Stanka Kašperová je nepochybne jednou z najvýraznejších osobností súčasného slovenského umeleckého a mediálneho prostredia. Rodáčka z Rimavskej Soboty sa úspešne venuje herectvu, moderovaniu či dabingu, pričom jej tvár a hlas sú známe širokej verejnosti nielen vďaka televíznym obrazovkám, ale aj z divadelných dosiek a ušľachtilej charitatívnej činnosti. Mnohí ju poznajú najmä vďaka účinkovaniu v televíznej šou Milujem Slovensko, kde sa objavila v pozícii kapitánky aj ako účinkujúca. Okrem toho však hviezdi aj v Divadle Jonáša Záborského v Prešove a s bezhraničnou oddanosťou sa venuje projektu Červený nos Clowndoctors, prinášajúc smiech a radosť hospitalizovaným deťom. Jej život je spojením talentu, empatie a neúnavnej práce, čo z nej robí inšpirujúcu postavu pre mnohých. Napriek všetkým profesijným povinnostiam si Stanka dokáže nájsť čas aj na rodinu, ktorá je pre ňu kľúčovým pilierom jej bytia.
Korene a Domov: Výchova v Gemeri a puto s Rimavskou Sobotou
Hoci Stanka Kašperová žije už pätnásť rokov v Prešove, stále sa rada vracia na Gemer, ktorý berie ako najlepší región na Slovensku. Je rodáčkou z Rimavskej Soboty a na toto mesto nezanevrela, hoci už niekoľko rokov žije neďaleko Prešova. Dvojnásobná mamička sa domnieva: „Som veľmi rada, že som sa narodila do regiónu, v ktorom na každom jednom kroku môžem počúvať o úspešných ľuďoch, rodákoch, ktorí dosahujú obrovské ciele, pretože sú empatickí.“ Jej presvedčenie o silnej identite tohto regiónu je hlboké. „Pochádzame totiž z regiónu, kde sme si museli všetko vydobyť, museli sme byť pracovití, aby sme sa niekde dostali. Nemali sme možnosti v tomto regióne, a to nás prinútilo viac na sebe pracovať a byť vďační za to, kde sme,“ vysvetľuje svoje vnímanie miesta, odkiaľ pochádza. Rimavská Sobota je podľa nej liaheň talentov a fandí všetkým ľuďom, ktorí sa rozhodli tam žiť.
Stanka si s láskou spomína na svoje detstvo a formovanie v rodnom meste. „Vyrástla som v Základnej umeleckej škole, Centre voľného času a aj v Dome kultúry,“ hovorí, zdôrazňujúc význam týchto inštitúcií pre jej umelecký rozvoj. Nezanevrela na folklór a divadlo, ktoré ju sprevádzali od útleho veku. Do folklórneho súboru chodila od šiestich rokov a od tohto veku tancovala folklór, kým jej starý otec viedol folklórny a divadelný súbor. Už ako dieťa chodila na divadelný krúžok, čo svedčí o jej včasnej väzbe na scénické umenie. Dnes je neskutočne šťastná, že Rimavskú Sobotu podchytili ľudia, ktorí sú generačne jej príbuzní a vždy mali takú ambíciu dostať mesto na viditeľné miesto. Myslí si, že sa im to aj darí. Je rada, keď sa v meste niečo deje, a keď si zoberieme štatistiku úspešnosti vo svete, Soboťania v nej majú veľké zastúpenie. Spomína si aj na fantastický amfiteáter a dúfa, že sa ešte využíva, pretože bol takou značkou toho, že sa dajú robiť aj veľké akcie. S úsmevom si vybavuje všetky akcie, ktoré organizoval Dom Kultúry alebo Centrum voľného času.
Jej puto k rodnému kraju sa prejavuje aj v oddychových aktivitách. Stíha oddychovať napríklad na chate na Brádne, mieste, ktoré pre ňu znamená skutočnú dovolenku, a kde dokonca pomáhala pri záchrane potoka proti vysychaniu. Teší ju, že aktivisti tento región propagujú, poľudšťujú a prednášajú turistom. Hreje ju pri duši, keď vidí, ako to tu žije, a spomína na Cestu Márie Széchy, ktorú prešla a označila za „neskutočnú.“ Prešov je pre ňu mesto, kde si vytvorila prítomnosť, no Rimavská Sobota je už miesto, kam chodí za spomienkami. Jej život je tak prepojený s oboma regiónmi, pričom si cení pokojnejšie prostredie Prešova a blízkeho okolia.
V detstve však mala aj neľahké chvíle. Spomína si, že mávala problémy kvôli farbe pleti, ktorú mala v lete hnedšiu. „Bola som fyzicky a aj slovne napádaná. Bola tu silná skinheadská komunita,“ zaspomínala si na nepekné chvíle z detstva Stanka, ktorá dnes odporúča deťom veľa aktivít, aby sa hlavne mali radi a počúvali hlas svojho srdca. Tieto skúsenosti z mladosti nepochybne prispeli k jej empatii a pochopeniu pre osudy iných. Napriek všetkým povinnostiam sa jej podarilo počas nedávneho obdobia, keď boli divadlá zatvorené, spolu s rodičmi v Rimavskej Sobote dať do poriadku dve chaty a rodinný dom, čím využili čas na tieto aktivity a upevnili rodinné väzby.
Umelecká Dráha a Výzvy: Od amatérskeho divadla po profesionálne javisko
Stanka Kašperová je herečkou s bohatými skúsenosťami, ktorá si prešla cestu od amatérskeho divadla a folklóru až po profesionálne javisko. Aktívne divadlo robí už pomaly dvadsať rokov, pričom desať rokov sa pohybovala v amatérskom divadle a folklóre. Pôsobí v Divadle Jonáša Záborského v Prešove, kde je stálou herečkou a kde v septembri bude začínať jej štrnásta sezóna. Jej vzťah k divadlu je hlboký a osobný. „Milujem divadlo. A vlastne aj doteraz som prijímala a prijímam ponuky ,na západ‘ a čas strávený na cestách z východu na západ využívam vo svoj prospech,“ hovorí, pričom spomenula, že obmedzila cestovanie autom a väčšinou využíva vlakovú dopravu. Divadlo je pre ňu chrám, pred ktorým je vždy pokorná. S vážnosťou a s odovzdaním k nemu pristupuje, považujúc ho za miesto, kde nachádza zmysel a hlboké spojenie s ľuďmi.
Počas svojej kariéry sa Stanka stretla s rôznymi hereckými výzvami. Spolupracovala s režisérkou Júliou Rázusovou na hre Nebezpečné známosti, ale aj s režisérmi Jakubom Nôtom a Michalom Náhlíkom. Režisér Michal Náhlík napríklad pôvodný Preissovej text, drámu Její pastorkyňa z roku 1890, posunul smerom k dnešku a do štruktúry drámy vnáša prvky absurdného divadla, grotesky a komiksu. Bola to práve postava Jenofky z predstavenia Jej pastorkyňa, ktorou vstúpila do Divadla Jonáša Záborského ešte ako hostka počas štúdia na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Pamätá si ju najmä preto, že musela prekonať strach z nepoznaného a z nového kolektívu. Mala veľký rešpekt pred titulom a režisérom a potrebovala sa v novom kolektíve nejakým spôsobom zapísať.
Aj keď ju mnohí vidia ako komičku a v komediálnej rovine sa cíti ako ryba vo vode, jej skutočnou vášňou je satira, tragikomédia alebo dráma. Myslí si, že nám hercom sa také polohy lepšie stvárňujú a diváci to vedia lepšie precítiť. „Ľudia ma vidia ako stále veselú Stanku Kašperovú, ale keď sa premením na divadelnú postavu, tak som radšej v tých hlbších, viac premýšľavých, dramatických a temných polohách,“ približuje svoj prístup k herectvu. Svedčí o tom aj predstavenie Její pastorkyňa, ktoré bolo prijaté s prekvapivou atmosférou hlavne mladšou generáciou, a to keď sa to odprezentovalo pre diváka. Stanka Kašperová je presvedčená, že divadlo na východe je veľmi tvorivé a geniálne. Nehanbila sa za svoj spev, hoci ho nikdy neštudovala a nazýva ho šansónovým. Pripravujú aj obrovský muzikál Jesus Christ Superstar, svetlo sveta uzrie na jeseň tohto roku, čo je americká produkcia. Ľudia v nich uvidia nielen hercov, ale aj tanečníkov a spevákov.
Okrem divadelných dosiek má Stanka aj seriálové a filmové ponuky, za čo je vďačná. No jej deti ešte potrebujú svoju mamu doma a je skôr činoherná herečka, takže nebude cestovať a robiť kariéru teraz. „To počká pár rokov,“ doplnila s úsmevom. S tým súvisí aj jej životná filozofia, ktorú si osvojila počas pandemického obdobia. Rozmýšľala nad tým, či umelecká činnosť a my umelci máme nejakú hodnotu v tejto spoločnosti. Hoci má pocit, že sú veľmi rýchlo nahraditeľní a ich umenie nie je až tak podstatné pre spoločnosť, na druhej strane si však myslí, že by sme žili veľmi chladný a technický život, ak by nebolo umenie. Uvedomila si, akí sme zraniteľní, nahraditeľní a pominuteľní. Chýbala jej spoločnosť a kontakt s divákom. Má skúsenosti aj s kamerou, no je činoherná herečka a bezprostredný kontakt s divákom jej veľmi chýbal. Svoj životný úmysel zhrňuje jednoducho: nezastať, ale tvoriť, mať chuť a entuziazmus. Na otázku, prečo chce niekto robiť divadlo, odpovedá otázkou, či naozaj chce takto ako ona odchádzať každý deň domov. Ak povedia áno, praje im veľa šťastia a idú do toho. Jej prístup k divadlu je tak naplnený pokorou, zodpovednosťou voči sebe samej, voči dielu, autorovi a divákovi.
Televízna Popularita: Stanka Kašperová v Milujem Slovensko
Pre širšiu verejnosť sa Stanka Kašperová stala známou vďaka účinkovaniu v obľúbenej televíznej šou Milujem Slovensko. Deviata séria šou Milujem Slovensko prinesie aj návrat exkapitánky za hráčsky pult. Stanka Kašperová, ktorá svojim tímom šéfovala v siedmej sérii v roku 2018, si v tej aktuálnej edícii príde po tretíkrát otestovať svoje vedomosti a hlavne sa zabaviť v pozícii účinkujúcej. Táto zmena vyvoláva otázky, ktorú rolu vníma ako vhodnejšiu. „Pozícia kapitánky je zodpovednejšia hlavne smerom k tým, ktorí stoja vedľa mňa,“ vysvetľuje. „Viem po kom som pozíciu vtedy zdedila a vedomosti Adely nezíska človek len tak.“ Ako rodáčka z Rimavskej Soboty prezradila, do šou nejde len sa zabaviť, ale poškuľuje aj po víťazstve. „Šou Milujem Slovensko je o súťaži a súťaživosti a nielen o tom, aby sme si to užili. Diváci chcú vidieť naše sústredenie a reakcie, ktoré nie sú pre nás bežné.“
Milujem Slovensko (8.3.2024)
Šou Milujem Slovensko si ešte v roku 2018 prešla zásadnou zmenou. Ostrieľanú dvojicu kapitánov Adelu Vinczeovú a Dana Dangla vtedy vymenili za herečku Stanku Kašperovú a Juraja Šoka Tabačka. Na ich adresu sa zniesla kritika ešte pred spustením relácie a mnohí diváci z nich neboli nadšení ani neskôr, neustále ich porovnávali s Adelou a Danom. Stanka, rovnako ako aj Juraj, sa na celý projekt pozerali absolútne pokorne, pohodovo a bez potreby v niečom sa porovnávať alebo sa stotožňovať s Adelkou alebo s Danom. Pre nich sú veľkými osobnosťami nielen v rámci tohto projektu, ale aj v rámci ich bezprostrednosti a humoru. Herečka však chápe, že všetci ich napriek tomu porovnávať budú. Snažili sa však vytvárať si vlastné vnímanie tejto šou a ponechať si to ozajstné ľudské, čo je v nich, a posunúť ho čo najprirodzenejšou formou aj divákovi. Neprežívať, len si to užívať - to bola rada od Adely Vinczeovej, ktorú si Stanka zobrala k srdcu.
Nahradiť Adelu Vinczeovú na poste kapitánky bol pocit veľkého rešpektu, no napriek tomu sa z toho „neposkladala.“ Adela je geniálny človek, no každý z nás je v niečom taký. Stanka najmä nechcela nikomu prekážať, chcela, aby bola dobrá atmosféra a aby sa bavila. Tam o nič viac nejde. Nijako sa nepripravovala, lebo keď človek nemá nejakú vedomosť, treba si to priznať. Stanka považuje Milujem Slovensko za svoj obľúbený televízny projekt, ktorý nemá napozeraný len ona, ale celá jej rodina a deti. Sledovali ho ako svoj pravidelný piatkový rodinný TV program. Celá atmosféra, ktorá sa prirodzene šíri reláciou, je tou najfantastickejšou zmesou, ktorú si môže divák vychutnať. Odvysielané časti má hlboko vryté v pamäti a stále ju inšpirujú. Netreba zabudnúť na to, že je to absolútne spontánna zábava a okrem iného má aj silný edukatívny a rodinný rozmer.
Jej účinkovaním v tejto šou nešlo o čisto moderátorskú linku, ale skôr o pozíciu kapitána, niekoho, kto stojí za svojím tímom, podporuje ho, čerpá z neho a spoločne ako silný celok vytvára tú správnu súťaživú atmosféru. Stanka miluje súťaže, výzvy a užíva si spontánnosť reakcií a pocit fantastickej energie, ktorú táto relácia prirodzene má. Každý z nás má iné prednosti a tou jej je asi „človečenskosť“ a spontánnosť. Verí, že všetko, čo robí, má ten najprirodzenejší úmysel. Hoci navonok to vyzerá veľmi jednoducho, len tak si súťažiť pred kamerami a ešte sa pri tom aj baviť, realita je trochu iná. Neexistuje kľúč k tomu, ako zabávať ľudí, lebo relácia vzniká tu a teraz. Okrem Martina a réžie nikto z účinkujúcich netuší, aká súťaž, či aké súťažné zadanie bude nasledovať, a preto je to pre nich o to napínavejšie a zábavnejšie. S úsmevom dodáva, že pre svoje deti je určitým spôsobom kúzelníčkou, keď nevedia pochopiť, ako dokáže byť v jeden moment na dvoch miestach naraz.
Poslanie Smiechu: Červený Nos Clowndoctors a práca s deťmi
Stanka Kašperová je nielen herečkou a moderátorkou, ale aj členkou Občianskeho združenia Červený nos Clowndoctors, kde pôsobí už takmer pätnásť rokov, konkrétne štrnásť rokov je aktívnou členkou. Táto činnosť predstavuje jej druhé „naj“, pretože nejde len o odovzdávanie emócií, ale aj o ich spätnom prijímaní, a to je podľa nej úžasné. Profesionálne vyškolení zdravotní klauni prinášajú smiech, radosť a psychickú pohodu hospitalizovaným detským pacientom v nemocniciach, ako aj seniorom v domovoch. Ich práca má obrovský presah, pretože deťom pomáhajú psychicky zvládnuť často náročné liečebné procedúry a rodičom prinášajú úľavu v ťažkých chvíľach.
Táto práca je veľmi emotívna, veď sama má dve deti. Už sedem rokov sa na to pozerá trošku inou optikou, avšak je to pre ňu veľká hodnota a ešte s väčšou sa vracia domov. Je presvedčená, že každý človek sa pre niečo narodí. Ak nájde v sebe silu, ktorá v ňom je, a myslí si, že po vnútornej sebareflexii túto silu v sebe objavila, tak sa rozhodne kvôli tomu, že chce pracovať a pomáhať. Rozhodla sa byť klaunkou, pretože je to niečo, čo ju ako herečku absolútne inšpiruje, dáva jej priestor sa vnútorne realizovať a vďaka čomu nachádza v sebe úplne iné hodnoty, ktoré môže potom preniesť aj do divadelného prostredia. A hlavne ju to učí spoznávať samu seba, vytvárať svoj hodnotový rebríček.
Pandémia zasiahla aj jej prácu v Červených nosoch, no všetko prebiehalo on-line formou. „Naša práca je hlavne o komunikácii, dotyku, pohľade do očí a o bezprostrednom kontakte, ale našli sme nový kľúč na fungovanie, lebo sme sa nechceli úplne odpojiť od nemocníc a seniorských centier,“ uviedla usmievavá umelkyňa. On-line to bolo pre ňu stokrát ťažšie, ale posunulo ju to a naučila sa pracovať takouto formou. Zaujať musela slovom a myšlienkou a mať väčší záujem. Rozhovory s chorými deťmi fungovali od polhodiny do hodiny, nešlo o veľkú šou, ale o vypočutie detičiek na pravidelnej báze. Robili rôzne minivideá, reláciu, online klauniády s konkrétnymi pacientmi na detských oddeleniach, ale aj so seniormi či lekármi.
„Pol roka už opäť navštevujeme nemocnice, no už zasa sa situácia začína zhoršovať. Berú nás však ako zdravotnícky personál, čo je oveľa lepšie. Pochopili naše poslanie, že deti dostávame do psychickej pohody,“ ozrejmila herečka, ktorá rada prináša radosť a úsmev na tvárach. Profesionálne vyškolení klauni na Slovensku, ktorých je momentálne 65 (keď Stanka začínala, bolo ich dvanásť), robia 220 až 250 návštev mesačne, nechodia tam raz za mesiac. Táto pravidelnosť je dôležitá, pretože deti presne vedia, v ktorých dňoch prichádzajú. Je to obrovská záťaž a je to vyčerpávajúce, ale funguje tam spätný mód. Keď človek niečo odovzdá, zároveň niečo dostane späť. Deti na nich veľmi dobre reagujú a personál tiež, čo je ich spätná väzba, že to robia dobre. Stanka zdôrazňuje, že nie oni sa pýtali do nemocníc, ale všetky nemocnice si pýtali ich, čo je veľmi fajn. Keď klaunuje, nejde za seba ako Stanka Kašperová, ale ako sestrička Vydarená, jej smútok alebo žiaľ nasadením červeného nosa a oblečením si umeleckého kostýmu odchádza do úzadia a ona sa nadýchne do niekoho úplne iného. Pomáha jej to, keď pocíti s deťmi, či seniormi interakciu a vzájomne vidia, že si rozumejú. Pozrú si do očí a vedia, že sa akceptujú, že si navzájom pomáhajú. Po odchode z nemocnice alebo akéhokoľvek liečebného zariadenia si človek sám v sebe vie zhodnotiť, čo je pre neho dôležité, prečo sa narodil a akú má veľkú silu na to, aby menil svet.
Rodina a Hodnoty: Život herečky a matky na lazoch
Hoci je Stanka Kašperová herečkou, moderátorkou a oddanou klaunkou, jej prioritou je rodina. Je matkou dvoch školopovinných detí - deväťročnej dcéry Barborky a šesťročného syna Tomáša. Jej manželom je someliér Marek. Rodina je pre ňu neoceniteľným darom. „Mám tridsaťšesť rokov a som šťastná, že som si pred desiatimi rokmi vybrala taký veľký projekt - byť mamou. Mám doma deväťročnú dcéru a šesťročného syna, nič lepšie sa mi v živote nemohlo stať,“ vyznala sa herečka. Počas nedávneho obdobia, keď boli divadlá zatvorené, bola na polovičný úväzok pedagogičkou, na štvrtinový úväzok kuchárkou a zároveň aj práčkou. Absolvovali asi milión výletov, a ten čas strávený s deťmi sa nedá popísať ani ohodnotiť, bol geniálny.
Napriek tomu, že pracovne pôsobí na východe a aj na západ dochádza kvôli ponukám, snaží sa čas strávený mimo domova minimalizovať a efektívne využívať. „Mám tu rodinu, ktorú by som nerada niekam presúvala, je nám tu prirodzene. Je pravda, že je nám smutno vždy, keď musíme ísť od seba, ale to je v našom poslaní absolútne prirodzené,“ hovorí. Stanka s rodinou býva kúsok pri Prešove, v jednej dedinke na lazoch v malom, no milom domčeku s božským výhľadom. Bol to s manželom ich spoločný sen, keďže obaja vyrástli v domoch, majú k prírode veľmi blízko a hlavne toto rozhodnutie urobili aj kvôli deťom. Bývanie na lazoch je pre ňu absolútnou voľnosťou a veľmi jej vyhovuje pokojnejšie prostredie.
Stanka, hoci pôsobí ako aktívny človek, zdôrazňuje, že nie je ani prvá, ani posledná, ktorá to takto má. Napriek tomu, deti aj manžel sú už veľkí a čas, ktorý pracovne trávi v hlavnom meste, nie je vôbec tak časovo náročný, aby to nejakým spôsobom pociťovali a ovplyvnilo to chod jej rodiny. Deti sa narodili herečke a je na ne hrdá, rovnako ako aj ony na ňu. Všetko, čo robí, robí s najväčšou pokorou. Ponechala si divadlo a Červené nosy a musela upustiť od pedagogickej činnosti, ktorú vymenila za rodinu. „Keby som bola karieristka, tak už som niekde inde, lebo tých ponúk bolo a je skutočne veľa. Ale ja som z malého mestečka, z malého domčeka a to, čo som dostala od mojich rodičov - prírodu, záhradu, rodinný pokoj - by som chcela venovať aj svojim deťom,“ vysvetľuje svoju životnú voľbu. Pre ňu je dôležité mať doma pokoj a zázemie, ktoré môže plne venovať svojej rodine.
Pohľad do Duše Umelkyne: Filozofia, sny a obľúbené miesta
Stanka Kašperová je osobnosťou, ktorej život je prepletený nielen profesionálnymi úlohami, ale aj hlbokou filozofiou a hodnotovým rebríčkom. V bežnom živote jej vie vyčarovať úsmev úplná maličkosť. Hovorí, že keď sa jeden k druhému správame krásne, keď jeden druhého dokážeme prekvapiť, objať, porozprávať sa, podať ruku alebo sa pozrieť z očí do očí, to sú veci, ktoré my ľudia zabúdame robiť. Obáva sa, že sa bojíme kontaktu s problémami iných ľudí a uzatvárame sa sami do seba, držíme emócie pod pokrievkou. Verí, že keby sme dôverovali ostatným, keby sme boli otvorenejší, stali by sme sa silnejšími, srdečnejšími a dokázali by sme oveľa viac. Táto otvorenosť a empatia sú jej neoddeliteľnou súčasťou.
Stanka neustále hľadá inšpiráciu a sebarealizáciu. Myslí si, že každý človek sa pre niečo narodí, a ona vo svojom živote objavila silu pracovať a pomáhať. Herectvo je pre ňu niečo, čo si vyžaduje nielen kreativitu, ale aj množstvo energie. Strieda divadlo, Červené nosy a pedagogickú činnosť, čo jej pomáha udržiavať rovnováhu a čerpať energiu z rôznych zdrojov. Jej práca v nemocnici, kde sa dennodenne stretáva so životom a smrťou, je mimoriadne náročná. Ak by ju mali tieto veci ovplyvňovať aj v súkromnom živote, poznačilo by to aj jej správanie sa k deťom alebo jej umelecký výkon. V zákulisí divadla, najmä vo fajčiarni, nachádza priestor pre hlboké rozhovory s kolegami, ktorí sú jej priateľmi, rozprávajú sa o prežitom a o tom, čo idú v daný večer uviesť. Je to pre ňu magický priestor, ktorý nezameniteľne patrí k divadelnému svetu.
Stanka, ktorá bola hosťkou u Adely Vinczeovej v jej relácii Spojky, prezradila, že miesto na Slovensku, kam sa rada a opakovane vracia, je malá, dnes už bývalá dedinka, ktorá je mestskou časťou Hnúšte a má len 28 obyvateľov. Okrem toho, že je hrdou rodáčkou z Rimavskej Soboty, má taký dar, že keď žije v Paríži, cíti sa ako Francúzka, a v Taliansku je Talianka. Vie, že už aj zabudla po maďarsky, ale rozumela možno na deväťdesiat percent všetkému. Nemôže povedať, že je východniarka, alebo Soboťanka. Jej identita je plynulá a prispôsobivá. Prešov je pre ňu mesto, kde si vytvorila prítomnosť, zatiaľ čo Rimavská Sobota je miestom, kam chodí za spomienkami.
Vo svojej umeleckej dráhe sa Stanka Kašperová nezastavuje a s chuťou a entuziazmom pristupuje k novým projektom. Spomína si na obľúbené predstavenia ako Jej pastorkyňa a Lakomec. Hovorí aj o tom, ako sa spomienky na javisku obrusujú, ale pocit, prečo je tu, na to sa nezabúda. Opísala jednu smiešnu a jednu tragikomickú situáciu z predstavení. Jedna sa udiala počas komédie Všetko najlepšie, keď spadla a zodrela si celú kožu na nohe. Diváci zhíkli, no musela hrať ďalej. Druhá bola spontánna, keď sa spolu s kolegom smiala na javisku tak intenzívne, že im to trvalo dve minúty a diváci sa smiali s nimi. Toto sú momenty, ktoré ju napĺňajú a nabíjajú. Je presvedčená, že divadlá na východe sú tvorivé a geniálne, no je smutné, že hlasy bratislavských hercov dominujú dabingu, hoci hlasy a potenciál na východe sú. Jej život je pre ňu rodina a divadlo, a hoci má filmové a seriálové ponuky, jej rozhodnutie je jasné - zostať verná svojmu súčasnému životu. Verí, že prísť na to, prečo človek chce byť umelcom, je kľúčové, a s pokorou ku všetkému, čo robí, kráča svojou jedinečnou cestou.
tags: #stanka #kasperova #narodenie