Snažíme sa deti vychovávať najlepšie, ako vieme. Buď si necháme poradiť alebo sa riadime vlastným sedliackym rozumom. Do toho všetkého ale ešte vstupuje naše vlastné detstvo. Každý rodič, ktorý miluje svoje dieťa, túži byť tým najlepším. Je prirodzenou súčasťou rodičovstva, mať so svojím dieťaťom harmonický a vyrovnaný vzťah. Akýmkoľvek smerom vedieme výchovu nášho dieťaťa, robíme tak v presvedčení, že to robíme najlepšie, ako vieme. Výchova nie je len súborom pravidiel, ale komplexným procesom, ktorý si vyžaduje neustále učenie, sebareflexiu a budovanie hlbokého puta.
Kontaktné rodičovstvo ako základ bezpečnej väzby
Kontaktné rodičovstvo je o dokonalej súhre. Je nespočetne veľakrát skloňované v modernej literatúre, a to i napriek tomu, že jeho pôvod je rodičovstvo samé. Je to spôsob, akým matka i otec dokážu byť napojení na vlastné dieťa a citlivo vnímať všetky jeho signály - mimiku, gestikuláciu a hlasové prejavy.
Dieťa je biologicky naprogramované milovať svojho rodiča závislou láskou, keďže nie je schopné bez neho prežiť. Rodič mu zabezpečuje potravu, teplo, bezpečie a starostlivosť. Dieťa však od rodiča očakáva viac. Predpokladá, že mu rodič rozumie, keď plače, kričí, hýbe sa, uhýba pohľadom. Dieťa nie je schopné rozprávať rečou, ktorou hovoria dospelí, to však nevylučuje fakt, že jej je schopné do určitej miery rozumieť. Čo však v prvom rade potrebuje je, aby rodič rozumel jemu a reagoval na jeho potreby.
Sebapoznanie a zmierenie s vlastnou minulosťou
Hocijaký spôsob výchovy zvolíme, neurobí to z nás dobrých rodičov, pokiaľ sa nimi sami nerozhodneme stať. Ak chceme docieliť, aby nás naše dieťa milovalo nie len preto, že je tak naprogramované, ale vedome si nás vždy zvolilo, otvorene s nami komunikovalo, vážilo si náš názor viac ako názor spoločnosti a bolo voči nám úprimné, chce to z našej strany trochu viac úsilia. Potrebujeme sa zamerať na sebapoznanie a zmierenie sa so svojou minulosťou a svojím vlastným detstvom.
Dr. Laura Markhamová vo svojej knihe Aha! Rodičovstvo hovorí: „Keď si uvedomíte, aké ste mali detstvo, dovolíte si prežiť súvisiace emócie a pozriete sa na to, čo sa vtedy odohralo, s pochopením a súcitom, z pohľadu dospelého človeka, rozvinie sa predná časť vášho mozgu, tzv. orbitofrontálny kortex - a vy budete lepšie schopní reagovať na potreby svojho dieťaťa a vytvoriť s ním zdravý a pevný vzťah.“
To, ako sme ako rodičia schopní vyrovnať sa s vlastnou minulosťou týkajúcou sa blízkeho vzťahu s rodičmi, je po pravde oveľa spoľahlivejším ukazovateľom toho, akú bezpečnú väzbu dokážeme vytvárať so svojimi deťmi, než akýkoľvek iný faktor. Pôrodom sa nenarodí iba samotné dieťa, ale aj matka. Matka je odrazu iný človek, ktorý doposiaľ neexistoval.
What is Secure Attachment?
Výchova ako duševná opatera a spoločenská zodpovednosť
Rodičovská výchova je fenomén, ktorý každý z nás okúsil na vlastnej koži, ktorý má dopad na každého jednotlivca v spoločnosti. A tak spôsob výchovy, aj keď si to väčšina z nás neuvedomuje, priamo podmieňuje, ako sa naša spoločnosť správa a aké vzťahy v nej panujú. Rovnako výchovou získavame postoje, vedomosti a zručnosti, ktoré sú pre náš spokojný život kľúčové.
Logicky by teda rodičovská výchova mala byť v centre pozornosti našej spoločnosti. Keď sa mladým rodičom narodí dieťa, zdravotný personál ich postupne zasväcuje do fyzickej opatery, avšak dieťa je aj duševnou bytosťou. Starostlivosť o túto časť človeka zabezpečuje výchova, ktorá je pre dieťa rovnako dôležitá ako fyzická opatera. Naša spoločnosť však systematickú pomoc, či podporu v oblasti výchovy detí neposkytuje. Absentuje plnohodnotná výchova k manželstvu a rodičovstvu na školách, predmanželská príprava, jedným slovom, programy či kurzy systematického vzdelávania pre budovanie kvalitných vzťahov.
Pozrime sa na istú paralelu. Ak sa chceme stať šoférom automobilu, musíme spraviť skúšky, ktoré potvrdzujú, že máme zručnosti a vedomosti na to, aby sme mohli bezpečne jazdiť. Ak máme vychovať samostatného a zodpovedného človeka, musíme získať vedomosti o tom, ako dieťa viesť, povzbudzovať, naučiť ho rozhodovať sa, komunikovať a riešiť problémy.
Efektívne rodičovstvo: Koncept pozitívnej zmeny
Prečo práve Efektívne rodičovstvo? Ide o overený koncept pozitívnej výchovy s dlhoročnou tradíciou, ktorý zmenil vzťahy a život tisícok rodín po celom svete. Ide totiž o prístup, ktorý sa zaoberá nielen výchovnými problémami a spôsobmi ich riešenia, ale aj budovaním vzťahu medzi rodičom a dieťaťom. Stavebnými kameňmi sú: vzájomný rešpekt, povzbudenie a prijatie zodpovednosti.
Všetci rodičia sú presvedčení o tom, že svoje dieťa dokonale milujú. Avšak nie každý prejav rodičovskej lásky má na dieťa v konečnom dôsledku pozitívny dopad. Plnenie všetkých požiadaviek a želaní dieťaťa, ako aj prehnané nároky a kritika sú extrémnymi formami lásky so zničujúcimi účinkami na dieťa. Našou úlohou je, aby sme dieťa upozorňovali a poukazovali na jeho schopnosti, talenty a kladné vlastnosti, pomocou ktorých získava predstavu o svojej vlastnej hodnote.
Vývinové špecifiká a rola psychológa v živote dieťaťa
Daniela Kováčiková je psychologička, ktorá sa pri svojej práci stretáva s emocionálnymi problémami detí a ťažkosťami v učení. Podľa nej sa dnes objavujú problémy súvisiace s novodobými javmi súčasnosti, ako je virtuálny svet, počítače či kyberšikana. To, že čoraz viac detí sa dostane do starostlivosti odborníkov, je aj v dôsledku lepšej osvety.
Pribúdajú aj problémy s poruchami učenia a pozornosti. Ide o poruchu čítania (dyslexia), písania (dysgrafia), pravopisu (dysortografia), počítania (dyskalkúlia). Tieto poruchy sú špecifické v tom, že sa nedajú vysvetliť slabými rozumovými schopnosťami a nedostatočnou domácou prípravou.
Dôležité je tiež poradie, v akom sa deti narodili. Prvorodené dieťa má plnú pozornosť rodičov, ale aj vyššie očakávania. Mladší súrodenec sa zase musí vyrovnávať s tým, že je porovnávaný so starším. Najmladšie dieťa v rodine býva často najviac rozmaznávané.
Pasti modernej výchovy: Helikoptérový rodič
Čoraz viac odborníkov upozorňuje, že mnoho rodičov sa v dnešnej dobe až neprimerane zameriava na svojho potomka a hasí jeho problémy. Výsledkom je nesamostatnosť a málo zodpovednosti na pleciach detí. Termín „helikoptérový rodič“ opisuje tých, ktorí to vo vzťahu k svojim deťom preháňajú.
Tá ochrana a pomoc nie je v skutočnosti ochranou a pomocou, ale kontraproduktívnym efektom. Vychováme oslabenú generáciu, ktorá nebude vedieť vyriešiť veci sama za seba, ale bude čakať, že niekto príde a vyrieši to. Mnohokrát sa dostanú do situácie, že nikto nepríde a budú sa s tým musieť popasovať sami. Deti musia zažiť sklamanie, lebo v živote sa im to stane veľmi často a len skúsenosť ich na to pripraví.
Praktické aspekty: Elektronika a pravidlá v domácnosti
Veľakrát sa zamýšľam nad tým, kedy alebo za akých okolností je vhodné dať do rúk dieťaťa elektroniku. Dať dieťaťu do rúk elektroniku vo veľmi rannom veku by som neodporúčala. Netreba sa báť, že mu niečo utečie. Deti sa učia veľmi rýchlo. Podľa mňa predškolákom mobil do rúk nepatrí.
Ak chceme žiť v harmónii s deťmi, pravidlá môžeme určiť alebo dohodnúť, záleží od veku dieťaťa a situácie. Ak rodičia chcú, aby v ich domácnosti pravidlá dobre fungovali, musia byť dôslední. Policajná výchova, kde rodič je generálom a dieťa musí poslúchať, nie je cestou k zdravej dospelosti. Treba vytvárať rešpekt založený na dôvere, nie na strachu.
Budovanie vzťahu s dieťaťom si tiež vyžaduje veľa času. V tejto hektickej dobe to platí obzvlášť. Našou najdôležitejšou úlohou v živote je úspešne vychovať svoje dieťa, čo znamená byť nielen sprievodcom, ale aj príkladom. Všímajme si to dobré v každom našom dieťati. Pochopiteľne, hneď reagujeme keď naše dieťa poruší pravidlo, nespráva sa podľa našich predstáv alebo niečo nerobí tak ako chceme my. Venujeme však rovnako veľa pozornosti svojim deťom aj vtedy, keď je všetko tak ako má?
Sebarozvoj - bez toho to nepôjde. Rodičovstvo prirodzene prináša mnoho výziev a testuje našu trpezlivosť či rodičovské zručnosti. Pokiaľ teda chceme žiť vedomý, autentický a naplnený život, máme si byť vedomí toho, kto sme, odkiaľ pochádzame, čo potrebujeme, ako to dosiahne. Máme spoznať svoje najhlbšie túžby, spracovať potlačené zážitky a pocity. A to je celoživotná nikdy sa nekončiaca cesta. Vydajme sa na ňu.
tags: #spolocne #vychovavame #nase #dieta