Psychomotorický vývoj je definován jako sled dějů vedoucích od závislosti k autonomii jedince. Jeho zhodnocení patrí okrem antropometrických údajov k základnímu vyšetření v pediatrii. Motorický vývin dieťaťa zahŕňa postupný rozvoj jemnej aj hrubej motoriky, pričom zásadný je predovšetkým prvý rok života dieťaťa. Jednotlivé "milníky" ve vývoji majú individuálne časové rozdiely, ktoré zohľadňuje napríklad Denverský vývojový screeningový test. Tempo motorického vývinu je veľmi individuálne. Existujú síce tabuľky motorického vývinu, ale je potrebné si zapamätať, že prirodzený fyziologický rozdiel v dosiahnutí vývinových míľnikov je plus mínus 1,5 až 2 mesiace. Každé dieťa má svoje špecifické tempo vývinu a vyniká v inej oblasti.
Pohyb je základným a hlavným prejavom fungovania nervovej sústavy bábätiek, sledovať motorický vývin dieťaťa teda slúži aj k prípadnej diagnostike neurologických porúch dojčiat. Hodnotenie motorického vývinu dieťaťa by mal vykonávať odborník, väčšinou ho vykonáva pediater na preventívnych prehliadkach. Avšak aj správne informovaný rodič si dokáže problém všimnúť, predovšetkým mamička, ktorá s dieťaťom trávi väčšinu času. V prípade odchýlok od fyziologického vývinu pediater odosiela dieťa na vyšetrenie k špecialistom, ako sú fyzioterapeut a neurológ. Tento článok podrobne hodnotí psychomotorický vývoj v prvom roku života po jednotlivých mesiacoch u zdravého dieťaťa. Vždy je uvedený stupeň vývoja v hrubé a jemné motorice a v psychickém vývoji, pričom prechádza od novorodeneckého obdobia až po nástup batolecieho veku a samostatnú chôdzu. Z hľadiska vývoja psychomotorických funkcí se NEdodržuje striktně rozhraní novorozenec/kojenec od 28. dní, ale zohľadňuje sa kontinuita a prekrývanie jednotlivých vývinových etáp.
Ako správne podporiť psychomotorický vývoj dieťaťa | Fyzioterapeut radí
Základné princípy a význam psychomotorického vývinu
Psychomotorický vývin je komplexný proces, ktorého cieľom je dosiahnuť autonómiu jedinca. Jeho hodnotenie je neoddeliteľnou súčasťou základného vyšetrenia v pediatrii, spoločne s antropometrickými údajmi. Motorický vývin zahŕňa koordinovaný rozvoj jemnej aj hrubej motoriky, pričom najintenzívnejšie obdobie je prvý rok života dieťaťa. Je dôležité mať na pamäti, že hoci existujú všeobecné tabuľky motorického vývinu, každé dieťa sa vyvíja vlastným tempom. Prirodzený fyziologický rozdiel v dosiahnutí vývinových míľnikov je plus mínus 1,5 až 2 mesiace. Niektoré deti môžu vynikať v jednej oblasti, zatiaľ čo v inej potrebujú viac času. Sledovanie motorického vývinu dieťaťa je kľúčové, pretože pohyb je hlavným prejavom fungovania nervovej sústavy bábätiek a jeho hodnotenie môže slúžiť aj na včasnú diagnostiku prípadných neurologických porúch. Odborné posúdenie pediatrom na preventívnych prehliadkach je štandardom, avšak aj pozorný rodič, ktorý trávi s dieťaťom väčšinu času, si dokáže všimnúť potenciálne odchýlky a včas konzultovať s lekárom. V takýchto prípadoch pediater odosiela dieťa na vyšetrenie k špecialistom, ako sú fyzioterapeut a neurológ.
Obdobie novorodenca a raného dojčaťa (Od narodenia do konca 2. mesiaca)
Toto obdobie trvá od 5. dňa do 2. mesiaca. V prvých týždňoch života dieťaťa dominuje fyziologická hypertonia s flekčním držením končetin, čo znamená, že svalový tonus je zvýšený a končatiny sú v ohnutej polohe. Novorodenec je vybavený radom reflexov, ktoré sú základom pre prežitie a následný vývoj. Medzi ne patrí sací reflex, ktorý je plně vyvinutý zhruba od 34. týždňa tehotenstva. Ďalej sú prítomné hluboké šíjové reflexy - pasivní otočení hlavičky vyvolá extenzi homolaterálních končetin a flexi kontralaterálních. V tomto období mizí asymetrické hluboké šíjové reflexy. Jsou přítomny flekční iritační pyramidové jevy (napríklad Juster - podráždění kůže hypothenaru) i extenční (ako Babinský, Roche). Kolem prvního měsíce se objevuje fenomén trojí extenze, kdy zatlačení na plosku nohy vyvolá extenzi končetin, trupu a hlavy. V oblasti psychického a sociálneho vývinu je novorodenec predovšetkým v úzkom kontakte s matkou, reaguje na základné potreby a pomaly sa adaptuje na vonkajšie prostredie.
Dynamický rozvoj v dojčenskom veku (Od 2. do konca 5. mesiaca)
Toto obdobie trvá od 2. mesiace do konce 5. měsíce a je charakteristické ústupom pôvodnej hypertonie. Držení ručiček v pěst povoluje a mizí svalová hypertonie, nastupuje období fyziologické hypotonie, ale šlachookosticové reflexy jsou ještě živé až zvýšené. V tejto fáze už zaznamenáváme samostatný pohyb jednotlivými končetinami, i když pohyby sú ešte nepřesné a nekoordinované.
Kľúčový míľnik: Pasenie koníkov a prvé vzpriamenie
Jedným z najvýznamnejších míľnikov je takzvané "pasenie hříbátka" alebo "pasenie koníkov", ktoré sa objavuje na přechodu I. a II. trimenonu. Dieťa zdvíhá hlavičku, opírá se nejprve o lokty, později o extendované ruce (názov pochádza pravděpodobně od pasáka na mezi ležícího na břiše a hlídající si své stádo). Už od narodenia pokladáme dieťatko v bdelom stave niekoľkokrát za deň na bruško, zo začiatku stačí aj len pár sekúnd, napríklad pri prebaľovaní, postupne sa intervaly preťahujú. Od narodenia a hlavne potom približne od 5. mesiaca, sa prevažná väčšina vývinu odohráva z pozície na brušku, zvládnutie pasenia koníkov je teda zásadne.
Míľnik psychomotorického vývoja v 3. mesiaci života dieťaťa je v polohe na brušku tzv. prvé vzpriamenie. Dieťa sa stabilne opiera o vnútornú stranu lakťov, stabilne, bez vyosenia. V polohe na chrbte musí byť dieťa schopné lažať v jednej osi (nos, brada, hrudná kosť, lonová kosť). Vek, kedy dieťa má tento míľnik zvládnuť je len orientačný. Ako už bolo spomenuté, odchýlky okolo 1,5 mesiaca sú bežné. Dôležité je, aby to dieťa zvládlo. Pretože, ak už v treťom mesiaci túto polohu dieťa nezvládne, nebude schopné rozvíjať ďalšie zručnosti. Nebude napríklad schopné dosahovať hračky. Tým, že bude dieťa vyosené, bude prepadávať na jednu stranu, následne vzniká nesprávne zakrivenie chrbtice.
Rozvoj socializácie a objavovanie sveta
Socializace už je rozvinutá: dieťa sa otáčí za zvukem, sleduje okolí a směje se. Rozvíjí se hra „ruka-ústa“, kedy ústy zkoumá všetky dosažitelné předměty. Prostredníctvom dotyku a orálnej explorácie dieťa spoznáva textúry, tvary a vlastnosti vecí vo svojom dosahu. Tento spôsob skúmania je kľúčový pre kognitívny vývin a rozvoj jemnej motoriky. Reakcie na tváre a hlasy blízkych sa stávajú čoraz cielenejšími, čo posilňuje sociálne väzby a komunikáciu.
Intenzívny vývin v druhej polovici prvého roka (Od 5. do 12. mesiaca)
Toto obdobie zahŕňa 5.-12. měsíc a je plné dynamického rozvoja motorických a kognitívnych zručností. Pohyb jednotlivými končetinami se stává vědomý, dítě se vědomě natahuje po hračkách, i když nejsou pohyby přesně cílené.
Rozvoj motoriky a zručností (5. - 6. mesiac)
V tomto období dieťa ďalej zdokonaľuje oporu. Dieťa sa pri tzv. druhom vzpriamení opiera o vystreté ruky a vnútornú stranu stehien. Táto fáza je predzvesťou aktívneho pohybu vpred a je dôležitá pre posilnenie svalstva trupu a paží. Okolo 6. mesiaca dieťa na chrbátiku dlho nevydrží. Je prirodzené, že sa snaží pretáčať na bruško. Aj v tomto prípade je veľmi dôležité, ako to dieťa zvládne. Častou chybou je pretáčanie švihom a so šíjou smerujúcou do záklonu. Je to preťažením šijových svalov. Dieťa musí pri pretáčaní zapájať šikmé brušné svaly. Pritiahnutím kolienok hore a následným pretočením sa do boku na bruško. Dôležité je, aby dieťa tento míľnik zvládlo na obe strany. Táto schopnosť je kľúčová pre symetrický vývin a prevenciu jednostranného zaťaženia.
Aktívne objavovanie sveta a koordinácia (7. - 9. mesiac)
Dieťa na brušku trávi stále viac času. Správnymi podnetmi sa u neho vyvíja snaha o pohyb. Ešte skôr ako začne štvornožkovať, môžete očakávať tzv. pivotáciu. Je to pohyb, kedy sa dieťa otáča na brušku ako hodiny. Je dôležité, aby to dokázalo robiť na obe strany. Z pivotácie často následne vzniká tzv. šikmý sed, ktorý je prechodnou fázou k priamemu sedu. Až neskôr sa objavuje priamy sed, ktorý dieťa dosiahne až keď budú jeho svaly natoľko silné, že udržia telíčko v priamom sede, čo je vrcholná zručnosť v 9. mesiaci. Začátkem III. trimenonu dieťa už obvykle sedí - zpočátku s oporou, od 9. měsíce se samo posadí. Pri správne prevedenom priamom sede má dieťa jednu nohu vpredu, druhú vzadu. Chrbát je vystretý ako pravítko. Častým problémom je zhrbený chrbát, čo je znamením toho, že dieťa nemá správne doposilovaný prsný a brušný sval, ktoré by ho krásne vzpriamili. Často je to dôsledok toho, že dieťa posádzame skôr, ako je na to fyzicky pripravené.
Kolem 8. měsíce začíná již lézt po čtyřech. Štvornožkovanie alebo tzv. lezenie je veľmi dôležité. Predovšetkým, aby bolo symetrické a koordinované. To znamená, že sa má striedať pravá ruka a ľavá noha, ľavá ruka a pravá noha. Chrbát dieťaťa musí byť rovný, ramená sú priamo nad zápästím a kolená priamo pod bedrami. Ak má dieťa pri štvornožkovaní chrbátik prehnutý, znamená to, že jeho brušné svaly sú oslabené a je potrebné ich posilniť. Dieťa by malo štvornožkovať minimálne 2 mesiace. Krížovým pohybom sa prepája aj pravá a ľavá hemisféra v mozgu. Predovšetkým je štvornožkovanie poslednou možnosťou, aby dieťa doposilovalo potrebné svalové partie a dorovnalo prípadné disbalancie na bruchu a chrbte skôr, ako sa vertikalizuje a postaví.
Príprava na vertikalizáciu a komunikácia (9. - 12. mesiac)
V tomto období sa zdokonaľuje manipulácia s predmetmi. Nejprve bere hračky celou rukou v pronaci, postupně se objevuje radiální úchop a souhra palce s ukazovákem, čo svedčí o rozvoji jemnej motoriky. Ke hře „ruka-ústa“ se přidává i „noha-ústa“, keď dieťa objavuje svoje dolné končatiny. Během IV. trimenonu (9.-12. měsíc) adekvátně reaguje na členy rodiny, sleduje dění kolem sebe, ukazuje, umí paci paci, mává na rozloučenou a začíná opakovat slova. Mizí extenční iritační jevy (kromě Babinského, který je obvykle do 1,5 let). Toto obdobie je kľúčové pre rozvoj sociálnej interakcie a začiatky verbálnej komunikácie, ktoré sú základom pre ďalší psychický vývin.
Obdobie batoleťa a zdokonaľovanie pohybov (Od 12. mesiaca)
Obdobie batoleťa nastává od 12. měsíce. V tejto fáze pokračuje vertikalizace a chůze bokem kolem nábytku je vystřídána nejistou chůzí s mozečkovými rysy (široká baze, vrávorání, pády). Mizí fyziologická hypotonie a svalový tonus se normalizuje. Dále se v batolecím období zdokonaluje chůze a stává se jistější, pričom dieťa postupne získava lepšiu rovnováhu a koordináciu. Popri motorickom vývine pribývají adekvátní reakce na slovní výzvy a roste slovní zásoba, čo je znakom intenzívneho rozvoja reči a kognitívnych schopností. Dieťa začína experimentovať s rôznymi slovami a vetami, čím sa prehlbuje jeho schopnosť komunikácie s okolím.
Ako správne podporiť psychomotorický vývin dieťaťa: Rady a odporúčania pre rodičov
Motorický vývin dieťaťa môžeme ako rodičia podporiť najlepšie vtedy, keď mu nebudeme pomáhať vôbec, ale vytvoríme mu vhodné podmienky a budeme ho správne motivovať. Ideálne teda platí, že dieťaťu v jeho motorickom vývine najviac pomôžeme, keď mu nebudeme pomáhať vôbec. Motorický vývin dieťaťa najviac podporíme správnou manipuláciou s bábätkom, motiváciou a hraním sa s dieťaťom. Na všetko potom dieťa príde samo, keď príde v jeho vývine ten správny čas. Niektoré deti môžu zvládať určité motorické schopnosti skôr, niektoré neskôr, ale to neznamená, že ako rodičia musíme hneď niečo trénovať a učiť dieťa túto schopnosť tak, aby to do určitého mesiaca stihlo, keď iné dieťa to už predsa vie.
Ako správne podporiť psychomotorický vývoj dieťaťa | Fyzioterapeut radí
Čomu sa vyhnúť: Nevhodné pomôcky a manipulácia
Je dôležité si uvedomiť, že opakovaním nevhodných činností sa fixujú zlé pohybové vzorce a následkom bývajú v neskoršom veku skoliózy, bolesti chrbta či hlavy, dýchacie ťažkosti (kvôli zablokovaným rebrám), problémy s bedrami, panvy, negatívne ovplyvnená môže byť aj budúca plodnosť.
Nevhodné pomôcky: Nikdy nepoužívame pomôcky ako sú pasívne chodítka, skákadlá, klokanky a "plávací kruh" baby ring z dôvodu nevhodnej polohy bábätka a preťažovaniu jeho pohybového aparátu. Tieto pomôcky bránia prirodzenému posilňovaniu svalov a môžu spôsobiť nesprávny vývin chrbtice a kĺbov.
Nevhodné spôsoby nosenia detí: Bábätko z podložky zdvíhame vhodnými spôsobmi, na rukách ho nosíme v pozíciách zodpovedajúcich jeho veku a aktuálnemu stavu motorického vývinu. Na nosenie môžeme používať aj ergonomické pomôcky (na malé bábätká sú najvhodnejšie správne uviazané šatky, neskôr možno využiť aj ergonomické nosiče). Klokanky sú z viac dôvodov pre nosenie akokoľvek starých detí úplne nevhodné, pretože neposkytujú dostatočnú oporu chrbtici a bedrám. Na rukách zvisle čelom k sebe môžeme nosiť až deti, ktoré sa samy vedia posadiť, striedavo na jednom a druhom boku. U menších detí také nosenie narušuje motorický vývin dieťaťa, podporuje nevhodné prehýbaniu do luku (záklon hlavy a prehnutie chrbta). Radšej volíme nosenie v klbku alebo na tigríka. Akonáhle sa začne dieťatko otáčať z chrbátika na boky až bruško, je možné ho nosiť v polohe klokanka, avšak len v správnom ergonomickom nosiči.
Pasívny sed: V lehátku by bábätko malo tráviť nanajvýš 10% času bdelosti, aby nedošlo k zablokovaniu motorického vývinu. Ak sa dieťatko v lehátku otáča alebo priťahuje do pasívneho sedu, nemalo by sa ležadlo používať vôbec. Rovnako tak v autosedačke by dieťa malo zdržiavať len čo najkratšiu nutnú dobu. Pasívnym sedom si dieťa netrénuje správne chrbtové svaly, neposilňuje ku zdravému držaniu tela potrebné šikmé brušné svaly a hlboké svaly trupu a naopak príliš posilňuje priame brušné svaly, "sedí" s chrbtom nie rovným, ale do oblúka. Nikdy dieťa, ktoré sa nevie z polohy na štyroch posadiť samé, neposadzujeme a nepriťahujeme do sedu. Neposadzujeme ho ani v kočíku, jedálenskej stoličke alebo na kolenách.
Balenie na široko: Preventívne by sa už široké balenie nemalo používať. Pri súčasnej včasnej diagnostike dysplázie bedrového kĺbu neprináša výhody a naopak môže spôsobiť rôzne problémy, dôležitá je voľnosť v bedrách. Pri nefyziologickom vývine bedier široké balenie nestačí a musia sa používať abdukčné nohavičky či perinka, alebo i strmienky. Pre vývin bedier je ďalej nevhodné tesné zavinovanie nožičiek, obzvlášť rovno natiahnutých.
Správne techniky podpory jednotlivých míľnikov
Podpora pasenia koníkov: Ideálnym miestom na pokladanie na bruško je tvrdá podložka či hrudník rodiča. Kvôli bezpečnosti dieťaťa potom najneskôr od 3. až 4. mesiaca je vhodná podlaha. Ak je zem studená, môžeme na ňu položiť deku, podlahové puzzle či hraciu deku. Nevhodná na pasenia koníkov je detská postieľka (tá by mala slúžiť iba na spánok), pohovka či rodičovská posteľ, pretože sú príliš mäkké a bábätko sa nemôže riadne oprieť o podložku. Podporiť bábätko v pasení je možné ľahkým pritlačením zadočku k podložke, ľahkým zatiahnutím ramienok od uší smerom k zadočku, jemným hladením po chrbátiku smerom od ramienok k zadočku a nechávaním bábätka pásť sa na vašej hrudi alebo veľkej lopte. Staršie deti možno dávať pásť aj vo vaničke. Ak bábätko v polohe na chrbte alebo na brušku vykazuje známky predilekcie (napríklad preferuje jednu stranu, stáča sa k nej, pasie asymetricky) je možné mu pri pasení jemne prstom alebo rukou brániť v otáčaní sa na preferovanú stranu. K dieťaťu sa snažíme viac pristupovať z druhej strany, otočíme postieľku aj vaničku, z podložky ho zdvíhame nabalením cez druhú ruku. Ak je dieťa kŕmené z fľaštičky, držíme ho v náručí na druhej ruke. Nepoužívame polohovacie valčeky alebo stočenú plienku či deku, bábätko sa proti nim snaží tlačiť na svoju obľúbenú stranu, svaly sa skracujú a predilekcia zosilňuje.
Podpora druhého vzpriamenia: Ak chceme bábätko podporiť v tom, aby sa išlo do druhého vzpriamenia (oporu o dlane natiahnutých paží v polohe na brušku) a potom sa rozliezlo, máme niekoľko možností, ako ho k tejto činnosti motivovať a pomôcť mu posilniť potrebné svaly. Pokiaľ pri pasení nerozťahuje prsty, štekliť ho na chrbtoch ruky a prstoch, aby otvorilo päste. Môžeme ho pokladať cez overball, držať ho za panvu a pohupovať s ním do strán (nahnúť k jednej strane, počkať, až sa spevní, a nahnúť rovnakým spôsobom k druhej strane) a dopredu a dozadu. Tiež je možné bábätko dať na veľkú loptu pri podobne vysokom stole, na ktorý dáme hračku alebo iný pre dieťa zaujímavý predmet. Dieťa držíme za bedrá a loptou pohybujeme dozadu a dopredu smerom k stolu, aby sa na neho snažilo dosiahnuť a predmet si vziať. Pri pasení na zemi dáme pred dieťa matrac alebo nízku stoličku a hore na okraj položíme zaujímavý predmet alebo pricvikneme štipec na bielizeň, aby dieťa pre ich dosiahnutie muselo kúsok zdvihnúť ruku. Občas môžeme skúšať naťahovanie ručičiek proti podložke, kedy dojčatá vezmeme do náručia chrbtom k sebe (v pozícii klokanka) a rýchlo ho priblížime dole k podložke, mal by ručičky s roztiahnutými prstami dávať pod seba a snažiť sa o ne oprieť.
Podpora otáčania z chrbta na bruško: Pretáčanie sa z chrbta cez bok a lakeť opretý pozdĺž hrudníka na bruško je možné dieťatku ukázať tak, že mu v polohe na boku jemne zatlačíme na kolienko pokrčenej nožičky. Môžeme s ním aj váľať sudy na nepreferované stranu. Dojčatá možno položiť na veľký loptu, držať ju za panvu a pohupovať s ním do strán - nahnúť k jednej strane, počkať, až sa spevní a nahnúť rovnakým spôsobom k druhej strane.
Podpora štvornožkovania: Ak máme doma klzké podlahy (laminátovou, linoleum), položíme na zem väčší kusový koberec alebo bábätku dáme na kolienka návleky či pančuchy s protišmykovou úpravou v oblasti kolienok (je možné kúpiť aj protišmykový sprej a upraviť tak akékoľvek oblečenie, ktoré už vlastníme). Pre podporu lozenia možno dieťatko položiť cez svoje natiahnuté nohy alebo overball, držať ho za bedrá a hojdať s ním pomaly dopredu a dozadu tak, aby sa striedavo dotýkalo podložky ručičkami a nožičkami. Môžeme na zem poukladať rôzne nižšie prekážky (vankúše, zrolované deky, matrac, prahy, naše nohy a pod.). S dieťatkom možno cvičiť tzv. fúrik. Bábätko môže liezť aj len po kolienkach, učí sa tak dávať kolená pod seba a trénuje na neskoršiu chôdzu.
Ako správne podporiť psychomotorický vývoj dieťaťa | Fyzioterapeut radí
Kedy vyhľadať odbornú pomoc a čo sleduje pediater
Rodičia sú často prví, ktorí si všimnú odchýlky vo vývine svojho dieťaťa. Preto je dôležité vedieť, na čo si dávať pozor a kedy vyhľadať odbornú pomoc. Medzi dôvody na ďalšie vyšetrenie patrí napríklad predilekcia hlavičky a asymetria trupu aj po 2. mesiaci, nezvládnutie pasenia koníkov po 4. mesiaci, výrazné uprednostňovanie jednej strany pri pretáčaní sa a uchopovaní predmetov, nelozenie po 9. mesiaci alebo chodenie viac ako 3 až 4 týždne po špičkách. V takýchto situáciách je nevyhnutná konzultácia s pediatrom.
Čo sleduje pediater na preventívnej prehliadke?
Na preventívnej prehliadke pediater sleduje komplexný stav dieťaťa. Dôležité je posúdenie stavu výživy a rastu (hmotnosti, dĺžky tela, obvodu hlavy, veľkosti a tvaru veľkej fontanely). Vykonáva sa vyšetrenie zreníc, reakcie na očkovanie, vyhodnotenie držania a symetrie tela, spontánnej hybnosti aj cielených pohybov, hybnosti kĺbov, jemnej a hrubej motoriky, mimiky a v neposlednom rade aj psychického vývinu - kontaktu očami, úsmevu, žmurkania, prvých slabík, atď.
Pri vyšetrení spontánnej hybnosti sa zisťuje, čo bábätko vie a ako to vie. Sleduje sa kvalita a symetrickosť prevedenia pohybu. Pri provokačných polohových testoch sa sledujú reakcie bábätka na určité zmeny polohy (napríklad trakčný test - lekár bábätko priťahuje do sedu za ručičky, toto je len diagnostická metóda, nie odporúčaná manipulácia s bábätkom či vhodná hra). Ďalej lekár sleduje prejavovanie novorodeneckých reflexov a či miznú adekvátne k veku dieťaťa. Dôležité je aj vyšetrenie svalového napätia (tonusu), či bábätko nie je hypertonické alebo naopak hypotonické, alebo či svaly nevykazujú spasticitu (kŕčovitosť) či rigiditu (stuhnutosť), či je svalový tonus rovnaký na oboch poloviciach tela. Motorický vývin dieťaťa je nutné hodnotiť v súvislostiach a pri vyšetrení dopriať dieťaťu dostatok času. Veľmi nápomocný býva aj popis správania bábätka doma, teda opísanie pohybov bábätka rodičmi.
Pediater vyhodnocuje celý rad ukazovateľov, ktoré spoločne tvoria komplexný obraz psychomotorického vývinu dieťaťa, zabezpečujúc tak včasnú identifikáciu prípadných problémov a odporúčanie vhodnej intervencie.
tags: #psychomotoricky #vyvin #dietata #solen