Podstata a kriminologický rozmer stalkingu
Viktimologicky je zaujímavým trestným činom trestný čin nebezpečného prenasledovania, tzv. stalking, ktorého podstata spočíva v tom, že dlhodobo, systematicky a často dochádza k psychoteroru, ktorého sa dopúšťa známy, no i neznámy páchateľ. Stalking je považovaný za zločin 90. rokov 20. storočia, pretože v tomto období fenomény prenasledovania na seba strhávajú výraznejší záujem odborníkov, ktorý bol vyvolaný skutočnými prípadmi prenasledovania prominentov, trpiacich nevyžiadanou a obťažujúcou pozornosťou svojich obdivovateľov. Pokiaľ ide o pôvod anglického slova stalking, tak v reči lovcov znamenal ,,stopovanie, respektíve stopovaním uštvať lovenú zver k smrti.“ Z pohľadu kriminológie je stalking definovaný ako úmyselné, svojvoľné prenasledovanie a obťažovanie inej osoby, ktorá znižuje kvalitu života a ohrozuje jej bezpečnosť.
Jeho priamym následkom je závažné narušenie súkromia, osobnej slobody a ľudskej dôstojnosti obete, pričom v závažnejších prípadoch môže takéto nebezpečné prenasledovanie poškodiť duševné i telesné zdravie obete, či dokonca ohroziť jej život. Stalking ako sociálno-patologický jav bol do nášho právneho poriadku zakotvený 1. septembra 2011 v podobe trestného činu nebezpečného prenasledovania, kedy sa Slovenská republika zaradila medzi krajiny, kde je nebezpečné prenasledovanie kriminalizované a klasifikované ako trestný čin.
Behaviorálne prejavy a formy prenasledovania
Správanie stalkerov je po javovej stránke značne rozmanité. Prenasledovateľ môže používať ilegálne prostriedky (napríklad ničenie cudzích vecí, ohováranie, podvody), ale tiež zákonné a všeobecne neškodné postupy (posielanie listov alebo darčekov, telefonovanie a pod.). K rafinovanejším spôsobom správania sa páchateľa patrí umiestňovanie písomných odkazov na pracovný stôl obete, za stierače auta, či dokonca priamo do jej vozidla. Do tejto skupiny behaviorálnych aktivít patrí rovnako aj zasielanie rôznych vecí alebo menej symbolických predmetov, prípadne ich zanechávanie v blízkosti obete.
Do tejto skupiny spadajú tiež všetky aktivity prenasledovateľa, ktorými chce dostať obeť pod tlak. Môže ísť o poškodzovanie jej majetku (prepichnutie pneumatík u vozidla, uskladnenie odpadu na jej pozemku), vniknutie do jej súkromia za účelom odcudzenia určitých symbolických vecí (fotografie, osobné fotografie, spodné prádlo). Zvláštne sú napríklad aj útoky voči domácim zvieratám. Tento štýl je označovaný ako ,,stalking by proxy“ a registrujeme ho asi v tretine prípadov prenasledovania. Páchateľ presvedčivo zmanipuluje svoje okolie a niekedy aj okolie obete. Cyberstalking predstavuje zvláštnu podobu stalkingu. Tento pojem po prvýkrát použil Deirmenjian a charakterizoval ho ako stalking v kybernetickom priestore, teda prenasledovanie prostredníctvom internetu.
Typológia páchateľov a motivačné vzorce
Prenasledovanie je dnes vnímané ako zastrešujúci pojem, ktorý zahŕňa rôzne druhy alebo typy tohto komplexného javu. Zatiaľ najznámejšiu typológiu prenasledovateľov vypracovali Boon a Sheridan, ktorí vychádzali z detailnej analýzy 124 prípadov prenasledovania.
- Prenasledovanie ex-partnerom: Až 50 % všetkých prípadov zahŕňa práve prenasledovanie ex-partnerom. V priemere sú bývalí partneri násilnejší než neznámi prenasledovatelia. Motivácia k prenasledovaniu vyplýva už zo skoršieho vzťahu. Prenasledovateľ sa cíti ako odvrhnutý partner a vo svojom prežívaní je pripútaný k minulosti.
- Prenasledovanie „poblázneným obdivovateľom“: Výskyt tohto javu sa pohybuje zhruba okolo 18 %. Terč záujmu je skôr objektom lásky, než ohrozenou obeťou. Stalker nemá v pláne vyvolenej osobe škodiť a ubližovať jej, nakoľko jeho správanie zahŕňa prvky adorovania, obdivu a milostného pobláznenia.
- Fixovaní prenasledovatelia: Rozlišujú sa menej nebezpeční, ktorí majú zachovaný kontakt s realitou, a fixovaní prenasledovatelia so zvýšenou nebezpečnosťou, ktorí sa vyznačujú závažnejším stupňom psychického narušenia.
3 True Crime Bodycams That Revealed The MOST Chilling Behavior
Násilie na deťoch: Globálny a spoločenský rozmer
Násilie páchané na deťoch je celospoločenský problém, ktorý presahuje sociálne vrstvy a má závažné dopady na ich fyzický, psychický a sociálny vývoj. Takmer tri zo štyroch detí vo veku od 2 do 4 rokov sú vystavené fyzickým trestom alebo psychickému násiliu zo strany rodičov alebo opatrovateľov. „Výskum ukázal, že deti, ktoré nezažili násilie a zdravo sa vyvíjajú, sa v detstve i dospelosti menej pravdepodobne dopúšťajú násilia,“ uvádza sa v Dohovore o právach dieťaťa.
Násilie na deťoch má mnoho podôb:
- Fyzické týranie: Zahŕňa úmyselné ublíženie alebo zranenie, často zanechávajúce viditeľné stopy ako modriny či zlomeniny.
- Sexuálne zneužívanie: Akákoľvek sexuálna aktivita, ktorej dieťa nerozumie alebo s ktorou nemôže súhlasiť.
- Psychické týranie: Zosmiešňovanie, ponižovanie, vyhrážanie, izolácia a neustála kritika.
- Zanedbávanie: Neschopnosť uspokojiť základné fyzické a psychologické potreby dieťaťa.
Dôsledky násilia a mýty v spoločnosti
Dlhodobé emocionálne následky môžu zahŕňať depresiu, nízke sebavedomie, úzkostné poruchy a ťažkosti pri vytváraní a udržiavaní vzťahov. Zneužívanie detí môže viesť ku kognitívnym poruchám, ktoré ovplyvňujú pamäť, pozornosť a výkonné funkcie. Je nevyhnutné vyvrátiť mýty, ktoré bránia v odhaľovaní násilia. Medzi najčastejšie patrí presvedčenie, že malé deti si násilie nebudú pamätať, alebo že násilie je výlučne problém sociálne slabších rodín. Opak je pravdou - násilie sa vyskytuje vo všetkých spoločenských vrstvách a aj malé deti si traumatické udalosti dokážu živo vybaviť, čo je v kontraste s tvrdeniami dospelých o tom, že dieťa o ničom nevedelo.
Procesné postavenie obete a úloha inštitúcií v SR
V rámci Slovenskej republiky existuje potreba citlivého prístupu k obetiam trestných činov, najmä ak ide o deti. Polícia je kľúčová inštitúcia, ktorá má zabezpečiť ochranu a bezpečnosť v prípade ohrozenia násilím. Úlohou polície je „spolupôsobenie pri ochrane základných práv a slobôd, najmä pri ochrane života, zdravia, osobnej slobody a bezpečnosti osôb a pri ochrane majetku“.
Štát má povinnosť chrániť najlepší záujem dieťaťa, ktorý sa posudzuje individuálne. Pri výsluchoch detí sa využíva technika „na kameru“, aby sa predišlo druhotnej viktimizácii, teda opakovanému stresu z nutnosti vypovedať o traumatickej udalosti viackrát. Pri takýchto úkonoch je prítomnosť odborníkov (psychológov) nevyhnutná.
Organizácie poskytujúce poradenstvo a podporu sú zariadeniami sociálnych služieb. Poradenské centrá poskytujú sociálne a právne poradenstvo, psychologickú podporu a v prípade potreby aj bezpečné ubytovanie v špecializovaných Bezpečných ženských domoch, ktoré spĺňajú štandardy Rady Európy. Väčšina organizácií poskytuje aj telefonickú krízovú intervenciu na zabezpečenie okamžitej pomoci obetiam. Násilie páchané na ženách a deťoch má v SR vysokú mieru latencie, čo znamená, že mnohé činy zostávajú skryté za zatvorenými dverami. Zvyšovanie dôvery obetí v systém a dôslednejší postup polície sú preto nevyhnutnými krokmi pre zníženie počtu incidentov.
tags: #staty #kde #dieta #svedciace #o #nasili