Život prináša nečakané výzvy a radosti, ktoré formujú naše cesty a pretvárajú naše vnímanie sveta. Pre známeho moderátora a fitnes trénera Martina Šmahela sa rok 2019 stal skutočne prelomovým, definujúcim nové smery a priority v jeho osobnom i rodinnom živote. Narodenie jeho dcérky Emky, hoci sprevádzané mimoriadnymi komplikáciami, ho posilnilo a otvorilo nové, hlbšie pohľady na rodičovstvo, hodnoty a zmysel existencie. Tento článok sa zameriava na jeho skúsenosti a transformáciu, počnúc dramatickým príchodom Emky na svet, cez jeho predchádzajúci rozvod s Miriam Kalisovou a vzťah s dcérou Miou, až po jeho súčasný život, prácu, rodinné usporiadanie a filozofické názory na výživu a zodpovednosť.
Dramatický príchod dcérky Emky na svet a húževnatý boj o život
V roku 2019 sa Martinovi Šmahelovi a jeho partnerke Beáte narodila dcérka Emka, ktorej príchod na svet bol plný dramatických okolností a výziev. Dievčatko sa narodilo koncom júna 2019 predčasne, konkrétne v šiestom mesiaci tehotenstva, už v 26. týždni. Beáta, Martinova priateľka, preležala podstatnú časť tehotenstva v nemocnici, čo naznačovalo komplikácie už od necelého štvrtého mesiaca. Emka vážila po narodení iba 833 gramov, čo si okamžite vyžadovalo špeciálnu a intenzívnu lekársku starostlivosť. Pár hodín po pôrode im oznámili akútny nález vzduchu a tekutiny v brušnej dutinke, a nariadili prevoz do inej nemocnice na operáciu.
Situáciu skomplikovala aj hrozivá nehoda, ktorá sa udiala počas prevozu. Sanitka, ktorá Emku prevážala z nemocnice v Petržalke do nemocnice na Kramároch, havarovala, keď do nej narazilo auto. Silným nárazom utrpelo bábätko v inkubátore otrasy. Emka vtedy mala len tri dni a ešte nižšiu hmotnosť ako pri narodení, no túto skúšku zvládla akoby zázrakom. V ten istý deň absolvovala aj náročnú operáciu, čo svedčí o jej neuveriteľnej sile a odhodlaní žiť. Počas tohto náročného obdobia sa Martin snažil byť silný a nepodľahnúť, nezlomiť sa napriek okolnostiam, uvedomujúc si, že to najdôležitejšie bolo veriť Emke, že všetko prekoná a že tu s nimi veľmi chce byť. Martin Šmahel priznáva, že zlé prognózy vypúšťali z hlavy hneď, ako ich lekári vyslovili, pretože boli nastavení na to, že všetko bude v poriadku. Dohodli sa, že sa nevzdajú a podržia ju oni, jej rodičia, keď ju lekári odpisovali. Aj napriek zraneniam dvoch zamestnancov Národného ústavu detských chorôb, ktorí transportovali novorodenca, sa v prvom rade postarali o dieťa, čo ukazuje na ich obetavosť. Martin sa o nehode dokonca dozvedel až z úst novinárov, no neskôr médiam oznámil, že bábätko je už v stabilizovanom stave. Malá bojovníčka prežila všetky strasti a v októbri nadobudla normálnu pôrodnú hmotnosť, čo umožnilo rodičom vziať si ju konečne domov po nervy drásajúcom období.
Intenzívne rodičovstvo a neustála starostlivosť o Emku
Život s Emkou prináša veľmi intenzívne rodičovstvo, lebo jej stav vyžaduje neustále nápravy a špeciálnu starostlivosť. Martin v rozhovore potvrdil: "S Emkou je veľmi intenzívne rodičovstvo, lebo jej stav vyžaduje neustále nápravy, aj z toho, čo sa stalo, aj to, čo získala tými komplikáciami." Emka má zdravotné problémy, ktoré sú dôsledkom náročného štartu do života a vyžadujú nepretržitú starostlivosť a rehabilitácie. Momentálne pracujú na tom, aby následky čo najviac zahladili, s cieľom jedného dňa ju postaviť na nohy a naučiť rozprávať. Mojím najväčším snom je to, aby bola raz samostatná, vyjadril Martin svoje najväčšie prianie.
Bežné detičky do štyroch rokov nechodia niekedy dvakrát denne k terapeutovi, kde absolvujú strečing, mobilizáciu, naťahovanie a masáž, ktorá je niekedy bolestivá. Následne sú to cviky zamerané na hýbanie končatín, chôdzu a mobilitu kĺbov. K tomu sa pridávajú rôzne pobyty v špeciálnych centrách, ktoré predstavujú koncentrované starostlivosti v dvojtýždňových kúpeľných terapiách, kde sa venujú takýmto prípadom. Martin a Beáta sa striedajú v starostlivosti o Emku, aby dokázali skĺbiť prácu s jej náročnými potrebami. Beáta, ako konateľka vo vlastnej firme, vie riešiť veľa vecí cez telefón alebo si Emku občas vezme so sebou. Martin sa venuje tepovaniu, čo mu taktiež umožňuje flexibilnejší časový harmonogram. Priateľka nie je zamestnaná v klasickom pomere, ale funguje ako konateľka vo vlastnej firme, takže rieši len to, kde musí byť fyzicky, inak vie veci riešiť cez telefón alebo niekedy zoberie so sebou aj Emku. Martin priznal, že bol niekedy tepovať u kamarátov aj s Emkou, čo podčiarkuje potrebu neustálej starostlivosti a dohľadu. Tým, že Emka nechodí, musia ju nosiť alebo sa premiestňuje štvornožky. Zatiaľ má doma chodítko, o ktoré sa vie oprieť a s asistenciou rodičov urobiť pár krôčkov. Keď sa chce niekam presunúť, musí štvornožkovať, pretože nevie správne ovládať svoje končatiny a niekedy aj iné svaly, čo jej robí komplikácie.
Tieto komplikácie má Emka odmalička. Martin priznáva, že spočiatku o tom nerozprával, no keď rástla a stále menej robila to, čo by mala v jej veku, prišli na to, že to je asi ono. Rodičia sa snažia minimalizovať tlak na Emku a sústredia sa na to, aby s ňou prežívali aj pekné chvíle. Chodili s ňou do Košíc, Piešťan a do rôznych centier, ale najdôležitejšia je dennodenná práca. Pokiaľ to nerobí rodič, čo je podľa Martina veľká nevýhoda, lebo si vie pokaziť vzťah s dieťaťom, tak sa snažia „zvaliť“ to na cudzieho človeka, kedy zabojujú a sú tam s ňou. Martin nechce dieťa nútiť do niečoho, chce s ním zažiť pekné chvíle, hrať sa, usmiať sa, poblázniť a nie neustále naprávať rúčku, nôžku. Preto sa to snažia robiť cez terapeutov, chodia s ňou veľa do vody, k koňom a k psovi. Emka je veľmi živá a vnímavá, všetko vníma, len nevie ešte pospájať tie veci do slov, má nejaké svoje dvojslabičné slovíčka. Veľmi ťažko jej ide niečo nové povedať.
Emka v integrovanej škôlke a snaha o integráciu
Snaha o samostatnosť a integráciu je pre Martina Šmahela a Beátu kľúčová. Martinov najväčší sen je, aby bola Emka raz samostatná. Absolvuje intenzívne terapie a cvičenia, ktoré jej majú pomôcť naučiť sa chodiť a rozprávať. Od septembra je Emka zapísaná do integrovanej škôlky, čo je pre ňu dôležitý krok v socializácii a rozvoji. V tejto škôlke je polovica detí zdravých a druhá polovica detí má nejaké fyzické postihnutie, pričom tam nie sú mentálne postihnuté deti. Pre rodičov je to výhoda, že by sa mali o ňu vedieť postarať, aj keď nechodí a s jednou rúčkou sa veľmi ťažko hýbe. Dúfajú, že tam bude šťastná a spokojná, lebo Emka vníma okolo seba rovesníkov a vidí, že oni chodia a ona nie, oni sa môžu hrať a ona nie. Pevne veria, že Emka sama bude veľmi, veľmi chcieť a bude si brať príklad od sestier, že bude chcieť sama chodiť a urobí pre to veľa aj zo svojho vnútra, aby to nebolo iba na rodičoch, že by ju do niečoho tlačili.
Rodinné dynamiky: Martin Šmahel, Beáta a ich dcéry
Martin Šmahel tvorí pár s Beátou už viac ako rok a pol, a ich rodina je dnes zložená z piatich členov. Martin má tri dcéry: Miu s bývalou manželkou Miriam Kalisovou, Lili, ktorú má Beáta z predchádzajúceho vzťahu a ktorá prišla o otca v ranom veku, a samozrejme Emku, ich spoločnú dcéru. V čase, keď sa Martin priznal k novému vzťahu, naznačil, že jeho partnerka má tiež dieťa, a k nim sa medzičasom dostali informácie, že by malo ísť o vdovu. Martin svoju polovičku už neskrýva, a s Beátou a jej dcérkou si užili napríklad pobyt v Tatrách, kde strávili Silvestra. Dnes je jasné, že jeho polovička sa volá Beáta a zo snímok, ktoré dvojica zdieľala na sociálnych sieťach, to vyzerá tak, že sú spolu naozaj šťastní a Martin si rozumie aj s jej dcérkou Lili. S Emkou rastieme, dýchame, papáme, odolávame, veríme, dávame si navzájom energiu a tešíme sa všetci spolu, ako rodina, napísal Martin, podčiarkujúc silu rodinného puta. Martin sa snažil byť silný a nepodľahnúť, nezlomiť sa, lebo život nás niekedy postaví do situácií, ktoré z nás vydolujú všetko - vieru, odhodlanie, rozhodnutie nevzdať to, aj keď nemáme na dlani hneď žolíka. Toto malé dievčatko ho toho tak veľa naučilo, a pritom bolo so svojimi 1200g len necelé 2 mesiace na svete. Tieto slová cezo mňa píše Emka, ktorá nám ukazuje, že tu chce byť s nami a prelieza všetky prekážky ako silný leopard, a oni ju v tom silno povzbudzujú.
Rozvod s Miriam Kalisovou a vzťah k dcére Mii
Martin Šmahel a Miriam Kalisová sa rozviedli po štyroch rokoch manželstva. Toto obdobie bolo pre Martina mimoriadne ťažké. "Porozvodové rozdelenie rodiny a oddelené žitie od dieťaťa som znášal naozaj ťažko," priznal Martin. Mal pocit, že je sám a nikomu nebude chýbať. Napriek rozvodu však udržiavajú Martin a Miriam dobrý vzťah a spolupracujú pri výchove ich dcéry Mii. Martin dokonca raz tepoval gauč Miriam, čo svedčí o ich pretrvávajúcej snahe o korektné vzťahy. Miriam Kalisová a Martin tvorili pár niekoľko rokov, pred časom si ale dali zbohom a ich vzťah ukončil rozvod v priateľskom duchu. O tom, že dvojica sa k sebe správa s úctou, svedčí aj krásny odkaz, ktorý prostredníctvom Instagramu poslala Mirka celej rodinke, keď napísala: „…myslime na Teba, Emka.“
Prioritou pre Martina je jeho dcéra Mia. Odmieta striedavú starostlivosť o ňu a chce s ňou tráviť čo najviac času. "Pre mňa je striedavá starostlivosť vytrhnutie dieťaťa z domova," hovorí Martin. V čase, keď sa Martin priznal k novému vzťahu s Beátou, priznal farmárom, že jeho priateľka má dcérku skoro v rovnakom veku ako Mia, a jej otec umrel, keď mala rok a pol. Ona sa vždy hrozne bojí, že ona tú možnosť vrátiť sa naspäť nemá, ale že ja ju mám a že to je také ako keby nefér. Ja sa na jednej strane vrátiť nechcem, na druhej strane viem, že keby som si spravil ďalšiu rodinu, tak z nej vyčlením moju dcérku. Táto úprimná výpoveď odráža jeho obavy a zodpovednosť voči Mii.
Ani Miriam však nezaháľa. Po rozvode s fitnesákom Martinom Šmahelom sa vrhla do vzťahu so športovcom Dušanom Pašekom ml., a hoci pôsobili ako zamilované holubičky, v máji minulého roka prišiel rozchod. Ona si krátko na to našla náhradu a už nejaký čas randí s bývalou misskou Dominikou Grecovou. Miriam bola sama, no tomu je koniec. Nedávno sa na verejnosti objavila po boku nového frajera, Michala Menkynu, ktorý v minulosti tvoril pár so sexi playmate Evou Cifrovou.
Martin Šmahel: Od moderátora k tepovačovi
Martin Šmahel sa po skončení spolupráce s televíziou Markíza preorientoval na podnikanie a stal sa tepovačom. Založil si vlastnú značku CleanClean a venuje sa nadštandardnému tepovaniu a čisteniu koženého nábytku a automobilov. Táto zmena kariéry mu pravdepodobne poskytuje väčšiu flexibilitu, čo je dôležité vzhľadom na intenzívnu starostlivosť, ktorú Emka vyžaduje. Jeho cesta ukazuje adaptabilitu a schopnosť nájsť si uplatnenie aj v netradičných odvetviach, ak to lepšie vyhovuje jeho rodinným potrebám.
Zmena vnímania rodinných rolí a výchova dcér
Martin vníma, že roly v domácnosti sa vyrovnávajú a že muž by nemal len zarábať, ale aj sa starať o domácnosť a deti. Tento moderný pohľad na rodinné usporiadanie sa odráža v jeho prístupe k výchove a každodennému životu. Martin sa snaží viesť svoje dcéry, Miu, Lili a Emku, k samostatnosti a zodpovednosti už od útleho veku. Vždy mali svoje povinnosti v domácnosti, čo ich učí dôležitosti prispievania k chodu rodiny. Táto výchova má za cieľ pripraviť ich na život a naučiť ich samostatne sa rozhodovať a niesť zodpovednosť za svoje činy. Výchova dcér k samostatnosti a zodpovednosti je pre neho prioritou, čo sa prejavuje aj v jeho snahách o aktívny životný štýl pre ne.
Výchovné metódy a podpora aktívneho životného štýlu
Martin Šmahel sa aktívne podieľa na výchove svojich dcér a snaží sa ich viesť k vyváženému životnému štýlu. Jednou z jeho metód je občasné vypínanie Wi-Fi, aby obmedzil čas, ktorý dcéry trávia s mobilnými telefónmi a internetom. Podporuje ich v športe a snaží sa im naplánovať aktívny program, veriac, že fyzická aktivita je kľúčová pre ich celkový rozvoj a zdravie. Sám je známy svojou vášňou pre šport a zdravý životný štýl, čo sa snaží prenášať aj na svoje deti. Emku, napríklad, berie k vode, ku koňom a k psovi, aby aj ona, napriek svojim obmedzeniam, zažívala rôznorodé aktivity a interakcie s prostredím.
Martin Šmahel a vegánstvo: Cesta k novému životnému štýlu
Martin Šmahel, známy športovec a fitness tréner, sa už nejaký čas stravuje vegánsky, čo je ďalší aspekt jeho životnej filozofie. K vegánstvu sa dostal po dlhšom zvažovaní a hľadaní informácií. "O vegánstvo som sa zaujímal už posledné dva roky, no nemal som dostatok informácií a odvahy úplne prejsť na tento myšlienkový smer. Ale život mi postupne ukazoval, čo je dobré a našlo si ma to," vysvetľuje Martin. K zvieratám mal vždy blízko, no v domnení, že ich potrebujeme jesť, ich konzumoval tiež. Dlhodobo totiž vnímal vegánsku stravu ako nepostačujúcu a nenašiel živé dôkazy o tom, že by sa na vegánskej strave dokázali plnohodnotne stravovať výkonnostní športovci s vyššou potrebou živín oproti pasívnejším a menej muskulárnym typom ľudí. Až kým sa o tom nezačal naozaj vážne zaujímať, a vtedy mu padali ako hrušky zo stromu ľudia ako Torre Washington, Nimai Delgado (obaja celoživotní vegetariáni a mnohoroční vegáni), Derek Tresize, Jon a Leo Venus, Misha Janiec, Derek Simnett, Brian Turner a Ronnie Penn. Tých všetkých spája vášeň pre fitness a láska k zvieratám, životnému prostrediu a vlastnému telu.
Prechodu na vegánsku stravu nepredchádzalo žiadne prechodné obdobie, napríklad reduktariánstvo, Martin na ňu prešiel naraz. Najviac sa učil od certifikovaného a študovaného šikovného youtubera Dereka Simnetta z Kanady, ktorý veľmi pozitívne a príkladne inšpiruje svoje publikum receptami, názormi, rozbormi potravín a tréningovými tipmi. Priznáva, že to nebolo najjednoduchšie, razom zmeniť absolútne všetky svoje jedlá, suroviny, potraviny, recepty, procesy prípravy jedla, ale už po prvých dňoch pochopil, že to stálo za to. Tým, že na vegánstvo prešiel razom, jeho črevná mikroflóra si musela trochu drsnejšie zvykať na odlišný obsah žalúdka a nové suroviny, množstvá zeleniny, strukovín a vlákniny v strave a podobne. Chcel to mať za sebou, aby o tom mohol hovoriť a poučiť druhých zo svojich chýb a poznatkov. Nemá žiadne obľúbené jedlá, pretože sa snaží variť živelne podľa toho, čo doma nájde, a tým pádom jedlá tak obmieňa, že za pol roka nejedol ani jedno rovnaké jedlo dvakrát. Fičí a experimentuje s rannými smoothie nápojmi, víkendovými lievancami, rýchlymi obedmi a kulinárskymi večerami, na ktoré si vždy snaží nájsť čas.
Martin eviduje vplyv vegánskej stravy na svoje športové výkony, a všetky zistené zmeny boli pozitívne. Je presvedčený o tom, že vegánska strava je ideálnou formou prijímania všetkých živín cez zdravé celé suroviny, nespracované pôvodné formy plodín ideálne v bio kvalite, doplnené malým množstvom vegánskych produktov, ktoré šetria čas prípravy jedál. Priateľka Beáta si s ním prešla tou zmenou najintenzívnejšie a plne ho podporuje, aj keď sama vegánkou nie je, no Martin si myslí, že je to u nej len otázka času. Chce ísť príkladom a tým im ukázať, aké je vegánske stravovanie prospešné vo všetkých smeroch. Pri rastlinnej strave si môže dať kedykoľvek hocičo a nikdy nemá pocit ťažkého žalúdka. Zatiaľ je v začiatkoch a takýchto príležitostí nemá veľa, čiže nemusí často robiť kompromisy. Ak sa niekam chystá, opýta sa vopred, či je možné najesť sa tam aj vegánsky. U babičky je to trochu ťažšie, ale plne chápe, že od nej nemôže chcieť zmenu jej celoživotných zvykov len kvôli nemu, tak tam zje ovocie a prípadne niečo ľahké rýchle. S úsmevom dodáva, že sa predsa hovorí, že za každým novým vegánom sú dve smutné babičky.
Martin sa určite snaží myšlienku vegánstva ďalej šíriť medzi ľudí, ale netlačí na pílu. Je mu sympatické tvrdenie: „I am not here to save every sinking ship.“ Okrem toho, on sám bol voči vegánstvu „imúnny“ 36 rokov a nie je správne súdiť iných za to, že majú iný názor, alebo že sa k vegánstvu ešte nedostali. Vníma to tak, že každý z nás ide svojou cestou, niekto narazí na túto filozofiu skôr, niekto neskôr a niekto možno nikdy. A je to tak v poriadku. Aj keď trochu sebecké, ale všetci sme iní. Treba to rešpektovať. Cestou odporu to šíriť nejde.
Čo sa týka života vegána na Slovensku, Martin nevie presne hodnotiť stav krajiny, no vie, že v poslednej dobe k nám vegánstvo preniká zo zahraničia veľmi intenzívne. Rovnako registruje veľa pozitívnych a legislatívnych zmien v oblasti ekológie a ochrany prírody, ako je obmedzenie plastov, zákaz kožušinových chovov, pokles dopytu na mäso, rozmach vegánskych firiem, nárast zero/less waste uvedomenia, ekologizácia výroby obalov, edukácia v oblasti živočíšnych veľkochovov, eliminácia fast fashion a cruelty free ideológia. Všetko toto mu robí radosť a vníma to ako posun správnym smerom. Ďakuje každému, kto vedome prispieva k lepšiemu stavu planéty tým, že jedáva menej mäsa a živočíšnych produktov, triedi odpad, kompostuje, sadí stromy, vyberá si domácich miláčikov v útulkoch, nenosí kožušiny a obmedzuje nákup kožených produktov, kupuje v bezobalových obchodoch, nosí si textilné tašky a sáčky do supermarketov. To mu robí radosť a pre tieto dôvody vníma, že sa aj pôda pre vegánov zlepšuje.
Miriam Kalisová: Vlastné poslanie a pohľad na rodičovstvo
Miriam Kalisová sa okrem moderovania venuje aj výchove dcérky Mii a má svoje vlastné, špecifické názory na rodičovstvo. Podporuje dlhodobé dojčenie a bezplienkovanie. Miriam dojčila Miu do dvoch a pol roka a aktívne podporuje dojčenie na verejnosti, čo vníma ako prirodzenú súčasť vzťahu s dcérkou. Jej túžbou je stať sa dulou a pomáhať mamičkám počas tehotenstva, pôrodu a šestonedelia. "Je to úžasné poslanie," hovorí Miriam, čím prejavuje svoje hlboké presvedčenie o dôležitosti podpory žien v tomto kľúčovom období ich života.
Podpora a láska v ťažkých chvíľach: Klokankovanie a bonding
V kontexte predčasného narodenia Emky a jej náročného boja o život, je dôležité zdôrazniť význam podpory a lásky od najbližších, ktorá dokáže zázraky. Nie je žiadnym tajomstvom, že kontakt koža na kožu, známy aj ako "Skin to skin" alebo klokankovanie, zachraňuje životy mnohých, najmä predčasne narodených bábätiek. Odborníci odporúčajú všetkým mamičkám a samozrejme aj oteckom, a špeciálne tým, ktoré porodili predčasne, dodržiavanie priameho kontaktu s pokožkou dieťatka vždy, keď je to možné. Pravdou ale je, že predčasniatka tento kontakt potrebujú ešte o niečo viac. Existuje množstvo príbehov, ktoré hovoria jasne: detičky, ktoré cítili prítomnosť blízkej osoby, lepšie prosperujú a bojujú najviac, ako sa len dá. Pocit, že sú blízko mamy a ocka, ich totiž ženie dopredu. Aj napriek tomu, že v minulosti klokankovanie nebolo vždy a všade možné, dnes je to už bežným štandardom.
Tento kontakt je dôležitý nielen pre bábätko, ale aj pre mamu, a nejde len o prázdne frázy, ale o ľahko dokázateľné prejavy. Kontakt koža na kožu pomáha bábätku v mnohých ohľadoch. Bábätko, ktoré je pri mame, kde počuje a vníma známy tlkot srdca, cíti matkinu vôňu a vníma známy hlas, sa cíti lepšie. Pomáha mu to rýchlejšie stabilizovať dýchanie, telesnú teplotu či tep srdca. Taktiež sa umocňuje puto medzi matkou a dieťaťom. Inkubátor je pre bábätko stresujúcim miestom, pretože je tam samé, nemá pocit istoty a bezpečia, nie je obklopené známym prostredím (tlkot srdca matky, jej hlas a vôňa). Je dokázané, že matky, ktorým bolo umožnené mať svoje bábätko po narodení v kontakte koža na kožu, menej trpeli popôrodnými depresiami a ľahšie si vytvorili citové puto so svojím bábätkom (takzvaný bonding), cítia sa silné a schopné postarať sa o svoje dieťa. Zdá sa, že aj Emka sa cíti v náručí svojho ocka a mamy najlepšie, čo jej pomáha v jej každodennom boji. Ako hovorí Doc. MUDr. Katarína Maťašová, PhD., predsedníčka Slovenskej neonatológie: "Viete, niekedy na tie bábätká už ozaj nič nezaberá. Sú také, ktoré bojujú a také, ktoré vidíte, že nechcú." Emka patrí k tým, ktoré jednoznačne bojujú, čo dokazuje jej prítomnosť a pokroky, aj napriek počiatočným nepriaznivým prognózam. Martin a Beáta jej prajú veľa zdravíčka a držia palce, nech sa jej čo najviac darí, a sebe navzájom ešte veľa síl a pozitívnej energie.
tags: #s #kym #ma #smahel #druhe #dieta