Problémy s močením u malých detí môžu byť pre rodičov častým zdrojom obáv a otázok. Či už ide o ťažkosti s nácvikom na nočník, alebo o závažnejšie zdravotné príčiny, ktoré vedú k zníženému močeniu alebo úplnému absentovaniu moču, je dôležité porozumieť rôznym aspektom tohto komplexného fyziologického procesu. Tento článok sa zaoberá problematikou močenia u detí, predovšetkým u ročných detí a starších batoliat, ktoré majú ťažkosti s používaním nočníka, ako aj príčinami a riešeniami dehydratácie, ktorá môže byť spojená s problémami s močením alebo inými zdravotnými komplikáciami.
Vývoj riadenia močenia a problémy s nočníkom u batoliat
Riadenie močenia je zložitý proces, ktorý sa u detí vyvíja postupne a individuálnym tempom. Na začiatku je močenie čisto reflexné, čo znamená, že k nemu dochádza automaticky po naplnení močového mechúra. Aby všetky procesy spolu fungovali správne, je nevyhnutná koordinovaná činnosť svaloviny močového mechúra, zvierača močového mechúra a svaloviny panvového dna, ktoré sú riadené z nervových centier, ako sú miecha, mozoček a mozgová kôra, ktoré spolu neustále komunikujú. Funkciu močového mechúra je dôležité rozdeliť na dve fázy: fázu plnenia, kedy sa močový mechúr postupne napĺňa močom, a fázu vyprázdňovania, kedy dôjde k samotnému močeniu.
Mnohí rodičia sa stretávajú s problémami pri učení svojich detí na nočník, pretože každé dieťa je iné a vyvíja sa vlastným tempom. Je dôležité pristupovať k tejto téme s trpezlivosťou a pochopením. Jedna z mamičiek sa podelila o svoju skúsenosť s 19-mesačným synom, ktorý odmieta cikať do nočníka. Hoci syn vie, na čo nočník slúži, a ukazuje naň, keď sa ho spýta, kde sa ciká, stále sa nevyciká, kým nemá plienku. Podobne, iná mamička s 2-ročným a 2-mesačným synom zaznamenala, že ráno po zobudení má jej dieťa suchú plienku, čo je normálny a dokonca pozitívny znak dozrievania. V tomto veku je fyziologické, že dieťa v noci už neciká, najmä ak dostatočne pije. To je dokonca super a naznačuje, že je ideálny čas skúsiť odplienkovanie. Avšak, nie je nezvyčajné, že deti v tomto období odmietajú nočník. Niekedy pomôže skúsiť namiesto nočníka priamo záchod s nadstavcom a schodíkom. Ak sa dieťa v spánku nepocikáva už od roka, je to skvelý predpoklad pre rýchlejšie odplienkovanie v noci ako cez deň. Je nutné dieťa hneď po zobudení dať na nočník, aby pochopilo, o čo ide.
Problémy s močením nie sú len sociálnym problémom, ale môžu viesť aj k ďalším zmenám a ochoreniam. Ak sa močový mechúr nevyprázdňuje dostatočne, môžu sa vyskytovať zápaly močových ciest. Niekedy hromadenie moču v mechúre môže spôsobiť aj vznik refluxu, teda spätný návrat moču smerom k obličke, čo môže viesť k vážnejším komplikáciám.
Medicínske aspekty ťažkostí s močením u detí
Pokiaľ ide o ťažkosti s pomočovaním, za ne sú zvyčajne zodpovedné vrodené neurologické alebo anatomické abnormality, ako sú meningomyelokéla alebo poruchy vývinu mechúra. Tieto vrodené problémy sú zvyčajne odhalené ešte v pôrodnici alebo v ranom detstve. Existuje však aj skupina detí, ktorá má ťažkosti s pomočovaním, no u nich sa nedokážu žiadne z týchto vrodených abnormalít. Nie je celkom jasné, o aký presný počet detí ide, keďže táto skupina je veľmi rôznorodá. Za rôznorodé čísla môže štatistika, ale aj to, koľko ľudí s problémom navštívi lekára.
Autorka, MUDr., lekárka v odbore detská urológia, upozorňuje na dôležitosť správnej diagnostiky. Veľmi dôležitým úvodom k diagnostike je rozhovor, teda stanovenie anamnézy. Lekár zisťuje všetky príznaky, ktoré s pomočovaním súvisia. Niekedy si rodič ani nemusí uvedomiť, že veci, ktoré dieťa robí, súvisia s problémom močenia. Je to napríklad prekrižovanie nôh, zvláštne podrepy, alebo iné spôsoby, ktorými sa dieťa snaží oddialiť močenie. Rozhodujúce informácie môže priniesť aj denník močenia, kde rodičia podrobne vyplnia všetko, čo súvisí s močením. Zaznamenať treba aj intenzívne nutkanie na močenie. Takýto denník je nutné robiť minimálne 2 dni, samozrejme, viac dní spresní informácie a poskytne komplexnejší obraz o frekvencii a objeme močenia dieťaťa.
Ďalším dôležitým vyšetrením je rozbor moču, ktorý môže odhaliť prípadné infekcie močových ciest, ktoré často sprevádzajú ťažkosti s močením, alebo naopak, môžu byť ich príčinou. Dôležité je aj vyšetrenie genitálu a spodnej časti chrbtice, aby sa vylúčili vrodené anomálie, ktoré by mohli ovplyvňovať funkciu močového systému. Súčasťou vyšetrenia je aj ultrasonografia močového systému, ktorá odhalí prípadné zmeny na obličkách, močovodoch alebo na močovom mechúre. Základné vyšetrenie funkcie močového mechúra sa nazýva uroflowmetria, ktorá meria prietok moču a pomáha zistiť, či dochádza k obštrukcii alebo poruche vyprázdňovania.
Učíme sa na nočník KOMENTÁR A TEXT / Nočník / Ako naučiť dieťa na nočník / Učenie na nočník
Prevencia a liečba porúch močenia
Zbaviť dieťa pocikávania je beh na dlhšiu trať a v liečbe sa využíva kombinácia rôznych prístupov. Do hry vstupujú aj režimové opatrenia, ako je úprava pitného režimu a nastavenie pravidelného močenia. Veľká skupina detí totiž močenie zadržiava, čo môže viesť k preplňovaniu mechúra a následným problémom. Občas počas vyšetrovania zistíme banálnu príčinu úniku moču, ktorá sa dá ľahko odstrániť.
Veľmi často treba upraviť aj správnu techniku močenia. Dieťa má sedieť na toalete s podopretými nohami, aby sa dostatočne mohlo uvoľniť. Visiace nohy a rôzne neprirodzené polohy bránia uvoľneniu panvového dna, čo znemožňuje efektívne vyprázdňovanie močového mechúra. Dôležité je tiež odstrániť ťažkosti so stolicou, ak sa vyskytujú, pretože zápcha môže mechanicky tlačiť na močový mechúr a sťažovať močenie. Zavedením režimových opatrení sa zlepší stav zhruba u 80 % detí a nie je potrebná žiadna ďalšia liečba, čo podčiarkuje význam komplexného prístupu a trpezlivosti pri riešení týchto problémov.
Dehydratácia - tichý nepriateľ detského organizmu
Dehydratácia, teda nedostatok vody v tele, je v detskom veku mimoriadne nebezpečná a jej nástup je rýchlejší a komplikácie náhlejšie ako u dospelých. Telo bábätiek obsahuje až 70 % vody, u detí je to 65 % a u dospelých 60 %. Novorodenci a kojené deti majú obsah vody až 75 - 80 %. Preto sú deti, najmä tie najmenšie, oveľa viac ohrozené nedostatkom tekutín. Ich organizmus na hospodárenie s vodou reaguje citlivejšie a ich kompenzačné mechanizmy a rezervy sú menšie ako u dospelých. Dehydratácia sa u detí môže rozvinúť už počas niekoľkých hodín.
Príčiny dehydratácie u detí sú rovnaké ako v dospelosti, ale detský vek má niektoré zvláštnosti. U najmenších detí sú časté rotavírusové infekcie, ktoré spôsobujú hnačku a tým aj riziko vzniku dehydratácie. Okrem rotavírusových infekcií sa stretávame s hnačkou pre salmonelózu, malabsorbčný syndróm, a to pre laktózovú intoleranciu či celiakiu. Príčinou hnačky u detí môže byť aj syndróm dráždivého čreva, ale aj stres a psychická záťaž. Častou príčinou dehydratácie je teda hnačka, ktorá vedie k rýchlej strate tekutín a elektrolytov. Iným príkladom straty tekutín je vracanie, zvýšená telesná teplota alebo horúčka, ktorá spôsobuje zvýšené potenie a stratu tekutín.
Nie len rôzne chorobné príčiny môžu spôsobiť nedostatok tekutín v organizme. Ten nastáva aj ako dôsledok nedostatočného príjmu vody. Deti často zabúdajú piť, najmä počas hry alebo fyzickej aktivity v letných horúcich mesiacoch. V tomto prípade je nezastupiteľná úloha rodiča, aby dohliadal na správny pitný režim a rovnako aj na správny návyk pravidelného pitia. Veľká fyzická námaha, pri ktorej sa dieťa nadmerne potí, môže tiež viesť k dehydratácii, ak nie je dostatočne dopĺňaný pitný režim.
Príznaky dehydratácie podľa závažnosti
Príznaky dehydratácie sa líšia v závislosti od jej závažnosti. U detí je hodnotenie dehydratácie komplikovanejšie ako u dospelých. Klinicky sa hodnotí dehydratácia podľa straty hmotnosti v percentách, celkového vzhľadu a prejavov dieťaťa, veku, pulzu, dýchania, napätia kože (turgor), očí, celkového vzhľadu slizníc a moču.
Mierny stupeň dehydratácie (strata do 5 % hmotnosti)Dieťa nemusí mať ešte žiadne výrazné príznaky, môžu byť prítomné: smäd, nepokoj a podráždenosť, bolesti hlavy, suchší jazyk a sliznice úst. Pri plači má dieťa menej sĺz. Dieťa menej močí ako zvyčajne, u dojčiat menej ako 6 mokrých plienok za deň, a má tmavší moč. Pulz aj dýchanie sú normálne. Deficit tekutín pri miernom stupni je odhadovaný na 30 až 50 ml na kilogram hmotnosti.
Stredne závažný stupeň dehydratácie (strata do 10 % hmotnosti)Dieťa má príznaky ako podráždenosť, znížená aktivita a skleslosť, môže mať zvýšenú teplotu. Močenie je výrazne znížené; dieťa do roka veku má menej ako 4 mokré plienky za deň alebo močí približne každých 6 hodín, u staršieho dieťaťa močí približne každých 10 hodín. Moč je tmavý a zapáchajúci. Pri plači dieťa nemá slzy. Sliznice úst sú suché a jazyk je povlečený. Znížená je pružnosť kože, čo sa prejaví tým, že kožná riasa na brušku sa vyrovnáva len pomaly a nepružne. Okolo očí môžu byť tmavé kruhy, oči sú vpadnuté. Pulz je zrýchlený a slabý, rovnako ako aj dýchanie. U dojčiat je vpadnutá veľká fontanela. Kapilárny návrat je do 3 sekúnd. Deficit tekutín je odhadovaný na 60 až 90 ml na kilogram hmotnosti.
Závažný stupeň dehydratácie (strata nad 10 % telesnej hmotnosti)Dieťa pôsobí veľmi choro, je apatické, spavé až letargické a môže mať poruchu vedomia. Jeho končatiny sú chladné, končeky prstov môžu byť studené až modré (cyanotické). Sliznice sú veľmi suché, pery popraskané a jazyk suchý. Pulz je zrýchlený a nitkovitý, systolický tlak je nízky až nemerateľný. Dýchanie je prehĺbené a zrýchlené, niekedy nepravidelné. Dieťa takmer nemočí alebo nemočí vôbec; dieťa do roka veku nemočí viac ako 8 hodín, dieťa nad 3 roky nemočí viac ako 12 hodín. Môžu sa vyskytnúť kŕče. U dojčiat je fontanela výrazne a hlboko vpadnutá. Kapilárny návrat je nad 3 sekundy. Deficit tekutín je odhadovaný na 100 a viac ml na kilogram hmotnosti.
Medzi varovné príznaky dehydratácie v skratke patria: u väčších detí močenie viac ako 6 až 8 hodín, u dojčiat vpadnutá fontanela, prepadnuté oči, ochabnuté svaly a končatiny. Môže sa vyskytnúť nafúknuté, ale aj bolestivé brucho, pocit na vracanie, strata hmotnosti, závraty, kolaps a porucha vedomia až bezvedomie. Prítomné je prehĺbené, zrýchlené a nepravidelné dýchanie, a zrýchlený pulz.
Kedy vyhľadať lekársku pomoc pri dehydratácii
Ak máte podľa uvedených príznakov podozrenie na dehydratáciu, je nutné doplniť tekutiny. V prípade stredne ťažkej až ťažkej dehydratácie je potrebné okamžité vyhľadanie odbornej pomoci. Vyhľadanie odbornej pomoci je potrebné aj v prípade, ak neviete doplniť tekutiny v domácom prostredí, dieťa odmieta tekutiny alebo pretrváva vracanie či úporné hnačky.
Kontaktujte pediatra alebo pohotovostnú službu, ak:
- Dieťa neustále vracia alebo má úporné hnačky.
- Dieťa odmieta tekutiny a neviete doplniť tekutiny v domácom prostredí.
- Dieťa má príznaky miernej alebo stredne závažnej dehydratácie.
- Dieťa je mladšie ako 6 mesiacov a opakovane vracia alebo má opakovane hnačku.
- Dieťa je staršie ako 6 mesiacov a opakovane zvracia a neudrží v sebe žiadne tekutiny.
- Dieťa vracia viac ako 24 hodín.
- Dieťa má hnačku viac ako 3 dni a stráca hmotnosť.
Ihneď vyhľadajte urgentný príjem v nemocnici alebo ambulantnú pohotovostnú službu, ak:
- Dieťa má príznaky závažnej dehydratácie, najmä poruchy vedomia - nereaguje na podnety, je malátne, letargické, veľmi spavé alebo sa ho nedá zobudiť.
- Má rýchlu akciu srdca, slabý až nemerateľný tep, búšenie srdca.
- Má zrýchlené, sťažené a nepravidelné dýchanie.
- Má bledú, chladnú mramorovú kožu.
- Málo močí alebo nemočí vôbec: dieťa do roka veku nemočí viac ako 8 hodín, dieťa nad 3 roky nemočí viac ako 12 hodín.
Dehydratácia u detí môže viesť k vážnym komplikáciám. Medzi ne patrí akútne zlyhanie funkcie obličiek, odborne aj akútna renálna insuficiencia. Zrýchlená práca srdca detský organizmus vyčerpáva, a hrozbou je nepravidelné dýchanie. Nebezpečné sú kŕče tela, poruchy vedomia až bezvedomie, čiže kóma. Rozvíja sa hypovolemický šok a pri pretrvávaní ťažkostí je hrozba smrti.
Liečba dehydratácie: Kľúč k rýchlej rehydratácii
Rovnako ako pri liečbe dehydratácie v dospelosti, platí, že najdôležitejšie je doplniť chýbajúce tekutiny. Pri miernej dehydratácii je možné podávať tekutiny orálne (cez ústa). Na trhu existujú rehydratačné roztoky, ako sú Enhydrol, Kulíšek alebo BioGaia Protectis plus, ktoré sú špeciálne pripravené a obsahujú správne množstvo vody, cukru a solí. Sú dostupné v lekárňach vo forme prášku alebo tabliet, ktoré sa rozpustia vo vode a podávajú sa chladné. Niektoré z nich, ako Enhydrol, sa dajú použiť už od 1. týždňa života. Dojčené deti môžu byť dojčené aj naďalej, popri dojčení však podávame malé množstvá rehydratačného roztoku lyžičkou alebo striekačkou.
Pokiaľ nie je rehydratačný roztok dostupný, vo výnimočných prípadoch si ho môžete improvizovane pripraviť doma. Do 1 litra vody pridáme 2-3 lyžice glukózy (prípadne bežného cukru), 1 kávovú lyžičku soli a šťavu z citróna. Pri miernej dehydratácii sa môže použiť aj nesýtená minerálna voda alebo slabý čierny čaj osladený hroznovým cukrom (Glukopur). Tekutiny sa podávajú po lyžičkách, studené, a to každých 10 - 15 minút jednu lyžičku. Ak dieťa toto toleruje, pokračuje sa vo vyššej frekvencii, každých 5 - 10 minút, až do 120 mililitrov za hodinu. Pre staršie deti je možné pridať aj čistú vodu. Ak pre chuť dieťa iné odmieta, môžete tiež ponúknuť rozriedenú ovocnú šťavu v pomere 1:4 - jeden diel šťavy k 4 dielom vody.
Pri hnačke je potrebné podávať tekutiny navyše hneď na začiatku, ako sa objaví, a nečakať na prvé príznaky dehydratácie. Na každú riedku stolicu u malého dieťaťa treba počítať asi 10 ml tekutiny na 1 kg hmotnosti. Ponúkajte kŕmenie častejšie a medzi jednotlivými dojčeniami ponúknite extra tekutiny, najlepšie orálny rehydratačný roztok (ORR). V prvých 4 hodinách podajte medzi dojčením približne 10 ml ORR na kilogram hmotnosti. Treba tiež nahradiť straty hnačkou: na každú vodnatú stolicu pridávame ďalších 10 ml na kilogram hmotnosti. Pri miernej alebo stredne závažnej hnačke je možné formulu podávať naďalej v častejších intervaloch. Pri výraznej vodnatej hnačke je vhodné vysadiť mliečnu formulu s obsahom laktózy (mliečneho cukru) - tzv. bezlaktózové mlieko, ktoré môže byť vhodnejšie pre narušenú črevnú sliznicu.
Pri vracaní je potrebné podávať tekutiny veľmi opatrne. Samotné krátkodobé vracanie zvyčajne nespôsobí dehydratáciu. Hneď po vracaní nepodávajte žiadne tekutiny najmenej 30 - 45 minút. Na začiatku nepodávajte formulu, ale malé množstvá orálneho rehydratačného roztoku: Najprv 5 ml (jedna malá kávová lyžička alebo podajte striekačkou) každých 10 - 15 minút. Po hodine podávajte 5 - 10 ml každých 5 - 10 minút v prípade, že dieťa udrží podávané malé množstvá bez vracania.
Čomu sa vyhnúť pri rehydratácii:
- Nepodávajte deťom koncentrované džúsy a bublinkové nápoje - zhoršujú stav.
- Nepodávajte neriedené ovocné šťavy, džúsy alebo limonády, ktoré obsahujú príliš veľa cukru.
- Nepodávajte presladené nápoje ani nápoje s obsahom kofeínu ako koka-kola, pepsi-kola alebo iné sýtené nápoje.
- Malým bábätkám nepodávajte väčšie množstvo čistej vody namiesto rehydratačného roztoku, pretože voda neobsahuje minerály a živiny potrebné pri dehydratácii.
- Veľké množstvo minerálnej vody: Obsahuje príliš veľa minerálov, hlavne sodíka.
Okrem doplnenia tekutín je dôležitý pokojový režim, ľahká strava a sledovanie zdravotného stavu. Ak sa príznaky dehydratácie prehlbujú a nepomáha ani liečba vyvolávajúcej príčiny, je potrebné odborné vyšetrenie. Platí pravidlo, čím je dieťa menšie, tým sa dehydratácia zvláda v domácom prostredí ťažšie.
Prevencia dehydratácie a správny pitný režim
Prevencia dehydratácie by mala byť na prvom mieste. Rodičia by mali byť informovaní, čo robiť, ak sa zdravotný stav dieťaťa zhorší, a to hlavne pri hnačke, vracaní a pri horúčke. Samozrejme, je potrebné myslieť na náhradu stratených tekutín a primeraný pitný režim. Počas horúcich letných dní a hlavne pri zvýšenej fyzickej aktivite je potrebné dopĺňať tekutiny pravidelne. Rovnako aj počas veterných dní a v prípade studeného suchého počasia, kedy nastáva strata tekutín vo zvýšenej miere. Pravidelný pitný režim je základom prevencie.
Denná potreba tekutín podľa hmotnosti (všetky tekutiny):
- Na prvých 10 kg hmotnosti sa počíta 100 ml / kg (napr. 6 kg dieťa potrebuje 600 ml tekutín za 24 hodín).
- Na druhých 10 kg sa počíta 50 ml / kg (napr. 15 kg dieťa potrebuje 10 x 100 ml + 5 x 50 ml = 1250 ml tekutín za 24 hodín).
- Nad 20 kg sa počíta 20 ml / kg až do maximálneho množstva 2400 ml (napr. 27 kg dieťa potrebuje 10 x 100 ml + 10 x 50 ml + 7 x 20 ml = 1640 ml tekutín za 24 hodín).
Pre novorodencov a kojené deti sú odporúčané hodnoty príjmu tekutín nasledovné:
- 3 dni: 80 - 100 ml/kg, celkovo 250 - 300 ml za 24 hodín.
- 2 týždne: 125 - 150 ml/kg, celkovo 400 - 500 ml za 24 hodín.
- 3 mesiace: 140 - 150 ml/kg, celkovo 750 - 850 ml za 24 hodín.
- 6 mesiacov: 130 - 145 ml/kg, celkovo 950 - 1100 ml za 24 hodín.
- 9 mesiacov: 130 ml/kg, celkovo 1000 - 1250 ml za 24 hodín.
- 1 rok: 120 - 132 ml/kg, celkovo 1100 - 1300 ml za 24 hodín.
Pre staršie deti sú denné odporúčané hodnoty príjmu tekutín nasledujúce:
- 2 roky: 100 - 125 ml/kg, celkovo 1350 - 1500 ml za 24 hodín.
- 4 roky: 90 - 110 ml/kg, celkovo 1600 ml za 24 hodín.
- 10 rokov: 70 - 85 ml/kg, celkovo 2000 - 2500 ml za 24 hodín.
- 12 rokov: 70 - 100 ml/kg, celkovo 2100 - 2500 ml za 24 hodín.
- 18 rokov: 40 - 60 ml/kg, celkovo 2200 - 2700 ml za 24 hodín.
Vhodné a nevhodné nápoje:U starších dojčiat sa zaraďuje už aj iná tekutina, a to čistá, čiže dojčenská voda, ale aj čaje určené pre príslušný vek. U starších detí by mala prevládať čistá voda, mlieko a ovocné šťavy, avšak najlepšie sú čerstvé 100 % šťavy. Tie sa môžu riediť v pomere 1:1 s čistou vodou. V zastúpení minerálok môžu byť nízkomineralizované vody.Naopak, nevhodné sú sladené balené vody, presýtené minerálky, čierny čaj, energetické nápoje, káva a alkohol. Sladké vody a energetické nápoje znamenajú nadbytočný prísun zbytočnej energie, ktorá sa môže ukladať vo forme tuku a spôsobiť detskú nadváhu či obezitu, čo so sebou prináša ďalšie závažné zdravotné riziká. Aj stravou sa dá dosiahnuť náhrada stratených tekutín, a to výberom vhodného ovocia a zeleniny. To sú napríklad uhorka, rajčina, šalát, jablko, nektárinka a iné. Samozrejme, najväčším zdrojom vody spomedzi zeleniny je melón.
Ako motivovať deti, aby pili:Potrebné je, aby rodičia viedli deti k pravidelnému pitnému režimu a pri odmietaní pitia ich pozitívne motivovali. Vhodnou formou je použitie farebných pohárov s obrázkami alebo pekných pohárikov s veselými motívmi. Deti často napodobňujú dospelých, takže používanie „dospeláckych“ pohárov môže byť tiež motivujúce. Zapojenie sa do pitia spolu s nimi alebo štrnganie si s pohármi, aj keď niekto by mohol namietať, že sa tak pestuje návyk k alkoholu, môže byť pre deti zábavné. Prípadne je dobré nájsť iný vhodný, ale aj hravý spôsob, ako dieťa naviesť k pitiu tekutín. Môžete skúsiť nové, zaujímavé chute, napríklad vodu ochutenú rozdrveným ovocím alebo bezkofeínový detský čaj, ktorý sa zaleje vodou a nechá vylúhovať.
Súvislosť zápchy s močením u detí
Zápcha je ďalší problém, ktorý môže ovplyvniť močenie u detí. Môže byť spôsobená psychickými problémami, nesprávnou stravou, nedostatkom tekutín alebo inými zdravotnými problémami. Medzi časté príčiny zápchy u detí patria psychické problémy, ako sú zmena režimu, zmena v rodine alebo zmena prostredia. Nesprávna príprava umelého mlieka, napríklad príliš koncentrované mlieko, môže tiež viesť k zápche. Rovnako aj ľahšie choroby, ako sú virózy, alebo užívanie niektorých liekov môžu byť príčinou.
Ako predchádzať zápche u detí:Prevencia zápchy je kľúčová. Dôležité je nevynechávať raňajky a jesť pravidelne. Skladba stravy by mala byť bohatá na vlákninu, čo znamená zvýšiť príjem ovocia a zeleniny. Pravidelný a dostatočný príjem tekutín je nevyhnutný pre správnu funkciu čriev. Pre správnu činnosť čriev je dôležitý aj pravidelný pohyb. U bábätiek pomáha masírovanie bruška a cvičenie nožičkami. U starších detí je dôležité po návrate zo škôlky skontrolovať nohavičky a podľa potreby osprchovať konečník. Pravidelné vyprázdňovanie je zásadné - stolicu nikdy nezadržiavať! Je dôležitá aj pozitívna motivácia: dieťa nenútiť, netrestať, ale snahu pochváliť a úspech odmeniť. Pomôcť môže aj teplý kúpeľ, polohovanie bábätiek na brušku a nosenie v nosiči alebo v šatke.
Ak režimové opatrenia nepomáhajú, je možné zvážiť medikamentóznu liečbu, ktorú je potrebné prekonzultovať s pediatrom.
