Vývoj chôdze súvisí s celkovým dozrievaním centrálnej nervovej sústavy, so vzpriamovaním a vývojom koordinácie pohybov a rovnováhy. Pre dieťa je zvládnutie chôdze dôležitým medzníkom. Chôdza sa u každého dieťaťa vyvíja veľmi individuálne. Rodičia často s očakávaním sledujú, kedy ich dieťa urobí prvé kroky. Čakanie na tento moment môže byť občas frustrujúce, ale je dôležité si uvedomiť, že každé dieťa sa vyvíja individuálnym tempom. Deti sa nevyvíjajú podľa kalendára, a preto je dôležité akceptovať individualitu každého dieťaťa. Neriaďte sa susedovým dieťaťom, ale sústreďte sa na pokroky a schopnosti vášho vlastného dieťaťa. Jedine tak budete mať radosť z toho, ako rastie a čo všetko sa postupne naučí.
Prirodzený motorický vývoj a jeho míľniky
Motorický vývin dieťaťa je pomyselne zložený z niekoľkých fáz. Dieťa sa od narodenia dostáva cez pasenie koníkov až k samostatnej chôdzi. Medzitým si prejde otáčaním z chrbta na bruško, prvým vzpriamením, druhým vzpriamením, lozením, sedom a stojom. Týmito fázami si dieťa prejde úplne samo, bez akejkoľvek pomoci dospelých, a to úplne prirodzene.
Pasenie koníkov a prvé vzpriamenie
Už od narodenia pokladáme dieťatko v bdelom stave niekoľkokrát za deň na bruško, zo začiatku stačí aj len pár sekúnd, napr. pri prebaľovaní, postupne sa intervaly preťahujú. Míľnik psychomotorického vývoja v 3. mesiaci života dieťaťa je v polohe na brušku tzv. prvé vzpriamenie. Dieťa sa stabilne opiera o vnútornú stranu lakťov, stabilne, bez vyosenia. V polohe na chrbte musí byť dieťa schopné ležať v jednej osi (nos, brada, hrudná kosť, lonová kosť).
Druhé vzpriamenie a otáčanie
Dieťa sa pri tzv. druhom vzpriamení opiera o vystreté ruky a vnútornú stranu stehien. Okolo 6. mesiaca dieťa na chrbátiku dlho nevydrží. Je prirodzené, že sa snaží pretáčať na bruško. Dieťa musí pri pretáčaní zapájať šikmé brušné svaly. Ešte skôr ako začne štvornožkovať, môžete očakávať tzv. pivotáciu. Je to pohyb, kedy sa dieťa otáča na brušku ako hodiny.
Dôležitosť lozenia (štvornožkovania)
Lozenie je jedným z najzdravších pohybov vo vývoji. Nielen, že prepojuje obe hemisféry, a tým zlepšuje koordináciu a sústredenie, ale hlavne posilňuje chrbtové a sedacie svaly, ktoré deti potrebujú na sedenie. Lozenie zaberá vo vývoji dosť dlhé obdobie, približne 4 až 5 mesiacov, než deti začnú chodiť. Štvornožkovanie alebo tzv. lezenie je veľmi dôležité. Predovšetkým, aby bolo symetrické a koordinované. To znamená, že sa má striedať pravá ruka a ľavá noha, ľavá ruka a pravá noha. Chrbát dieťaťa musí byť rovný, ramená sú priamo nad zápästím a kolená priamo pod bedrami. Ak má dieťa pri štvornožkovaní chrbátik prehnutý, znamená to, že jeho brušné svaly sú oslabené a je potrebné ich posilniť.
Cesta k samostatnej chôdzi
Samostatnej chôdzi predchádza niekoľko úkonov, ktoré dieťa musí zvládnuť, ktoré sa musí naučiť. Rodičia často robia chybu, že deti „učia“ chodiť. Počas prvého roka dieťa rozvíja koordináciu svalov a ich silu v každej časti svojho tela. Potom ešte musí získať istotu, trénovať rovnováhu. Väčšina detí urobí prvé krôčiky medzi 9. a 12. mesiacom života a samostatne chodí medzi 14. a 17. mesiacom.
Rehan Fyzio (Nová Dubnica): Chôdza s barlami
Vývin v 8. až 12. mesiaci
Približne v 8. mesiaci sa dieťa začína vyťahovať do stoja popri nábytku alebo popri nohách dospelého. Dieťa, ktoré sa dostane do stoja, je potrebné naučiť - ukázať mu, ako sa dostať späť dolu. Ukážte mu, že musí povoliť kolienka a tak sa dostane späť na štyri. Približne v 9. mesiaci postupne dieťa začne používať nábytok, či steny a začne chodiť popri nich. Chodiť začína najprv do boku a až neskôr smerom dopredu. V 10. - 12. mesiaci dieťa začína stáť bez opory a začína trénovať svoju rovnováhu. Je to kľúčová súčasť chôdze. Ak dieťa dokáže stáť bez opory a balancovať čo i len na pár sekúnd, čoskoro sa začne cítiť dostatočne isto, aby skúsilo urobiť prvý krok.
Prvé kroky a samostatná chôdza
Prvé kroky sú nezabudnuteľným okamihom v živote malého dieťatka. Určite bude nasledovať zopár zakopnutí, kým sa dieťa naučí chodiť samé. Pokračujte v podporovaní dieťatka, keď objavuje schopnosť chôdze. Samostatná chôdza prichádza približne v 12. - 15. mesiaci. Majte na pamäti, že niektoré deti radšej štvornožkujú, robia tak po dlhšiu dobu a až potom naozaj začnú samostatne chodiť.
Čomu sa vyhnúť a čo podporiť
Pre zdravý vývin dieťaťa nie je vhodné podporovať jeho chôdzu v chodúľkach. Ich používanie nie je bezpečné a vedie k zlozvykom - chôdza na špičkách, krivenie chrbtice ap. Deti, ktoré bývajú „odložené“ v chodítkach príliš dlhú dobu, môžu mať neskôr v živote problémy s vybočením chrbtice. Chodítka dieťaťu v rýchlejšom nástupe chôdze nepomôžu, naopak, môžu byť príčinou zaostávania v samostatnej chôdzi. Spôsobujú asymetriu v pohybe dolných končatín, nepodporujú vývoj obranných reflexov pri chôdzi.
Prečo neučiť deti chodiť za ruky
Ak do tohto procesu vstúpite a chytíte dieťa za ruky, jeho prirodzený pohybový vývoj sa zastaví a nepokračuje tak, ako by správne mal. Vodenie batoľaťa za ruky je zásah do jeho prirodzeného pohybového vývoja, ktorý môže navyše negatívne ovplyvniť aj jeho zdravie. Dieťa, ktoré nie je chytané za ruky, sa pomerne rýchlo naučí spoliehať samé na seba.
Ako podporiť správny vývoj
Dajte deťom čas a priestor. Pripravte svoju domácnosť na malého objaviteľa. Z cesty odstráňte predmety, o ktoré by mohol zakopnúť, zabezpečte všetky hrany a rohy. Pre dieťa je v tomto veku vhodné ponechať detskej nôžke voľnosť. Mäkká podrážka, resp. chôdza v ponožkách má veľký význam pre zachytávanie dotykových podnetov ploskou nohy z podložky. Ich spracovanie v centrálnej nervovej sústave (mozgu) napomáha správnej koordinácii a činnosti drobných svalov nohy.
Starostlivosť o detské nohy a obuv
V prvom rade myslite na to, že noha dieťatka sa od prvých krokov formuje a nemalo by ju nič obmedzovať. Ideálne preto je, aby ich zapájalo naboso či v cupačkách. Topánky by mali prísť na rad až oveľa neskôr. Veľmi zdravý pohyb je chodenie po štyroch. Už vtedy bábätko nohu namáha, rotuje s ňou a pekne si ju tvaruje.
Výber prvej obuvi
Tvar, veľkosť a ohybnosť - to je najdôležitejšie pri výbere obuvi pre dieťa. Kedy mu dať jeho prvé topánky? Až vtedy, keď súvisle prejde istú dĺžku, vie sa zastaviť, drepnúť si, otočiť sa a ísť ďalej. Tieto signály znamenajú, že už je jeho noha súca na prvú obuv. Vyhýbajte sa pri kupovaní topánok neohybným podrážkam, obuvi bez nadmerku (miesto v topánke od prednej strany vnútra topánky k palcu a prstom u detí minimálne 1,2 cm) s predpísanou klenbou a zaokrúhlenou špičkou. Nepoužívajte topánky s vyvýšenou podpätkom či členkom, negatívne ovplyvňujú prenesenie ťažiska a noha v nich stráca svalovú silu.
Atribúty správnej obuvi
Topánka sa v žiadnom prípade nesmie v oblasti palca zužovať. Nožička dieťaťa sa počas kroku v dobe odrazu môže rozšíriť aj o 1 cm, prsty sa po správnosti rozprestrú do vejárika. Hrúbka podrážky by nemala presahovať pol cm, čo je dôležité pre zachovanie čo najväčšej miery citlivosti plochy chodidiel. Topánka by mala byť ohybná do všetkých smerov, nielen pozdĺžne, ale aj priečne a nielen v strede chodidla, ale aj pod prstami. Žiadny podpätok ani vankúšik pod pätou - to znamená nulový rozdiel medzi špičkou a pätou. Všetky tieto atribúty spĺňa tzv. barefoot obuv.
Riešenie problémov a preventívne prehliadky
S dieťaťom chodia rodičia na pravidelné preventívne prehliadky k pediatrovi. Prehliadky sú určené aj k odhaleniu problému. U novorodencov až približne do 2 rokov majú kolená a predkolenie postavenie do tvaru „O“. Akékoľvek chyby detských nôh je vhodné riešiť až po 3. roku života dieťaťa a neskôr, pretože dovtedy sa nohy i chôdza ešte vyvíjajú. Postavenie päty či členka sa zhoršuje napríklad, ak je dieťa unavené alebo po prekonaní choroby, kedy je telo vyčerpané. U malých detí je najdôležitejšie aktívne zapájanie a postupné posilňovanie svalov celého tela.
Hypertonus a jeho prejavy
Zvýšené svalové napätie, známe aj ako hypertonus, môže mať vplyv na detský vývoj a ovplyvniť pohybové vzory v budúcnosti. Najčastejšími prejavmi zvýšeného svalového napätia sú: zakláňanie sa dieťaťa, prehýbanie do luku, prepínanie horných a dolných končatín, zovretie ručičiek v päsť. Keď ležia na bruchu, sú nespokojné, zakláňajú hlavu a nevedia sa oprieť o predlaktia. Pri týchto problémoch je dôležité správne nosenie a manipulácia s bábätkom. Vyvarovať sa rýchlym, nestabilným pohybom a štekleniu, ktoré môže dieťa viac dráždiť.
Staršie deti a ortopedické vplyvy
Podľa názoru odborníkov trojročné deti ortopedické topánky a vložky nepotrebujú. Noha v tomto veku nemusí vyzerať úplne ideálne, u niektorých detí ešte len začal ustupovať ochranný tukový vankúšik v strede chodidla, a len vtedy sa začína ukazovať tvar klenby. Využitie vidím až u školopovinných detí, u ktorých sa vývojom, cvičením či terapiou nepodarilo vyriešiť ideálne postavenie chodidla a členka. Vtedy môže táto obuv pomáhať napríklad kompenzovať záťaž z nosenia školskej tašky, ktorá by bez korekcie mohla spôsobovať zhoršenie stavu.
Od chôdze batoľaťa k pohybovej aktivite dospelého
Základnou pohybovou charakteristikou dospelého človeka je vzpriamená pružná chôdza. Pri správnej rezkej chôdzi v prírode sa harmonicky zapájajú do pohybu všetky svalové skupiny. Posilňuje sa srdcovocievny systém a pľúca, zlepšuje sa nálada. U ročného dieťaťa je chôdza skackavá s vyšším počtom kratších krokov za minútu. Detská chôdza sa chôdzi dospelého začína podobať približne po treťom roku života. Koordinácii napomáha pohyb ramien, chôdza má užšiu bázu a stáva sa pomalšou. Zrelý, pre človeka typický spôsob chôdze sa vyvinie približne v šiestom roku života.
Pohyb u škôlkárov
Z toho dôvodu nie je vhodné nútiť škôlkárov na dlhé vychádzky či túry, pretože stereotypnou chôdzou sa unavujú stále rovnaké, ešte nie plne vyzreté svalové skupiny. To vedie k únave a oprávneným sťažnostiam dieťaťa. Keď však dieťa necháte oddychovať, namiesto sedenia začne šantiť, hrať sa, vyliezať na preliezky, alebo vykonávať pre neho zábavnejšie pohybové aktivity. Začne namáhať iné svalové skupiny a svaly podieľajúce sa na chôdzi môžu oddychovať. Vo veku okolo šiestich rokov je dieťa schopné aj dlhších vychádzok, či výletov pokiaľ ho vie rodič vhodne motivovať. Samozrejme v kvalitnej a priestrannej obuvi z prírodných materiálov. Netreba podceňovať ani chôdzu v interiéri, hlavne v škole, kde deti strávia počas školského roku väčšiu časť dňa. Ľudské nohy sú pre človeka mimoriadne dôležité, pretože ho budú nosiť celý život. To, ako ich používame a ako sa o ne staráme, sa neskôr môže odraziť napríklad na kolenách, chrbtici, bedrách či panve. Mali by sme preto od začiatku myslieť na zdravie nožičiek svojho dieťaťa a dohliadnuť na ich správny vývoj i čo sa chôdze týka. Netreba však robiť paniku hneď, ako sa dieťatko postaví na vlastné a urobí pár krokov. Správne postavenie totiž detská noha získava v období 6-8 rokov života! Až vtedy po období tréningu sa noha spevní, členok a klenba dosiahnu ideálne postavenie a môžeme hovoriť o chôdzi dospelej.
tags: #rocni #dieta #a #chodza