Každý rodič zažil radosť z pokrokov svojho dieťaťa. Pamtáme si, ako náš drobček papal už bezpečne lyžičkou, cikal do nočníka, rozprával ako vrtuľa a tešili sme sa z každej novej zručnosti. No čo ak sa zrazu akoby všetko zabudlo? Dieťa, ktoré už dávno ovládalo tieto zručnosti, sa zrazu začne správať, akoby bolo o niečo mladšie. Nepanikárte. Tento jav, známy ako regres v detskom správaní, je pre mnohých rodič prekvapivý a mätúci, no často ide len o dočasnú reakciu na nedávne zmeny, ktoré mu nepadli vhod.
Tento návrat k prechádzajúcemu správaniu, typickému pre mladší vek, sa môže objaviť raz v živote dieťaťa alebo sa dokonca cyklicky vracať. Pre dieťa je prirodzená progresia, a hoci to vyznieva protichodne, aj regresia je u dieťaťa súčasťou progresie. Svedčí o uvedomovaní si dieťaťa svojho vlastného ja a o jeho psychickom dozrievaní. Každým dňom dosahuje ďalšie míľniky v psychomotorickom vývine a vníma svoje narastajúce schopnosti. Dieťa prežíva zo svojich úspechov radosť, ale i stres. Čím viac schopností nadobúda, o to je samostatnejšie a menej závislé na rodičoch. Tento stres občas vedie k prirodzenej regresii v správaní dieťaťa. Regresia je dočasná a trvá do vymiznutia strachu dieťaťa, do naplnenia jeho potrieb alebo do dosiahnutia ďalšieho vývinového obdobia.
Hlavné Príčiny Regresného Správania u Detí
Ak máte doma podobný problém, v prvom rade by ste mali pochopiť, prečo drobček takto "vyvádza". Príčinou sú najčastejšie stresové situácie, ktoré drobec z nejakého dôvodu neznáša príliš dobre. Klinická psychologička Mgr. Miriam Pšenáková vysvetľuje, že „hlavnou príčinou regresu je vystupňovaná neistota dieťaťa. Tá sa mení na úzkostný stav, ktorý dieťa kompenzuje presunutím sa vnútorne do obdobia, kedy sa vnímalo v bezpečí, chránené a milované.“ Medzi najčastejšie zjavné dôvody k takejto neistote patrí narodenie súrodenca, presťahovanie sa, rozvod rodičov, alebo zmena škôlky. V takejto situácii sa dieťa snaží vrátiť do obdobia, keď sa cítilo maximálne bezpečne a milované, pretože vtedy nečelilo aktuálnemu stresu.
Naša čitateľka Lucia sa priznáva k podobnej skúsenosti: „Keď som bola tehotná, moja prvorodená sa na sestričku veľmi tešila a nevedela sa jej dočkať. Jej nadšenie zo sestričky stále trvá, má ju rada, vie sa s ňou pekne hrať, nebije ju, nie je k nej agresívna, delí sa s ňou o sladkosti a väčšinou aj o hračky, ale …. Po narodení bábätka sa začala správať ako malé batoľa. Zrazu sa nevedela sama obliecť, vyzliecť, obuť, najesť. Stále dookola som jej vysvetľovala, že už je veľká slečna, a že veď to už vedela. Ona trvala na svojom, že to nevie alebo že to zabudla.“ Tento typ regresu je klasickým príkladom reakcie na narodenie súrodenca, kedy sa dieťa snaží opäť získať plnú pozornosť rodičov, akú malo predtým.
Regres "Z Ničoho Nič" a Citové Rozpoloženie Rodičov
Čo však, ak sa nič výrazné neudialo a váš predškolák si zrazu začne cmúľať prst, pýtať si na noc plienku alebo piť z fľašky bez akejkoľvek zjavnej príčiny? Podľa psychologičky takto môže reagovať na vaše citové rozpoloženie. „Často sa stáva, že dieťa zabehne do nižšieho vývinového štádia a vy vôbec netušíte, čo sa udialo. Dieťa nás rodičov vníma ako všemohúce bytosti, ktorým sa snaží robiť radosť. Čiže, ak vidí rodičov v situácii, kde sú bezmocní, plačú, je zmätené. Podobne, ak má pocit, že ste sa naň nahnevali, že sa netešíte z jeho prítomnosti," hovorí psychologička. Veľkú rolu zohráva aj jeho predstavivosť a strach. Aj ak nestrašíte dieťa bubákmi, strašidlo pod posteľou si predstavuje možno z vlastnej "iniciatívy". Ak ho neutešíte, prípadne ešte podporíte jeho obavy, môže začať "regredovať" - pocikávať sa či domáhať sa vás pri zaspávaní.
V každom prípade dieťa takto ukazuje, že mu čosi chýba - najčastejšie bezpečná pôda pod nohami, pozornosť rodičov, alebo známe prostredie. Akonáhle mu túto potrebu doplníte, detinské správanie by malo odznieť. Regres v detskom správaní je najčastejšie zapríčinený zmenami v živote dieťaťa, a to hlavne tými, ktoré dieťa z nejakých dôvodov neznáša dobre a sú preňho stresové. Regresia býva častokrát následkom traumy v určitom stupni vývinu dieťaťa. Ak sa stresová situácia udiala u dieťaťa počas orálnej fázy, môže si pri následnom pocite stresu hrýzť nechty, ceruzku alebo hvízdať, hmkať. Regresia u dieťaťa môže byť neškodná, ale aj následkom traumatickej udalosti v živote dieťaťa, ukazovateľom nestabilného rodinného zázemia, nadmerného stresu alebo psychického ochorenia.
Vplyv Pandémie a Traumatizované Dieťa
Aj celospoločenské udalosti môžu spustiť regresné správanie. Pandémia Covid-19 spúšťa regres aj u starších detí. Jej vplyv na deti je výrazný aj v oblasti sociálnych zručností, samostatnosti a akademických výsledkov. Mozog dieťaťa je preťažený a musí spracovávať okrem bežných vecí aj strach z ochorenia, úmrtia, sociálnej izolácie či online štúdia. V dôsledku takýchto rozsiahlych stresorov sa môžu objaviť rôzne formy regresie, nielen u batoliat, ale aj u školákov.
Špecifické Prejavy Regresie a Ich Dôvody
Regresia môže nastať v takmer každej nadobudnutej schopnosti, ktorú dieťa už zvládlo. Medzi najčastejšie prejavy regresie u detí patria:
- Reč - prejavujúca sa detskou maznavou rečou.
- Spánok - dieťa odmieta poobedný spánok, alebo má neochotu spávať samo večer v požadovanom čase.
- Strava - neochota skúšať nové potraviny, návrat k mixovanej strave alebo vyžadovanie kŕmenia.
- Fyzická schopnosť - regres v chodení, lezení, bicyklovaní, plávaní, napríklad vyžadovanie nosenia na rukách.
- Samostatnosť - uzatvorenie sa, separačná úzkosť, odmietanie zostať samo.
- Vyprázdňovanie - návrat k používaniu plienok, odmietanie nočníka alebo toalety.
Pozrime sa na tieto prejavy podrobnejšie:
Maznavá Reč: Keď Dieťa Túži Byť Opäť Malé
Dieťa začína rozprávať maznavo, keď pociťuje potrebu byť malé, ľúbené a túži po blízkosti a láskavých slovách. Ak sa jeho potrebám vyhovie, maznavá reč sama od seba rýchlo vymizne. Ak prichádza regresia v reči dieťaťa po narodení súrodenca, dieťa ním vyjadruje niekoľko vecí: Dieťa empaticky imituje reč mladšieho súrodenca. Vníma dôsledok maznavej reči súrodenca na správanie rodičov, ktorí sa mu s láskou venujú. A predovšetkým, túži byť opäť malé a bezvýhradne milované, bez nárokov na jeho správanie, aké má už ako "veľké" dieťa.
Nesamostatnosť: Hľadanie Bezpečnej Väzby
Dieťa sa nerodí, aby bolo po narodení samostatnou jednotkou. V zvieracej ríši by odložené mláďa neprežilo. Dieťa musí k svojej samostatnosti dozrieť a prichádza k nej postupne, nadviazaním bezpečnej vzťahovej väzby so svojimi rodičmi alebo inými blízkymi ľuďmi. Aj dieťa, ktoré sa javí byť samostatné, môže opätovne vyžadovať tesnú blízkosť rodiča a vykazovať neochotu ostať samo. Regresia v samostatnosti nastáva častokrát vtedy, ak je dieťa dlhšiu dobu bez rodičov alebo naopak dlhšiu dobu výhradne s nimi. Dieťa môže v danej chvíli potrebovať uistenie o bezpečnosti prostredia, v ktorom bude tráviť čas (škôlka, škola, starí rodičia, tábor). Potrebuje tiež uistenie o bezpodmienečnej a nekonečnej láske rodičov, obzvlášť ak sa mu narodil mladší súrodenec. A v neposlednom rade potrebuje uistenie o prítomnosti a pomoci rodiča vždy, keď bude dieťa v nepohode.
Regres vo Vyprázdňovaní: Návrat k Plienkám a Nočníku
Rodičia bývajú sklamaní, ak sa úspešne odplienkované dieťa začne odrazu odmietať vyprázdniť mimo plienku. Dieťa môže mať regresiu vo vyprázdňovaní napríklad z dôvodov kopírovania zvykov mladšieho dieťaťa, túžby byť opäť malým a nemať zodpovednosť za vlastné vylučovanie, robiť to mimovoľne. Príčinami môžu byť aj zdravotné problémy, psychické problémy, nepohoda a stres v rodine, alebo nevyhovujúce prostredie pri vyprázdňovaní (pach, nečistoty, pokazená toaleta, nevhodná veľkosť nočníka, nedostatok súkromia, prílišné sústredenie sa na vylučovanie, nevhodná hygiena po vylučovaní).
Jedna z maminiek sa na fóre pýta: „Ahojte, prosím o rady tie, ktoré ste odplienkovali dieťa pred 2. rokom. U nás je to konkrétne 21 mesiacov. Rozpráva, chápe rozdiel mokré/suché, od 1,5 roka má aj po noci suchú plienku. Staršie dieťa som za týchto okolností a v tomto veku odplienkovala úplne ľahko. Jednoducho som zobrala plienky a povzbudzovala na nočník, po dvoch dňoch nehôd sa pekne s istotou pýtalo. Teraz sa trápime 8. deň, viem nie je to strašne veľa, ale aj tak mám krízu, či to má význam. Prvý deň bola klasická katastrofa, cikanie každých pár minút. Vždy som prezliekla a povzbudila, že nabudúce stihne nočník. Ďalšie dni lepšie, cikanie sa spravidelnilo, ale nepýtalo sa, musela som vystihnúť nočník. Predvčerom sa už tak pol na pol samé začalo pýtať, raz áno, raz nie. Dnes ale totál regres. Ráno plná plienka (na noc som pre istotu nechala), to sa nestalo už ani nepamätám. Ciká v zásade do nohavíc, príde "mokré gaťky, prezleč!". Som na rozpakoch, či to zabaliť a skúsiť napr. o dva mesiace. Alebo ešte pár dní vytrvať. Aký postoj aj zaujať k tomu regresu? Stretli ste sa s takým vývojom? Ako ste to riešili? Je mi ľúto nechať to tak. Keby bolo ešte také "bábätkovské", tak neriešim.“ Takáto situácia je pre rodičov frustrujúca, no je dôležité pamätať, že ide o bežný jav a hľadať príčinu skôr ako dieťa kritizovať.
Fyzická Zdatnosť: Obavy z Rýchlosti a Vzdialenosti
Dieťa, ktoré sa naučí liezť, chodiť, utekať, alebo bicyklovať sa zo svojej novonadobudnutej zručnosti veľmi teší. Užíva si ju však najviac vtedy, ak je pri ňom dospelý, ktorý ho hrdo pozoruje. Dieťa však čoskoro zistí, že svojou schopnosťou samostatne sa pohybovať sa od svojej bezpečnej vzťahovej osoby dokáže prirýchlo vzdialiť, a preto u neho môže v tejto oblasti tiež nastať regres. Dieťa napríklad vyžaduje byť nosené na rukách, plávať v plávajúcom kolese alebo detské pomocné kolieska. Je vhodné posmeľovať ho v jeho výkonoch, ale tiež uznať jeho obavy z rýchlosti, vzdialenosti, hĺbky a výšky. Môžeme ho motivovať spoločnými športovými aktivitami a tiež športom v rámci skupiny detí, ktoré sa vzájomne najviac inšpirujú v dosahovaní rôznych fyzických zručností. Dieťa za jeho strach nekarháme, nezosmiešňujeme, ale prejavujeme pochopenie.
Spánok: Boj s Časom a Rodičovskými Hranicami
Dieťa v určitom veku môže začať odmietať spánok, či už poobedný alebo rebeluje voči času ukladania na večerný spánok. Človek je jediný tvor, ktorý dobrovoľne odsúva svoju potrebu spánku. Dieťa si začína uvedomovať, o aké aktivity počas spánku prichádza a spánok považuje za stratu času. Rovnako však skúša posúvať hranice rodičov a objavuje svoju moc a možnosť robiť rozhodnutia samo o sebe.
Pred spaním detí: Tipy pre dobrý spánkový režim
Dieťaťu môžeme skúsiť spánok spríjemniť tým, že mu ponúkneme bezpečné a vyhovujúce miesto na odpočinok. Je dôležité vysvetliť mu prostredníctvom obrázkov a kníh dôležitosť spánku, ale nezastrašovať ho a nevyhrážať sa mu, čo sa stane, ak nebude dostatočne spať. Aktivity je vhodné plánovať pred a po spánku a vysvetliť režim dňa a časovú os dňa prostredníctvom obrázkov, pretože dieťa potrebuje vedieť, čo sa bude diať, aj keď ešte nemá schopnosť porozumieť hodnotám času. Rodičia by mali ísť dieťaťu príkladom a nesnažiť sa byť najaktívnejší, keď sa dieťa chystá na spánok. Dieťa nervozitu a aktivitu rodiča vycíti a bude preň náročnejšie sa upokojiť, utíšiť a zaspať.
Stravovanie: Nechuť a Potreba Opatery
Dieťa môže odrazu vyžadovať kŕmenie alebo mixovanie potravy. Častá býva tiež neochota ochutnať nové potraviny. Príčiny môžu byť rôzne a dieťa ich vie len málokedy pomenovať. Môže mať zubný kaz a hryzenie potravy mu spôsobuje bolesť, alebo má v ústach zápal a vyžaduje kašovitú, jednotvárnu stravu. Často tiež opakuje po mladšom súrodencovi a chce sa stravovať rovnako ako ono, alebo potrebuje naplniť svoju potrebu lásky a opatery a túži, aby sa oň rodič staral a venoval sa mu. Pre dieťa je prirodzené mať svoje obľúbené jedlá a pokiaľ spĺňajú požadovanú nutričnú pestrosť a výživu, nie je nutné, aby s jedlom experimentovalo, ak samo nechce.
Ako Správne Reagovať na Detský Regres: Podpora a Pochopenie
Menej závažné regresné správanie môže byť u dieťaťa i častejšie. Ak je však potreba naplnená, dieťa od takéhoto správania spravidla ustúpi. Trebárs staršie dieťa chce, aby aj jeho mama kŕmila, lebo žiarli na mladšie dieťa. Ak to matka pochopí ako výzvu, že jej staršie dieťa s ňou tiež potrebuje tráviť nejaký čas osamote, kedy ju má len pre seba, je dôležité, aby mu to splnila. Nejde samozrejme o to, aby ste dieťaťu vyhoveli doslova vo vrtochu, ktorý požaduje, ale jeho signál si správne preložili a venovali sa mu. Dieťatko postupne prestane trvať na "detskej" potrebe a bude úplne spokojné, ak bude môcť stráviť čas s vami jeho veku primeranejším spôsobom.
Ignorácia Regres Predlžuje a Kedy Vyhľadať Pomoc
To, či pôjde o neškodný jav, ktorý po vymiznutí zložitejšej situácie či uspokojení skrytej potreby odznie, alebo závažnejší prejav, môžete sami ovplyvniť. Ak sa vám dieťa nezdá, vždy na to reagujte a nenechajte ho v tom samého. Klinická psychologička konštatuje: „Napríklad napodobňovanie mladšieho súrodenca, vyrušovanie v škôlke, plač za rodičmi - tieto prejavy často prejdú v priebehu niekoľkých týždňov. Závažnejšie pomočovanie, pokakávanie, sebapoškodzovanie ako búchanie si hlavy, trhanie si vlasov, hryzenie si ruky sú už vystupňovaním, kedy bežné regresné správanie bolo odignorované.“ Keďže uspokojenie potreby bezpečia pri ignorácii jeho prejavov trvalo dlhšie, logicky dlhšie bude trvať, kým sa dieťa upokojí. Odborníčka predpokladá pol roka až dva!
Rada, ako dieťatku pomôcť ovládnuť svoje infantilné prejavy, je jednoduchá: všímajte si ho a reagujte. „Základom je necítiť sa hneď ako zlý rodič, ale snažiť sa porozumieť, čo dieťa týmto chce povedať, čo potrebuje. Či je to viac času s nami, pochvala, podnety mimo domu, menej nervózna a spokojnejšia mama či tatko. Pri závažnejšom regrese je dobré vyhľadať pomoc a spolu s odborníkom popremýšľať nad rodinnou situáciou a zmenách, ktoré dieťa mohli zneistiť," radí psychologička.
Regres Psychomotorického Vývoja a Očkovanie: Kontroverzná Perspektíva
V posledných rokoch sa objavujú aj prípady, keď malo nečakanú reakciu i zdravé dieťa. Deje sa tak podľa pediatričky a imunologičky Jitky Škovránkovej po tom, čo sa prestalo očkovať proti tuberkulóze. Tento aspekt vyvoláva diskusiu a dôležitú potrebu transparentnej komunikácie medzi odborníkmi a rodičmi.
Očkovanie Ako Medicínsky Pokrok a Potreba Jeho Vylepšovania
Jitka Škovránková zdôrazňuje: „Nechcem vyvolávať paniku. V tomto rozhovore budeme hovoriť okrem iného o vzácnych, ale existujúcich vážnych reakciách po očkovaní u dojčiat. O záležitosti, o ktorej odborníci veľmi nehovoria, skôr zaznieva z tábora tých, ktorí sú proti očkovaniu alebo majú pochybnosti o jeho bezpečnosti. Mám pocit, že je preto potrebné zdôrazniť, že náš rozhovor nemá spochybniť očkovanie ako také. Iste. Očkovanie je jeden z pokrokov v medicíne, ktorý musíme podporovať. Zachránilo a stále zachraňuje milióny ľudských životov. Ale mala by tu byť stále aj snaha o jeho vylepšovanie. Výskumníci tiež už niekoľko rokov pracujú na účinnejších a šetrnejších vakcínach.“ Čo jej chýba, je snaha pediatrov o individualizované očkovacie plány pre niektoré deti s reakciami po očkovaní alebo pre rizikové skupiny.
Doktorka Škovránková pracuje v očkovacom centre vo Fakultnej nemocnici v Motole, kde sa špecializuje na očkovanie ťažko chorých detí, detí po chemoterapiách, transplantáciách a detí s autoimunitnými poruchami. Avšak práve k nej sa schádzajú aj rodičia s deťmi, ktoré mali naozaj neprimerané a vážne reakcie po bežnom očkovaní. V prevažnej väčšine áno, a to aj deti, ktorých rodičia najskôr zaťato tvrdili, že po tej skúsenosti, ktorú majú, už dieťa očkovať nenechajú. S rodičmi však dlho hovorí a veľa vysvetľuje. Primárne má v starostlivosti deti so zníženou imunitou, ťažkých alergikov, reumatikov, onkologických pacientov, transplantovaných a deti po závažných chorobách, ktoré stratili vplyvom terapie odolnosť voči infekčným chorobám po predchádzajúcom očkovaní. Tieto deti očkuje v individuálnom režime, niektoré za určitých okolností nemožno očkovať vôbec.
Vzácne, Ale Vážne Reakcie po Očkovaní
Hovoríme o prípadoch, keď k nej prichádzajú rodičia s dieťaťom, ktoré bolo zdravé, ale reagovalo na očkovanie nečakane silno. „Tie najzávažnejšie a zdôrazňujem, že naozaj vzácne, sú takzvané encefalopatické reakcie - s kŕčmi a s poruchou vedomia. V posledných ôsmich rokoch pribudlo detí, ktoré po očkovaní vykazujú určitý regres psychomotorického vývoja, laicky povedané - vrátia sa vývojovo späť.“ Dôvodom je vzájomné ovplyvnenie nervového a imunitného systému potom, čo je imunita očkovaním stimulovaná. Poruchy správania detí? „Chápem vás, pretože toto stále hovoria aj niektorí detskí lekári. Tiež som si spočiatku myslela, že ide skôr o náhodu.“
Vplyv Ukončenia Očkovania Proti Tuberkulóze (BCG)
Jitka Škovránková si začala všímať tieto javy, keď sa prestalo očkovať proti tuberkulóze. „Očkujem už štyridsaťpäť rokov, a kým sa očkovalo proti tuberkulóze, nikdy som sa s takými reakciami po očkovaní - ako pôvodnými vakcínami, tak i súčasnými hexavakcínami - nestretla. Od ukončenia povinného očkovania proti TBC sa reakcie začali vyskytovať.“ Ten mechanizmus je zložitý, ale pokúša sa ho vysvetliť. Po očkovaní hexavakcínou sa navodí protilátková, ale aj bunková imunita, no prevažuje takzvaná protilátková odpoveď. U detí, ktoré boli ako novorodeniatka očkované proti tuberkulóze, sa naopak navodí výhradne bunková imunitná odpoveď, ktorá pretrváva dlho po zahojení reakcie. „Tieto imunitné produkty sa po oboch očkovaniach vzájomne ovplyvňujú a vo svojom dôsledku utlmia neprimerané reakcie po hexavakcíne.“
Odporúčania Pri Silných Reakciách po Očkovaní
Očkovanie všeobecne vyvoláva zápalovú reakciu, tá je - do istej miery - prirodzená. Keď však niektoré z príznakov pretrvávajú dlhšie ako týždeň alebo sú veľmi intenzívne (vysoké teploty), prípadne sa zmení správanie dieťaťa, potom Škovránková odporúča konzultovať reakciu s pediatrom a s ďalšou dávkou vakcíny počkať. Očkovať je vhodné najskôr o 3 až 6 mesiacov, a to iba štvorzložkovou vakcínou, teda len tetanus, záškrt, čierny kašeľ a hemofil (niekedy je lepšie dokonca vynechať aj zložku čierneho kašľa a záškrtu). Aj keď ide o zápal neinfekčný, vieme, že u takého dieťaťa sa môže naštartovať porucha správania, spánku a oneskoriť psychomotorický vývoj. Existujú totiž paralely medzi zápalom a neurologickými poruchami, a to najmä u malých dojčiat.
Hovorí sa aj o neurologických reakciách. Môžu byť bezprostredné, ale aj oneskorené. Objaví sa zníženie svalového tonusu, zášklby tela alebo končatín, prepínanie do tvaru luku, alebo sa naopak utlmí spontánna hybnosť. Dieťa je zároveň veľmi plačlivé a mrzuté. Môže dôjsť k poruchám spánku alebo vokalizácie - dieťa si prestane pohmkávať. Alebo prestane reagovať na kontakt s matkou, prestane sa usmievať. „Veľmi vzácne som sa stretla s vážnymi encefalopatickými poruchami, s poruchou vedomia a kŕčmi. Môže sa stať, že očkovanie naštartuje prvé prejavy epilepsie, ale zdôrazňujem, že len v prípade, že už nejaká dispozícia k záchvatom u dieťaťa je. Výnimočne môže po očkovaní proti osýpkam dôjsť aj k zápalu mozgu, frekvencia sa však uvádza jeden prípad na milión očkovaných.“
Komunikácia s Rodičmi a Spolupráca Pediatrov
Praktickí lekári o tom vedia? Spolupracujú? „Niektorí áno, ale bohužiaľ niektorí nie. Tí stále hovoria, že zmeny správania, ktoré rodičia pozorujú, s očkovaním nesúvisia. Keď som o svojich poznatkoch prednášala, zástupcovia vakcinológov sa na mňa oborili, že robím zbytočnú paniku. A pediatri sa tiež obrátili proti mne, nebrali moje odporúčania a argumentáciu veľmi vážne. Lenže podstate imunitnej odpovede po očkovaní málokto naozaj rozumie, nie je to pediatria alebo epidemiológia, je to biológia a imunológia.“ Aby bola spravodlivá, nejde len o nechuť sa tým zaoberať. Napríklad trivakcíny sa musia kupovať v balení po desiatich dávkach. Chápe, že sa pre jedno dieťa a dve potrebné dávky zdráhajú toto balenie kúpiť. Ale doba expirácie je až dva roky a je presvedčená, že detí, pri ktorých by bolo vhodné hexavakcínu rozložiť, je viac.
Rodičia, ktorí majú obavy, by mali situáciu prebrať s pediatrom a pokúsiť sa s ním dohodnúť na ďalšom postupe. Pediater môže zavolať do špecializovaného centra a poradiť sa. „Ak bola reakcia závažnejšia a situácia si to naozaj vyžaduje, vtedy dieťa preberieme, prípadne deťom z Moravy odporučíme konzultáciu v brnenskom očkovacom centre.“ Štatistiky nie sú komplexné; do centra prichádzajú tak jeden-dva prípady za 14 dní. Jitka Škovránková má atestáciu z pediatrie a imunológie. Hovorí rodičom pravdu.
„Povedali sme si, aké prejavy by mali rodičov znepokojiť, obávam sa však, že veľa ich bude znepokojených už vopred po prečítaní nášho rozhovoru.“ Na opatrnejšom postupe, najlepšie na preventívnom rozložení vakcín, by sa mal rodič s pediatrom dohovoriť pri dieťati, ktorého starší súrodenec prekonal nejaké vážnejšie alebo pretrvávajúce reakcie (opäť, nejde o deň - dva mierne zvýšenej teploty či hnevu, to je normálne a neexistuje dôvod na obavy). Opatrnosť odporúča tiež u detí rodičov, ktorí majú obaja ťažké alergie alebo autoimunitné systémové ochorenie. „Rozhodne nechcem vyvolávať žiadnu paniku a znovu opakujem, že sa to týka desiatok detí, ale nemôžeme sa tváriť, že je jedno, že nejaké deti takéto reakcie majú.“ Hovorí rodičom len pravdu. A hovorí ju aj rodičom, ktorí prídu do jej ambulancie. „A ako som už povedala na začiatku, nakoniec odchádzajú s naočkovanými deťmi, pretože im vysvetlím dôvod aj mechanizmus vzniku reakcie. Niekedy sa dohodneme napríklad len na tom najnutnejšom, ale väčšinou to prijmú. Deti nenaočkujem len mimoriadne v prípadoch, keď sú na to naozaj závažné dôvody a očkovanie by dieťa ohrozilo. Deti, ktoré nemôžu byť očkované, chráni práve tá povestná zaočkovanosť populácie. Je to zásadný argument za plošné očkovanie, nemožno proti nemu nijako namietať. Okrem záujmov osobných. A asi je prirodzené, že rodičia sa boja predovšetkým o svoje dieťa.“
Občas sa zdá, že rétorika niektorých vakcinológov či epidemiológov je vyhrotená - že každého, kto má napríklad len otázky k zákonnej povinnosti očkovať alebo sa bojí, že jeho dieťa je oslabené a mohlo by reagovať neadekvátne, alebo volá po rozložení vakcín, dávajú do jedného vreca s militantnými a nebezpečnými antivax aktivistami. Alebo majú tendenciu tieto hlasy zľahčovať, niekedy zosmiešňovať. „Mne sa to tiež nepáči. Viem, ako sa vypláca s ľuďmi hovoriť. Neútočiť na nich, nezosmiešňovať ich, ale vysvetľovať. Čím viac pediatrov bude ochotných s rodičmi o vakcinácii hovoriť a čím viac sa budú v tejto problematike vzdelávať, tým lepšie.“ Nedávno čítala článok, kde pediatrička vravela, že vôbec nemá tušenie, ako vakcína pracuje. Ak majú školenia, tak od vakcinológov či epidemiológov, ktorí im vysvetlia, pred akými chorobami vakcíny chránia, ale imunologické princípy a reakcie už nie. Aj keď je naozaj protiočkovacie jadro skôr minoritné, jeho hlas je veľmi silný. A mýty a bludy sa šíria ďalej a ďalej. Áno, bohužiaľ, niektorí ľudia sú presvedčení o svojej pravde, ale nevedia o tom nič. To je smutné.
Povinné Očkovanie a Jeho Limity
„Viem, že očkovanie je užitočná vec, ale prekáža mi, že je to povinné.“ Tento postoj je pomerne častý. Mnohým ľuďom sa nepáčia postihy za neočkovanie a fakt, že povinných očkovaní je toľko. V mnohých krajinách je prístup k očkovaniu voľnejší a zaočkovanosť je tiež dobrá. Tu skôr počujeme, že keď sa to zvoľní, ľudia sa na to vykašlú. V niektorých krajinách to majú urobené tak, že rodičia zodpovedajú zo zákona za to, že dieťa bude v určitom veku očkované na určité konkrétne choroby, a je to flexibilné podľa aktuálnej epidemiologickej situácie. Napríklad kým nebola epidémia osýpok, bolo očkovanie proti nim síce povinné, ale vec sa riešila až pri nástupe do škôlky.
Zmysel má povinné očkovanie proti tetanu, ale povinné očkovanie proti obrne a hepatitíde B v dojčenskom veku jej pripadá pri súčasnej epidemiologickej situácii nadbytočné. Aj jeho účinnosť je lepšia pri očkovaní v neskoršom veku. Plošne hradené očkovanie áno, ale nie povinné. Povinné má byť len to, čo je hrozba. Preto by bola za, aby sa hexavakcína zmenila na povinnú pentavakcínu bez zložky žltačky, alebo tetravakcínu (tetanus, čierny kašeľ, záškrt, hemofil), ku ktorej by sa doočkovávala obrna. Žltačku by pokojne nechala na neskôr, kvalitnejšia imunologická odpoveď na toto očkovanie je v piatich - šiestich rokoch. Apropo, povinné očkovanie dojčiat proti žltačke B vzbudzuje veľa otázok. Úprimne, nevie.
Keď spomenula obrnu, Československo bolo tuším prvou krajinou, ktorá v 60. rokoch zaviedla plošné očkovanie proti obrne. Obrna je závažná choroba a rozhodne by sa nemalo prestávať s plošným očkovaním. A to nielen preto, že ho v Československu zaviedol jej svokor… Je to veľmi účinná vakcína, ktorá nemá žiadne vedľajšie účinky, dokonca v nej nie sú ani soli hliníka. Profesor Škovránek, otec jej manžela, bol v 60. rokoch hlavný hygienik a spoločne s virológmi rozhodli o plošnom očkovaní proti obrne. On rozhodol z úradnej moci. A tento jej svokor vzal v roku 1960 na seba zodpovednosť a rozhodol, že sa u nás ako v prvom štáte na svete zavedie plošné očkovanie živou vakcínou. „Predstavte si, keby deti mali na vakcínu nejaké silné nežiaduce reakcie! To by bol strašný „prúser“. Hrdina.“ Áno, efekt bol neuveriteľný. Choroba, ktorá mrzačila deti, bola do roka preč.
Hliníkové Soli vo Vakcínach: Diskutabilný Adjuvans
Spomenuli sa soli hliníka, ktoré sa v mnohých vakcínach používajú, pretože zvyšujú účinok očkovacej látky. V jednotlivých vakcínach je prísne kontrolované množstvo, vysoko podlimitné, čo sa týka toxikologických účinkov, lenže porcie hliníka sa sčítajú. Asi právom sa niektorí ľudia pýtajú, či nie je riskantné, keď dostane dojča v priebehu pár mesiacov niekoľko dávok vakcín s hliníkom, do toho prijíma hliník prirodzene v materskom mlieku alebo v sunare, alebo z prostredia. Na to sú rôzne názory. Hliník má určité toxické vlastnosti, zložito sa metabolizuje, v rôznych tkanivách v podobe organických zlúčenín aj ako soľ. Áno. Môže sa potom dostať aj do mozgového tkaniva.
Opäť platí, že menej valentné vakcíny boli šetrnejšie aj v dávkovaní hliníka, pri väčšom rozstupe vakcín sa tiež stihne odbúrať, skôr než príde ďalšia dávka. Vyberať si z rôznych uhlov pohľadu nie je vôbec jednoduché. Stále platí, že všeobecné výhody vakcinácie ďalekosiahlo prevažujú nad negatívnymi účinkami.
Vyvrátený Mýtus o Autizme a Očkovaní
Potom tu máme ten stále dookola opakovaný, mnohokrát vyvrátený mýtus o vzniku autizmu u detí po očkovaní. Jitka Škovránková si nepamätá na jediný prípad, že by niekto prišiel čo i len s podozrením, že z jeho dieťaťa po očkovaní MMR vakcínou v ich ambulancii je autista. Na autizmus musí byť dispozícia; ako je pri niektorých typoch autizmu uvedené v literatúre, ide o autoimunitný zápal v centrálnom nervovom systéme. Nevznikne teda očkovaním. Nie. Autizmus môže spustiť napríklad ťažká vírusová infekcia - spomína si na prípad, keď sa po osýpkovej vakcíne u autistického dieťaťa zhoršili prejavy autizmu, ale nikdy sa nikto autistom nestal v dôsledku očkovania.
Budúcnosť BCG a Rastúca Hrozba Osýpok
Škovránková uviedla, že pred nežiaducimi reakciami na hexavakcínu deti skôr chránila vakcína proti tuberkulóze, takzvaná kalmetizácia. Keď sa nedávno pripravovala na rozhovor o tuberkulóze, šokovalo ju, že tá choroba ročne prepukne u desiatich miliónov ľudí a dva milióny na komplikácie v súvislosti s tuberkulózou alebo na jej následky ročne zomrú. Človeka až udivuje, že sa s očkovaním prestalo. „Som o tom presvedčená. Tá choroba sa ďalej šíri v súvislosti s otvoreným svetom a migráciou, aj u nás počty prípadov porastú. Vakcína proti TBC stimuluje takzvanú bunkovú imunitu, zvyšuje tak ich odolnosť proti vírusom a zmierňuje alergické reakcie alebo výsev ekzémov.“ O znovuzavedení plošného očkovania sa uvažuje, vakcinológovia však chcú počkať až na novú generáciu vakcín. Ona by očkovala hneď, aj tou starou. Teraz sa po narodení očkujú len deti rizikových skupín, napríklad prisťahovalcov z Ukrajiny, kde je tuberkulóza hojnejšia.
Na záver by ešte rada spomenula osýpky, ktoré sú po rokoch, čo o nich nebolo počuť, na vzostupe, možno sa blížime aj k počiatku epidémie. Väčšina z nás v detstve očkovaná proti osýpkam bola, ale ako sme sa mnohí až teraz dozvedeli, nie sme chránení doživotne. Áno. Je lepšie nechať sa zaočkovať. Dospelí sa očkujú spravidla po kontrole protilátok. Vraj však nie sú k dispozícii monovakcíny, iba trojvakcíny osýpky - mumps - rubeola. Vôbec nie. Za reakciu je zodpovedná len osýpková zložka. A imunita proti rubeole a mumpsu sa tiež hodí. Aj tá časom vymizne. Osýpky vedia byť veľmi škaredá choroba, keď máme k dispozícii ochranu, je dobré ju využiť.
tags: #regres #nechut #mat #dieta