Veronika Remišová, poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky, známa svojím aktívnym pôsobením v slovenskej politike, predstavuje komplexnú osobnosť, ktorej verejné vyjadrenia a politické iniciatívy sú často ovplyvnené aj jej hlbokými osobnými skúsenosťami. Do slovenského parlamentu sa dostala na kandidátke strany OĽaNO a neskôr sa pridala k tímu schopných odborníkov v strane Za ľudí, čo signalizuje jej neustále hľadanie konštruktívnej a energickej politiky. Jej cesta do politiky bola motivovaná snahou o morálnu obrodu a očistenie krajiny od korupcie, ako aj zásadnými zlepšeniami v kľúčových oblastiach, akými sú školstvo, zdravotníctvo a spravodlivosť. Slovensko podľa nej momentálne potrebuje víziu nie na štyri roky, ale na dvadsať rokov, aby zvládlo výzvy ako starnutie obyvateľstva a automatizácia. Pre ňu samotnú je však oblasť rodiny a detí, a s tým súvisiaca adopcia, nielen osobnou skúsenosťou, ale aj jednou z dôležitých tém, ktoré formujú jej politické postoje.
Adopcia, ktorá je často vnímaná ako súkromná záležitosť, sa v slovenskom politickom prostredí ukazuje aj ako osobná skúsenosť viacerých zákonodarcov. Táto téma sa dotýka mnohých slovenských politikov, ktorí sa otvorene priznali k svojim skúsenostiam s adopciou alebo životom v detskom domove. Ukazuje sa, že adopcia nie je len záležitosťou celebrít, ale aj reálnou súčasťou života tých, ktorí formujú verejné dianie.
Politické Spektrum a Skúsenosti s Adopciou
V slovenskom parlamente sa nachádzajú politici, ktorí si osvojili deti, a tiež tí, ktorí majú vlastné spomienky na život v detských domovoch. Táto rozmanitosť skúseností prináša do politických diskusií hlbší, osobnejší rozmer.
Napríklad, Miroslav Číž zo Smeru sa priznal, že vyrastal v detskom domove a neskôr našiel šťastie v pestúnskej rodine. Jeho príbeh podčiarkuje dôležitosť stabilného a láskavého domova pre deti v núdzi. Medzi politikmi, ktorí sa môžu pochváliť deťmi čakajúcimi na druhú šancu v detských domovoch, je aj Béla Bugár. Béla Bugár si so svojou manželkou adoptovali dcérku Krisztínu, keď bola ešte bábätko. V rozhovore pre Sme spomínal, ako ju manželke položili do lona a ona chytila jeho prsty a už nepustila. Pôvodne chcel syna, ale keď sa ho Krisztína tak držala, bolo rozhodnuté. Táto osobná skúsenosť ilustruje silu okamžitého puta, ktoré môže vzniknúť medzi rodičom a adoptovaným dieťaťom.
Podobnú skúsenosť, hoci s individuálnymi rozdielmi, majú aj ďalšie známe osobnosti ako Eva Černá, Natália Blahová a samotná Veronika Remišová.
Eva Černá: Osudové Stretnutie v Detskom Domove
Eva Černá, bývalá reportérka televízie Markíza a neskôr banková ombudsmanka, pracovala pre Nadáciu Markíza, kde aktívne pomáhala detským domovom na Slovensku. Počas svojich návštev detských domovov sa stretla s malou Lindou. Pri prvom stretnutí ju Linda očarila, no pôvodne mala ísť do inej rodiny. Osud to však zariadil inak. Keď sa Eva Černá vrátila do domova s pomocou, Lindu tam opäť našla. Vzala ju do náručia a povedala jej, že čaká asi na ňu. Linda sa do rodiny začlenila bez problémov a Eva Černá mala z výchovy malého dieťaťa radosť aj napriek tomu, že už mala 15-ročnú dcéru. Jej príbeh je dôkazom, že láska a domov môžu nájsť cestu aj v nečakaných situáciách.
Natália Blahová: Odhodlanie Vytvoriť Domov
Natália Blahová, poslankyňa za SaS, spomína, že myšlienka adopcie bola s ňou a jej manželom už dlho. Rozhodli sa vziať si dieťa, ktoré nikoho nemá, a vytvoriť mu domov. V čase adopcie už mala dvoch synov, čo ukazuje jej odhodlanie rozšíriť rodinu a ponúknuť lásku aj ďalšiemu dieťaťu. Po príchode dcérky Betky do rodiny si uvedomila, že dievčatá treba vychovávať trochu inak ako chlapcov. Betka potrebovala cítiť záujem a pozornosť, a ak ju chcel niekto napomenúť, musel hovoriť ticho a pokojne. Natália Blahová radí ľuďom, ktorí sa rozhodnú pre adopciu, aby sa nechali viesť srdcom. Jej skúsenosť zdôrazňuje individualitu každého dieťaťa a potrebu citlivého prístupu.
5 rokov na Slovensku: Cesta adaptácie, rodiny a rastu
Veronika Remišová: Cesta k Adopcii a Jej Realita
Veronika Remišová, rovnako ako jej kolegovia, má hlbokú osobnú skúsenosť s adopciou. So svojím manželom Milanom oslávili 22 rokov manželstva a obaja si adoptovali deti. Politička sa netají tým, že obidve jej deti sú adoptované. Spomína, že nad adopciou rozmýšľali dlhšie a inšpirovali ich priatelia. Za najnáročnejší považuje administratívny proces, ktorý je často byrokraticky náročný. Absolvovali prípravu cez občianske združenie Návrat, ktorá trvala niekoľko mesícov. Toto združenie, ktoré ich pripravovalo na adopciu, bolo líderke Za ľudí vyčítané počas kauzy eurofondov, čo naznačuje politické pozadie aj v takýchto osobných záležitostiach.
Veronika Remišová upozorňuje, že deti v procese osvojenia majú za sebou ťažké osudy a je nereálne očakávať, že problémy zázrakom zmiznú. Mnohé si nesú traumy až do dospelosti a môžu bolestivo hľadať svoju identitu. Za každým dieťatkom, ktoré prichádza na osvojenie, je jeden veľký smutný príbeh. Podporu našla aj v širšej rodine a priateľoch, ktorí chceli pomáhať a opatrovať. Veronika Remišová upozorňuje, že v prvých mesiacoch po osvojení sa odporúča obmedziť kontakt s cudzími ľuďmi, aby si dieťa zvyklo na nový domov a stálych opatrovateľov. Tieto poznatky zdôrazňujú komplexnosť a emocionálnu náročnosť adopcie pre všetky zúčastnené strany.
Dnes si myslí, že pre šťastný život stačí dieťaťu dať veľa nezištnej lásky. Ak túto lásku dieťa dostane, má všetko, čo potrebuje. Veronika Remišová vyvracia obavy z adopcie a hovorí, že zrazu zistíte, že by ste za tie deti položili aj život, a je vám úplne jedno, ako prišli do rodiny. Aktuálne je v procese osvojenia druhého dieťaťa, čo potvrdzuje jej hlboké presvedčenie o dôležitosti a napĺňaní adopcie. S manželom Milanom Remišom si adoptovali obe deti. Manželia Remišovci podľa Obchodného registra SR spoločne figurujú vo firme Papageno, s.r.o., ktorá bola spomínaná v súvislosti s kauzou eurofondov.
Veronika Remišová upozorňuje na „kasárenský režim“ v detských domovoch, kde sa pri deťoch striedajú viacerí opatrovatelia a nikto ich nezoberie na ruky, keď plačú. Niektoré deti po čase prestanú plakať, pretože sa naučili, že plač nemá význam. Tento pohľad podčiarkuje jej politickú motiváciu presadzovať zmeny v systéme starostlivosti o deti.
Veronika Remišová: Politická Kariéra a Rodinný Život
Veronika Remišová (45) prežíva náročné pracovné obdobie, počas ktorého sa snaží udržať stranu Za ľudí pokope. Po voľbách sa stala vicepremiérkou, predsedníčkou strany Za ľudí a ministerkou investícií a regionálneho rozvoja. Napriek minimu času, ktorý trávi s rodinou, ju práve manžel a deti chránia pred napätím a stresom. Počas tohto náročného obdobia je pre ňu dôležitá podpora rodiny. Jej manžel Milan sa venuje rodine a ona sa snaží tráviť každú voľnú chvíľu s nimi. Často chodí z práce až po polnoci, preto sa snaží deťom venovať každú voľnú chvíľu. S rodinou rada podniká výlety do prírody. Miluje hory a plánuje s deťmi hrebeňovku so stanom. Tento typ aktivít im pomáha udržiavať silné rodinné väzby a nachádzať pokoj v náročnom politickom prostredí. Milan Remiš v minulosti pôsobil v európskych inštitúciách, dnes je poslancom mestského zastupiteľstva Bratislava - Staré Mesto. Predsedníčka Za ľudí je pracovne veľmi vyťažená, viackrát preto verejne priznala, že veľká časť starostlivosti o deti leží na pleciach jej manžela.
Veronika Remišová na sociálnych sieťach zdieľa väčšinou svoje politické postoje a názory, no len zriedkavo ukáže zábery so svojou rodinou. S manželom Milanom oslávili 22 rokov manželstva a výročie oslávili v horách. Hoci tak nepôsobí, nesie si so sebou poriadne veľa tajomstiev, hoci to, že študovala Vysokú školu múzických umení (VŠMU), je tým najmenším.
Hodnoty a Spoločenské Otázky vo Svetle Jej Života
Veronika Remišová je veriaca a tvrdí, že kresťanstvo dáva ľuďom vnútorné mantinely, ktoré považuje za referencie na konanie dobra. Z viery čerpá svoju vďačnosť a pokoru k životu. Viera v Boha je pre ňu zdrojom sily. Veronika Remišová odmieta, že kresťanstvo v politike sa prejavuje len pri témach, kde sa názorovo stretávajú skupiny pro-life alebo pro-choice ako napríklad pri interrupciách, pri antikoncepcii, eutanázii či umelom oplodnení. Aj postoj ku korupcii u nej vychádza z pocitu hlbokej nespravodlivosti, čo prepojila aj so svojou vierou.
Jej osobná skúsenosť s adopciou, kedy priznala, že obe jej deti sú adoptované, ozrejmuje jej postoj k nenarodeným deťom. Je ovplyvnený tým, koľko radosti vie priniesť každé jedno dieťatko. Aj svojou skúsenosťou s adopciou podporuje snahy „chrániť počatý život“. Priamemu zásahu do súčasného právneho stavu sa však vyhýba nielen pri diskusiách o potratoch, ale aj pri téme registrovaných partnerstiev. Veronika Remišová potvrdzuje predvolebné sľuby jej strany, že hodnotové otázky nebudú v parlamente otvárať. V situácii, keď však s potratovým návrhom prišiel niekto iný, majú aj poslanci zo strany Za ľudí voľnú ruku a môžu zahlasovať podľa svojho svedomia a presvedčenia. Tento prístup odráža snahu o konsenzus a rešpektovanie individuálnych presvedčení v rámci strany.
5 rokov na Slovensku: Cesta adaptácie, rodiny a rastu
Strana Za ľudí sa bude snažiť osloviť aj kresťanského voliča. V ich programe bude silnou programovou témou podpora rodiny. Na Slovensku sa rodí takmer najmenší počet detí zo všetkých vyspelých krajín sveta. Nedostatok detí sa v krajine prejaví v podobe problémov s udržaním výšky dôchodkov, zdravotného systému, ale aj celkovej vitality a životaschopnosti krajiny. Rozhodnutie mať deti je súkromným rozhodnutím každého z nás. Chceme však, aby náš štát bol priateľský k rodinám, vážil si ich a ocenil námahu rodičov, ktorí svoj čas a lásku venujú výchove detí. Veľkým problémom je takisto chudoba rodín. Za posledných 20 rokov sa riziko chudoby presunulo najmä na rodiny s deťmi. Chudobou trpia predovšetkým rodiny, kde niektorý z rodičov nepracuje. Chcú podporovať výstavbu nájomných bytov, najmä pre nízkopríjmové mladé rodiny a vytvoriť systém takzvaného prestupného bývania, zabezpečiť právo na škôlku pre každé dieťa, odmeniť príspevkom k dôchodku starých rodičov, ktorí pomáhajú so starostlivosťou o deti. Problémom je aj kríza rodiny. Ich prioritou je obnoviť a poskytovať preventívnu starostlivosť a rozvíjať služby pre mladých ľudí, rodiny s deťmi, ako aj manželstvá ohrozené rozvratom. Konzervatívna téma je aj lepšia ochrana životného prostredia a „striedma“ ekonomika: menej plastu, menej odpadov, menej plytvania potravinami. Tieto body programu úzko súvisia s jej osobnými hodnotami a skúsenosťami s rodinou a deťmi.
Vzdelanie, Kariéra a Návrat na Slovensko
Veronika Remišová je rodená Žilinčanka, no vysokú školu navštevovala v Bratislave. Tu študovala na VŠMU, odkiaľ má doktorát z odboru divadelného umenia. O jej rodine je známe len veľmi málo. Vie sa, že pochádza zo silne veriacej rodiny. Remišovej otec bol lekárom a milovníkom hôr. Stará mama bola poetka. Veronika vyštudovala umenie, horám sa venuje vo voľnom čase. Remišová na umenie po prvýkrát natrafila ešte na základnej škole. Okrajovo to spomenula v rozhovore pre Plus 7 dní. „Na základnej škole som vystupovala v detskom predstavení, keďže sme mali zapáleného učiteľa na základnej umeleckej škole. Ten nám vštepoval lásku k umeniu a k hudbe, k estetike ako takej."
Istú časť štúdia však prežila aj v zahraničí - na parížskej univerzite Sorbonna ukončila magisterské štúdium v oblasti audiovizuálnej komunikácie. Rok strávila v Paríži, kde študovala na slávnej univerzite Sorbonne audiovizuálnu komunikáciu. V Bruseli zas absolvovala štúdium medzinárodných vzťahov. Keď sa dostala na slávnu francúzsku školu, mala už skončený tretí ročník VŠMU. V krajine pobudla jeden rok, naraz totiž absolvovala tretí aj štvrtý ročník. Štúdium ukončila vo francúzštine a počas neho dokonca bývala v kláštore. Prinútila ju k tomu ťažká finančná situácia v rodine. „Rehoľné sestry mi za prácu poskytli ubytovanie a stravu. Pracovala som v kuchyni, v záhrade, okolo domu,“ priznala sa Remišová v rozhovore pre týždenník Život. Pre finančnú situáciu a náročné štúdium dokonca tvrdí, že počas svojho pobytu vo Francúzsku nebola ani raz na káve. Spoločne s manželom neskôr pracovala v európskych inštitúciách, ktoré opustila a vrátila sa na Slovensko.
Neskôr niekoľko rokov spoločne s manželom žila v Bruseli, kde pôsobila v Európskej komisii. Podľa jej slov sa rozhodli vrátiť na Slovensko, pretože v Belgicku sa cítili ako v „zlatej klietke“. Po návrate na Slovensko krátky čas prednášala na Univerzite Komenského. Na život v Belgicku má tiež „zaujímavé“ spomienky. Ešte počas stáže v roku 2002 sa totiž pravidelne zúčastňovala na modlitebných skupinách a chodila aj do kostola, vďaka čomu na ňu kolegovia pozerali ako na „náboženskú fanatičku“.
Remišová nakoniec vstúpila do verejného života v roku 2014, keď začínala v komunálnej politike. Na kandidátke strany OľaNO vo voľbách v roku 2016 figurovala na prvom mieste. Verejnosť vtedy zaujala aj investigatívnymi blogmi, pomocou ktorých odhalila niekoľko káuz bývalej vlády. Do politiky vstúpila s tým, že chcela spraviť zmeny v školstve, nakoniec zakotvila pri investíciách a regionálnom rozvoji. Tento rezort v súčasnosti vedie. V minulosti vystupovala po boku Igora Matoviča, v parlamente dokonca patrila medzi najviac aktívnych politikov. Pred rokom zo strany odišla a neskôr sa pridala k novému projektu exprezidenta Andreja Kisku Za ľudí, ktorú už najnovšie vedie. Pomerne krátko od svojho vzniku má strana Za ľudí nové vedenie. Po končiacom Andrejovi Kiskovi (57) sa líderskej pozície ujala Veronika Remišová (44). Remišovej pokojná povaha zrejme vyplýva aj z toho, že je šťastne zadaná, s manželom majú dvoch synov. "S manželom sme boli spolužiaci na bilingválnom belgickom lýceu. A hlavne sme spoločne skautovali, obaja sme viedli tímy malých skautiek a skautov. To nás zocelilo aj na náročné situácie, vieme postaviť latrínu, variť pre 100 ľudí, rozložiť oheň aj s mokrým drevom a podobné užitočné veci, ktoré sa vám zídu v horách a letných táboroch, kde máte na starosti kopec hravých detí," prezradila vicepremiérka. O svojom súkromí hovorí nerada, verejnosť sa tak informácie dozvedá len postupne. Napriek tomu sa nikdy netajila tým, že obe svoje deti si s manželom Milanom Remišom adoptovali.
Remišovej Pohľad na Spravodlivosť a Dôveru v Štát
Veronika Remišová pred vstupom do politiky sa venovala hlavne oblasti korupcie a snažila sa presadzovať systémové riešenia, ktoré má pripravené a stačí ich uviesť do praxe. Na týchto témach bude naďalej pracovať. Po smrti Jána a Martiny sa ukázalo, že dôvera v políciu je najvypuklejšou témou v našej spoločnosti. V polícii je mnoho čestných, statočných a odvážnych policajtov. Potrebujeme spoľahlivú prokuratúru, bez káuz a bez esemesiek s človekom obvineným z objednávky vraždy. A potrebujeme efektívnu a nezávislú policajnú inšpekciu, ktorá nestíha len drobné chyby radových policajtov, ale hlavne veľké ryby medzi vysokými policajnými dôstojníkmi a veľkú korupciu v radoch policajtov.
V ľuďoch je veľká túžba po zmene. Nebude ľahké po 12 rokoch vlády Smeru a SNS očistiť spoločnosť od všetkých škodlivých nánosov a zažratej špiny. Predchádzajúce pravicové vlády síce robili tvrdé reformy, ale zabudli na tých najzraniteľnejších. Jej strana chce presadzovať také opatrenia, aby zabezpečila ľuďom dôstojnú kvalitu života - to znamená pocit istoty, že štát sa o človeka postará, keď to najviac potrebuje. Keď ochorie, stane sa obeťou trestného činu, nespravodlivosti, alebo príde o zamestnanie. Rovnakú kvalitu života či človek žije v malej dedinke na východe Slovenska, alebo veľkom meste. A takisto musia obnoviť na Slovensku štát založený na dôvere. Posledné roky miera dôvery upadala najmä v dôsledku rodinkárstva, úplatkárstva, rôznych škandálov a silnej byrokracie, ktorá trápi ľudí i podnikateľov. Ak je v spoločnosti nízka miera dôvery, upadá kvalita vzťahov, podnikateľského prostredia a morálky všeobecne. Človek musí mať dôveru v to, že dostane kvalitné služby od štátu nie preto, že niekoho pozná, ale preto, že má na ne právo. Dôveru, že sa budú plniť pracovné zmluvy a dohodnuté pracovné podmienky. Dôveru, že pravidlá platia pre všetkých.
Určite áno, v septembri budú napríklad rokovať o jej návrhu zákona na preukazovanie príjmu a majetku. Posledných 30 rokov vnímame totiž na Slovensku obrovskú nespravodlivosť. Vznikla tu skupina ľudí, ktorá sa obohacuje na štáte a obohacuje sa na úkor ľudí, ktorí poctivo platia dane. Táto skupina nadobudla obrovské majetky nelegálnym spôsobom, korupciou, trestnou činnosťou. Je tu menšina, ktorá bohatne na úkor všetkých čestných ľudí a je tu väčšina, ktorá na týchto podvodníkov drie. Príkladom neschopnosti štátu je napríklad kauza Bašternák, kde usvedčený a odsúdený daňový podvodník Ladislav Bašternák stihol prepísať väčšinu majetku z nelegálne nadobudnutých peňazí na blízke osoby. Priame krytie, alebo nedôsledné stíhanie podvodníkov, nedostatočný boj proti praniu špinavých peňazí, symbolický boj proti korupcii, klientelizmus a rodinkárstvo, to nie sú len javy ohrozujúce ekonomiku štátu, ale predovšetkým vážne narúšajú dôveru občanov v demokratický a právny štát.
Veľa sa hovorí o počúvaní voličov ĽSNS a ich dôvodoch utiekať sa k voľbe extrému. Chodí veľa po regiónoch, hlavne na východe. Považuje to za veľmi dôležité, pretože ľudia v regiónoch najlepšie vedia, aké problémy ich trápia a čo potrebujú. Strana M. Kotlebu ponúka zjednodušené riešenia, ktoré nikdy nebudú fungovať. Najlepším príkladom je pôsobenie Mariána Kotlebu vo funkcii banskobystrického župana. Mal moc, mal funkciu, sľuboval, že zamestná 15 tisíc ľudí, no v skutočnosti zamestnal deväťdesiat vrátane svojej rodiny. S rómskou problematikou tiež vôbec nepohol a aj z toho je vidieť, že je neschopný riadne spravovať akýkoľvek úrad.
Slovensko často rieši hodnotové otázky ako je interrupcie, zväzky osôb rovnakého pohlavia či Istanbulský dohovor. Kde v týchto témach chce stáť strana Za ľudí? Na Slovensku nie je tak veľa tém, ktoré dokážu spoločnosť spoľahlivo rozdeliť na dva znepriatelené tábory. Registrované partnerstvá či adopcie detí pármi rovnakého pohlavia medzi takéto témy ale patria. Preto keď po voľbách zostavia konečne dobrú vládu, pokladá za rozumné, aby riešili problémy, ktorých naliehavosť pociťuje väčšina ľudí na Slovensku a tieto témy neplánujú otvárať. Česká republika dokázala úspešne doriešiť tému odluky štátu od církvi. Otázka financovania cirkví sa na Slovensku rieši už roky a treba o tom diskutovať aj s predstaviteľmi cirkví. Na Slovensku stále neprebehlo úplné vrátenie majetkov, ktoré zhabali komunisti cirkvám a rehoľným spoločenstvám a ani ich odškodnenie. Treba však povedať, že Cirkev si už aj v dnešnej dobe veľa aktivít financuje sama, prípadne sa na tieto aktivity skladajú veriaci. Len na nedávnej nedeľnej svätej omši pán farár hovoril o oprave strechy kostola, na ktorú sa skladali veriaci sumou 90 tisíc eur. Pritom kostoly sú národným kultúrnym dedičstvom.
Slovensko bude sláviť 30 rokov od Nežnej revolúcie. Keď sme pred 30 rokmi porazili komunizmus, mysleli sme si, že sloboda je naša raz a navždy. No prišiel mečiarizmus, ktorý nás doviedol na okraj priepasti. Prišla generácia politikov, ktorí našu krajinu drancujú a využívajú len na vlastné obohatenie sa. Dnes znovu stojíme na križovatke a máme šancu vybrať si, aký bude náš zajtrajšok. Aký bude charakter Slovenska a jeho budúcnosť. Či to bude štát, kde právo a spravodlivosť bude platiť pre každého rovnako. Štát, kde talent, energia a húževnatosť budú odmenené a za poctivú prácu dostanú ľudia riadne zaplatené. Krajina, kde dane budú ľudia platiť s hrdosťou, ako investíciu do budúcnosti svojich detí a politici s pokorou a múdro spravovať Slovensko, ktoré im ľudia zverili. Vieme, akým prekážkam čelíme. Čo nám však dnes chýba, je politika zdravého rozumu, bez malicherností a vzájomných hádok. Ona však verí Slovensku.
Ako hodnotí prvé kroky Zuzany Čaputovej v úrade prezidentky? Zuzana Čaputová je vo funkcii krátko a nemala ešte možnosť výraznejšie ovplyvniť politiku na Slovensku. Sklamalo ju však, že pani prezidentka nevyužila svoje ústavné právo a nevrátila do parlamentu zákon, ktorým vládna koalícia krátko pred voľbami zásadným spôsobom menila pravidlá pre volebnú kampaň a výrazne znevýhodnila nové politické strany. Zákon prešiel parlamentom za 24 hodín, spôsobom ako za Mečiara, pretože zneužili skrátené legislatívne konanie určené pre prípady ohrozenia bezpečnosti alebo hrozby značných hospodárskych škôd. Tieto názory ukazujú jej kritický prístup k politickým procesom a snahu o transparentnosť a spravodlivosť.
5 rokov na Slovensku: Cesta adaptácie, rodiny a rastu
Veronika Remišová si uvedomuje dôležitosť vzťahov a priateľov. Vo všetkých kariérnych pozíciách sa cíti dobre, dokáže nepretržite pracovať a je povestná schopnosťou argumentovať a zbierať fakty. Nechápe mieru predsudkov, s ktorými sa ako žena v politike stretáva a donekonečna vysvetľuje, že jej rodina netrpí len preto, že je ženou vo vysokej funkcii. Jej odhodlanie a vytrvalosť sú prejavom hlbokého presvedčenia, že Slovensko sa neposunie dopredu samé od seba, ale potrebuje konštruktívnu a energickú politiku, s úctou k pravde a s ľuďmi v regiónoch. "Letná dovolenka bude tento rok len minimálna, budeme na Slovensku s deťmi v horách, plánujeme túry a hrebeňovku. Pre deti sú najkrajšie chvíle večer pri ohni alebo stanovačky. Človek vtedy zistí, že k životu potrebuje ozaj minimum vecí - hviezdne nebo nad hlavou a mäkkú trávu na pokojný spánok." Tieto slová odzrkadľujú jej skromnosť a schopnosť nájsť radosť v jednoduchých veciach, čo je v kontraste s náročným svetom politiky. Podľa majetkových priznaní vlastní Veronika Remišová osem nehnuteľností.
tags: #remisova #ma #adoptovane #dieta