Zuzana Čaputová, prvá žena v úrade prezidenta Slovenskej republiky, je osobnosťou, ktorej životná cesta a správanie sú pozorne sledované verejnosťou. Jej rané detstvo, prežité v Pezinku, bolo obdobím plným hier a kreativity, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnilo formovanie jej osobnosti. Tieto základy, obohatené o neskoršie skúsenosti a osobné hodnoty, sa prejavujú v jej štátnickej role, v boji za ľudské práva a v jej prístupe k výzvam vrcholovej politiky. Jej pôsobenie vo funkcii prezidentky odhaľuje komplexný obraz ženy, ktorá sa snaží spájať krehkosť s vnútornou silou a presadzovať princípy rešpektu a tolerancie v polarizovanej spoločnosti.
Detské roky a formovanie osobnosti v Pezinku
Zuzana Čaputová sa narodila 21. júna 1973 v Bratislave, no väčšinu svojho detstva prežila v Pezinku. Vyrastala so starším bratom Danielom, s ktorým prežila množstvo spoločných hier a dobrodružstiev, ktoré formovali jej rané vnímanie sveta. V relácii „Trochu inak s Adelou“ spomínala na ich niekedy až odvážne hry, ako napríklad „Prečo si ma bodla“. Pri tejto hre na nej jej brat skúšal rôzne experimenty, čo naznačuje dynamický a nápaditý súrodenecký vzťah. Aj keď sa zdá, že súrodenecké súperenie je vo väčšine rodín neodmysliteľnou súčasťou detstva, v rodine Čaputovcov to boli hry s poriadnou dávkou fantázie. Napriek občasným drobným šarvátkam mali súrodenci veľmi blízky vzťah, ktorý ju učil vnímať rozdiely medzi chlapcami a dievčatami. Ako sama priznala, jej brat na nej skúšal rôzne experimenty. Adela Vinczeová sa jej pýtala, či si pamätá, čo bolo také najzásadnejšie, čo vyviedla, alebo či sa s bratom nepobila. Exprezidentka len diplomaticky podotkla. Adela sa ale nevzdávala a podelila sa o vlastnú skúsenosť: „Mne vždy bratranec prisadol tvár, neviem, či ste niečo takéto zažili…“ To Zuzanu Čaputovú nakoplo a vytiahla zo spomienok hru, ktorá mala dramatický názov. „Môj brat so mnou hral a ja neviem prečo som to nasledovala. Tá hra sa volala Prečo si ma bodla,“ a ďalej už vysvetlila bizarné pravidlá tejto ich hry. „Takto sme sa my vlastne bili - nebili.“ Tieto zážitky z detstva naznačujú nielen jej poslušnosť, ale aj otvorenosť a chuť experimentovať, hoci pod vplyvom staršieho súrodenca.
Už v detstve prejavovala Zuzana Čaputová kreatívne sklony a túžila sa venovať umeleckým činnostiam. Rada kreslila a chcela maľovať keramiku. Na svojom Instagrame zdieľala aj svoju detskú túžbu: „Keď som bola malá, snívala som o tom, že budem pestovať kvety a aranžovať kytice. Život ma doviedol inde, ale kvety mám stále rada.“ Tento výrok svedčí o jej pretrvávajúcej láske k prírode a estetike, čo sú vlastnosti, ktoré môžu ovplyvňovať aj jej vnímanie krásy a harmónie v spoločnosti.
V rozhovore pre Nový Čas spomínala na svoje detstvo a výchovu, pričom zdôraznila zmysel pre humor svojho otca. Spomínala, ako ju otec rád zahanboval na verejnosti, napríklad otázkou vo vlaku, či má ešte vši. „Pamätám si, ako sme s mojím otcom išli vo vlaku, bolo plné kupé a on sa ma začal pýtať, či mám ešte tie vši. Strašne som sa hanbila za všetky takéto hlášky,“ pospomínala na úsmevné staré časy. Tieto zážitky ju ovplyvnili aj v prístupe k výchove vlastných detí, s ktorými si s manželom Jarom Bekrom radi robia žarty. Detské roky Zuzany Čaputovej formovali jej osobnosť a ovplyvnili jej prístup k životu a politike. Vyrastala v rodine, kde sa kládol dôraz na humor a otvorenosť.
Zuzana Čaputová prežila svoje detstvo v normalizačnom Československu, v období po auguste 1968. Je potrebné si uvedomiť, že Národná rada SR 4. novembra 2020 prijala Zákon č. 338/2020, ktorý definuje režim založený na komunistickej ideológii ako zločinecký. Čaputová sa narodila v roku 1973 a do roku 1989, kedy došlo k pádu komunistického režimu, bola dieťaťom. Hoci nemohla aktívne vnímať politické súvislosti, prostredie, v ktorom vyrastala, ju naučilo kritickému mysleniu a vnímaniu spoločenských problémov, čo sa mohlo stať základom jej neskoršieho angažovania sa v oblasti ľudských práv a spravodlivosti.
Hodnoty a etika: Od osobného presvedčenia k verejnému postoju
Prezidentka Zuzana Čaputová dlhodobo zdôrazňuje, že základnými témami sú pre ňu ľudskosť, láska k blížnemu, rešpekt a tolerancia. Tieto hodnoty sa premietajú do jej správania a postojov, či už ide o obranu svojich najbližších alebo o presadzovanie práv menšín. Potrebuje jednoducho viac pravdy a lásky, nech to znie akokoľvek pateticky. Napokon, pripomínať si stáročiami overené hodnoty a kvality nemusí byť patetické. To, že sú notoricky známe, nie je príznakom ich devalvácie, ale naopak, potvrdzuje to ich platnosť a dôležitosť.
Ako príklad jej nekompromisného postoja k etickým otázkam slúži jej reakcia na útoky na deti politikov. Prezidentka Zuzana Čaputová považuje útok na političku alebo politika cez jeho deti za politické dno. Konštatovala to vo svojom profile na sociálnej sieti. Reagovala tak na vyjadrenie poslanca Národnej rady SR Tomáša Tarabu. Taraba na sociálnej sieti posmešne komentoval fotku prezidentkinej 17-ročnej dcéry, ktorá v nedeľu 17. októbra vystúpila na módnej prehliadke Fashion Live. Podľa Čaputovej by sa Taraba o jej dcéru nikdy nezaujímal, ak by ona nebola prezidentkou. „Ľudskej zlobe a hlúposti musím v živote čeliť, ale moje deti z toho vynechajte,“ zdôraznila prezidentka. Toto vyjadrenie odráža jej hlboké presvedčenie o ochrane súkromia a nedotknuteľnosti rodiny, najmä maloletých osôb.
Na túto udalosť reagovala aj Polícia SR, ktorá správanie poslanca kategoricky odsúdila. Príslušníci Policajného zboru sa snažia robiť všetko preto, aby bolo číslo obetí šikany minimálne. Podstatná časť zodpovednosti leží na pleciach rodičov, súrodencov, učiteľov či rovesníkov, lebo to oni môžu včas rozpoznať príznaky a zasiahnuť. Počas pandémie prípady šikany vzrástli, a to nielen k deťom. „Dennodenne sledujeme prípady verejných lynčov významných lekárskych či vedeckých kapacít. Situácia je v (nielen) online priestore neúnosná.“ V rámci svojej činnosti príslušníci policajného zboru nekomentujú vyjadrenia politikov, prípadne ich kroky, a to je jedno, z ktorého politického tábora pochádzajú. Ak sa však dopustia konania, ktoré môže napĺňať skutkovú podstatu trestného činu, túto časť práce prenechávajú vyšetrovateľom. Policajný zbor pokračuje vo vyjadrení: „Avšak v tomto prípade boli prekročené akékoľvek hranice. Osoba, ktorá by mala byť vysokou autoritou, sa rozhodla podhodiť na verejný lynč mladistvé dievča, ktoré nemá ani 18 rokov. Je úplne jedno, o koho dcéru ide. Je to bezbrehý útok na dieťa len kvôli jeho vzhľadu. Je to exemplárny prípad šikanovania cez internet. Je to stredovek. Je to niečo, proti čomu Policajný zbor roky bojuje. Je to názorná ukážka toho, že bezcitné správanie na internete môže dosiahnuť taký rozmer šikany, ktorý môže viesť k tej najväčšej ľudskej tragédii.“ Tieto slová potvrdzujú závažnosť problematiky šikany a kyberšikany, ktorá tu bola, je a bude, vždy sa prispôsobí aktuálnym trendom - technológiám. Bohužiaľ, vždy si za rok vyberie niekoľko obetí, ktorým nikto nedokáže pomôcť.
Rovnako pevné stanovisko zaujíma prezidentka aj v otázke práv LGBTI+ ľudí. Zuzana Čaputová odsúdila aj útok na gejov a lesby od poľského biskupa Stanisława Gądeckého na omši v Nitre. „Takéto vyjadrenia sú mi cudzie, neviem ich pochopiť v kontexte kresťanskej vierouky, ako ju vnímam ja,“ povedala. „Neviem, kde by som v sebe zobrala právo súdiť a odsúdiť niekoho za inakosť.“ V súlade s týmto presvedčením sa prezidentka Zuzana Čaputová vo štvrtok večer stretla s rodičmi LGBTI ľudí a ich rodinami, aby s nimi diskutovala o tom, ako sa im žije na Slovensku. V Novej Cvernovke s ňou diskutovalo päť rodičov LGBTI ľudí. Bol medzi nimi Waldemar Švábenský, ktorý organizuje festival transrodovej kultúry Svet podľa Gabriela. Na diskusii sa zúčastnila aj Pavlína Fichta Čierna, mama transrodového chlapca Johanna, spolu s ktorým vytvorili výstavu o živote transrodových ľudí Za trest. S prezidentkou diskutovali aj Zlatica Maarová a Dagmar Horná, ktorých dcéry s partnerkami vychovávajú svoje deti, a Elena Martinčoková, ktorej syn sa v Luxemburgu oženil so svojím priateľom. Martinčoková, Maarová a Fichta Čierna iniciovali aj petíciu, v ktorej apelovali na poslancov parlamentu, aby nezasahovali do dôstojnosti ich detí. Prezidentka rodičov LGBTI ľudí na diskusii ocenila za to, že svoje deti prijali, často aj s ich rodinami, a v tejto téme sa angažujú aj verejne. „Je úžasné, akým darom ste pre svoje deti. Všetci vieme, že nie každé dieťa sa stretne s takýmto pochopením, prijatím, bezpodmienečnou láskou, ktorú ste svojim deťom dokázali dať. To je to najviac, čo ste pre ne dokázali urobiť,“ povedala prezidentka.
Prezidentka rodičom LGBTI ľudí vyjadrila podporu a snahu téme pomôcť. „Tá cesta, ktorú máme pred sebou, je, dúfajme, nie časovo dlhá, ale určite strmá. Ja sa pokúsim byť čo najužitočnejšia,“ povedala. Za posledný rok podľa nej bolo ťažké venovať sa iným témam ako koronavírusu, ale verí, že ďalší rok bude priať širšiemu okruhu tém. „Moji kolegovia, mimochodom, viacerí z nich takisto gejovia, skvelí ľudia, kvalitní ľudia, odborníci, so svojimi vzťahmi a súkromnými životmi môžu byť príkladom pre mnohých.“ Zuzana Čaputová taktiež uviedla, že ak by sa jej dostal na stôl homofóbny zákon, vetovala by ho. Ak by bolo jej veto prelomené, tak by ten zákon napadla na Ústavnom súde. Prezidentke je ľúto, že Slovensko sa nepridalo k väčšine európskych krajín a neodsúdilo snahy Maďarska skrývať tému LGBTI pred mladými ľuďmi. Proti homofóbnemu zákonu Viktora Orbána sa postavilo 17 krajín Európskej únie, ktoré v spoločnom vyhlásení upozornili na jeho škodlivosť. Podľa prezidentky Zuzany Čaputovej sa situácia LGBTI ľudí v okolitých krajinách zhoršuje. „Nesmierne ma vyrušuje, že sa to zneužíva ako politická karta,“ povedala. Strašiť inakosťou je podľa nej „nesmierne nefér a krátkozraké“. „Program, ktorý môže nevhodne vplývať na telesný, duševný alebo mravný vývoj maloletých hlavne tým, že jeho určujúcimi prvkami sú násilie, popularizácia alebo zobrazovanie odchýlenia sa od identity zodpovedajúcej pohlaviu pri narodení, zmeny pohlavia alebo homosexuality treba zaradiť do kategórie V.“ Prezidentka neplánuje veľké gestá, pretože vo vrcholovej politike podľa nej človek musí zvažovať každé slovo. „Niekedy by bol jednoduchý symbol možno rýchlym riešením, ale neotvoril by cesty k porozumeniu.“ Diskusia, na ktorej Zuzana Čaputová vystúpila, je súčasťou sprievodného programu Dúhového Pridu. Ten sa pre pandémiu uskutoční len online 24. Záštitu nad Pridom tento rok prvý raz oficiálne prevzal primátor Matúš Vallo aj župan Juraj Droba (SaS). Zuzana Čaputová reagovala aj na otázku, ako vníma nenávistné prejavy niektorých členov cirkvi. „Takéto vyjadrenia sú mi cudzie, neviem ich pochopiť v kontexte kresťanskej vierouky, ako ju vnímam ja,“ povedala prezidentka.
Zaujímavosťou je, že jej postoj k LGBTI+ ľuďom je v súlade s názormi pápeža Františka. „Tak ako hovoril pápež František: nesúdiť, rešpektovať.“ Prezidentka Zuzana Čaputová a pápež František sa stretli počas súkromnej audiencie vo Vatikáne 14. decembra 2020. Práve na pozvanie prezidentky Zuzany Čaputovej prišiel pápež František na Slovensko a strávil tu tri dni od 12. do 15. Pápež František je známy ústretovými výrokmi k LGBTI ľuďom. Aj on sa pred necelým rokom stretol s rodičmi gejov a lesieb, aby pochopil ich životy. „Boh miluje vaše deti také, aké sú,“ povedal im na stretnutí. Minulý rok sa vo filmovom dokumente o pápežovi objavilo archívne video, na ktorom František vyjadril podporu registrovaným partnerstvám. Video zrejme pochádza z roku 2010, keď pôsobil ako arcibiskup v Buenos Aires. Verejne vtedy odmietal zákon povoľujúci sobáše dvoch žien a dvoch mužov a namiesto toho podporoval inú právnu ochranu homosexuálnych párov. Tieto paralely v prístupe k tolerancii a ľudskosti naznačujú hlboký etický základ v jej politickom správaní.
Štátnické správanie a výkon úradu
Napriek liberálnemu prostrediu, z ktorého Zuzana Čaputová vzišla, si za ročné pôsobenie v úrade postupne získala ľudí, dokonca s odlišnou ideológiou. Dnes suverénne vedie v rebríčku najdôveryhodnejších politikov. Pre Slovensko, ako aj pre celú východnú Európu bol 15. jún 2019 výnimočný. V našom regióne nebolo doposiaľ bežné, že by v čele štátu stála žena. Bývalá advokátka ľudskoprávnych aktivistov, ktorá do úradu nastúpila so slovami „neprišla som vládnuť, ale slúžiť“, sa už počas svojej predvolebnej kampane snažila hľadať konsenzus a preklenutie rozdielnych táborov slovenskej spoločnosti. Práve preto bola v priestore V4 tak trochu zjavom a s nástupom do funkcie svoju osobitosť iba podčiarkla. Zo Zuzany Čaputovej sa stal fenomén, ktorému, hoci to v slovenskej politike nebýva zvykom, popularita ešte stúpla.
Práve tá je podľa sociologičky Silvie Porubänovej najvýpovednejším dôkazom o úspešnosti prezidentkinho ročného pôsobenia vo funkcii. „Obľúbenosť a nespochybniteľná dôveryhodnosť našej prvej prezidentky je podľa môjho názoru potvrdením a ocenením práve jej autentických vlastností a daností, ktoré ju vyniesli k víťazstvu. S odstupom času môžeme potvrdiť, že ide najmä o dôstojnosť, rozvážnosť, noblesu, pokoj a láskavosť. Azda ani netreba dodávať, že ženskosť je len veľmi príjemným bonusom, ktorý najmä v zahraničnom prostredí prispieva k reprezentativite a okamžitej zapamätateľnosti našej pani prezidentky,“ uvádza.
Politológ a prezident Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov za stúpajúcou popularitou Zuzany Čaputovej vidí najmä to, že sa počas svojho doterajšieho pôsobenia v úrade správala predovšetkým ako štátnička. „Nie je to málo. Ona bola zvolená ako zástupkyňa istej časti politického spektra so skúsenosťami v mimovládnom sektore a čiastočne vo verejnej správe na nižšej úrovni, ale získala výraznú podporu verejnosti, dokonca aj od ľudí rôznych názorových orientácií.“ Štátnické správanie sa podľa odborníka prejavovalo najmä v prezidentkinom nadstraníckom výkone. „To znamená, že dodržiavala ústavnosť a vôbec sa nepridávala na stranu účastníkov straníckych sporov a konfliktov. Vždy vychádzala z toho, že Slovensko je demokratická krajina, prezident je reprezentant občanov a zástupca štátu. V tomto obstála a obstála aj v ďalšej veci, ktorú považujem za absolútne kľúčovú. Ide o naše zahraničnopolitické priority, vonkajšiu bezpečnosť, obranu. Tam zachovala veľmi jasné stanovisko, ktoré zodpovedá našim záväzkom vyplývajúcim z členstva v EÚ a NATO.“
Hoci pochádza z liberálneho prostredia, na svoju stranu si naša prvá prezidentka dokázala prikloniť podstatnú časť verejnosti. „Dnes je považovaná za najdôveryhodnejšiu političku vôbec. Myslím si, že v jej ideovom profile nedošlo k nejakým zmenám, ale svoju funkciu dokáže vykonávať tak, aby ľudia s odlišnými názormi nemali pocit, že by sa spreneverovala svojej nadstraníckej pozícii. To znamená, že nikoho nediskriminuje. Naopak, dosť zásadne sa zastávala jedného zo základných princípov liberálnej demokracie, a síce, že ľudské práva sú kľúčovou vecou. Na základe toho sa dá povedať, že dnes by mohla mať evidentne ešte širšiu podporu ako pred samotným zvolením. V prieskumoch dôveryhodnosti pravidelne získava vysoké hodnoty, v poslednom prieskume agentúry AKO mala až 83 percent, čo je rozhodne viac hlasov, ako dostala vo voľbách,“ zdôraznil Mesežnikov. To znamená, že značnú časť verejnosti presvedčila o tom, že svoju funkciu vykonáva v záujme občanov a ideologických princípov, ktoré vyznáva.
Sama o svojom ročnom pôsobení v úrade hovorí ako o veľmi intenzívnom a náročnom. Z pohľadu výkonu svojej funkcie musela pristúpiť k viacerým dôležitým rozhodnutiam. Ktoré z nich považuje za najťažšie? „Asi by som nevedela vybrať len jedno. Urobila som viacero dôležitých rozhodnutí, či už to bol výber a následné menovanie sudcov Ústavného súdu, vetovanie významných zákonov a ich spochybnenie na Ústavnom súde… Každé udelenie milosti je pre mňa veľmi závažné a dôležité rozhodovanie, kde sa snažím zistiť čo najviac okolností, aby som sa rozhodla správne. Je to rozhodnutie, ktoré výrazným spôsobom zasahuje do života jednotlivca, ale aj celého kontextu ostatných ľudí, ktorých žiadosti o milosť odmietnem. Samozrejme, patrí sem aj tvorba, respektíve menovanie vlády,“ priznala nám prezidentka Zuzana Čaputová.
V čase koronakrízy sa stala symbolom zodpovedného dodržiavania nastolených opatrení. Ako príklad ju uvádzali mnohé zahraničné médiá. Samostatnou kapitolou bolo zložité obdobie pandémie koronavírusu, ktorým nás previedla, ba čo viac, stala sa symbolom zodpovedného dodržiavania nastolených opatrení v boji s dnes už ustupujúcou pandémiou. „V súvislosti s koronakrízou dosť výrazne zabodovala aj na medzinárodnej scéne. Príkladne nosila rúško, rukavice… Niektorí politici u nás aj v zahraničí s tým napríklad mali problém a tvrdili, že dať si na tvár rúško znižuje ich dôstojnosť, čo je nezmysel. Zuzana Čaputová s tým nemala vôbec problém, čím prispela k tomu, že občania začali nosiť rúška tiež,“ doplnil politológ, podľa ktorého by si mala zachovať nastolený spôsob výkonu funkcie.
„Dajú sa však očakávať aj menej bezproblémové dni. Ona ako právnička veľmi dobre vie, čo znamená nezávislosť justičného systému, preto sa aj tejto problematike venuje. Pri menovaní sudcov však môže nastať situácia, že jej prístup nebude identický s prístupom politických aktérov. Napríklad aj pri aktuálnej téme menovania generálneho prokurátora, o čom si myslím, že je predčasné vôbec uvažovať, môže nastať rozpor. V takých momentoch sa bude musieť postaviť za svoje konkrétne rozhodnutie a to nemusí byť celkom identické s tým, ktoré bude navrhovať vláda. Tu by som jej odporúčal, aby zotrvala na svojich pozíciách. To, čo presadzuje, je v poriadku a mala by si zachovať svoj striktný postoj aj za cenu istých konfliktov…“
Výzvy a osobné reflexie: Krehkosť ako sila a cesta k porozumeniu
Zuzana Čaputová sa nikdy nehanbila za svoju krehkosť a vníma ju ako súčasť svojej sily. „Ak máme odvahu priznať si, že sme občas slabí a krehkí, aj to môže byť vo výsledku našou silou,“ povedala v talkšou Trochu inak s Adelou. Prácu na sebe si Čaputová nespája len s rolou prezidentky, ale vníma ju ako celoživotnú cestu. Praktizuje zenovú meditáciu a snaží sa spoznávať svoje tiene a odhaľovať ich príčiny. V rozhovore ponúkla aj recept na únik z reality a mnohých prekvapila: „Ja roky praktizujem zenovú meditáciu. Je to jedna z možností, ako ujsť do ticha. Dodržiavam pri tom aj kresťanské sviatky, vôbec sa to nevylučuje.“ Táto prax jej pomáha udržať si vnútorný pokoj a nadhľad, ktoré sú vo vrcholovej politike nevyhnutné. Skutočná sila spočíva v pokoji a nadhľade. Nie náhodou patrí k atribútom demokracie schopnosť vymieňať si názory a kultúrne komunikovať, rešpektovať iných ľudí hoci aj s odlišnými postojmi. Tieto vlastnosti a kvality sa ukázali ako nevyhnutný predpoklad na to, aby ľudia dokázali vedľa seba existovať a tvoriť funkčnú spoločnosť.
Čaputová sa počas svojho pôsobenia v úrade stretávala s množstvom nenávistných a vulgárnych komentárov. Napriek tomu uviedla, že si nevie predstaviť, že by voči inému človeku cítila nenávisť. Považovala by to za vlastné zlyhanie. S odstupom piatich rokov od svojho nástupu do funkcie je presvedčená, že jednou z najväčších bŕzd nášho rozvoja je nekultúrnosť, najmä v politike, a množstvo konfliktov v našej spoločnosti. Nevraživosť sa stáva sprievodným znakom verejného života. Prelieva sa však aj do našich rodín, domácností, do bežných vzťahov medzi ľuďmi. Hrubosť, vulgárnosť a klamstvo nie sú prejavom sily, ale slabosti. Uchyľujú sa k nim slabí ľudia, na ktorých takéto správanie robí dojem, preto ho opakujú. Všetci potrebujeme viac láskavosti a porozumenia v komunikácii, v interakciách, a to aj keď spolu nesúhlasíme. Vlastne, najmä vtedy. Lebo stále oproti nám stojí človek, lebo všetci patríme do spoločnej ľudskej rodiny.
Dialóg Zuzany Čaputovej a šéfredaktora týždenníka Respekt Erika Taberyho trval viac ako dva roky a vyústil do knihy. Tabery sa snažil pochopiť, aké je byť ženou vo vrcholnej politike a matkou dcér, na ktoré útočia politici. Chcel vidieť človeka, ktorý z tejto roly nemôže vypadnúť ani na sekundu. Ženu, do ktorej si ľudia premietajú svoje frustrácie, ale aj nesplniteľné nádeje. Podľa Taberyho kniha umožní verejnosti vidieť mnohé udalosti v novom svetle a lepšie pochopiť, aké to je byť na vrchole politickej moci a navyše ženou.
Verejné vnímanie a súkromný život prezidentky
Od momentu, keď sa Zuzana Čaputová stala našou prvou prezidentkou, okamžite začala podliehať všeobecnému hodnoteniu svojho zovňajšku. Ženy v politike sú ešte stále tak trochu výnimkou a podľa mnohých odporcov sú podrobované omnoho väčšej kritike, ktorá niekedy hraničí až so šikanovaním. Pred vstupom do funkcie sa samotná prezidentka najviac obávala straty súkromia. Dnes priznáva, že sa skôr musela vyrovnať s tým, že je pod neustálym drobnohľadom. „Toto je úplne nová vec v mojom živote. Ako žena som hodnotená nielen z hľadiska výkonu právomocí, ale aj ostatných aspektov,“ uviedla.
Ako teda vníma verejné hodnotenie svojho vzhľadu? „Rešpektujem to, niekedy to závisí od miery detailu alebo zlomyseľnosti niektorých komentátorov, teda ľudí, ktorí komentujú statusy na sociálnych sieťach, ale v podstate to beriem ako súčasť sebavyjadrenia. To, že v tejto funkcii reprezentujem našu krajinu, úrad a súčasťou toho je aj vizuálna stránka. Ako žena mám prirodzene rada pekné oblečenie, čiže to beriem ako súčasť celkového pôsobenia a reprezentovania tohto úradu,“ priznala nám.
V pamäti mnohých ostalo hodnotenie známeho odborníka na etiketu Ladislava Špačka z Českej republiky. Bývalý protokolista Václava Havla okomentoval totiž inauguračný styling Zuzany Čaputovej ako nie veľmi vhodný. Šaty údajne nezakrývali niektoré problematické partie a tiež schovávali krk. Tento jeho postreh poriadne rozohnil česko-slovenské feministky. Tie možno nateraz ostanú prekvapené, pretože počas nášho telefonického rozhovoru Špaček jednoznačne zdôraznil, že omnoho podstatnejšia ako prezidentkin vzhľad je jej politika.
„Musíme si uvedomiť, že hoci sa prezidentom republiky stala žena, neznamená to, že sa táto funkcia nejako mení. Prezident je najvyšším predstaviteľom moci štátu. Zuzana Čaputová je výkonnou zložkou štátu, to znamená, že je najvyšším ústavným a politickým činiteľom. Práve preto po voľbách konzultuje, ako bude vyzerať povolebná koalícia, rozhoduje, koho poverí zostavením vlády… To nie je nejaká mechanická činnosť, ale politická úvaha, ktorú vedie po dôkladných politických konzultáciách. Keď sa však stala prezidentkou, mimochodom, pekná žena, máme tendenciu si skôr všímať, čo má na sebe, aké má šaty, ako má upravené vlasy, či jej rúško ladí so šatami a tak ďalej, ale to je úplne vedľajšie. To je veľmi povrchné vnímanie jej funkcie a s touto funkciou to súvisí veľmi málo. Som absolútnym zástancom toho, že prezidentku alebo prezidenta, teda kohokoľvek v tejto funkcii, musíme posudzovať predovšetkým podľa výkonu ústavnej funkcie, podľa politických činov, teda podľa toho, čo z človeka robí prezidenta/prezidentku. Všetky lifestylové alebo bulvárne postrehy o tom, ako sa správa, čo má na sebe, či má pokrčené šaty, či sedí správne, to sú úplne vedľajšie veci, aj keď verejnosť často zaujímajú viac.“ Čo sa týka jej prejavu a vystupovania, protokolista na druhej strane tvrdí, že našou prezidentkou sa stala absolútne dokonalá dáma. „Každým svojím pohybom, pohľadom, slovom, gestom vyjadruje noblesu a vysokú úroveň. Prezident alebo prezidentka sú do značnej miery reprezentantom národa. Ona reprezentuje Slovensko doma aj v zahraničí. Slováci k nej vzhliadajú tak, ako aj v minulosti ľudia vzhliadali k svojmu symbolu štátu. Veľkou výhodou je, že Slovensko reprezentuje absolútne perfektne, napríklad oproti nám v Česku, a to vám všetci závidíme.“
V súlade s protokolom má Ladislav Špaček k prezidentke len jednu výhradu. Tá sa týka súkromia a (ne)oznámeného vzťahu s exporadcom Jurajom Rizmanom. Pár tvoria údajne od konca minulého roka. Pravdivosť tejto informácie navyše potvrdili paparacovské snímky v médiách. O niekoľko dní neskôr sa k svojmu vzťahu verejne priznala aj samotná prezidentka, keď sa jej na to opýtala moderátorka Zlatica Švajdová Puškárová v markizáckom vysielaní. „Je to tak. Som šťastná a som za to vďačná,“ uviedla stroho. Podľa názoru odborníka je neprípustné, aby sa národ o takejto novinke z prezidentkinho života dozvedal prostredníctvom paparacovských záberov.
„Správne by to malo byť tak, že vzťah prezidentka ohlási, dá to verejne na známosť a médiá spolu s bulvárom ju nebudú prenasledovať. Ideálne je, ak to urobí v rozhovore, napríklad pre nejaký lifestylový časopis. Napríklad povie, že by sa chcela zdôveriť ešte s jednou zmenou vo svojom živote. Takto by sa to prirodzene dostalo na verejnosť. Podobne to urobil aj prezident Václav Havel, keď bol ťažko chorý a bol na operácii karcinómu pľúc. Navštevovala ho tam Dagmar Veškrnová a Václav Havel po tom, ako sa vrátil z nemocnice, v jednom z rozhovorov porozprával, aké ťažké chvíle prežíval v nemocnici, ale je rád, že sa z toho dostal. Následne uviedol: ‚A som šťastný, že pri mne v tejto najťažšej chvíli stála pani Dagmar Veškrnová, s ktorou sme sa zblížili.‘“ Podľa odborníka na etiketu by sme paparacovské spôsoby mali radšej prenechať spevákom, speváčkam, hercom, herečkám. V prezidentkinom prípade mala iniciatíva vyjsť z jej strany. „Zároveň musím podotknúť, že má viacero možností, ako sa môže pred médiami chrániť. Má ochranku, svoje chránené zóny… To všetko sa dá využiť, aby sa neobjavila v hľadáčiku fotografov, a radšej treba zvoliť aktívny prístup. Ona sama tak môže rozhodnúť, kedy, ako, akou formou zverejní informáciu zo svojho súkromia. Môže sa na to pripraviť, prípadne si to nacvičiť so svojimi poradcami a na základe toho potom všetko prebehne v pokoji…“ Len na pripomienku, pri problémoch vo vzťahu s Petrom Konečným zvolila Zuzana Čaputová vyššie spomínaný aktívny prístup a informovala o tom prostredníctvom sociálnych sietí ako prvá.
Prioritné oblasti a vplyv na budúcnosť Slovenska
V piatok 5. júna predstúpila prezidentka pred zákonodarný zbor so Správou o stave republiky, prvou od svojho nástupu do funkcie. Venovala sa v nej téme pandémie, ktorá v plnej nahote odkryla najzákladnejšie problémy Slovenska. Kríza podľa nej v prvom rade odhalila zraniteľnosť slovenskej ekonomiky postavenej predovšetkým na automobilovom priemysle. Práve preto by malo byť podľa nej dôležité podporiť domáce podnikanie, venovať sa zmenám v oblasti zdravotníctva, ktoré trpí nedostatkom pracovníkov, pripomenula tiež nízke finančné ohodnotenie práce ľudí v sektore sociálnych a zdravotných služieb, zvýšenú potrebu ochrany najslabších, podporu vedy, zmeny v školstve, justícii a prokuratúre.
Sama sa na zmenách plánuje podieľať a v najbližších rokoch sa chce osobne venovať najmä nasledujúcim oblastiam: „Som veľmi rada, že sa Slovensku darí. Minulý rok je toho dôkazom - Slovensko je lídrom v rámci regiónu, pokiaľ ide o záväzky týkajúce sa klimatických zmien. Som rada, že som ako jediná z regiónu dostala možnosť vystúpiť na klimatickom samite OSN. Naďalej sa chcem intenzívne venovať téme ochrany klímy a životného prostredia. Rovnako zmenám, ktoré sa týkajú oblasti spravodlivosti. Menujem sudcov všeobecných súdov, menovala som predsedu Najvyššieho súdu, kreujem personálne Ústavný súd, čakajú nás ďalšie systémové zmeny v súvislosti s prokuratúrou, políciou, súdnictvom. Sú to oblasti, na ktorých sa už teraz odborne podieľam a budem sa na nich podieľať aj naďalej,“ povedala nám prezidentka.
Poľaviť nechce ani v sociálnej oblasti. Len prednedávnom robila intenzívnu osvetu v téme domáceho násilia, ktoré situácia s pandémiou Covidu-19 ešte vyostrila. Zvlášť zdôrazňovala takzvaný inštitút vykázania, vďaka ktorému sa obete násilia nemusia obávať, že budú musieť odchádzať z domu a hľadať si náhradné bývanie. „Ak polícia zistí, že v danej domácnosti je podozrenie, že došlo k domácemu násiliu, tak vykáže práve páchateľa na pomerne dlhý čas. Môže ísť buď hneď do väzby, alebo mať nariadený zákaz priblížiť sa k tým, ktorým ubližoval. Obete môžu následne dostať právnu, sociálnu aj psychologickú pomoc a zobrať situáciu do vlastných rúk, zmeniť svoj život. O tejto téme som hovorila aj s policajným prezidentom a chcem osobitne oceniť iniciatívu viceprezidentky policajného zboru Jany Maškarovej,“ uviedla. Naďalej sa chce venovať téme starostlivosti o seniorov. „Ešte pred koronakrízou som sa v tejto oblasti snažila opakovane prebrať s ministrami a s krízovým štábom požiadavky týchto zariadení, pretože tam dochádzalo k istým deficitom.“
Prezidentka sa prihovorila v novoročnej chvíli posledný raz s odstupom piatich rokov od svojho nástupu do funkcie, kde sa okrem iného venovala aj postaveniu detí a mladej generácie. Aj odborníci nás upozorňujú, že medzi nami a mladou generáciou sa vytvára priepasť. Podľa mnohých výskumov sa mladí ľudia cítia nepochopení a osamelí. Musíme sa preto výrazne viac zaujímať o to, čo mladí ľudia prežívajú. Naše chyby, našu nevšímavosť a nezodpovednosť totiž bytostnejšie pocíti generácia dnešných mladých než ich rodičov. Prvoradou úlohou štátu v krízových situáciách preto musí byť adresná pomoc tým, ktorí sa nie vlastnou vinou ocitli na pokraji prežitia. Najviac ohrozené sú dnes neúplné, jednorodičovské rodiny a najmä deti. Pritom práve deťom a mladej generácii zostávame najviac dlžní. Napriek ťažkým rokom, ktoré máme za sebou, sa potrebujeme pozerať do budúcnosti s nádejou.
tags: #spravanie #caputovej #ako #dieta