Existencia týrania, zneužívania a zanedbávania dieťaťa v rodine vyvoláva dnes stále sa zvyšujúci záujem tak odborníkov rozličných oblastí a zamerania, ako i širokej verejnosti. Problém týrania dieťaťa nie je nový. Týranie, zneužívanie a zanedbávanie dieťaťa sprevádza ľudstvo prakticky od začiatku jeho existencie. V histórii ľudskej spoločnosti sa stretávame s rôznymi formami týrania a zneužívania dieťaťa. Bolo to napríklad predávanie detí do otroctva, zabíjanie handikepovaných detí, ktoré boli príťažou pre rodinu i spoločnosť, zbavovanie sa nechcených detí a pod. Na označenie všetkých foriem týrania dieťaťa Zdravotná komisia Rady Európy od začiatku 90. rokov využíva pojem Child Abuse and Neglect (CAN). Rozumie sa ním úmyselné, zlé, kruté, priamo neľudské zaobchádzanie s dieťaťom, ktoré nepriaznivo ovplyvňuje jeho telesné i duševné zdravie. Skratka CAN nachádza uplatnenie aj v domácej literatúre. Popri nej sa však používa aj slovenský jazykový ekvivalent - týrané, zneužívané a zanedbávané dieťa.
Syndróm CAN: Viac ako len fyzické ubližovanie
Syndróm týraného, zneužívaného a zanedbávaného dieťaťa je súbor nepriaznivých príznakov v najrôznejších oblastiach stavu a vývoja dieťaťa i jeho postavenia v spoločnosti, predovšetkým v rodine. Pojem CAN zahŕňa:
- Telesné týranie: telesné ublíženie dieťaťu alebo nezabránenie ublíženiu či utrpeniu dieťaťa.
- Pohlavné týranie: nepatričné vystavovanie dieťaťa pohlavnému kontaktu, činnosti, správaniu.
- Citové vydieranie: správanie, ktoré má negatívny vplyv na citový vývoj dieťaťa a na vývoj jeho správania.
- Zanedbávanie: akýkoľvek nedostatok starostlivosti, ktorý spôsobuje vážne narušenie vývoja dieťaťa alebo ohrozuje dieťa.
- Systémové týranie - druhotné ponižovanie: týranie, ktoré je spôsobené systémom, ktorý bol založený na pomoc a ochranu detí a ich rodín.
Tieto formy násilia sa často prelínajú a zanechávajú na dieťati hlboké psychické aj fyzické jazvy. Medzi následky syndrómu CAN patria okrem iného aj pocity viny a chronické utekanie z domova.
Sociálna práca v boji proti týraniu detí
Sociálna práca predstavuje kľúčovú oblasť v systéme ochrany detí. Je to veľmi zložitá aj náročná činnosť zabezpečovaná buď hlásením, alebo cieľavedomým vyhľadávaním. Oddelenia sociálnej starostlivosti, policajné orgány, prípadne aj iné odborné alebo charitatívne inštitúcie získavajú informácie o existencii týrania dieťaťa v rodine, resp. od učiteľov, najmä učiteľov materských škôl a učiteľov, pôsobiacich na prvom stupni základných škôl.
Ťažiskom činnosti sociálneho pracovníka je najmä individuálna sociálna práca, t.j. prípadová (case work), častou je aj skupinová (group work) a práca v obci, regióne, t.j. regionálna (community work).
- Prípadová práca (Case Work): Má individuálny charakter. Jej cieľom je určenie psychosociálnej diagnózy, nápravných opatrení a spôsobov terapie a súčasne pomôcť týranému dieťaťu zbaviť sa strachu, osvojiť si nové role a vedomie svojho práva nebyť týraným a zneužívaným.
- Skupinová práca (Group Work): Má kolektívny charakter, tzn. že sociálny pracovník pracuje so skupinou, ktorá už existuje alebo ktorá bola účelovo vytvorená. Cieľom jeho činnosti je dosiahnuť vyjadrenie emócií a negatívnych skúseností jednotlivých členov a ich spracovanie ako predpokladu optimálneho vývoja každého jedinca.
- Regionálna sociálna práca (Community Work): Predstavuje komplex činností a sociálnych opatrení zameraných na pozitívne ovplyvňovanie sociálneho prostredia. Obsahuje tak koncepčnú činnosť, ako aj činnosť investičnú, výchovnú, zameranú najmä na výchovu k zodpovednému rodičovstvu, na boj proti alkoholizmu a drogám.
Prevencia ako základný kameň ochrany detí
Skúsenosti so syndrómom CAN jednoznačne ukazujú, že prevencia je základným prostriedkom boja proti tomuto javu. Je to najúčinnejší a súčasne aj najlacnejší prostriedok predchádzania i riešenia tohto javu. Jednou z foriem sociálnej prevencie je vyhľadávacia činnosť, ktorú vykonáva sociálny pracovník. V rámci tejto činnosti vyhľadáva rodiny s maloletými deťmi žijúce v nepriaznivých rodinných pomeroch, deti, voči ktorým si rodičia neplnia rodičovské povinnosti alebo ohrozujú či narúšajú ich výchovu. Jeho úlohou je poskytnúť a zabezpečiť poradenskú alebo terapeutickú pomoc rodičom prejavujúcim sa agresívnym spôsobom voči deťom, prípadne rodičom neschopným adekvátne vykonávať rodičovské povinnosti. Jeho včasný zásah do patologickej rodiny je jednou z možností, ako predísť závažným zdravotným poškodeniam dieťaťa.
Terciárna prevencia a komplexná spolupráca odborníkov
Významnú úlohu má sociálny pracovník pri terciárnej prevencii. Je to situácia, keď už došlo k ublíženiu dieťaťu. Jeho zámerom je zabezpečiť, aby sa násilie neopakovalo a aby dieťa nebolo ďalej poškodzované. Posúdenie situácie ohrozeného dieťaťa je zložitou a náročnou záležitosťou. Ide o komplexný problém, pri ktorom sa sociálny pracovník nezaobíde bez pomoci a spolupráce ďalších odborníkov. Mnohokrát potrebuje zapojiť do posudzovania ďalších odborníkov - neurológa, detského psychiatra, špeciálneho pedagóga, foniatra, logopéda, právnika. Sociálny pracovník by sa mal predovšetkým ujať úlohy koordinátora a jeho úlohou by malo byť zostavenie tímu potrebného k riešeniu každého jedného prípadu. Jeho úlohou je naplánovať, organizovať postup šetrenia a koordinovať prácu jednotlivých odborníkov.
Špecifické úlohy sociálneho pracovníka v prípadoch týrania
Sociálny pracovník sa priamo podieľa na riešení problému týrania a zneužívania dieťaťa. Jeho miesto a úloha je nezastupiteľná nielen pri vypracovaní sociálnej anamnézy objektívne zachytávajúcej celý doterajší vývoj dieťaťa a jeho rodičov, ale aj pri vypracovaní sociálnej diagnózy, hodnotiacej aktuálnu situáciu dieťaťa, stav jeho telesného, duševného i sociálneho zdravia, charakter rodiny a rodinného života, štruktúry rodiny, jeho stabilitu, charakter osobnosti rodičov, charakter ich vzájomných vzťahov vôbec a vo vzťahu k dieťaťu zvlášť.
Pre vypracovanie sociálnej diagnózy sociálny pracovník využíva širokú škálu diagnostických metód, predovšetkým diagnostický rozhovor, diagnostické pozorovanie ako aj ďalšie poznatky získané z návštevy priamo v rodine. V kompetencii sociálneho pracovníka je aj právo uložiť niektoré z výchovných opatrení (napomenutie, dohľad, obmedzenie) a v prípade potreby aj prísnejšie opatrenia - návrh na nariadenie ústavnej výchovy súdom. V naliehavých a akútnych prípadoch, keď si to záujem dieťaťa vyžaduje, môže rozhodnúť o okamžitom umiestnení dieťaťa do azylového prostredia alebo do náhradnej výchovy.
Vo veciach výchovy a výživy sociálny pracovník zastupuje v súdnom konaní maloleté deti ako súdom ustanovený kolízny opatrovník. Túto funkciu plní aj v konaní o rozvode manželstva, o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom, o určení či zapretí otcovstva, nariadení či zrušení ústavnej výchovy, výchovného opatrenia a pod. V súdnom konaní má sociálny pracovník postavenie účastníka konania a preto môže podávať návrhy na doplnenie dokazovania a má právo podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu súdu.
Činnosť a kompetencia sociálneho pracovníka vo vzťahu k ohrozenému a k týranému dieťaťu je široká a mnohostranná. Jej súčasťou je aj činnosť preventívna a právna spojená so sanáciou rodiny a podmienok rodinného života a tak zabezpečiť dieťaťu - vyňatého z rodiny v dôsledku zlého zaobchádzania s ním - návrat do rodiny bez rizika opätovného týrania.
Školská sociálna práca: Podpora dieťaťa v edukačnom prostredí
Najlepšou interaktívnou tabuľou je realita. Každé dieťa si denne do školy donáša vo svojom pomyselnom „batôžku“ svoje výhry aj krivdy. Jeho sociálny svet priamo pôsobí na to, ako bude fungovať v škole. Možno bude vzdorovité, agresívne, pasívne, či plačlivé, a možno bude všetko v poriadku. Ak sa však niečo deje, dieťa potrebuje podporu. Nielen pre jeho existenčné blaho, ale aj preto, aby učiteľova energia sadala na úrodnú pôdu.
Školská sociálna práca využíva metódy, ktoré takéto deti identifikujú a nasmerujú na správnu formu pomoci. Spoločne môžeme hľadať možnosti, ako riešiť konkrétne prípady tak, aby škola našla spoločnú reč s rodičmi aj inštitúciami, ktoré môžu dieťaťu pomôcť. Môžeme ju definovať prostredníctvom organizácie SSWA (School Social Work Association of America). Školská sociálna práca je špecializovaná oblasť sociálnej práce. Je jedným z polí pôsobnosti profesie sociálneho pracovníka. Školský sociálny pracovník prináša jedinečné znalosti a skúsenosti do školského systému a do podpory študentov. Práve tieto skúsenosti a znalosti sú potrebné pre rozvoj kľúčových kompetencií žiakov a študentov. Aktivity majú vytvoriť čo najlepšie prostredie a podmienky nielen pre vzdelávanie, ale aj pre nadobúdanie osobných schopností a sebavedomia študentov.
V zahraničí je vnímanie sociálnej práce v školách rôznorodé, taktiež je rozličné metodické vedenie a chápanie významu školskej sociálnej práce. Napríklad švédski školskí sociálni pracovníci vytvárajú u žiakov sociálne a psychosociálne kompetencie na individuálnej úrovni, na úrovni skupiny a spoločenstva za účelom osobnostného rozvoja. Ich práca je zameraná na vytváranie príležitostí pre zmenu a rast z komplexného pohľadu osobnosti. A to ako v poskytovaní služieb jednotlivým študentom, rovnako v prevencii a ochrane zdravia. Školskí sociálni pracovníci dosahujú svoje ciele prostredníctvom spolupráce vo vnútri organizácie aj externe. Na Novom Zélande pomáhajú zlepšiť životy detí a mladých ľudí v každodenných aktivitách. Pracujú na základných a stredných školách. Spájajú školu, zdravie, rodinu a sociálne potreby v snahe nájsť to najlepšie v dieťati.
Sociálny pracovník poskytuje podporu deťom a rodinám. Ich úloha zahŕňa tri hlavné zložky:
- Rozvoj podporných vzťahov založených na dôvere s deťmi a ich rodinami.
- Hodnotenie a intervencia.
- Plánovanie, advokácia pre deti a ich rodiny v školskom prostredí.
Legislatívne zmeny a postavenie sociálneho pracovníka v škole
Bratislava - 27. novembra 2024 - Novela školského zákona a novela zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch od 1. januára 2025 priniesli viaceré podstatné zmeny týkajúce sa realizácie sociálnej práce v škole, ako aj postavenia sociálneho pracovníka a sociálneho pedagóga v škole.
V školskom zákone v znení účinnom od 1. januára 2025 je nový § 152b školského zákona, ktorý definuje „sociálnu prácu v škole a školskom zariadení“. V škole a školskom zariadení môže byť vykonávaná sociálna diagnostika, sociálne poradenstvo a ďalšie metódy, techniky a postupy sociálnej práce. Tieto činnosti možno vykonávať aj terénnou formou a vykonáva ich sociálny pracovník, ktorý po novom nie je kategóriou odborného zamestnanca podľa zákona č. 138/2019 Z. z. a ktorý musí spĺňať podmienky odbornej spôsobilosti podľa osobitného predpisu, ktorým je § 5 zákona č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 219/2014 Z. z. je kvalifikačným predpokladom na výkon odbornej činnosti sociálneho pracovníka získané vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore sociálna práca.
Kategória odborného zamestnanca - sociálny pracovník bola v zákone č. 138/2019 Z. z. ustanovená s účinnosťou od 1. septembra 2023 s tým, že pod pracovnou činnosťou odborného zamestnanca sa rozumel aj výkon sociálnej práce. Pracovná činnosť sociálneho pracovníka v škole alebo školskom zariadení (čiže aj v zariadení poradenstva a prevencie) bola uvedená v § 27 ods. 3 zákona č. 138/2019 Z. z. v znení účinnom od 1.9.2023. S účinnosťou od 1. januára 2025 je nanovo určený predmet činnosti sociálneho pedagóga v škole a v školskom zariadení, ktorý je podľa § 27 ods. 2 zákona č. 138/2019 Z. z.
Z uvedeného vyplýva, že škola a školské zariadenie, kde pôsobí sociálny pedagóg, upraví náplň pracovnej činnosti tejto kategórie odborného zamestnanca podľa uvedenej legislatívnej zmeny. Pôsobenie sociálneho pracovníka v školách má však aj naďalej svoje opodstatnenie a aj keď už od 1.1.2025 nebude kategóriou odborného zamestnanca a zároveň bude nepedagogickým zamestnancom školy, bude môcť rozvíjať oblasť sociálnej práce v škole aj s ohľadom na to, že detí a rodín s rôznymi problémami pribúda.
V praxi však všetky školy a školské zariadenia, ktoré do 31.12.2024 zamestnávali sociálneho pracovníka ako odborného zamestnanca, a to aj v prípade personálneho zabezpečenia podporných opatrení - pridelených pracovných úväzkov členov školských podporných tímov, sociálnych pracovníkov ako odborných zamestnancov už nebudú zamestnávať, pretože podľa § 90g ods. 1 zákona č. 138/2019 Z. z. (prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2025) „odborný zamestnanec zaradený do kategórie sociálny pracovník podľa predpisov účinných do 31. decembra 2024 sa od 1. januára 2025 zaradí do kategórie sociálny pedagóg“. Ak škola alebo školské zariadenie bude chcieť zamestnať sociálneho pracovníka podľa nových pravidiel, uzatvorí pracovný pomer so sociálnym pracovníkom, ktorý bude spĺňať podmienky odbornej spôsobilosti podľa § 5 zákona č. 219/2014 Z. z., a teda nebude sa naň vzťahovať zákon č. 138/2019 Z. Na výkon sociálnej práce v škole a školskom zariadení sa tak vzťahuje zákon č. 219/2014 Z. z., ktorý upravuje sociálnu prácu, podmienky na výkon sociálnej práce a zriadenie, postavenie a pôsobnosť Slovenskej komory sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce a podmienky na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny.
Oprávnenia a povinnosti pracovníkov sociálnoprávnej ochrany detí
Základná právna úprava týkajúca sa oprávnení osôb konajúcich vo veciach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sa nachádza v zákone č. 305/2005 Z. z. Podľa ustanovenia § 93b ods. 1 písm. a) až h) sú pracovníci orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately oprávnení vykonávať rôzne činnosti zamerané na ochranu a podporu detí.
Definíciu prirodzeného rodinného prostredia nájdeme v ustanovení § 4 ods. 2 zákona: Prirodzené rodinné prostredie na účely tohto zákona je domáce prostredie dieťaťa, rodiny alebo plnoletej fyzickej osoby. Nezávisí pritom na tom, na základe čoho sa toto oprávnenie pracovníkov vykonáva.
Zákon v ustanovení § 93e upravuje povinnosti rodičov detí a iných osôb, ktoré sa o dieťa starajú. Medzi tieto povinnosti patrí aj umožniť pracovníkovi orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately výkon jeho oprávnení a poskytnúť mu potrebné informácie. Medzi základné oprávnenie pracovníkov patrí aj vstup do obydlia. Na každý vstup do Vášho obydlia však potrebujú pracovníci súhlas osoby, ktorá obýva túto nehnuteľnosť a stará sa o dieťa. Ak by ste takémuto pracovníkovi odmietli vstup do obydlia a tým by ste znemožnili výkon jeho oprávnení, podľa ustanovenia § 93b ods. 2 v spojení s ustanovením § 93f a 93g môže pracovníkovi súd povoliť vstup do Vášho obydlia za účelom preverenia stavu dieťaťa. Súčinnosť a asistenciu pracovníkovi v takomto prípade poskytuje príslušník Policajného zboru SR.
Pred každým vykonaním svojho oprávnenia podľa ustanovení § 93b ods. 1 písm. a) až c) sa musí pracovník preukázať písomným poverením orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Pracovník má právo žiadať od Vás osobnú spoluprácu, ak je to pre výkon jeho oprávnení potrebné. Vy ste povinný takúto spoluprácu pracovníkovi poskytnúť. Každé jeho konanie však musí byť vykonané v nevyhnutnej miere na dosiahnutie účelu.
Rovnako je pracovník podľa ustanovenia § 93b ods. 1 písm. h) oprávnený vyhotoviť, a to aj bez súhlasu prítomnej fyzickej osoby, zvukový záznam na účely preukázania priebehu vykonávania opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. O vyhotovovaní obrazového záznamu, obrazovo-zvukového záznamu a zvukového záznamu pri výkone oprávnenia podľa § 93b ods. 1 písm. a) až c) v prostredí podľa § 4 ods. 1 písm. a) a b) musíte byť vopred písomne pred samotným výkonom jeho oprávnenia informovaný. Bez predchádzajúceho upozornenia môže vyhotoviť takéto záznamy iba v prípade, ak zistí okolnosti nasvedčujúce tomu, že dieťa je vystavené ohrozeniu života, zdravia alebo neľudskému alebo zlému zaobchádzaniu.
Z vykonania oprávnenia podľa ustanovenia § 93b ods. 1 písm. a) až d) je pracovník povinný vyhotoviť písomný záznam. Tento záznam je súčasťou spisu, ktorý je uvedený na orgáne sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Zákon neupravuje povinnosť pracovníkov vopred ohlasovať dátum a čas vykonania ich oprávnení v zmysle tohto zákona. Pre splnenie účelu výkonu ich oprávnení je však z ich pohľadu vhodné, aby rodičovi alebo inej osobe, ktorá sa o dieťa stará, oznámili dátum a čas kontroly. Mohlo by sa stať, že sa dostavia na adresu bydliska maloletého a dotknuté osoby tam nebudú.
Podľa ustanovenia § 93b ods. 1 písm. b) je pracovník oprávnený osobne preverovať starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin dieťaťa alebo osobne zisťovať dôvody nevhodného správania sa detí v prostredí podľa § 4 ods. 1 písm. a), b) a d) najmä návštevou dieťaťa a rozhovorom s dieťaťom, s rodičom dieťaťa, s inou osobou, ktorá sa osobne stará o dieťa, alebo s fyzickou osobou, ktorá má s dieťaťom blízky vzťah. Zároveň je v druhej vete ustanovenia § 93b ods. 1 písm. b) uvedené, že pracovník má právo vykonať pohovor s maloletým dieťaťom. Tzn., že je na pracovníkovi, aby posúdil, či vzhľadom na vek a rozumovú vyspelosť dieťaťa je možné vykonať s ním pohovor aj osamote alebo je vhodnejšie ho vykonať v prítomnosti osoby, ktorá je blízkou osobou maloletého dieťaťa.
tags: #socialna #praca #kto #je #dieta