Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom patrí medzi základné zákonné povinnosti, ktoré sú hlboko zakorenené v rodinnom práve. Táto povinnosť je upravená v ustanovení § 62 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov, ďalej označovaného ako „zákon o rodine“. V zmysle uvedených ustanovení majú obaja rodičia povinnosť vyživovať svoje dieťa, nakoľko dieťa má zákonom o rodine upravené právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Plnenie tejto vyživovacej povinnosti môže prebiehať v naturálnej alebo peňažnej podobe, a to buď dobrovoľne, na základe dohody, alebo v dôsledku rozhodnutia vydaného v súdnom konaní.
Jedným z často diskutovaných aspektov v praxi je vykonateľnosť rozsudkov o výživnom, obzvlášť v situácii, keď dieťa dosiahne plnoletosť. Táto problematika je kľúčová, pretože priamo ovplyvňuje okamih, od ktorého musí povinná osoba, teda rodič, začať platiť určené výživné, a zároveň určuje moment, odkedy sa oprávnená osoba môže domáhať splnenia tejto povinnosti, a to aj prostredníctvom exekučného konania. Hoci sa súdne konania o výživnom môžu zdať zložité a časovo náročné, pochopenie ich kľúčových princípov a vykonateľnosti rozsudkov je esenciálne pre ochranu práv a záujmov všetkých zúčastnených strán.
Predbežná vykonateľnosť rozsudkov o výživnom
Rozsudky súdu o výživnom majú osobitný právny režim, nakoľko pre tieto výroky platí takzvaná predbežná vykonateľnosť. Legislatívne vyjadrenie tohto inštitútu je upravené v ustanovení § 44 Civilného mimosporového poriadku (CMP), ktoré stanovuje, že rozsudky o výživnom sú vykonateľné ich doručením. Táto zásada je veľmi dôležitá, pretože znamená, že povinnosť plniť na základe rozsudku vzniká momentom doručenia rozhodnutia povinnému, a to bez ohľadu na to, či proti nemu bolo podané odvolanie.
V praxi sa často stretávame s prípadmi, keď sa otec alebo matka maloletého dieťaťa, alebo v prípade plnoletého dieťaťa, samotné dieťa, domáhajú splnenia povinnosti platiť výživné. Okresný súd napríklad v júni 2021 rozhodol, že otec je povinný platiť na dieťa sumou vo výške 400 eur mesačne od právoplatnosti rozhodnutia. Ak sa proti tomuto rozhodnutiu otec odvolal a výživné neplatí, mnohí sa mylne domnievajú, že povinnosť platiť vznikne až po právoplatnosti rozsudku krajského súdu. To však nie je správne. Rozsudok súdu o výživnom je v zmysle § 44 Civilného mimosporového poriadku predbežne vykonateľný jeho doručením. Z uvedeného textu vyplýva, že ak je rozhodnutie doručené vám a právnej zástupkyni otca detí, musí výživné platiť, a to bez ohľadu na to, či podá odvolanie. Ide teda o predbežnú vykonateľnosť rozsudku o výživnom.
K predbežnej vykonateľnosti sa opakovane vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky. Vo svojom Uznesení zo dňa 20.06.2018, sp. zn. IV. ÚS 386/2018-11, Ústavný súd vyslovil nasledovný záver: „K predbežnej vykonateľnosti dochádza rozhodnutím súdu (napr. § 233 CSP) alebo nastáva zo zákona (ex lege) (napr. § 44 CMP).“ V prejednávanom prípade výrok exekučného titulu bol jednoznačný v tom, že nič nepojednával o vykonateľnosti tohto rozsudku v tom zmysle, že by napríklad odkladal jeho predbežnú vykonateľnosť (bez ohľadu na to, či by takýto výrok bol právne možný, pozn.). Z tohto pohľadu výrok exekučného titulu nemohol v sťažovateľovi vyvolať dojem, že nejakým spôsobom modifikuje okamih nadobudnutia jeho vykonateľnosti oproti tomu, ako to vyplýva z § 44 CMP. Preto pri bežnej opatrnosti si sťažovateľ mohol byť vedomý aj ďalšej vlastnosti rozsudku - t. j. jeho predbežnej vykonateľnosti.
Časové aspekty plnenia výživného a doručenie rozsudku
Dátum doručenia rozhodnutia je kriticky dôležitý pre určenie začiatku platenia výživného. Ak rozsudok znie tak, že výživné má platiť do 15. dňa v mesiaci a rozsudok si povinný rodič prevezme 10. dňa v mesiaci, je povinný zaplatiť výživné už do 15. dňa, hoci sa odvolal. Tým pádom má dátum prevzatia rozsudku priamy vplyv na začiatok vyplácania výživného. Aj keď rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť až neskôr, výživné podľa rozhodnutia sa malo platiť už od doručenia súdneho rozhodnutia.
Pokiaľ rozsudok o výživnom nadobudol právoplatnosť v priebehu mesiaca, na tento mesiac pripadá pomerná časť výživného. Napríklad, ak rozsudok o rozvode a určení výživného nadobudol právoplatnosť 22. apríla a výživné bolo stanovené na sumu 200 eur mesačne, je správne, že za apríl bol zaplatený pomerový diel, teda 100 eur, pretože rozsudok nadobudol právoplatnosť zhruba v polovici mesiaca. Plnú sumu teda povinná osoba začne platiť až od nasledujúceho celého mesiaca.
Súd nemôže určiť vykonateľnosť súdneho rozhodnutia, hoci sa jedná o výživné, kým obe strany (povinná aj oprávnená) neprevezmú súdnu zásielku obsahujúcu rozhodnutie na pošte. Následne sa musí doručenka vrátiť na súd. Keď sa doručenka vráti na súd, súdna tajomníčka vyznačí vykonateľnosť rozhodnutia. Až potom bude možné vo veci začať exekučné konanie. Hoci to väčšinou netrvá dlho, v niektorých prípadoch, najmä pri doručovaní do zahraničia, sa tento proces môže značne predĺžiť. Ak na úrad práce potrebujete právoplatné rozhodnutie, nebudú akceptovať rozhodnutie skôr, než budete mať na ňom vyznačenú takzvanú doložku právoplatnosti a vykonateľnosti. Pre zistenie aktuálneho stavu je možné zavolať na infocentrum súdu, uviesť spisovú značku konania a spýtať sa, či už majú v systéme právoplatnosť rozhodnutia.
Rodinné právo: Tabuľkové výživné na dieťa
Kedy má plnoleté dieťa nárok na výživné?
Zákon o rodine explicitne upravuje aj dĺžku trvania vyživovacej povinnosti, a to do doby, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť, teda úplne a trvale uhrádzať alebo uspokojovať svoje životné potreby, ktoré môžeme zaradiť medzi takzvané relevantné. V prvom rade by sme chceli poukázať na pojmy „úplne a trvale“, ktoré boli v texte zámerne použité. Z uvedeného vyplýva, že pre naplnenie skutkovej podstaty nestačí, ak má dieťa len jednorazový príjem, alebo ak má nepravidelný príjem, napríklad zo študentskej brigády. Vyživovacia povinnosť nie je viazaná na dosiahnutie žiadneho konkrétneho veku, ani nadobudnutím plnoletosti, t.j. 18 rokov veku, či dokonca veku 26 rokov nezaniká. Na konkrétny vek sa viaže len vyplácanie prídavku na dieťa, ktorý je ohraničený dovŕšením 25 rokov veku, ak dieťa spĺňa podmienku nezaopatrenosti.
Dospelosť, t.j. schopnosť samostatne sa živiť, je základnou zákonnou podmienkou, ktorú súd posudzuje pri rozhodovaní, či má plnoleté dieťa nárok na výživné alebo nie. Pokiaľ plnoleté dieťa je schopné sa samostatne živiť, tak nárok na výživné nemá, pokiaľ nie je schopné sa samostatne živiť, nárok na výživné má. Schopnosť dieťaťa osamostatniť sa a samo si zabezpečovať základné životné potreby sa vyhodnocuje komplexne, v závislosti od viacerých premenných. Okrem veku dieťaťa je dôležitým ukazovateľom tejto schopnosti aj jeho zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy dieťaťa a jeho potreby, majetkové pomery a podobne.
Štúdium ako hlavný dôvod neschopnosti samostatne sa živiť
Denné štúdium na strednej škole, učňovke či vysokej škole je najčastejším dôvodom, pre ktoré plnoleté deti nie sú schopné sa samé živiť a na súde žiadajú od rodiča výživné. Denné štúdium je také, kedy dieťa študuje počas väčšiny pracovného týždňa, čo vylučuje, respektíve výrazne sťažuje možnosť riadne sa zamestnať. Jednou zo základných povinností rodiča je viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým vytvoriť priestor pre jeho sebarealizáciu. Počas tohto obdobia, teda počas obdobia, kedy dieťa študuje, vyživovacia povinnosť rodičov voči nemu trvá. V aplikačnej praxi sa ako ukončenie prípravy na budúce povolanie chápe ukončenie vysokej školy v určitom študijnom programe; za relevantné vo vzťahu k pokračovaniu vyživovacej povinnosti by sme nemohli brať ďalšie štúdium, t.j. na vysokej škole v inom študijnom odbore, respektíve akékoľvek postgraduálne štúdium, ktoré na predchádzajúce štúdium jednoznačne nenadväzuje alebo zvyšuje jeho šance na uplatnenie na trhu práce.
Pri ostatných formách štúdia je potrebné prísne posudzovať, či umožňujú dieťaťu riadne pracovať popri štúdiu, alebo nie. V prípade diaľkového štúdia vyživovacia povinnosť nevzniká, pretože takéto štúdium je určené pre ľudí, ktorí ho realizujú popri zamestnaní. Vzhľadom na súčasnú situáciu na trhu existuje pomerne veľké množstvo osobitných foriem vzdelávania, ktoré sú často pre sebarealizáciu nevyhnutné - rôzne rekvalifikačné kurzy, nadstavbové štúdium či zahraničné stáže. V týchto prípadoch bude pomerne náročné ustáliť, či je dieťa schopné sa samo živiť. Do úvahy musíme vziať jednak schopnosti a nadanie dieťaťa, no na druhej strane nemôže dochádzať k zneužívaniu vyživovacej povinnosti snahou vyhnúť sa pracovným povinnostiam.
„Je potrebné odlíšiť prípady rozhodovania o výživnom, keď sa jedná o maloleté dieťa, resp. dokonca o dieťa vykonávajúce povinnú školskú dochádzku. V týchto prípadoch musí byť priznávanie výživného zodpovedajúceho odôvodneným potrebám dieťaťa samozrejme pravidlom. U detí už plnoletých je však treba na vyživovaciu povinnosť nazerať optikou výrazne odlišnou: plnoletý jedinec by mal byť zásadne schopný sa postarať sám o seba a dôvod pre stanovenie vyživovacej povinnosti by preto mal byť odôvodnený konkrétnymi okolnosťami daného prípadu.“ (rozhodnutie ÚS ČR sp. zn. II. ÚS 2121/14).
Ak plnoleté dieťa študuje už na druhej škole toho istého stupňa (strednej alebo vysokej), ktorá na predchádzajúcu školu úplne jednoznačne nenadväzuje, je namieste sa zaoberať najmä tým, či skutočne ide o racionálnu prípravu na budúce povolanie, či aktuálne študovaná škola má zodpovedajúcu kvalitu (napríklad z hľadiska uplatnenia absolventov), či zvyšuje jeho šance na uplatnenie na trhu práce a v neposlednom rade aj tým, či sa dieťa tomuto štúdiu venuje s dostatočnou starostlivosťou, teda či nedosahuje neprimerané množstvo absencií (rozumne vysvetliteľných a doložených) a či dosiahnuté študijné výsledky potvrdzujú jeho skutočný záujem o zvolený odbor.
Zdravotné postihnutie a "dobré mravy"
Zdravotné postihnutie, ktoré je trvalé a objektívne svojim rozsahom znemožňuje dieťaťu nadobudnúť schopnosť sa samostatne živiť, je ďalším, hoci výnimočným, dôvodom, pre ktoré plnoleté dieťa má nárok na výživné, a to aj v prípade, že neštuduje. Keďže ide o výnimku z pravidla, súd musí tento nárok skúmať prísne. V prvom rade musí ísť o také postihnutie, ktoré znemožňuje dieťaťu akúkoľvek prácu. Zdravotné postihnutie, ktoré „len“ obmedzuje dieťa vo výkone niektorých druhov povolaní, nie je dôvodom pre vznik nároku na výživné. V druhom rade, musí ísť o postihnutie trvalé. V prípade krátkodobých postihnutí, ako je napríklad poúrazová rekonvalescencia, sa vyživovacia povinnosť zvyčajne nerieši týmto spôsobom.
„Dobré mravy“ môžu, hoci výnimočne, mať vplyv na nárok dieťaťa na výživné. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Tento rozpor musí byť výrazný a objektívne závažný do takej miery, že súd siahne na základný nárok dieťaťa na výživu od rodiča. Nepôjde teda o prípady, kedy sa dieťa nestretáva s rodičom, či prípady, kedy majú zlé vzťahy.
Obnoviteľný charakter vyživovacej povinnosti a ďalšie situácie
Do pozornosti by sme chceli dať takzvaný obnoviteľný charakter vyživovacej povinnosti. V súčasnosti nie je ničím výnimočná situácia, keď sa dieťa uchádza o miesto na niektorej z prestížnejších vysokých škôl, no prijímacie skúšky dopadnú tak, že sa v prvom roku na štúdium nedostane, a tak je nútené dočasne pracovať. Tým, že má dieťa príjem, či už zo závislej činnosti alebo podnikateľskej činnosti, stáva sa schopné samo sa živiť, čo vedie k zániku vyživovacej povinnosti rodičov. Na druhej strane, ak dieťa vstúpilo do zamestnania, ktoré mu umožnilo samostatne sa živiť, ale toto neskôr preruší s cieľom ďalšieho štúdia a kvalifikácie na iné povolanie, vyživovacia povinnosť sa neobnovuje.
Nezamestnanosť dieťaťa sama o sebe nie je dôvodom pre vznik vyživovacej povinnosti. Aj nadobudnutie schopnosti dieťaťa aktívne vykonávať zárobkovú činnosť či úspešné ukončenie strednej odbornej školy (čo vytvára predpoklad pre jeho uplatnenie sa vo vyštudovanom odbore) nie sú bez ďalšieho dôvodmi na zrušenie povinnosti platiť výživné. Vyživovacia povinnosť trvá i počas prípravy dieťaťa na jeho budúce povolanie. Zároveň je nutné uviesť, že zákonná vyživovacia povinnosť nezaniká iba z dôvodu ukončenia štúdia, ak na to nie sú splnené ďalšie zákonné predpoklady. Ak teda dieťa študuje a riadne v tomto štúdiu pokračuje až do jeho dokončenia, na povinnosti platiť výživné nič nemení ani skutočnosť, ak dieťa štúdium prerušilo, napríklad z dôvodu nevydarenej skúšky, prípadne ak túto urobilo až na ďalší pokus.
„Môže nastať situácia, kedy síce plnoleté dieťa je schopné samo uspokojovať svoje životné potreby, avšak len čiastočne, napr. si dokáže zabezpečiť stravu, zdravotnú starostlivosť, záujmovú činnosť, kultúrne vyžitie, avšak nie bytovú otázku. Rodičia sú v takom prípade povinní z titulu vyživovacej povinnosti zabezpečiť tomuto plnoletému dieťaťu bývanie, a to až kým si nebude vedieť bývanie zabezpečiť samo.“ (zdroj: R. Bános - M. Pavelková: Zákon o rodine - Komentár, 3. vydanie, C.H. Beck, 2019).
Určenie výšky výživného: Čo súd posudzuje?
Výživné možno definovať ako pravidelne sa opakujúci finančný príspevok rodiča určený ako podiel dieťaťa na životnej úrovni každého z rodičov a na uspokojovanie potrieb dieťaťa. Otázka určovania výšky výživného je komplexná a neexistuje žiadny matematický vzorec, ktorý by sme našli v zákone. Súdna prax k tejto otázke tiež nepristupuje jednotne.
Základné princípy určovania výšky výživného
Životná úroveň rodiča je primárne kritérium určenia výšky výživného. Výška výdavkov na dieťa je až sekundárna. Výživné nie je o tom, že sa zrátajú pravidelné výdavky na dieťa a polovicu z nich zaplatí rodič z výživného. Výživné je o tom, že dieťa má právo žiť takú materiálnu kvalitu života ako jeho rodič. Ak má rodič, ktorý zarába niekoľko tisíc eur mesačne, ten bude platiť niekoľkonásobne viac ako rodič, ktorý zarába pár stoviek, a to bez ohľadu na výšku výdavkov dieťaťa. Tu vzniká jednoduchá otázka: Ako určíme výšku tohto podielu dieťaťa na životnej úrovni rodiča? Niektoré vyššie súdne autority zastávajú názor, že tento podiel by mal byť vo výške od 20 do 30 percent príjmov povinného rodiča v závislosti od počtu vyživovacích povinností a veku dieťaťa. Iné vyššie súdne autority žiadne percentá neuznávajú. Základným kritériom právneho štátu je predvídateľnosť súdneho rozhodnutia, preto zastávam názor, že takéto percentuálne určenie má opodstatnenie. Na druhej strane ho nemožno paušalizovať a vždy rozhodujú aj okolnosti konkrétneho prípadu. To platí najmä pri podnikateľoch s nulovými príjmami, avšak s vysokou životnou úrovňou, kedy nemožno percentá použiť.
Výživné má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami. Preto, ako vyššie uvádzame, výdavky pri posudzovaní výšky výživného sú až sekundárne. Neznamená to, že súd na výdavky nijako neprihliadne, ale neočakávajte, že súd vaše výdavky uprednostní pred výživným. V zásade platí, že súd uzná tie výdavky, ktoré sú opodstatnené. Na neopodstatnené výdavky, ako napríklad exekúcie a podobne, súd nebude prihliadať. Avšak aj tie opodstatnené vám súd len tak neodpočíta od príjmu pri určovaní výživného. Vždy musíte vaše výdavky primerane optimalizovať, prihliadajúc na to, že výživné má prednosť pred ostatnými.
Majetkové pomery, schopnosti a možnosti rodičov
Majetkové pomery rodičov tvoria ako aktíva, tak pasíva. Na strane aktív pôjde o príjmy, tiež ostatné majetky ako nehnuteľnosti, autá, cenné papiere, úspory a podobne. Na strane pasív pôjde o výdavky, dlhy, pôžičky a podobne. Je nevyhnutné, aby súd mal čo najlepší prehľad ako o aktívach, tak pasívach, t.j. schopnostiach a možnostiach rodičov.
Výživné sa neurčuje len podľa príjmu a majetkových pomerov, ale aj podľa iných pravidiel. Medzi tieto pravidlá patrí aj posudzovanie schopností a možností rodičov. Súd tak určuje výživné aj s prihliadnutím na dosiahnuté vzdelanie rodiča v danej oblasti, na jeho vek a zdravotný stav, možnosti uplatnenia sa na trhu práce. Čo napríklad s rodičom, ktorý je dobrovoľne nezamestnaný a bez príjmu? Nebude platiť výživné, lebo nemá príjem? Nie. Súd prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVAR) zisťuje, či sú na trhu pracovné ponuky, ktoré by mohol rodič využiť a za akú mzdu. Následne nič nebráni súdu vychádzať z takto zisteného potenciálneho príjmu. Súd prihliada aj na to, či sa rodič bez zbytočného dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania. Ak sa napríklad rodič vzdá bez riadneho dôvodu zamestnania, súd pri určovaní výživného môže vychádzať z príjmu, ktorý rodič v tomto zamestnaní dosahoval. Súd ďalej prihliada na neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie.
Rodinné právo: Tabuľkové výživné na dieťa
Minimálne a maximálne výživné, vplyv príjmu dieťaťa
Minimálne výživné je Zákonom o rodine určené vo výške 30 % zo sumy životného minima. Minimálne výživné musí platiť každý povinný rodič bez ohľadu na jeho majetkové pomery, či schopnosti a možnosti, zdravotný stav, vek, či finančnú situáciu.
Maximálne výživné zákonom zatiaľ upravené nie je, čo však neznamená, že tento pojem neexistuje. Obmedzenie maximálnej výšky výživného vychádza z práva rodiča vychovávať svoje dieťa v zhode so všeobecne uznaným cieľom vychovať produktívneho človeka, ktorý si dokáže vlastnou prácou a aktivitou zarobiť na živobytie.
Brigádnická práca dieťaťa popri dennom štúdiu síce nárok na výživné dieťaťa nevylučuje, môže však ovplyvniť výšku výživného. Ak je príjem z brigády popri príjme povinného rodiča minimálny, tak nemá výrazný vplyv na výživné. Ak však je tento príjem nie zanedbateľný popri príjme povinného rodiča, súd môže výšku výživného na dieťa primerane znížiť. Podobne, v prípade, ak dieťaťu vznikne nárok na priznanie sociálneho štipendia, štipendium sa bude považovať za príjem dieťaťa, a ten bude zohľadnený pri určovaní výšky výživného vo vzťahu k povinným osobám, teda obom rodičom. Rovnaký záver však nemožno vyvodiť v prípade prospechového štipendia, nakoľko ide o príjem jednorazový s motivačným charakterom, ktorý závisí od aktuálneho prospechu študenta. „Vo všeobecnosti však možno uviesť, že na štipendium sa má prihliadať predovšetkým pri nižších možnostiach na strane povinného.“ (E. Horváth, E. Varga - Zákon o rodine komentár).
Zmena pomerov ako dôvod na úpravu výživného
„Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.“ Táto zásada je kľúčová, ak súd koná o zvýšení alebo znížení výživného na dieťa, t.j. ide o prípady, kedy už výživné súdnym rozhodnutím určené je. V takomto prípade súd porovná majetkové pomery, schopnosti a možnosti rodiča a dieťaťa a rozhodnutie o úprave výšky výživného bude závisieť práve od tohto porovnania. Odôvodnenosť potrieb dieťaťa sa v prípade štúdia mimo miesta svojho bydliska zvyšuje. Je zrejmé, že výživné určené rozhodnutím súdu na stredoškoláka nebude postačujúce pre zabezpečenie potrieb študenta vysokej školy.„Vzhľadom na konštrukciu zákona a z dôvodu, že plnoletosťou stráca účinnosť úprava výchovy dieťaťa, na ktorú sa prihliadalo pri výživnom, dieťa pri nadobudnutí plnoletosti, ak nie je schopné samo sa živiť, môže podať žalobu na určenie výživného proti matke, otcovi alebo proti obom rodičom na základe zmeny pomerov.“ (E. Horváth, E. Varga - Zákon o rodine komentár).
Priebeh súdneho konania o výživnom
Predtým, ako sa začne súdne konanie, je vždy najjednoduchšou cestou pokúsiť sa dohodnúť na úprave výživného. Ak sa dohodnete, postačuje písomná dohoda medzi rodičom a dieťaťom a nemusíte sa súdiť. Posledné, čo vaše dieťa potrebuje, je súdiť sa s vlastným rodičom a s týmto sa stretávať na súde. Ak však dohoda nie je možná, je potrebné podať návrh na súd.
Podanie návrhu na súd a jeho náležitosti
Návrh na určenie, zmenu alebo zrušenie výživného sa podáva na miestne príslušnom okresnom súde, ktorým je v obvode, v ktorom má bydlisko navrhovateľ, t.j. ten, kto návrh na súde podáva. Náležitosti návrhu sú definované v Civilnom mimosporovom poriadku a zahŕňajú:
- Označenie účastníkov konania: To znamená osobné údaje navrhovateľa a osobné údaje rodiča, respektíve dieťaťa, proti ktorému návrh smeruje, s uvedením mena, priezviska, prípadne rodného priezviska, bydliska a štátnej príslušnosti. Odporúča sa tiež uviesť telefonický kontakt, prípadne e-mailovú adresu pre rýchlejšiu komunikáciu.
- Petitum (to, čoho sa domáhate): Z návrhu musí byť zrejmé najmä to, čoho sa domáhate, t.j. konkrétna výška výživného, dátum, od ktorého má byť platené, alebo žiadosť o zrušenie vyživovacej povinnosti.
- Odôvodnenie návrhu: Návrh je potrebné podrobne zdôvodniť právnym nárokom plnoletého dieťaťa na výživné a výškou výživného, prípadne dôvodmi pre jeho zvýšenie alebo zníženie.
- Opis majetkových pomerov: Je nevyhnutné, aby súd vedel, z čoho žijete, t.j. aké sú vaše priemerné opakujúce sa príjmy a výdavky, či už na domácnosť, na vašu osobu, respektíve na dieťa.
- Prílohy: K návrhu je potrebné priložiť relevantné dôkazy, ako sú rodný list dieťaťa, potvrdenie o návšteve školy, doklady preukazujúce príjem a výdavky navrhovateľa, ako aj výdavky na dieťa.
Priebeh dokazovania a pojednávania
Súd v prvom rade vypočuje plnoleté dieťa a povinného rodiča, a to na pojednávaní. Vykoná nevyhnutné dokazovanie podľa povahy prípadu. Pôjde najmä o zisťovanie, či má plnoleté dieťa nárok na výživné a v akej výške, prípadne či došlo k zmene v pomeroch, a ak áno, ako je potrebné zmeniť výšku výživného. Na rozhodnutie v prípade zvýšenia výživného sa niekedy čaká dlho. Napríklad, jedna oprávnená osoba čakala na rozhodnutie o zvýšení výživného 6 rokov. Dňa 9. februára 2022 bolo v tejto veci rozhodnuté bez účasti druhej strany, keďže otec maloletého už bol v predmetnej veci vypočutý a súd výživné na maloletého zvýšil. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 2. apríla. Avšak, otec naďalej platil podľa pôvodného rozsudku, pretože mu údajne nebol doručený jeho právnou zástupkyňou a údajne nebol ani informovaný o termíne pojednávania. V takýchto situáciách je kľúčové pripomenúť si predbežnú vykonateľnosť rozsudkov o výživnom.
Zročné výživné a neodkladné opatrenia
Zročné výživné súd určuje vtedy, keď súd určuje alebo zvyšuje vyživovaciu povinnosť spätne, najskôr od podania návrhu na súde. Zročné výživné sa určí ako rozdiel medzi zaplateným výživným a určeným výživným za obdobie odkedy súd výživné zvyšuje až do dňa vyhlásenia rozsudku. Súd môže povoliť povinnému rodičovi splácať zročné výživné v mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok. Splátky by mali byť určené tak, aby dlh bol splatený do jedného roka.
V prípade naliehavých potrieb, keď napríklad jeden z partnerov odíde od rodiny a odmieta platiť výživné pred súdnym rozhodnutím, je možné podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Toto opatrenie môže byť vydané rýchlo a má za cieľ riešiť urgentné potreby, ako je napríklad krytie základných potrieb detí. Súčasne s návrhom na neodkladné opatrenie je vhodné podať aj návrh na úpravu práv a povinností k dieťaťu. Obe tieto podania možno spojiť aj do jedného dokumentu. Podanie návrhu na neodkladné opatrenie je potrebné dôkladne odôvodniť, pričom je dôležité zdôrazniť, prečo je naliehavé, s priložením dôkazov preukazujúcich príjmy a výdavky, ako aj výdavky na dieťa.
Realizácia platieb a informačná povinnosť
Splnenie vyživovacej povinnosti zahŕňa nielen samotnú platbu, ale aj dodržiavanie správnych termínov a spôsobov úhrady, ako aj vzájomnú komunikáciu medzi rodičom a plnoletým dieťaťom.
Spôsob a termíny úhrady výživného
Špecifikom výroku rozsudku o výživnom je, že sa uhrádza „k rukám“ plnoletého dieťaťa. To neznamená, že musíte výživné uhradiť len osobne na ruku dieťaťu. Znamená to, že do dňa splatnosti musí dieťa mať výživné v jeho dispozícii. Preto sa odporúča splátky výživného uhrádzať napríklad trvalým príkazom, avšak s dostatočným časovým odstupom, tak aby dieťaťu výživné došlo na účet najneskôr v deň jeho splatnosti. Pokiaľ musíte výživné z nejakého dôvodu uhrádzať poštovou poukážkou, tak sa odporúča ešte väčší časový odstup a ponechať časovú rezervu na prevzatie výživného. Výživné sa platí do rúk rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti; to neplatí, ak ide o plnoleté dieťa, ktorému sa výživné vypláca priamo do vlastných rúk, najčastejšie na účet vedený v banke. Takýmto spôsobom vie následne povinný rodič vydokladovať riadne plnenie svojej vyživovacej povinnosti voči nezaopatrenému plnoletému dieťaťu.
Pokiaľ nie je v rozsudku uvedené inak, platí, že výživné sa platí vopred na konci každého mesiaca na nasledujúci mesiac. To znamená, že výživné na november by malo byť uhradené ihneď, respektíve pokiaľ možno čo najskôr po právoplatnosti, a súčasne do 15. novembra by malo byť uhradené výživné za nasledujúci mesiac december, do 15. decembra za január atď.
Príspevky nad rámec výživného a flexibilita
Nad rámec výživného nemusíte prispievať. Taký je aspoň výklad zákona o rodine. Treba si však uvedomiť dôsledky. V živote dieťaťa môžu nastať nepredvídateľné výdavky, ktorých výška ďaleko presahuje splátku výživného. Pokiaľ sa budete držať uvedenej zásady a ničím nikdy neprispejete, tak môžete očakávať dve veci. Prvá, že dieťa bude častejšie podávať návrhy na zvýšenie výživného, a druhá, že súd bude prísnejšie posudzovať výšku výživného, vychádzajúc z toho, že okrem výživného dieťa nič iné nedostane. Poznajúc tieto dve veci preto odporúčame určitú mieru flexibility, ktorá bude postavená na princípe výnimočnosti, kedy povinný rodič dôsledne zváži potrebu príspevku nad rámec výživného a podľa najlepšej úvahy prispeje. Pokiaľ však z výnimočnosti sa stane pravidlo, tak výživné môže stratiť opodstatnenie, čo však neznamená, že môžete prestať platiť výživné. Naďalej však platí, že rodičia môžu vyživovaciu povinnosť plniť aj dobrovoľne, a to aj v naturálnej forme - zaplatenie internátu, hradenie telefónnych nákladov, výdavky na poistné, poskytovanie stravy atď. Upozorňujeme, že za výživné nemožno považovať príležitostné plnenia, ktoré rodič poskytne dieťaťu v čase osobného styku s dieťaťom, t.j. bežné nákupy, zaplatenie účtu v reštaurácii, lístok do kina atď., ak tieto plnenia nepresiahnu hranicu takzvanej „vreckovej“.
Informačná povinnosť plnoletého dieťaťa
Informačná povinnosť dieťaťa spolupracovať s rodičom v otázkach výživného vyplýva nepriamo z § 43 ods. 3 Zákona o rodine. Táto je dôležitá najmä pokiaľ ide o povinnosť plnoletého dieťaťa informovať rodiča o všetkom podstatnom, čo súvisí s trvaním nároku na výživné či s jeho výškou. V praxi má povinný rodič veľmi obmedzené možnosti zistiť, či plnoleté dieťa študuje alebo nie. Škola nie je povinná v prípade plnoletého dieťaťa rodiča o čomkoľvek informovať. Túto povinnosť má však dieťa. Ak si ju neplní, odporúčame povinnému rodičovi každý rok, respektíve semester štúdia, dieťa písomne vyzvať k predloženiu potvrdenia o návšteve školy. Ak sa tak nestane, nezostáva nič iné, len podať návrh na zrušenie výživného na súde. V prípade plnoletých detí totiž platí, že ak by návrh podal povinný rodič a súd bude mať za preukázané, že dieťa je schopné sa samo živiť už po nejaký čas (napr. 1-2 roky), súd môže zrušiť vyživovaciu povinnosť aj spätne, t.j. od okamihu, kedy sa dieťa stalo schopné sa samo živiť, a to aj bez toho, aby to bolo výslovne uvedené v návrhu rodiča.
Exekučné konanie pri neplatení výživného
Ak povinný rodič neplní svoju vyživovaciu povinnosť dobrovoľne ani po doručení rozsudku, oprávnená osoba, teda dieťa (prostredníctvom rodiča v prípade maloletého, alebo samo, ak je plnoleté), sa môže domáhať splnenia povinnosti prostredníctvom exekučného konania. Disponujete vykonateľným rozhodnutím súdu, preto je možné podať návrh na vykonanie exekúcie.
Kedy a ako podať návrh na exekúciu
Pokiaľ bol rozsudok Krajského súdu doručený, tak vám na súde vyznačia právoplatnosť aj vykonateľnosť na rozhodnutí Okresného súdu. Vyznačená právoplatnosť a vykonateľnosť na rozsudku Okresného súdu znamená, že otec dieťaťa musí platiť výživné podľa uvedeného rozhodnutia. Dátum právoplatnosti budete mať vyznačenú na rozhodnutí Okresného súdu. Od tohto dátumu bude povinný platiť výživné. Pokiaľ dobrovoľne neplní, máte právo podať návrh na exekúciu. Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica, kde je potrebné podať návrh na vykonanie exekúcie elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu.
Prílohami vášho návrhu na vykonanie exekúcie by malo byť samotné rozhodnutie súdu a doložka vykonateľnosti tohto rozhodnutia. Súdny exekútor vám spíše návrh na vykonanie exekúcie a následne ho podá elektronicky.
Náhradné výživné ako alternatíva
Právne vzťahy pri poskytovaní náhradného výživného pre dieťa upravuje zákon č. 201/2008 Z. z. Náhradné výživné slúži na zabezpečenie výživy nezaopatreného dieťaťa (oprávnenej osoby) v prípade, ak si povinná osoba (t.j. rodič alebo iná fyzická osoba) neplní vyživovaciu povinnosť voči nezaopatrenému dieťaťu, alebo sirote nevznikol nárok na sirotský dôchodok alebo na sirotský výsluhový dôchodok, respektíve súdu bol podaný návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom z dôvodu, že povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť v plnej výške. Náhradné výživné sa poskytuje vo výške určenej rozhodnutím súdu alebo vo výške rozdielu medzi výškou výživného určeného rozhodnutím súdu a výškou zaplateného výživného povinnou osobou. Ak oprávnenej osobe nevznikol nárok na sirotský dôchodok alebo sirotský výsluhový dôchodok, náhradné výživné sa poskytuje vo výške 0,7 - násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa. Je dôležité informovať úrad o každej zmene skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre trvanie nároku na náhradné výživné, na jeho výšku a na jeho vyplácanie bez zbytočného odkladu, najneskôr však do ôsmich dní odo dňa zmeny týchto skutočností.
Právna pomoc a zastúpenie
Zastúpenie advokátom v konaní o výživnom nie je povinnosťou, ale pridanou hodnotou. V rámci právnej praxe sa mnohí advokáti dlhodobo špecializujú na rodinné právo a ponúkajú klientom komplexné právne služby v tejto oblasti.
Výhody advokátskeho zastúpenia
Pred podaním návrhu na súd vie advokát pomôcť predovšetkým ako radca pri určení vašich priorít v tom, čo chcete a ako to chcete dosiahnuť, tak aby bol čo najlepšie naplnený záujem vášho dieťaťa, o ktoré v celom procese ide. Okrem osobného poradenstva je ponúkané zastúpenie v celom súdnom konaní od jeho začiatku až do konca. Právne zastúpenie vie prevziať aj bez toho, aby ste sa osobne stretli. Z pohodlia domova je možné udeliť plnú moc aj doručiť dôkazy pre súd v elektronickej forme. Nemusíte chodiť na poštu. Akékoľvek podanie na súd alebo iný orgán verejnej moci sa realizujú výlučne elektronicky, prostredníctvom zabezpečenej dátovej schránky. Advokáti tiež vypracovávajú zmluvy a iné právne dokumenty.
Mimoriadna situácia a ochrana zdravia pred chorobami vyžaduje, aby sme sa všetci správali rozumne a obmedzili osobný kontakt na nevyhnutné minimum. Osobné stretnutie s advokátom môžete nahradiť dištančným stretnutím telefonickým alebo elektronickým. Dištančné stretnutia s klientom sú možné na telefóne, alebo prostredníctvom niektorej z elektronických platforiem ako napríklad SKYPE, Viber, WhatsApp.
tags: #rozsudok #o #vyzivnnom #na #plnolete #dieta