Otázka očkovania je celospoločenskou témou najmä medzi vami, rodičmi. V súčasnosti sa rodičia dostávajú k protichodným informáciám o očkovaní, ktoré čerpajú z viacerých zdrojov, od známych, priateľov, lekárov, ako aj z internetu. Dostupné sú nielen objektívne informácie zo strany odborníkov, ale aj názory osôb odmietajúcich očkovanie, zväčša neodborníkov, ktorí boli väčšinou sami v minulosti očkovaní. Chápeme obavy niektorých rodičov z toho, ako dieťatko zvládne priebeh očkovania. Avšak vedci, epidemiológovia a lekári majú potrebné odborné vzdelanie i prax na to, aby vám poskytli starostlivosť a poradenstvo. Očkovanie patrí k najvýznamnejším objavom v histórii medicíny a je jednou z najúčinnejších výdobytkov modernej medicíny. Jednoznačným dôkazom je fakt, že pred jeho zavedením boli infekčné choroby najčastejšou príčinou úmrtí.
Rozdiel medzi povinným a odporúčaným očkovaním
Pre rodičov nebýva jednoduché vyznať sa v očkovacom kalendári. V prvom rade je potrebné rozlišovať medzi povinným očkovaním a nepovinným, ktoré je označované ako odporúčané. Povinné očkovania sú stanovené zákonom a sú plne hradené zo zdravotného poistenia. Deti sú očkované automaticky prostredníctvom svojho pediatra. Chránia deti pred vážnymi a potenciálne život ohrozujúcimi ochoreniami. Sú súčasťou národného očkovacieho kalendára.
Na druhej strane, odporúčané očkovania nie sú zo zákona povinné, no väčšina lekárov ich odporúča, pretože chránia pred veľmi častými alebo nebezpečnými ochoreniami. Tieto očkovania sú zvyčajne hradené rodičmi, avšak niekedy sú čiastočne preplácané zdravotnou poisťovňou. Pokiaľ sa rozhodnete pre niektoré z odporúčaných očkovaní, skúste sa informovať vo svojej zdravotnej poisťovni na možnosť preplatenia očkovacej látky, keďže niektoré poisťovne ponúkajú príspevky.
Pediatrička: Deti treba na očkovanie pripraviť. Je dobré, aby sa na ihlu pozerali
História a súčasnosť očkovania na Slovensku
Očkovanie bolo na Slovensku zavedené v 50-tych rokoch 20. storočia, odkedy sa do imunizačného programu zavádzali nové druhy očkovania. Od roku 1986 sa riadime jednotným Národným imunizačným programom. Vďaka pravidelnému povinnému očkovaniu sa na Slovensku podarilo vyhubiť detskú obrnu a eliminovať také závažné infekcie ako záškrt a tetanus detí a mladistvých. Výskyt ostatných ochorení, ktorým možno predchádzať očkovaním, sa výrazne redukoval.
V Slovenskej republike plánuje, organizuje, koordinuje a kontroluje očkovanie Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, v spolupráci s regionálnymi úradmi verejného zdravotníctva. Na Slovensku sa deti povinne očkujú proti 10 závažným infekčným ochoreniam, ktoré sú hradené z verejného zdravotného poistenia. Tieto ochorenia môžu ohroziť zdravie detí a ani dnes ich nie je možné v niektorých prípadoch úspešne liečiť. Očkovanie je v Slovenskej republike povinné už od jeho zavedenia proti rôznym ochoreniam v priebehu desaťročí: od roku 1951 proti tuberkulóze (plošné očkovanie zrušené v roku 2012), od roku 1956 proti čiernemu kašľu, 1957 proti detskej obrne, 1958 proti záškrtu a tetanu, 1969 proti osýpkam, 1984 proti ružienke, 1987 proti mumpsu, 1998 proti vírusovej hepatitíde typu B, 2000 proti hemofilovým invazívnym nákazám a od roku 2009 proti pneumokokovým invazívnym ochoreniam.
Podrobný pohľad na povinné očkovanie detí
Základné očkovanie detí by malo byť ukončené do dovŕšenia roka a pol. Nie je ničím ojedinelým, ak vám lekár očkovanie posunie z dôvodu choroby. V tomto období by malo vaše dieťa absolvovať očkovanie 3 typmi vakcín: hexavalentnou, pneumokokovou a MMR vakcínou. Hexavalentnou a pneumokokovou vakcínou sa môže očkovať súčasne, teda pri jednej návšteve pediatra, alebo sa dá toto očkovanie rozdeliť. V prvom roku sa nimi očkuje celkom trikrát.
Povinné očkovanie je dostupné pre všetky deti, je plne hradené z verejného zdravotného poistenia. Na Slovensku sa deti povinne očkujú proti 10 závažným infekčným ochoreniam. Infekcie, proti ktorým sa na Slovensku povinne očkuje, najviac ohrozujú deti najmladšej vekovej skupiny. Mávajú u nich ťažký priebeh, pretože ich imunitný systém ešte nie je schopný ubrániť sa mnohým infekciám. Je preto žiaduce, aby boli chránené protilátkami vytvorenými po očkovaní.
Očkovanie hexavalentnou vakcínou
Hexavalentná vakcína chráni proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, detskej obrne, vírusovej hepatitíde typu B a hemofilovým invazívnym nákazám. Podáva sa v troch dávkach. Prvá dávka je v 3. - 4. mesiaci života, druhá dávka 2 mesiace po prvej dávke a tretia dávka 5 mesiacov po druhej dávke. Očkovanie hexavakcínou sa vykonáva tromi dávkami v 3., 5. a 11. mesiaci života, pričom prvá dávka sa podá najskôr v prvom dni desiateho týždňa života vzhľadom na aktuálnu epidemiologickú situáciu vo výskyte čierneho kašľa.
Očkovanie pneumokokovou vakcínou
Pneumokoková vakcína chráni proti pneumokokovým invazívnym ochoreniam (10 alebo 13 typov pneumokoka). Rodičia majú v rámci povinného očkovania proti pneumokokom na výber z 2 vakcín. 10-valentná vakcína chráni proti 10 typom pneumokoka a je bez doplatku. Očkovanie pneumokokovou vakcínou sa vykonáva tromi dávkami v 3., 5. a 11. mesiaci života, pričom prvá dávka sa podá najskôr v prvom dni desiateho týždňa života vzhľadom na aktuálnu epidemiologickú situáciu vo výskyte čierneho kašľa.
Očkovanie MMR vakcínou
MMR vakcína chráni proti osýpkam, mumpsu a ružienke. Podáva sa v dvoch dávkach. Prvá dávka je v 15. - 18. mesiaci života. Od 1. januára 2020 sa na základe Imunologického prehľadu z roku 2018 menilo povinné pravidelné očkovanie detí proti osýpkam, mumpsu a ružienke (MMR). Po novom sa preočkovanie MMR vakcínou presunie z 11. roku do 5. roku života. Deti narodené od 1. 1. 2010 do 31. 12. 2015 sa budú druhou dávkou MMR vakcíny očkovať v 11. roku života, tie neskôr narodené už v 5. roku.
Preočkovania
Dôležité je aj preočkovanie proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu a detskej obrne (tetravalentná vakcína), ktoré sa podáva v dvoch dávkach: prvá v 6. roku a druhá v 13. roku života. Preočkovanie dospelých proti záškrtu a tetanu sa vykonáva kombinovanou očkovacou látkou každých 15 rokov. V prípade prekročenia odporučeného intervalu sa preočkovanie proti záškrtu a tetanu vykoná vždy len jednou dávkou, pokiaľ je v zdravotnej dokumentácii pacienta dokumentované základné očkovanie tromi dávkami očkovacej látky proti tetanu. Základné očkovanie dospelých proti záškrtu a tetanu tromi dávkami sa vykoná len v prípade, ak nie je dôveryhodná dokumentácia základného očkovania v minulosti.
Princípy imunitnej ochrany po očkovaní
Cieľom očkovania je dosiahnuť dlhodobú imunitu organizmu. Protilátky vytvorené v organizme po očkovaní spolu s ďalšími zložkami imunitného systému infekciu rozpoznajú a zničia. Dĺžka ochrany po očkovaní závisí od viacerých faktorov, ako sú typ očkovacej látky, spôsob aplikácie a imunitný stav očkovaného. Dlhodobú ochranu je možné dosiahnuť podaním viacerých dávok vakcíny. Po podaní prvej dávky sa naštartuje odpoveď imunitného systému, avšak ochrana pred infekciou je ešte nízka. Dostatočnú ochranu zaistí obvykle druhá a tretia dávka vakcíny. Posilňovacia, takzvaná booster dávka, má za úlohu udržať vysokú hladinu protilátok v organizme. Intervaly podávania jednotlivých druhov vakcín a počet dávok sa určujú tak, aby poskytovali čo najlepšiu ochranu. Schéma očkovania pre povinné pravidelné očkovanie detí je určovaná každoročne očkovacím kalendárom.
V súčasnosti sa používajú kombinované vakcíny, vďaka čomu sa znížil počet vpichov a tým aj traumatizácia dieťaťa. Kvalita súčasných vakcín umožňuje podávať viaceré vakcíny naraz. Detský imunitný systém je po narodení schopný prijať viac ako miliardu antigénnych podnetov naraz. Dnes deti v rámci povinného očkovania dostávajú približne iba 60 antigénov. Tvorba ochranných protilátok proti danému ochoreniu závisí od imunity očkovanej osoby. Vakcíny možno považovať za vysoko účinné.
Odporúčané očkovania a ich špecifiká
Je na dohode medzi detským lekárom a rodičom, ktoré z nasledujúcich odporúčaných očkovaní s dieťaťom absolvovať. Každé očkovanie má svoje špecifiká, preto sa o nich vždy poraďte so svojim pediatrom.
- Rotavírus: 2 alebo 3 dávky v závislosti od typu vakcíny, od 3-4 mesiacov. Druhá dávka musí byť podaná najneskôr do 6. mesiaca života. Dieťatko vypije glukózou osladený gél. Očkovanie je hradené poisťovňou iba vo veku 2-6 mesiacov.
- Meningokok: Počet dávok závisí od vakcíny, podáva sa od 2 mesiacov.
- Ovčie kiahne: 2 dávky, od 1 roka. Do 48 hodín od kontaktu s kiahňami je možnosť podať profylaktické očkovanie, ktoré poskytne ochranu pred ochorením, respektíve zmierni priebeh ochorenia. V prípade, ak sa rozhodnete pre očkovanie proti kiahňam, spýtajte sa detského lekára na možnosť zaočkovať dieťa v rámci MMR očkovania. Nemuselo by tak absolvovať dve očkovania (MMR a proti kiahňam), ale by bolo pichnuté len raz takzvanou tetravalentnou vakcínou.
- Kliešťová encefalitída: 3 dávky + pravidelné preočkovanie, od 1 roka. Po podaní 3 dávok sa odporúča preočkovanie každých 3-5 rokov.
- HPV (ľudský papilomavírus): 2 dávky, od veku 9 rokov ako samoplatca, vo veku 12-15 rokov hradené poisťovňou. Preočkovanie prebieha minimálne 6 mesiacov od prvej dávky (ideálne v intervale 6-12 mesiacov od prvej dávky). Odporúčané očkovanie hradené ZP proti infekciám, ktoré sú spôsobené humánnymi papilomavírusmi, sa aplikuje v 13. roku života. Catch-up očkovanie proti infekciám, ktoré sú spôsobené humánnymi papilomavírusmi, sa môže aplikovať adolescentom v 14. a 15. roku veku (13-ročným a 14-ročným adolescentom), pokiaľ boli prekážkou očkovania v 13. roku.
- Hepatitída A: 2 dávky, od 1 roka. Odporúčané očkovanie proti VHA sa vykonáva v súlade s § 9 ods. 4 písm. b) vyhlášky MZ SR č. 585/5007 Z. z.
- Chrípka: Pri prvom očkovaní 2 dávky, ďalší rok 1 dávka, od 6 mesiacov. Pri chrípke je potrebné absolvovať očkovanie každoročne pred chrípkovou sezónou, nakoľko sa každý rok vyvíja nová vakcína, a to v závislosti od toho, aké typy vírusov v danej sezóne cirkulujú vo svete. Nazálna vakcína je vhodná pre deti od 2 rokov.
- Tuberkulóza: 1 dávka, od narodenia.
Očkovacie látky môžu vyrábať rôzni výrobcovia, preto sa pripravte aj na to, že vám dá lekár pravdepodobne na výber medzi viacerými vakcínami. Rozdiel medzi nimi môže byť nielen v cene, ale aj v počte dávok (koľkokrát sa očkuje vakcínou), či v šírke ochrany.
Význam kolektívnej imunity a riziká pre neočkované deti
Pri nedostatočnej optimálnej hladine takzvanej kolektívnej imunity, ktorá sa dosahuje minimálne 95-percentnou zaočkovanosťou, môže hroziť návrat osýpok, ružienky, detskej obrny, záškrtu a ďalších infekčných ochorení. V niektorých prípadoch nestačí ani 95-percentná hranica zaočkovanosti. Rozdiel je v tom, či zvyšných päť percent neočkovaných je v rámci celého územia Slovenskej republiky alebo je nahromadených v určitých lokalitách, čo môže byť z hľadiska rozvoja epidémií veľmi nebezpečné.
Očkovanie väčšej časti populácie vedie k ochrane očkovaných, ale aj neočkovaných osôb, vďaka takzvanej kolektívnej imunite. Čím viac ľudí je zaočkovaných - chránených proti infekčným ochoreniam, tým viac sa znižuje možnosť šírenia mikroorganizmov a vyvolania závažných infekčných ochorení. Pri poklese zaočkovanosti pod hranicu 95 %, ktorá je potrebná na dosiahnutie kolektívnej imunity, sa začínajú vytvárať predpoklady pre šírenie ochorení v nezaočkovanej populácii a môže dôjsť ku vzniku epidémie.
Prof. MUDr. potvrdzuje: „Počas epidémie osýpok na Slovensku boli choré najmä malé deti. Častokrát išlo o vážny zdravotný stav. Infekčné ochorenia nepoznajú hranice štátov. Môžu sa nebezpečne šíriť.“ Nižšia zaočkovanosť otvorila dvere k vzniku epidémie osýpok. Priaznivá epidemiologická situácia vo výskyte infekčných ochorení ovplyvniteľných očkovaním v Slovenskej republike viedla verejnosť v ostatných rokoch k domnienke, že ak sa ochorenie u nás nevyskytuje, očkovanie proti nemu je zbytočné. Avšak pri súčasnom pohybe obyvateľov medzi krajinami, či už za prácou, alebo cestovaním, nie je zavlečenie akéhokoľvek infekčného ochorenia do Slovenskej republiky vylúčené. Príkladom sú epidémie osýpok v roku 2018 a 2019 na východnom Slovensku.
Neočekované deti v kolektíve môžu byť prameňom pôvodcu nákazy pre vnímavé deti, ktoré nemôžu byť očkované pre kontraindikáciu alebo sú neimúnne pre neschopnosť organizmu vytvoriť si protilátky. V súčasnosti deti, ktoré rodičia odmietli dať očkovať, zneužívajú kolektívnu ochranu, ktorú tvoria očkované deti, čo je neetické. Neočkované deti ohrozujú deti, ktoré si aj napriek očkovaniu nevytvorili ochrannú hladinu protilátok. To môže byť z dôvodu, že očkované dieťa má oslabený imunitný systém, alebo má chronické ochorenie. Očkovacie látky tiež nie sú stopercentne účinné, teda aj napriek očkovaniu môže 1-2% detí zostať po očkovaní voči nákaze vnímavých. Ďalej ohrozujú aj deti, ktoré z vážnych zdravotných dôvodov nemôžu byť očkované, ako sú napríklad deti po transplantácii, s onkologickým ochorením a podobne. Preto je potrebné, aby všetky zdravé deti, ktoré nemajú zdravotnú kontraindikáciu na očkovanie, boli zaočkované. Očkovanie chráni celú spoločnosť, vrátane tých, ktorí sa zo zdravotných dôvodov nemôžu dať zaočkovať.
Obavy rodičov a odborné stanoviská
Očkovanie je nepochybne zásah do organizmu, môže mať celý rad rôznych očakávaných či nezvyčajných reakcií. Vedci, epidemiológovia a lekári majú však potrebné odborné vzdelanie i prax na to, aby vám poskytli starostlivosť a poradenstvo. V súčasnosti zaznamenávame nárast odmietaní očkovania z rôznych osobných či názorových dôvodov rodičov. Vedie to k výskytu epidémií ochorení, proti ktorým je očkovanie účinné, a teda zbytočne nám chorejú neočkované deti.
Odborníci sa vyjadrujú jasne. Prof. MUDr. zdôrazňuje: „Očkovanie je najväčší objav modernej medicíny. Mnohé ochorenia, proti ktorým očkujeme nevieme liečiť ani dnes. Majú taký rýchly priebeh, že ani pri najväčšej snahe nemáme šancu dieťa zachrániť.“ Doc. MUDr. tiež vyvracia jeden z častých mýtov: „Očkovanie bežnými vakcínami nespôsobuje diabetes - ani jedna vedecká štúdia nepotvrdila súvislosť medzi očkovaním a vznikom diabetu. Naopak, ukazuje sa, že niektoré druhy vakcinácie môžu mať ochranný vplyv pred diabetom 1. typu.“
Legislatívne zmeny a dôsledky odmietnutia očkovania
Ministerstvo zdravotníctva v spolupráci s Úradom verejného zdravotníctva po odborných diskusiách, s cieľom prevencie a ochrany zdravia detskej populácie, navrhujú, aby bolo do predškolského zariadenia prijaté iba zaočkované dieťa. Tento legislatívny návrh uvádza zmeny v oblasti prijímania detí do predškolského zariadenia na základe ich očkovacieho statusu, a to v záujme ochrániť najzraniteľnejšiu skupinu obyvateľstva. Kolektívne zariadenie vytvára podmienky, ktoré uľahčujú zavlečenie a šírenie nákazy. Deti v predškolských zariadeniach budú tak chránené pred zavlečením závažných infekčných ochorení do kolektívu.
V prípade zavlečenia závažných infekčných ochorení do detského kolektívu je potrebné v týchto kolektívnych zariadeniach bezodkladne reagovať. MUDr. Mgr. sa vyjadril: „Vzhľadom na zvýšený výskyt ochorení, ktorým je možné predchádzať očkovaním (najmä osýpok) v SR, ale aj celej Európe je veľmi žiadúce zaviesť navrhované opatrenie. Ochorenia proti ktorým sa v SR očkuje v rámci povinného očkovania majú často závažný priebeh, alebo závažné komplikácie. Mnohé deti však vzhľadom na ich zdravotný stav nemôžu byť očkované. Ochranu pred týmito ochoreniami im mala zabezpečiť kolektívna imunita (vysoký počet zaočkovaných detí zabráni šíreniu ochorenia). Keďže zaočkovanosť detí v SR proti niektorým ochoreniam klesá, nevieme dostatočnú kolektívnu imunitu zabezpečiť. Nezaočkované dieťa, najmä v kolektívnom zariadení, môže byť potom zdrojom nákazy, alebo môže uľahčovať šírenie ochorenia. Bola by som veľmi rada, keby verejnosť vnímala toto opatrenie nie ako opatrenie represívne, ale naozaj preventívne, s cieľom ochrániť mnohé deti pred závažnými ochoreniami. Treba si uvedomiť, že ohrozené je každé neočkované dieťa, teda aj také, ktoré mohlo byť očkované, ale rodičia sa rozhodli očkovanie odmietnuť.“
Súčasťou legislatívneho návrhu je aj zrušenie sankcií za nepodrobenie sa povinnému očkovaniu, ktoré v súčasnosti môžu byť uložené v celkovej súhrnnej výške 331 eur. Sankcie by sa zrušili po 12-tich rokoch od zavedenia do praxe. Slovenská epidemiologická a vakcinologická spoločnosť plne podporuje povinnosť očkovania pred nástupom do predškolského zariadenia, rovnako podporuje zrušenie pokút za odmietnutie povinného očkovania, pretože zaplatenie pokuty dieťa pred nákazou nechráni.
Celoslovenské výsledky zaočkovanosti v rámci pravidelného povinného očkovania detí prekročili hranicu 95 % vo všetkých kontrolovaných ročníkoch narodenia. Úrad verejného zdravotníctva SR však eviduje zaočkovanosť detskej populácie za posledný rok pod 95 %, teda pod hranicou potrebnou na dosiahnutie kolektívnej ochrany populácie na krajskej úrovni, a to v rámci základného očkovania proti MMR v 15. - 18. mesiaci života, preočkovania proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu a detskej obrne v 6. roku a preočkovania proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu detskej obrne v 13. roku. Rodičia najčastejšie odmietajú očkovanie vakcínou proti osýpkam, mumpsu a ružienke (MMR vakcína). Sú však aj rodičia, ktorí odmietajú aj ostatné druhy očkovania a preočkovania, či už očkovanie hexavalentnou vakcínou a následné preočkovanie proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu a detskej obrne alebo očkovanie proti pneumokokovým invazívnym ochoreniam. Najviac rodičov odmieta očkovanie prvou dávkou vakcíny proti osýpkam, mumpsu a ružienke, a to v priemere 1 700 odmietnutých očkovaní každý rok (v roku 2018 je zaznamenaný mierny pokles odmietnutí očkovania). Ďalej je to odmietanie očkovania proti pneumokokovým invazívnym ochoreniam, a to v priemere 1 200 odmietnutých očkovaní každý rok a očkovanie hexavalentnou vakcínou odmieta v priemere 1 100 rodičov každý rok. Počet rodičov odmietajúcich očkovanie sa pohybuje každý rok približne na tej istej úrovni pri všetkých druhoch očkovania. Infekčné ochorenia, proti ktorým sa na Slovensku povinne očkuje, patria medzi vážne stavy ohrozujúce zdravie, životy a zanechávajúce trvalé následky. Ak sú v súčasnosti k dispozícii účinné očkovacie látky, prečo hazardovať so zdravím detí a odmietať účinnú prevenciu?
tags: #stranka #pre #mamicky #neockovane #dieta