Prvý mesiac života nového človieka je obdobím intenzívnych zmien, neustáleho učenia sa a adaptácie. Po dlhom očakávaní ste sa stali rodičmi a váš drobec uzrel svetlo sveta. Domov ste si priniesli novorodenca a až do 28. dňa života mu tento titul právom patrí. Ukončeným prvým mesiacom bude už vo vašej rodine kraľovať dojča. Hoci tie prvé dni a týždne dávajú skutočne zabrať, bábätko, doposiaľ zvyknuté na ničím nerušený spánok v maminom brušku, stály prísun živín a večný wellness v plodovej vode, sa tiež musí nastaviť na iný režim. U niektorých drobčekov to trvá práve ten prvý „novorodenecký“ mesiac, iné potrebujú viac času.
Novorodenec v novom svete
Po príchode na svet sa bábätko musí prispôsobiť úplne novým podmienkam. Zrazu vníma zvuky priamo, nie filtrovane cez maminho bruško. Svet je hlučný, svetlo ostré a teplota odlišná. Aj samotný pôrod bol pre neho vyčerpávajúci zážitok. Bábätko spočiatku veľa spí, pretože počas spánku spracúva všetky nové dojmy. Väčšina novorodencov prespí prvé dva týždne takmer úplne. Stále pretrváva prenatálny spánkový rytmus, ktorý pozostáva z krátkych intervalov bdenia a dvoj- až štvorhodinových spánkových fáz. Bábätká spočiatku spia priemerne 14 až 18 hodín denne, ale individuálna potreba odpočinku je u každého novorodenca odlišná.
Psychomotorický vývoj dieťaťa v 1. mesiaci
Čo asi tak dokáže 4-týždňové bábätko? Divili by ste sa, ale už po prvom mesiaci možno u dieťaťa pozorovať značný posun v oblasti psychomotorického vývoja. Hoci je toto bezbranné stvorenie neustále ležiace, prvý mesiac znamená, že dieťa začína kopať nožičkami a hýbe ručičkami. Paže má ohnuté a zovreté v päsť. Postupne by však malo byť bábätko schopné pršteky uvoľniť a dlaň na krátko roztvoriť. Ak mu do dlane dáte prst, prejavuje sa úchopový reflex. Primárna poloha je ležmo na chrbte. Dieťa dokáže mierne nadvihnúť hlavičku a otáčať ňou za rôznymi podnetmi. Ľah na brušku je pre dieťa neprirodzený, no pod dohľadom to dieťa zvládne. Zároveň natáčaním hlavičky v tejto polohe sa posilňuje chrbtové a krčné svalstvo. Pohyby sú v 1. mesiaci ešte nekoordinované.
V zmysle vnímania dokáže vnímať tvár matky a reagovať na cudzie tváre. Veľkou odmenou môže pohyb kútikov úst znamenať úsmev alebo mrkanie očkami. Menej príjemné môže byť, že dokáže plakať, a to výdatne. Ide však o komunikačný nástroj, ktorým vyjadruje svoje požiadavky. V neposlednom rade je schopné kŕmenia a rozvinul sa sací reflex. Dokáže rozoznávať kontrastné pastelové farby a ich odtiene. Tieto prvotné prejavy sú znakom vývoja v prvom mesiaci. Nemajte obavy, ak sa niektoré z nich objavia neskôr. Každé dieťa sa vyvíja vlastným tempom. V prípade obáv v súvislosti so psychomotorickým vývojom bábätka kontaktujte svojho pediatra.
Na chrbte otáča hlavičku a kope nožičkami. Paže a dolné končatiny sú ohnuté, dlane drží zovreté. V ľahu na brušku má zadoček vystrčený hore. Ručičky a nožičky má skrčené pod telíčkom. Bábätko je často v skrčenej polohe, akú malo v brušku u mamičky. Malo by dokázať otočiť hlavičku z jednej strany a položiť ju na druhú. Nemusí ju ale dvíhať vysoko, len toľko, aby ju dokázalo pretočiť. Ručičky má väčšinou zaťaté v päsť a palček schovaný. Nemali by byť držané kŕčovito a bábätko by malo pästičku z času na čas krátkodobo uvoľniť a prstíky samo roztvoriť.
Zmysly mesačného dieťaťa
Novorodenec má už od narodenia dobre vyvinutý sluch. Dokáže si pamätať hlas matky a dokonca na zvuky reaguje. Na hlasné vokalizácie však reaguje negatívne a vyvolávajú u nich strach. So zrakom sú na tom novorodenci „horšie“. Sú veľmi krátkozrakí a vidia len na tzv. mamičkovskú vzdialenosť - 20 až 30 cm. Ide o tzv. mamičkovskú vzdialenosť, kedy dieťa vníma tvár matky počas dojčenia. Dieťa dokáže vnímať pohyblivé objekty ostro len na túto krátku vzdialenosť. Na väčšiu vzdialenosť vidí veľmi rozmazane. Intenzívnejšie vnímajú len zmeny svetla. Pohyby očí sú nekoordinované. Veľmi často sa objavuje krátkodobé škúlenie. Rozpoznávať tváre a zaostrovať na väčšiu vzdialenosť dieťa začína okolo 2. až 3. mesiaca. Vníma farby aj tvary, ale vidí ich opačne - až postupom času sa mozog učí otáčať veci a predmety, ktoré dieťa vidí. Dieťa ešte nedokáže aktívne sledovať objekt, ktorý ho zaujme. Súvisí to s nezrelosťou očných pohybov a diferenciácie.
Dojčenie vs. umelé mlieko v prvom mesiaci
Téma výživy je pre rodičov obzvlášť dôležitá. Chcete svojej ratolesti ponúknuť to najlepšie, ale zároveň sa bojíte, či jej neuškodíte. Pritom možnosti výberu sú dnes takmer neobmedzené.
V prvých 2 až 3 dňoch po pôrode prijíma bábätko od svojej mamy kolostrum - prvé mlieko, ktoré má vysoký obsah imunitných a rastových faktorov a je pre vývoj bábätka nesmierne dôležité. Toto prechodné mlieko sa postupne svojím zložením mení a dieťatku poskytuje všetky zložky potrebné pre jeho rast a vývoj. K dojčeniu však nedochádza automaticky, hoci má dieťa vo svojej „výbave“ potrebné reflexy a mamička naň tiež môže byť pripravená. Ak sa však vyskytnú ťažkosti s prisatím dieťatka, alebo má mamička problém s produkciou mlieka či správnou technikou dojčenia, vždy je dobré, ak sa obráti na pediatričku a zároveň vyhľadá laktačnú poradkyňu, ktorá ju správne usmerní.
Pri kŕmení udržiavajte s dieťatkom očný kontakt, najmä v prvých mesiacoch života. Nájdite si pre seba vhodnú ergonomickú polohu, v ktorej sa môžete pohodlne oprieť, natiahnuť si nohy a dobre podoprieť ruky. Pri dojčení alebo kŕmení z fľaše postupujte uvoľnene a pomaly. Vaša ratolesť spočiatku potrebuje trochu viac času, kým nájde prsník či cumeľ a prisaje sa. To sa časom zmení. Vo všeobecnosti platí, že prospievajúce bábätko vypije toľko, koľko skutočne potrebuje. Samozrejme, obdobia, keď pije viac, sa striedajú s obdobiami, keď pije menej. Súvisí to nielen s nárastom hmotnosti a dĺžky, ale aj s mnohými inými faktormi, napríklad s ochorením či so zmenou prostredia. V 1. mesiaci života budete dojčiť pomerne často. Čím častejšie si ho budete prikladať k prsníkom, tým viac mlieka sa vám v nich bude tvoriť - vaše telo sa prispôsobí dopytu a potrebám dieťatka.
So všetkými otázkami o dojčení vám pomôže detský lekár, pôrodná asistentka alebo vyškolená laktačná poradkyňa. Získate kompetentnú podporu odborníkov, čo je veľmi dôležité najmä na začiatku. Spočiatku budete najčastejšie dojčiť pravdepodobne v polohe kolísky alebo madony. Pri tejto pozícii sedíte s podopretým chrbtom, bábätko leží mierne vyvýšené v ohybe vašej paže. Predlaktím mu podopierate hlavičku a chrbátik, prstami ruky fixujete zadoček. Pri nočnom dojčení ženy rady používajú polohu v ľahu na boku. Existuje niekoľko polôh pri dojčení, závisí od vás, ktorú si vyberiete. Možno ich postupne vyskúšate niekoľko.
Niekedy je nevyhnutné popri dojčení nejaký čas dokrmovať bábätko náhradnou výživou z fľaše. Najčastejšie ide o zdravotné dôvody, napríklad matka má zápal prsníka, alebo keď sa bábätko nevie dobre prisať. Jednotlivé dávky mlieka však môžu byť veľmi odlišné. Mnoho dojčiacich matiek sa obáva, že dojčenie v kombinácii s kŕmením z fľašky bude mať za následok stratu laktácie a skoré odstavenie bábätka. Nemusí to tak byť. Porozprávajte sa o tom s pediatrom, pôrodnou asistentkou alebo laktačnou poradkyňou. Niet pochýb, že materské mlieko je to najlepšie, čo môžete novorodeniatku a dojčaťu ponúknuť. Je dobré, keď dojčíte minimálne šesť mesiacov, ešte lepšie, ak aj viac mesiacov, a ideálne, ak vydržíte až do dvoch rokov. Ak však nemôžete alebo z rôznych príčin nechcete dojčiť, bábätko bude dostávať náhradnú mliečnu výživu. Ak existuje predpoklad, že môže zdediť po vás či iných blízkych príbuzných alergiu, respektíve vo vašej rodine sa alergia vyskytuje, konzultujte spôsob výživy s pediatrom. Výrobcovia dojčenskej výživy ponúkajú široký sortiment dojčenskej výživy, ktorá je určená pre deti s citlivým imunitným systémom, dojčenské mlieka s rôznym stupňom hydrolyzovanej (na malé kúsky štiepenej) bielkoviny, ktorá je šetrná k organizmu vášho dieťaťa.
Kľúčové v otázke výživy mesačného dieťaťa sú tieto fakty: ako výdatne sa bábätko pri dojčení napije a či bábätko nedostáva medzi dojčeniami cumlík alebo nie sú iné dôvody, pre ktoré sa nebude dojčiť tak často, ako v skutočnosti potrebuje. V tejto situácii je veľmi dôležité vedieť, čo vlastne bábätko na prsníku robí a naučiť sa rozlíšiť pitie: Keď dieťa dostáva mlieko, má doširoka otvorené ústa, urobí pauzu v brade a potom zatvorí ústa. To, že má prsník v ústach a robí sacie pohyby nemusí znamenať, že naozaj dostáva mlieko. Keď dieťa saje, ale nedostáva mlieko, jeho brada sa hýbe rýchlo, pričom nerobí pauzu v rytme - to znamená: snažím sa dostať mlieko von, ale nejde to.
MAMILA: Dojčenie poležiačky a dojčenie v noci - ako na to? | Kojení v leže a v noci - jak na to?
Hovoriť matkám, aby kŕmili dieťa 10 alebo 15 alebo 20 minút na každej strane, nemá zmysel. Dieťa, ktoré veľmi dobre pije (nie len saje) povedzme 20 minút neprerušovane, možno už druhú stranu ani nebude chcieť. Dieťa, ktoré dudluje na prsníku (nepije), môže byť hladné aj po 20 hodinách na prsníku. Spomínanú „pauzu“ je možné vidieť na videách. Od správneho prisatia totiž závisí dobré pitie bábätka. Poradkyňa pri dojčení skontroluje tiež uzdičku pod jazykom bábätka, ktorá môže spôsobovať časť tej situácie, v ktorej bábätko nezískava dostatok mlieka na prsníku. Okrem toho je dôležité, aby bábätko nedostávalo fľašu, cumlík či klobúčik - pretože toto všetko môže situáciu len zhoršovať.
Jedna z dôležitých vecí, ktorú môžete začať robiť hneď je intenzívny fyzický kontakt. Vezmite si bábätko k sebe na hruď medzi prsia vyzlečené len do plienky tak, aby ste boli v kontakte koža na kožu. Môžete to robiť buď počas spania, keď si s ním ľahnete do postele, alebo keď si ho len v plienke dáte do nejakého nosiča či šatky. Nechajte bábätko nech sa v kontakte s vami dostatočne vyspinká a potom ho pri príznakoch prebúdzania čo najskôr dávajte na prsník - nechajte ho piť, ak pije na prsníku samo, ak prestáva piť, pomôžte mu získať viac mlieka stláčaním prsníka. Keď sa výdatne napije, nechajte ho znova dobre vyspať v kontakte s vami. Bábätku môžete ponúknuť prsník (ten istý alebo druhý, toto nie je podstatné), kedykoľvek ho potrebuje. Bábätko sa totiž môže chcieť dojčiť aj z dôvodov, ktoré nie sú priamo spojené s príjmom mlieka, ale s mnohými inými faktormi a funkciami, ktoré dojčenie spĺňa. Dojčenie je omnoho viac, než len materské mlieko, sprostredkúva fyzický kontakt s matkou, posilňuje vzájomnú naviazanosť a okrem toho pitie, ale aj satie naprázdno na prsníku, pomáha dieťaťu regulovať rôzne telesné funkcie (teplotu, dýchanie, srdcovú činnosť, znižuje prežívanie stresu a bolesti atď.), vymieňať imunologické informácie medzi dieťaťom a matkou, mimoriadne dôležité je pre správny vývoj ústnej dutiny a nezanedbateľný je vplyv satia na prsníku pre rozvoj mozgu. Je preto prirodzené, že bábätko sa "pýta na prsník" nielen pre potrebu nasýtenia, ale v podstate vždy, keď mu je nepríjemne, bez ohľadu na to, čo tento stav vyvolalo, dojčenie mu dokáže takmer vždy pomôcť. A tieto rôznorodé potreby bábätka nie je možné načasovať na každé dve hodiny, či iný interval. Mlieko sa trávi veľmi veľmi rýchlo, navyše vôbec nevadí, ak pije mliečko kedykoľvek.
Starostlivosť o bábätko v prvom mesiaci
Hygiena
Každá mamička si v oblasti hygieny bábätka nájde svoj vlastný systém a režim. Vo všeobecnosti však platí, že novorodenca nie je potrebné kúpať každý deň, avšak táto skutočnosť je nesmierne individuálna, pretože bábätká často trpia kožnými problémami a zatiaľ čo niektoré z nich si žiadajú menej časté kúpanie, niektoré kožné problémy sa zasa ošetrujú práve kúpeľom. Rovnako je to aj s používaním čistiacich či ošetrujúcich prípravkov do kúpeľa - je len na tebe, či siahneš po detskom mydle, šetrnej čistiacej emulzii, oleji do kúpeľa alebo budeš používať výhradne čistú vodu.
Kúpanie postačuje každý druhý až tretí deň, ak nie je dieťa výdatne znečistené. Pri prebaľovaní oblasť genitálu vyčistite vždy. Umývať postačuje len čistou vodou. Krémovanie ani olejčekovanie nie je nevyhnutné.
Starostlivosť o pupok
Samostatnou kapitolou počas prvých dní novorodenca je starostlivosť o jeho pupček. Táto oblasť si totiž žiada zvýšenú pozornosť, aby sa dané miesto nezapálilo. Už v pôrodnici ti ukážu, ako sa o pupček starať a povedia ti, na aké symptómy by si mala striehnuť, pretože môžu signalizovať vzniknutý problém. Napriek tomu, že ide o dôležitú záležitosť, starostlivosť o pupček nie je žiadna veda. Dalo by sa povedať, že postačí, ak ho až do jeho zahojenia 3 či 4krát denne vydezinfikuješ liehom. Dávaj si pozor, aby si pahýľ pupočnej šnúry nedráždila pri prebaľovaní a po jeho odpadnutí, ktoré môže nastať i po troch týždňoch, postupuj nasledovne - otvor na pupku jemne roztvor dvomi prstami a gázou namočenou v liehu opatrne vytri danú oblasť dosucha. Dbaj o to, aby si vždy mala čisté ruky, a takýmto spôsobom pupček ošetruj, kým nebude vyzerať rovnako tvoj pupok.
Po bezprostrednom pôrode je nevyhnutné prikladanie bábätka k prsiam matky. Cieľom je dosiahnuť, aby si bábätko vybudovalo sací reflex. Tento proces nie je vždy úplne automatický a v mnohých prípadoch sa objavujú pri dojčení problémy s prisatím bábätka. Pri problémoch s dojčením môže dochádzať tiež k spomalenej produkcii mlieka. Všetko je však o správnej technike dojčenia a polohovaní. Pomôcť môže pediatrička či laktačná poradkyňa, prípadne skúsenejšia mamička.
Strihanie nechtíkov
Až samotná prax ti môže ukázať, že strihanie nechtíkov novorodencom môže byť pomerne komplikované. Bábätku sa totiž táto činnosť nemusí páčiť a rozhodne si nepovie, že sa v danú chvíľu prestane vŕtať. Na to, kedy začať strihať bábätku nechtíky, sa informuj už v pôrodnici. Názory odborníkov sa totiž na túto tému rôznia a zatiaľ čo jedni odporúčajú počkať dlhšie, druhí zasa radia, aby sa tak urobilo, len čo to bude potrebné, napríklad aj druhý týždeň života bábätka. Dôvodom totiž je skutočnosť, že dieťatko sa dlhšími nechtami dokáže nepekne poškriabať. Používaj výhradne manikúrové nožničky určené pre malé bábätká. Sú navrhnuté tak, aby pri manipulácii s nimi nedošlo k žiadnemu zraneniu. Nerob to nasilu, ak dieťatko na manikúru práve nemá náladu - počkaj si, kým bude pokojnejšie, pričom nemusíš na jeden pokus ostrihať všetky nechtíky. Túto činnosť si môžeš rozdeliť aj na celý deň. Ak by sa ti strihanie nechtíkov nedarilo, nasaď bábätku pred spánkom novorodenecké rukavičky - zabránia škrabancom, ktoré vznikajú predovšetkým počas spánku bábätiek, ktoré nespinkajú pevne zavinuté.
Návšteva pediatra
Prvá vstupná prehliadka u pediatra by mala po správnosti prebehnúť do 3 dní od okamihu, keď ste si dieťatko priniesli domov z pôrodnice. Realita môže byť s počtom dní mierne odlišná, no návšteva pediatra by mala byť samozrejmosťou a určite ju netreba odďaľovať. Lekár/ka si okrem založenia potrebnej dokumentácie začne viesť zdravotnú kartu vášho bábätka, kde sa budú zaznamenávať všetky vyšetrenia a nálezy. Počas prvej preventívnej prehliadky si lekárka bábätko odváži a zmeria (obvod hlavičky a hrudníka, dĺžka), pozoruje sa činnosť srdca i dýchanie. Lekár hodnotí taktiež psychomotorický vývin bábätka a pozoruje prípadné neurologické odchýlky. Krátko po pôrode lekárka kontroluje takisto hojenie pupka novorodenca a sleduje sa prípadný výskyt novorodeneckej žltačky, novorodeneckého akné alebo iných typických diagnóz. Na základe prvotných údajov bude možné sledovať ďalší progres vo fyzickom i mentálnom vývoji. V neskoršom priebehu bude dieťa absolvovať pravidelné preventívne prehliadky u pediatra, pričom postupne sa budú intervaly preventívnych kontrol predlžovať. S veľkou pravdepodobnosťou lekár bábätku po prvej prehliadke predpíše podpornú vitamínovú terapiu. Konkrétne vitamín D (pozn. na správny vývoj kostí) a vitamín K.
Spánok, hry a komunikácia
Novorodenci väčšinu dňa prespia. Spať by malo bábätko výhradne na chrbte. Poloha na bruchu je pre spánok nie úplne vhodná. Ležanie na boku v klbku a na chrbte sa považuje za najprirodzenejšie polohy pre spánok. Počas dňa majú v rámci svojho biorytmu typické úseky, keď bdejú. Práve vtedy sa dožadujú, aby boli uspokojené ich potreby a požiadavky. Prebaľovanie, kŕmenie, nevyhnutná hygiena, ale aj komunikácia. Komunikácia formou očného kontaktu a dotykov je nevyhnutná pre získavanie vzájomnej dôvery a posilňovanie puta. Aj prihováraním sa výrazne stimulujete jeho zmysly, pretože váš hlas veľmi pozorne vníma. Bábätko v tomto veku ešte nedokáže komunikovať inak ako plačom, ktorým manifestuje svoju nespokojnosť (hlad - kŕmenie, chlad - prebaľovanie, únava - spánok). Čo sa týka hier, nemožno v tomto období hovoriť o typickom hraní, stačí, ak sa bábätku budete prihovárať, chytať mu ručičky, nožičky a nadväzovať s ním očný kontakt. Hra formou uspávaniek je niečo navyše, no váš pokojný hlas môže pri uspávaní pôsobiť veľmi upokojujúco. Navyše počas všetkých úkonov od prebaľovania až po uspávanie dieťa stimulujete a ponúkate mu hmatové, sluchové, vizuálne či emocionálne podnety. Pred spaním si pestujte rituál a vedzte, že neskôr zaň budete vďační. Pred spaním dieťa okúpte, prebaľte, nakŕmte, nechajte odgrgnúť a následne uspite. Uspávajte dieťa vždy potme alebo pri tlmenom svetle.
Pri pocite hladu, potrebe vylučovať, mokrej plienke alebo keď sa chce nosiť, začína dieťa túto potrebu vyjadrovať úmyselným plačom. Dieťa vydáva rôzne druhy plaču, v ktorých sa mamička začína pomaly orientovať. Niektoré bábätká pomaly vydávajú aj iné zvuky ako plač, napríklad mrnkanie.
Niekedy sa pri dojčení objaví aj tzv. dojčenská kolika. Ide o stav, v ktorom dieťa vytrvalo denne plače aspoň 3 hodiny, minimálne 3 dni v týždňom a stav sa opakuje po dobu 3 týždňov. Dojčenská kolika je občas záhadou, pretože dieťatko inak prospieva a priberá. Postupne sa však u bábätka môžu prejavovať príznaky, ktoré môžu znamenať iné ťažkosti. Prejavy dojčenskej koliky spravidla vymiznú do 3 až 6 mesiacov veku.
Rezim kŕmenia a spánku v prvom mesiaci
Ahojte maminky, máte alebo ste mali pri detičkách režim? Kŕmiť každé dve tri hodiny, spať vtedy a vtedy, kúpať o tej istej hodine, spanie celú noc. Máte s tým skúsenosti?
Niektoré maminky kŕmili - dojčili na požiadanie, bábo si samo vytvorilo režim papkania, cca každé 2 - 2,5 hod. Kúpali približne v rovnakom čase, urobili si taký rituál a dieťa rýchlo pochopilo systém: okúpalo, vymasírovalo, nakŕmilo a išlo sa spinkať. Pri takom malom bábätku sa nedá veľmi hovoriť o nejakom režime, veľmi sa to mení v čase rastového spurtu a samozrejme ako rastie viac a viac bdie a posúva sa čas spinkania.
Ale veď také malé bábätko nemá ešte režim a ani sa nedá vytvoriť. Všetko je len o potrebách. Režim môžete budovať tak od 4. mesiaca, resp. bábo si vybuduje samo ako mu je najlepšie. Niektoré maminky sa nikdy nezatažovali režimom a zrazu ho majú.
Na požiadanie. Dieťatko vždy chcelo jesť aj spať mimo môjho režimu 🙂.
Také malé bábätko ešte nemá režim….. Keď je hladné tak si vypýta jesť, keď sa mu chce spať tak bude spať…. My sme nevytvárali malému režim, nechcela som ho zbytočne nútiť do niečoho, on si vytvoril sám…. Ale až od nejakých 7 mesiacov….
Niektoré maminky kŕmili na požiadanie, ale nie menej ako 2 hodiny a tiež nečakali viac ako 4 hodiny, nad 4 kg čakali aj 5 hodín. Jediné, čo dodržiavali, bolo kúpanie o pol ôsmej a spinkanie o ôsmej. Ale nebolo to v zmysle, že ja si poviem a dieťa urobí. Skôr ja si poviem a dieťa zmení 🙂. Ale postupne sa to spravilo a režim sa vytvoril, cca keď mal 3 mesiace. Potom sa to ešte do toho pol roka mierne menilo.
V prvom mesiaci života budete dojčiť pomerne často. Čím častejšie si ho budete prikladať k prsníkom, tým viac mlieka sa vám v nich bude tvoriť - vaše telo sa prispôsobí dopytu a potrebám dieťatka.
Keď dojčenie spôsobuje problémy
Milá Karin, spôsob, akým sa dojčí vaše bábätko, môže byť normálny pre mnohé bábätká. Kľúčové v tejto otázke sú tieto fakty: ako výdatne sa bábätko pri takomto dojčení napije a či bábätko nedostáva medzi dojčeniami cumlík alebo nie sú iné dôvody, pre ktoré sa nebude dojčiť tak často, ako v skutočnosti potrebuje.
Niektoré mamičky riešia situácie, kedy dieťa neprospieva alebo je extrémne nespokojné. V takýchto prípadoch je dôležité konzultovať lekárku. Niektoré matky absolvovali podobné skúsenosti pri oboch deťoch. Snažili sa kojiť všemožne, ale mlieka bolo žalostne málo a bábätko hladovalo, bolo apatické, nepreberalo, celé dni sa dojčilo, ale aj tak bolo hladné. Niektoré noci preplakalo, iné od vyčerpania prespalo, ale hlavne vobec nepriberalo.
Syn bol spočiatku spokojný, aj niečo pribral. Potom prišla kríza, prechodne sa to zlepšilo, ale aj tak sme nakoniec skončili na UM, lebo rapídne začal chudnúť. Potom obaja odmietli prsník, tak som im odsávala, koľko sa dalo. Pri dcérke sa mi moc nedarilo, pri synovi som aspoň niečo odsávala do 3 mesiacov a dávala fľaškou, tiež nechcel ťahať, keď netielko. On bol totiž taký, že potreboval sa poriadne najesť a spať. Ako dostal UM, bolo to najspokojnejšie bábo na svete, zdravé, usmievavé, bezproblémové. Ale mne je to doteraz ľúto, že mi to s kojením nevyšlo.
Skúste robiť tak, že vždy skús nakojiť, kým bude ťahať a až potom dokrm. Ak máte odsávačku, piestová je namáhavejšia, ale páková sa vám môže zdať lepšia.
Milá Ivana, v situácii, kedy 20-mesačné dojčené dieťa by najradšej celé dni bolo na prsníku, už má takmer všetky zuby a dojčenie je nepríjemné, a zároveň dieťa priberá a rastie málo a odmieta jedlo, sa často uvažuje o dojčení ako príčine. Mnohé ženy zažívajú tlak zo strany okolia, ktoré dojčeniu pripisuje vinu. V kombinácii s vyčerpanosťou pri starostlivosti o dieťa, neustálym pocitom zúfalstva ohľadom stravy dieťaťa a bolesťou pri dojčení je pochopiteľné, že ženy začnú uvažovať o odstavení. Je však dôležité si uvedomiť, že 20-mesačné dieťa ešte potrebuje dojčenie a drvivá väčšina detí v tomto veku priberá dostatočne a ich matky nepopisujú dojčenie ako bolestivé, napriek tomu, že už majú zúbky. V kombinácii s tým, že dieťatko „visí“ na prsníku, je najdôležitejšou otázkou v celej tejto situácii, či dieťatko naďalej dostatočne priberá a prospieva. Niekedy sa pri zvýšení príjmu materského mlieka zo strany dieťatka pri dojčení zmení aj jeho chuť do jedla. Paradoxne pri vyššom príjme materského mlieka mnohé deti začnú jesť viac jedla. Existujú rôzne dôvody, prečo sa po 6. mesiaci začne príjem materského mlieka znižovať a potom to paradoxne pri niektorých deťoch vedie k tomu, že sa chcú dojčiť stále a pritom nepriberajú a ich matky môžu dojčenie vnímať ako bolestivé. Nie je príčinou toho, prečo odmieta jesť viac potravy a odmietnuť dať mu možnosť sa nadojčiť nijako nezvýši jeho chuť do jedla. Ak by išlo o čokoľvek iné, teda keby napr. dieťa bolo ochotné jesť len chlieb a nič iné, nikoho by ani nenapadlo neumožniť mu dať si chlieb, každý by hľadal spôsoby, ako k chlebu pridať aj iné jedlá. Pri dojčení je veľmi typickou nesprávnou radou vziať dieťaťu aspoň to, čo je ochotné jesť - materské mlieko a s tým aj dojčenie. Je pre vás dôležité vedieť aj to, že materské mlieko je dobré, kvalitné po celú dobu dojčenia, navyše obsahuje imunitné faktory, ktoré sa nenachádzajú nikde inde, pokrýva (úplne alebo čiastočne) potrebu mnohých vitamínov a špeciálne pri deťoch, ktoré dobre nepapajú, je záchranou. Je však dôležité, aby ho dieťa prijímalo dostatok.
Okrem krokov pre zvýšenie tvorby mlieka, môžete robiť aj ďalšie kroky, ktoré môžu zvýšiť ochotu dieťatka papať. Konkrétny návod, ako postupovať pri tom, aby ste dieťatku pomohli, aby sa postupne naučilo papať rozličné jedlá, pre vás nemáme, ale tu je pár tipov, ktoré by vám mohli pomôcť:1) Pokračujte v dojčení, dojčenie nijako neobmedzujte ani dieťatku dojčenie neodmietajte. Zvýšte tvorbu mlieka a odstráňte príčiny, ktoré by mohli tvorbu mlieka znižovať. Ak to je potrebné, poraďte sa s laktačnou poradkyňou o tom, či nie je potrebné preliečiť bolestivé bradavky.2) Nenúťte ho do jedla. Netlačte na neho.3) Začnite tým, že mu budete v prvom rade ponúkať jedlá, ktoré má rado. Z nich vychádzajte, keď sa mu budete snažiť dávať nové jedlá - dávajte mu podobné jedlá ako tie, čo mu už chutia.4) Mnohé takéto deti nemajú rady, keď sa im do jedla snažíte miešať niečo nové.5) Dávajte mu čo najviac toho, čo má rado.6) Skúste postupne vytvárať príležitosti, aby sa mohlo hrať s novým jedlom, chytať ho bez toho, aby ste chceli, aby ho jedlo. Takéto deti potrebujú veľa príležitostí na skúmanie jedla a veľa šancí na ochutnanie.7) Väčšinou nefungujú stratégie typu "vidieť iné deti jesť", "nechať ju vyhladovať", "dať do pusinky niečo, keď sa nedíva", "dávať mu vybrať, že bude jesť toto alebo nič" a podobne.8) Nerozprávajte pred dieťatkom o tom, že "nechce papať".9) Väčšinou nefunguje žiadne "podplácanie" darčekmi, hračkami, tanierikmi, sladkosťami.
Vo vašej situácii asi nie je nič horšie, ako sa každý deň budiť s pocitom, že už dnes by ste naozaj mali prísť na to, ako motivovať vaše dieťatko jesť. Obrňte sa veľkou trpezlivosťou, ak dieťatko nechudne, tak sa omnoho viac sústreďte na to, aby ste ho spoznávali, zisťovali čo, ako sa cíti, čo mu pomáha. Ak totiž budete každodenne hľadať tú správnu odpoveď, tak čoskoro dospejete do štádia, v ktorom budete mať strach pred každým jedlom, a to vám nepomôže. Jedna z možností tiež je dať bábätku skontrolovať hladinu železa a zinku v krvi, pretože toto niekedy môže byť jedna z možných príčin nechutenstva dieťaťa.
tags: #skusenosti #mesacne #dieta