Vzťah medzi rodičom, dieťaťom a učiteľom predstavuje základný trojuholník, v ktorom sa formuje budúcnosť žiaka. Na začiatku je všetko jednoduché. Vy ste ten, kto stanovuje hranice, určuje dieťaťu pravidlá a rieši prípadné vzbury. Keď drobec začne navštevovať škôlku, predpisy sa stále môžu dať ohnúť, zmäkčiť a prispôsobiť, najmä pokiaľ ide o súkromnú škôlku. Potom však oslávi šieste narodeniny, nastúpi do školy a zrazu väčšinu času jeho správanie podlieha obmedzeniam školského systému. A tu začínajú trecie plochy. Pravidlá doma a v škole sa totiž môžu občas líšiť.
Vzťah, ktorý si dieťa buduje so svojim učiteľom, je základ. Okrem toho však rovnako významnú rolu zohráva aj vzťah rodiča a učiteľa. Ak je pozitívny, má pre dieťa významný prínos. Výskumy dokazujú, že v takom prípade majú deti lepšie známky, pozitívnejší prístup ku škole a nevynechávajú hodiny. Často rodičia a učitelia dokážu spolu vychádzať, vyjsť si v ústrety, dohodnúť sa. Majú predsa rovnaký cieľ: spokojné dieťa s akademickým úspechom. Šikovný študent navyše odráža schopnosti vyučujúceho.
Komunikácia ako základný stavebný kameň
Aj v tomto prípade platí známe, že základ kvalitného vzťahu je v komunikácii. Niekedy rodičia komunikujú s učiteľmi len vtedy, keď niečo nejde podľa ich predstáv, čo k pozitívnemu naladeniu neprispieva. Rodičia by sa preto mali už od začiatku snažiť nadviazať dobrý vzťah, hovoriť s učiteľom a zúčastňovať sa na aktivitách organizovaných školou či triedou. Na druhej strane, aj učitelia by mali byť v nadväzovaní vzťahov s rodičmi aktívni a pozitívni. Obe strany sa môžu dohodnúť na spôsoboch, metódach a frekvencii komunikácie. Vedci napríklad zistili, že keď rodičia dostanú od učiteľa krátku správu na týždennej báze, v ktorej im oznámi návrhy na zlepšenie, pomohlo to zlepšiť prospech dieťaťa.
Každý vidí situáciu zo svojho pohľadu. Pomôže, ak budete u druhej strany predpokladať pozitívny motív jeho konania. Rodičia chcú pre svoje deti len to najlepšie, takže sa im ťažko počúva od učiteľa, že niečo nejde podľa ich predstáv. Učiteľ chce úspešných žiakov, preto je pre neho náročné prijať radu od rodiča, ako by mal svoje metódy v triede zmeniť. Efektívnejšie je postaviť sa na jednu stranu ako partner, než stáť oproti sebe v obrannom postoji.
Riešenie konfliktov a náročných situácií
Pred tým, než sa s horúcou hlavou a zmietaní emóciami rozbehnete za učiteľom, aby ste ho sfúkli za to, čo nepríjemné sa udialo s vaším dieťaťom, zastavte sa a dobre svoj plán zvážte. Vaše dieťa nie je jediné, ktoré danú triedu navštevuje, a preto sa svet netočí len okolo neho. Sťažnosť je deštruktívna činnosť a nijako nepomôže vzťahu rodič - pedagóg. Namiesto nej sa pokúste odhaliť, čo presne sa skrýva za sťažnosťou dieťaťa typu „učiteľka na mne sedí“. Pýtajte sa na detaily: „Čo konkrétne tvoja učiteľka povedala? Čo sa dialo vtedy v triede?“
Ide o pocity vášho dieťaťa, preto potrebujete aj pohľad učiteľky, aby ste si mohli spraviť ucelený názor. Ak sa rozhodnete ísť za učiteľkou, dohodnite si s ňou stretnutie vopred; priestor pri vyzdvihnutí alebo odovzdaní dieťaťa nie je najlepším riešením. Používajte všeobecnú terminológiu, aby ste učiteľku pozvali k riešeniu. Napríklad: „Prichádzam za vami s problémom, ktorému celkom nerozumiem, ale verím, že sa nám podarí nájsť spoločné riešenie v prospech Táničky.“
Ak cítite, že dieťa začína byť školou znechutené a učiteľka nerobí nič pre zmenu situácie, až vtedy prichádza na rad riaditeľka školy. Povedzte jej, čo ste už spravili a pozornosť venujte najmä tomu, ako to celé vníma dieťa. V každom prípade, počítajte s tým, že nebudete u učiteľky obľúbeným rodičom a môže to dieťaťu spôsobiť dodatočné ťažkosti. Posledným krokom, po tom, čo ste vyčerpali všetky možnosti riešenia, je ísť do tvrdého boja a požiadať o zmenu triedy.
Úloha školy v modernom svete
Napriek tomu, že rodičia nie sú priamymi prijímateľmi pedagogickej činnosti, majú v celom procese výchovy a vzdelávania svojich detí v škole nezastupiteľnú úlohu. Zmeny, ktoré sa udiali v rodičovstve, súvisia s vplyvom rozvoja psychológie dieťaťa, technológií, životného štýlu, ale aj s vplyvom kultúrno-spoločenských zmien. Tieto zmeny menia zažité predstavy, je na ne potrebné hľadieť cez „nové okuliare“.
Škola, ktorá rekonštruuje vykurovací systém v havarijnom stave, musí komunikovať otvorene. Pokiaľ deti chodia domov uzimené s neschopnosťou vysvetliť prečo, rodičov to pobúri. Pokiaľ škola zvolá stretnutie rodičov, alebo oznamom požiada rodičov o zhovievavosť, je to celkom iný spôsob komunikácie, ktorý pravdepodobne zaberie viac. Zdravú školskú klímu robí určitá prerozdelená zodpovednosť. Ak sa prehnaná služba rodičom stane nosnou hodnotou, pri pokuse o sprísnenie prístupu môže dôjsť k veľmi negatívnym reakciám.
Písomná komunikácia a jej kultúra
Významnú úlohu v komunikácii s rodičom zohrávajú aj poznámky, oznamy a žiacka knižka. Ich správne a rozvážne požívanie je mimoriadne dôležité. Písomné oznamy v žiackej knižke by mali mať skôr informačný charakter, nemali by byť príliš diskutabilné. Nie je nič horšie, ako keď slúži žiacka knižka ako „chat“ medzi učiteľom a rodičom. Štvoriadkové, či desaťriadkové poznámky si už skôr vyžadujú telefonát s rodičom, prípadne ústny pohovor.
Formulácia oznamu vypovedá o tom, do akej miery sa humanizovalo prostredie v škole. Napríklad namiesto strohej správy „Dobrý deň, váš syn ukradol vetrovku, príďte prosím do školy,“ je vhodnejšie zvoliť neutrálnejší tón: „Dobrý deň, potrebovali by sme sa s vami rozprávať o vašom dieťati, mohli by ste prísť prosím do školy?“
Mediácia v školskom prostredí
Mediácia v školskom prostredí prináša nový rozmer do riešenia konfliktov. Mediátor môže zohrať veľmi dôležitú úlohu pri riešení bežných sporov medzi deťmi, ale môže byť aj dôležitý pri sporoch medzi deťmi a učiteľmi, medzi učiteľmi navzájom, či učiteľmi a rodičmi. Škola, ktorá podporuje riešenie konfliktov mediáciou, dáva jasný signál, že podporuje neautoritatívne riešenia. V mnohých školách je stále zakorenený spôsob autoritatívneho riešenia problémov, čo súvisí najmä s pozíciou učiteľov ako hodnotiteľov detí.
Ron Clark a pohľad na partnerstvo
Uznávaný učiteľ Ron Clark, ktorý založil vlastnú akadémiu v Atlante, zdôrazňuje, že rodičia by nemali bojovať proti radám učiteľov. „Učitelia nie sú pestúnky, ale pedagógovia, teda vzdelaní odborníci, ktorí pracujú každý deň s deťmi a často vidia vaše dieťa v inom svetle ako vy,“ tvrdí Clark. Podľa neho je obrovským znakom nedôvery, keď rodičia žiadajú ďalšieho očitého svedka situácie. Takéto správanie ponižuje učiteľa a oslabuje rovnocenné partnerstvo medzi učiteľom a rodičom.
Clark tiež varuje pred „rodičmi-vrtuľníkmi“, ktorí sa vrhnú ochraňovať dieťa vždy, keď sa niečo pokazí. Takýmto prístupom rodičia dieťaťu vlastne ničia budúcnosť, pretože mu neumožňujú prejsť si potrebnými životnými lekciami. Domáca výchova dieťaťa má ísť ruka v ruke s výchovou a vzdelávania v škole a učiteľ a rodič by mali byť rovnocennými partnermi.
Vplyv rodinných kríz na školské prostredie
Stáva sa, že rodina dieťaťa prechádza krízou, akou môže byť rozchod partnerov, rozvodový proces, výskyt vážneho ochorenia, úmrtie v rodine či strata materiálneho zabezpečenia. Dieťa reaguje na krízu v prvom rade podľa úrovne jej zvládania v rodine, ale aj podľa individuálnych predispozícií. V úvode rozhovoru by mal učiteľ povzbudiť rodiča vyzdvihnutím jeho výchovných kompetencií a snahy. V prípade, ak učiteľ rodičovi neposkytne potrebný prejav úcty a akceptácie, môže dôjsť k uzatvoreniu sa rodiča pred spoluprácou.
Reflexia zmien vo výchove
V slovenskom školstve chýba reflexia zmien vo výchove, ktoré za poslednú dekádu nastali. Hoci je vzdelávací proces nastavený vcelku dobre, ten výchovný zaostáva. Rodičia sú prvými vychovávateľmi svojich detí, to je potrebné rešpektovať, ale škola významne dopĺňa proces výchovy. Je škoda, ak škola pristupuje k rodičom tak, že „dajte nám dieťa, my vieme, ako na to“. Ak škola a rodina nemajú rovnakú víziu, dieťa sa veľmi ťažko posunie žiadaným smerom a je v tom zmätok. Niekedy vnímam, akoby učitelia a rodičia boli dva tábory, ktoré idú proti sebe, hoci ide veľakrát iba o nepochopenie.
Diagnostika problémového správania v triede
Učiteľ ukončením príslušnej vysokej školy získava odbornú aj pedagogickú kvalifikáciu pre vyučovanie predmetov svojej aprobácie. V učiteľskej praxi sa však stretáva s rôznymi situáciami, ktoré mu signalizujú, že na reálne riešenie konfliktov mu chýbajú potrebné kompetencie. Na vyučovacej hodine môže sedieť žiak v poslednej lavici, ktorý nedáva pozor a rozptyľuje pozornosť spolužiakov tým, že píše na papier vulgarizmy.
Pozorovanie správania a jeho popísanie je len prvým krokom k dôslednej analýze v snahe nájsť vhodné riešenie. Môže to byť skúšanie hraníc učiteľa. Žiak môže reagovať neštandardne v dôsledku špecifických vývinových porúch, ktoré súvisia s oslabeným vizuomotorickým vnímaním, skríženou lateralitou, či rečovými poruchami. Ak učiteľ reaguje nevšímavosťou, je príčinou chýbajúca kompetencia riešiť problémové správanie, alebo je problém v zlej pedagogickej diagnostike?
Úloha vedenia školy
Riaditeľ školy je v procese práce s problémovým žiakom a jeho rodičom dôležitou autoritou. Ak sa konflikt dostane priamo k riaditeľovi, situáciu treba považovať za vážnu. Prístup lídra školy je rozhodujúci. Riaditeľ, ktorému záleží na kultúre školy, kvalite vzťahov a prevencii, poskytuje učiteľom podporu, pomoc, usmernenie, konzultáciu, kontakty na odborníkov a v prípade potreby sa stáva mediátorom riešenia názorových nezhôd.
Každá situácia, ktorá je svojou podstatou problémová, môže z hľadiska vplyvu zainteresovaných osôb prinášať rôzne riešenia. Ak popíšeme iba správanie problémového žiaka a nepozrieme sa na tieto problémy v kontexte vplyvu ďalších osôb, naše závery nemusia viesť k želateľnej zmene. Individuálne rozhodovanie je ovplyvňované vedomosťami, hierarchiou hodnôt, postojmi a motívmi všetkých zúčastnených strán v tomto zložitom, no nesmierne dôležitom procese vzdelávania a výchovy.
tags: #spravanie #dieta #rodic #ucitel