Puberta a Rodičovstvo: Ako Reagovať na Výzvy Dospievania a Hormonálne Zmeny

Obdobie puberty je mimoriadne ťažké a komplikované nielen pre deti, ale aj pre rodičov. Je to jedna z najnáročnejších fáz ľudského života, ktorá nie je ľahká pre tých, ktorí ju prežívajú, ani pre rodičov a vychovávateľov. V tomto období sa prejavujú intenzívne hormonálne a fyzické zmeny, ktoré zásadne formujú osobnosť a správanie adolescenta. Výchova v tomto období zohráva kľúčovú úlohu a mala by byť založená na dôvere, porozumení a empatii. Rodičia by mali podporovať svoje dieťa v rozvoji sebavedomia a samostatnosti, no zároveň by mali učiť zodpovednosť a dobré morálne hodnoty.

Rodina a puberta - ilustrácia

Pochopenie Obdobia Puberty a Adolescencie

Puberta predstavuje čas medzi detstvom a dospelosťou, kedy sa telo mení na biologicky zrelého dospelého človeka, schopného sexuálnej reprodukcie. U každého človeka má puberta iný časový rozvrh. U niekoho sa môže začať už v ôsmich rokoch, u iného v pätnástich. Všeobecne sa však obdobie puberty typicky spája s vekom od 9 do 14 rokov, pričom u dievčat sa zvyčajne začína medzi desiatym a jedenástym rokom, a u chlapcov asi o 18 mesiacov neskôr. Toto obdobie trvá približne 3 až 4 roky a je ukončené zväčša okolo pätnásteho roku dieťaťa. Po nej nasleduje adolescencia, ktorá trvá približne od 14 do 19 rokov, a niekedy až do 22 rokov, pričom mladí ľudia riešia svoje miesto a rolu vo svete až do 26 rokov.

Fyzické a Hormonálne Premeny

Dievča vstupuje v čase puberty do obdobia intenzívnych fyzických, emocionálnych a neurologických premien. Zvýšená produkcia pohlavných hormónov, spustená signálmi z podmozgovej žľazy hypofýzy, vyvoláva mnoho telesných zmien. U dievčat sa rast zrýchľuje od začiatku puberty, pričom v priebehu roka môžu vyrásť 7-11 centimetrov. Vplyvom estrogénov sa im vyvíjajú prsníky, vnútorné pohlavné orgány a diferencuje sa typický vzhľad ženskej postavy. V oblasti ohanbia a v podpazuší sa objaví ochlpenie, chlpy na nohách sa predĺžia a na koži sa objavuje akné. Rast sa končí uzavretím rastových štrbín, čo je u dievčat asi dva roky po nástupe menštruácie. U chlapcov zrýchlenie rastu nastáva asi po dvoch rokoch od začiatku puberty a vyrastú 7-15 centimetrov za rok. Zvýšené hladiny testosterónu ovplyvňujú rast genitálií, rast a zrenie kostry, rozširovanie pliec, vývin svalstva a rovnako ako u dievčat vznik a rozvoj ochlpenia.

Dnešné deti dozrievajú skôr ako v minulom storočí, čo sa pripisuje najmä lepšej ekonomickej situácii, sociálnym aj ekonomickým podmienkam a zmene stravovacích návykov. Okrem viditeľných zmien môže telesné zmeny u oboch pohlaví sprevádzať únava, skleslosť, nízky tlak, bolesti končatín a kĺbov, ako aj porucha rovnováhy či bolesti chrbta.

Fyzický vývoj v dospievaní | Správanie | MCAT | Khan Academy

Psychické a Emocionálne Zmeny

Hormonálna paľba spúšťajúca pubertu je pre ženský mozog veľmi traumatizujúca a môže dievča úplne vyviesť z rovnováhy. Rovnako tak aj u chlapcov je puberta spojená s intenzívnymi emocionálnymi výkyvmi. Americký psychológ James Dobson opisuje pubertu ako obdobie, v ktorom sú emócie akoby na húsenkovej dráhe. Od nástupu puberty až počas celej adolescencie sa budú opakovane objavovať obdobia náladovosti, úzkosti, hnevu, sebaľútosti a depresie. Budú to však aj obdobia eufórie, veselosti, nadšenia a šťastia. Dievčatá mávajú návaly smiechu, zaguľaťujú sa, rastú im prsia. Dcéra sa bez dôvodu môže začať smiať, doslova chytiť záchvat smiechu a nevie prestať, čo zväčša končí plačom, našťastie, od smiechu. Niekedy sa však dovtedy milé dieťa zo dňa na deň začne byť nervózne, podráždené a na otázku, čo sa stalo, zrevú: „Nič!“. Príprava na búchanie dverami, zhadzovanie predmetov, odpovede typu: „To je trápne“ a bezdôvodné rozcítenie, pocit nepochopenia či vzdor je nevyhnutná.

V puberte sa oveľa viacej rozvíjajú rozumové schopnosti, dieťa pomaly vstupuje do štádia formálnych operácií, vďaka čomu je schopné vidieť seba i svet v celej zložitosti, podobne ako dospelí. Vytvára si vlastné schémy videnia sveta, buduje si svoje názory a postoje, ktoré v mnohom narážajú na to, čo bolo v jeho vnútornom svete v prvých rokoch života pevne zabudované od rodičov. Tento proces prepracovania je náročný a spravidla sa nezaobíde bez búrlivých prejavov. Prebúdzajú sa tiež funkcie pohlavných žliaz, čo podnecuje nové emocionálne a pudové zmeny a nárast agresívnych síl. Dospievajúci musia čeliť mnohým telesným i duševným zmenám.

Rozvoj Identity a Kríza „Kto Vlastne Som?“

Hlavnou úlohou dieťaťa v puberte je vytvoriť si pocit vlastnej identity. Pýtajú sa samy seba: „Kto som? Kam smerujem? Kam patrím?“ Môžeme hovoriť o kríze identity, čo je dôležitá súčasť zdravého psychosociálneho vývinu. Tínedžer sa stáva experimentátorom s rolami, kde skúma rôzne spôsoby správania, záujmov či ideológie. Pri vytváraní integrovaného konceptu sebaponímania si skúša na sebe množstvo presvedčení a spôsobov, ktoré si zároveň môže upraviť alebo sa ich vzdať. Ak takéto hodnoty zastávajú rodičia či učitelia, je to pre nich ľahšie. Ak sa však dieťa dostane do konfliktu záujmov, rolí a presvedčení, je to zložitejšie. V spoločnosti spojenej so sociálnymi sieťami je to veľmi ťažké, pretože sa mladý človek stretáva s nespočetným množstvom subkultúr, v ktorých sa nie vždy vie orientovať či rozhodnúť.

Diagram: Hľadanie identity v puberte

Dospievajúci môžu byť veľmi citliví na to, ako ich vnímajú druhí. Niektorí dospievajúci začínajú byť voči sebe veľmi kritickí. Jakub si spomína: „Začal som sa viac zaoberať tým, ako vyzerám a ako sa správam. Keď som bol v spoločnosti druhých, rozmýšľal som, či ma nepovažujú za čudného.“ Sebadôvera dospievajúcich môže klesnúť pod bod mrazu, zvlášť ak sa objaví akné. Sedemnásťročná Karin hovorí: „Mala som pocit, že moja tvár je stále posiata vyrážkami.“ Deti, ktoré dospievajú skôr, sa stretávajú so špecifickými problémami. Zvlášť to platí u dievčat, lebo keď nadobúdajú ženské tvary, iní si ich môžu doberať. Na druhej strane, tí, ktorí dozrievajú skôr, sa cítia lepšie ako tí, ktorých biologické dozrievanie sa prejavuje neskôr. Tento skorý vývin však môže veľmi ovplyvniť sebahodnotenie, emocionálnu stabilitu a sebakontrolu. U dievčat to môže spôsobiť, že budú viac obľúbené skrz ich atraktivitu a sexuálnu vyspelosť, no zároveň dozrievajúce dievčatá mávajú viac konfliktov s rodičmi.

Vplyv Okolia a Narušená Sebahodnota

Dieťa si tvorí obraz o sebe na základe toho, ako sa k nemu správa okolie, jeho najbližší. Ak sa rodič správa negatívne, vyčítavo, kričí, dieťa si z toho odčíta svoju hodnotu a nadobudne pocit, že nie je dosť hodné lásky. Silný vplyv na vytváranie si sebahodnoty nemá iba to, čo dieťa počuje, ale aj to, čo vníma vizuálne alebo pocitovo z tónu hlasu. Človek takmer vždy uprednostní vnímanie neverbálneho, teda viac ho ovplyvní to, akým výrazom v tvári k nemu rodič prehovorí, než to, čo mu rodič hovorí. V prípade negatívneho vzoru si dieťa vzťahuje na seba to, čo vníma adresované k nemu samému, a dáva tomu významy. Keď sa k dieťaťu správajú láskavo, tak si z toho vezme informáciu, že má hodnotu.

Deti, ktoré v puberte skúšajú alkohol, cigarety, úteky z domu, nevhodné partie atď., majú veľmi pravdepodobne zníženú sebaúctu. Sebahodnota takého dieťaťa je nejakým spôsobom narušená, pretože dieťa si kompenzuje pocit prijatia, pocit toho, že niekto ho má rád, že je prijímaný. Ak má dieťa dozrieť na osobnosť, potrebuje pevnú vzťahovú väzbu vytváranú práve v prvých rokoch života a prijatie rovnako zo strany matky aj otca. Akonáhle prijatie neprebehne z jednej alebo z druhej strany, tak ten vnútorný pocit je pocitom necelistvosti, niečoho stále absentujúceho. Tento pocit ostáva v podvedomí a ovplyvňuje postoje a vzťahy dieťaťa v jeho budúcnosti, vplýva na vznik kompenzačných mechanizmov v puberte v záťažových stavoch.

Hovoríme o nedostatočnej vzťahovej väzbe, traume z odlúčenia, neprijatia zo strany rodiča, o predčasnej separácii dieťaťa od matky atď. Keď sa takéto dieťa s nevyrovnaným ranným detstvom dostane do nejakej ťažkej životnej situácie v období dospievania, pomerne často zlyháva, a mnohé z nich sa obracajú k alkoholu, drogám, nevhodným partiám, ale aj k závažnejším sociálnopatologickým formám správania. Narušené vzťahy medzi rodičmi ovplyvňujú duševné dozrievanie dieťaťa závažným spôsobom. Deti strácajú pocit bezpečia a istoty práve v období, keď ho nadmerne potrebujú.

Vzťahy v rodine počas puberty

Reorganizácia Mozgu v Puberte

V období dospievania sa mozog zbavuje svojich slabých synáps a ponecháva tie, ktoré sú užitočné. Využívané synapsy zosilnejú, slabé sú naopak potlačené. Toto „prerieďovanie“ nadbytočných synapsií postupuje mozgom od jeho zadných častí dopredu smerom k čelu. Ako posledné sa reorganizujú čelné laloky zodpovedné za schopnosť plánovať, rozmýšľať, ovládať impulzy a robiť rozhodnutia. Preto sa dieťaťu v období puberty správanie „vymyká z rúk“. Deti v období puberty majú tiež tendenciu vyhodnocovať situácie skôr negatívne a ľahšie potom strácajú nad nimi kontrolu. Častejšie sa v nich objavuje pocit bezradnosti. U detí v období dospievania je teda charakteristická nižšia aktivita v čelných lalokoch a naopak viac aktivity v amygdale, teda v centre emócií. Práve amygdala dáva formu útočným (slovne aj fyzicky) a útekovým odpovediam organizmu, a v tomto vývinovom období sa tiež ľahšie aktivuje. Dochádza tak k situáciám, kedy dospievajúce dieťa svoj emočný základ a svoju stabilitu budovanú v ranom detstve konfrontuje s formou vhodného alebo nevhodného správania.

Výzvy v Rodinných Vzťahoch počas Puberty

Dospelí si dnes s deťmi omnoho bližší, starajú sa im do života, pretože im na nich záleží. Práve v puberte však chcú byť samy a nezvládajú neustálu pozornosť. Potrebujú sa osamostatniť. Na jednej strane stojí bezpečie domova a priazeň rodičov, ktorí síce majú názory z minulého storočia, ale aj tak sú pre ne vzormi. Na druhej strane vedia, že nás musia opustiť. Puberta prináša základnú otázku - Som vôbec normálny/normálna? Doteraz totiž chodili po svete napríklad bez toho, aby narážali do vecí, no zmeny nastávajú doslova zo dňa na deň a zneisťujú ich.

Kolízia Puberty s Menopauzou Matky

Čoraz viac súčasných žien ide najskôr dlhšou študijnou a kariérnou cestou, až následne prichádza na rad rodina a materstvo. Rodiť po tridsaťpäťke je už bežným štandardom aj u nás. Takzvané odložené materstvá prinášajú rôzne dôsledky, často sa hovorí o riziku väčších komplikácií počas tehotenstva alebo pri pôrode. Je tu však aj ďalší fenomén, o ktorom sa príliš nehovorí, no môže raz výrazne komplikovať vzťahy v rodine. Mnohé ženy si to predtým, samozrejme, neuvedomujú, ale keď sa ako matky ocitnú v období prechodu práve v čase puberty svojich detí, čaká ich niekoľkoročná tortúra. Zatiaľ čo naše mamy mali už v tridsaťpäťke väčšinou už pôrody za sebou a v čase našej puberty boli pri sile, dnešné mamy budú v čase puberty svojich detí v hormonálnom kolotoči takzvaného prechodu, keď budú mať problém zvládať svoje emócie, nieto ešte tie svojich detí.

Najvypuklejším problémom môže byť práve vzťah dcéra a matka, ak ich hormonálne výkyvy na seba narazia v rovnakom čase. Vzťah matky a dcéry je už od prírody vo svojej podstate problematický, pri strete puberty s prechodom však môže znamenať explóziu emócií i narušené vzťahy. Práve v období, keď dcéra potrebuje stabilnú oporu, lebo si nevie rady so svojimi emóciami, narazí na mamu v prechode, ktorá je na tom podobne, ak nie horšie. Matka v prechode si prechádza podobným hormonálnym koktailom, čo môže byť výrazný problém.

Psychiatrička Louann Brizendonová v knihe „Ženský mozog“ vysvetľuje, že s estrogénom riadenou realitou súvisí tiež do veľkej miery agresia dcéry. Tínedžerský mozog spôsobuje, že dievča sa cíti silné, že má vždy pravdu a zaslepuje ho pred dôsledkami. Bez takéhoto pohonu by nebolo schopné vyvíjať sa. Dcéra, ktorá prirodzene cíti agresiu poháňanú hormónmi, naráža na matku, ktorá, naopak, o svoje hormóny prichádza. Takto sa zrazia dva svety. Dcéra, ktorá je plná energie, a matka, ktorej energia práve dochádza, plus si začína uvedomovať stratu svojej plodnosti. Matke pred očami do krásy rozkvitá dcéra a ona sama bojuje s vráskami, kilami navyše, kolísaním nálad či depresívnymi stavmi. Nemecký dokument televízie WDR „Puberta sa stretla s prechodom“ výborným spôsobom vystihol tento fenomén, zobrazujúc matky utierajúce si spotenú tvár pod návalom teplotných výkyvov, zatiaľ čo ofučané dcéry sa vyhýbajú komunikácii a sťahujú sa do svojho sveta. Sedemnásťročná dcéra len preškuľuje očami, keď vidí matku, ako nevládze a chýba jej energia, opovrhuje jej životom, lebo ona chce urobiť kariéru, veľa cestovať, a nie ako mama obetovať sa len pre deti.

Vplyv Rodinného Prostredia a Chýbajúca Opora

Chýbajúca opora rodiča, ktorý by mal byť pevný práve v období detskej puberty, je silným motívom. Neprítomný otec a matka v prechode je pre dievčatá v kľúčovom veku kritickou kombináciou. Lekárka Nancy Snydermanová o tomto fenoméne napísala knihu „Dievča v zrkadle“, kde upozorňuje, že so súčasným výskytom dvoch hormonálne nabitých životných fáz dodáva vzťahu matky a dcéry nový rozmer, vytvárajúc často zúrivé boje. Generácia detí s nestabilnou matkou v prechode a neprítomným otcom sa cíti opustená práve v období, keď rozum dospelých najviac potrebuje. Psychológ James Dobson vidí ako riešenie tohto stretu práve prítomnosť rozumu, teda pevného a prítomného otca. Keďže emocionálne stabilný otec, ktorý stojí pri svojej rodine a je mentálne prítomný, nie je pravidlom, problémom je výchova jednej celej generácie tínedžerov.

Adoptované deti omnoho intenzívnejšie riešia, či majú na tomto svete miesto, pretože ich niekto v živote odmietol. Môžu sa cítiť osamotene, vnímať aj menšie problémy ako ohrozenie a silne na ne reagovať. Preto by si mal rodič zakaždým najskôr uvedomiť, v akom sa nachádza emočnom rozpoložení a pokúsiť sa upokojit.

Úloha Rodičov: Podpora a Efektívna Výchova

Výchova v pubertálnom období si vyžaduje špecifický prístup. Rodičia by v tomto období mali pochopiť, čím si ich dieťa prechádza.

Komunikácia a Pochopenie

Hovorte s dieťaťom o puberte skôr, než sa do nej dostane. Porozprávajte sa so svojou dcérou o menštruácii alebo so synom o polúcii (nočný výron semena). Na rozdiel od postupných zmien v puberte menštruácia či polúcia nastane nečakane, a preto môže byť dieťa zmätené alebo dokonca vystrašené. Keď s ním budete hovoriť, buďte pozitívni - vysvetlite mu, že puberta naštartuje proces, pri ktorom sa jeho telo postupne zmení na telo dospelého človeka. Hovorte s deťmi otvorene. Ján si spomína: „Rodičia sa so mnou rozprávali dosť vyhýbavo. Prial by som si, aby o tom hovorili trocha otvorenejšie.“ Sedemnásťročná Alena sa cítila podobne. Hovorí: „Mama mi pomohla pochopiť, čo sa deje s mojím telom, ale bola by som rada, keby mi pomohla lepšie sa s tým všetkým vyrovnať aj citovo.“

Čo z toho vyplýva? I keď to môže byť chúlostivá téma, hovorte s dieťaťom o všetkých stránkach puberty. Klaďte správne otázky. Keď chcete prelomiť ľady, spýtajte sa svojho dieťaťa, ako prežívajú pubertu iní. Keď dospievajúci začnú hovoriť, ako pubertu prežívajú iní, možno sa rozhovoria aj o sebe. Je dobré hľadať cesty, ako tráviť čas s našimi tínedžermi - či už sú to spoločenské hry, návšteva kina, spoločné nákupy alebo inak strávený spoločný čas.

Budovanie Sebaúcty a Prijatia

Mgr. Martina Vagačová, rodičovská poradkyňa, zdôrazňuje, že ak rómske dieťa vychovávajú nerómski rodičia, vníma svoju odlišnosť odmalička. „Práve v rodine sa môže naučiť, že každý človek je iný, aj keď to tak nevyzerá. Inakosť dodáva nášmu životu šťavu.“ Netreba na to zabúdať ani počas dospievania.

Dieťa v puberte potrebuje predovšetkým pochopenie, uznanie, ocenenie a vyrovnanie sa s neľahkým bojom vo svojom vnútri. Je dôležité, aj napriek častým konfliktom a nedorozumeniam, aby bol rodič ochotný toto obdobie prijať. Aj samotný rodič musí pochopiť, že jeho dieťa dospieva a zaslúži si istú mieru slobody, kompetencií a pochopenia. Dieťa potrebuje vedieť, že ak zlyhá, pre rodiča bude stále to najlepšie a výnimočné. Že ho otec, mama neprestanú mať radi. Musí mať istotu, že sa môže na rodičov spoľahnúť. Psychológ James Dobson vo svojej knihe „Ako vychovávať dievčatá“ vysvetľuje, že dievča v čase puberty potrebuje paradoxne intenzívnejšiu väzbu, aj keď signály dieťaťa vykazujú presný opak. „Dokonca aj vtedy, keď sa zdá byť najmenej hodná lásky, potrebuje lásku a blízkosť svojej matky a svojho otca. Potrebuje, aby boli takí spokojní, dospelí a „rodičovskí“, ako je to len možné. V tomto vzťahu nie je miesto pre neovládajúceho sa, kričiaceho, zmäteného a vystrašeného dospelého. To, čo je zúfalo potrebné, je hlas rozumu, dokonca aj v prípade dieťaťa, ktoré sa javí ako totálne bez rozumu.“

Rodičia sú nositeľmi bezpečia a istoty v rodine. Vďaka matkám sa vytvára v rodine príjemná atmosféra a vďaka nim sa rodina stáva bezpečným prístavom, do ktorého sa večer všetci môžu vracať. Otcovia sú tí, ktorí dieťa povzbudzujú vo výkonoch a motivujú ich k určitým cieľom. Pomôžte svojmu dieťaťu rozvíjať si „praktickú múdrosť a schopnosť premýšľať“. Puberta, to nie sú len telesné a citové zmeny. Dospievajúci si počas nej rozvíja aj schopnosť logicky premýšľať, ktorá mu pomôže v dospelosti sa dobre rozhodovať. Využite toto obdobie na to, aby ste mu vštepovali správne hodnoty.

Stanovenie Hraníc a Dôslednosť

Komunikácia s dospievajúcimi deťmi môže byť náročná, pretože sú vo veku, kedy majú prirodzenú potrebu vzdorovať rodičom. Tento vzdor sa môže prejavovať rôznymi spôsobmi, od ignorácie a odvrávania až po krik, urážky a fyzickú agresiu. Ak sa v správaní dieťaťa vyskytujú niektoré z týchto prejavov, je to aspekt neúcty voči rodičovi. Je dôležité pomenúvať neúctivé správanie, aby neostalo prehliadnuté. Rodičia sa často snažia ospravedlniť takéto správanie, ale je dôležité si uvedomiť, že neúcta nie je na mieste a tínedžeri by mali byť upozornení na hranice, ktoré sa nesmú prekročiť. Dôležité je tiež stanoviť určité hranice, ktoré vyplývajú z bezpečnosti dieťaťa. Ak už raz rodič niečo zakáže, tak by tú vec už nemal po premyslení alebo po určitom čase povoliť, inak stráca autoritu.

Psychologička Daniela Bolgáčová radí, že niekedy netreba čakať až po desiate zahryznutie do jazyka. Zvýšenie hlasu napríklad po druhom, treťom zahryznutí urýchli riešenie problému bez zbytočného zvyšovania napätia v celej rodine. Je dôležité vysvetliť adolescentovi vzájomný rešpekt. Rodič zväčša neadekvátna reakcia mrzí. Je dobré, keď sa dieťaťu po takomto vlastnom výbuchu ospravedlní. Ideálny stav je, keď po tom, čo napätie na oboch stranách opadne, si s dieťaťom sadnete a vzájomne si vysvetlíte, čo sa v danej situácii stalo a prečo. Ak rodič nebude reagovať na agresívne prejavy, tak aj pubertiaka to prestane baviť. Zistí, že týmto spôsobom nič nedosiahne.

Fyzický vývoj v dospievaní | Správanie | MCAT | Khan Academy

Rešpektovanie Súkromia a Podpora Samostatnosti

V tomto období je tiež veľmi dôležité rešpektovať súkromie dieťaťa. Jedna z matiek sa vyjadrila, že jej dcéra je "samostatna az az, na svoj vek", hoci ju to mrzelo, že "kde je moje dievčato male". Vedela však, že "ona ma pri vela veciach nepotrebuje, co u jej spoluziakov viem, ze este rodicia stale asistuju". Psychologička v CPPAP jej poradila "nechat ju robit samu to, co si pyta," ako je "ist do obchodu sama, postarat sa o ranajky, nachystat, pomoct, urobit sama." Toto ukazuje, ako dôležité je podporovať autonómiu dieťaťa.

Rodičia by nemali klásť deťom prekážky v hľadaní vlastnej totožnosti a zaradení sa do spoločenských skupín. Mali by pochopiť a rešpektovať, že genetické vybavenie dieťaťa, jeho názory a postoje nemusia byť zhodné s ich postojmi a ponechať dieťaťu primeranú mieru slobody. Je pochopiteľné, že čím väčšie prekážky v tomto období rodičia deťom kladú, tým búrlivejšie sa deti bránia ich nátlaku. Ak bolo vytvorené silné puto medzi rodičom a dieťaťom, tak aj tento boj dieťa úspešne zdolá. A hlavne nezabudnite upozorniť svoje deti na to, že ak chcú samostatnosť, musia prijať aj zodpovednosť. Preberanie kompetencií si totižto vyžaduje aj dávku zodpovednosti. A tú zodpovednosť tínedžer aj preberá, ale nie vždy vie s ňou naložiť správne.

Zachovanie Pokoju a Oceňovanie Pozitívneho Správania

Vyrovnávanie sa s agresívnym správaním dieťaťa môže byť skutočnou výzvou. Je v poriadku cítiť sa frustrovane alebo nahnevane. Ale rozzúriť sa alebo kričať môže situáciu ešte viac zhoršiť. Snažte sa zamerať sa na to, aby ste zostali pokojní. Vedome sa snažiť zachovať pokoj môže upokojiť situáciu a zároveň poskytnúť dieťaťu pozitívny vzor. Zhlboka sa nadýchnite a dajte si chvíľu na „reset“ predtým, než zareagujete.

Deti sa najlepšie rozvíjajú prostredníctvom pozitívnej spätnej väzby. Preto sa zamerajte na oceňovanie správania, ktoré chcete vidieť častejšie. Keď vaše dieťa prejavuje rešpekt, zdieľa alebo spolupracuje, využite príležitosť na pochvalu. Čím konkrétnejšia je vaša pochvala, tým lepšie pomáha deťom pochopiť, čo robia správne, a zvyšuje pravdepodobnosť, že toto správanie zopakujú. Napríklad, keď sa dieťa pekne rozdelí so súrodencom, môžete povedať: „Skvele si sa podelil s bratom! Som na teba hrdý.“ Keď nie sú žiadne problémy, je to tiež dobrá príležitosť hovoriť s dieťaťom o vyjadrovaní pocitov bez ubližovania ostatným.

Dôležitosť Vzoru Rodiča

Rodič slúži ako vzor - ale omnoho viac v tom, ako sa chová, než v tom, čo hovorí. Ako budete tvrdí, či zhovievaví sami k sebe, takým príkladom pôjdeme aj deťom. Nemôžeme po nich chcieť nič lepšie. Je treba začať od seba. Deti sledujú a učia sa, ako zvládať silné emócie od dôležitých dospelých vo svojom živote. Môžeme im pomôcť naučiť sa zvládať svoje emócie a riešiť problémy pokojne tým, že budeme sami modelovať toto správanie. Napríklad si predstavte, že prídete domov po náročnom dni v práci. Ste podráždení a vaše dieťa chce ísť do parku, ale vy na neho vybuchnete. Čo by ste mohli povedať potom? „Prepáč, že som na teba vybuchol. Mal som naozaj dlhý deň v práci a cítim sa frustrovaný, ale to nie je ospravedlnenie na to, aby som si to na tebe vybil. Dovoľ mi, aby som si na pár minút sadol s čajom a upokojil sa. Tak čo keby si si zatiaľ dokončil domácu úlohu a potom si pôjdeme napríklad zahrať na ihrisko futbal? Súhlasíš?“ Situácie ako táto nebudú vždy prebiehať hladko. Avšak každá príležitosť, keď rodič alebo opatrovateľ povie niečo podobné, pomáha naučiť ich dieťa dôležité životné zručnosti: rozpoznať svoje emócie, prevziať zodpovednosť za svoje správanie, ospravedlniť sa a napraviť veci. Toto vysiela pozitívnu správu, že je v poriadku cítiť silné emócie, a rovnako dôležité je zvládnuť ich správne.

Rodič ako vzor

Bežné Chyby Rodičov a Ako sa Im Vyhnúť

Pri výchove detí v puberte prichádzajú úplne iné situácie a výzvy, ktoré ako rodičia musíme riešiť a zvládať. Je prirodzené, že často robíme aj chyby.

  1. Rozprávame sa s nimi ako s malými deťmi: Ak sa s našimi dospievajúcimi synmi a dcérami snažíme stále baviť ako s malými deťmi, je to chyba. Pred nami totiž už naozaj nestojí to malé dieťa, ale mladý človek. Je samozrejmé, že aj náš štýl konverzácie sa musí zmeniť. Klinický psychológ John Duffy hovorí: „Treba ich brať viac ako dospelých než deti. Skutočne ich počúvajte a zaujímajte sa o ich uhol pohľadu, aj pokiaľ s ním nesúhlasíte.“ Zdôrazňuje tiež, že všetci chceme, aby náš uhol pohľadu bol rešpektovaný, a to platí aj o našich dospievajúcich deťoch. Nemôžeme čakať, že nás budú rešpektovať, ak my nerešpektujeme ich a neberieme ich názory do úvahy. Vzájomný rešpekt je pre tínedžerov veľmi dôležitý.
  2. Tlačíme ich do niečoho, čo nechcú: Ďalšou častou chybou je, že ich tlačíme do vecí, ktoré sami ani nechcú, akoby sme im chceli neustále riadiť život. Dovoľme im rozhodovať sa a prevziať za svoje rozhodnutia zodpovednosť. Takto im môžeme pomôcť k tomu, aby prišli na to, kým sú a čo v živote chcú.
  3. Viac rozprávame a málo počúvame: Rodičovské prednášky a poúčanie sa u tínedžerov nestretávajú s nadšením. Lepšie výsledky dosiahneme, ak budeme našich dospievajúcich viac počúvať a menej poúčať.
  4. Prehnané tresty: Ak náš dospievajúci syn príde domov o tri minúty neskôr, než sme sa dohodli, a za to mu dáme domáce väzenie na dva týždne, náš vzťah s ním to určite neposilní. Skôr to môže viesť k ešte väčšej rebélii a snahe o odplatu. Snažme sa radšej s deťmi o nedodržiavaní určitých pravidiel rozprávať a vysvetľovať, než riešiť to prehnanými trestami.
  5. Myslíme si, že nás už nepotrebujú: Nie je to pravda, respektíve naše deti nás stále potrebujú. Neprestávajme sa o nich zaujímať, pýtať sa ich a snažme sa byť súčasťou ich života.
  6. Zľahčujeme ich problémy: Zľahčovanie problémov našich dospievajúcich detí je veľkou chybou. V porovnaní so stresmi a nárokmi na nás dospelých, sa tie ich problémy môžu zdať veľmi malicherné. Je to však ich svet a pre nich sú to veľké veci. Nikdy by sme nemali zľahčovať ťažkosti našich detí. Inak s nami prestanú zdieľať tieto veci a budú hľadať útechu a prijatie inde, často na veľmi nesprávnych miestach.
  7. Neberieme všetko osobne a nereagujeme prehnane: Psychoterapeutka Megane Devine radí, že vaše dieťa vás pozná a vie, ako vás nahnevať. Je ťažké udržať svoje správanie pod kontrolou, ale keď ste pod vplyvom silných negatívnych emócií, neviete konať konštruktívne. Zamerajte sa na svoje emócie a snažte sa s nimi pracovať, aby napätie nerástlo.
  8. Nerešpektujeme iných ľudí: Deti kopírujú správanie svojich rodičov, dokonca aj v tínedžerskom veku. Ak chcete, aby sa vaše dieťa správalo s úctou, správajte sa tak aj vy k svojmu okoliu.
  9. Nestaviame sa vždy na stranu svojho dieťaťa: Ak sa vaše dieťa hnevá na učiteľa za priveľa domácich úloh, je pochopiteľné, že ho chcete podporiť. Ak to však robíte pravidelne, dieťa sa naučí, že je v poriadku na všetko frflať a nadávať.
  10. Nevynucujeme si rešpekt: Mnohí rodičia hovoria: „Som tvoj rodič a ty ma budeš rešpektovať.“ Moc a tlak však nikdy nedosiahnu dlhodobé a prirodzené výsledky. Sústreďte sa na riešenie konkrétneho správania, nie na emócie dieťaťa voči vám.
  11. Nepodmieňujeme lásku: Ak je rodič náročný, dieťa môže takto začať pochybovať o tom, či ho rodič prijíma také, aké je. Hoci sa dieťaťu nedarí „vynikať“, je potrebné uisťovať, že rodičovskú lásku nepodmieňujeme. Nie je potreba byť „nejaký“, aby sme si ju zaslúžili.
  12. Nevyžiadané rady a komentáre k vzhľadu: Ak sa vám zdá, že v poslednej dobe vaša dcéra pribrala, alebo synovi sa objavilo akné, a dieťa sa nesťažuje, ani nevyzerá byť v nepohode, je lepšie si svoj názor nechať pre seba. Kľúčové je, pokiaľ ide o vzhľad, aby si zachovali reálny obraz ľudskom tele. Ten „ideál“, s ktorým sa bude porovnávať, by mal byť posudzovaný ako zdravý, nie len ako estetický.

Riešenie Krízových Situácií a Hľadanie Odbornej Pomoci

Obdobie puberty skončí a môžete byť hrdými rodičmi. Nie je ľahké vyrovnať sa s tým, že dieťa dospieva. Rodič by to mal v prvom rade prijať. Dieťa sa stáva postupne dospelou osobou a svojim spôsobom sa odpája od rodiny. Vytvorí si vlastné ponímanie a schematické videnia sveta. Buduje si postoje, názory a hodnoty. Dieťa prechádza neľahkým obdobím, ale na rodičovi je, aby zostal oporným bodom a naďalej tvoril pocit istoty a bezpečia. Ak vám dieťa odpovedá len „áno“, „nie“, povedzte, že rozumiete, aké je to ťažké, ale ste tu pre neho a môže za vami kedykoľvek prísť. Odradzovať tínedžera je ľahké, no zastrašovanie a tresty vzbudzujú ešte väčší odpor a zväčšujú komunikačnú bariéru. Podeľme sa radšej o vlastné skúsenosti, či už sú to priateľstvá, alkohol, smútok, vzťahy.

Varovné Signály a Sebapoškodzovanie

V tomto období sa vo vlastnej praxi psychológovia stretávajú so sebapoškodzovaním predovšetkým u dievčat. Práve sebapoškodzovanie je už prejav niečoho, čím si dieťa pomáha pri nezvládnuteľných a náročných situáciách a životných momentoch. V danom momente má určitú mieru kontroly, výnimočnosti, a to vďaka pocitu bolesti. Sebapoškodzovanie sa stáva rituálom, čo je jedna zo zložiek závislosti. Odporúča sa rodičom, aby pri takýchto situáciách dokázali prijať, že ich dieťa zažíva vnútorný konflikt. Emócie sú tak bolestivé, že jediné, čo im pomáha, je sebapoškodzovanie. Je dôležité, aby dieťa našlo u rodiča pochopenie, pomocnú ruku a dokázali spoločne nájsť inú, lepšiu cestu k riešeniu vnútorných konfliktov. Dlhé rukávy, utiahnutosť, problémy v škole a s priateľmi, odmietanie socializácie s rovesníkmi, depresívnosť, strata komunikácie, dieťa schované celé dni za dverami svojej izby - to všetko môžu byť signály, ktoré sú znakom sebapoškodzovania. Zároveň to všetko môže byť znakom bežnej puberty, subkultúrneho štýlu či nálady. Deti to dokážu skrývať aj niekoľko rokov. Je dôležité nazerať aj na vzťahy s inými rovesníkmi, komunikovať s učiteľom v škole a všímať si autentickosť dieťaťa. Keď rodič sebapoškodzovanie odhalí, dieťa väčšinou cíti hanbu, no zároveň pocit úľavy, že je tu niekto, kto mu môže pomôcť. Netreba však zabúdať, že sebapoškodzovanie môžu sprevádzať suicidálne myšlienky.

Sebapoškodzovanie a depresia v puberte

Kedy Hľadať Odbornú Pomoc

Ak máte pocit, že vaše dieťa vykazuje príliš časté alebo závažné agresívne správanie, ktoré spôsobuje problémy jemu alebo iným, je rozumné hľadať odbornú pomoc. Nie ste na to sami a existujú odborníci, ktorí vám môžu poskytnúť podporu. Keď sa deti naučia používať agresívne správanie na dosiahnutie toho, čo chcú, môže byť pre nich ťažké naučiť sa lepšie spôsoby riešenia problémov. Využívajte bežné situácie na to, aby sa vaše dieťa učilo o emóciách. Hovorte o pocitoch a uznajte ich - „Vyzeráš nahnevane. Je to

tags: #pubertalne #dieta #vynada #matke #ako #reagovat

Populárne príspevky: