Úvod: Rozptýlenie obáv a hľadanie jasnosti
Téma pôrodu je pre každú ženu plná očakávaní a otázok, a pre ženy so silnou krátkozrakosťou sa k nim často pridávajú špecifické obavy týkajúce sa vplyvu zrakovej vady na priebeh pôrodu. Mnohé budúce mamičky sa stretávajú s nejednoznačnými informáciami od rôznych zdravotníckych pracovníkov, čo môže viesť k zbytočnému stresu a neistote. Zatiaľ čo niektorí gynekológovia tvrdia, že pokiaľ žena chodí len na kontroly dioptrií a nič sa nelieči, správu od oftalmológa nepotrebuje, iné skúsenosti naznačujú, že požiadavka na aktuálnu správu od očného lekára je bežná prax, najmä v prípade registrácie v pôrodnici. Ako poznamenala jedna budúca mamička pri sepisovaní anamnézy v 36. týždni tehotenstva, sestra ju upozornila na potrebu aktuálnej správy od očného lekára, aby sa vedelo, či môže rodiť spontánne. Táto situácia ilustruje rozšírenú neistotu a rozdielne prístupy v praxi. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexné informácie o súvislosti medzi silnou krátkozrakosťou a fyziologickým pôrodom, objasniť mýty a fakty, a zamerať sa aj na širší kontext prípravy a skúseností žien so zrakovým postihnutím.
Krátkozrakosť a rozhodovanie o spôsobe pôrodu: Čo hovorí medicína?
Rozhodovanie o spôsobe pôrodu u žien so silnou krátkozrakosťou je komplexná záležitosť, ktorá si vyžaduje starostlivé posúdenie. Napriek tomu, že pri vyšších dioptriách je na mieste opatrnosť, samotná výška dioptrií nie je vždy rozhodujúcim faktorom. Mnoho žien s dioptriami okolo -3.5, -4.25 alebo -4.75 uviedlo, že ich gynekológ ani pôrodnica si od nich nikdy nežiadali správu od očného lekára. Iné však prekvapila požiadavka gynekológa na správu od očného už pri prvom tehotenstve, pričom jedna z mamičiek to pripísala tomu, že lekár bol „dôkladný“.
Oftalmologička MUDr. Hilda Pišteková potvrdzuje, že „ani vysoká krátkozrakosť nie je dôvodom na vedenie pôrodu cisárskym rezom, ak na sietnici nie sú závažné zmeny v zmysle oslabenia, prederavenia či ťahu na sietnicu alebo nejakého iného oslabenia sietnice.“ Je teda zrejmé, že ide o celkový stav sietnice, nie o samotnú hodnotu dioptrií. Gynekológovia často odosielajú pacientky na očné vyšetrenie a vyšetrenie očného pozadia, kde oftalmológ skontroluje stav sietnice. To je dôležité najmä pri vyšších dioptriách, ako napríklad pri -4 a -9.5 dioptriách, kde je takéto vyšetrenie „na mieste“.
Mýty a fakty o cisárskom reze pri myopii
História a prax ukazujú, že v otázke cisárskeho rezu u žien so silnou krátkozrakosťou existujú pretrvávajúce mýty. Jedna mamička s 6.5 dioptriami na oboch očiach rodila cisárskym rezom v roku 1999 po dohode s očným lekárom, ktorý jej odporučil sekciu kvôli silnej krátkozrakosti a riziku odlúpenia sietnice pri pôrodných tlakoch. Bála sa, že si poškodí zrak. Takáto skúsenosť nie je ojedinelá a odráža vtedajší prístup. V súčasnosti však medicínske poznatky prinášajú jasnejší pohľad.
VAGINÁLNE VYŠETRENIE | Rozšírenie krčka maternice, vyhladenie + poloha dieťaťa počas pôrodu
Napriek týmto zisteniam sa v Českej republike stále bežne praktizuje riadené tlačenie, známe ako Valsalvov manéver. Pri tomto manévri musí rodička na pokyn zdravotníka dať bradu na hrudník, zhlboka sa nadýchnuť a so zadržaným dychom a zatvorenými ústami tlačiť až 20 sekúnd, potom sa rýchlo nadýchnuť a opäť usilovne tlačiť, a to všetko trikrát za sebou. Avšak, „Svetová zdravotnícka organizácia WHO (na základe výsledkov zahraničných štúdií) neodporúča“ tento typ tlačenia. Dôvodom je skutočnosť, že uvedený typ tlačenia má „rad škodlivých dôsledkov pre ženy, obzvlášť pre ženy so zrakovým postihnutím“ (Bosomworth et Bettany-Saltikov, 2006; Kopas 2014). Naopak, „zahraničnými klinickými pokynmi Národného inštitútu pre zdravie a starostlivosť Excellence (National Institute for Health and Care Excellence) je odporúčané, aby sa rodiace ženy riadili vlastnými pocitmi pri pôrode“ a „neodporúča sa riadené tlačenie zdravotníkom.“ Otázkou zostáva, do akej miery sú oční lekári, ktorí odporúčajú cisársky rez, informovaní o týchto skutočnostiach a o praxi Valsalvovho manévra v českom pôrodníctve.
Jedna staršia prvorodička (36 rokov) s vysokou myopiou (-7.5 a -9.5 dioptrií), ktorej tehotenstvo vzniklo po umelom oplodnení, bola konfrontovaná s odporúčaním pôrodníka na cisársky rez. Jej očná lekárka však vo svojej správe konštatovala, že „v jej prípade nie je vysoká myopia jasnou kontraindikáciou k vedeniu pôrodu prirodzenou cestou (pokiaľ nedôjde ku komplikáciám pri pôrode, tj. protiahnutému pôrodu).“ Toto podčiarkuje dôležitosť individuálneho posúdenia a zohľadnenia najnovších medicínskych poznatkov.
Špecifiká pôrodu žien so zrakovým postihnutím
Okrem špecifických medicínskych otázok týkajúcich sa silnej krátkozrakosti, je dôležité venovať pozornosť aj celkovému zážitku pôrodu pre ženy s ťažkým zrakovým postihnutím. Osobu s ťažkým zrakovým postihnutím definujeme podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb WHO ako osobu s očnou diagnózou ťažko slabý zrak cez praktickú nevidomosť po nevidomosť úplnú. Spoločnosť, žiaľ, stále prechováva mýty o sexualite osôb so zrakovým postihnutím a predsudky voči ich právam, vrátane práva mať dieťa. "Rodičovská rola je dôležitou súčasťou identity dospelého človeka. Je evidentné, že aj ženy s ťažkým zrakovým postihnutím majú túžbu uspokojiť svoju potrebu otvorenej budúcnosti a silné citové väzby prostredníctvom rodičovskej role." Ženy však často čelia zníženej či úplnej neakceptácii zo strany širokej aj odbornej verejnosti (napr. lekárov), pokiaľ ide o ich schopnosť byť samostatné, žiť v partnerskom vzťahu, vstúpiť do manželstva a mať a vychovávať dieťa.
"Pôrod v živote ženy hrá významnú rolu, je to jeden z najzásadnejších okamihov, ku ktorému sa bude žena vo svojich myšlienkach stále vracať. To, akým spôsobom sa odohrá, sa premietne do vzťahu ženy k sebe samotnej, do vzťahu k dieťaťu, partnerovi, celej spoločnosti. Pôrod nie je iba fyzická záležitosť, ktorú má žena prežiť, nemá prinášať iba bolestnú obeť, aby sa dieťa mohlo narodiť. Pôrod sa hlboko vryje do duše každej ženy a dieťaťa. Počas pôrodu sa nerodí len dieťa, rodí sa matka, nová RODINA. Pôrod môže za istých podmienok byť pre ženu silný a radostný zážitok, ktorý sa zapíše do jej srdca." Toto motto podčiarkuje dôležitosť pozitívneho pôrodného zážitku pre všetky ženy.
Problémom pre ženy so zrakovým postihnutím môže byť aj hľadanie relevantných informácií. "Ľudia so zrakovým postihnutím často hľadajú najrôznejšie potrebné informácie na internete." Je však "ťažké hľadať informácie o skutočnosti, ktoré si nie sme vedomí (tým môže byť napr. informácia o možnosti rodiť prirodzene, existencia a možnosti pôrodného priania, existencia predpôrodného kurzu, kurzu plávania tehotných apod.)." Navyše, hrozí riziko získania nepresných či nesprávnych informácií, rovnako ako riziko nájdenia traumatických pôrodných príbehov, ktoré môžu viesť k zneisteniu a strachu budúcej rodičky z pôrodu.
Mnohé nevidomé ženy sú zaregistrované do uzavretej konferencie pre nevidomé mamičky s názvom „Mamina mimina“, kde si mamičky zdieľajú skúsenosti a rôzne postrehy a tipy z oblasti materstva. Vzájomné zdieľanie a podpora sú veľmi dôležité pre všetky ženy, nielen tie s postihnutím.
Príprava na pôrod a materstvo pre ženy so zrakovým postihnutím
Kvalitná a všestranná príprava je kľúčová pre pozitívny pôrodný zážitok, obzvlášť pre ženy so zrakovým postihnutím. Niektoré budúce mamičky majú možnosť získať informácie či praktickú skúsenosť v oblasti starostlivosti o bábätko vo svojej pôvodnej rodine alebo u kamarátok, napríklad prebaľovali či chovali mladšieho súrodenca alebo dieťa svojho súrodenca. Existuje však aj skupina tých, ktoré túto možnosť nemali a sú odkázané na iné informačné zdroje.
Pôrodná asistentka ďalej odporúča párom účasť na Praktickej príprave párov k pôrodu. Na týchto kurzoch sa budúci rodičia dozvedia informácie o prenatálnej komunikácii medzi otcom, matkou a dieťaťom, špeciálnej maorskej masáži pre tehotné, o odľahčovacích a uvoľňovacích pozíciách, ktoré urýchľujú priebeh pôrodu, o masážnych technikách, ktoré uľavujú od bolesti, o relaxačných technikách (vrátane afirmácií a vizualizácií), informáciách, ktoré sa opierajú o medicínu založenú na dôkazoch, o možnosti spísania pôrodného priania atď. Dôležitý je priestor pre individuálny prístup a praktický nácvik. Následne sa ponúka laktačné poradenstvo a zabezpečujú sa praktické kurzy pre rodičov týkajúce sa napr. zdravých spôsobov prebaľovania vrátane možnosti praktizovania bezplienkovej komunikačnej metódy, nosenia detí v šatke a iné.
V súčasnosti však bežne nie sú tieto kurzy prispôsobované potrebám žien s ťažkým zrakovým postihnutím. Navyše, základným predpokladom účasti na predpôrodnom kurze či príprave je „povedomie žien s ťažkým zrakovým postihnutím o ich existencii a následne ich vyhľadanie v mieste bydliska.“ Bolo by vhodné, aby o existencii predpôrodných kurzov boli tieto ženy informované už pri sexuálnej výchove v rámci školstva, v rezorte zdravotníctva ich gynekológom, prípadne v rezorte sociálnom poradenskými pracovníkmi.
Predpôrodný kurz pre ženy či oboch partnerov so zrakovým postihnutím je možné prispôsobiť obsahovo - podľa priania, životných postojov a presvedčení a z nich vyplývajúcich potrieb oboch budúcich rodičov, a tiež formálne - z hľadiska závažnosti ich zrakového postihnutia a z nich vyplývajúcich špeciálnych potrieb modifikácie vzdelávacích foriem, metód a prostriedkov. Tu sa uplatňuje napríklad komentovaný praktický nácvik spoločne s metódami „hand under hand“ a „hand over hand“ (v ČR sa ujal názov „ruku v ruke“). Z pomôcok sú vhodné bábiky - najlepšie vo veľkosti novorodenca, priemyselne vyrobené modely (napr. makety panvy), živé modely (iná žena, pár), obrazový materiál so slovným popisom - tyflograficky prispôsobené obrázky, textové a audio alebo audiovizuálne prostriedky (Škutová, 2008).
Predpôrodné kurzy bývajú realizované aj pôrodnicami. Tu však býva primárne zameranie na ukážku priestorov určených k pôrodu, izby a sociálneho zariadenia, pomôcok k pôrodu a na informácie týkajúce sa možnosti epidurálu, farmakologického vedenia pôrodu a iných zvyklostí danej pôrodnice. Je zrejmé, že pre nevidomú či ťažko slabozrakú ženu je dôležité sa v predstihu zoznámiť s vybraným miestom pôrodu a informovať príslušný zdravotnícky personál o svojom pôrodnom prianí a zrakovom postihnutí.
Skúsenosti žien so zdravotníckym personálom
Skúsenosti českých žien so zdravotníckym personálom počas tehotenstva a pôrodu sú rôznorodé a často odrážajú pretrvávajúce predsudky. Niektoré ženy narážali na nedôveru obvodnej gynekologičky a lekárov v nemocnici. Jedna z nich uviedla: „Hneď od začiatku tehotenstva som narážala na nedôveru obvodnej gynekologičky, potom aj lekárov v nemocnici, kam som dochádzala na vyšetrenia. Za prejav nedôvery považujem aj to, že moje tehotenstvo bolo brané ako rizikové, hoci prebiehalo úplne normálne.“ Iná skúsenosť hovorí: „Mňa … preradili kvôli zrakovej vade vtedy ešte na rizikové tehotenstvo, ktoré teda nebolo ničím iným než tou zrakovou vadou podložené.“ Tieto príklady poukazujú na situácie, keď je zrakové postihnutie vnímané ako primárny rizikový faktor, aj keď iné aspekty tehotenstva prebiehajú bez komplikácií.
Situácia je obzvlášť náročná, ak nevidomá žena nemá v čase pôrodu sprievod (manžela, dulu). V takom prípade jej chýba nevyhnutná psychická a praktická podpora blízkych pri plnení jej pôrodného priania a „dohľadu“ nad rešpektujúcim prístupom v pre ňu fyzicky aj psychicky náročnej chvíli. Konkrétne skúsenosti českých nevidomých žien sú názorné:
- „Personál pôrodnice bol perfektný až na to, že mi dcéru nechceli nechávať na izbe, keď som tam nemala nikoho vidiaceho, čo by som určite chcela zmeniť. A to večné dokazovanie, koľkokrát sa chodili pozerať, ako prebaľujem, a stále nejako neverili.“
- „Všetko bolo úplne prirodzené a tak, ako som si to predstavovala. Personál mi vyšiel v ústrety vo všetkom, v čom som potrebovala.“
- „Čo sa týka starostlivosti o mňa, ako pri pôrode, tak po pôrode, nemôžem sa na nič sťažovať. Omnoho horší už bol prístup detských sestričiek. Keď som chcela ukázať kúpanie bábätka, sestrička mi nechcela moje vlastné dieťa dať okúpať, myslela si, že mi bude stačiť, keď mi to len popíše a dcéru bude kúpať sama.“
- „Starostlivosť a správanie ženských sestier a lekárov bolo veľmi milé a určite sa snažili chápať moju situáciu. Prístup detských sestier bol plný predsudkov voči nevidomej žene matke.“
- „Lekári a sestry pri pôrode boli bezchybní, hoci sa dovtedy s nevidomou rodičkou nestretli. Pri nástupe do pôrodnice prijímajúci lekár ihneď inštruoval sestru, aby ma previedla po oddelení a všetko mi ukázala. Pri nácviku starostlivosti o dieťa boli spočiatku sestry trochu bojazlivé a neisté a nevedeli, ako niektoré veci ukázať, ale čoskoro sme sa dohodli a všetko bolo v poriadku. Pomohlo aj to, že väčšinu vecí som vedela z Tyfloservisu.“
- „Lekári a sestry z ambulancie aj zo šestonedelia boli skvelí, aj anesteziológovia boli báječní. Detské sestry boli naopak úplne tragické. Najprv mi nechceli nechať dieťa na izbe a chceli, aby som si ho vyzdvihovala, len keď u mňa bola vidiaca návšteva. Aj nácvik bol k ničomu, pretože neboli schopné všetko slo…“
Tieto výpovede svedčia o tom, že prístup detských sestričiek je často problematickejší a plný predsudkov, pričom kladné skúsenosti s pôrodným personálom ukazujú, že s vhodným prístupom a informovanosťou je možné zabezpečiť rešpektujúcu a podpornú starostlivosť.
Fyziologický a prirodzený pôrod - definície a práva
Nevidomá žena, podobne ako vidiaca, si postupne buduje predstavu o svojom pôrode, väčšinou na základe získaných informácií. Prirodzená túžba a právo porodiť čo najviac prirodzeným spôsobom môže byť negatívne ovplyvnená nedostatkom informácií o fyziologických pôrodných procesoch, nedostatočnou psychickou podporou či stresom z okolia, strachom z dôvery vo svoje telo počas prirodzeného pôrodného mechanizmu (ICM, 2014) či samotnou existenciou zrakového postihnutia.
Fyziologický, teda „normálny“ pôrod je podľa WHO definovaný ako „spontánne vyvolaný, s nízkym rizikom na počiatku pôrodu, ktoré je nemenné počas celej I. a II. doby pôrodnej. Dieťa sa narodí spontánne v pozícii hlavou napred, v období medzi ukončeným 37. a 42. týždňom tehotenstva. Po pôrode sú matka aj dieťa v dobrom stave.“ Hlavnými faktormi, ktorými sa musí pôrodná asistentka riadiť, sú stupeň rizikovosti tehotenstva a priebeh I. a II. doby pôrodnej. Tieto dva faktory určujú, či bude postačovať prítomnosť pôrodnej asistentky alebo či pôrod prevezme lekár.
VAGINÁLNE VYŠETRENIE | Rozšírenie krčka maternice, vyhladenie + poloha dieťaťa počas pôrodu
Právo na normálny alebo prirodzený pôrod nemožno žene odpierať, ak oň má záujem, pričom jediným dôvodom sú iba zdravotné komplikácie či kontraindikácie. Napriek tomu sa v Českej republike „ženám so zrakovým postihnutím často primárne odporúča cisársky rez.“ Ako už bolo spomenuté, odporúčanie k tomuto zákroku by mal vydať očný lekár, pokiaľ je možné predpokladať, že pôrod by mohol nepriaznivo ovplyvniť zrakovú vadu (vizus) rodičky.
Otázkou zostáva, do akej miery sú oční lekári, ktorí odporúčajú cisársky rez, informovaní o skutočnosti, že WHO tzv. Valsalvov manéver neodporúča, a do akej miery ich ovplyvňuje informácia, že uvedený manéver je v českom pôrodníctve praktizovaný. Ďalším otáznikom je súvislosť medzi indikáciou k cisárskemu rezu u žien s totálnou slepotou, ktoré majú fyziologicky prebiehajúce tehotenstvo.
Je smutnou a takmer každodennou praxou pôrodnej asistentky, že aj pre mnohé zdravé ženy je obtiažne stáť si za svojou predstavou pri konfrontácii s pôrodníckymi pracovníkmi v pôrodniciach a ich často rutinným prístupom. Pre nevidomú ženu je situácia v pôrodnici náročná aj v prípade, že niektorí zdravotnícki pracovníci (vrátane lekárov a zdravotných sestier) majú predsudky voči nej ako nevidomej žene a jej kompetencii postarať sa o svoje narodené dieťa. Takáto žena môže zažívať neosobný, nerešpektujúci či dokonca odmietavý prístup zo strany zdravotníckeho personálu a musí čeliť mnohým nepríjemným otázkam. Môžu sa vyskytnúť aj predsudky voči jej svojprávnosti.
Informovanosť a podpora do budúcnosti
Na záver sú predložené plánované kroky autoriek príspevku pre zvýšenie informovanosti a podpory žien - budúcich matiek s ťažkým zrakovým postihnutím a plánované aktivity v rámci školstva. Nechýba tiež opatrenie pre rezort zdravotníctva. Cieľom je zabezpečiť, aby sa ženy s ťažkým zrakovým postihnutím dostali k relevantným a aktuálnym informáciám, a aby bola ich túžba po fyziologickom pôrode a plnohodnotnom materstve rešpektovaná a podporovaná zdravotníckym systémom. Transparentná komunikácia s klientom a zodpovednosť za výsledky, s využitím najmodernejších liečebných postupov a vybavenia, sú kľúčové zásady, ktorými by sa mala riadiť celá zdravotná starostlivosť. Klient je pre zdravotnícke zariadenia vždy na prvom mieste a je dôležité dbať na prirodzenú dokonalosť vo všetkom, čo sa robí. Predpokladom pre všetky tieto zmeny je neustále vzdelávanie a preškolovanie zdravotníckeho personálu v oblasti potrieb a práv žien so zrakovým postihnutím.
tags: #silna #kratkozrakost #a #fyziologicky #porod