Svet je nepreberné množstvo poznania a skúseností, ktoré človek objavuje od najútlejšieho veku, dokonca ešte pred narodením. Cesta k pochopeniu seba samého, svojho okolia, zložitosti medziľudských vzťahov a globálnych súvislostí je nepretržitý proces, ktorý formuje každú osobnosť. Táto fascinujúca cesta je podstatou nášho poznávania, obohacovania seba i svojho okolia a zároveň základom pre výchovu nových generácií. Od prvých vnemov v maternici, cez výzvy rodičovstva, až po celosvetové iniciatívy zamerané na šírenie vedomostí a pomoc, každý aspekt prispieva k mozaike informácií, ktoré nám pomáhajú lepšie porozumieť svetu.
Poznanie Sveta Začína Pred Narodením: Diár Moje Tehotenstvo
Už pred narodením začína dieťa intenzívne spoznávať svet okolo seba. Diár Moje tehotenstvo, ktorý vznikol z osobnej potreby a inšpirácie Mišel Martinekovou z Popradu, ponúka iný pohľad na život bábätka ešte pred narodením. Tento diár, tvorený svojpomocne, popisuje, ako sa plod vyvíja, čo má na neho vplyv a ako spoznáva seba a svet v brušku. Bábätká sú totiž vedomé, cítiace, vnímavé a schopné učiť sa ešte pred narodením. Diár je vedený podobne ako motivačný kalendárny diár, len s tým rozdielom, že trvá deväť mesiacov namiesto dvanástich. V každom týždni je v ňom veľkosť dieťaťa prirovnaná ku zelenine či ovociu, napríklad, vo štvrtom týždni má plod veľkosť ako makové semienko. Trimestre sú farebne odlíšené, čo umožňuje prehľadné zaznamenávanie si vyšetrení a zážitkov z obdobia tehotenstva, ktoré si neskôr bude môcť prečítať aj samotné dieťatko.
Bábätko už v brušku dáva najavo svoje preferencie. Zoznamuje sa s hlasom svojej mamky a ocka a dokáže rozpoznať hudbu, ktorú jeho mamka počúvala ešte počas tehotenstva. Plodová voda prirodzene obsahuje širokú škálu vonných látok, ktoré sa menia podľa stravy, ktorú mamka prijíma. Novorodenci prichádzajú na svet poznať chuť a pach matkiných pŕs, čo je dôvodom, prečo si dokážu nájsť cestu k prsníku bez akejkoľvek pomoci, pokiaľ prsník nebol umytý alebo navoňaný. Prsník má totiž vôňu plodovej vody. Dieťa si tiež pamätá pachy a chute, ktorými je vystavené v lone. Práve narodené cicavce, od hlodavcov po ľudí, dávajú prednosť látkam s vôňami, ktoré poznali pred narodením.
Rodičia môžu s bábätkom nadviazať veľmi intímny vzťah obaja ešte dávno pred jeho narodením, napríklad aj hraním hry na kopanie, ktorú vymyslel pôrodník F. Rene Van de Carrom. Najskôr si musia všimnúť, kde dieťa začne kopať. Keď sa to deje, dotýkajú sa brucha tam, kde už dieťa kope, a hovoria pri tom „Kop, dieťatko, kop“. Deti sa toho chytia a ako hra pokračuje, deti kopú na nové miesta, ktorých sa rodičia dotýkajú.
Diár Moje tehotenstvo obsahuje dôležité informácie, čo robiť pri tehotenskej nevoľnosti a nechutenstve. Vysvetľuje, ako sa plod vyvíja a spolu s ním aj jeho zmysly, prečo je dôležitý kontakt koža na kožu (bonding) a akú dôležitú úlohu zohráva samoprisatie a dojčenie. Diár tiež objasňuje výhody nosenia či dôvody, prečo začať používať bezplienkovú komunikačnú metódu. Mišel Martineková, študentka veterinárnej medicíny a veľká fanúšička vzťahovej výchovy, vníma deti ako malých dospelých a verí, že sa od nich máme čo učiť. Jej inšpiráciou pri tvorbe diára bolo vytvoriť produkt, ktorý bude ľahko a hlavne s radosťou používaný, pričom musela uvažovať, ako diár prispôsobiť kalendárnemu roku tak, aby ho mohla používať budúca mamička v ktoromkoľvek mesiaci, keďže tehotenstvo nezačína len v januári.
Tehotenstvo: Sprievodca mesiac po mesiaci | 3D animácia
Cesta K Pochopeniu „Iného Človeka“: Séria Projekt Manželka/Dieťa
Poznávanie sveta zahŕňa aj snahu preniknúť do duše „iného“ človeka a pochopiť odlišné perspektívy. V tomto kontexte vyniká humorný román o Donovi, mužovi s Aspergerovým syndrómom, a jeho manželke Rosie, ktorý sa v slovenskom preklade objavil aj pod názvom "Projekt manželka" a neskôr "Projekt dieťa". Táto séria kníh sa stala celosvetovo úspešnou a získala si veľmi dobré recenzie. Čitatelia ju popisujú ako perfektnú knihu na oddych, ktorú vrelo odporúčajú, vrátane všetkých častí trilógie. Mnohí sa k nej plánujú vrátiť, pretože ten humor je skutočne dobrý a inteligentný.
Knihy ponúkajú zaujímavý príbeh, ktorý umožní preniknúť do duše „iného“ človeka. Čitatelia oceňujú, že humor sa strieda s dojímavými situáciami, pri ktorých sa veľmi pobavili. Neostávalo im nič iné, len si hlavného hrdinu obľúbiť. Príbeh "Projektu dieťa" sa sústreďuje na to, ako sa Don vyrovná so správou, že s Rosie čakajú dieťa, čo je pre neho, vzhľadom na jeho systematické a racionálne myslenie, výzva plná zoznamov a argumentov. Manželstvo výrazne obohatilo jeho život, a príchod dieťaťa predstavuje ďalšiu etapu tohto obohatenia.
Niektorí čitatelia, ktorí čítali hneď po "Projekte ideálna manželka", na začiatku vnímali Donovo racionálne myslenie s jeho zoznamami a argumentami ako silené. Avšak, celkovo kniha pokračuje v rovnakom štýle ako prvý diel, ktorý sa im veľmi páčil. Ak si niekto chce prečítať niečo príjemné, oddychové a úsmevné zároveň a hľadá v čítaní aj niečo viac ako plytkú romantiku, táto kniha je naozaj výborná. Kniha je považovaná za takú, na ktorú sa nezabúda, a ponúka myšlienky na zamyslenie, príjemné pozastavenie sa v dnešnom uponáhľanom dni. Napriek tomu, že Donova povaha viedla k „pavučine klamstiev“ a hrozilo mu trestné stíhanie, vypovedanie z krajiny a profesionálna hanba, tieto zápletky prispievajú k hĺbke príbehu a k osláve najlepších vlastností, ktoré možno nájsť v priateľovi, manželovi alebo otcovi, napriek životným výzvam a odlišnostiam.
Vydavateľstvo Fortuna Libri: Brána K Poznaniu
Vydavateľstvá hrajú kľúčovú úlohu v šírení informácií a poznania, a jedným z takých je aj Fortuna Libri, a.s., ktoré vzniklo v máji 1990 pod pôvodným názvom Fortuna Print ako prvé súkromné vydavateľstvo na Slovensku. Od začiatku sa zameriavalo najmä na literatúru faktu a knihy pre deti. V tom čase sa preslávilo predovšetkým vydávaním edície Kroník s jej stálicou Kronikou ľudstva. Fortuna Libri sa zapojila do vydávania medzinárodnej edície Kroník, ktorá sa stala najúspešnejšou edíciou, na ktorú je vydavateľstvo právom hrdé. Jej bohato dokumentované encyklopedické diela možno nájsť vo väčšine slovenských domácností a sprístupňujú poznatky širším čitateľským vrstvám v knižnej podobe.
Od júla 2011 sa vydavateľstvo Fortuna Libri zlúčilo s vydavateľstvom detskej literatúry Junior. V súčasnosti Fortuna Libri prináša na slovenský i český knižný trh beletriu, detské knihy a populárno-náučnú literatúru so širokým tematickým záberom. Pri výbere titulov v oblasti beletrie je pre vydavateľstvo veľmi dôležitý príbeh, prípadne odkaz, ktorý v sebe skrýva, a literárny štýl. Pri populárno-náučných prekladových publikáciách treba zohľadňovať najmä to, či sú informácie z odborného hľadiska správne, a zároveň vhodné aj pre nášho čitateľa. Aj v edícii Fortuna Junior vyšlo mnoho detských kníh, ktoré si našli svojich malých čitateľov, čím vydavateľstvo naďalej obohacuje knižný trh o hodnotný obsah pre všetky vekové kategórie. Ich práca tak neustále prispieva k celkovému poznávaniu sveta prostredníctvom literatúry.
Prečo Spoznávať Svet: Pohľad Globalizácie a Rozvojových Krajín
Otázka „Prečo by sme mali spoznávať svet?“ bola ústrednou témou šiestej prednášky na Detskej univerzite Komenského v Bratislave, ktorú prezentovali prof. MUDr. Vladimír Krčméry, DrSc., rektor Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave, a RNDr. Miroslava Páleníková. Podľa prof. Krčméryho je jednou z odpovedí na túto otázku prirodzená zvedavosť. Svet chceme spoznávať, pretože chceme obohatiť seba i svoje okolie. Zároveň však nestačí spoznávať svet iba očami; je dôležité preniknúť do hĺbky jeho problémov a súvislostí.
Univerzita sv. Alžbety v Bratislave spoznáva svet obzvlášť intenzívne z dôvodu, že zo šiestich miliárd ľudí na svete žije 4,8 miliardy v rozvojových krajinách. Približne 1,5 miliardy z nich trpí hladom, dve miliardy sú nakazených tuberkulózou, 600 miliónov ľudí ročne sa nakazí maláriou a asi 50 miliónov ľudí je infikovaných HIV. Desiatky miliónov detí zomrú ročne na tieto tri najčastejšie infekcie. V rozvojových krajinách žije 80 percent obyvateľov Zeme a vyrába sa tam len 61 percent svetovej produkcie obilnín. Odohráva sa tam 95 percent svetových konfliktov a žije tam 65 percent všetkých utečencov na Zemi, ako aj 95 percent všetkých ľudí nakazených HIV/AIDS.
Chudoba, ktorá je v týchto regiónoch prevalentná, nie je len nedostatok financií. Je to aj obmedzený prístup k vzdelaniu, k zdravotníckej starostlivosti, ku kultúre, hygiene a pitnej vode. Rozvojové krajiny čelia geografickým a klimatickým výzvam. Vzdialenosť od mora, napríklad, znižuje prístup k medzinárodnému obchodu, a krajiny vo vnútrozemí sú v priemere chudobnejšie než krajiny s pobrežím. Tropické podnebie, typické pre krajiny medzi Obratníkom Raka a Obratníkom Kozorožca, je zdrojom chorôb, čo prakticky všetky tieto krajiny robí chudobnými. Prírodné zdroje predstavujú ďalší faktor. Na jednej strane sú krajiny, ktoré v čase objavu prírodného bohatstva mali zdravé inštitúcie (napríklad Nórsko), a tie z prírodných zdrojov profitujú. Na druhej strane je mnoho krajín (predovšetkým v subsaharskej Afrike), ktoré v čase objavenia prírodných zdrojov mali skorumpovanú, nefunkčnú či vyslovene predátorskú vládu. Pre tieto sa prírodné zdroje stali pohromou, pretože príjem z nich zbavuje vládu ekonomickej závislosti na reálnej ekonomike. Prírodné zdroje sa v rozvojovom svete často našli v etnicky a inak rozdelených krajinách, čo ešte viac komplikuje situáciu.
Konflikty sú všade, kde je chudoba, a naopak. Súčasné vojnové konflikty ohrozujú a zaťažujú hladom najmä obyvateľov chudobných krajín, ktoré už aj tak trpia mnohými problémami a nedostatkom potravín. Vojny vytvárajú podmienky pre hlad, vážne narušia celý potravinový systém, ktorý v krajine funguje, a bránia vstupu potravinovej pomoci na územie zmietajúce sa v bojoch. V čase ozbrojeného konfliktu smeruje väčšina verejných zdrojov do armády a zbrojenia. Vojna dokáže zhoršiť stav nedostatku potravín a dohnať situáciu až do vzniku hladomorov, pričom obrovské množstvo ľudí pripraví o domov.
Od 80. rokov 20. storočia sa termínom globalizácia označuje súbor procesov prepojenia sveta a tým zoslabuje význam štátnych hraníc. V rámci tohto prepojenia pôsobí „Tropic team“ Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, ktorý v sebe spája prácu lekárov a sociálnych pracovníkov v najchudobnejších krajinách sveta. Dôležitý je pritom najmä princíp solidarity. Projekty tohto tímu kladú dôraz na kombináciu zdravotnej pomoci a vzdelávania. To, že vzdelávanie je jednou z najlepších investícií, prof. Krčméry malým poslucháčom priblížil aj prostredníctvom svojich zážitkov, keď mu informácie „zachránili krk“. RNDr. Páleníková účastníkom prednášky predstavila viacero zaujímavých máp sveta, pričom sa zamerala najmä na porovnanie mapy hladu s mapou politického rizika a na mapu bohatstva krajín vo svete.
Projekty Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Ázii zahŕňajú krajiny ako Libanon, Irak, Kurdistan, Arménsko, Kazachstan, Kirgizsko, Rusko, Vietnam a Kambodža. V Indii realizujú antimalnutričný program Manvi, komplexnú starostlivosť o HIV pozitívne siroty v Nava Sanidhya Children’s Home, podporu vzdelávania a starostlivosť pre deti monzúnu (pomoc deťom ulice, Bombaj) a mladých zo slumov. Podporujú aj Nemocnicu sv. Jozefa v Bijapure, mobilnú kliniku a Zdravotné stredisko Loyola v Jagir Pannur. Projekty v Afrike sú rovnako rozsiahle a dôležité. Tieto iniciatívy ukazujú, že spoznávanie sveta by nemalo byť len teoretické, ale aktívne a zamerané na zmierňovanie utrpenia a šírenie vedomostí tam, kde sú najviac potrebné.
Tehotenstvo: Sprievodca mesiac po mesiaci | 3D animácia
Dieťa Ako Samostatná Byťosť: Výzvy Rodičovskej Zodpovednosti
Pre správny psychologický vývin našich potomkov je nevyhnutný krok, aby sa dieťa stalo samostatnou bytosťou s vlastnou osobnosťou, potrebami, predstavami, názormi a citmi. Má svoju vlastnú identitu a nemá sa stať súčasťou identity rodiča. Samostatnou bytosťou sa začne stávať prestrihnutím pupočnej šnúry, avšak mentálne odlúčenie je procesom, ktorý sa často stretáva s výzvami.
Rodičovský plurál - vety ako „nám nenarástli prvé zúbky, ani sme sa nepocikali,“ zatiaľ čo „našim deťom sa niečo deje a my máme tieto fázy už dávno za sebou“ - naznačuje, že nevieme dieťa oddeliť od seba v mentálnej rovine. Tieto veci teoreticky ovláda veľa rodičov. Vedia, že rodičovský plurál je trápny, že dieťa sa od rodičov musí postupne oddeľovať, až nakoniec úplne odíde a že je to pre jeho život potrebné a prospešné. Prečo do toho však spadneme, prečo si nevieme v správnych momentoch uvedomiť, že toto je presne chvíľa, kedy zbytočne visím na dieťati a nedovoľujem mu dýchať?
Narodenie dieťaťa je veľká vec, veľká zodpovednosť a úplne mení život. Vedomie, že som rodič, nikdy nezmizne, nedá sa na to zabudnúť, ani od toho utiecť. Dokonca aj ľudia, ktorí svoje dieťa opustia a nikdy v živote ho neuvidia, vedia, že tam niekde žije. Za normálnych okolností dieťa prvé mesiace vyblokuje všetko ostatné a úplne naplní náš život. Takéto naplnenie, v dobrom aj zlom, sa asi nedá porovnať s ničím. Zdá sa, že čím prázdnejší a neuspokojivejší život mali rodičia predtým, tým hlbšie a dlhodobejšie ostávajú zaangažovaní do životov svojich detí. Nechať dieťa ísť, nás totiž nekompromisne stavia pred otázku: čo mi teraz ostane? Čo urobiť so svojím životom? Čím iným ho teraz budem napĺňať? Či už máme dve, tri, alebo aj šesť detí, podstatný je motív. Máme deti, lebo nevieme, ako naložiť so svojím životom, teda zo strachu či bezradnosti, alebo ich máme z radosti? Ak však na nich parazitujeme, treba si naliať čistého vína, nájsť v sebe čestnosť a odvahu ísť svojou vlastnou cestou a dieťa nechať ísť tou jeho. Príliš často počujeme: ja to dieťa milujem, to sa inak nedá. Tu je dobre ísť k jadru svojho prežívania a položiť si otázku: ako to mám s láskou a závislosťou, kde sa láme hranica medzi nimi a ktoré z môjho správania patrí kam. Takto o sebe premýšľať, je dobre investovaný čas vo výchove. Najprv upratať svoju hlavu, potom dieťa. Najprv naplniť svoj život, potom chcieť niečo od potomkov.
Je užitočné rozmeniť tému zodpovednosti na drobné. Ako rodičia máme svoju zodpovednosť, ale rozumieť sa jej dá rôzne. Zodpovednosť „za“ hovorí, že zodpovedám za to, ako sa bude život môjho dieťaťa rozvíjať. Zodpovedám za jeho vzdelávanie, niektorí rodičia to majú tak, že doslova zodpovedajú za priemer na vysvedčení. Málo sa však počíta s tým, koľko do procesu, napríklad vzdelávania, vnáša dieťa. Ak sa mu pošťastil dobrý štart - tehotenstvo, pôrod, raný vývin, genofond, všetko hrá v jeho prospech, tak môže mať dobré vysvedčenie bez väčšej námahy. Trojka u jedného dieťaťa je výsledkom úplne iného množstva energie a námahy ako u iného. Dieťa si prináša so sebou rôzne dary a schopnosti, ako aj slabiny. My máme vytvoriť prostredie, v ktorom sa dokáže rozvinúť k čo najplnšiemu prejaveniu svojho potenciálu. Tam naše hranice končia a mal by končiť aj vplyv na dieťa. Ak sú rodičia „hrdí“ či „zahanbení“, napríklad z výsledkov v škole, je to ďalší signál, že majú problém identifikovať svoje dieťa ako samostatnú bytosť, nezávislú od seba. Výsledky často stotožňujú so svojou osobou a vnímajú ich ako hodnotenie seba.
Rodič zodpovedný „voči“ dieťaťu, spraví svoju úlohu. Vytvára prostredie, ponúka seba ako vzor, ako tréningového partnera, odpovedá na otázky a zabezpečuje podnety a príležitosti. Dieťa s tým nejako naloží, nejako veciam porozumie, nejako ich odprezentuje a potom dostane hodnotenie. Rodič zodpovedný „za“ dieťa, ho bude skúšať, koľko si pamätá, kontrolovať, ako s poznatkami naložil a porovnávať s ostatnými deťmi. Dieťa s neprestrihnutou pupočnou šnúrou sa logicky stále spolieha na rodiča. Rodič je predsa zodpovedný, on premýšľa, dozerá, žehlí problémy. Deti sú veľmi prešibané a rýchlo pochopia, o čo ide a naučia sa to aj využívať vo svoj prospech. Príkladom môže byť situácia, kedy päť-šesťročný syn niečo pokazil a na rozhorčenie rodiča reagoval: „Ty si predsa videla, že sa s tým hrám. Nemala si mi to dovoliť. Ja som len dieťa, ty si dospelá!“ V takýchto momentoch treba zreteľne kresliť hranice, lebo evidentne nie sú jasné. Riešením môže byť, že rodič argument uzná, ale rozhodne, že škodu, ktorú dieťa spravilo, si „zložia na polovicu“.
Dieťa, ktoré sa stalo projektom, má ťažký náklad. Musí naplniť nielen svoj život, ale aj životy svojich rodičov. Čím náročnejší projekt, tým ťažší život. Je to neférová a nesplniteľná úloha. Tí z čitateľov, ktorí majú náročných a kritických rodičov, vedia, o čom hovoríme. Nech robíte, čo robíte, nič nie je dosť dobré. Je to ako komunikovať s čiernou dierou. Dávate výkony, výsledky, jednotky, tituly, víťazné poháre a všetko mizne v nenávratne. Väčšinou sa očakáva od dieťaťa projektu, že nejako vynikne. Bude ukážkové, šikovné. Najlepšie by bolo, keby prejavilo nezvyčajné nadanie, stalo sa úspešným. Rodič, ktorý sám seba vníma ako neúspešného, je vo väčšom pokušení tlačiť na dieťa, aby „niečo“ dokázalo. Najlepšie v oblasti, kde on neuspel. Pamätáme si časť jedného rozhovoru: „viete, môj manžel sa nevie zmieriť s tým, že chlapci hrajú hokej. On ich chcel dať na futbal.“ Pričom by to nemalo byť jedno.
Každé dieťa, ak má dobré a podporujúce prostredie, sa môže stať úspešným. Môže však byť diametrálny rozdiel medzi tým, čo pre koho znamená úspech. Aký má obsah, ako vyzerá a, predovšetkým, aké je subjektívne prežívanie úspechu. Dieťa projekt sa ocitá v pasci toho, čo si pod úspechom predstavujú rodičia. Permanentné linkovanie cesty a dosiahnutých míľnikov, ktoré idú mimo záujmy a schopnosti dieťaťa, musí byť vyčerpávajúce. Smutné mi pripadá najmä to, že dieťa, kým vyrastie v dospelého, tak úplne stratí kontakt so sebou. Poznám príliš veľa ľudí, ktorí sú zo života unavení. Nebaví ich vlastná práca, škola, ktorú študujú, život, ktorý žijú. Majú krízy stredného veku a prácne hľadajú, čo by chceli robiť. Ako sa stane, že človek žije život, ktorý ho nebaví? Čo sa stalo, že zišiel zo svojej cesty? Malé dieťa nič také nepozná.
Často počujeme rodičov argumentovať: „keď to tomu dieťaťu nevysvetlím/neukážem/nepoviem, tak nikdy nebude/nepochopí… (niečo).“ Dieťa možno nemá skúsenosti, ale v jednom je miliónkrát väčším odborníkom ako my. Jeho expertíza spočíva v presnom prežívaní a vyhodnocovaní seba. Ročné dieťa nepresvedčíte, že sa cíti dobre alebo mu niečo chutí, keď sa dobre necíti a mrkva mu nechutí. Čím je však dieťa staršie, tým ľahšie ho vieme pomýliť. Dieťa si začne uvedomovať, že lásku a podporu rodiča môže ľahko stratiť. Mama sa nahnevá, keď…, otec kričí, keď… Čím viac podmienok má rodičovská láska, tým viac sa ohýba dieťa. Duše niektorých dospelých, bohužiaľ, pripomínajú skôr bonsaje, než voľne rastúce stromy. A bonsaje sú v istom zmysle krásne, až na to, že si sami nevybrali takto rásť. Keď sa na ne pozrieme inou optikou, vidíme cielené mrzačenie, ktoré len budí dojem krásy.
Nechceme kritizovať rodičov, ktorí takto vychovávajú deti. Sami sú často takými bonsajmi. Veľakrát počujeme tieto bonsaje hovoriť o strachu, ktorý majú o svoje deti. Naučili ich, že rovno rásť nie je správne, preto formujú svoje deti tak, aby sa páčili. Boja sa, že budú odmietnuté, „neúspešné“, že budú mať zlý, ťažký život. Takto odovzdávame štafetu neslobody a strachu ďalej. Popritom najväčšou devízou pre život je rozumieť sebe: čo robím, prečo to robím, vedieť, čo chcem, čo mi robí radosť, čo ma unavuje. Prečo táto škola, táto práca, tento partner? Čo naozaj a skutočne vnútorne chcem ja. V štyridsiatke to už býva zložitá otázka, ale ako malí sme to vedeli v sekunde. Myslím, že môžeme svojim deťom viac veriť. Nie sú hlúpe. Naučia sa. Asi so škrabancami a odreninami, ale určite neostanú tam, kde to nie je pre ne dobré, samozrejme, ak ich nemýlime.
Rodič by mal byť múrom, pevným a spoľahlivým. V tom sa asi zhodneme. Otázka je, kde sa postaví. Budeme stáť za chrbtom dieťaťa a čakať, ak by bolo potrebné pomôcť? Vydržíme až dovtedy, kým nás nepožiada? Alebo sa postavíme pred neho, aby sme ho chránili? Budeme zasahovať preventívne a odstránime všetko, čo by potenciálne mohlo spôsobiť kolíziu? To prvé si vyžaduje dôveru v silu a schopnosti dieťaťa. V tom druhom vidíme riziko, že ho môžeme ochrániť nielen pred zraneniami, ale aj životom samotným. Jeden z terapeutických postupov, tzv. rodinné konštelácie (ktorý je niekde na pomedzí tradičnej psychoterapie a šarlatánstva), hovorí, že energia sa má posúvať smerom dopredu, že nemá vo vzťahoch rodič - dieťa nadobúdať spätný chod. Inými slovami, dieťa nič rodičom nedlhuje, nemali by od neho očakávať naplnenie svojho voľného času či zmyslu života. Nie je v silách nikoho naplniť zmyslom života niekoho iného. Výsledkom bude nutne vždy sklamanie. Dieťa sa nenarodilo, aby nám dávalo. Či súhlasíte, či nie, mentálne odlúčenie je prejavom lásky v tej najčistejšej podobe: naučiť sa nevisieť, neočakávať.
Podpora Vzdelávania a Rozvoja v Školstve: Iniciatívy NIVaM
V rámci neustáleho procesu poznávania a adaptácie na meniace sa potreby spoločnosti zohráva kľúčovú úlohu aj vzdelávací systém a jeho podpora. Metodická podpora je esenciálna pre zabezpečenie aktuálnych informácií a správnych postupov v školskom prostredí. V roku 2025 v rámci metodickej podpory Národného inštitútu vzdelávania a mládeže (NIVaM) zorganizoval takmer stovku informačných seminárov. Tieto prezenčné stretnutia, ktoré sa uskutočnili napríklad aj pre vybrané kolektívy škôl či školské podporné tímy, podčiarkla priama metodická pomoc v bezmála sedemsto prípadoch.
Ďalšou príležitosťou zdieľania skúseností a získania aktuálnych informácií sa stali webináre. „Vedenie škôl si nás pozývalo na preškolenie celých kolektívov formou infoseminárov k téme implementácie podporných opatrení v materských školách (MŠ), základných školách (ZŠ) a stredných školách (SŠ),“ uvádzajú zástupcovia inštitúcie. Pedagogických a odborných zamestnancov zaujímalo predovšetkým, ako efektívne implementovať podporné opatrenia. Školských psychológov, podľa slov jednej z pôvodných školských psychologičiek, zaujímala metodická podpora v sanácii rôznych problémov týkajúcich sa duševného zdravia, špeciálne s prepojením intervencií vychádzajúcich z podporných opatrení.
„Najväčší problém vnímajú na školách v tom, že majú rozdielne informácie a chcú vedieť, či to, čo robia, robia správne. Nevedia, čo a ako si vyžaduje inšpekcia,“ zaznieva často spätná väzba od zástupcov škôl. Práve na riešenie týchto nejasností a na zabezpečenie jednotného a správneho prístupu k vzdelávaniu a podpore žiakov sú zamerané spomínané vzdelávania. NIVaM ich organizuje bezplatne prostredníctvom všetkých svojich krajských pracovísk v rámci rôznych regiónov Slovenska. Tieto iniciatívy sú kľúčové pre neustále zlepšovanie kvality vzdelávania a zabezpečenie, aby deti nielen poznávali svet, ale aj aby boli ich špecifické potreby v rámci vzdelávacieho procesu adekvátne uspokojované a podporované.
Používame cookies a ďalšie technológie sledovania, aby sme zlepšili váš zážitok z prehliadania našich webových stránok, zobrazovali prispôsobený obsah a cielené reklamy, analyzovali návštevnosť našich webových stránok a pochopili, odkiaľ naši návštevníci prichádzajú.
tags: #projekt #dieta #poznava #svet