Životná a umelecká púť Renáty Ryníkovej je príbehom cieľavedomosti, náhod a neustáleho hľadania nových výziev. Od rodného Prešova, cez bratislavské akademické pôdy, až po nitrianske divadelné dosky, jej kariéra je pestrou mozaikou hereckých kreácií, pedagogickej činnosti a autorských ambícií. Táto talentovaná umelkyňa sa narodila v Prešove, kde sa začali formovať jej prvé umelecké impulzy, ktoré ju napokon priviedli k herectvu, hoci to spočiatku vôbec nebolo jej životným plánom.
Rané roky a študentská etapa: Formovanie osobnosti a umelecké prebudenie
Renáta Ryníková sa narodila v Prešove, meste na východe Slovenska, ktoré ju obdarilo prvými umeleckými podnetmi. Už ako dieťa navštevovala Základnú umeleckú školu Mikuláša Moyzesa v Prešove, kde sa venovala hudobno-dramatickému odboru. Jej umelecké vzdelávanie zahŕňalo širokú škálu aktivít, od spevu, cez hru na klavír, až po hru na husle a hru na gitaru. Tieto rané skúsenosti položili základy pre jej neskoršie pôsobenie v umení, hoci v tom čase ešte ani zďaleka neuvažovala o profesionálnej hereckej kariére.
Počas štúdia na Gymnáziu Jána Adama Raymana v Prešove sa jej záujmy rozvetvovali do mnohých smerov. V jej úžasnej rodine je šesť lekárov a jedna zdravotná sestra, a tak nie je nezvyčajné, že aj ona rozmýšľala nad povolaním psychiatričky. Neskôr však zistila, že oblasť biológie, chémie a fyziky nie je pre ňu. Tieto úvahy ju priviedli k prehodnoteniu smeru, ktorým sa jej život môže uberať. „Keď som začala chodiť na gymnázium, zistila som, čo je biológia, chémia, fyzika a pochopila som, že to nie je pre mňa,“ spomína Renáta Ryníková na svoje stredoškolské roky. Následne ju lákala žurnalistika, aj to ju však prešlo. Jej ďalším snom bolo študovať literatúru a slovenský jazyk na Prešovskej univerzite, čo svedčí o jej hlbokom vzťahu k písanému slovu a kultúre. Sama niekedy písala a publikovala v rámci literárnych súťaží počas strednej školy, čo je dôležitým detailom, ktorý podčiarkuje jej literárne sklony.
Všetko sa však zmenilo nečakanou náhodou. Pôvodne sa venovala všetkému inému, len nie divadlu. Spolužiačka zo základnej školy, ktorá chodila na dramák, už tam nechcela chodiť, a tak Renáta prišla namiesto nej. Práve vďaka tomu začala hosťovať v prešovskom Divadle Jonáša Záborského, v predstavení Na skle maľované. Tento moment bol zlomový, lebo v ňom objavila čaro javiska. Vtedy jej učiteľka povedala, že by mohla skúsiť prijímačky na VŠMU. A keďže vo februári už vedela, že je prijatá, nemala dôvod učiť sa na prijímačky na inú školu. Lákala ju Bratislava, iný svet, odchod z domu. Po maturite na Gymnáziu Jána Adama Raymana v Prešove ju prijali na štúdium herectva na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, ktoré úspešne absolvovala v roku 2004. Bola to vynikajúca katarzná tragikomédia, ktorá sa každého dotkla. Po príchode na vysokú školu už nemala čas písať, čo bola škoda, lebo písanie ju bavilo. Odchod z domu a vstup do nového prostredia bratislavskej VŠMU ju nadchol pre divadlo a definitívne nasmeroval jej profesionálnu dráhu.
Profesionálny debut a etablovaná pozícia v Divadle Andreja Bagara
Hneď po skončení štúdia na Vysokej škole múzických umení v Bratislave v roku 2004 sa Renáte Ryníkovej otvorili dvere do profesionálneho divadelného sveta. V štvrtom ročníku VŠMU dostala ponuku prísť do Nitry, kde jej dokonca ponúkli služobný byt v Divadle Andreja Bagara (DAB). To jej poskytlo pevné zázemie a nebol dôvod odísť, pretože Nitra jej ponúkla uplatnenie v každom smere. „Zavolal mi dramaturg Sveťo Sprušanský, že ma videl hrať v nejakých školských predstaveniach v Bratislave a chceli by ma obsadiť do muzikálu,“ spomína na svoje začiatky. Od novej sezóny bola herečkou DAB a zotrvala tu už mnoho rokov, čo svedčí o tom, že sa Nitra stala jej domovom.
Ešte v tom istom roku sa predstavila nitrianskym divákom v obľúbených muzikáloch Kabaret a Adam Šangala, obe v réžii Jozefa Bednárika, jedného z najvýznamnejších slovenských režisérov. Okrem toho sa objavila aj v inscenácii Mariša v réžii J. A. Pitinského. Spolupráca s režisérom Bednárikom pokračovala aj na ďalších jeho nitrianskych muzikáloch, čo potvrdilo jej talent a režisérovu dôveru v jej herecké schopnosti. Diváci si ju pamätajú z inscenácie Divotvorný hrniec z roku 2006 a Modrá ruža z roku 2008. Okrem muzikálov sa Renáta Ryníková predstavila aj v úspešných činoherných inscenáciách ako Búrlivé výšiny (2006) a Pýcha a predsudok (2012), ktoré patria medzi klasické diela svetovej dramatiky.
Významné príležitosti jej priniesla aj spolupráca s režisérom Svetozárom Sprušanským, ktorý ju obsadil do viacerých inscenácií. Medzi ne patria Láska a peniaze (2012), Sladká Charity (2011), Agáta hľadá prácu (postava, 2006) a I ako Ina (2005). Tieto role ukazujú rozsah jej hereckého umenia a schopnosť prispôsobiť sa rôznym žánrom a štýlom.
Renáta Ryníková_Sylvia Fischerová – Volajte ma
Počas svojej hereckej kariéry stvárnila Renáta Ryníková mnoho postáv, no jedna z nich zostáva doteraz jej srdcovou záležitosťou. Dostala ju ešte počas štúdia na VŠMU. „Bola to ruská súčasná hra od Vasilija Sigareva a volala sa Čierne mlieko. Moja postava sa volala Šura a hrala som partnerský vzťah s Radom Hudecom. Bola to vynikajúca katarzná tragikomédia, ktorá sa každého dotkla. Je to síce spätne niekoľko rokov, ale lepšiu postavu som odvtedy nedostala,“ vyznala sa herečka. Naopak, v živote herca sa vyskytnú aj postavy, ktoré mu nesadnú a necíti sa v nich dobre. „Myslím si, že neexistujú malé a veľké postavy. Existujú len vďačné a nevďačné postavy. Ja ako nevďačnú vnímam svoju úlohu v Divotvornom hrnci,“ uvádza Renáta Ryníková, čím poukazuje na subjektívnosť hereckého prežívania rolí.
V poslednej postave, Marion v predstavení Šťastné a veselé, sa Renáta našla a považuje ju za svoju aktuálne najlepšiu. „Pre mňa je to najlepšia postava, akú som tu za celých 6 rokov dostala. A pritom ju hrám iba „náhodou“. Herečka, ktorá ju mala hrať, otehotnela. V tejto postave sa cítim úplne najlepšie. Som hysterická, som afektovaná, chovám sa podobne ako ona, kopec mojich známych sa smeje, že nič nemusím hrať, som tam len sama sebou,“ s úsmevom dodáva, čo svedčí o jej schopnosti autenticky sa stotožniť s postavou a nájsť v nej samú seba.
Rozmanitosť javiskových polôh a umelecký konzervativizmus
Renáta Ryníková je herečka s výnimočnou schopnosťou adaptovať sa na rôzne divadelné prostredia a žánre. V súčasnosti hrá na rôznych miestach odlišné roly, čo podčiarkuje jej všestrannosť. Účinkuje vo veľkom komerčnom projekte Sladká Charity, v alternatívnejších Rumunoch hovoriacich po poľsky a popritom v divadle GUnaGU. Okrem svojho pôsobenia v Divadle Andreja Bagara v Nitre hrala počas svojej hereckej kariéry aj v niekoľkých predstaveniach Divadla Aréna, v Štúdiu 12, agentúrnom divadle Diva production, divadelnom združení Meteorit, Teatre Tatre či divadelnom spoločenstve Le Mon. Táto široká škála angažmánov svedčí o jej neúnavnej aktivite a otvorenosti voči novým výzvam.
Napriek tomu, že sa pohybuje v rôznych divadelných formách, má Renáta Ryníková jasne definované umelecké preferencie. Hoci s alternatívou nemá problém, niektoré polohy sú pre ňu príliš. „Rumuni sú na mňa veľmi alternatívni. Aj GUnaGU je alternatívne a s alternatívou nemám problém, ale Rumuni sú príliš,“ hovorí o svojom prežívaní. Samotný skúšobný proces bol namáhavý a nevychutnala si ho. Tieto vyjadrenia poukazujú na jej osobný vkus a estetické vnímanie divadla. „Nemám rada ani vulgarizmy, v divadle mi prekážajú. Som konzervatívny divadelník, v živote síce nie som konzervatívna, ale čo sa divadla týka, mám rada klasické spracovania,“ otvorene priznáva. Tento postoj je kľúčový pre pochopenie jej hereckej identity a výberu rolí.
Okrem toho účinkovala aj v predstavení Mikve v divadle Aréna, ktoré bolo vraj náročné na prípravu. „Áno, za týždeň som sa musela naučiť celú hru. A tým, že hrám hlavnú postavu, ktorá je nosná a prechádza skoro všetkými výstupmi, bolo to ťažké, ale záskok som nerobila prvý krát, takže už som mala systém, ako sa to naučiť. Nakoniec som to, chvalabohu, zvládla,“ opisuje túto náročnú skúsenosť. Schopnosť rýchlo sa adaptovať a zvládnuť komplikované úlohy je dôkazom jej profesionality a dlhoročných skúseností na javisku.
Pedagogická činnosť a akademický rast
Popri intenzívnej hereckej kariére sa Renáta Ryníková aktívne venuje aj pedagogickej činnosti, čo svedčí o jej hlbšom záväzku k umeniu a jeho odovzdávaniu ďalším generáciám. Pôsobila na Súkromnom konzervatóriu v Nitre a na Katedre hudby Pedagogickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Na týchto inštitúciách pôsobí ako pedagóg odborných predmetov, ktoré sú kľúčové pre formovanie budúcich umelcov.
Medzi predmety, ktoré vyučuje, patrí herecká tvorba, javisková reč, umelecký prednes, moderovanie, dejiny divadla či interpretácia umeleckého diela. Tieto oblasti sú fundamentom pre každého, kto sa chce profesionálne venovať divadlu. Na konzervatóriu učí všetky ročníky, s ktorými dokonca vytvorila aj spomínané divadlo poézie. Jej angažovanosť v pedagogike nie je náhodná. Už šesť rokov učí na konzervatóriu. Približne po dvoch rokoch, čo bola v Nitre, vznikol hudobno-dramatický odbor, a tam učí umelecký prednes. Kedysi sa aktívne venovala prednesu a dnes chodí do porôt Hviezdoslavovho Kubína a na iné súťaže, čo potvrdzuje jej odbornú autoritu v tejto oblasti. Študentov učí techniku reči a herectvo, čím im poskytuje komplexný základ pre ich budúcu umeleckú prax.
Renáta Ryníková_Sylvia Fischerová – Volajte ma
Okrem výučby a herectva sa Renáta Ryníková neustále vzdeláva a rozširuje svoje akademické obzory. Na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre úspešne absolvovala doktorandské štúdium v odbore učiteľstvo hudobno-dramatického umenia, kde získala titul PhD. Získala tiež titul PhDr. a PaedDr. na Konštantína Filozofa v Nitre. Robí si doktorát na UKF, takže stále chodí aj do školy. Tento akademický rast svedčí o jej túžbe po hlbšom poznaní a schopnosti teoreticky reflektovať svoju umeleckú prax. Jej multidisciplinárny prístup k umeniu, ktorý spája herectvo, pedagogiku a akademický výskum, z nej robí výnimočnú osobnosť slovenskej kultúrnej scény.
Film, televízia a publicistika: Presahy mimo divadla
Renáta Ryníková sa okrem divadelných dosiek úspešne presadila aj vo svete filmu, televízie a hudobných videoklipov, čím potvrdzuje svoju všestrannosť a schopnosť pracovať v rôznych médiách. Predstavila sa tiež v kinofilmoch, ktoré jej umožnili preskúmať iné herecké techniky a osloviť širšie publikum. Známa je z filmov Kruté radosti a Cuky Luky Film. Účasť v týchto projektoch jej priniesla cenné skúsenosti pred kamerou a rozšírila jej herecký profil.
Okrem celovečerných filmov sa Renáta Ryníková objavila aj vo videoklipoch populárnych hudobných skupín. Jej tvár a herecké umenie tak mohli diváci a poslucháči vidieť v klipoch Horkíže slíže, Borra či Elánu. Tieto spolupráce s hudobníkmi svedčia o jej otvorenosti voči rôznorodým umeleckým projektom a schopnosti prispôsobiť sa špecifikám hudobnej produkcie.
Boom slovenských seriálov ju ešte celkom nezachytil, hoci má za sebou aj skúsenosti s televíznou tvorbou. Zahrala si len epizódne postavy, napríklad v niekoľkých epizódach Paneláku. Stále však čaká na svoju príležitosť v tomto dynamickom prostredí. Problémom je však jej bydlisko. „Problém je ten, že žijem v Nitre,“ vysvetľuje Renáta. Často sa totiž stane, že keď vás zavolajú na kasting a trikrát odmietnete, už vás neoslovia. Keby žila v Bratislave a na voľnej nohe, určite by to bolo iné. Tieto logistické prekážky sú reálnou výzvou pre hercov, ktorí nepôsobia priamo v centre filmového a televízneho priemyslu. Napriek tomu nezatvára dvere pred budúcimi televíznymi projektmi. „Neviem, čo prinesie budúcnosť, ale zatiaľ som tu, chcem si dokončiť školu, a potom uvidím, ako budem narábať s voľným časom, ktorý sa mi uvoľní,“ dodáva, čím vyjadruje svoj otvorený prístup k budúcim profesionálnym možnostiam.
Okrem hereckej práce sa Renáta Ryníková venovala aj publicistickej činnosti. Píše pre magazín Inspire, do rubriky Theatre, kde robí rôzne rozhovory. Hoci na to trochu zabúda, je to jediné, čo jej ešte ostalo z publicistickej činnosti. Táto forma vyjadrenia jej umožňuje spojiť svoje herecké skúsenosti s analytickým myslením a prispieť k diskurzu o divadelnom umení.
Životný štýl, osobné postoje a pohľad do budúcnosti
Život Renáty Ryníkovej je ukážkou neobyčajnej energie a schopnosti zvládať obrovské množstvo úloh naraz. Hoci pôsobí v troch rôznych divadlách, učí a študuje zároveň, je prekvapivé, ako si dokáže nájsť čas na všetky svoje aktivity. „Sama neviem,“ odpovedá na otázku, ako to všetko stíha. Vysvetľuje, že má deň vyblokovaný presne na hodiny od ôsmej do desiatej večera. „Keď mi niekto niečo zmení, nastáva problém,“ s humorom dodáva, čím naznačuje, že jej úspech spočíva v precíznom plánovaní a dodržiavaní stanoveného režimu.
Jej osobný životný štýl sa vyznačuje aj zaujímavými rituálmi. Aj keď každý Renátin deň je iný, začína a končí sa rovnako. „Ráno nedokážem vstať. Nikdy a nikam. Večer sa vždy strašne najem, pre jedlo mám slabosť,“ úprimne priznáva. Tento ľudský aspekt jej osobnosti ju približuje bežným ľuďom a ukazuje, že aj úspešná herečka má svoje malé slabosti.
Z Prešova, kde sú obrovské sídliská, si odniesla aj praktický pohľad na mestský život. Vnímala, že Bratislava je vo svojej podstate tiež dedina, čo znamená, že ani Petržalka pre ňu nebola šokom. Po skončení školy neuvažovala o návrate do Prešova. Vysvetľuje, že človek sa už z väčšieho mesta nevráti naspäť do menšieho. Ide o finančné podmienky aj spôsob života. V Prešove sú síce divadlá, ale nie je tam rozhlas či dabing, nie sú tam kastingové agentúry, ktoré vo väčších mestách sú. Tento pragmatický pohľad na kariérne možnosti ju utvrdil v rozhodnutí zostať v Nitre, ktorá jej ponúkla komplexné uplatnenie.
Jej najväčší relax, keď nemá žiadne povinnosti, jej však prináša triedenie. „Neustále triedim. Raz za štvrť roka vyradím oblečenie, vytriedim náušnice, prstene, šálky, papiere, knihy podľa tematiky… Vytriedim kopec kvalitných dobrých vecí a zavolám svojich priateľov a známych. To je môj najväčší relax, vtedy myslím na čo chcem a nič ma nebrzdí,“ prezrádza tento netradičný spôsob odbúravania stresu a mentálnej očisty.
Pohľad Renáty Ryníkovej do budúcnosti je prekvapivo otvorený a nezaťažený konkrétnymi plánmi. „Nikdy nerozmýšľam veľmi dopredu,“ hovorí. Chce si dokončiť školu, obhájiť dizertačku, a až potom, keď bude držať diplom v ruke, si povie, že sa skončila jedna etapa života. Až potom uvidí, čo bude ďalej; či ostane v tomto meste, či ostane vôbec na Slovensku, či sa vydá, či bude mať deti. Neplánuje vzdialenú budúcnosť, ale žije prítomnosťou a sústreďuje sa na aktuálne ciele.
Na záver, Renáta Ryníková formulovala aj odkaz pre študentov Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, ktorý presahuje rámec umeleckej profesie a dotýka sa širších spoločenských hodnôt: „Nie je dôležité prežiť život v našom osobnom šťastí, sláve a úspechu, ale myslím si, že každý by mal aspoň trochu myslieť na planétu Zem a veci s tým súvisiace, lebo takto sa naozaj ženieme do záhuby.“ Tento silný apel na ekologické a environmentálne myslenie podčiarkuje jej širšie vnímanie zodpovednosti jednotlivca vo svete.
Autorský projekt a umelecké výročie: Oslava kreativity
Blížiacie sa narodeniny Renáty Ryníkovej prinášajú so sebou aj špeciálnu príležitosť pre jej autorskú tvorbu, čo je v hereckej brandži často tradíciou - herec pri takýchto príležitostiach dostane špeciálny priestor. V rámci literárnych kaviarní Parnas v Starom divadle herci pravidelne čítajú literatúru. Ja sama som niekedy písala a publikovala v rámci literárnych súťaží, čo bolo počas strednej školy. Kvôli tomu aj chcela ísť pôvodne študovať literárnu vedu na Prešovskú univerzitu. Keď prišla na vysokú školu, už nemala čas písať, čo bola škoda, lebo písanie ju bavilo. Často sa k napísaným veciam vracala a rozmýšľala, aké by to bolo, keby písala aj dnes.
Z tohto dôvodu sa rozhodla pre autorský projekt s názvom Anjel Hriešny a jeho Zarmucovadlo. V tomto jedinečnom večere odprezentuje časť svojich vecí: poéziu, prózu, aj nejaké klavírne vsuvky, ktoré kedysi zložila. Projekt teda kombinuje viacero umeleckých foriem a odráža jej komplexné umelecké nadanie. Na konci večera bude desaťminútové pásmo dramaturgicko-režijnej tvorby, ktorú pripravila so svojimi študentmi. Toto prepojenie vlastnej tvorby s pedagogickou prácou je typické pre jej prístup k umeniu.
Diváci budú mať príležitosť uvidieť tento výnimočný autorský večer na dvoch miestach. V nitrianskom Starom divadle sa predstavenie uskutoční 7. marca o 19:00 hodine a v Bratislave v divadle GUnaGU 16. marca, rovnako o 19:00 hodine. Tieto dátumy a miesta svedčia o tom, že Renáta Ryníková si cení svoje korene, ale zároveň aktívne pôsobí aj v hlavnom meste, čím spája rôzne kultúrne centrá Slovenska. Projekt Anjel Hriešny a jeho Zarmucovadlo je tak nielen oslavou jej vlastnej tvorby, ale aj pripomenutím jej cesty, ktorá spája rôznorodosť umeleckých prejavov a hlboký pedagogický zámer.
tags: #renata #rynikova #narodenie