Príchod nového člena do rodiny je nesporne radostnou udalosťou, ktorá prináša so sebou mnoho zmien a očakávaní. Pre rodičov je to často napĺňajúce obdobie, no pre staršie dieťa to môže byť aj obdobie plné neistoty a nových pocitov. Je dôležité k tejto zmene pristupovať citlivo a s rozvahou, aby sa zabezpečilo harmonické začlenenie nového bábätka do rodiny a udržali sa pevné vzťahy medzi všetkými jej členmi. Tento článok sa zameriava na komplexnú prípravu staršieho dieťaťa na príchod súrodenca, ako aj na rôzne situácie a výzvy, ktoré s tým súvisia, vrátane pohľadu na dôležitosť rešpektujúceho prístupu v pôrodnici.
Príprava staršieho dieťaťa na príchod súrodenca: Kľúč k harmónii
Príprava staršieho dieťaťa na príchod súrodenca je kľúčová pre udržanie dobrých vzťahov v rodine. Podľa psychologických štúdií môže príprava zmierniť nepríjemné emócie a podporiť pozitívne vzťahy medzi súrodencami. Deti, ktoré sú dobre pripravené, majú menšiu pravdepodobnosť prejavovania problémového správania a majú väčšiu tendenciu vybudovať si silné väzby so svojím mladším súrodencom.
Najlepší čas začať s prípravami je niekoľko mesiacov pred očakávaným termínom pôrodu. Dieťa by sa malo dozvedieť o príchode súrodenca od rodičov, nie od iných osôb alebo náhodou. Je dôležité dopriať dieťaťu čas, aby sa zžilo s myšlienkou, že bude mať brata alebo sestru. Nečakajte, že sa v každom prípade bude tešiť, alebo že vám na to niečo povie. Sú deti, ktoré túto informáciu potrebujú stráviť osamote. Citlivo treba reagovať aj na vety typu: „ja nechcem brata, ani sestru“. Pomôcť môže to, že parafrázujete vetu vášho dieťaťa, tým vyjadríte porozumenie a čakáte, či sa rozvinie rozhovor alebo nie.
Otvorená komunikácia je základom. Rozprávajte sa so svojím dieťaťom o tom, čo môže očakávať. Odpovedajte na jeho otázky jasne, úprimne a stručne. Rozprávajte aj o tom, aké to bolo, keď ste čakali jeho, ako veľmi ste sa naň tešili, čo všetko ešte nedokázalo robiť, ako ste sa oň starali, a ktoré momenty ste mali najradšej. Upriamte pozornosť vášho dieťaťa na to, že vaša rodina bude väčšia, že sa spolu budete o každého člena starať, že budete mať aj viac radostí. Nápomocné môže byť, keď mu budete hovoriť o tom, aké to bolo, kde ste čakali jeho, ako veľmi ste sa tešili a ako ste radi, že teraz už môžete prežívať radosť v trojici. Otvorte rodinný album a popozerajte fotky, na ktorých je ako malé bábätko. Týmto vytvárate bezpečné prostredie aj pre rozhovor o bábätku.
Preberte praktické záležitosti, ako napríklad kde bude spať, kto preň bude chodiť do škôlky, kto mu pripraví raňajky, kto sa s ním bude hrať, a kto ho bude uspávať. Dajte dieťaťu dostatočný priestor na jeho otázky, ale netlačte naň.
Nehnevajte sa na svoje dieťa preto, že sa neteší na bábätko alebo hovorí o tom, ako mu nebude požičiavať hračky, alebo si praje, aby ste žiadne bábätko nemali. Tieto pocity a reakcie sú úplne normálne. Akceptujte všetky pocity a pomenujte ich. Takto pomôžete svojmu dieťaťu vyrovnať sa s nimi. Dovoľte svojim deťom odreagovať sa prostredníctvom (agresívnej) hry. Nevhodné správanie zamerané voči vám, sebe či iným treba zastaviť zadaním jednoznačných hraníc.
Uistite sa, že aj napriek príchodu nového súrodenca budete mať vyhradený čas iba pre staršie dieťa. Vymedzte čas, ktorý budete tráviť vo dvojici so svojou staršou dcérou alebo svojím starším synom hrou alebo inou obľúbenou činnosťou. Má to byť niečo, v čom môžete pokračovať vo veľmi krátkom čase po narodení súrodenca. Stačí 15 - 20 minút denne. Tak sa vaše staršie dieťa nebude cítiť nemilované, odstrčené a zanedbané. Pomôcť môže aj filiálna terapia. Vaše dieťa sa môže cítiť dôležito, ak sa ho spýtate na jeho názor pri zariadení novej detskej izbičky, alebo pri kúpe maličkostí pre bábätko. Môže aj on sám vybrať napríklad čiapku pre bábätko, môže vás odprevadiť k lekárovi, alebo pripraviť hračky pre malého súrodenca. Váš vzťah môžete upevniť pravidelným časom tráveným spolu aspoň raz týždenne, kedy sa sústreďujete len na neho, bavíte sa, hráte sa, rozprávate sa. Tento váš čas nesmie byť nikým a ničím rušený. Takýmto spôsobom dávate vášmu dieťaťu najavo, ako veľmi vám na ňom záleží. Nezabudnite mu častejšie povedať, ako veľmi ho milujete, a ako veľmi sa tešíte, že ho máte. Pomôcť môže aj pravidelne opakujúca sa činnosť každý deň, ktorá síce trvá krátko, ale je pre vás dvoch špeciálna. Napríklad čítanie rozprávky v posteli každé ráno, spoločné raňajky, alebo že sa preveziete najprv na 10.
Je dôležité, aby ste svoje staršie dieťa nepripravovali spôsobom, ktorý by mohlo vnímať negatívne. Napríklad by ste sa mali vyhnúť tomu, aby ste mu hovorili, že „musí byť teraz veľkým bratom/veľkou sestrou“ a že „už nie je dieťaťom“. Tieto vyjadrenia môžu v dieťati vyvolať pocity straty a neistoty. Nerobte ani veľké zmeny, keď čakáte bábätko, bez toho, aby ste svoje prvorodené dieťa dostatočne pripravili aj na ne.
Príprava podľa veku dieťaťa: Rozličné potreby, rozličný prístup
Vek staršieho dieťaťa pri príchode súrodenca je rozhodujúci z hľadiska prístupu a vysvetľovania.
Dieťa vo veku 1 až 2 roky: V tomto veku dieťa ešte nerozumie, čo znamená mať súrodenca. Napriek tomu mu rozprávajte o súrodencovi tak, aby cítilo vaše vzrušenie. Používajte jednoduché slová a obrázky. Zamerajte sa na fyzické pocity - ukážte mu, ako bábätko rastie v brušku, nechajte ho dotknúť sa bruška. Dôležitá je rutina a stabilita. Snažte sa zachovať jeho bežný režim a aktivity. Venujte mu veľa fyzického kontaktu a uistite ho o svojej láske.
Dieťa vo veku 2 až 4 roky: V tomto veku je dieťa veľmi intenzívne naviazané na rodičov a nechce sa o nich deliť s ostatnými. Je to najcitlivejšie obdobie na príchod súrodenca, ktoré často končí žiarlivosťou. Vysvetlite mu, že bude mať súrodenca. Môžete ho prizvať na výber potrieb pre bábätko, ukázať mu knihy a komentovať svoje rastúce bruško. Dovoľte mu hladkať svojho bračeka alebo sestričku a rozprávať sa s ním. Pripravte ho na to, že dieťatko bude milé, krásne, ale bude plakať a vyžadovať si veľa času a pozornosti. Vysvetlite mu, že istý čas potrvá, kým sa s ním bude môcť hrať, ale môže vám pomáhať pri opatrovaní dieťatka. Veľmi dobre funguje, keď aj jemu dáte „bábätko“, o ktoré sa môže starať - bábiku, ktorú bude kúpiť, kŕmiť, obliekať…
Dieťa vo veku 5 a viac rokov: Deti v tomto veku už rozumejú všetkému, o čom sa rodičia rozprávajú a zároveň potrebujú na príchod nového súrodenca dlhšiu prípravu. Môžete ich zapojiť do príprav na príchod bábätka a nechať ich pomáhať pri starostlivosti o bábätko. Pripravte sa na rôzne emócie - môžu byť nadšené, ale aj žiarlivé alebo frustrované. Dôležité je komunikovať otvorene a úprimne. Nechajte ich vyjadriť svoje pocity a uistite ich, že ich stále ľúbite. Vysvetlite mu v pre neho zrozumiteľnom jazyku, aké zmeny sprevádzajú príchod nového dieťaťa, požiadajte ho, aby s vami vybralo oblečenie, postieľku, či hračky pre súrodenca. Dovoľte mu prísť za vami do nemocnice spolu s otcom či starými rodičmi, aby sa cítilo stále dôležitou súčasťou rodiny. Po príchode domov, dajte staršiemu súrodencovi za úlohu nejaké jednoduchšie veci, ktoré sa týkajú starostlivosti o bábätko. Napríklad - môže mu vyberať oblečenie, pomáhať pri kúpaní, či kočíkovať. Chváľte ho, že je jemné a láskavé voči svojmu súrodencovi.
Ako zvládnuť žiarlivosť: Pochopenie a trpezlivosť
Prejavy žiarlivosti sú pre človeka prirodzené, o to viac sa pokúste vcítiť do kože svojho dieťatka, ktoré má zrazu pocit, že je na druhom mieste. Rodičia žiarlivých detí sa najčastejšie stretávajú s prejavmi, ktoré sú vývojovým krokom späť. Experti odporúčajú rodičom, aby toto správanie skúsili ignorovať: “Dieťa sa tak bude snažiť získať si vašu pozornosť iným, lepším spôsobom a správaním,” hovoria.
Aj keď sa dieťa na súrodenca teší, ale reálne si to nevie predstaviť, a keď príde bábätko domov, tak sú tam často rôzne prejavy nenávisti a zloby. Treba dať pozor, aby ste dieťa nenechávali samé s novorodencom, lebo deti mu zvyknú tlačiť vankúš na hlavu, ťahať ho za nohu z kolísky, hodiť mu loptu a chcú sa ho nechtiac zbaviť. Pozor ale, v žiadnom prípade rodičia nemôžu za takéto reakcie dieťa biť a trestať, lebo je to prirodzená reakcia. Musia mu to iba dookola pokojne vysvetľovať. Pri návšteve na neho nezabúdajte. Staršie dieťa by vám malo pri návšteve pomáhať, aby sa cítilo dôležité pred cudzími, že aj ono je tu a musí cítiť, že vám na ňom záleží. Venujte sa mu. Narodené bábätko dostáva veľa pozornosti, lásky a hračiek, no vy nezabúdajte aj na vaše staršie dieťa - foťte sa spoločne, dávajte mu hračky, maznajte sa s ním, dávajte mu najavo, že ste stále tá istá rodina, len vás je o jeden kúsok viac. Vyčleňte si aspoň hodinu denne, kedy sa budete na 100 percent venovať iba jemu.
Je tiež veľmi dôležité chváliť staršieho súrodenca pri každej možnej príležitosti a pomáha ešte jedna maličkosť - úsmev. Usmejte sa na staršieho syna/dcéru, keď vojde do miestnosti, usmievajte sa na neho či na ňu počas raňajok, pri kúpaní, atď. Rodičia, ktorí túto súrodeneckú rivalitu a žiarlivosť zažili na vlastnej koži, tvrdia, že niekedy trvá aj celý rok, kým si staršie dieťa zvykne na prítomnosť mladšieho a začne ho akceptovať. Každé dieťa má vlastnú osobnosť a so zmenami sa vyrovnáva po svojom.
Knihy ako pomocníci pri príprave: Príbehy, ktoré liečia
Využite knihy a príbehy o príchode súrodenca. Existuje množstvo krásnych kníh pre deti rôznych vekových kategórií, ktoré im pomôžu pochopiť, čo sa deje a ako sa k bábätku správať. Obrázkové knihy, okienkové knihy a príbehové knihy nenásilnou formou deťom vysvetľujú, ako prichádza na svet bábätko, ukazujú im, ako sa k sebe súrodenci správajú a ako sa o bábätko starať. Taktiež je možné vymyslieť vlastný príbeh, ktorý bude prispôsobený konkrétnej situácii a osobnosti dieťaťa.
Niekoľko tipov na knihy: Natálka bude mať bratčeka, Terka a bábätko, V bříšku, Súrodenci, Mám ťa rád, sestrička, Barborka bude mať súrodenca, Mamine rastie bruško, Anička bude veľká sestra, (Ne)spokojný slimáčik Slávko, Príbeh o dvoch jašteričkách a slnku, Som skvelé dieťa, Ľúbim ťa mama, Saurík.
Rešpektujúci prístup k rodiacej žene a dieťaťu v pôrodnici: Súkromie a dôvera
Pôrod je pre ženu ponorením do seba, často ťažkým putovaním k hlbinám svojej sily, k poznaniu seba samej. Pri tejto ceste, ako pri každej výprave za dobrodružstvom, môže v hlbine duše stretnúť vlastné príšery, dobré víly, víry a zaplavujúce vlny. Pôrod je sviatkom, vždy a znova. Nerušte, stíšte sa, aby ste mohli počuť, čo od vás potrebuje. Čo vám dá na oplátku. Posvätenie byť pri zrode nového života.
Slušnosť nie je zdravotnícky úkon, je to základ. Základ slušnosti. Základ komunikácie. Základ „buďte vítaní v mojom dome“. Ak chcete, aby si ona vážila vás, vážte si vy ju, vážte si jej bábätko, jej muža, jej vôľu, jej voľbu. Vážte si sama seba. Vážte slová.
Rodiaca žena si nevymýšľa. Ak má kontrakcie, sú to kontrakcie. Nie tonizácie, poslíčky, „z toho nič nebude“ sťahy, „čo ste si mysleli, že pôrod nebude bolieť“ sťahy, „to ešte ani nezačalo“ sťahy. Kontrakcie väčšinou vedú k pôrodu. Niekedy pomalšie, niekedy rýchlejšie. Ani vy neviete, ako to bude.
Nerušte. Keď prichádza na svet dieťa, niet čas na počúvanie vašich včerajších príhod, rádia, vašej nespokojnosti s prácou, platom, inými dobrými či zlými zážitkami. Kým ste neochutnali zmrzlinu, nevedeli ste, či vám bude chutiť. Kým žena nezačala rodiť, nemôže vedieť, aký tento pôrod bude. Kým sa jej dieťa nenarodí, nevie, akú bude potrebovať jej starostlivosť. Vždy sa to učí nanovo. Keď sa pýta o radu, nechce počuť, že je neschopná, že vy to viete lepšie. Nechce počuť vaše pohŕdanie, že to robí zle. Potrebuje radu, povzbudenie. Kým ste sa naučili bicyklovať, tiež ste si párkrát rozbili koleno.
Verte, že veta: „keď do 10 minút neporodíte, urobíme cisársky rez“ naozaj nie je motivujúca. Ani „bábätku sa darí zle“, „neviete tlačiť“, „ubližujete svojmu dieťaťu“, „chcete, si zabiť dieťa?“. Predstavte si, že by Vám zrazu rodička povedala: „nie ste mi oporou“, „neviete robiť svoju prácu“, „nepočúvate ma“, „ani raz ste pri pôrode neurobili nič, čím by ste mi pomohli“, „neviete vycítiť moje potreby“, „vaše slová ma oberajú o odvahu“, „rušíte ma počas kontrakcií“, „cítim sa lepšie, keď tu nie ste“, „vaše vyšetrenia sú veľmi bolestivé“, „tlačenie na brucho mi ubližuje“, „neviete odobrať krv a preto mám dopichané ruky“, „nepostarali ste sa o moje dieťa dobre, ubližujete mu necitlivou manipuláciou a nepočúvaním jeho plaču“. Dotklo by sa Vás to? Asi áno, spochybňuje kvalitu vašej práce. Robte to tak, aby Vám to nemusela povedať. A nespochybňujte ani vy ju. Aj keď vo vás hlodá strach, snažte sa obavy pretaviť do povzbudenia. Milé slovo je na nezaplatenie. Je neplatené, ja viem. Ale koľko podpory žene dáte, koľko nenápadných podopretí pri potknutí viete dať (niekedy budete posledným steblom pred utopením), o to bezpečnejšia a krajšia bude jej cesta. O to viac sa bude cítiť silná. To je vaša úloha v tejto chvíli, podporiť ju, aby ona zvládla rodiť. Nerodíte. Rodí ona. Je v tom aj sloboda, aj dôvera, aj uľahčenie.
Právo na kontakt s dieťaťom: Matka a dieťa ako jeden celok
Dieťa, ktoré sa rodí, nie je vaše! Dieťa patrí matke, rodičom, novej rodine. Vy nie ste kompetentná sa oň starať. Vy ste kompetentná sprevádzať a podporiť matku na jej ceste k starostlivosti o dieťa.
Niet ospravedlnenia na oddeľovanie matiek od detí. Niet vyšetrenia, pri ktorom by matka nemala byť, ak si to tak želá. A preto sa vždy najprv pýtajte, či sa dieťatka môžete dotknúť, či ho môžete vyšetriť. A za každých okolností povzbudzujte ženu, aby pri tom bola. Ona je matka, niet inej lepšej matky, ktorá by sa o toto dieťa mala starať. Bude sa oň starať, tak ako sa starala doteraz celé tehotenstvo… až do smrti.
Dôvera a viera: Základ úspešného pôrodu
Ak ste vieru stratili, začnite ju znova hľadať, pozrite sa späť po ceste, kde prišiel ten okamžik, že ste sa začali viac báť, ako veriť. Vráťte sa a vykročte znova. Ak rodičke nebudete veriť, ak váš strach vycíti, beriete jej všetku odvahu, ktorú na ceste k svojmu dieťaťu potrebuje. A ten strach, to zneistenie bude dôvodom komplikácií. So ženou na pôrodnej sále má byť len ten, kto verí, že dobre porodí. Veľa sily a odvahy vo vašej práci.
Kam patrí bábätko po pôrode? Bábätko patrí do náručia mamičky. Dúfam, že o niekoľko rokov bude rutinou to, čo je dnes privilégium malej skupiny asertívnych nadšencov.
Príprava starších detí na príchod nového bábätka
Ďalšie výzvy a situácie: Rôzne životné cesty
Starostlivosť o dieťa osamelou matkou: Sestra má 35 a nemá šťastie na mužov. Žije v zahraničí, dobre zarába, ale doteraz vždy stretla len samé divné indivíduá. Rozmýšľa o dieťati. Dieťa potrebuje vzťahovú osobu, s ktorou môže vytvoriť puto a učiť sa základom dôvery, lásky, podpory, bezpečia, aby mohlo spoznávať svet. Túto dôležitú sociálnu rolu spravidla voláme mama alebo otec. Ich úlohou je naučiť dieťa, aby spoznalo seba a svet a naučilo sa to všetko milovať. To, že detský svet je pretkaný strachom, odsudzovaním odlišností a sem-tam „krutosťou“, vám nemôže zabrániť, aby ste nedali sestre podporu. Ako dospelí už vieme, že nie všetko je čierno-biele. Sestra bude potrebovať vašu dôveru a podporu. Zrejme nie každý deň, ale občas áno.
Strata dieťaťa a tehotenstvo sestry: Nedávno sme prišli o dieťatko. Bolo to naše prvé. Máme po 30tke, lebo sme si budovali kariéru a tak sme to odkladali. Veľmi nás strata bolí. Práve som sa dozvedela, že moja mladšia sestra čaká dieťa. Strasne ma to zabolelo. Prajem jej to, ale proste to bolí a žiarlim. Zároveň to bude prvé vnúčatko do rodiny, ešte aj chlapček, aj my sme čakali chlapca. Sestra sa nikdy nepretrhla od roboty, využívala často rôzne PNky alebo si na čas užívala život. Teraz má majetnejšieho partnera, nedávno sa vzali a hneď čakajú aj bábätko. Cítim, že svet je nespravodlivý. Ako mi to oznámila, tak sa ešte trosku očarila, či sa neteším. Ja sa teším, ale je toho na mňa akosi veľa. V takejto situácii je dôležité dať si čas na spracovanie smútku a zároveň sa snažiť podporiť sestru v jej radostnom očakávaní.
Starostlivosť o sestru a jej deti: Mám sestru, má 20r a teda žije u mňa, ujala som sa jej, pretože bohužiaľ situácia s našou mamou nikdy nebola fajn. Ja mám 27r, moja sestra má 2r syna, otehotnela veľmi skoro. Výživné na neho má smiešne, pretože jeho otec je bohužiaľ taký aký je. Starám sa ako viem, ale už mi to začína prerastať cez hlavu, nemám ani tak finančný problém, len som už unavená, pretože sestra nie je najzodpovednejšia, takže choroby a starosti si s jej synom odskáčem ja. A to by teda nebol ani taký problém, ale oznámila mi, že je znova tehotná…. a v tom momente sa mi skoro zrútil svet, nebudem vám klamať, už tak je toho na mňa popri práci dosť a teda uživiť ešte druhé dieťa… priznám sa, že už som pozerala azylové domy pre matky s deťmi. V takejto situácii je dôležité zvážiť všetky možnosti a hľadať pomoc a podporu od rodiny, priateľov alebo odborníkov.
Súrodenci s rozdielnou farbou pleti: Udivení lekári sa zhodli na tom, že toto je naozaj genetická rarita. Sestry Sharon (35) a Sonia (40) z britského Birminghamu sú zo zmiešaného manželstva a rovnako ako ich mama, aj ony si zobrali za mužov belochov. Zatiaľ, čo sa obe podali na mamu a sú černošky, tak im sa podarilo niečo, čo sa podľa odborníkov môže stať jeden krát z päťdesiatich miliónov prípadov. Každá porodila dve deti, pričom jedno z detí je biele a druhé čierne… Prvá porodila Sharon a jej staršia dcérka Paige (7) zdedila tmavú pleť po mame, ale druhorodená Kayleigh (5) je beloška s blond vláskami po ockovi. Sonia medzitým priviedla na svet chlapcov dvojičky - Kyle (5) je biely po ockovi, no jeho brat Cameron (5) podedil gény po mame. Sonia opísala pôrod slovami:„Najprv prišiel na svet Cameron, s tmavou pleťou a čiernymi kučeravými vláskami a ďalšou vecou, ktorú sme videli, bol pár bielych nožičiek a svetlý zadoček. Bol to šok, nevedela som, čo si mám myslieť, aj ľudia sa na nás spočiatku zvláštne pozerali.“ Profesor Steve Jones z Londýna vysvetľuje: "Ide o ojedinelý jav, ale občas sa to stane. Dve deti zdedili gény po mamách a ďalšie dve po otcoch. Za niekoľko rokov, ak budú mať aj tieto deti potomkov sa ukáže, či aj oni budú mať rozdielne farby pleti.
Náhradné materstvo a darovanie vajíčok: Keď je k tomu dôvod, tak sa to robí. Tvojej sestre bude zavedené oplodnené vajíčko (tvoje vajíčko, splodené tvojim partnerom). Tvoj partner sa prihlási k tomu dieťaťu a tvoja sestra sa ho vzdá. Ty potom dieťa osvojíš a je vaše. Tento týden o tom bola reportáž na čt 24 a nejaká klinika to robí naprosto legálne. Toto téma riešili holky v diskuzi „náhradní matka“ a podľa toho, čo tam písali, tak to ide, ale musí to byť ošetrené zmluvou. Čo nie je zákonom zakázané, to je povolené, no hrejú sa na tú dieru v zákone, že náhradné materstvo zatiaľ nie je nijak ošetrené. Mne sa zdá, že to stojí rovnako ako normálne IVF. Je jedno, či to oplodnené vajíčko «napchajú» do teba alebo do niekoho iného.
Dojčenie cudzieho dieťaťa: Každej žene sa po pôrode zíde pomoc rodiny či blízkych priateľov, no podľa mnohých to v tomto prípade zašlo priďaleko. Viete si predstaviť, že by vám sestra pomáhala takýmto spôsobom? Hviezda sociálnych médií Emily Boazman (33) zverejnila na sociálnej sieti video, na ktorom dojčí bábätko, na čom by nebolo nič zvláštne. Emily vysvetlila, že chcela sestre Katelyn iba pomôcť a dopriať jej trošku oddychu od náročných dní s novorodencom. Influencerka dokonca dodala, že to so sestrou vopred ani nekonzultovala, pretože to bolo pre ňu veľmi spontánne a prirodzené, keďže majú spolu veľmi pekný a blízky vzťah. “Všimla som si, že je vyčerpaná a rieši problémy, tak som jej len povedala, že malú dojčím,” povedala Emily, ktorú zaskočilo, keď sa na ňu spustila lavína kritiky. Mnohé ženy sa vyjadrili, že dojčenie považujú za veľmi osobnú a intímnu záležitosť a nevedia si predstaviť, že by dojčili len tak dieťa niekoho iného. Iné zase zaspomínali na to, že v minulosti bola takáto výpomoc žien bežná a nikto to nepovažoval za zvláštne či nechutné. „Moja mama sa narodila v roku 1931. Susedom sa narodilo dieťa a niekoľko dní nato matka zomrela. Moja stará mama tak dojčila moju mamu a aj susedovo dieťa. Potom sa z nich stali najlepšie priateľky,“ napísala jedna z mnohých, ktorá je presvedčená, že aj v dnešnej dobe by si mali ženy takto pomáhať. Čo si o tom myslíte vy? Viete si predstaviť, že by ste dojčili dieťa inej matky? But truly, this used to be such a normal part of culture, and now its considered weird. It truly “takes a village” and I think it’s so special to be able to feed my niece.?
Práca sestier na novorodeneckom oddelení: Mgr. Jaroslava Dávidová, manažérka dennej zmeny Novorodeneckého oddelenia Nemocnice AGEL Zvolen si svoje povolanie vybrala už ako malé dievčatko a ako absolventka zdravotníckej školy o svoju vysnívanú prácu musela zabojovať. Vo zvolenskej nemocnici pracuje úctyhodných 32 rokov, nedávno oslávila jubileum. Poďme trošku do minulosti. Prečo ste si vybrali práve povolanie sestry? Nielenže pracujem skoro 32 rokov vo zvolenskej nemocnici, ale pracujem len na jednom oddelení - na novorodeneckom. Na inom oddelení som nikdy nepracovala. Ak mám ísť naozaj do minulosti, raz som bola s mojou mamkou u jej lekára a pozorovala som sestričku pri práci. V uniforme bola taká vážna, dôležitá. A keď mi mamka vypýtala od nej jednu sklenenú striekačku a kovovú ihlu, hrala som sa doma na sestričku. Už vtedy som vedela, že nič iné nechcem v živote robiť len toto povolanie. Nejak sa to do mňa „zabodlo“ a zostalo mi to dodnes. No a keď ma prijali na Strednú zdravotnícku školu vo Zvolene na odbor detská sestra, bola som nesmierne šťastná. Po absolvovaní SZŠ nás všetky absolventky posadili v nemocnici do zasadacej miestnosti a vtedajšia námestníčka pre ošetrovateľstvo nám prideľovala oddelenia, kde máme nastúpiť. Veľmi som chcela ísť pracovať na novorodenecké, ale nemala som šťastie, nevybrala ma, ale moje tri spolužiačky áno. Ja už ani neviem ako a čím som námestníčku uprosila, len viem, že som sa aj rozplakala, a tak sme nakoniec v roku 1990 nastúpili na novorodenecké oddelenie štyri sestričky. Z nás štyroch tu pracujem dodnes len ja. Prvé dni v práci sú vždy jedinečné a výnimočné. Často sú sprevádzané aj obavami či rešpektom. Na prvý deň v práci si spomínam presne. Možno mi niekto nebude veriť, ale ja som sa veľmi tešila. Nastúpila som do služby v naškrobenej modro-bielej uniforme a na hlave biely čepiec, srdce mi búšilo. Privítala ma s takým pokojom vtedajšia staničná sestra oddelenia, na ktorú mám len dobré spomienky. So mnou v ten deň nastúpila do práce po materskej dovolenke kolegyňa Katka. Keď porovnáte súčasnosť s obdobím vašich začiatkov, sú prvé dni v práci z pohľadu dnešných sestier, absolventiek stredných zdravotníckych škôl, iné? Ako to bolo vo vašich časoch? V súčasnosti pracujem na pozícii manažérky dennej zmeny, takže som zúčastnená pri prijímaní nových sestier na oddelenie. Neviem, aké majú skúsenosti vedúce sestry na iných oddeleniach, ale u nás je to zatiaľ tak, ako keď som nastúpila ja. Snažíme sa novú sestru zaučiť a odovzdať jej všetky naše skúsenosti. Väčšina starších skúsených kolegýň a lekárka, keď som začínala mi opakovala, aby som sa naučila vnímať novorodenca „očami“. Pozorovať jeho správanie. Na rozdiel od dospelého pacienta on vám nepovie, že ho niečo bolí, cíti sa zle, že sa mu krúti hlava alebo má zvýšenú teplotu. A ešte som nezabudla na jednu radu, ktorú mi vraveli kolegyne. Aby som si vždy priala pri pôrode, nech novorodenec hlasno plače. Za posledných 32 rokov sa celé zdravotníctvo i medicína výrazne zmenili. Aj keď v súčasnosti na našom oddelení uľahčujú prácu sestry výkonnejšie moderné prístroje, monitoring novorodenca je na vysokej úrovni, prácu sestry však nenahradí žiadny prístroj. Diagnostické a liečebné metódy postúpili a skvalitnila sa ošetrovateľská starostlivosť. Hovorí sa, že práve sestra je k pacientovi najbližšie, trávi s ním najviac času, vypočuje ho. Mali ste pacientov, ktorí vám dlho ostali v srdci, na ktorých si spomínate? Je neskutočne nádherný pocit, keď sa pri komplikovanom pôrode alebo akútnom cisárskom reze narodí živý a zdravý novorodenec. Sú však aj prípady, kedy musíme s lekárkou zahájiť resuscitáciu novorodenca a keď je úspešná, pociťujeme obrovskú radosť a zároveň úľavu. Ten pocit, keď vám povie mamička „ďakujem vám všetkým“, by som priala zažiť každému. Práca sestry na novorodeneckom oddelení neprináša vždy len radostné chvíle. Našťastie nie často sa stane, že dieťatko zomrie v matkinom brušku, kedy sa veľakrát ani nedozvieme príčinu. Bola som nie raz pri takomto pôrode. Na pôrodnej sále je vtedy ticho, celý personál s tou matkou súcití a upokojuje ju. Pamätám si, ako ma mamička poprosila, aby som jej dieťatko obliekla do košieľky a dala do zavinovačky, aby si ho mohla privinúť. Samozrejme som jej vyhovela, ruky sa mi triasli a plakala som s ňou. A to som mala už za sebou dosť rokov praxe. Zdravotníctvo je o práci s ľuďmi, tímovej spolupráci a dôvere medzi všetkými zdravotníkmi. (Smiech). Chcela by som vedieť odpoveď, keby táto otázka bola položená opačne. Na novorodeneckom oddelení sme dobrý kolektív, skutočne sme ako rodina. Mnohé z nás spolupracujeme celé roky, tak vieme o sebe všetko. Zverujeme sa so svojimi radostnými i smutnými udalosťami z osobného života. S profesijného hľadiska sú to profesionálky. Nie som konfliktný typ a snažím sa u nás na oddelení vždy udržať dobrú priateľskú atmosféru, lebo len vtedy sestričky pociťujú uspokojenie z vykonanej práce. Rovnako si vážim prácu sanitárok a upratovačiek, a tak sa k nim aj správam. Keď niekto niečo robí 32 rokov, zrejme je vo svojej práci nielen dobrý, ale ho aj baví. Keď stretnete mamičku, ktorej ste pomohli a ona vás po pol roku stretne, spozná vás a povie „sestrička vďaka vám dojčím doteraz“. Keď sa zahľadím do očí matky, ktorá práve porodila zdravé dieťatko a kotúľajú sa jej od šťastia slzy po líci, keď ich prepúšťate zdravých domov a ona povie „ďakujem vám za všetko, ste tu všetci úžasní“, to sú tie veci ktoré ma napĺňajú, dávajú energiu a máte chuť každé ráno otvoriť dvere oddelenia. Samozrejme, nemôžem zabudnúť aj na svoje kolegyne. Ide z vás pozitívna energia, vyzerá to tak, že dobrú náladu máte každý deň. Aj mne sa stane, že som občas aj mrzutá a smutná. Každá z nás má aj rodinný život so svojimi starosťami. A keď problémy nevládzeme nechať pred vrátnicou nemocnice, odrazí sa to na našej nálade. Ale áno máte pravdu. Budú to už azda aj desaťročia, čo hovoríme, že slovenské zdravotníctvo trpí nedostatkom sestier, pôrodných asistentiek a samozrejme lekárov. A asi o tom budeme hovoriť ešte dlho. Nedostatok zdravotných sestier je jedným z najvážnejších problémov slovenského zdravotníctva. Pociťujeme ho aj v našej nemocnici a aj na našom oddelení. Odchod sestier do dôchodku nie je úmerný s prijímaním nových absolventiek. Mladým ľuďom odkazujem, že povolanie sestry je najkrajšie a najušľachtilejšie povolanie. Je to poslanie, ktoré treba naplniť.
tags: #sestre #bude #mat #babatko