Chov ošípaných je odvetvím živočíšnej výroby, kde rentabilita v značnej miere závisí od produktivity chovu. Túto produktivitu zase ovplyvňuje obrátkovosť, teda počet pôrodov u prasnice počas roka, a tiež počet odchovaných prasiatok od prasnice v priebehu roka. Kľúčovým ukazovateľom pre posudzovanie reprodukčnej úžitkovosti prasnice je preto počet narodených a odstavených prasiatok. Aktuálne dáta z Českej republiky z roku 2021 ukazujú, že populácia ošípaných bola na úrovni 1,52 miliónov kusov, z čoho 90,5 tisíc tvorili prasnice. Reprodukčná úžitkovosť prasníc dosahovala 28,8 odstavených prasiatok na prasnicu za rok. Celkovo sa v minulom roku v Českej republike narodilo 3,3 miliónov kusov prasiatok, pričom straty prasiatok od narodenia do odstavu činili 11 %.
Tieto čísla jasne demonštrujú dôležitosť optimalizácie reprodukčných procesov v chove. Na úrovni reprodukčnej úžitkovosti sa podieľa celý rad faktorov, ktoré je potrebné zohľadniť. Medzi ne patria prostredie pôrodníc vrátane technológií a mikroklímy, úroveň hygieny v pôrodniciach a pri samotnom pôrode, starostlivosť o prasnicu a prasiatka, výživa prasníc počas gravidity a laktácie, genetický potenciál prasnice, vek a hmotnosť prasnice pri prvom zapustení, kondícia a celkový zdravotný stav prasnice. Chovatelia sa v snahe dosiahnuť čo najväčšiu obrátkovosť musia zamerať na zabezpečenie kontinuálneho reprodukčného cyklu u prasníc - estrus, gravidita, pôrod, puerpérium, laktácia, odstav a opäť estrus - s optimálnou dĺžkou trvania, opakujúci sa až do vyradenia zvieraťa z chovu.
Z tohto dôvodu je nevyhnutné aktívne monitorovať priebeh estrálneho cyklu u prasníc a v prípade jeho porúch ho operatívne stimulovať a regulovať. Riadenie reprodukcie začína už u prepubertálnych prasničiek, aby sa vytvorila dostatočne početná skupina zvierat, ktoré dosiahnu pohlavnú dospelosť v optimálnej hmotnosti tela a v požadovanom veku. Cieľom je dosiahnuť vysoké percento prasničiek v ruji po dosiahnutí pohlavnej dospelosti, vysokú mieru prasnosti po pripustení a početné plody u každej prasnice, čo sú základné predpoklady úspešného chovu.
Tento článok čerpá poznatky a výsledky získané pomocou základného a aplikovaného výskumu, umožňujúceho organizovať chov prasničiek a prasníc v plemennom stáde, a analyzuje možnosti synchronizácie ruje u prepubertálnych prasničiek, pohlavne dospelých prasničiek a prasníc po odstave, ako to bolo predmetom štúdií Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach, ktorej sa venovali Doc. MVDr. Vladimír Macák, PhD., MVDr. Nela Kyzeková, Prof. MVDr. Peter Reichel, CSc., MVDr. Miroslav Húska, PhD., MVDr. Herbert Seidel, PhD., MVDr. Róbert Link, PhD., MVDr. Jaroslav Novotný, PhD. a MVDr. Katarína Kovačocyová, PhD. Ako už antický básnik Horatius vravieval: „Est modus in rebus, sunt certi denique fines.“ (Na všetko jestvuje spôsob, ale všetko má svoje hranice.) Tieto poznatky nám pomáhajú lepšie porozumieť a efektívne riadiť reprodukčné procesy v chove ošípaných.
Faktory Ovplyvňujúce Reprodukčnú Úžitkovosť a Stratégie ich Optimalizácie
Reprodukčná úžitkovosť prasníc je komplexný proces ovplyvňovaný mnohými internými a externými faktormi. Pochopenie a riadenie týchto faktorov je zásadné pre maximalizáciu efektivity chovu.
Kondícia a Zdravotný Stav PrasnícKondícia a zdravotný stav prasnice sú základom pre úspešný reprodukčný cyklus. Zlá kondícia, podvýživa alebo naopak pretučnenie, ako aj rôzne ochorenia môžu výrazne narušiť hormonálnu rovnováhu a funkciu reprodukčného aparátu. Prasnice s poruchami pohybového aparátu, poškodeniami pri komplikovaných pôrodoch alebo tie s málopočetnými vrhmi sú často vyradzované z chovu. K vyraďovaniu prasníc dochádza najčastejšie z dôvodov reprodukčných porúch (až 45% brakácie), ale aj zo šľachtiteľských dôvodov, ako je napríklad zavádzanie nových genetických línií (Engblom a i., 2008). Preto je nevyhnutné udržiavať prasnice v optimálnej kondícii počas celého ich reprodukčného života a zabezpečiť ich dobrý zdravotný stav, aby sa minimalizovali straty a maximalizovala ich úžitkovosť.
Vek a Hmotnosť pri Prvom ZapusteníÚspešné riadenie reprodukcie začína už u prepubertálnych prasničiek. Je dôležité, aby prasničky dosiahli pohlavnú dospelosť pri optimálnej hmotnosti tela a v požadovanom veku. Praxou overená zásada hovorí, že prasničky sa nepripúšťajú hneď počas prvej ruje, ale až na druhú alebo tretiu (Kraeling a Webel, 2015). Týmto prístupom sa zvyšuje počet ovulovaných folikulov na vaječníkoch prasničiek v čase pripúšťania, a tým aj pravdepodobnosť väčšieho počtu prasiatok vo vrhu. Efektívne využitie reprodukčných schopností zvierat si vyžaduje starostlivé sledovanie vývoja prasničiek a správne načasovanie ich zaradenia do chovu.
Prostredie Pôrodníc a HygienaProstredie, v ktorom sa prasnica nachádza počas pôrodu a laktácie, má priamy vplyv na jej úžitkovosť a zdravie prasiatok. Technológie ustajnenia, mikroklíma (teplota, vlhkosť) a úroveň hygieny v pôrodniciach sú kritické faktory. Samotné koterce musia byť pred umiestnením prasnice čisté a dezinfikované. To isté platí pre celý priestor pôrodnice. Správna príprava pred pôrodom zahŕňa aj zapnutie výhrevných dosiek alebo vyhrievacích lámp nad „hniezdom“ pre prasiatka niekoľko hodín pred očakávaným pôrodom, pričom teplota sa nastaví na 32 ºC. V závislosti od typu technológie je tiež možné koterec nastlať dostatočným množstvom podstielky. Tieto opatrenia prispievajú k zníženiu strát prasiatok a k celkovej pohode prasnice.
Fyziologické Základy Estrálneho Cyklu a Hormonálna Regulácia
Predpokladom fyziologického priebehu estrálneho cyklu u samíc je koordinovaná činnosť hypotalamu, hypofýzy a vaječníkov, ktorá prebieha pomocou ich vzájomnej hormonálnej komunikácie (Schwartz a i., 2008). Táto komplexná súhra vedie k rastu folikulov na vaječníkoch samíc, ktoré následne produkujú estrogény. Estrogény ovplyvňujú nielen zmeny na pohlavnom aparáte samíc, ale aj ich behavoriálne správanie počas ruje. Vďaka tejto koordinovanej činnosti sa vytvárajú optimálne podmienky pre zrenie folikulov a následnú ovuláciu, pri ktorej sa uvoľní vajíčko (oocyt) z vaječníkov do vajíčkovodov.
Úloha Hypotalamu a HypofýzyHypotalamus, ako súčasť mozgu, reaguje na podnety z vonkajšieho aj vnútorného prostredia samíc. Následne vo forme hormonálnych stimulov, konkrétne prostredníctvom gonadotropín uvoľňujúceho hormónu (GnRH), pôsobí na hypofýzu, ktorá je žľazou uloženou pod mozgom. Hypofýza v podstate plní funkciu „zosilňovača“ podnetov pôsobiacich na hypotalamus; už malé množstvá GnRH stimulujú hypofýzu k zvýšenej produkcii gonadotropných hormónov, a to FSH (folikuly stimulujúci hormón) a LH (luteinizačný hormón).
Rast Folikulov a Vplyv ProgesterónuPôsobením FSH dochádza k rastu folikulov na vaječníkoch samíc. Počas diestra je však ich rast do ovulačného štádia blokovaný progesterónom (P4), ktorý produkujú žlté telieska prítomné na vaječníkoch. Inhibičný vplyv progesterónu na sekréciu gonadotropínov a na rast folikulov zaniká až po zániku žltých teliesok v dôsledku luteolýzy. Luteolýzu spôsobí prostaglandín F2α (PGF2α). Až vtedy môžu folikuly dosiahnuť ovulačnú veľkosť. Súčasne s poklesom sekrécie P4 dochádza aj k poklesu počtu receptorov pre FSH vo folikuloch a k nárastu počtu receptorov pre LH (Brüssow a i., 2001).
Ovulácia a Vplyv EstrogénovV rastúcich preovulačných folikuloch sa okrem zvyšujúceho sa objemu folikulárnej tekutiny vo folikulárnych dutinách, zvyšuje aj produkcia estrogénov. Tieto estrogény nepriamo, cez sekréciu GnRH hypotalamom, stimulujú hypofýzu k zvýšenému uvoľňovaniu LH. Pôsobením LH potom dochádza k zreniu folikulov, k ovulácii a k uvoľneniu oocytov do vajíčkovodov. Okrem toho estrogény stimulujú hyperémiu a edematizáciu pohlavného aparátu samíc, spôsobujú začervenanie vulvy a zvýšenú sekréciu hlienu v pošve. Vyvolávajú sexuálne správanie samíc počas ruje a stimulujú prasničky a prasnice k „reflexu nehybnosti“, ktorý je nevyhnutný pre úspešné párenie.
Základy menštruačného cyklu | 3D animácia (1/2)
Vplyv Laktácie na Estrálny CyklusLaktácia, čiže dojčenie, spôsobuje u prasníc anestrus. Aj keď na vaječníkoch dojčiacich prasníc zaznamenávame rast folikulov, ktorý začína už od tretieho dňa po pôrode a pravdepodobne pokračuje počas celého obdobia dojčenia, tieto folikuly nepresiahnu veľkosť 5 mm. Počas laktácie prasníc až do odstavu teda nedosiahnu ovulačnú veľkosť (Lucy a i., 2001). Tento jav spôsobujú interakcie prolaktínu, oxytocínu a endogénnych peptidov opoidov, ktoré inhibujú sekréciu GnRH a následne LH, a to až do odstavu ciciakov. Až po odstave, keď klesajú koncentrácie prolaktínu, sa umožní rast folikulov až do veľkosti 8 mm, ich následné zrenie a ovulácia. Z týchto poznatkov je zrejmé, že v riadení estrálnych cyklov u prasničiek a prasníc zohrávajú dominantnú úlohu hormonálne látky produkované hypotalamom, hypofýzou a vaječníkmi, respektíve maternicou (PGF2α). Ich sekrécia v tele samíc je stimulovaná na základe vonkajších, ale aj vnútorných podnetov. Štúdie preukázali, že neuro-hormonálne riadenie estrálnych cyklov ovplyvňujú aj hormóny vznikajúce pri metabolizme zvierat a mediátory ako glukóza, leptín a inzulín (Brüssow a Wähner, 2011). Poznanie a pochopenie týchto vzájomne pôsobiacich mechanizmov nám umožňuje efektívne regulovať estrálne cykly a reprodukčné správanie zvierat.
Zootechnické Metódy Stimulácie a Regulácie Ruje u Prasničiek a Prasníc
Chovatelia už dlhodobo využívajú poznatky o vplyve vonkajších podnetov na neurohumonálne riadenie estrálnych cyklov u samíc v riadenej reprodukcii prasníc. Tieto metódy sú výrazne nápomocné pri stimulácii „nástupu“ puberty u prepubertálnych prasničiek a optimalizácii reprodukčných procesov u dospelých zvierat.
Stimulácia Kancami (Boar Effect)Jednou z najúčinnejších zootechnických metód je kontakt s kancom. Je preukázané, že denný kontakt prasničiek vo veku 160 - 180 dní s kancom, minimálne po dobu 15 minút a pri dodržaní požadovaných chovateľských podmienok, vyvoláva ruju u 70 - 80 % zvierat do 28 dní (Britt a i., 1989). Realizácia tohto poznatku umožňuje chovateľom operatívne zaradiť do plemenného stáda vysoké percento prasničiek pri optimálnom veku pohlavnej dospelosti. Zároveň sa dodržiava praxou overená zásada, že prasničky sa nepripúšťajú hneď počas prvej ruje, ale až na druhú alebo tretiu (Kraeling a Webel, 2015). Týmto sa zvyšuje počet ovulovaných folikulov na vaječníkoch prasničiek v čase pripúšťania, a tým aj pravdepodobnosť väčšieho počtu prasiatok vo vrhu.
Podmienkou úspešnej indukcie puberty u prasničiek je, že na stimuláciu sa používa kanec starší ako 11 mesiacov. Efekt stimulácie vzniká v dôsledku pôsobenia feromónov, ktoré produkuje kanec hlavne v slinách a moči, na hypotalamus prasničiek cez ich čuchové orgány. U prasničiek a prasníc tak dochádza k zvýšenej sekrécii GnRH. V slinách kanca je koncentrácia feromónov 20 až 50-krát väčšia ako v moči. U pohlavne dospelých kancov starších ako 11 mesiacov je ich produkcia zabezpečená v maximálnom množstve, preto stimulujú prasničky výraznejšie ako mladé kance. Okrem toho prasničky reagujú na kanca aj zrakom, sluchom a dotykom, čo znamená, že priamy kontakt s kancom je pre stimuláciu ruje najúčinnejší (Hughes a i., 1990).
Pri skupinovom ustajnení prasničiek je nevyhnutné zabezpečiť, aby každá z prasničiek mala dostatočne dlhý kontakt s kancom, pretože existuje riziko, že prasničky nebudú rovnako stimulované a efekt stimulácie sa tak u nich ani nemusí prejaviť. Kanec sa môže „viazať“ na jednu z prasničiek, s ktorou strávi väčšinu času, alebo plaché prasničky môžu od kanca utekať. Vyššia efektívnosť stimulácie ruje kancom sa dosahuje rotáciou kancov, čo znamená striedavé využívanie viacerých kancov na stimuláciu. Počas teplých letných dní, v dôsledku vysokých vonkajších teplôt, sa však stimulačný efekt kancov znižuje vzhľadom na znížené libido u kancov a zvýšenú tvorbu plynov v maštaľných priestoroch, ktoré prekrývajú pach feromónov. Negatívny efekt vysokých teplôt sa dá eliminovať úpravou zoohygienických podmienok ustajnenia zvierat, napríklad zlepšenou ventiláciou alebo zvlhčovaním prostredia.
Transport ZvieratĎalšou možnosťou stimulácie ruje u prasničiek je transport. Presun zvierat z farmy na farmu indukuje ruju u prasničiek do jedného týždňa. Podobný efekt transportu v rámci jednej farmy sa dá dosiahnuť pravidelným premiestňovaním zvierat do iných kotercov (výmena kotercov) v intervale približne troch týždňov. Tento stresový, avšak kontrolovaný podnet, môže spustiť hormonálnu kaskádu vedúcu k prejavom ruje.
Tvorba Skupín PrasničiekVytváranie nových skupín prasničiek je ďalšou zootechnickou stimulačnou metódou, aj keď je menej efektívna ako priama stimulácia kancom (Hughes a i., 1990). Prasničky v rovnakom veku a živej hmotnosti sa umiestňujú do kotercov v malých skupinách, ideálne po 10 kusoch. Minimálna plocha koterca pre jednu prasničku by mala byť 1,4 m². Ruja, ktorá sa prejaví u jednej z prasničiek, pôsobí stimulačne na ďalšie prasničky v skupine. Optimalizácia veľkosti skupín prasničiek je dôležitá, pretože je preukázané, že prasničky chované v malých skupinách (napríklad 3 kusy) vykazujú neskorší nástup puberty a ich prejavy ruje sú menej výrazné ako u tých chovaných po 10 kusoch (Knox a i., 2013). Naopak, viacpočetné skupiny prasníc, najmä ak sú ustajnené na malej ploche kotercov, zvyšujú riziko pôsobenia stresov zo vzájomného napádania sa, čo môže negatívne ovplyvniť nástup a priebeh ruje u prasníc. Správne usporiadanie a riadenie skupín je preto kľúčové pre dosiahnutie optimálnych reprodukčných výsledkov.
Základy menštruačného cyklu | 3D animácia (1/2)
Vplyv Výživy na Reprodukciu Prasníc a Jej Optimalizácia
Výživa je jedným z najvýznamnejších faktorov, ktoré môžu pozitívne alebo negatívne ovplyvniť prejavy ruje a celkovú plodnosť u prasničiek a prasníc. Kvalitatívne a kvantitatívne zloženie kŕmnej dávky musí byť prispôsobené rôznym fázam reprodukčného cyklu zvieraťa.
Výživa Prasničiek pred PripustenímPrasničky sú väčšinou kŕmené ad libitum krmivom s limitovanou energetickou hodnotou. Tým sa vytvárajú podmienky pre ich optimálny rast, ale zároveň sa obmedzuje tvorba nadmerného tuku. Predchádza sa tak nežiaducemu zaťažovaniu pohybového aparátu zvierat, poruchám neurohumorálneho riadenia estrálnych cyklov, znižovaniu ich koncepčnej schopnosti a embryonálnym mortalitám. Diéta prasničiek by mala byť bohatá na bielkoviny a aminokyseliny, ktorých nedostatok oneskoruje nástup puberty. Dôležité sú aj minerály ako vápnik a fosfor, ktoré najmä u gravidných zvierat podporujú mineralizáciu kostí a rast plodov, a sú kľúčové pre laktáciu. Rovnako nevyhnutné sú selén, zinok, chróm a vitamíny A a E (Peltoniemi a i., 2007).
Štúdie preukázali, že zvýšenie energetickej hodnoty krmiva o 50 - 100 % v období 10 - 14 dní pred prvým pripustením, známe ako „flushing“, zvyšuje počet ovulácií na vaječníkoch prasničiek a skracuje čas dĺžky ovulácií. Týmto spôsobom pozitívne ovplyvňuje veľkosť vrhu prasníc (Langendijk a Peltoniemi, 2013). Táto stratégia je cenným nástrojom na optimalizáciu plodnosti.
Výživa Prasníc počas GravidityV prvej tretine gravidity prasníc by mala byť energetická hodnota krmiva znížená. U prekrmovaných prasníc dochádza vo zvýšenej miere k embryonálnym mortalitám, čo vedie k rodeniu málopočetných vrhov. Pretučnené prasnice tiež častejšie trpia komplikovanými pôrodmi a rodia málo vitálne prasiatka (Virolainen a i., 2004). Preto je dôležité udržiavať optimálnu kondíciu prasnice už od začiatku gravidity.
Výživa Prasníc počas LaktácieObdobie dojčenia je pre prasnice energeticky veľmi náročné. Počas tohto obdobia majú prasnice zníženú chuť do žrania, najmä ak sú prekrmované v predošlej fáze alebo vystavené vysokým teplotám vonkajšieho prostredia (>29°C) v letných mesiacoch. Znížený príjem krmiva sa prejaví na poklese laktácie a poruchách ich estrálneho cyklu po odstave. Chovatelia sa často snažia eliminovať túto skutočnosť pridávaním tuku do krmiva. Avšak názory na zvyšovanie podielu tuku v krmive laktujúcich prasníc sú kontroverzné. Na jednej strane sa síce zvýši žravosť prasníc a pozitívne sa ovplyvní kvalita mlieka, čo v dôsledku vedie k zvyšovaniu hmotnosti prasiatok pri odstave. Na druhej strane sa ale ich kondícia nezlepší a môže dokonca dôjsť k poklesu sekrécie LH z hypofýzy, čo sa prejaví zhoršením reprodukčných funkcií u prasníc po odstave (Kemp a i., 1995).
Aby sme teda vytvorili optimálne podmienky pre reprodukčné funkcie prasničiek a prasníc, je žiaduce v ich výžive uplatňovať rozličné stratégie zodpovedajúce jednotlivým reprodukčným cyklom zvierat - pred pripustením, prvá tretina gravidity, posledná tretina gravidity a počas dojčenia (laktácie). Optimalizácia reprodukčných funkcií u prasničiek a prasníc sa dosiahne aj celkovou organizáciou chovu zvierat, ktorá zohľadňuje environmentálne faktory.
Vplyv Vonkajšieho Prostredia a Mikroklímy na Reprodukciu Prasníc
Priebeh estrálnych cyklov a plodnosť samíc je vo výraznej miere ovplyvňovaná faktormi vonkajšieho prostredia, ako sú teplota a vlhkosť, ale aj dĺžkou dojčenia a paritou prasníc. Chovatelia musia venovať pozornosť týmto aspektom, aby minimalizovali ich negatívne dopady.
Teplotný Stres a Jeho DôsledkyVysoká teplota prostredia má mnoho negatívnych prejavov na reprodukciu ošípaných. Môže oneskoriť pubertu u prasničiek, narúša priebeh estrálnych cyklov a prejavy ruje u zvierat, a znižuje chuť do žrania. Toto zníženie apetítu sa negatívne prejaví najmä počas laktácie prasníc, čo vedie k menšej produkcii mlieka a horšiemu rastu prasiatok. Vysoké teploty tiež predlžujú časový interval odstav - estrus, čo znižuje celkovú obrátkovosť chovu. V prvej tretine gravidity prasníc môže teplota vyvolať embryonálnu mortalitu a v poslednej zase zvýšený výskyt mŕtvonarodených plodov. Tieto faktory majú priamy dopad na ekonomiku chovu.Stratégiou eliminácie týchto negatívnych prejavov je aktívne znižovanie teploty v maštaliach prostredníctvom účinnej ventilácie, zvlhčovania prostredia alebo iných chladiacich systémov. Je dôležité udržiavať optimálnu mikroklímu, ktorá podporuje fyziologické procesy a pohodu zvierat.
Hygiena a Starostlivosť v PôrodniciachKvalitné prostredie pôrodníc nie je len o teplote a vlhkosti. Samotné koterce musia byť pred umiestnením prasnice čisté a dôkladne dezinfikované. Rovnaká prísnosť platí pre celý priestor pôrodnice. Dodržiavanie prísnych hygienických štandardov znižuje riziko infekcií pre prasnicu aj pre narodené prasiatka. Niekoľko hodín pred očakávaným pôrodom je potrebné zapnúť výhrevné dosky alebo vyhrievacie lampy nad „hniezdom“ pre prasiatka a nastaviť teplotu na 32 ºC. Táto teplota je kľúčová pre termoreguláciu novonarodených prasiatok, ktoré sú na začiatku života veľmi citlivé na chlad. Poskytnutie dostatočného množstva podstielky v koterci, v závislosti od typu technológie, tiež prispieva k tepelnému komfortu a pocitu bezpečia pre prasnicu a jej potomstvo. Systematická a dôkladná starostlivosť pred pôrodom a počas neho je neoddeliteľnou súčasťou úspešnej riadenej reprodukcie.
tags: #riadena #reprodukcia #prasnic