Úvod - Čeliť výzvam rizikového tehotenstva v novej práci
Tehotenstvo je významné obdobie v živote ženy, ktoré prináša nielen radosť, ale aj zásadné zmeny v pracovnom živote. Slovenská legislatíva, konkrétne Zákonník práce, poskytuje tehotným zamestnankyniam špeciálnu ochranu a nároky, ktoré majú zabezpečiť ich zdravie, bezpečnosť a stabilitu v zamestnaní. Napriek tomu sa ženy často ocitajú v náročných situáciách, najmä ak sa nachádzajú v skúšobnej dobe, zistia, že sú tehotné a ich zdravotný stav si vyžaduje režim rizikového tehotenstva, spojeného s práceneschopnosťou (PN). Takáto situácia, keď zamestnankyňa v skúšobnej dobe, s pracovnou zmluvou na dobu určitú, je práceneschopná z dôvodu tehotenstva a zamestnávateľa o tejto skutočnosti neinformovala, vyvoláva otázky. Môže byť takéto počínanie klasifikované ako hrubé porušenie pracovnej disciplíny vedúce k okamžitému skončeniu pracovného pomeru? Alebo je možné skončiť pracovný pomer s tehotnou zamestnankyňou v skúšobnej dobe bez uvedenia dôvodu?
Tento článok poskytuje podrobný prehľad o právach a povinnostiach tehotných žien v práci, vychádzajúci zo Zákonníka práce a ďalších relevantných právnych predpisov, so zameraním na situácie, kedy žena nastúpi do novej práce a zistí, že je tehotná, pričom sa nachádza v skúšobnej dobe a má rizikové tehotenstvo. Je dôležité poznamenať, že niektoré pracovné vzťahy (napr. štátna služba, práca vo verejnom záujme) môžu podliehať osobitnému právnemu režimu, preto je potrebné overiť si rozsah platnosti Zákonníka práce a prípadné úpravy.
Skúšobná doba v pracovnom pomere a jej špecifiká
Skúšobná doba je upravená v § 45 Zákonníka práce č. 311/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov. V pracovnej zmluve možno dohodnúť skúšobnú dobu, ktorá je najviac tri mesiace. U vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, je skúšobná doba najviac šesť mesiacov. Na to, aby bola skúšobná doba dojednaná platne, musí byť dohodnutá písomne a musí byť obsiahnutá v pracovnej zmluve. Skúšobnú dobu nemožno dojednať spätne. Rovnako ju možno dohodnúť najneskôr v deň vzniku pracovného pomeru, nakoľko pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce. Najneskôr v tento deň je ešte možné dohodnúť skúšobnú dobu.
Podľa ustálenej judikatúry, v prípade, ak zamestnávateľ dohodne so zamestnancom dlhšiu skúšobnú dobu, ako sú 3, resp. 6 mesiacov, nepôjde o neplatnú skúšobnú dobu. V takom prípade sa má za to, že skúšobná doba je 3 mesiace (a pri vedúcich zamestnancoch 6 mesiacov) a neplatný je len časový úsek, ktorý presahuje zákonom stanovenú hranicu. V prípade, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec na skúšobnej dobe dohodnú napríklad ústne, pôjde o neplatne dohodnutú skúšobnú dobu.
Predlžovanie skúšobnej doby
Pokiaľ ide o predlžovanie skúšobnej doby, platí, že v jednom pracovnom pomere môže byť dohodnutá skúšobná doba len jedenkrát. Ak ten istý zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú opätovne pracovný pomer na dobu určitú, nemožno dohodnúť skúšobnú dobu znova. Vyplýva to z ustanovenia § 45 ods. Skúšobnú dobu teda nemožno predlžovať.
Výnimkou, ktorú si však účastníci pracovnoprávnych vzťahov často neuvedomujú, je, že dĺžka platne dohodnutej skúšobnej doby sa zo zákona predlžuje o prekážky v práci na strane zamestnanca. Pôjde napríklad o práceneschopnosť, ošetrenie člena rodiny, atď. Práceneschopnosť, ako jedna z prekážok na strane zamestnanca, nie je počas plynutia skúšobnej doby vylúčená. Je však potrebné zdôrazniť už spomenutú skutočnosť, a síce, že v takom prípade sa predlžuje skúšobná doba o čas strávený na takejto prekážke. To znamená, že ak je zamestnankyňa počas skúšobnej doby práceneschopná, jej skúšobná doba sa predĺži o čas trvania práceneschopnosti.
Ochranná doba a oznámenie tehotenstva zamestnávateľovi
Pre uplatnenie špeciálnej ochrany a nárokov vyplývajúcich zo Zákonníka práce je nevyhnutné, aby zamestnankyňa písomne informovala zamestnávateľa o svojom tehotenstve a predložila o tom lekárske potvrdenie. Toto potvrdenie môže byť vo forme osobitného dokumentu od gynekológa alebo kópie tehotenskej knižky. Písomné oznámenie by malo byť podpísané a datované a doručené zamestnávateľovi osobne s potvrdením o prevzatí alebo doporučene poštou. Až po splnení tejto oznamovacej povinnosti sa tehotná žena stáva "tehotnou zamestnankyňou" v zmysle Zákonníka práce a môže využívať zvýšenú ochranu a osobitné pracovné podmienky. Zamestnávateľ nemá povinnosť sám aktívne zisťovať, či je jeho zamestnankyňa tehotná.
Zákonník práce neukladá tehotnej žene povinnosť bezodkladne informovať zamestnávateľa o svojom tehotenstve. Mnohé budúce mamičky riešia otázku, kedy oznámiť tehotenstvo zamestnávateľovi, najmä v prvom trimestri, ktorý môže byť rizikový. Často čakajú až do jeho skončenia. Zvýšená ochrana a osobitné pracovné podmienky patria tehotnej zamestnankyni len vtedy, ak si splní túto písomnú oznamovaciu povinnosť. Zamestnávateľ nemá povinnosť sám iniciatívne zisťovať, či je jeho zamestnankyňa tehotná. Je to teda na samotnej žene, aby o svojom stave informovala a preukázala ho lekárskym potvrdením.
Kedy je vhodný čas na oznámenie tehotenstva?
Zákon nestanovuje termín, v akom by ženy mali svoje tehotenstvo oznamovať zamestnávateľovi. Niektoré tehotné opatrne čakajú s oznamovaním tehotenstva aspoň na záver prvého trimestra, teda 12. týždňa tehotenstva, keď riziko komplikácií klesá. Právna ochrana platí až od momentu, keď je tehotenstvo oznámené písomne a doložené lekárskym potvrdením. Častokrát by tehotné ženy mali oznámiť svoje tehotenstvo zamestnávateľovi skôr ako pred ukončením 12. týždňa tehotenstva. Ak žena pracuje najmä fyzicky, musí o svojom tehotenstve povedať skôr ako napríklad žena pracujúca v kancelárii za počítačom. Je predsa jasné, že tehotná žena nesmie vykonávať náročné fyzické práce, dvíhať ťažké veci a podobne.
Faktory ovplyvňujúce načasovanie oznámenia sú rôzne:
- Rizikovosť pracovného prostredia: Ženy pracujúce v rizikovom prostredí - napríklad s chemikáliami, žiarením, veľkou fyzickou záťažou, nočnými zmenami či manipuláciou s ťažkými bremenami, by mali dať vedieť zamestnávateľovi svoj stav čo najskôr. Ak pracovná pozícia zahŕňa rizikové faktory, ako je práca s chemikáliami, vysoká miera stresu, zdvíhanie ťažkých bremien alebo nočné zmeny, je vhodné informovať zamestnávateľa čo najskôr. Ide najmä o ženy pracujúce v zdravotníctve na rádiodiagnostických oddeleniach, kde sú vystavené žiareniu, ženy pracujúce v prašnom prostredí, v kaviarňach a baroch s povoleným fajčením, kde sú vystavené pasívnemu fajčeniu, prípadne ženy pracujúce v prostredí s vysokou mierou hluku.
- Zdravotný stav: Ženy, ktoré sú na rizikovom tehotenstve - často potrebujú pracovné voľno kvôli častejším vyšetreniam, hospitalizácii alebo sú priamo na PN, by mali zamestnávateľa informovať čo najskôr.
- Vzťahy na pracovisku: Vzťahy medzi kolegami a zamestnávateľom dokážu taktiež vplývať na to, kedy sa žena rozhodne vyjsť so svojím tehotenstvom "na svetlo". Pokiaľ na pracovisku panuje dobrá a priateľská nálada a kolegovia sú zároveň kamaráti, často im žena o svojom stave povie ihneď, rovnako je to i v prípade zamestnávateľa.
Ako oznámiť tehotenstvo zamestnávateľovi?
Najefektívnejšou formou je oznámiť tehotenstvo svojmu zamestnávateľovi písomne. Aj keď spĺňa písomnú formu, problémom môže byť doručenie.
Formy oznámenia:
- Osobné oznámenie: Pokiaľ majú zamestnankyňa a zamestnávateľ spolu dobré vzťahy, o tehotenstve mu jednoducho povedia bez veľkých formalít.
- Písomné oznámenie: Môžete doručiť list zamestnávateľovi osobne a požiadať o potvrdenie prevzatia, alebo list odoslať doporučene poštou.
Doručenie písomného oznámenia:
- List odovzdaný osobne: Zamestnávateľ, resp. poverená osoba potvrdí prevzatie listu.
- Doporučený list s doručenkou: Zakúpite si obálku s doručenkou, pošlete poštou, adresát podpisom a dátumom potvrdí prevzatie. Odmietnutie prevzatia písomnosti sa v súlade so Zákonníkom práce považuje za prevzatie (§38 Zákonníka práce).
Čo má obsahovať oznámenie o tehotenstve?
Zákonník práce nepredpisuje, čo presne má obsahovať oznámenie o tehotenstve. Do písomného oznámenia netreba vkladať viac informácií, než zákon skutočne vyžaduje. Stačí krátka veta a lekárske potvrdenie. Takisto netreba v oznámení o tehotenstve zamestnávateľa vyslovene žiadať, aby umožnil zamestnankyni absolvovať tehotenské prehliadky, nakoľko zamestnávateľovi vyplýva zo Zákonníka práce povinnosť poskytnúť tehotnej zamestnankyni pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas na preventívne lekárske prehliadky súvisiace s tehotenstvom, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nie je možné vykonať mimo pracovného času.
Príklad vzoru oznámenia o tehotenstve:"V súlade s ustanovením § 40/6/ Zákonníka práce Vám týmto oznamujem, že som tehotná. Predpokladaný termín pôrodu je …………….. Zároveň Vás žiadam, aby mi bolo umožnené absolvovať všetky povinné lekárske prehliadky určené lekárom. Ďakujem. V…….. dňa ………………. K oznámeniu o tehotenstve priložte potvrdenie od lekára."
Ako otehotnieť? (RÝCHLO): 3 zásady, ktoré Ti pomôžu uvidieť tehotenský test s // skôr
Skončenie pracovného pomeru s tehotnou zamestnankyňou v skúšobnej dobe
Právna úprava skončenia pracovného pomeru so zamestnancom v skúšobnej dobe je zakomponovaná do § 72 ods. 1 Zákonníka práce č. 311/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov. Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že zamestnávateľ môže so zamestnancom skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu.
Avšak, osobitný režim sa uplatní v prípade, ak je tehotná zamestnankyňa v skúšobnej dobe. Zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe s tehotnou ženou, matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacou ženou len písomne, vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s jej tehotenstvom alebo materstvom, a musí ho náležite písomne odôvodniť, inak je takéto skončenie neplatné (§ 72 ods. 1 Zákonníka práce).
To znamená, že ak zamestnávateľ vie o tehotenstve zamestnankyne (bola o ňom písomne informovaná a predložené lekárske potvrdenie), nemôže s ňou skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe bez uvedenia dôvodu, ani z dôvodu súvisiaceho s tehotenstvom. Dôvod musí byť výnimočný a nesúvisiaci s graviditou. Písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru doručí zamestnávateľ zamestnancovi spravidla minimálne 3 dni pred plánovaným dňom skončenia pracovného pomeru.
Zamestnávateľ nebol informovaný o tehotenstve
Pokiaľ ale v čase skončenia zamestnávateľ nemal informáciu o tehotenstve zamestnankyne, nemožno uvedené ustanovenie použiť. Dôvodom je, že za tehotnú zamestnankyňu sa považuje zamestnankyňa, ktorá písomne informovala svojho zamestnávateľa o svojom stave a predložila o tom písomné potvrdenie. Ak žena neoznámi zamestnávateľovi svoje tehotenstvo, a to spôsobom, ktorý určuje zákon - písomne informovať o svojom stave a predložiť o tom lekárske potvrdenie - nebude jej prislúchať osobitná právna ochrana tehotných žien. V takom prípade môže zamestnávateľ skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe aj bez uvedenia dôvodu.
Skončenie pracovného pomeru na dobu určitú
Ak je dojednaný pracovný pomer na dobu určitú, tento pracovný pomer skončí uplynutím dohodnutej doby, a to aj keď je zamestnankyňa tehotná. Mylná domnienka, že tehotenstvo dokáže predĺžiť pracovnú zmluvu tehotnej zamestnankyne, sa v praxi rozšírila, no nie je v súlade so zákonom. Pracovný pomer na dobu určitú sa ukončí automaticky bez ohľadu na tehotenstvo.
Hrubé porušenie pracovnej disciplíny a tehotenstvo
Tehotenstvo zamestnankyne nemožno klasifikovať ako hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Preto zamestnávateľ nemôže z tohto dôvodu okamžite skončiť pracovný pomer s tehotnou zamestnankyňou, či už v skúšobnej dobe alebo po jej uplynutí. Ani úmyselné zatajenie tehotenstva pred zamestnávateľom nemožno klasifikovať ako hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Avšak, ak zamestnankyňa úmyselne pred zamestnávateľom zatají tehotenstvo, neprináleží jej zvýšená pracovnoprávna ochrana podľa Zákonníka práce. Ak by však došlo k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny tehotnou zamestnankyňou, zamestnávateľ nemôže s ňou okamžite skončiť pracovný pomer, ale môže s ňou skončiť pracovný pomer výpoveďou, avšak s dodržaním špecifických pravidiel o ochrannej dobe.
Nárok na odstupné
V prípade skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe nemá zamestnankyňa nárok na odstupné.
Rizikové tehotenstvo a práceneschopnosť (PN): Práva a nároky
Zamestnankyňa, ktorá má rizikové tehotenstvo, je na tom podobne ako zamestnanec na PN-ke. Ak vznikne poistenkyni dočasná pracovná neschopnosť z dôvodu rizikového tehotenstva, posudzuje sa rovnako ako akákoľvek iná dočasná práceneschopnosť. To znamená, že zamestnankyni vznikne nárok na dávku nemocenské od jedenásteho dňa práceneschopnosti (prvých desať dní poskytuje zamestnávateľ náhradu príjmu), samostatne zárobkovo činnej osobe a osobe v ochrannej lehote od prvého dňa práceneschopnosti. Gynekológ vypíše iba odporúčanie na PN, ktoré odovzdáte všeobecnému lekárovi, a ten Vás vypíše na PN-ku.
Počas práceneschopnosti má zamestnankyňa prvých 10 dní nárok na náhradu príjmu, ktorú poskytuje zamestnávateľ. Prvé tri dni sú vo výške 25 percent denného vymeriavacieho základu (zjednodušene povedané hrubého príjmu), ďalších 7 dní je vo výške 55 percent DVZ. Následne Vám bude vyplácať Sociálna poisťovňa na základe Vašej žiadosti o nemocenskú dávku NEMOCENSKÉ (dostanete u svojho všeobecného lekára). Nárok na nemocenské trvá počas trvania práceneschopnosti, najviac však počas 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. V prípade, ak dočasná práceneschopnosť trvá aj po vzniku nároku na materské, nárok na nemocenské zaniká od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom. V prípade, ak nárok na materské nevznikne, nárok na nemocenské môže trvať až do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do uplynutia 52. týždňa.
Sociálna poisťovňa osobitne sleduje splnenie podmienok nároku na nemocenské a osobitne splnenie podmienok nároku na materské. Do materskej sa počíta aj riziková PN.
Tehotenské ako dodatočná podpora
Tehotenské sa poskytuje tehotnej žene, ktorá je nemocensky poistená v Sociálnej poisťovni, ak v posledných dvoch rokoch pred vznikom dôvodu na poskytnutie tehotenského máte najmenej 270 dní nemocenského poistenia. Lekár túto žiadosť vystavuje na prvej preventívnej prehliadke na začiatku II. trimestra po dosiahnutí 13. týždňa tehotenstva, keďže nárok na tehotenské vzniká iba ženám, ktorých tehotenstvo nebolo ukončené k začiatku 27. týždňa.
Ak si nárok na tehotenské uplatňujete z viacerých nemocenských poistení (napr. ako zamestnankyňa aj ako SZČO), lekár vám vystaví a potvrdí osobitnú žiadosť pre každé z nich. Ak bolo tehotenstvo ukončené, je potrebné preukázať túto skutočnosť Sociálnej poisťovni. Na tieto účely vám lekár zdravotníckeho zariadenia, v ktorom bolo tehotenstvo ukončené, alebo gynekológ, ktorý sa o ukončení tehotenstva dozvedel, vystaví Potvrdenie o skončení tehotenstva. Toto potvrdenie predložte pobočke Sociálnej poisťovne, ktorá vám vypláca tehotenské. Ukončenie tehotenstva však môžete preukázať aj iným spôsobom.
Práva a povinnosti zamestnávateľa voči tehotnej zamestnankyni po oznámení tehotenstva
Zamestnávateľ je povinný rešpektovať práva tehotnej zamestnankyne a zabezpečiť jej vhodné pracovné podmienky po tom, ako bola písomne informovaná o tehotenstve a predložené lekárske potvrdenie. Základné princípy ochrany tehotných žien v Zákonníku práce kladú dôraz na ochranu ich biologického stavu a osobitný vzťah s dieťaťom. Táto ochrana sa prejavuje v rôznych oblastiach, ako sú pracovné podmienky, úprava pracovného času, zákaz výpovede v ochrannej dobe, materská a rodičovská dovolenka a starostlivosť o deti.
Zákaz prác zakázaných tehotným ženám
Tehotné ženy nesmú vykonávať práce, ktoré sú pre ne fyzicky neprimerané alebo škodia ich organizmu. Zoznam prác zakázaných tehotným ženám a ženám po pôrode upravuje nariadenie vlády SR č. 272/2004 Z. z.. Medzi tieto práce patria napríklad:
- Práce so škodlivými fyzikálnymi faktormi a vplyvmi, najmä pri ktorých sú zamestnanci vystavení zvýšenému atmosférickému tlaku o viac ako 20 kPa oproti okolitému atmosférickému tlaku, napríklad v tlakových komorách a pri potápaní, alebo zníženému atmosférickému tlaku, prípadne významnému zvýšeniu vnútropľúcneho tlaku.
- Práce so škodlivými biologickými faktormi, najmä s toxoplasmou gondii, vírusom rubeoly (rubivírus), vírusom ľudskej imunitnej nedostatočnosti (HIV), okrem prípadov, keď sú tehotné ženy dokázateľne primerane chránené pred pôsobením týchto faktorov očkovaním.
- Práce so škodlivými chemickými faktormi, najmä s olovom a jeho zlúčeninami, ktoré sú absorbovateľné ľudským organizmom, s karcinogénmi (uvedené v zákone č. 163/2001 Z. z. a v nariadení vlády SR č. 46/2002 Z. z. pri procesoch s rizikom karcinogenity), poškodzujúce reprodukciu, mutagénne účinky a môžu viesť k poškodeniu nenarodeného dieťaťa, alebo môžu mať škodlivé účinky na dojčené dieťa (uvedené v zákone č. 163/2001 Z. z.) a práce, ktoré môžu poškodzovať plodnosť.
- Práce s horľavými kvapalinami I. triedy.
- Práce spojené s tlakom na brucho a podbrušie spôsobeným či už pracovným zariadením, opracúvanými predmetmi, alebo v dôsledku nevhodne riešeného pracovného miesta.
- Práce, pri ktorých dochádza k prenosom nárazov na horné končatiny, napríklad práca s ručnými pneumatickými nástrojmi.
- Práce, pri ktorých dochádza k prenosu vibrácií na ruky, pri ktorom sú prekračované akčné hodnoty expozície vibráciám v závislosti od časového vystavenia, ustanovené Nariadením vlády SR č. 40/2002 Z. z. o ochrane zdravia pred hlukom a vibráciami.
- Práce s prenosom vibrácií pôsobiacich na celé telo alebo miestne, pri ktorých sú prekročené akčné hodnoty expozície vibráciám ustanovené Nariadením vlády SR č. 40/2002 Z. z.
- Práce, keď sú prekračované horné akčné hodnoty expozície hluku pri fyzickej práci, ustanovené Nariadením vlády SR č. 40/2002 Z. z.
- Práce, keď sa teplota vzduchu udržiava po dobu viac ako 4 hodiny na hodnote 4 °C a nižšej alebo keď sa vykonávajú práce v súhrne za zmenu dlhšie ako 1 hodinu pri teplotách pod -5 °C.
- Práca, pri ktorej nemožno individuálne prispôsobovať pracovné tempo dané strojovým zariadením.
- Práce pri ošetrovaní pacientov na uzavretých psychiatrických oddeleniach.
Potrebné je upozorniť aj na to, že zákaz vykonávať určené práce sa nevzťahuje len na práce uvedené v citovanom nariadení vlády, ale ide aj o práce uvedené v prípadnom lekárskom posudku. Ak teda lekár zhodnotí, že práca ohrozuje tehotenstvo zo zdravotných príčin spočívajúcich v osobe tehotnej ženy, nemôže ju ďalej vykonávať. Zamestnávateľ nemôže tehotnú ženu nútiť, aby vykonávala práce, pri ktorých sa zistilo možné ohrozenie jej bezpečnosti a zdravia a možné účinky na jej tehotenstvo alebo dojčenie.
Úprava pracovných podmienok a preradenie na inú prácu
Ak tehotná zamestnankyňa vykonáva prácu, ktorá je pre ňu zakázaná alebo ktorá podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo, zamestnávateľ je povinný vykonať dočasnú úpravu pracovných podmienok. V prvom rade, je zamestnávateľ povinný vykonať dočasnú úpravu pracovných podmienok tehotnej zamestnankyne. Nie každý zamestnávateľ vie upraviť pracovné podmienky tak, aby tieto presne zodpovedali pracovnej zmluve. Ak tehotnú ženu nie je možné dočasne preradiť na inú prácu dohodnutú v pracovnej zmluve, zamestnávateľ ju môže preradiť po dohode s ňou aj na prácu iného druhu.
Pri výkone náhradnej práce má tehotná žena dosahovať rovnaký zárobok ako pri pôvodnej práci. Ak je jej zárobok nižší, poskytuje sa jej na vyrovnanie tohto rozdielu vyrovnávací príspevok v tehotenstve a v materstve, čo je vyrovnávacia dávka z nemocenského zabezpečenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z.
Často však dochádza k situácii, že preradenie na inú vhodnú prácu nie je možné. Ak nemožno tehotnú ženu, matku do konca 9. mesiaca po pôrode a dojčiacu ženu preradiť na pracovné miesto s dennou prácou alebo na inú vhodnú prácu, zamestnávateľ je povinný poskytnúť jej pracovné voľno s náhradou mzdy.
Pracovný čas a nočná práca
Zamestnávateľ je povinný prihliadať pri zaraďovaní zamestnancov do zmien aj na potreby tehotných žien. Ak tehotná žena požiada o kratší pracovný čas alebo o inú vhodnú úpravu určeného týždenného pracovného času, zamestnávateľ je povinný jej žiadosti vyhovieť, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody. Práca nadčas je možná len so súhlasom tehotnej ženy. Zamestnávateľ je povinný preradiť tehotnú ženu pracujúcu v noci na dennú prácu, ak o to tehotná žena požiada. Ak nie je možné preradiť tehotnú ženu na dennú prácu alebo inú vhodnú prácu, zamestnávateľ je povinný poskytnúť jej pracovné voľno s náhradou mzdy. Pokiaľ ide o tehotnú zamestnankyňu pracujúcu v noci, zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby sa podrobila posúdeniu zdravotnej spôsobilosti na prácu v noci.
Pracovné voľno na lekárske prehliadky
Zamestnávateľ je povinný poskytnúť tehotnej zamestnankyni pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas na preventívne lekárske prehliadky súvisiace s tehotenstvom, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času. Toto pracovné voľno sa nezapočítava do limitu 7 dní na návštevu lekára, ktoré patria ostatným zamestnancom. Na účel absolvovania prehliadok a vyšetrení vám patrí pracovné voľno s náhradou mzdy.
Všeobecná ochrana pred výpoveďou po uplynutí skúšobnej doby
Jedna z najväčších výhod písomného oznámenia tehotenstva zamestnávateľovi je, že zamestnávateľ nemôže jednostranne ukončiť pracovný pomer s tehotnou zamestnankyňou výpoveďou, nakoľko sa na ňu vzťahuje tzv. ochranná doba. Ochranná doba v prípade tehotenstva sa týka zamestnankýň, ktoré o svojom tehotenstve riadne uvedomili svojho zamestnávateľa a predložili o tom písomné oboznámenie a lekárske potvrdenie. Od chvíle, kedy zamestnankyňa písomne informuje svojho zamestnávateľa o tehotenstve, sa stáva tehotnou zamestnankyňou s plynutím ochrannej doby. Zamestnávateľ nesmie dať tehotnej zamestnankyni výpoveď v ochrannej dobe, ktorá začína oznámením tehotenstva a trvá počas celého tehotenstva a materskej dovolenky. Týka sa to však iba riadnej pracovnej zmluvy, po uplynutí skúšobnej doby.
Zákaz výpovede zo strany zamestnávateľa sa týka aj obdobia čerpania materskej a rodičovskej dovolenky zamestnanca. Od jej začiatku, až po nástup zamestnanca späť do práce, no od toho dňa už nie je chránený pred výpoveďou, a to ani v prípade, že sa stará o dieťa, ktoré ešte nedovŕšilo 3 roky.
Výnimky zo zákazu výpovede
Zákaz výpovede zo strany zamestnávateľa však má aj svoje výnimky. Výnimkou je situácia, keď sa zamestnávateľ alebo jeho časť zrušuje alebo premiestňuje, alebo ak zamestnankyňa závažne porušila pracovnú disciplínu. Aj v týchto prípadoch je však zamestnávateľ povinný dodržiavať zákonné postupy a rešpektovať práva tehotnej zamestnankyne. V prípade závažného porušenia pracovnej disciplíny tehotnou zamestnankyňou, zamestnávateľ nemôže s ňou okamžite skončiť pracovný pomer, ale môže s ňou skončiť pracovný pomer výpoveďou.
Právo tehotnej zamestnankyne podať výpoveď
Tehotná zamestnankyňa na druhej strane môže podať výpoveď kedykoľvek a to aj bez udania dôvodu. Pracovný pomer však skončí až uplynutím výpovednej doby.
Zhodnotenie konkrétnych situácií a mylných predstáv
Zamestnankyňa v skúšobnej dobe a PN z dôvodu rizikového tehotenstva
Ak zamestnankyňa nastúpi do zamestnania na pracovný pomer na dobu určitú so skúšobnou dobou, napríklad na 3 mesiace, a v priebehu skúšobnej doby (hoci aj krátko po nástupe, napr. po 23 dňoch) zistí, že je tehotná a charakter práce jej nedovoľuje ďalej pokračovať, lekár jej môže vystaviť PN-ku, ktorá neskôr prejde na rizikové tehotenstvo.
Počas doby PN sa skúšobná doba predlžuje o čas trvania prekážok v práci na strane zamestnanca, t.j. aj o čas trvania práceneschopnosti. Zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer so zamestnankyňou v skúšobnej dobe kedykoľvek aj bez uvedenia dôvodu (nejedná sa o výpoveď), a to aj v čase, keď je zamestnanec práceneschopný alebo keď je zamestnankyňa tehotná. Avšak, ak zamestnávateľ vie o tehotenstve zamestnankyne, môže s ňou skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe len písomne, vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s jej tehotenstvom, a musí ho náležite písomne odôvodniť, inak je skončenie neplatné.
Ak je pracovný pomer dojednaný na dobu určitú, skončí uplynutím doby, a to aj keď je zamestnankyňa tehotná.
Nárok na materskú dovolenku a ochranná lehota
Otázka, či bude mať zamestnankyňa nárok na materskú, ak je na PN až do materskej a stále v skúšobnej dobe, je kľúčová. Do materskej sa počíta aj riziková PN. Pre nárok na materskú dávku je dôležité splniť podmienku 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred pôrodom. Ak zamestnankyňa má odrobených cca 60 dní a do materskej 6 týždňov pred pôrodom bude mať viac ako 270 dní odrobených, vznikne jej nárok na materskú.
Existuje aj tzv. ochranná lehota. Ak pracovný pomer zanikol v čase tehotenstva, plynie žene ochranná lehota 8 mesiacov od zániku nemocenského poistenia. Ak žena otehotnie po zániku nemocenského poistenia, ochranná lehota je 6 mesiacov. Ochranná lehota je dôležitá pre nárok na materské aj nemocenské, ak pracovný pomer skončí. Počas tejto lehoty sa dni do potrebného počtu nemocenského poistenia započítavajú, aj keď už nie ste zamestnaná.
Porušenie povinností zo strany zamestnávateľa
Ak by zamestnávateľ nepreradil tehotnú ženu na inú prácu, hoci bol povinný, zamestnankyňa má právo odmietnuť ďalší výkon práce. Ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa v zmysle § 142 Zákonníka práce, pri ktorej zamestnankyni prislúcha náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku. Táto náhrada jej patrí aj vtedy, ak zamestnávateľ preukázateľne nemá pre ňu inú prácu, na ktorú by ju preradil. Do úvahy tiež pripadá okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca, ak v súlade s § 69 ods. 1 písm. a ZP zamestnanec podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a zamestnávateľ ho nepreradil do 15 dní odo dňa predloženia tohto posudku na inú pre neho vhodnú prácu.
Ako otehotnieť? (RÝCHLO): 3 zásady, ktoré Ti pomôžu uvidieť tehotenský test s // skôr
Príčiny a riadenie rizikového tehotenstva z medicínskeho hľadiska
Rizikové tehotenstvo je tehotenstvo, ktoré si vyžaduje zvýšenú pozornosť a starostlivosť. Príčiny rizikového tehotenstva sú väčšinou somatické, ale aj psychika v tehotenstve hrá veľmi dôležitú úlohu a mnohé tehotenské ťažkosti vznikajú na psychosomatickom podklade (zvracanie, metabolické poruchy, poruchy spánku). Pod vplyvom hormónov sa psychika ženy mení, je tu vyššia miera určitej precitlivenosti, sklon k úzkosti až depresiám. Obavy z vývoja tehotenstva, obavy z pôrodu, konflikty v rodine, s partnerom, v zamestnaní - to všetko môže významne prispieť k vzniku somatických ťažkostí a rizikovému tehotenstva.
Počet rizikovo tehotných je zvýšený aj vďaka pokroku medicíny - dnes môžu rodiť aj ženy, ktoré v minulosti nemali šancu mať dieťa, ženy po závažných operáciách (srdca, obličiek, pľúc) alebo po závažných úrazoch. Väčšina rizikovo tehotných nemusí byť hospitalizovaná a niektoré nemusia byť ani v pracovnej neschopnosti. Postačuje len zvýšené sledovanie a starostlivosť v špecializovaných, často aj viac odborných poradniach.
Kedy je vhodná hospitalizácia?
Najčastejšie dôvody hospitalizácie sú tieto:
- Cukrovka
- Vysoký krvný tlak
- Ochorenia srdca
- Ochorenie pečene (HELLP syndróm)
- Preeklampsia
- Hroziaci predčasný pôrod (od 24. - 35. týždňa tehotenstva)
- Viacpočetné tehotenstvo
Rizikové faktory
Medicínske riziká zo strany matky môžu zahŕňať:
- Vrodené vady maternice (hrozí riziko potratu či predčasného pôrodu)
- Vrodené poruchy krvnej zrážanlivosti
- Chronické ochorenia ako astma bronchiale, cukrovka, srdcové ochorenia, neurologické ochorenia (napr. epilepsia).
Riešenie situácie zo strany zamestnávateľa pri rizikovom tehotenstve, ak je o ňom informovaný, zahŕňa od dočasnej úpravy pracovných podmienok, preradenia na inú prácu až po pracovné voľno s náhradou mzdy. Tieto riešenia však závisia od možností konkrétneho zamestnávateľa.
tags: #rizikove #tehotenstvo #v #skusobnej #dobe