Šikanovanie je fenomén, ktorý sa v spoločnosti objavuje s alarmujúcou frekvenciou, a to nielen v školách, ale aj v iných prostrediach, často dokonca aj v online priestore. Aj keď to nie je úplne normálne, takmer každé dieťa si prejde provokovaním či šikanou. Možno sa doťahuje so súrodencami alebo kamarátmi. Avšak, kým bežné doťahovanie môže byť súčasťou vývoja sociálnych zručností, skutočné šikanovanie môže na deťoch zanechať dlhodobé stopy a hlboké jazvy. Táto téma je závažná a jej riešenie si vyžaduje komplexný prístup a otvorenú komunikáciu zo strany dospelých, či už sú to rodičia, pedagógovia alebo širšia komunita. Popieranie tohto problému, zľahčovanie jeho dôsledkov alebo ignorovanie varovných signálov môže mať pre obeť, ale aj pre agresora, devastujúce následky. Cieľom tohto článku je preniknúť hlbšie do problematiky šikanovania, od jeho definície a foriem, cez príčiny a dôsledky, až po možnosti prevencie a efektívneho riešenia, vrátane často podceňovaného aspektu popierania problému zo strany dospelých.
Čo je to šikana a ako ju rozpoznať? Definícia, formy a varovné signály
Šikanovanie je nežiaduce agresívne správanie, ktoré vyplýva z nerovnováhy síl. Dieťa (alebo aj skupina detí), ktoré sa cíti nadradené, ponižuje či ubližuje ostatným. Takéto správanie sa často opakuje alebo má tendenciu opakovať sa. Pri šikane teda ide o nevhodné prejavy agresívneho správania, ktoré niekomu ubližujú a obeť šikanovania sa voči nim nevie alebo nemôže účinne brániť. Odborná literatúra za šikanovanie považuje „široký okruh správania sa dieťaťa alebo detí, ktoré má za cieľ ohroziť, zastrašiť, ponížiť alebo nejako inak ohroziť iné dieťa alebo skupinu detí. Môžeme do neho zahrnúť aj slovné ponižovanie, nadávanie a kritizovanie, výsmech, hrubé žartovanie, vydieranie, obmedzovanie osobnej slobody, poškodzovanie odevu a iných osobných vecí, telesné napádanie.“ Šikanovanie je to, keď jedno alebo viac detí úmyselne a opakovane ubližuje druhým. Znamená to, že niekto niekomu, kto sa nemôže brániť, robí niečo nepríjemné, niečo, čo si neželá, čo mu ubližuje, alebo ho zraňuje.
Šikana sa v kolektíve neobjaví len tak, zo dňa na deň. Vyvíja sa postupne, a preto je dôležité všímať si jej úvodné štádium, ktoré odborníci označujú ako ostrakizmus. Ide o varovný signál, ktorý je nutné ihneď zastaviť, aby sa ubližovanie medzi deťmi nevyvinulo do nebezpečnejšej formy. Ostrakizmus je typický tým, že obeť je vyčlenená z kolektívu - nikto sa s ňou nerozpráva, ani ju nezdraví.
Šikana môže mať rozličné formy, ktoré sa často prekrývajú a navzájom posilňujú:
- Verbálna šikana: Ide o formu urážok, nadávok a vyhrážok, posmievania sa či vydierania. Patrí sem aj "bodyshaming," teda poznámky o jedle a vzhľade.
- Fyzická šikana: Zahŕňa časté bitky, kopance, facky, potkýnanie a podobne, ktoré môžu zanechať viditeľné zranenia.
- Sociálna šikana: Prejavuje sa nahováraním iných detí na vyčlenenie obete z kolektívu, jeho ohováranie a ignorovanie, čo vedie k sociálnej izolácii.
- Sexuálna šikana: Obsahuje nevhodné narážky, dotyky alebo komentovanie vzhľadu s implicitným alebo explicitným sexuálnym podtónom.
- Kyberšikanovanie: Stále viac rozšírené v digitálnej dobe, zahŕňa písanie nenávistných, urážlivých postov a komentárov, zverejňovanie nevhodných fotiek, zakladanie chatov či skupín s cieľom niekoho ponižovať a zosmiešňovať, prípadne zverejňovanie a preposielanie nevhodného obsahu. Digitalizácia priniesla nové rozmery a výzvy v súvislosti so šikanou.
Pre rodičov a pedagógov je kľúčové všímať si náhle zmeny v správaní dieťaťa, ktoré môže byť šikanované. Je pravdepodobné, že vaše dieťa vám o šikane samo od seba nepovie. Obete šikany prežívajú obrovský strach, stres, vypätie, bolesť a hrôzu. Práve rodičia, či najbližší príbuzní, ktorí deti poznajú, by mali spozornieť už pri malých odchýlkach správania a zistiť, že niečo nie je v poriadku.
Medzi ďalšie príznaky šikanovania vášho dieťaťa môžu patriť:
- Dieťa menej rozpráva a vyhýba sa rozhovorom o kamarátoch, škole či trávení svojho času, prípadne volí rovnaké a všeobecné odpovede.
- Prejavujú sa u neho zmeny emócií - plačlivosť, hnev, smútok alebo strach.
- Odrazu vynecháva krúžky a odmieta aktivity, ktoré ho nedávno bavili.
- Dieťa je nepozorné, nesústredené alebo apatické, má problémy s učením.
- Odmieta jedlo alebo sa naopak prejedá, čo môže signalizovať snahu vyrovnať sa so stresom.
- Trpí nespavosťou, máva zlé sny alebo veľmi ľahký spánok, prípadne spí neadekvátne veľa.
- Objavia sa „záhadné“ zdravotné problémy - bolesti brucha, hlavy a podobne, ktoré nemajú medicínske vysvetlenie.
- Neprehliadajte drobné úrazy, ako sú odreniny, modriny a škrabance, ktoré si dieťa nevie logicky vysvetliť.
- Všímajte si častejšie strácanie a ničenie vecí (špinavé oblečenie, nezvestná mikina či potrhané a počmárané knihy alebo zošity).
- Dieťa neustále požaduje zvýšenie vreckového či pýta sladkosti namiesto desiatej, čo môže naznačovať vyhrážanie sa alebo vydieranie.
- Schováva si mobil, náhle zatvára počítač, keď vojdete do miestnosti, čo môže byť signálom kyberšikany.
- Dieťa odrazu vyhľadáva spoločnosť detí z nižších ročníkov, pretože si hľadá „bezpečných“ priateľov.
Identifikácia šikany často nie je jednoduchá, pretože obeť môže pociťovať strach alebo hanbu, čo jej bráni otvorene hovoriť o svojich problémoch. Zároveň platí, že obeť šikany málokedy požiada o pomoc učiteľa, ba dokonca ani rodiča, hoci sú v tomto procese mimoriadne dôležitými osobami.
Korene šikanovania: Prečo sa deti stávajú agresormi a obeťami
Šikanujúce správanie nemá jednoznačnú príčinu. Kriminálny psychológ Ondrej Kubík upozorňuje, že šikanovanie nie je len o deťoch, ale predovšetkým je zrkadlom spoločnosti, rodín a systému, ktorý mladých ľudí formuje. Detský svet je krutý a deti sú budúci dospelí v detskej koži.
Príčiny agresívneho správania a šikanovania môžu byť rôznorodé:
- Snaha o moc a dominanciu: Niektorí ľudia šikanujú, aby získali moc alebo dominanciu nad ostatnými. Mne sa zdá, že šikanéri sú najčastejšie ľudia s nízkym sebavedomím a s potrebou dominovať. Často majú tieto deti pocit, že vďaka moci môžu niečo zmeniť, ovplyvniť a mať nad niečím kontrolu.
- Domáce prostredie: Deti, ktoré zažívajú doma napätie, agresiu či zanedbávanie, sú náchylnejšie prejavovať hnev a zlosť voči iným. Vo všeobecnosti je to kombinácia oboch. Deti sú v prvom rade zrkadlom rodičov. Napríklad chlapec vidí, ako sa jeho otec správa k ostatným ľuďom, či už v práci, k manželke, v dopravnej situácii, alebo podobne. Určite je to alibizmus rodičov, ospravedlňovanie alebo dokonca podporovanie dieťaťa, aby sa presadzovalo v spoločnosti za každú cenu. Ak rodič doma nevytvára zdravé prostredie, je pre dieťa ťažšie rozvíjať zdravé sociálne zručnosti.
- Túžba zapadnúť: „Chcem zapadnúť” je silný pocit. Niekedy ľudia vstupujú do šikanovania len preto, aby boli súčasťou skupiny a vyhli sa sami šikane.
- Osobnostné rysy: Mnohí ľudia majú prirodzenú tendenciu byť impulzívni, s nízkou empatiou alebo slabým pocitom viny. To však neznamená, že každý šikanátor je sociopat; sú to stále len deti, ktoré sa učia, ako naložiť s rôznymi pocitmi a situáciami.
- Sociálne rozdiely a pnutie: Škola je agregát detí z rôznych sociálnych vrstiev, kde prirodzene vzniká pnutie. Šikanovanie má korene vo vysmievaní sa z rozdielov, inakosti. Paradoxne môže byť šikanovaný i žiak, ktorý je dobre oblečený, tými, ktorí sú oblečení horšie. Šikanovanie je výsledkom pnutia medzi rôznymi sociálnymi vrstvami, ktoré sa odráža v dieťati, respektíve v školskom kolektíve. Dnes sú medzi deťmi obrovské rozdiely v majetnosti.
- Nedostatok času rodičov: Je to spôsobené systémom v spoločnosti, nastavení trhovej ekonomiky, tým, že rodičia nemajú čas na svoje deti.
- Samota a tlak sociálnych sietí: Deti dnes čelia realite, ktorú si dospelí v ich veku ani nevedeli predstaviť. Samota, tlak sociálnych sietí, výrazné rozdiely medzi spolužiakmi či nedostatok empatie vytvárajú pôdu pre šikanovanie. Deti sú samé za seba.
- Nedostatok empatie a zábava: Áno, môže to byť aj tým, že deťom chýba empatia a siahajú po takejto krutej zábave. Avšak nie každý šikanátor je sociopat.
Je dôležité si uvedomiť, že deti, ktoré šikanujú, netreba hneď odsúdiť ako „zlé“. Nezabúdajme, že sú to stále len deti a učia sa, ako naložiť s rôznymi pocitmi a situáciami. Aj ten, kto ubližuje iným deťom má svoj vlastný príbeh a tiež sa mu v živote mohlo odohrať niečo, s čím sa nevie vyrovnať inak, ako tým, že ubližuje iným. Úlohou dospelých je do situácie správne zasiahnuť a pomôcť všetkým zúčastneným.
Dôsledky šikanovania: Od modrín po dlhodobé traumy
Šikanovanie nezanecháva stopy len na povrchu. Je to závažná skúsenosť, ktorá môže ovplyvniť každú časť života. Šikanovanie môže hlboko zasiahnuť do psychiky. Strach, úzkosť, depresia či nízka sebaúcta sú častými následkami. Dieťa, ktoré je pravidelne terčom posmechu alebo útokov, sústrediť sa je takmer nemožné. Fyzická šikana môže zanechať modriny, poranenia či vážnejšie zranenia. Dôsledky šikanovania pocítia nielen obete, ale tiež agresori. Negatívne následky si šikanované dieťa so sebou často nesie po celý život.
Konkrétne dôsledky šikanovania môžu zahŕňať:
- Psychické a emocionálne problémy: Vysoká miera stresu, úzkosti a častokrát aj depresie. Obete šikany prežívajú obrovský strach, stres, vypätie, bolesť a hrôzu. Môžu sa objaviť psychosomatické poruchy ako bolesti brucha, hlavy, zmeny spánkového režimu, odmietanie jedla alebo prejedanie sa.
- Akademický pokles: Keď je niekto pravidelne terčom posmechu alebo útokov, sústrediť sa je takmer nemožné. Obete šikany môžu mať výrazne zhoršený prospech v škole a zníženú schopnosť sústrediť sa na vyučovanie. Existuje priama korelácia medzi šikanou a školským výkonom. Ak sa deti v škole necítia bezpečne, nemôžu sa ani plnohodnotne vzdelávať.
- Sociálna izolácia: Vylúčenie z kolektívu a absencia kamarátov, čo vedie k pocitu samoty.
- Dlhodobé vplyvy: Účinky šikanovania môžu pretrvávať aj do dospelosti. Môžu ovplyvniť duševné zdravie, kariérne možnosti a celkovú pohodu. Šikanované dieťa si často nesie traumu do konca života.
- Pre agresorov: Aj pre agresorov má šikanovanie negatívne dôsledky. Odborný prístup potrebujú aj agresori a zúčastnení z dôvodu ohrozenia ich budúceho vývinu.
Ako zastaviť šikanovanie! Príklady a najlepšie riešenia (pre študentov)
Téma násilia a agresivity je komplexná a neexistuje jednoduché vysvetlenie, prečo sa niekto správa agresívne a zároveň je stará ako ľudstvo samo. Je dôležité, ako na ňu budeme ako spoločnosť reagovať. Následky šikany sa niekedy prejavia až v neskoršom veku, preto je dôležité situáciu rozpoznať čo najskôr a okamžite zakročiť.
Popieranie problému a chyby dospelých pri riešení šikany
Dozvedieť sa, že moje dieťa je šikanované alebo sa v mojej triede vyskytuje šikana, je vždy náročné. Prináša to so sebou mnoho výziev. Reakcie dospelých bývajú rozdielne a sú mnohokrát ovplyvnené vlastnými emóciami, skúsenosťami, ale aj kompetenciami, ako sa postaviť k šikane. Aj pri riešení tohto problému sa dospelí dopúšťajú chýb. Tieto chyby však nie sú vždy spôsobené ľahostajnosťou a ignoráciou (aj keď, žiaľ, stáva sa aj to). Riešiť krízovú situáciu nie je jednoduché. V každom zúčastnenom otvára vlastné prežívanie a mechanizmy zvládania problémov.
Prečo vznikajú chyby pri riešení šikany?
- Popieranie reality: Jednou z najčastejších a prvotných reakcií býva popieranie reality. Je to mechanizmus, ktorý sa objaví ako obrana pred nepohodlím, pred niečím, čo nás ohrozuje. Šikana je istotne záležitosť, ktorá spúšťa ďalšie a ďalšie náročné emócie, ako pocit viny, hnev a pod. Pre mnohých dospelých je teda jednoduchšie poprieť realitu, bagatelizovať a zľahčiť alebo racionalizovať slovami ako: „Určite to nie je také zlé…“ Je to totiž jednoduchšie, ako si uvedomiť, že treba konať a riešiť ťažkú skutočnosť.
- Vlastné nespracované skúsenosti: Každý z nás má za sebou vlastné životné skúsenosti. A tak v problematike šikany vstupuje do úlohy aj vlastná nespracovaná skúsenosť so šikanou. Dospelí, ktorí prešli šikanou, môžu šikanovanie svojho vlastného dieťaťa alebo dieťaťa vo svojej triede vnímať ako opakujúcu sa skúsenosť, ktorá prebúdza bolesť a úzkosť. Niektorí reagujú únikom (ignoráciou a zľahčovaním problému) alebo naopak, prísnosťou, obviňovaním, konfrontovaním zúčastnených a emocionálnymi rozhovormi.
- Nedostatočné kompetencie a vedomosti: Mnoho dospelých, ktorí pracujú s deťmi a mládežou, nemá dostatočné kompetencie a vedomosti na riešenie šikany. Buď si nie sú istí, či to, čo sa deje, je šikana, alebo ju bagatelizujú.
- Nedostatok podpory a obavy z eskalácie: Vstupuje tu aj dôležitý faktor, a to podpora pedagóga zo strany vedenia školy. Ak sa pedagóg cíti opustený, prípadne vie, že bude musieť riešiť komunikáciu s agresorom a jeho rodičmi sám, bez podpory, nie vždy sa dokáže postaviť šikane a radšej siaha po rýchlom riešení, napríklad napomenie žiaka alebo agresora a obeť vzájomne konfrontuje. Riešenie šikany je emocionálne náročné a ak dospelý nemá podporu alebo sa obáva eskalácie konfliktu, radšej sa riešeniu vyhne.
- Strach o reputáciu: Pri školách a pedagógoch sa môže objaviť téma obavy o reputáciu školy alebo o vlastnú reputáciu. Nikto nechce problémy a priznať šikanu a aktívne ju riešiť môže v myšlienkach človeka znamenať strach o vlastnú reputáciu, ako aj o svoju vlastnú profesionalitu. Pedagógovia môžu vnímať, že profesijne zlyhali. Preto dospelí môžu reagovať obranným postojom, bagatelizovaním alebo presúvaním zodpovednosti a viny. Chcú totiž chrániť svoj vlastný obraz - pred sebou aj pred okolím. Týka sa to aj školy ako inštitúcie a aj pedagógov.
- Nízka emočná gramotnosť a strach z poškodenia situácie: Tiež tu zohráva svoju rolu aj možná nízka emočná gramotnosť zo strany dospelých. Mnohokrát sa obávajú, že situáciu nechtiac zhoršia, prípadne nevedia, čo a akým spôsobom povedať. Radšej vyčkávajú a zvolia stratégiu prenesenia zodpovednosti na iného dospelého.
Dospelí robia chyby pri riešení šikany nie preto, že by im na deťoch nezáležalo, ale preto, lebo čelia vlastným obavám, strachom, ale aj vlastným emóciám, ktoré môžu byť také intenzívne, že na ne nie sú pripravení a nevedia ich spracovať. Bez dostatočnej podpory, vzdelania a bezpečného prostredia nemajú príležitosť na riešenie šikany. Následne šikanu radšej zľahčia či poprú. Pochopenie týchto mechanizmov sa tak stáva jedným z kľúčových krokov riešenia a prevencie šikany.
Ako reagovať, keď je dieťa obeťou šikany: Podpora a aktívne kroky
Ak máte podozrenie alebo ste sa dozvedeli, že vaše dieťa niekto šikanuje, je potrebné začať situáciu aktívne riešiť. Šikanovaným sa môže v živote stať každý a rozhodne to neznamená, že ste ako rodič vo výchove zlyhali alebo že váš potomok je slabší. Je prirodzené, že vás táto informácia zasiahne a možno na chvíľu vyvedie z rovnováhy. Môžete cítiť hnev, strach, ľútosť alebo dokonca aj poníženie. Pre dieťa je dôležité, aby ste mysleli v prvom rade naňho a problém riešili aktívne, no s pokojom a rozvahou.
Kroky pre rodičov šikanovaného dieťaťa:
- Buďte dieťaťu oporou a vypočujte ho: Ak sa vám dieťa so šikanou zdôverilo, potrebuje najmä vašu pomoc a pocit bezpečia, preto sa rozhodne vyvarujte kriku alebo plaču. Myslite na to, že pre dieťa môže byť náročné hovoriť o tom, čo sa stalo. Doprajte mu preto dostatok priestoru a času a možno sa do detailov pustí samé počas varenia alebo jazdy autom. V prvej fáze je najdôležitejšie obeť vypočuť, neskákať mu do reči ani nerobiť unáhlené závery. Ak niečomu nerozumiete, na otázky bude čas neskôr. Potichu počúvajte. Je vhodné dieťa uistiť, že za danú situáciu nemôže, že nie je jediné a že to nie je jeho chyba.
- Oceňte odvahu a uistite ho o pomoci: Pochváľte ho za to, že našlo odvahu zdôveriť sa vám - určite ho to stálo veľa síl. Vďaka tomu teraz môžete situácii čeliť spoločne. Zároveň ho ubezpečte, že jeho šikana nebude pokračovať a že mu v tom aktívne pomôžete.
- Zapojte školu/organizáciu: Ak sa tento problém dotýka priamo školy alebo inej organizácie, je načase do situácie zasvätiť aj triednu učiteľku alebo trénera, respektíve osobu, ktorá vaše dieťa pozná a je s ním v kontakte najčastejšie. Trvajte na prešetrení šikany, no pokojnou a efektívnou formou. Pokúsiť sa situáciu riešiť s rodičmi agresora nemusí byť najvhodnejšie.
- Využite odbornú pomoc: Ak je to možné, využite služby školského psychológa. Pokiaľ ani po čase nevidíte zmenu, obráťte sa na vedenie školy alebo krúžku a trvajte na prešetrení okolností i vyvodení adekvátnych dôsledkov. Odborný prístup je dôležitý aj pre agresorov a zúčastnených.
- Podporte systémové riešenia: Spolupráca na systémovom riešení situácie je nevyhnutná, nekonajte na vlastnú päsť. Udržujte kontakt a spoluprácu so školu. Ak máme podozrenie alebo priznanie, že sa šikana deje, je nevyhnuté, aby sa začala riešiť, aby dieťa alebo mladý človek videl, že systém funguje, ochráni ho a nenechá ho napospas, nebude sa to bagatelizovať, zamlčiavať.
- Vytvorte bezpečné zázemie: Trávte s dieťaťom čo najviac času a vytvorte mu pevné rodinné zázemie, v ktorom sa bude cítiť bezpečne. Skúšajte nové činnosti, v ktorých môže zažívať úspech a okrem zábavy posilní aj svoje sebavedomie. Motivujte ho k hľadaniu nových priateľstiev a zážitkov. Poradte sa s odborníkom o tom, ako dieťaťu najlepšie pomôcť.
- Zvážte zmenu prostredia: V prípade, že sa vám prístup školy k situácii nepozdáva a/alebo šikana neprestane, je vhodné zvážiť zmenu triedy alebo aj školy vášho dieťaťa. Porozprávajte sa so svojím dieťaťom o tom, či by chcelo inú školu a preberte si možnosti ako rodina.
Riešenie šikany: Keď vaše dieťa šikanuje druhých
Máte doma malého agresora? Čo robiť, ak ste práve zistili, že vaše dieťa niekoho šikanuje? Aj teraz si zachovajte chladnú hlavu. Ak cítite hnev, hanbu, strach alebo akýkoľvek iný pocit, je dôležité sa najprv upokojiť a uistiť sa, že sa s dieťaťom rozprávate s chladnou hlavou.
Kroky pre rodičov agresora:
- Pokojná a otvorená komunikácia: Posaďte sa spolu v prostredí, kde vás nič nevyrušuje, v čase, keď sa nemusíte nikam ponáhľať a vy aj dieťa máte dobrú alebo neutrálnu náladu. Narovinu a bez emócií dieťaťu oznámte, že ste sa dozvedeli o jeho šikane. Ešte nehovorte o treste ani nespomínajte, že ste nahnevaní či sklamaní. Nevyhnutný je spoločný rozhovor, v rámci ktorého si nielen vypočujete jeho názor na situáciu, no tiež mu jasne vysvetlíte dôsledky takého správania.
- Zistite príčinu: Skúste zistiť, prečo vaše dieťa vlastne šikanuje. Deti môžu mať rôzne reakcie; niektoré vám hneď povedia pravdu, iné budú zapierať a ďalšie nebudú schopné povedať, prečo niekoho týrajú. Ak vám povedia pravdu, postúpte k ďalšiemu kroku. Ak budú zapierať a vy ste si 100 % istí, že klamú, pokračujte v diskusii, až kým sa dieťa neprizná.
- Vysvetlite následky a zodpovednosť: Keď už príčinu poznáte, vysvetlite dieťaťu, že ubližovať druhým nikdy nie je riešením. Uistite sa, že dieťaťu vysvetlíte následky. Nezľahčujte jej dôsledky a jasne vyjadrite, že ju nepovažujete za vtip alebo nevinnú detskú zábavu.
- Primeraný trest a ospravedlnenie: Keď zistíte, prečo šikanuje, skúste tomu aj prispôsobiť trest. Ak sa rozhodnú potrestať ho aj v škole - napríklad ho na určitý čas chcú vylúčiť z krúžku, v ktorom šikanoval druhých, podporte ich rozhodnutie. Je dobré, keď sa dieťa naučí, že ho zo situácie, ktorú si spôsobil sám a navyše ublížil druhým, nezachránite. Zvoľte radšej primeraný trest a sústreďte sa na adekvátne ospravedlnenie sa šikanovanému dieťaťu a jeho rodičom.
- Učte empatiu a emocionálnu reguláciu: Aby ste predišli podobnej situácii v budúcnosti, učte vaše dieťa pracovať s emóciami. Potrebuje vedieť regulovať svoje správanie tak, aby nikomu neubližovalo. Dôležité je ovládať svoj stres a vyjadrovať nesúhlas spôsobom, ktorý je pre okolie prijateľný. Dieťa by malo vedieť, aké sú riziká šikanovania a to ako pre obeť, tak tiež pre toho, kto šikanuje.
- Sledujte správanie a posilňujte sociálne zručnosti: Dávajte na správanie dieťaťa pozor. Učte ho nové veci, posilňujte empatiu a pomôžte mu nájsť novú skupinu kamarátov, ktorá ho bude podporovať v prosociálnom správaní.
Systémové riešenia a úloha školy: Od prevencie po intervenciu
Šikanovanie nie je len „problém detí v škole”, aj keď sa s ním stretávajú najčastejšie. Je to skutočne všadeprítomný fenomén, ktorý môže postihnúť každého. Riešenie šikanovania si vyžaduje spoločné úsilie školy, komunity. Rodičia aj tvorcovia politík musia ťahať za jeden povraz.
Úloha školy a systémové riešenia:
- Vzdelávanie a prevencia: Školy a organizácie by mali mať jasné pravidlá proti šikanovaniu, definovať dôsledky pre páchateľov a zároveň poskytovať podporu obetiam. Prevencia šikany by mala byť súčasťou školského systému od najnižších ročníkov. V školskom prostredí je dôležité preventívne opatrenie: „Sme škola, kde sa šikanovanie a ubližovanie netoleruje.“, edukovanie žiakov v oblasti šikanovania a kyberšikanovania, možností ako sa brániť, ako reagovať, na koho sa obrátiť.
- Jasné postupy pre učiteľov: Učitelia by mali vedieť identifikovať zárodky šikanovania, agresorov a obete. Škola by mala ochrániť svojho žiaka a vykonať dôslednú diagnostiku. Súčinný pri riešení šikanovania v prostredí školy by mal byť aj koordinátor prevencie, výchovný poradca, prípadne ostatní odborní zamestnanci školy. Dôležité je, aby školy mali jasne definované postupy v prípade výskytu šikanovania. Metódy riešenia šikanovania v prostredí školy spomína aj čl. 4 Smernice č.36/2018. Riaditeľ alebo ním poverená osoba zostaví tím zamestnancov, ktorý navrhne a zabezpečí postup pri riešení šikanovania. Zabezpečí sa odborná starostlivosť obeti aj agresorovi, dozor v triede počas preverovania.
- Školský psychológ a mediátor: Prítomnosť školských psychológov v školách, ktorí sú práve tí, ktorí vytvárajú bezpečnú atmosféru škôl, je nevyhnutná. Veľmi prospešná pozícia by bola tiež pozícia školského mediátora. Deti by videli, že každý konflikt má nejaké riešenie. V takýchto prípadoch by mohol veľkú úlohu zohrať takisto školský psychológ a výchovný poradca.
- Nástroje na nahlasovanie šikany: Odborné Slovensko ponúka slovenským školám novinku v podobe nástroja RESQL - Online schránka dôvery pre školy, ktorá existuje ako mobilná aplikácia pre žiakov a webové rozhranie pre učiteľov. Aplikácia pre žiakov umožňuje žiakom anonymne poskytnúť učiteľovi/riaditeľovi školy informácie o šikanovaní či inom druhu násilia.
- Spolupráca s rodičmi: Rodičia by mali kontaktovať školu a nechať ju objasniť situáciu. Prvý kontakt a najlepšia forma, ako sa ozvať, je priamo cez triedneho učiteľa.
- Vyšetrovacie postupy: Dôležité je preveriť danú situáciu promptne, bezodkladne, v čase, kedy nie je agresor dohodnutý so svedkami na možnej krivej výpovedi. Riaditeľ alebo ním poverená osoba zabezpečí výpovede svedkov, uskutoční individuálne pohovory. Nikdy nekonfrontujeme obeť a agresora.
- Chybné kroky učiteľov, ktorým sa treba vyhnúť (podľa Kolářa): Často sú vyšetrované obete a agresori spoločne. Berú sa vážne falošní svedkovia. Pri vyšetrovaní sa neberie do úvahy dostatočný zreteľ na traumu obete. Bezprostredne sa preberá výpoveď týraného žiaka s výpoveďou agresora. To môže viesť k mylným záverom, kedy je obeť označená za agresora a agresor za obeť.
- Právne dôsledky: Z hľadiska trestného zákona môže šikanovanie žiakov napĺňať skutkovú podstatu trestných činov ako ohováranie, nebezpečné vyhrážanie, ublíženie na zdraví, psychické týranie. Z hľadiska priestupkového zákona môže šikanovanie žiakov napĺňať skutkovú podstatu priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu a priestupkov proti majetku. Riaditeľ školy je povinný oznámiť orgánom činným v trestnom konaní podozrenie, že žiak sa dopustil šikanovania, a taktiež orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
- Bystanderov efekt a komunita: Pomohlo by agresora zastaviť, keby sa niekto odvážil postaviť proti agresorovi a zastať sa obete? Pomohlo by to, ale na to by bolo potrebné v deťoch budovať pocit zodpovednosti, inklúziu a súdržnosť. Otázkou je, kto by to zabezpečoval a v akom rozsahu. Úlohou školy je vzdelávať, nie uzdravovať deti. Nádej podľa mňa existuje. Myslím si, že šikanovanie by bolo možné eliminovať spevnením komunít, ktoré by sa uzavierali, pretože tým by mali väčšiu mieru kontroly. Ľudí v komunite väčšinou spájajú rovnaké hodnoty. Komunita je taká väčšia rodina. Dieťa je v spoločnosti, cíti, že niekam patrí.
Štatistiky a realita šikany na Slovensku: Alarmujúce fakty
Podľa výskumu Centra vedecko-technických informácií Slovenskej republiky, ktorý sa zameral na výskyt šikany na základných a stredných školách, je šikana na Slovensku veľmi vážnym a rozšíreným problémom. V školskom roku 2019/2020 sa s ňou stretla väčšina škôl, teda až 86,3 % zo všetkých zapojených vzdelávacích zariadení. Zároveň sa do popredia dostáva pojem kyberšikana, ktorá sa podľa rovnakého prieskumu vyskytla až na 73,6 % škôl. Oba tieto javy spolu úzko súvisia - teda tam, kde sa objavilo klasické šikanovanie, sa tento model správania preniesol aj do prostredia mobilov, tabletov a počítačov.
Kľúčové zistenia z prieskumov:
- Rozšírenosť šikany: Až 46 % rodičov detí navštevujúcich školu má skúsenosť s tým, že ich dieťa bolo obeťou šikany. Najčastejšou formou je verbálna šikana, nasledovaná sociálnou a fyzickou. Takmer polovica dospelej populácie (48 %) zažila šikanu počas svojho detstva. Najčastejšie mali ľudia skúsenosť s verbálnou šikanou, ktorú zažila na vlastnej koži až jedna tretina populácie.
- Generačný problém: Až 76 % detí s takouto skúsenosťou má rodiča, ktorý bol sám obeťou šikany. Čo je však veľmi zaujímavé, až 64 % rodičov, čo sú takmer dve tretiny, ktorí boli v detstve šikanovaní, uvádza, že šikanu zažíva aj ich dieťa. Je teda zjavné, že šikana tu s nami bola, stále je a evidentne aj bude. Pre veľkú časť obyvateľov Slovenska je to generačný problém, s ktorým sa ich rodiny musia vysporiadať.
- Nespokojnosť s riešením škôl: Až 40 % rodičov obetí šikany je nespokojných s rýchlosťou reakcie školy. U rodičov stredoškolákov je najväčšia nespokojnosť (50 %) s diskrétnosťou pri riešení vzniknutých problémov. Tretina rodičov nevidí na škole pre svoje dieťa pocit bezpečia vo vzťahu ku šikane. Len približne 45 % rodičov hodnotí kompetentnosť škôl pri riešení šikany ako uspokojivú. Medzi rodičmi stredoškolákov sa nenašiel žiaden rodič, ktorý by bol „mimoriadne spokojný“ s tým, ako situáciu škola vyriešila.
- Dôvera v školy: Rodičia veria školám pri riešení šikany viac ako široká verejnosť, miera dôvery je však u oboch skupín neuspokojivá - 38 % populácie a 48 % rodičov. Najnižšiu mieru dôvery majú rodičia, ktorých dieťa chodí na ZŠ. Viac ako polovica širokej verejnosti nedôveruje školám, že dokážu šikanu riešiť správne. Najväčšia nedôvera panuje medzi rodičmi detí na ZŠ.
- Regionálne rozdiely: Z regionálneho pohľadu vychádza najhoršie Banskobystrický a Košický kraj, kde je najvyššia miera nespokojnosti s riešením šikany.
- Vnímanie problému: Rodičia školákov pokladajú za najzávažnejšie fyzické šikanovanie, populácia verbálnu šikanu.
Katarína Medveďová, lektorka v združení Skutočne zdravá škola, pripomína, že do verbálnej šikany patria veľmi často poznámky o jedle a tzv. bodyshaming. Katarína Lichvárová, učiteľka na gymnáziu, zdôrazňuje, že digitalizácia priniesla nové rozmery a výzvy v súvislosti so šikanou, ktoré nám pripomínajú, že túto tému musíme brať vážne a nečakať, že sa vyrieši sama.
Rady pre rodičov a pedagógov: Spolupráca a ľudský prístup
Šikana je jedným z najzávažnejších problémov, ktorým môžu deti a dospievajúci čeliť. Preto by sa téma šikany nemala ignorovať a jej riešenie musí byť komplexné. Prevencia začína doma - v otvorenom rozhovore rodičov s deťmi a pokračuje v škole - prostredníctvom pozorného vnímania učiteľov a zapojenia odborníkov. Obe strany by mali úzko spolupracovať na tom, aby dieťa nepociťovalo bezmocnosť a malo priestor na rozvoj svojho potenciálu.
Spoločné rady a odporúčania:
- Vzdelávať sa a zvyšovať kompetencie: Namiesto zahmlievania je potrebné sa vzdelávať, zvyšovať si kompetencie na zvládanie krízových situácií a najmä - nezabudnúť byť ľudskými a citlivými voči deťom. Pochopenie mechanizmov popierania a chýb dospelých je kľúčové.
- Otvorená komunikácia: Dávajte na správanie dieťaťa pozor. Vždy môžeme požiadať o pomoc, o sprevádzanie a nikdy nemusíme riešiť šikanu sami.
- Budovanie bezpečných komunít: Šikanovanie by bolo možné eliminovať spevnením komunít, ktoré by sa uzavierali, pretože tým by mali väčšiu mieru kontroly. Ľudí v komunite väčšinou spájajú rovnaké hodnoty. Komunita je taká väčšia rodina. Dieťa je v spoločnosti, cíti, že niekam patrí.
- Reakcia okoloidúcich: Často je to práve okoloidúci, kto môže zasiahnuť. Na to by bolo potrebné v deťoch budovať pocit zodpovednosti, inklúziu a súdržnosť.
- Nevytvárať tlak na dieťa: Netlačte na dieťa, buďte citlivý, láskavý a nerobte nič iné, venujte mu maximálnu pozornosť. Začnite konverzáciu všeobecným spôsobom. Môžete použiť vety typu: Všimol/a som si, že si smutný/á a chcel/a by som vedieť viac o tom, čo sa u teba deje. Som tu, ak sa chceš o niečom porozprávať.
- Nezľahčovať a veriť deťom: Ak nám dieťa povie, čo prežíva, oceňte ho za jeho odvahu, povedzte mu, že to nie je jeho chyba a nikto si nezaslúži byť šikanovaný. Môže to vyvolať veľmi veľa emócií, pokúste sa zostať čo najviac pokojní, pretože dieťa potrebuje cítiť bezpečie a stabilitu v tejto situácií.
- Spolupráca naprieč rezortmi: Potrebujeme spolupracovať naprieč rezortmi, vzdelávať a hľadať efektívne možnosti pomoci pre odborných pracovníkov, pedagógov, vedenie škôl, záchranné zložky a špecializované jednotky, ktoré v našej krajine máme a potrebujú zosilniť politickú podporu.
- Dôležitosť príkladu rodičov: Najväčšia miera zodpovednosti je na nás rodičoch, ktorí sme pre naše deti vzormi a vedieme ich k základným vzorcom správania sa. A keďže 40% z nás nevie, ako má vlastne v prípade šikany na škole postupovať, je tu opäť veľký priestor na zvýšenie intenzity komunikácie školy s rodičmi a osvetu v témach, ktoré sú pre nás a naše deti dôležité minimálne tak ako koncoročné vysvedčenie.
Šikanovanie sa môže prihodiť úplne každému. Hocikto sa môže stať jeho obeťou. Ak ťa niekto šikanuje, nie je to tvoja vina. Nikto nemá právo ubližovať ti. Ak ťa šikanujú, nie je to správne a nemôže to tak zostať. Je dôležité povedať o tom niekomu a požiadať o pomoc. Aj keď sa ti to teraz môže zdať ťažké alebo nepríjemné, určite to zvládneš. Aj táto situácia má riešenie. Môžeš o tom povedať niekomu dospelému. Vyber si toho, komu dôveruješ. Môžu to byť napríklad tvoji rodičia, učiteľka, tréner alebo školský psychológ. V tomto prípade nepôjde o „žalovanie“, ale o dôležitú pomoc. Ak ide o online priestor, zablokujte agresora. Ak si videl/a, že niekoho šikanujú a nepáči sa ti to, môžeš byť na seba hrdý/á. Pretože už teraz vieš správne posúdiť čo je dobré a čo nie. Je veľmi správne a odvážne snažiť sa niekomu pomôcť. Nemusíš jeho šikanovanie zastaviť, ani nemusíš túto situáciu vyriešiť práve ty. Je to v poriadku. Postačí, keď sa ty k nemu budeš správať pekne - s rešpektom a úctou. Niekedy pomôže pozdraviť sa, usmiať sa alebo pomôcť s nejakou drobnosťou. Už takto pomáhaš obetiam šikany cítiť sa lepšie.
Ak chceme, aby naše deti prospievali nielen akademicky, ale aj emocionálne, musíme im zabezpečiť bezpečné, podporné a rešpektujúce prostredie. Na konci dňa, keď sa akýkoľvek prípad šikany prevalí, zanecháva rany na strane šikanovaných aj šikanujúcich. Téme sa preto musíme všetci postaviť čelom a venovať jej veľkú pozornosť.
tags: #sikanuju #dieta #ale #popieraju #to