Slovenská kultúra je bohatá na vrstvy ľudových tradícií, ktoré sa neustále odovzdávajú z generácie na generáciu. V tomto procese „zrodenia informácie“, teda tvorby a uchovávania kultúrneho dedičstva, zohrávajú kľúčovú úlohu osobnosti ako Štefan Molota a významné umelecké kolektívy. Národ, ktorý si uvedomuje význam výchovy novej generácie a venuje sa jej, nebojuje o svoju identitu, ale si ju utvára a upevňuje. V čase, keď sa na pultoch objavuje množstvo projektov pre deti, z ktorých po vypočutí vykúka čertík kalkulu, je o to cennejšia autentická tvorba pre deti, ktorá si nekladie za ambíciu súperiť s nadprodukciou detských samohrajok. Samohrajok, ktoré sa schovávajú za detský didaktizmus a niektoré sa nesnažia ani o to. Jedným z takýchto vzácnych príspevkov je projekt "Slovenské ľudové uspávanky (SĽU)" pod hlavičkou Pavlík Records, ktorý je dielom Štefana Molotu. Jeho práca, rovnako ako pôsobenie Slovenského ľudového umeleckého kolektívu (SĽUK) a mnohých ďalších súborov a jednotlivcov, tvorí základ, na ktorom stojí a rastie naša národná identita. Táto syntéza umenia, výskumu a pedagogiky vytvára komplexný obraz o tom, ako sa „rodí“ a šíri informácia o našich kultúrnych koreňoch.
Štefan Molota a krehkosť ľudových uspávaniek
Štefan Molota, známy nielen v kruhoch ľudovej hudby, je významný hudobný interpret, primáš, virtuóz a aranžér ľudových piesní. Bol niekdajším a dlhoročným koncertným majstrom Orchestra ľudových nástrojov Slovenského rozhlasu. Hoci sa verejne veľmi neprezentuje, za jeho aktivitu hovorí spolupráca s hudobnými súbormi, aranžérska pomoc a patronát pod mnohými nahrávkami. Z posledného obdobia je podpísaný pod album FS Technik z Bratislavy (Z albumu, 2013). Spolu s Jozefom Nitrayom pripravili a spracovali ľudové piesne z Veľkej Mane (Už vyšla hviezda, 2012; Na kopečku balzamovom, 2013). Piesne z Mane sú súčasťou širšieho projektu Zabudnuté piesne (2014). Hudobné jadro zo Zabudnutých piesní tvorí základ muziky a interpretov "Slovenských ľudových uspávaniek" (SĽU).
Projekt SĽU je milý, útly, ale obsahom bohatý a cenný titul, ktorý vyšiel koncom roka pod hlavičkou Pavlík Records. Slovenské ľudové uspávanky sú nosičom notovým aj hudobným, čo z nich robí jedinečné dielo. Uspávanky, najintímnejší poetický monológ matky ku dieťaťu, si vyžadujú krehký prístup k interpretácii. Hudobne uchopiť žáner, ktorého základ je a capella spev matky, je neľahká úloha. Je to ako hľadať ihlu v kope sena, nájsť uspávanky na rôznych nahrávkach folklórnych súborov. V zborovom speve živelnom, oduševnenom alebo od srdca úprimnom sa „skryje“ slabší spevák. V uspávankách počuť to najtichšie a najláskavejšie - dych matky.
Molota si pre uspávanky vybral vyspievané a zrelé hlasy speváčok, ktoré majú blízko folklóru nielen hudobne. V jednotlivých piesňach znejú hlasy štyroch speváčok: Turiničovej, Zapletalovej a Torkošovej, ktorých mená sú synonymom pre kvalitu. Medzi spolupracovníčkami je aj Margita Jágerová, vedúca katedry etnológie a folkloristiky na Filozofickej fakulte UKF v Nitre, ktorá s Molotom spolupracovala na viacerých nahrávkach, ako aj na projekte Zabudnuté piesne. Mužský element je na nahrávkach zastúpený len v Komornom orchestri pod vedením Štefana Molotu (Molota, Oťapka, Horníček, Gonda, Budinský) a dopĺňajú ho flauty a píšťalky Martiny Mestickej a harfa Kataríny Turnerovej. Nahrávky vznikali v kúzelných priestoroch Empírového divadla v Hlohovci, čo dodáva projektu osobitú atmosféru.
V porovnaní s Antológiou moravskej ľudovej hudby (2011 - 2015, Indies Scope) majú SĽU jedno plus - spevník, ktorého zvukové nosiče sú nutným doplnením. Bez nahrávok sa len zo zápisu v dialekte, bez určenia lokality pôvodu piesne, ťažko pristupuje k interpretácii. Hoci knižka obsahuje aj krásne fotografie Plicku a Krasla, to, čo SĽU výrazne chýba, je samotný anotačný popis a lokalizácia piesní, čo je na škodu veci. Antológia zakaždým disponovala širším popisom tematiky, súborov a interpretov. Poslucháč sa rád započúva, hudobník zaintonuje, ale ani jeden sa veľa nedozvie. Molota je však predovšetkým hudobník, dramaturg, zostavovateľ, upravovateľ s jasnou predstavou o podobe piesní, a jeho prínos je v samotnom hudobnom diele.
Slovenský ľudový umelecký kolektív (SĽUK): Strážca a inovátor tradícií
Od založenia umeleckého súboru, ktorý poznajú všetci na Slovensku i vo svete pod jednoduchou skratkou SĽUK, uplynulo už celé trištvrte storočie. Slovenský ľudový umelecký kolektív za dobu svojho pôsobenia precestoval celý svet a ponúkol tisícky vystúpení, vyhral zahraničné ceny a účinkoval i v najznámejších slovenských filmoch, akými sú Jánošík či Rodná zem. Myšlienka založiť ľudový umelecký súbor sa zrodila už krátko po skončení druhej svetovej vojny, keď v roku 1948 povereník informácií a osvety Ondrej Pavlík začal pripravovať oslavy piateho výročia Slovenského národného povstania (SNP). Pripravoval oslavy piateho výročia SNP a mal v úmysle spojiť všetky existujúce amatérske súbory. Chcel, aby na veľkolepom podujatí vystúpili s jednotným programom. Túto myšlienku podporoval aj vtedajší povereník školstva Ladislav Novomeský. Na Slovensku sme vtedy nemali profesionálny súbor, ktorý by sa zaoberal umeleckým spracovaním a interpretáciou folklóru, pre veľkoleposť plánovaných osláv však bolo potrebné spojiť všetky existujúce amatérske súbory s jednotným programom.
Než mohol SĽUK po prvý raz vystúpiť ako plne funkčný súbor, bolo potrebné pripraviť vhodné zázemie. Prvým zamestnancom SĽUK-u sa stal bývalý riaditeľ rozhlasu Emil Rusko, ktorý bol 17. novembra 1948 vymenovaný za riaditeľa profesionálneho súboru. Prvým umeleckým vedúcim sa stal Pavol Tonkovič. Členmi prípravnej komisie boli aj hudobní skladatelia Alexander Moyzes, Andrej Očenáš, herec a divadelný režisér Karol L. Zachar a iní slávne osobnosti. Od januára do mája 1949 sa robil po Slovensku nábor do tanečného súboru, zboru a orchestra. Záujem bol veľký. Na konkurz sa prihlásilo 900 uchádzačov, komisia ich vyskúšala 700. Medzitým SĽUK dostal svoje prvé priestory na Sliači v hoteli Štubňa. Dňa 1. mája 1949 tam nastúpilo 38 tanečníkov, 15. mája toho roku 45 členov speváckeho zboru a 1. Na tvorbe programu SĽUK-u sa v jeho začiatkoch podieľali hudobný skladateľ Alexander Moyzes, umelecký vedúci Pavol Tonkovič, choreograf Štefan Tóth, dirigent Milan Novák, zbormajster Vojtech Adamec a návrhárka krojov Irena Tonkovičová. S prvým umeleckým programom vystúpili na oslavách piateho výročia Slovenského národného povstania (SNP) 29. augusta 1949 vo Zvolene. Súbor zožal obrovský úspech nielen u publika, ale i odbornej a umeleckej verejnosti. Po zvolenskej premiére nasledoval veľký vlakový zájazd po Slovensku. Oficiálnym dátumom vzniku Slovenského ľudového umeleckého kolektívu sa napokon stal 5. september 1949.
SĽUK je profesionálny súbor, ktorý sa zaoberá umeleckým spracovaním a interpretáciou folklóru. Jeho programy vychádzajú zo slovenského ľudového umenia a sú spracované aj v modernej scénickej podobe. Je rozpočtovou organizáciou Ministerstva kultúry SR. Od roku 1950 má súbor sídlo v Bratislave - Rusovciach. Do roku 2000 ho tvoril tanečný súbor, spevácky zbor a orchester. V súčasnosti má SĽUK tanečný súbor (26 tanečníkov) a malý ľudový orchester (8 členov). Tradične spolupracuje so speváckou skupinou (7 speváčok) a poprednými osobnosťami tanečného, hudobného a výtvarného umenia.Za najdôležitejšiu osobnosť v histórii telesa je považovaný tanečník, choreograf, umelecký vedúci a režisér Juraj Kubánka. V súbore pôsobil od roku 1949 až do odchodu do dôchodku v roku 1993. Pre SĽUK vytvoril takmer 120 tancov. Spolu s Kubánkom patrili medzi výrazné osobnosti súboru tanečná sólistka Heda Melicherová (1949-1976), choreograf Martin Ťapák (1949-1958), ktorý ako prvý priniesol do súboru malé tanečné formy. Výraznými postavami boli aj tanečník Milan Ševčík (do SĽUK-u nastúpil ako pätnásťročný v rokoch 1951-1994), ktorý bol majstrom v technike skoku a rotácie, bratia Štefan a Július Antalíkovci (obaja v SĽUK-u pôsobili viac ako 40 rokov), hudobný skladateľ Svetozár Stračina (so súborom spolupracoval v rokoch 1967-1996) a koncertný majster Rinaldo Oláh, ktorého nazývali aj Paganini zo Slatiny. Dôstojnými nasledovníkmi týchto priekopníkov boli choreografi Jaroslav Moravčík, Ján Ďurovčík, Martin Urban a Stanislav Marišler, dirigent Štefan Molota, dramaturg Vladimír Kyseľ, primáš Ján Berky-Mrenica a ďalší umelci.Za 70 rokov svojho pôsobenia SĽUK absolvoval tisícky predstavení vo viac ako 60 krajinách sveta, kde miliónom divákov ponúkol široké spektrum svojich programov. Ich vystúpeniam tlieskalo viac ako tridsať miliónov divákov vo viac ako šesťdesiatich krajinách sveta. So súborom pracovalo viac ako štyridsať choreografov, takmer stoosemdesiat autorov hudby, viac ako tisíc tanečníkov a spevákov a takmer štyristo muzikantov. Hudobný a tanečný prejav tohto telesa je veľmi bohatý a rozmanitý. K najúspešnejším patria tanečno-hudobné programy Čarovné husle a Haravara, tanečná rozprávka pre deti Čertoviny, program ľudového orchestra Zlatá muzika, hudobná rozprávka pre deti na motívy Pavla Dobšinského Maruška, program speváckeho zboru SĽUK-u Spievanky, riekanky a tiež program tanečného súboru s názvom Zo srdca. SĽUK prezentuje výsledky svojej umeleckej činnosti nielen na domovskej scéne v Rusovciach, či v kultúrnych stánkoch na Slovensku, ale aj v televízii, rozhlase a vo filme. Vo svojej 65-ročnej histórii účinkoval vo viacerých slovenských filmoch: Rodná zem, Jánošík, Balada o Vojtovej Maríne, či televíznom filme Sváko Ragan. Úspechy vďaka vysokej profesionálnej úrovni telesa dosiahol SĽUK i na prestížnych súťažiach a prehliadkach v zahraničí. V ostatných rokoch to bolo 2. miesto na Medzinárodnej súťaži profesionálnych tanečných súborov pod názvom Dance of Joy Grand-Prix 2008 v Budapešti a strieborný Reťazový most na I.
Osobnosti, ktoré formovali slovenský folklór
Slovenský folklór je živý organizmus, ktorý dýcha vďaka neúnavnej práci mnohých výnimočných jednotlivcov. Ich talent, oddanosť a vedomosti tvoria neoceniteľný prínos k uchovávaniu a rozvíjaniu nášho kultúrneho dedičstva.
Juraj Kubánka sa narodil 31. októbra 1928 v Turí pri Žiline a bol legendárny slovenský tanečník, choreograf, umelecký vedúci a režisér. Bol absolventom VŠMU a pochádzal z učiteľskej rodiny, pričom jeho matka Bronislava bola nestorkou vo folklórnom hnutí. Základné školské vzdelanie získal v Liptovských Sliačoch a Ružomberku. Počas štúdia na Lekárskej fakulte UK v Bratislave bol so svojou skupinou Odzemkári (1948-1949) jedným z rozhodujúcich činiteľov, ktorý rozhodol o umeleckom smerovaní súboru Lúčnica. Neskôr, 24. októbra 1949, prešiel do SĽUK-u, kde pôsobil až do odchodu do dôchodku v roku 1993. Štúdium na VŠMU absolvoval so záverečnou prácou: Povesť o Jánošíkovi a hôrnych chlapcoch (1957). Jeho umelecká práca zahŕňa okolo 250 tanečných diel, menších, väčších až celovečerných, pričom pre SĽUK vytvoril takmer 120 tancov. Jeho odkaz je aj v diele Návraty do nenávratna (2005), na ktorého vydaní spolupracoval Jaroslav Blaho. K jeho 80. narodeninám bol natočený aj film o jeho živote a diele, na ktorom sa podieľalo Občianske združenie Kubánkov sen, založené Jaroslavom Blahom.
Rinaldo Oláh, narodený 13. januára 1929 vo Zvolenskej Slatine (zomrel 1. júna 2006), bol výnimočný slovenský husľový interpret, sólista a koncertný majster SĽUK-u. Už ako štvorročný hral na husliach a ako desaťročný koncertoval v Národnom dome v Banskej Bystrici. Neskôr absolvoval hudobnú školu vo Zvolene a štipendijný pobyt na pražskom konzervatóriu. Bol zakladateľom SĽUK-u, kde štýlovo nadviazal na tradíciu starých primášov z Podpoľania. Spolupracoval na mnohých pásmach a úpravách ľudových piesní s majstrom Kubánkom. Za jeho jedinečné interpretačné majstrovstvo, ktorým obohatil hudobnú kultúru Slovenska, ho nazývali Paganini zo Slatiny. V roku 2000 bol ocenený cenou ministra kultúry SR.
Prof. Ing. Milan Križo, DrSc. sa narodil 10. augusta 1928 v Hrochoti. Bol chlapcom z dediny, ktorý vždy miloval krásnu prírodu, dedinských ľudí a ich kultúru. Sám hovorieval: „Keby sa bol od prvej triedy učil, bol by mojim najobľúbenejším predmetom národopis. Lebo mňa čo zaujímalo, bola ľudová pieseň a dianie na Hrochoti. Alebo zvieratá a hlavne kone.“ Ako vysokoškolský učiteľ, lesný inžinier, spevák ľudových piesní, rodák spod Poľany, už niekoľko desaťročí rozveseľoval srdcia ľudí, ktorým učarovala ľudová pieseň. Jeho mohutný a silný hlas znel na mnohých festivaloch, prehliadkach, podujatiach, no i v rozhlase a v televízii.
Darina Laščiaková sa narodila 23. novembra 1931 v Tvrdošíne na Orave. Po absolvovaní hudobnej vedy a národopisu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského pracovala ako redaktorka v niekdajšom Československom rozhlase, kde vytvorila množstvo relácií, ktoré mapujú tradičnú slovenskú kultúru. Najznámejší z jej tvorby je cyklus „Hory, ľudia a pieseň“, v ktorom poslucháčom poodkryla život ľudí z horských oblastí Slovenska. Spomienky na cesty za ľudovou piesňou zachytila aj vo svojej publikácii „Život s piesňou“, v ktorej si okrem nich zaspomínala aj na svojich drahých, otca, mamku, ale i súrodencov. V rozhlase nahrala množstvo ľudových piesní, vydala niekoľko hudobných nosičov a absolvovala množstvo koncertov, či už ako sólistka Lúčnice, OĽUN-u, alebo iných hudobných telies.
Milka Kaliňáková, rodáčka z Hrochote, sa narodila 22. januára 1965 v Banskej Bystrici. Je známa ako interpretka piesní z Podpoľania, odkiaľ pochádza. Už ako pätnásťročná v roku 1980 vyhrala Hronseckú lipovú ratolesť. Neskôr pôsobila ako speváčka vo folklórnom súbore Bystrina od roku 1981 do 1988. Od roku 1990 vystupuje ako tanečníčka a speváčka vo folklórnej skupine Hrochoťan. Pôsobila vo folklórnom súbore Detva, spievala s ľudovou hudbou Ďatelinka pod vedením Ondreja Molotu, neskôr s ľudovou hudbou Detvanček, dnes pod vedením Jaroslava Hazlingera. Známe sú aj jej nahrávky so štúdiovým orchestrom Slovenského rozhlasu v Banskej Bystrici pod vedením Ondreja Mrázika a OĽUN-u v Bratislave pod vedením Štefana Molotu a Miroslava Dudíka. Na folklórnej scéne účinkovala často s Vrchárskym orchestrom. Absolvovala mnoho vystúpení doma a v zahraničí a má dva vlastné, profilové CD albumy, Milka a Nôty moje najmilšie. Je riaditeľkou FS Poľana pri Technickej univerzite vo Zvolene, programovou riaditeľkou festivalu Akademický Zvolen a režisérkou programov na festivaloch pod Poľanou v Detve a Očovskej hrudy. Je viceprezidentkou Slovenskej národnej sekcie CIOFF.
Ondrej Molota, narodený 15. júla 1949 vo Fiľakove, je legendárny primáš z Podpoľania. Počas štúdia na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici hral na husle v súbore Urpín a neskôr v súbore Mladosť. Spolu so svojim bratom Štefanom Molotom patria k špičke vo virtuóznom ovládaní svojich huslí ako primáš a predník ľudovej hudby. Napriek svojmu hendikepu (sláčik v ľavej ruke) dosiahol vrcholné majstrovstvo.
Rozmanitosť folklórnych súborov a ich prínos
Okrem ústredných osobností je slovenská folklórna scéna oživená množstvom súborov, ktoré s hrdosťou a profesionalitou prezentujú a rozvíjajú ľudové umenie. Ich rôznorodosť a špecifické zameranie prispievajú k dynamike a trvalej udržateľnosti tohto cenného dedičstva.
Umelecký súbor Lúčnica je kultúrnym reprezentantom Slovenska, ktorý svojim interpretačným majstrovstvom a fantáziou, inšpirovaný slovenskou ľudovou tradíciou, vytvára javiskové štylizované tanečné a spevácke programy na najvyššej profesionálnej a umeleckej úrovni. Zachováva a využíva pritom všetky základné prostriedky a charakteristické prvky slovenskej tradičnej kultúry. Počas jej vyše 62-ročnej histórie (od roku 1948) prešlo jej členskou základňou vyše 2500 mladých ľudí. Lúčnica svojim umením, krásou, mladosťou, poéziou a temperamentom očarila divákov nielen doma, ale aj vo vyše 60-tich štátoch Európy, Ázie, Afriky, Severnej i Južnej Ameriky a Austrálie a na svojich vystúpeniach privítala milióny divákov. Do jej umeleckého smerovania významne prispel Juraj Kubánka so svojou skupinou Odzemkári v rokoch 1948-1949. Dnes v súbore Lúčnica pôsobí ako sólistka Diana Minarovičová, ktorá je od roku 2004 členkou tanečnej zložky.
Folklórny súbor Technik STU v Bratislave, s 65-ročnou tvorbou, má za sebou bohatú históriu. Dramaturgia jeho programu je postavená na tejto bohatej tvorbe. Mnohí jeho členovia, pochádzajúci z celého Slovenska, mali k folklóru a k hudbe blízko. Súbor závodného klubu 17. novembra Ing. Bratislavy z celého Slovenska a mnohí mali k folklóru a k hudbe blízko. Počas 65 rokov sa v Techniku STU vystriedalo približne 3100 členov, ktorí ho od amatérskeho telesa posúvali k profesionálnej úrovni a precestovali takmer celý svet. Medzi bývalých členov patria aj osobnosti z prostredia vedy, techniky, kultúrneho a spoločenského života, ako napríklad riaditeľ festivalu vo Východnej Zálešák, absolvent STU a podnikateľ roka 2008, ktorý je zakladateľom siete Nay. V Techniku tancovala aj moderátorka Alena Heribanová. V súčasnosti je riaditeľkou súboru Ľubica Mešková, tanečný súbor vedie Mirko Krajči a spevácky zbor Petra Torkošová. Spevácku zložku Lucia Turiničová a umeleckým vedúcim je Igor Hajdučík. Súbor plánuje spoločné predstavenie všetkých troch zložiek.
Folklórny súbor Podpoľanec sa sformoval v roku 1975 pri Strednom odborovom učilišti strojárskom v Detve. Jeho prvým vedúcim bol Koloman Galo, ktorý bol zároveň aj učiteľom na učilišti. Vznikol z folklórneho krúžku, ktorým na začiatku Podpoľanec bol. Pri príležitosti 50. výročia svojho založenia pripravuje mimoriadne tanečné divadlo s názvom „Pastier ľudu detvianskýho“. V súčasnosti ho vedú riaditeľ Jaroslav Černák s Romanom Malatincom. Program s názvom Pastier ľudu detvianskýho vychádza z textov Karola Antona Medveckého. Tanečné divadlo spája folklór, hudbu, divadlo a multimédiá do jedného veľkolepého scénického diela. V hlavnej úlohe Karola Antona Medveckého sa predstaví Martin Kochan. Texty k predstaveniu čerpajú z autentických zápiskov Medveckého a prác Jozefa Šulaja. Súčasťou predstavenia budú aj originálne animácie od Jakuba Balka, bohatý svetelný dizajn Mareka Červienku a profesionálne zvukové zabezpečenie pod vedením Vladimíra Očenáša. Kostýmy, ktoré budú verne zobrazovať detviansky kroj a vizuálnu kultúru regiónu, navrhla Dominika Krnáčová. Pastier ľudu detvianskýho je viac než len oslava výročia - je to umelecké svedectvo o sile tradície, kultúrnej pamäti a hrdosti na vlastné korene.
Rodiny a regionálne hudobné fenomény
V slovenskom folklóre je silne prítomná tradícia rodinných hudobných zoskupení a regionálnych špecifík, ktoré odovzdávajú hudobnosť a jedinečné interpretačné štýly z generácie na generáciu. Tieto fenomény sú srdcom autentickej ľudovej hudby a sú neoddeliteľnou súčasťou našej kultúrnej informácie.
Orchester Zlaté husle je kmeňovou kapelou súboru Lúčnica. Jeho primášom je Ján Berky-Mrenica ml., nemenej slávny syn slávneho ľudového husľového virtuóza Jána Berky-Mrenicu st. (1939-2008), ktorý dlhodobo pôsobil hlavne v súbore SĽUK. Spolu s Rinaldom Oláhom potvrdili celému svetu zdedenú muzikálnosť slovenských Rómov v krvi. Ján Berky-Mrenica ml. prevzal po svojom otcovi nielen jeho husle, ale aj vedenie orchestra Diabolské husle, v ktorom pôsobil od roku 1994 do roku 2004. Myšlienka vzniku Zlatých huslí sa zrodila na 55. výročí vzniku Lúčnice, keď sa zišlo množstvo bývalých muzikantov-lúčničiarov. Sólisti sedemčlenného orchestra Zlaté husle pôsobia aj ako samostatná kapela, ale zároveň sú vedúcimi nástrojových skupín vo veľkom 55-člennom orchestri s rovnomenným názvom. V súčasnosti produkuje Ján Berky-Mrenica ml. so svojou kapelou modernú šou, dynamicko-rytmický folklór s prvkami vrcholnej virtuozity a ovládania nástrojov. Častokrát si prizýva zaujímavých hostí ako Lucie Bílá alebo Sisa Sklovská. Diabolské husle hrajú často spolu s Vrchárskym orchestrom na podujatiach Spectrum ART. V spolupráci so spoločnosťou Spectrum ART vydal CD Diabolské husle LIVE.
Tradičná ľudová hudba z Terchovej v podaní Alojza Muchu, Petra Muchu, Františka Muchu, Rudolfa Patrnčiaka a Štefana Muchu je jedinečná nielen zostavou nástrojov (husle, kontra, basička, píšťala, heligónka), ale aj netradičným hudobným prejavom. Takmer rodinná kapela zdedila hudobnosť z generácie na generáciu. V Terchovej snáď nie je rodiny, kde by nebolo muzikanta. Autorská značka „Lojzo Mucha“ je zárukou svetovej kvality, lebo ľudovú hudbu bratov Muchovcov poznajú nielen v Európe, ale aj v Ázii, Južnej Amerike i Austrálii. Bratia Muchovci a ich kapela sú častými hosťami na podujatiach Spectrum Art, kde si zahrajú spolu s Vrchárskym orchestrom. Obzvlášť Ferko Mucha, kapelník, primkol ku spoločnosti Spectrum ART, najmä vďaka jeho záľube v maľovaní.
Autentická ľudová hudba z Čierneho Balogu je reprezentovaná cigánskymi interpretmi - Bartošovcami. Táto skupina často hráva na folklórnych podujatiach Spectrum ART, prinášajúc do ich programov nezameniteľný zvuk a temperament tohto regiónu. Ich prítomnosť podčiarkuje bohatú etnickú rozmanitosť slovenského folklóru.
Iní významní umelci a ich pôsobenie
Množstvo ďalších umelcov prispelo a naďalej prispieva k bohatej tapisérii slovenského folklóru. Ich príbehy a kariéry sú svedectvom o neustálej vitalite a rozmanitosti našich tradícií.
Diana Minarovičová, narodená 22. júna 1985 v Banskej Bystrici, kráča od detstva vo folklórnych šľapajach svojich rodičov, no hlavne otca Jána Paloviča. Už ako malé dievča sa venovala sólovému spevu, tancu aj hre na cimbal. No ľudový spev a tanec jej najviac prirástol k srdcu. Šesť rokov, od roku 1998, pôsobila vo folklórnom súbore Urpín v Banskej Bystrici. Po gymnáziu začala študovať na Ekonomickej univerzite v Bratislave a od roku 2004 je sólistkou umeleckého súboru Lúčnica, kde stále aktívne tancuje. V roku 2007 sa zúčastnila súťaže Miss Universe Slovenskej republiky a získala prestížny titul I. vicemiss a divácke ocenenie miss Tip. S ľudovou hudbou Juraja Pecníka a Štefana Molotu si niekoľkokrát zaspievala pri nahrávaní CD albumov. Ako hosť svojho otca účinkuje na CD nosičoch Vrchárske podoby 1, 2.
Jaroslav Blaho, narodený 14. decembra 1960 v Bratislave, začínal ako desaťročný v detskom folklórnom súbore Szöttes u choreografa Jánosa Quittnera. Neskôr pokračoval vo Folklórnom súbore Szöttes, až do chvíle, kedy J. Quittner emigroval do Austrálie v roku 1983. Vojenskú službu pretancoval v súbore Dunaj v Komárne. Tancu zostal verný ako profesionálny tanečník - sólista v Podduklianskom umeleckom súbore v Prešove a v tejto činnosti pokračoval aj v SĽUK-u (1985-1991). Chvíľu, v rámci umeleckej výpomoci, pôsobil aj v Srbskom ľudovom súbore v Bautzene. Spolupracoval, ako zostavovateľ, na vydaní knihy o J. Kubánkovi Návraty do nenávratna (2005). Založil Občianske združenie Kubánkov sen 31. júla 2007, ktoré sa podieľalo, aj s ďalšími aktivistami, na výrobe filmu o živote a diele J. Kubánku k jeho 80. narodeninám.
Ján Blaho, narodený 11. júna 1947 v Košiciach, začal svoju profesionálnu dráhu v roku 1965, kedy ako 18-ročný vstúpil do tanečného súboru SĽUK. Talentovaný elév sa čoskoro vypracoval za sólistu. Exceloval v nezabudnuteľných písmach Juraja Kubánku ako Kuruci, Tatranská zima, Myjavská nálada, Na večierkoch a pod. Počas vojenskej služby pôsobil v súbore Jánošík a neskôr ako choreograf v súbore Poľana. V súbore Mladosť už pracoval ako vedúci súboru tanca, neskôr tak isto v súbore Skaličan a Nivanka. Od roku 1984 pôsobil ako producent výchovných koncertov pre mládež v Slovkoncerte. Svoje bohaté skúsenosti neskôr odovzdával mladým tanečníkom na bratislavskom konzervatóriu. V SĽUK-u pôsobil až do roku 1988. O desať rokov neskôr oživuje tradície pôvodného charakteru SĽUK-u ako umelecký vedúci súboru Kubánkovci.
Stanislav Marišler, narodený 13. augusta 1961 v Ružomberku, účinkoval v detskom folklórnom súbore Likavka v Likavke. Neskôr študoval na bratislavskom konzervatóriu - odbor ľudový tanec. V rokoch 1976-1991 pôsobil v SĽUK-u ako profesionálny tanečník a počas vojenčiny v Brne aj v súbore Jánošík. Zároveň pracoval ako tanečný pedagóg folklórneho súboru Ružinov a do roku 1996 aj ako repetítor tanečnej zložky SĽUK-u. Počas celých osemdesiatych rokov sa podieľal na zhotovení audiozáznamov pre archív Svetozára Stračinu. Neskôr sa tieto nahrávky zužitkovali v rámci cyklu Panoráma ľudovej hudby na vinylových LP platniach. Po smrti majstra Stračinu bol spoluzakladateľom a neskôr správcom občianskeho združenia Spoločnosť Svetozára Stračinu. Združenie organizuje aj medzinárodné stretnutia a koncerty európskych rozhlasových štúdií v súťaži Grand Prix Svetozára Stračinu.
Alžbeta Bartalová, narodená 24. júna 1966 v Košiciach, začala tancovať v roku 1974 v novovzniknutom DFS Železiarik. Po rokoch pôsobila vo FS Železiar. V marci 1983 nastúpila do profesionálneho telesa, Poddukelského Ukrajinského ľudového súboru v Prešove, kde pôsobila do roku 1991, kedy sa odsťahovala do Bratislavy.
Milan Pavlík, narodený 22. júna 1955 v Hanušovciach nad Topľou, začal tancovať v roku 1967 v amatérskom súbore Oblík v Hanušovciach. Od roku 1973 začal profesionálne tancovať v Poddukelskom ukrajinskom ľudovom súbore v Prešove. V rokoch 1975-1977 počas základnej vojenskej služby pôsobil ako tanečník vo Vojenskom umeleckom súbore Víta Nejedlého v Prahe. Od roku 1977 do 1999 účinkoval ako tanečný sólista v SĽUK-u, s ktorým reprezentoval našu kultúru doma i v zahraničí. Od roku 1999 do 2005 pôsobil ako choreograf a pedagóg v detskom folklórnom súbore Gerulata, ako aj pedagóg v Súkromnej tanečnej škole Viery Sadovskej.
Imrich Pavlík, narodený 11. marca 1955 v Hanušovciach, začal tancovať v roku 1969 v amatérskom súbore Oblík. Od roku 1974 začal profesionálne tancovať v Poddukelskom ukrajinskom ľudovom súbore v Prešove. Počas základnej vojenskej služby pôsobil ako tanečník vo Vojenskom umeleckom súbore Víta Nejedlého v Prahe. Od roku 1977 do 1999 účinkoval ako tanečný sólista v SĽUK-u, s ktorým reprezentoval našu kultúru doma i v zahraničí. Počas tanečnej kariéry pôsobil ako asistent choreografa maestrovi Jurajovi Kubánkovi. V rokoch 1999-2000 pôsobil ako šéf tanca v SĽUK-u. Spolupracoval s folklórnymi súbormi Račan, Družba v Trenčíne a Ekonóm v Bratislave. Od roku 2005 pôsobí ako pedagóg ľudového tanca na Súkromnom tanečnom konzervatóriu Dušana Nebylu v Trnave.
Karol Pavlovič, narodený 1. mája 1973 v Bratislave-Rusovciach, začal v roku 1987 navštevovať folklórny súbor Ružinov, kde pôsobil až do roku 1991. Od roku 1991 sa stal členom tanečnej zložky SĽUK-u.
Gabriela Valčová, narodená 5. augusta 1962 v Martine-Bystričke, je absolventkou Moskovskej tanečnej školy MACHU a konzervatória v Prahe a v Bratislave. V roku 1980 sa stala členkou tanečného súboru SĽUK-u, neskôr sólistkou. Počas tohto obdobia pracovala ako tanečný pedagóg v Bratislave na tanečnom konzervatóriu, vo FS Technik a FS Lipa. Po ukončení tanečnej kariéry v roku 2004 pokračovala ako repetítorka, asistentka choreografa, režiséra a inšpicientka v SĽUK-u.
Eva Ohraďanová študovala na tanečnom konzervatóriu v Košiciach v roku 1977. Svoje tanečné vzdelanie ukončila v roku 1984 absolutóriom v Bratislave. Hneď ju angažovali do SĽUK-u, kde pôsobila 24 rokov ako sólistka. Venuje sa aj kostýmovej tvorbe. Prvé kostýmy pripravila pre divadlo Theátrium v Bratislave. Kostýmové návrhy ďalej realizovala pre Štátnu operu Banská Bystrica, Divadlo Jonáša Záborského v Prešove, Severočeské divadlo opery a baletu v Ústí nad Labem, Dom umenia Piešťany, STV, slovenskej speváčke Kristíne, Miss Slovensko a pre medzinárodný súbor Tamburitzans v Pittsburghu.
Jozef Mak, narodený 10. marca 1957 v Banskej Bystrici, rodák z Priechoda, od roku 1973 účinkuje s FS z Priechoda a FS Partizán Slovenská Ľupča. Poznáme ho ako jedinečného speváka, fujaristu a tanečníka. Svoje vystúpenia obohacuje jedinečnými tanečnými ciframi a komickými gestami, za čo ho diváci milujú.
Juraj Pecník, narodený 23. marca 1956 v Martine, žije vo Zvolene. Vyštudoval národopis a hudobnú vedu na Filozofickej fakulte Univerzity J. Ev. Purkyně v Brne. Viac ako jedno desaťročie bol riaditeľom Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve. V súčasnosti je riaditeľom Podpolianskeho osvetového strediska vo Zvolene. Ako tanečník a inštrumentalista bol dlhoročným sólistom folklórneho súboru Marína vo Zvolene, Poľana v Brne, a je čestným členom folklórneho súboru Detva. Ako fujarista, píšťalkár a spevák účinkoval s ľudovou hudbou Ďatelinka a Detvanček, v posledných rokoch je sólistom Vrchárskeho orchestra Juraja Pecníka.
Ján Chabada ml., narodený 21. apríla 1951 v Očovej, je synom Jána Chabadu - Chovana, ktorý patril do generácie pôvodných tanečníkov zakladajúcich SĽUK. Ján Chabada ml. interpretuje s výnimočnou štýlovosťou tradičné očovské piesne a tance. Účinkuje vo folklórnej skupine Očovan, bol členom folklórneho súboru Marína vo Zvolene, a je sólistom spevákom Vrchárskeho orchestra Juraja Pecníka. Jeho vystúpenia sú plné pozitívnej energie a humoru.
tags: #stefan #molota #narodenie