Spišská Nová Ves, mesto s bohatou históriou a hlboko zakorenenou kultúrnou tradíciou, sa v priebehu storočí stala domovom, miestom štúdia alebo pôsobiska pre mnohé významné osobnosti z rôznych oblastí života. Hoci priamy zoznam spevákov narodených priamo v Spišskej Novej Vsi, ktorých životné osudy sú podrobne rozpísané v dostupných historických prameňoch, nemusí byť rozsiahly, je nepochybné, že toto mesto a jeho blízke okolie formovali alebo hostili mnohých jednotlivcov s hlbokým vzťahom k hudbe a spevu. Títo hudobníci, pedagógovia a folkloristi, aj keď nie vždy priamo zrodení v jeho uliciach, obohatili kultúrnu krajinu regiónu a zanechali trvalú stopu v slovenskom hudobnom dedičstve. Ich príbehy svedčia o Spišskej Novej Vsi ako o centre, ktoré podporovalo umelecký rozvoj a kultúrnu výmenu.
Janka Guzová: Legendárny Hlas a Odkaz Spišskej Novej Vsi
Medzi najvýznamnejšie postavy spojené s hudbou a spevom v kontexte Spišskej Novej Vsi nepochybne patrí Janka Guzová, hoci sa narodila 4. apríla 1917 v Žakarovciach v okrese Spišská Nová Ves. Jej vzdelanie a umelecký vývoj však boli neoddeliteľne prepojené s mestom Spišská Nová Ves, kde študovala na učiteľských ústavoch v Levoči a Spišskej Novej Vsi v rokoch 1937 až 1941. Súčasne s pedagogickým štúdiom sa venovala spevu pod vedením renomovaných pedagógov A. Tartaniho a E. Schütza, čo naznačuje už vtedy formovanie jej mimoriadneho talentu.
Pôvodne pôsobila Janka Guzová ako učiteľka na ľudových školách v Kluknave, Drienove, Krásnej nad Hornádom a v Košiciach v rokoch 1941 až 1948. Neskôr sa jej kariéra výrazne posunula k hudbe, keď sa v rokoch 1949 až 1952 stala programovou referentkou ľudovej hudby v Čs. rozhlase v Bratislave. Jej prvým rozhlasovým vystúpením bol živý prenos z Prešova v januári 1942, kde zaspievala piesne zo Žakaroviec a z Kluknavy, čím už v ranom štádiu svojej kariéry prezentovala bohatstvo východoslovenského folklóru. V Čs. rozhlase Janka Guzová nielenže pripravovala obľúbenú reláciu s názvom „Spevom k srdcu“, ale aktívne spolupracovala ako speváčka s viacerými súbormi ľudovej hudby. Medzi ne patrili súbory Maxiho Tatára, Jána Orgována, Bélu Piťa, Štefana Bugu, Ladislava Čikóša, Eugena Farkaša, Dezidera Cibuľku, Cimbal pod vedením Juraja Móžiho, ako aj orchester Ľudovej umeleckej tvorivosti bratislavského rozhlasu. Tieto spolupráce svedčia o jej všestrannosti a hlbokom ponorení do interpretácie ľudových piesní.
Okrem speváckych aktivít sa Janka Guzová intenzívne podieľala na tvorbe hudobno-slovných relácií, ktoré mali za cieľ približovať poslucháčom slovenskú kultúru a tradície. Medzi tieto relácie patrili „Obrázky z dedín“ (ktoré pripravovala s Pavlom Tonkovičom), „Od Lucie do Vianoc, tento čas má veľkú moc“, „Len tá roľa dobre rodí, po ktorej sám gazda chodí“, „Veľká noc prichodí, bude i kúpačka“, „Po stopách Martina a Eleny“, „Už se fašang kraci“, „Pôstna idyla v Žakarovciach“ a mnohé ďalšie. Jej prínos pre systematické zbieranie a zapisovanie ľudových piesní je mimoriadny. Nazbierala a spracovala asi 900 piesní, predovšetkým zo Zemplína, Spiša a Šariša. Tieto cenné záznamy boli následne vydané v spevníkoch „Spevy nášho ľudu“ (spolu s J. Matuškom a P. Tonkovičom, 1951) a „Janka Guzová spieva“ (1953).
Po nútenom odchode z rozhlasu v rokoch 1953 až 1969 pôsobila Janka Guzová ako umelkyňa v slobodnom povolaní, no v tomto období jej bol udelený aj zákaz verejne vystupovať, ktorý trval až do roku 1962, a rozhlas nehral jej piesne. Napriek týmto prekážkam, po roku 1962, absolvovala obdivuhodných 1600 koncertov, čo svedčí o jej vytrvalosti a neutíchajúcej láske k hudbe. V roku 1969 emigrovala do USA, kde žila v New Yorku a v rokoch 1975 až 1981 bola vedúcou Folklórneho súboru Limbora. Aj v exile pokračovala vo svojom umeleckom poslaní, vystupovala na koncertoch a festivaloch v rôznych mestách USA a Kanady, vrátane Garden State Arts Center v New Jersey (1976), Toronte (1976 a 1986), Washingtone (1978) a Hamiltone (1979). Nahrala niekoľko platní, ktoré zachytávajú jej jedinečný hlas a interpretáciu: „Východoslovenské čardáše“ (1960), v exile „Janka Guzová No. 1001“ (New York, 1976) a po návrate na Slovensko „A ja taka dzivočka“ (1990). Po jej smrti vyšla v roku 1994 aj magnetofónová kazeta „Ešči raz“. Medzi jej najznámejšie piesne patria ikonické „A ja taká dzivočka“, „A okolo Levoči“, „A ja taká čarná“, „Milá moja, pušc mne dnuka“, „Zasiala som bobovníka“, „Žakarovský valal“, „Šalená ja bulá“, „Ej, na tarky, na tarky…“. Janka Guzová bola za svoj mimoriadny prínos ocenená Cenou slovenského srdca (udelila Kanadská slovenská liga, 1986), Medailou Matice slovenskej a Medailou Slovenskej hudobnej spoločnosti. Jej životné dielo predstavuje neoceniteľný príspevok k uchovávaniu a popularizácii slovenskej ľudovej piesne.
Prečo nie sme všetci speváci folku? | Dr. Fay Hield | TEDxSheffield
Ján Móry: Hudobný Skladateľ a Pedagóg Spišskej Novej Vsi
Ďalšou významnou osobnosťou spojenou s hudobným životom Spišskej Novej Vsi, hoci nie priamo určenou ako spevák, bol Ján Móry (1892 - 1978). Tento hudobný skladateľ, pedagóg a hotelier, zložil vyše 200 opusov a venoval sa aj úpravám ľudových piesní. Jeho pôsobenie v Spišskej Novej Vsi bolo mimoriadne dôležité pre rozvoj hudobného školstva, keďže po znárodnení bol riaditeľom Hudobnej školy v meste. Táto pozícia mu umožnila formovať mladé hudobné talenty a šíriť lásku k hudbe medzi generácie Spišskej Novej Vsi. Jeho práca s ľudovými piesňami a rozsiahla kompozičná činnosť dokazujú jeho hlboké porozumenie pre hudobnú kultúru a jej potenciál obohacovať komunitu. Hoci je pochovaný v Bratislave, jeho odkaz v Spišskej Novej Vsi prostredníctvom Hudobnej školy a jeho skladieb zostáva živý.
Karol Thern: Multitalentovaný Hudobník a Pedagóg
Medzi osobnosti spojené s hudbou, ktoré majú väzby na Spišskú Novú Ves, patrí aj Karol Thern (narodil sa 13. augusta 1817, zomrel 13. apríla 1886 vo Viedni). Známym pod pseudonymom Réth N. Károly, bol tento multitalentovaný umelec hudobným skladateľom, dirigentom, klaviristom a pedagógom. Hoci presné miesto jeho narodenia nie je v dostupných informáciách uvedené, jeho zaradenie medzi významné osobnosti s väzbami na mesto naznačuje jeho kultúrny význam pre región. Thernova rozsiahla hudobná činnosť v rôznych oblastiach - od kompozície cez dirigovanie a interpretáciu na klavíri až po pedagogickú prácu - svedčí o šírke jeho talentu a vplyve na hudobnú scénu svojej doby. Jeho prínos k hudbe a vzdelávaniu nepochybne ovplyvnil aj širšie kultúrne prostredie, z ktorého vzišli aj spevácke talenty.
Spišská Nová Ves ako Kultúrne a Vzdelávacie Centrum pre Hudobné Umenie
Spišská Nová Ves má dlhú tradíciu ako vzdelávacie a kultúrne centrum, čo prirodzene vytváralo podhubie aj pre rozvoj hudobného umenia a spevu. Mesto bolo domovom viacerých inštitúcií, ktoré podporovali vzdelávanie a kultúrny rozvoj, vrátane evanjelického gymnázia a učiteľských ústavov. Tieto inštitúcie, ako napríklad učiteľský ústav, na ktorom študovala Janka Guzová, boli kľúčové pre formovanie mnohých osobností.
Medzi ďalšími osobnosťami, ktoré prispeli k širšiemu kultúrnemu a vzdelávaciemu kontextu v Spišskej Novej Vsi, a nepriamo tak podporovali aj hudobný život, patria napríklad:
- Vojtech (Béla) Hajts (narodil sa 11. januára 1872, zomrel 11. septembra 1926 v Spišskej Novej Vsi), pedagóg a zakladateľ observatória, bol tiež členom speváckeho a čitateľského spolku v meste. Jeho angažovanosť v spolkovom živote svedčí o aktívnom kultúrnom prostredí, kde bol spev prirodzenou súčasťou komunitných aktivít.
- Martin Roth (narodil sa 3. augusta 1841 v Kežmarku, zomrel 25. februára 1917), pedagóg, numizmatik a priekopník turistiky, tiež pôsobil na evanjelickom gymnáziu v Spišskej Novej Vsi. Podobne ako Hajts, bol aj Roth súčasťou speváckeho a čitateľského spolku, čo podčiarkuje dôležitosť zborového spevu a hudobnej výchovy v meste.
- Gejza Emericzi (narodil sa 19. novembra 1838 v Ľubici, zomrel 1. novembra 1857), prvý riaditeľ Učiteľského ústavu v Spišskej Novej Vsi, bol významným organizátorom spolkového života a sociálnej starostlivosti, ako aj funkcionárom Spišského učiteľského spolku. Jeho práca s mládežou a podpora vzdelávania vytvárali základy pre rozvoj všetkých umení, vrátane hudby.
V takomto prostredí, kde existovali silné učiteľské spolky, čitateľské a spevácke spolky, a kde sa kládol dôraz na vzdelávanie a kultúru, prirodzene vzišli a rozvíjali sa aj talenty pre spev a hudbu. Dôležitosť inštitúcií ako evanjelické gymnázium a učiteľské ústavy nemožno podceniť, pretože poskytovali formálne vzdelanie, ktoré často zahŕňalo aj hudobnú výchovu a podporu umeleckých aktivít.
Súčasné Hudobné Iniciatívy a Podpora Umenia v Regióne
Kultúrna scéna v Spišskej Novej Vsi a jej okolí je aj v súčasnosti dynamická a otvorená novým formám umeleckého prejavu. Hoci sa primárne zameriavame na historické osobnosti, je dôležité spomenúť, ako súčasné iniciatívy nadväzujú na bohaté tradície a pokračujú v podpore hudobného umenia. Príkladom je kapela Peter Kulich & Band, ktorú tvoria Peter Kulich a Michal Komorovský. Táto dvojčlenná žilinská kapela, hrajúca vlastnú tvorbu v štýle pop-rock, folk a art rock, prezentuje svoje piesne v slovenskom aj anglickom jazyku. Ich zameranie na hranie v menších priestoroch, ako sú kaviarne alebo menšie kluby, ako aj schopnosť zahrať na väčších zábavných akciách, festivaloch či verejných podujatiach, ukazuje rozmanitosť súčasnej hudobnej ponuky. Peter Kulich, spevák, hudobník, skladateľ a prekladateľ, sa venuje spevu od šestnástich rokov a hrá na rôzne nástroje (gitara, klavír, ukulele). Jeho fascinácia ľudským hlasom a vokálnymi technikami, ako aj záľuba v komponovaní a písaní vlastných textov, rezonujú s odkazom predchádzajúcich generácií, ktoré ctili hlas a slovo. Peter Kulich so svojím sólovým vystúpením, či už akusticky alebo poloakusticky, ako multiinštrumentalista, predstavuje moderného umelca, ktorý spája rôzne žánre a nástroje. Jeho skúsenosti z vernisáží, vianočných trhov, kaviarní, festivalov a dokonca aj účinkovanie v muzikáli „Malý Tulák“ a v miešaných zboroch (napr. Omnia ŽMZ) sú dôkazom neustálej premeny a obohacovania hudobného života na Slovensku, kam Spišská Nová Ves neodmysliteľne patrí.
Platformy ako Umevia tiež zohrávajú kľúčovú úlohu pri prepájaní umelcov s organizátormi podujatí, vrátane tých v Spišskej Novej Vsi. Umevia ponúka jednoduchý a efektívny proces rezervácie umelcov pre rôzne typy podujatí, od firemných akcií cez narodeniny a festivaly až po svadby a divadelné vystúpenia. Táto digitálna platforma umožňuje filtrovať umelcov podľa žánru, lokality, rozpočtu a dostupnosti, a prezerať si ich podrobné profily s ukážkami prác, minulých vystúpení, recenzií a hodnotení. Takýto systém modernizuje spôsob, akým sa umenie dostáva k publiku, a zabezpečuje neustály prísun nových hudobných zážitkov aj pre obyvateľov Spišskej Novej Vsi.
Prečo nie sme všetci speváci folku? | Dr. Fay Hield | TEDxSheffield
Spišská Nová Ves ako Kultúrne Centrum - Odkaz Osobností
Spišská Nová Ves sa v histórii ukázala ako miesto, kde sa kumulovalo množstvo talentov nielen v oblasti hudby, ale aj vo výtvarnom umení, pedagogike, vede a literatúre, čo prirodzene vytváralo synergiu a podporovalo celkový kultúrny rozvoj. Historické dokumenty a zmienky o významných osobnostiach mesta Spišská Nová Ves na cintorínoch v Spišskej Novej Vsi svedčia o bohatej minulosti a dôležitosti tohto mesta. V kalendároch kresieb Emila Labaja a Ferdinanda Majerecha, vydaných pri príležitosti významných výročí mesta, sú zobrazené mnohé z týchto osobností.
Medzi ďalšími osobnosťami, ktoré prispeli k celkovej kultúrnej atmosfére mesta, nájdeme napríklad:
- Jozef Hanula (nar. 6. apríla 1863 v Troch Sliačoch - zomrel 22. augusta 1944 v Spišskej Novej Vsi), významný maliar a uvedomelý národovec, ktorý svoj životný osud vedome spojil so životom slovenského ľudu. V Spišskej Novej Vsi sa usadil v roku 1919 a tu si postavil dom s ateliérom, ktorý dnes stojí na ulici pomenovanej podľa neho. Hanula patrí k zakladateľským postavám slovenskej figurálnej realistickej maľby na prelome 19. a 20. storočia.
- Oscar Ember (narodil sa 1892, zomrel 1952 v New Yorku, USA), maliar - portrétista, ktorý študoval v Budapešti a pôsobil v Berlíne, Švajčiarsku a Prahe, predtým ako emigroval do USA. Jeho tvorba, ktorá zahŕňala portréty osobností verejného a umeleckého života, krajinky, zátišia a akty, bola vystavovaná v Paríži a posmrtne aj v New Yorku.
- Barbara Krafftová (nar. 1. apríla 1764 v Spišskej Novej Vsi, zomrela 28. septembra 1825 v Bandbergu - SRN), maliarka, ktorá získala všeobecné vzdelanie vo svojom rodisku a tu aj istý čas tvorila. Namaľovala niekoľko sto obrazov, ktoré sú dnes súčasťou európskych galérií.
- Rudolf Kárpáthy (pôvodne Langsfeld, nar. 1. novembra 1857 v Spišskej Novej Vsi, zomrel 17. júna 1917 v Budapešti), akademický maliar a tvorca žánrových výjavov, ktorý dlhší čas pracoval v Paríži.
- Viktor Olgyai (pôvodne Matirko, nar. 1. novembra 1870 v Spišskej Novej Vsi, zomrel 19. júna 1929 v Salzburgu v Rakúsku), maliar a grafik, ktorý pôsobil v rodnom meste a od roku 1906 bol profesorom grafických techník na výtvarnej akadémii v Budapešti.
- Samuel Lányi (narodil sa 15. apríla 1792, zomrel 9. marca 1860 v Modrom Kameni), zememeračský inžinier a maliar, známy svojím Autoportrétom s jakobínskou čiapkou z roku 1840.
Prítomnosť takýchto významných umelcov a pedagógov v Spišskej Novej Vsi, ktorí formovali kultúrnu identitu mesta a regiónu, vytvorila prostredie, v ktorom sa ocenila kreativita a talent. Títo jednotlivci svojou prácou a pôsobením pripravovali pôdu pre nasledujúce generácie umelcov, vrátane spevákov, a potvrdzovali pozíciu Spišskej Novej Vsi ako dôležitého bodu na kultúrnej mape Slovenska. Ich dedičstvo, či už vo forme obrazov, učebníc, vedeckých objavov alebo organizačných snáh, naďalej inšpiruje a pripomína bohatstvo a hĺbku kultúrneho života, ktorý v meste prekvital a pretrváva.
Celkovo možno konštatovať, že hoci konkrétny zoznam „spevákov narodených v Spišskej Novej Vsi“ nemusí byť rozsiahly v dostupných textoch, mesto bolo a stále je dôležitým uzlom pre hudobné a kultúrne osobnosti, ktoré svojou prácou obohatili slovenské umenie. Od školských lavíc, ktoré formovali Janku Guzovú, cez vedenie hudobnej školy Jánom Móryom, až po široké spektrum umelcov a pedagógov, ktorí pôsobili v Spišskej Novej Vsi, je zrejmé, že toto mesto neustále prispievalo a prispieva k rozvoju hudobného života a speváckych talentov v regióne i na celom Slovensku.
tags: #spevak #narodeny #v #spisskej #novej #vsi