Príchod dieťaťa do rodiny je bezpochyby jedným z najradostnejších a najvýznamnejších životných míľnikov. Zároveň však predstavuje zásadnú zmenu, ktorá môže ovplyvniť dynamiku vzťahu medzi partnermi. Narodenie dieťaťa znamená v každom prípade pre rodinu veľkú zmenu. Zmení sa celé jej fungovanie. Mnohé páry, ktoré predtým prežívali harmonický a naplnený vzťah, sa po narodení potomka ocitnú v novej realite, kde sa všetka pozornosť sústreďuje na bábätko. Táto transformácia, hoci je hlboko obohacujúca, môže priniesť so sebou aj nové výzvy a skúšky.
Keď sa žena stane mamou, jej život sa obráti naruby. Táto zmena však vo veľkej miere ovplyvní aj novopečeného otecka, celú domácnosť a takisto aj dynamiku partnerského vzťahu. Práve to posledné sa v niektorých vyhrotených prípadoch môže nepekne pokaziť. Hovorí sa, že príchod dieťatka dokáže utužiť manželstvo či partnerský vzťah všeobecne. Iste, dieťa môže byť veľmi silným „spojivom“ medzi mužom a ženou a dodať ich vzťahu úplne iný rozmer a hĺbku. No veľakrát sa stáva, že s príchodom dieťaťa akosi neprichádza to očakávané utuženie vzťahu. Skôr naopak, akoby sa vzťah stával náročnejším a partneri sa začnú odcudzovať. Aj výskumy na poli partnerských vzťahov ukazujú, že krátko po narodení dieťaťa až po niekoľko rokov od pôrodu klesá spokojnosť v partnerskom vzťahu.
Zmena priorít: Od "my" k "on" a pocit neviditeľnosti
Pred narodením dieťaťa sa vzťah partnerov často točí okolo spoločných záujmov, romantických chvíľ a vzájomnej pozornosti. „Viete, s manzelom sme mali uzasny vztah predtým, ako sa nam narodil syn (teraz 20 mesiacov),“ spomína jedna z mnohých žien, ktoré sa ocitli v podobnej situácii. „Viete on je velmi milujuci clovek, je verny, je zodpovedny, prikladne sa o svoju rodinu stara, ALE…“ Táto „ale“ často symbolizuje bod zlomu, kedy sa pozornosť partnera, predtým zameraná na svoju polovičku, presunie na nového člena rodiny.
Po príchode dieťaťa sa prirodzene stáva stredobodom pozornosti. Rodičia, najmä matky, sa často ponoria do starostlivosti o bábätko s plným nasadením. „Ja len varim, upratujem, a snazim sa mu kazdy den urobit s niecim radost, aby videl ze ho velmi milujem a ze mi zalezi na tom aby to citil,“ opisuje ďalšia frustrovaná partnerka. „No on mi prestava venovat pozornost. Vsetko sa toci len okolo maleho…“ Tento stav, hoci je pochopiteľný z hľadiska rodičovských povinností, môže viesť k pocitu, že partner „zabúda“ na svoju pôvodnú partnerku. Pre Jitku to bolo niečo nové - Karolínka bola jej prvé, vysnívané dieťa, na ktoré sa veľmi tešila. Ale pôrod i starostlivosť ju stáli veľa síl. Pre Pavla bola Karolínka už tretím dieťaťom a potreby Jitky vnímal skôr ako ďalšie ženské vrtochy. Jitkina frustrácia z toho, že Karolínka málo spí, bojuje s refluxom a kolikou, sa stupňovala. Mala pocit, že je na všetko sama, a svoje sklamanie z Pavla, ktorého predtým vnímala ako silného muža, sa prenášala aj do vzťahu s jej dcérou. Mala s ňou čoraz menej trpezlivosti a ako mama si neverila.
Jedným z najčastejších dôsledkov tejto zmeny priorít je pocit, že partner prestáva venovať pozornosť tým „maličkostiam“, ktoré kedysi tvorili základ vzťahu. „Uz su aj dni kedy ani neviem ci sme si vôbec dali len jednumalu pusu alebo objatie,“ priznáva žena. „Proste mam pocit ze ho stracam, ze si ma nevazi a ze ma neocenuje….“ Snaha o obnovenie romantiky a intimity sa môže stretnúť s nepochopením alebo dokonca s odmietnutím. „Snazim sa mu robit prekvapenia ako vecera pri svieckach alebo zariadit nech sme sami a ideme do kina ci na veceru no on je vzdy len nervozny a ziadna romantika ci naklonnosti nehrozia…“
Tento nedostatok intimity a romantiky sa často prejavuje aj v sexuálnej oblasti. „Sex mame tak maximalne raz do mesiaca a nie ze by na to nebol cas, jednoducho mam pocit ze ho to ani nezaujima. ked to navrhnem tak je, a ked nie tak nemusi byt ani pol roka lebo on sa k tomuto nejako nepričini sam od seba….“ Tento stav môže viesť k hlbokej frustrácii a pochybnostiam o sile citov partnera. „niekedy som zufala, a neverim ze ma miluje tak ako tvrdi, lebo mu mozem aj plakat aj vycitat, vzdy ho to mrzi, place aj on, slubi ze sa uvedomy a zacne si ma viac vsimat no vydrzi to dva dni a je to vsetko spet….“
Faktory prehlbujúce napätie v rodine s dieťaťom
Príchod dieťaťa je obrovská zmena a výzva. Keď sa z partnerov stanú rodičia, uvedomia si, že nič už nebude ako predtým a zároveň je to veľká neznáma. Máloktorí rodičia bývajú pripravení na veľké výzvy, ktoré so sebou rodičovstvo prináša a veľa vzťahov sa dostáva do krízy. Existuje niekoľko základných dôvodov, prečo s narodením dieťaťa dochádza vo vzťahoch k napätiu.
1. Financie
Stres z finančnej situácie je veľmi častým dôvodom pre partnerské nezhody vo všeobecnosti. Keď do rodiny pribudne dieťa, je prirodzené, že finančná istota sa stane ešte dôležitejším cieľom než predtým. Zároveň však často prichádza aj k zníženiu príjmov v rodine, keď žena odíde na materskú dovolenku, alebo je odkázaná len na rodičovský príspevok (ak nemá nárok na materské). V takýchto prípadoch je na mužových pleciach veľká zodpovednosť, čo môže prispievať k napätiu a stresu. Zároveň však prípadná finančná neistota ovplyvňuje aj ženu, a to celé nahlodáva spokojnosť vo vzťahu. V mnohých prípadoch sa stáva jediným živiteľom rodiny, čo je pre mnohých mužov veľký tlak.
2. Spánok ako luxus
Veľmi dôležitým aspektom nášho života je spánok. Asi všetci rodičia poznajú neprespaté noci s uplakaným bábätkom. Po pôrode sa kvalita a množstvo spánku výrazne mení a zhoršuje. V takomto stave, kedy nedostatok spánku negatívne zasahuje do schopností ako je pozornosť, nálada, pamäť, sústredenie či komunikácia, dochádza častejšie k vyhroteným situáciám a vzťah trpí. Je v ňom viac napätia a stresu. Pri nesmiernej únave a vyčerpanosti je miera trpezlivosti iná a aj komunikácia ťažšia.
3. Chaos a strata kontroly
Predtým ste mali možno každý deň naplánovaný. S príchodom dieťaťa je však plánovanie zrazu science fiction. Život sa môže zdať chaotický a človek akoby strácal pevnú pôdu pod nohami. Rodičia si nemôžu hocičo naplánovať, pretože v hre je už aj malý človiečik a jeho potreby a nedá sa dopredu vedieť, či vám vaše plány vyjdú. To môže byť veľmi frustrujúce a stresujúce.
4. Zmena intimity
Po pôrode dochádza tiež k zníženiu intímnych chvíľok partnerov. Najskôr je to odporúčaných šesť týždňov po pôrode, kedy je dôležité zdržať sa sexu aj zo zdravotných dôvodov. Lenže ani neskôr to nebýva tak jednoduché a bezproblémové. Hrajú tu úlohu hormonálne zmeny, ktoré často potláčajú sexuálnu túžbu u žien. Taktiež nedostatok spánku a z toho prameniaci nedostatok energie. V neposlednom rade je ťažšie byť spontánnym, keď už máte dieťa, ktoré sa môže kedykoľvek zobudiť. Jednoducho, aj sexuálny život sa po príchode dieťaťa výrazne zmení a vzťah tým môže veľmi trpieť.
PDT Podcast: Couples and Intimacy Struggles After Baby: What Helps | Dr. Tracy Dalgleish
5. Citlivosť popôrodného obdobia pre ženu
Šestonedelie, ale aj obdobie neskôr po pôrode je pre ženu veľmi citlivé. Jej telo i psychika prechádzajú množstvom zmien, ktorým sa musí prispôsobiť. Toto obdobie však býva aj veľmi vyčerpávajúce, najmä ak sa pritrafia komplikácie ako ťažkosti s dojčením, zdravotné či psychické problémy a mnohé iné. Niektoré ženy zažívajú po pôrode popôrodnú úzkosť či depresiu, čo samozrejme, zanecháva stopy aj na partnerskom spolužití. Mamička sa môže cítiť nepochopená, pretože prechádza po pôrode náročnými zmenami nielen na telesnej, ale aj na psychickej úrovni.
Úloha otca a jeho zapojenie do rodičovstva
Pre muža môže byť ťažké vcítiť sa do role matky na plný úväzok. Zapojte ho preto čo najviac do starostlivosti o dieťatko a domácnosť. Nemusí ísť pritom len o deľbu prác. Zapojte ho do riešenia bežných problémov, umožnite mu pochopiť, ako veľmi sa váš život mení. Otcovia, ktorí sa od útleho veku svojich detí zapájajú do rodičovských povinností rovnakou mierou ako matka, sú vo finále nielen šťastnejší, ale sú tiež úspešnejší ako rodičia. Majú väčší vplyv a rešpekt, pretože chápu, aké ťažké je mať doma malé dieťa. Takýto rešpekt je navyše prirodzený, a nie vynútený. Otec nemá byť len skala, ale najmä sprievodca životom svojich detí. Tak mu dovoľte, aby ním bol po svojom.
Partnerka by si mala uvedomiť, že aj jej muž si musí zvykať na svoju novú rolu. Dôležité je dať mužovi priestor, aby sa naučil všetko okolo bábätka, aby si spolu vybudovali vzťah. Netreba mať pocit, že len matka vie najlepšie, čo a ako s dieťaťom. Čerstvý otecko sa môže cítiť odstrčený, môže byť pod veľkým stresom kvôli novej zodpovednosti za malého človiečika. Keď matka muža odsunie, lebo dieťa, ak ho k nemu takmer nepustí, vzťah vždy utrpí. A to aj vtedy, ak je dieťatko pokojné.
Dôsledky extrémov: Od partnerskej krízy po nadmernú závislosť
Príchod dieťaťa do rodiny je akýmsi „bodom nula“, kedy by si partneri mali nastoliť nové pravidlá, ktoré zahŕňajú aj „povinné“ rozhovory o svojich potrebách a túžbach. No nie vždy je táto cesta jednoduchá. Príbehy z reálneho života ukazujú, aké dôsledky môže mať narušená dynamika vzťahov.
Daniela svojho muža Jozefa spoznala na dedine, odkiaľ pochádzala, a rýchlo ju očaril. Netrvalo dlho a bola svadba. Krátko po sebe mali potom mladomanželia troch synov. Daniela od Jozefa prirodzene očakávala, že jej s nimi bude pomáhať, on však svoju energiu radšej míňal na iné mladé ženy. Daniela po rozvode žila len pre svojich troch chlapcov. Celkom zabudla na priateľstvá a koníčky. Poznala iba prácu, z ktorej nemala potešenie, a deti. Tie - na oplátku - žili iba pre matku. Dvaja z nich však ani v dospelosti neboli schopní sa od svojej mamy odsťahovať. Ešte v 50-ke nemali rodiny, len náhodné známosti. Príbeh Daniely zas hovorí, aký dopad môže mať, keď si matka na miesto partnera dosadí svoje deti. Takýto vzťah je nesmierne zaťažujúci aj pre ne - v budúcnosti môžu mať problém sa od matky odpútať a ona môže mať problém ich „pustiť“. Keď príde dieťa do rodiny, spočiatku sa celý jeho svet točí hlavne okolo matky. Je to dané biologicky - vzájomné prepojenie bábätka a mamičky je prirodzené a pre vývin dieťaťa žiadané. Je dôležité, aby ste príliš neprepadli splynutiu so svojim dieťaťom, inak sa môže stať, že sa na výchovu a svoj vzťah s dieťaťom nedokážete pozrieť s odstupom. Rovnako, ako sa to stalo Daniele.
Naopak, iné páry hľadajú cestu, ako krízu prekonať. Jitka po narodení dcéry s partnerom nekomunikovala. Jitka je Pavlova druhá manželka. Jeho prvé manželstvo sa skončilo naťahovaním sa o peniaze a deti a Pavol mal pocit, že ženám sa nedá veriť. Keď sa im narodila dcérka Karolína, prišli problémy. Jitka a Pavol vyhľadali odbornú pomoc u párovného terapeuta a až uňho začali obaja hovoriť o svojich potrebách, pocitoch a o nereálnych očakávaniach. Nielen preto, že Pavol jej s Karolínkou viac pomáhal, ale hlavne tým, že jej ako partnerke veril, podporoval ju, hoci nebola perfektná a dokonalá. Ona zase vnímala Pavla ako partnera, snažila sa počúvať aj jeho potreby a akceptovať jeho životnú situáciu. V prvom rade to, aké dôležité sú zdravé partnerské vzťahy najmä v tak krehkom období, akým je narodenie a výchova detí.
Rodičovstvo s výzvami: Dieťa so špeciálnymi potrebami a vplyv temperamentu
Pribudnutím nového člena sa zrazu celá rodina musí prispôsobiť potrebám dieťaťa a všetko im podriadiť. Toto úplné podriadenie trvá približne jeden rok. Chce to veľkú obetu a odhodlanie, ale aj schopnosť potlačiť svoje potreby a uspokojiť ich neskôr. Postupne sa situácia začína meniť a dieťa sa pomaličky začína prispôsobovať aj vonkajším okolnostiam. Oveľa ťažšie to majú rodiny, ktorým sa narodilo dieťatko, čo okrem štandardnej starostlivosti potrebuje oveľa väčšiu pozornosť, lebo jeho vývin a zdravotný stav si to vyžaduje. V nasledujúcich riadkoch vám priblížime dopad na rodinu z rôznych aspektov.
Psychologický aspekt
Najdôležitejšou úlohou rodiny je poskytnúť dieťaťu bezpečné, podporné prostredie, prijať jeho postihnutie so všetkými obmedzeniami a možnosťami, ktoré postihnutie so sebou prináša. Je nevyhnutné prekonať prvotné psychické reakcie a stavy a zaujať konštruktívny postoj k výchove dieťaťa. Narodením postihnutého dieťaťa rodina prehodnocuje svoje postoje k postihnutým všeobecne, často sa mení hodnotový rebríček rodičov. Čo bolo dôležité predtým, teraz má menšiu váhu. Avšak, ďalším problémom môže byť nadmerná závislosť matky a dieťaťa, čo môže brzdiť rozvoj dieťaťa, alebo nedostatok pozornosti ostatným členom rodiny, napríklad súrodencom dieťaťa. Problémom môže byť aj správne postavenie dieťaťa v rodine, keď napríklad súrodenci musia vyhovieť, ustúpiť postihnutému dieťaťu, čo vedie k žiarlivosti detí.
Sociálno-psychologické aspekty
Tieto problémy zahŕňajú preťažovanie jedného z rodičov (väčšinou matky), chýbanie opory v rodine, únik rodičov z problémov, obviňovanie sa kvôli postihnutiu dieťaťa či jeho výchove. Rodina môže čeliť nutnosti zmeny profesie u rodiča, prípadne zanechanie zamestnania, obmedzenie sebarealizácie rodičov alebo vnútorné konflikty rodiča, či sa dosť venuje dieťaťu. Často dochádza aj k prenechávaniu starostlivosti na iných.
Ekonomická situácia rodiny
Narodenie dieťaťa so špeciálnymi potrebami má významný dopad aj na ekonomickú situáciu rodiny. Problematika zamestnania matky je bežná, keďže je často nemožné zamestnať sa, kým dieťa nie je zaškolené, respektíve umiestnené vo vhodnom zariadení. K tomu sa pridávajú časté návštevy lekárov, operácie, nákupy pomôcok, špeciálnych hračiek a vybavenia pre dieťa. Všetky tieto faktory kladú značné finančné nároky na rodinu.
Vplyv temperamentu dieťaťa
„Záleží aj aké je vaše dieťa,“ hovoria skúsení rodičia. „To moje nespavalo skoro 3 roky a bolo nesmierne náročné, takže pri nesmiernej únave a vyčerpanosti je miera trpezlivosti iná a aj komunikácia ťažšia.“ Iné mamičky majú „pohodové bábätko… ale to si nevyberies.“ Niektoré prespia noc od pár týždňov a tak to už zostane. Niektoré majú koliku, iné nie. Sú detičky, ktoré sa budia často, majú zdravotné problémy. Z osobnej skúsenosti možno povedať, že veľmi záleží aj od dieťatka. „Naša prvá bola veľký vresklun a nespavec (ako novorodenec spala 4xdenne 30min a v noci od 8 do cca 5 s 3 prestávkami na kojenie. Keď bola hore, iba jedla a plakala. Nič medzi tým. Bola som z nej úplne na nervy, nevyspatá, zúfalá, hoci sa manžel veľmi zapájal. S ňou sa nedalo ísť ani poriadne von, lebo stále vreskala. Navyše mala reflux, denne som prala 2 práčky pogrcaných vecí. Bolo to zúfalé obdobie. Návštevy či stretnutia sa s ňou proste nedali.“ Naopak, iní rodičia zažívajú iné skúsenosti: „Druhá dcéra? Ani som nevedela, že ju mám. Ona skutočne niekedy aj 3-4 dni ani nezaplakala.“ Aj keď reflux mala aj mladšia dcéra, hoci slabší, celková náročnosť starostlivosti sa líšila, čo potvrdzuje, že každé dieťa je individuálne a prináša do rodiny špecifické výzvy.
Rozšírenie rodiny prostredníctvom náhradnej starostlivosti: Adopcia a profesionálne rodičovstvo
Príchod dieťaťa nemusí vždy znamenať narodenie biologického potomka. Mnoho rodín sa rozhodne otvoriť svoje domovy deťom, ktoré ich potrebujú, prostredníctvom náhradnej rodinnej starostlivosti. Tento spôsob je rovnako zásadnou zmenou pre celú rodinu, prináša však špecifické výzvy a radosti.
Petra už mala doma dve vlastné deti, keď k nim do rodiny pribudlo adoptované dievčatko. Prečo sa rozhodli s manželom poskytnúť domov cudziemu dieťatku? „Vždy sme to považovali za správnu vec. Kým sme nemali vlastné deti, tak nám k tomu chýbala odvaha z rešpektu zo zodpovednosti, ktorú založenie rodiny prináša. Skôr sme podporovali deti v domovoch, vojnou postihnutých krajinách či formou adopcie na diaľku.“ Petra s manželom sa rozhodli pre náhradnú rodinnú starostlivosť, konkrétne osvojenie - adopciu. Osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi.
Slávkina túžba po viacdetnej rodine sa naplnila v úlohe profesionálnej mamy: „Vždy sme s manželom túžili mať viac detí. Po diagnostikovaní vážnej pľúcnej choroby našej dcérky sa však túžba či možnosť mať viac detí razom rozplynula. Všetku svoju silu, čas a energiu som okrem dvom zdravým deťom, bola ochotná venovať jedine Janke. Dlho som s ňou bola doma. Po rokoch sme sa ocitli v situácii, keď sme si potrebovali vziať hypotéku a z toho pre mňa vyplývala nutnosť nájsť si prácu. Kvôli Jankinej chorobe to ale musela byť práca z domu.“ Profesionálne rodičovstvo takú možnosť poskytovalo. Profesionálny rodič je zamestnancom detského domova. Je to špeciálna forma starostlivosti o deti s nariadenou ústavnou výchovou, ktorú vykonáva profesionálny rodič vo svojom vlastnom rodinnom prostredí. Ide o veľmi zodpovednú a náročnú prácu, ktorá spočíva najmä v 24-hodinovej starostlivosti o dieťa.
Obe priznávajú, že isté obavy pred príchodom cudzích detí do vlastnej rodiny mali. Jednou z najčastejších okolností, ktorú ľudia zvonka riešia, je v našich zemepisných šírkach otázka rasy, respektíve národnosti. Obe mamy potvrdzujú, že toto, našťastie, nikdy nezohľadňovali. „Pohlavie, rasa, vek, čo na to rodina a okolie, boli pre nás druhoradé v tom zmysle, že keď človek čaká na svoje vlastné dieťa, tiež si nevie dopredu presne vybrať, a bude šťastný s tým, čo mu osud doručí,“ hovorí Petra. Slávka sa obávala najmä toho, ako príchod dieťaťa naruší chod ich už aj tak dosť komplikovanej rodiny so zdravotne znevýhodnenou dcérkou, najmä keď sa ich Janke zhorší stav a bude potrebná hospitalizácia. Profesionálny rodič je síce zamestnanec detského domova, ale poskytuje starostlivosť dieťaťu 24 hodín denne. Bez podpory manžela a starších detí by to nešlo. Spolu sa teda rozhodli, že to aspoň skúsia. Odvtedy už prešli štyri roky.
Príchod cudzieho dieťatka do rodiny je vždy zmenou pre zabehnutý režim. Petra ho prirovnáva k narodeniu vlastného dieťaťa, ktoré vždy prinesie zvýšené nároky na rodinu, ale zároveň obrovskú radosť. Slávka, ktorá mala v čase príchodu prvého dievčatka do rodiny vlastné deti vo veku 17, 15 a 10 rokov, priznáva, že rodinu to, samozrejme, tiež zmenilo: „Veľakrát sme svoj program museli prispôsobiť bábätkám a keď chceli staršie deti načas obedovať, museli sa chvíľku venovať drobcom. Niekedy musia prerušiť svoju hru či prácu, ale vlastne, o tom je život. Je to určite dobrá lekcia, ktorá im neuškodí.“ Keď dieťa vstúpi do svojej „novej“ rodiny, už má za sebou nejaké skúsenosti, podobne, ako aj vy máte svoje. Každá osobná skúsenosť ovplyvňuje naše spôsoby správania. Aj celé rodiny majú vlastné tradície, ktoré ovplyvňuje množstvo okolností (náboženstvo, pôvod, názory členov rodiny, priateľov, …). Tradícia spája ľudí s ich minulosťou a pomáha im hľadieť do budúcnosti. Nie je preto prirodzené, aby sa dieťa bezvýhradne prispôsobovalo vám a celej vašej rodine. Snažte sa pochopiť, že zvyky a tradície dávajú pocit bezpečia. Neočakávajte, že dieťa ihneď opustí svoje zvyky.
Aké všetky prekážky musia obe mamy riešiť a prekonávať? Slávka: „V myšlienkach bojujem len s jednou vecou. Vždy, keď sa dívam do očí dieťaťa, ktoré mi dôveruje, a pritom viem, že príde deň, keď ho niekomu odovzdám do náručia, a ono tomu pár dní nebude rozumieť. A toto sa stáva už aj polročným deťom. Dúfam, že mi to raz odpustia a že to budú mať správne vysvetlené.“ Okrem emočnej výzvy sa profesionálni rodičia môžu stretnúť so snahou dieťaťa rýchlo sa „udomácniť“ v novej rodine, niekedy so snahou zabudnúť na predošlý život v zariadení, a tiež s hrozbou spojenou s pretrhnutím vzťahov s biologickou rodinou (otázky typu „Dovolia mi udržiavať kontakty so súrodencami, rodičmi, príbuznými?“).
Petru a jej manžela potrápili vonkajšie prekážky v podobe byrokracie: „Od rozhodnutia pre adopciu až k tomu, kedy sme malú reálne naložili do auta, prešlo skoro 6 rokov. Kvôli byrokratickej chybe v systéme sme sa zbytočne ocitli v situácii, keď sme boli dočasne vyradení zo systému čakateľov a trvalo ďalšieho dva a pol roka, kým nás opäť zaradili do zoznamu.“ Ak sa rozhodujete pre náhradnú rodinnú starostlivosť, čakajú vás kroky v ďalšej etape: po skončení prípravy na náhradnú rodinnú starostlivosť pracovník príslušného úradu (ak tomu nebránia žiadne okolnosti) rozhodne o vašom zapísaní do Zoznamu občanov vhodných vykonávať náhradnú rodinnú starostlivosť. Tým sa vlastne ráta s vami ako s vhodnou budúcou rodinou pre deti, ktoré ju potrebujú a ktoré štát eviduje v Zozname detí, ktorým je potrebné zabezpečiť náhradnú rodinnú starostlivosť. Potom nasleduje sprostredkovanie náhradnej rodinnej starostlivosti dieťaťu. Sprostredkovanie začne akýmsi informačným stretnutím o dieťati - na takéto stretnutie vás vyzve príslušný úrad, ale môžete byť iniciatívni a dohodnúť si takéto stretnutie aj u neštátnych organizácií, tzv. akreditovaných subjektov vo vašom regióne (majú povolenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny podieľať sa na sprostredkovaní). Informácie vám poskytne Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v mieste vášho bydliska. Čakanie môžete využiť aj tak, že získate nové podnety, informácie a skúsenosti z literatúry, filmov a webstránok o náhradnom rodičovstve alebo príbuznej oblasti (výchova, školská problematika a pod.). Dobre vybavené knižnice a videoknižnice nájdete aj napríklad v Centrách Návrat a pod.
Aj s odstupom času vnímajú obe mamy svoje rozhodnutie poskytnúť domov cudzím deťom ako správne. Slávka toto obdobie vníma ako krásnu a hodnotnú etapu svojho života: „Aj keď o tom opustené deti nevedia hovoriť, niekde v podvedomí cítia, že sa stala chyba a veci nie sú tak, ako majú byť. A je na nás dospelých, aby sme, ak sa to len trochu dá, urobili všetko pre to, aby tieto deti mali rodinu, kde budú šťastné.“ Petra dodáva: „Adoptovať si dieťa je tak silne pozitívny zážitok, že sa sami čudujeme, prečo sme to neurobili skôr.“ Zoznámenie s náhradnou rodinou, ktorá už dieťa prijala, môže poskytnúť jeden z obrazov o tom, čo znamená náhradné rodičovstvo (hovorte s dospelými, venujte sa deťom, ak sa dá, staňte sa pomocníkom rodiny). Takúto rodinu máte možnosť nájsť jednak v okolí, cez sociálne oddelenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, alebo sa kontaktujte s neštátnymi organizáciami: napr. Návrat, prípadne s Asociáciou náhradných rodín, či Úsmev ako dar, ktoré zvyčajne majú blízko k takýmto rodinám, aj preto, že pre ne organizujú množstvo odborných, ale aj neformálnych akcií. Zúčastníte sa poradenských a vzdelávacích seminárov, pobytov pre náhradných rodičov - hľadajte na internete a vo svojom okolí. Pátrajte po kurzoch, ktoré vám pomôžu budovať bezpečný vzťah s dieťaťom, ktoré v minulosti veľa stratilo (napr. zvýšenú pomoc v rozvíjaní poznávania, vzdelávania, v priestorovej orientácii a samostatnom pohybe sebaobsluhe, v kontaktoch s inými deťmi). Štát zabezpečuje finančné príspevky pre pestúnov a deti. Pestún je povinný vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia.
Komunikácia a aktívna práca na vzťahu ako základ pre úspech
Mnohé páry musia vynaložiť množstvo energie, aby sa prispôsobili zmenám po narodení bábätka. Nájsť si čas pre seba samého, čas vo dvojici a na aktivity, ktoré si užívali pred narodením dieťaťa, býva často veľmi náročné. To prináša so sebou stres a frustráciu. Môže dôjsť k odcudzeniu partnerov, pretože si nerozumejú. Žena má po pôrode určité potreby, prešla si obrovskou zmenou, keď sa z nej stala matka a muž to len ťažko dokáže pochopiť. Pokiaľ v tomto bode zlyhá komunikácia a vzájomné porozumenie, nečudo, že sa partneri veľmi odcudzia. Príchod dieťaťa je zemetrasenie. A celkom slušné. Aj keď sa naň nesmierne tešíte, aj keď je očakávané a vytúžené. Takže je na vás ako to zvládnete a záleží aj aké je vaše dieťa. Podstatné je povedať si, že začína nová etapa, veľa vecí sa musí zmeniť a je podstatné komunikovať a komunikovať a komunikovať aj keď sa to zdá jasné ako facka.
Napriek tomu, že rozhovory už „nezaberajú“, je dôležité si uvedomiť, že otvorená a úprimná komunikácia je stále najúčinnejším nástrojom na riešenie partnerských problémov. Problém často nespočíva v nedostatku lásky, ale v neschopnosti partnerov adaptovať sa na novú životnú situáciu a nájsť rovnováhu medzi rodičovskými povinnosťami a potrebami partnerského vzťahu. Je dôležité, aby obaja partneri pochopili, že príchod dieťaťa neznamená koniec ich vzťahu, ale jeho transformáciu. Namiesto obviňovania a frustrácie je potrebné hľadať spoločné riešenia. „On je veľmi milujúci človek, je verný, je zodpovedný,“ popisuje žena svojho manžela. Tieto pozitívne vlastnosti sú základom, na ktorom sa dá stavať.
Ako partnerka by ste si mali uvedomiť, že aj váš muž si musí zvykať na svoju novú rolu. Keďže partnerský vzťah je založený na partnerstve, teda na rovnocennosti, je ideálnym vyvážením vzťahu matky a dieťaťa. S ním dokážete zvládnuť konflikty, nové situácie, nezhody, ale i pekné chvíle a nové výzvy. Môžete sa oňho oprieť, a takisto by ste mu mali dať najavo, že aj on sa stále môže spoľahnúť na vás.
Strategické prístupy k udržaniu a posilneniu vzťahu:
- Vedomé plánovanie spoločného času: Aj keď to môže byť náročné, je nevyhnutné si v kalendári vyhradiť čas len pre seba. Nemusí ísť o rozsiahle romantické gestá, ale o krátke chvíle, kedy sa môžu obaja partneri venovať len jeden druhému. Môže to byť spoločný ranná káva bez dieťaťa, krátka prechádzka, alebo večerný rozhovor po uložení dieťaťa na spánok. Ako dieťa rastie, plánujte si akcie osamote - večeru, kino, wellness, túru, výlet.
- Otvorené vyjadrovanie potrieb: Obaja partneri by mali otvorene komunikovať svoje potreby a pocity bez obviňovania. Namiesto „Nikdy sa mi nevenuješ“ je lepšie povedať „Chýba mi naša spoločná chvíľa, kedy si môžeme porozprávať bez toho, aby nás niekto rušil.“ Skúste si najprv sami pre seba sformulovať svoje potreby. Čo mi chýba? Čo by som potrebovala od partnera?
- Prehodnotenie očakávaní: Je dôležité si uvedomiť, že po príchode dieťaťa sa život nevyhnutne zmení. Očakávanie návratu k „starým časom“ nemusí byť realistické. Namiesto toho je potrebné hľadať nové spôsoby, ako prežívať intimitu a blízkosť v novej realite. Uvedomte si, že nič už nebude ako predtým a život bude iný. O niektoré veci možno ako rodičia prídeme, ale na druhej strane dieťa prinesie do nášho života úplne nový rozmer.
- Rozdelenie zodpovednosti: Obaja rodičia by mali niesť zodpovednosť za starostlivosť o dieťa aj domácnosť. Spravodlivé rozdelenie úloh môže zmierniť pocit preťaženia u jedného z partnerov a poskytnúť mu viac priestoru na venovanie sa vzťahu. Mnoho chlapov to nedá, hlavne keď sú zvyknutí na full servis a nie sú zvyknutí doma pracovať.
- Hľadanie vonkajšej podpory: Nebojte sa požiadať o pomoc rodinu, priateľov alebo dokonca profesionálov (terapeutov). „Ak treba, požiadajme o pomoc. Či už je to v podobe pani na upratovanie, alebo babičky, ktorá nám príde dvakrát do týždňa postrážiť bábätko. Alebo v podobe terapie, ak cítime, že to nezvládame psychicky.“ Tieto drobné prejavy náklonnosti signalizujú partnerovi, že na ňom stále záleží. Jitka a Pavol vyhľadali odbornú pomoc u párovného terapeuta a až uňho začali obaja hovoriť o svojich potrebách, pocitoch a o nereálnych očakávaniach.
- Spoločné aktivity s dieťaťom, ktoré podporujú partnerstvo: Namiesto toho, aby sa otec venoval výhradne hre s dieťaťom, môžu rodičia spoločne zapojiť dieťa do aktivít, ktoré im umožnia komunikovať a spolupracovať. Napríklad spoločné prechádzky, hranie sa s dieťaťom v skupine, alebo varenie jednoduchých jedál spolu s dieťaťom na rukách.
- Pustenie kontroly: Môže to byť síce ťažké, ale naozaj s príchodom dieťaťa možno budete musieť upustiť od niektorých vecí, ako je dokonale uprataná domácnosť, varenie, cestovanie a rôzne aktivity. Zmieriť sa s tým, že takto to proste je a zamerať pozornosť na to, čo všetko máme namiesto toho, čo všetko nemáme alebo nemôžeme. „Radšej nebudem mat upratané, oprané, navarené, to počká, ale budem mat spokojné dieťa aj manžela…“
Intimita po príchode dieťaťa: Hľadanie novej rovnováhy
Intimita nie je len o sexe. Je to o hlbokom emocionálnom spojení, dôvere a porozumení. Po narodení dieťaťa sa intimita môže prejavovať inak. Môže to byť zdieľanie starostí a radostí z rodičovstva, vzájomná podpora v náročných chvíľach, alebo len tiché porozumenie, ktoré vzniká medzi dvoma ľuďmi, ktorí spolu tvoria rodinu. Je dôležité, aby partneri aktívne pracovali na obnovení sexuálnej intimity, ale zároveň si uvedomili, že to nemusí byť okamžité. Trpezlivosť, porozumenie a otvorená komunikácia sú kľúčové. Ak sa problémy so sexualitou neliečia, môžu sa prehĺbiť a viesť k ďalšiemu odcizeniu. V takýchto prípadoch môže byť užitočné vyhľadať pomoc sexuológa alebo párového terapeuta.
Ako je to s intimitou a partnerským vzťahom? Mnohé mamičky strašia slovami, ako upadá intímny život, ako upadá vzťah s partnerom, ako na nič nie je čas a všetky nesplnené sny sa stávajú minulosťou. No skúsenosti sú rôzne. „Ake si to urobis, take to mas. Na vztahu treba pracovat stale.“ „Detmi sa nic nekonci.“ Niektorí rodičia potvrdzujú: „My máme s manželom po narodení malého ešte lepší vzťah ako sme mali 😊 takže ako si zariadiš tak máš 😊.“ „U nas nic neupadalo, naopak. A intimny zivot este lepsi, ako pred porodom.“ Dôležité je neupnúť sa príliš na dieťa a neodsunúť muža zo svojho života, pretože „on tam patri viac, ako kedykolvek pred tym.“ Na druhej strane, niektoré ženy cítia, že „moja myseľ je tak presiaknutá dieťaťom, že som prestala myslieť na seba samu. Nevadi mi to. Som tak šťastná.“ Ale mnoho krát si to ženy robia aj samy. Majú pocit, že sa pre dieťa musia absolútne obetovať a odsunú muža úplne na vedľajšiu koľaj. Samozrejme, že príchod malého človiečika zamáva každým normálnym rodičom. Ale normálny rodič si uvedomuje, že dieťa zmení jeho život navždy.
PDT Podcast: Couples and Intimacy Struggles After Baby: What Helps | Dr. Tracy Dalgleish
Príchod dieťaťa predstavuje pre každý vzťah skúšku, ale zároveň aj príležitosť na rast a prehĺbenie puta. Tým, že sa partneri naučia komunikovať svoje potreby, vzájomne sa podporovať a vedome investovať do svojho vzťahu, môžu nielen prekonať toto náročné obdobie, ale aj vybudovať ešte silnejší a naplnenejší partnerský zväzok. Dôležité je pamätať na to, že aj keď sa všetko točí okolo dieťaťa, vzťah medzi partnermi je pilierom, na ktorom celá rodina stojí. Ako jeden používateľ správne poznamenal: „Na vzťah treba pracovať s dieťaťom či bez dieťaťa. My s mužom máme stále skvelý vzťah aj po narodení syna. Syn je pre nás ďalším a novým členom rodiny a nie jej jediný element.“
tags: #raz #prislo #dieta #k #nam