDŠKOLÁK", ktorá vychádza v odbornom nakladateľstve RAABE Slovensko so zámerom poskytnúť učiteľom pomôcku na zmysluplné a cielené vzdelávanie detí predprimárneho veku. Prostredníctvom tejto publikácie môžu aj začínajúci pedagógovia v MŠ porozumieť, ako efektívne pracovať so štátnym vzdelávacím programom a ako podporovať prirodzenú zvedavosť a učenie sa dieťaťa predškolského veku. Súčasťou textov sú námety na aktivity k jednotlivým vzdelávacím oblastiam. Autorky aktivít sú učiteľky v materských školách, ktoré ich pripravili tak, aby poskytli akúsi vodiacu líniu pri sledovaní istého výchovno-vzdelávacieho cieľa či cieľov. Publikácia Predškolák ponúka príspevky, kde učitelia nájdu konkrétne ciele vzdelávacích oblastí, tematické okruhy, informácie o tom, čo by malo dieťa zvládnuť a metodické odporúčania pre rozvoj dieťaťa v jednotlivých vzdelávacích oblastiach a množstvo zaujímavých príspevkov k daným oblastiam, ktoré pomôžu nastaviť tú správnu perspektívu pre učenie aj učenie sa detí. Vzdelávacie aktivity sú vytvorené tak, aby v nich pedagógovia našli všetko "pod jednou strechou": zameranie aktivity, podoblasti s výkonovými štandardami, materiálne zabezpečenie, konkrétne metodické postupy, tipy na záver, množstvo pracovných listov a prínosných príloh. Je však dôležité poznamenať, že publikované vzdelávacie aktivity sú len návrhmi a konečná realizácia, jej kvalita a zmysluplnosť pre učenie sa detí, je úplne v kompetencii učiteľky.
Širší kontext predprimárneho vzdelávania: Legislatíva, zaškolenosť a financovanie
Predprimárne vzdelávanie na Slovensku prechádza významnými zmenami, ktoré ovplyvňujú nielen deti, ale aj pedagógov a rodičov. Od septembra 2021 sa Slovensko pripojilo ku krajinám, ktoré majú zakotvenú povinnosť absolvovať povinné predprimárne vzdelávanie. V našich podmienkach je ňou povinné predprimárne vzdelávanie detí v dĺžke trvania jeden školský rok, čo znamená, že všetky deti vo veku piatich rokov absolvujú vzdelávacím programom riadené vzdelávanie na základe povinnosti, ktorá je stanovená zákonom. Povinné predprimárne vzdelávanie v materskej škole musia plniť všetky deti, ktoré dosiahli päť rokov do 31. augusta predchádzajúceho školského roka, podľa podmienok ustanovených školským zákonom. Dieťa získa predprimárne vzdelanie absolvovaním vzdelávacieho programu v poslednom roku dochádzky do materskej školy. Materská škola je prvým významným míľnikom v živote dieťaťa, vďaka ktorému sa učí väčšej samostatnosti, spoznáva nových kamarátov a pripravuje sa na vzdelávanie v základnej škole. Deti po absolvovaní posledného roku vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v materskej škole získavajú predprimárne vzdelanie.
Napriek zavedeniu povinného predprimárneho vzdelávania nenavštevovali materskú školu niektoré päťročné deti. V septembri 2021 navštevovalo materské školy zhruba deväťdesiatšesť percent päťročných, osemdesiatdva percent štvorročných a sedemdesiatštyri percent trojročných detí. Aj napriek rastúcemu trendu navštevuje predprimárne vzdelávanie na Slovensku v porovnaní s priemerom krajín OECD menší podiel detí. MŠVVaŠ SR zverejnilo analýzu, v ktorej odborníci analyzujú, prečo tomu tak je. Komentár prináša nové poznatky o vybraných charakteristikách nezaškolených detí na Slovensku, ktoré pomôžu efektívne nastaviť politiky na zvýšenie zaškolenosti. Nezaškolené deti častejšie pochádzajú z domácností s nízkymi príjmami, nízkym vzdelaním rodičov, z oblastí s horšou dostupnosťou MŠ a vyšším podielom rómskeho obyvateľstva. Častejšie ide o deti s viacerými súrodencami do šesť rokov, zhoršeným zdravotným stavom a deti, ktorých rodičia sú v priemere mladší, alebo deti s jedným rodičom.
Zvýšiť zaškolenosť by mohla širšia kompenzácia výdavkov hlavne pre nízkopríjmové rodiny, osveta o prínosoch predprimárneho vzdelávania a cielené budovanie kapacít, ktorých bol v roku 2021 stále nedostatok. Odporúčania zahŕňajú kontaktovanie rodičov päťročných detí ohľadom povinnosti dieťaťa zúčastniť sa predprimárneho vzdelávania a kontaktovanie obcí trvalého pobytu nezaškolených päťročných detí ohľadom dôvodov neúčasti a opatrení, ktoré obce v takýchto prípadoch uskutočňujú. Ďalej sa odporúča priebežne monitorovať kapacity v materských školách a proaktívne komunikovať s obcami s nedostatkom kapacít. Rozšíriť príspevok na dopravu do materskej školy pre všetky deti vo veku tri až päť rokov bez štátnej materskej školy v obci a odstrániť finančné bariéry pre prístup detí z nízkopríjmových rodín na predprimárne vzdelávanie je tiež dôležité. Posledným odporúčaním je zmapovať potreby domácností s nezaškolenými deťmi a zatraktívniť predprimárne vzdelávanie.
Vláda SR schválila v októbri 2025 novelu školského zákona (Zákon č. 323/2025 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní - školský zákon), ktorá zavedie skorší nástup na povinné predprimárne vzdelávanie. Od septembra 2027 bude predprimárne vzdelávanie povinné pre všetky štvorročné deti a od septembra 2028 aj pre všetky trojročné deti. Podmienkou pre domácu formu bude, aby mal zákonný zástupca ukončené stredoškolské vzdelanie. Obsah vzdelávania na účely domáceho vzdelávania uverejní ministerstvo školstva na svojom webovom sídle. Po dovŕšení štyroch rokov veku dieťaťa sa bude posudzovať dosiahnutá úroveň vzdelania. Toto posúdenie vykoná materská škola, ktorú si zvolí rodič dieťaťa.
Okrem zmien v nástupe na predprimárne vzdelávanie vláda SR schválila v októbri 2025 aj novelu (Zákon č. 323/2025 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní - školský zákon), ktorá aktualizovaním zákona o pedagogických zamestnancoch priniesla zvýšenie minimálnych kvalifikačných požiadaviek pre učiteľov pôsobiacich v predprimárnom vzdelávaní. Kým doteraz pre všetkých učiteľov v predprimárnom vzdelávaní platilo, že musia mať ukončené minimálne vyššie stredné odborné vzdelanie, od septembra 2029 musia mať učitelia MŠ vychovávajúce deti vo veku päť rokov ukončené minimálne bakalárske vzdelanie. V januári 2025 vstúpila do platnosti novela zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení (Zákon č. 290/2024 Z. z.), ktorá prináša zmenu financovania materských škôl. Ruší sa taktiež doterajší príspevok na výchovu a vzdelávanie. Nahradí ho nový príspevok určený na financovanie aktivít, ako sú školy v prírode, výlety, exkurzie, saunovanie, športové výcviky a ďalšie aktivity podľa školského vzdelávacieho programu.
Proces zápisu do materskej školy je pre rodičov tiež dôležitou súčasťou. Materské školy sa zriaďujú samostatne alebo ako organizačná zložka spojenej školy. Prihláška na vzdelávanie v materskej škole sa podáva od 1. apríla do 31. mája. Dôležité je poznamenať, že pre školský rok 2026/2027 sa prihláška podáva v doterajších termínoch, teda od 1. mája do 31. mája. Prihlášku na materskú školu môžete podať elektronicky pohodlne z domu a sledovať jej priebeh online. Ak je uchádzač v zozname prijatý, táto informácia sa považuje za rozhodnutie o prijatí. Deň zverejnenia zoznamu sa zároveň považuje za deň doručenia rozhodnutia o prijatí. Ak potrebujete písomné rozhodnutie o prijatí, môžete oň požiadať materskú školu. V prípade, že vaše dieťa prijme viac škôl, musíte do troch pracovných dní od doručenia rozhodnutia vybranej škole potvrdiť, že do nej dieťa nastúpi. Poradie škôl uvediete priamo v prihláške. Za vzdelávanie v materskej škole sa platí čiastočný príspevok. Výnimkou sú materské školy pri zdravotníckych zariadeniach, napríklad pri detských nemocniciach alebo liečebniach.
Vplyv digitalizácie a moderných technológií na predškolské prostredie
Súčasná spoločnosť prechádza neustálymi zmenami, ktoré ovplyvňujú aj životy detí. Permanentná akcelerácia vedecko-technického rozvoja, expanzia nových informácií a rýchly komunikačný transfer menia nazeranie na človeka a spoločnosť. Výsledkom je zmena charakteru medziľudských vzťahov, zdôrazňovanie individuálnych potrieb a egoizmus, čo môže prispievať k nárastu problémového správania u žiakov v škole. Digitalizácia života, prenikanie masovej kultúry a konzumného spôsobu života a jeho medializácia, majú vplyv aj na predškolákov.
V tomto kontexte sa objavujú aj moderné nástroje, ktoré môžu pomôcť školám a škôlkam zefektívniť administratívu a zlepšiť komunikáciu s rodičmi. Aplikácie ako napríklad Twigsee, ktoré umožňujú centralizované riadenie škôlky, správu dochádzky, komunikáciu s rodičmi formou príspevkov a zdieľania fotografií, či rýchle prieskumy, môžu uvoľniť čas pedagógom, ktorý môžu venovať priamo deťom. Tieto nástroje môžu tiež pomôcť rodičom mať lepší prehľad o dianí v škôlke a aktivitách ich detí, čím sa môže posilniť spolupráca medzi školou a rodinou, ktorá je kľúčová pri zvládaní akýchkoľvek problémov. Moderné technológie tak ponúkajú nielen potenciálne výzvy, ale aj efektívne riešenia, ktoré môžu prispieť k stabilnejšiemu a podporujúcejšiemu prostrediu pre predškolákov.
Nevyhnutnosť komplexného a multidisciplinárneho prístupu k problémovému správaniu
Je dôležité si uvedomiť, že problémové správanie detí má svoje korene v komplexnej súhre vnútorných a vonkajších faktorov. Učitelia v materských školách zohrávajú kľúčovú úlohu v identifikácii a podpore detí, avšak nemôžu byť zodpovední za riešenie všetkých problémov. Mnoho príčin problémového správania presahuje pedagogické schopnosti a ľudské možnosti učiteľa. V takýchto prípadoch je nevyhnutné zapojiť odborníkov z oblasti medicíny, psychológie alebo špeciálnej či sociálnej pedagogiky. Komplexné riešenie problému, nie iba čiastkové, je nevyhnutné pre dlhodobý efekt. Výchova k prosociálnosti, empatia a tolerancia sú kľúčové pri formovaní osobnosti žiaka, najmä v jeho sociálnom a morálnom vývine. Škola, hneď po rodine, patrí medzi sekundárne výchovné a socializačné činitele, a preto by mala byť ťažiskom preventívneho úsilia.
Záujem o túto problematiku potvrdzuje aj diplomová práca, ktorá sa zameriava na komparáciu problematiky problémového správania detí v predškolskom veku v českých a slovenských materských školách. Cieľom práce je porovnať oba štáty na základe témy "Prejavy a poruchy správania u detí predškolského veku". Čiastkové ciele práce zahŕňajú porovnanie spôsobu reagovania učiteliek v MŠ na nevhodné prejavy správania, mieru spolupráce učiteliek MŠ a rodičov, a tiež sankcie udeľované učiteľmi voči deťom s problémovým správaním, vrátane odmien a trestov. Hoci konkrétne výsledky tejto komparácie nie sú v tomto texte uvedené, samotná skutočnosť, že sa takáto práca realizuje, poukazuje na rastúci záujem o túto problematiku v oboch krajinách a snahu o zdieľanie osvedčených postupov. Potreba multidisciplinárneho prístupu a systematickej spolupráce medzi všetkými zúčastnenými stranami je tak pre úspešné zvládanie problémového správania v predprimárnom vzdelávaní absolútne nevyhnutná.
tags: #problemove #dieta #v #predprimarnom #vzdelavani #raabe