Úvod do Problematiky Rozvodu a Jeho Dopad na Dieťa
Veľká časť súčasných manželstiev sa ocitá v kríze, následkom ktorej dochádza k rozvodu. Rozvodovosť je v súčasnosti vážnym spoločenským problémom, ktorý sa dotýka čoraz väčšieho počtu rodín. Pri rozvode je vždy dieťa najohrozenejším jedincom, následky si často nesie do života v podobe nespracovanej traumy, neschopnosti nadviazať osobné vzťahy, nedôvery v seba a pod. Dôsledky rozpadu manželstva pritom najviac pociťujú deti, ktoré sa často stávajú obeťami sporov medzi rodičmi. Z praxe kolízneho opatrovníka a sociálneho kurátora pre deti a mládež, ako aj z osobnej životnej skúsenosti, vníma autor rozvod často ako rukojemnícku drámu, v ktorej je hlavnou obeťou dieťa.
Rodina ako základná spoločenská jednotka je miestom vzniku života, formovania charakteru človeka, osvojenia hodnôt ako najcennejšieho potenciálu človeka. V procese socializácie pripravuje jednotlivca na vstup do spoločnosti, orientuje ho často v zložitých, neprehľadných vzťahoch, je zároveň inštitúciou, ktorá môže pôsobiť preventívne proti ohrozeniam, neurčitosti negatívnych spoločenských vplyvov. Rodina je prvou výchovnou inštitúciou. Ochranná funkcia rodiny zabezpečuje starostlivosť o duševný, telesný a sociálny rozvoj dieťaťa, jeho výživu, bývanie, ošatenie, vzdelávanie nielen zdravého ale aj chorého dieťaťa, pokiaľ to diagnóza dieťaťa umožňuje. Socializačno-výchovná funkcia rodiny je veľmi dôležitou funkciou, ktorej náplňou je uvedenie dieťaťa do spoločnosti a jeho výchova. Jej poslaním je zabezpečiť deťom všestranný rozvoj, starať sa o harmonický, fyzický, intelektuálny, citový a morálny vývin podložený a obohatený rodičovskou láskou.
Možným riešením tejto drámy a minimalizácie negatívnych dopadov rozvodu na dieťa je Cochemská prax v rozvodovej starostlivosti o dieťa. Kniha je určená pre ľudí v rozvodovom a porozvodovom konaní, záujemcov i odborníkov o túto tému. Ponúka alternatívnu formu starostlivosti o dieťa po rozvode rodičov a pomáha pochopiť dieťa v striedavej starostlivosti. Táto forma starostlivosti niekedy vyvoláva rozporuplné postoje v laickej i odbornej verejnosti, radoch sociálnych pracovníkov, psychológov, lekárov, pedagógov a samozrejme u rodičov v rozvodovom konaní, ktorých sa táto téma bytostne dotýka.
Cochemská Prax ako Inovatívny Model Rozvodovej Starostlivosti
Cochemská prax je funkčnou a v mnohoročnej praxi overenou alternatívou k rozvodovým sporom o výchovu detí. V Cochemskej praxi ide o vzdanie sa osobnej moci a s tým spojenou manipuláciou druhým človekom. Tento model naopak vychádza z presvedčenia, že každý človek má v sebe sebauzdravovacie, samoregulačné sily a schopnosti riadiť sám svoj vlastný život. Filozofia je priam ideálna a je potrebné veriť, že sa čo najviac rodičov postupne k tomuto postoju dopracuje.
Hlavnou úlohou zástupcov jednotlivých profesií potom je, aby človeku v problémovej situácii boli pomocníkmi či sprievodcami (ľudsky a odborne) na jeho vlastnej ceste a umožnili mu dospieť k riešeniu, ktoré je prijateľné a najvhodnejšie práve pre neho, pretože sa zrodilo z neho samého. To isté sa týka celej rodiny - všetkých jej príslušníkov. Cochemská prax predstavuje celostný prístup, ktorý integruje právne, psychologické a sociálne aspekty rozvodu s cieľom nájsť najlepšie riešenie pre dieťa.
Striedavá osobná starostlivosť o dieťa je súčasťou Cochemskej praxe. Je o dohode dvoch emocionálne zrelých rodičov na primeranej starostlivosti o dieťa. V žiadnom prípade sa v tejto publikácii nestotožňujeme s mechanickým delením času medzi oboch rodičov na zdanlivo spravodlivé rozdelenie 50/50, kde sa ľahko opomína najlepší záujem dieťaťa. Dôraz je kladený na skutočný záujem a potreby dieťaťa, nie na rigidné rozvrhy.
Striedavá Osobná Starostlivosť: Definícia, Ciele a Spoločenské Vnímanie
Striedavú osobnú starostlivosť (ďalej aj „striedavá starostlivosť“) zaraďujeme do škály porozvodových modelov starostlivosti o maloletých. Podstatou tohto inštitútu je striedavá zmena bydliska dieťaťa v stanovených časových intervaloch. Cieľom predloženého príspevku je zamyslieť sa nad prezumpciou inštitútu striedavej starostlivosti, ktorú možno pozorovať na viacerých úrovniach. V prvom rade je prezumpcia striedavej starostlivosti badateľná na úrovni rodičovských dohôd. K dobrovoľnému uzatváraniu dohôd o striedavej starostlivosti vedie rodičov najmä skutočnosť, že striedavá starostlivosť, na rozdiel od výlučnej osobnej starostlivosti jedného rodiča, garantuje vo väčšom rozsahu právo rodičov vychovávať svoje dieťa, s tým súvisiace právo dieťaťa na rodičovskú starostlivosť, ako aj udržiavanie produktívneho vzťahu medzi dieťaťom a oboma rodičmi.
Najťažším pre dieťa nie je samotný rozvod, ale smutná skutočnosť po ňom, kedy jeden z rodičov odíde. Doposiaľ plnohodnotný vzťah medzi dieťaťom a oboma rodičmi sa mení a deformuje na príležitostný výlet dieťaťa k druhému rodičovi. U detí tým vznikalo riziko syndrómu zavrhnutého rodiča (The Parental Alienation Syndrome). Riziká pôsobenia tohto syndrómu vidí Bakalář v strate všetkého, čo s druhým rodičom súvisí - nielen hmotných statkov, ale aj praktickej každodennej pomoci, výchovného a vzdelávacieho pôsobenia. Ďalšiu oblasť problémov vidí Bakalář v nemožnosti zdravého psychosociálneho vývinu. Keďže chýba nielen výchovný, ale aj model k prevzatiu sexuálnej roly a identity. Podľa neho však tieto riziká je možné zmierniť významnou mierou, ak dieťa udržiava s druhým rodičom láskyplný, zmysluplný a pravidelne kultivovaný vzťah. Základnou výhodou striedavej osobnej starostlivosti je zachovanie rovnocenného kontaktu dieťaťa s oboma rodičmi.
Najdôležitejším efektom inštitútu striedavej starostlivosti je zrovnoprávnenie oboch rodičov a šanca dieťaťa tráviť detstvo rovnako v spoločnosti matky, ako aj otca. Táto forma starostlivosti však niekedy vyvoláva rozporuplné postoje v laickej i odbornej verejnosti, radoch sociálnych pracovníkov, psychológov, lekárov, pedagógov a samozrejme u rodičov v rozvodovom konaní, ktorých sa táto téma bytostne dotýka. Dôležité je tiež si uvedomiť, že striedavá osobná starostlivosť nie je pre všetkých rodičov, vyžaduje sa citová a osobnostná zrelosť, schopnosť spolupráce, nadhľad, dobrá vôľa a priority smerom k potrebám dieťaťa.
Právny Rámec Striedavej Osobnej Starostlivosti v Európe
Právnemu postaveniu dieťaťa v štáte a rodine sa v súčasnom práve venuje značná pozornosť. Dieťa má právo na oboch rodičov. Zavedenie striedavej osobnej starostlivosti do nášho právneho poriadku vychádza z Dohovoru o právach dieťaťa. Podľa čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa „štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, musia vynaložiť maximálne úsilie na to, aby bola uznaná zásada, že obidvaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a rozvoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť pritom najlepší záujem dieťaťa.“ Deti majú odlišné psychické i fyzické potreby ako dospelí. Napriek tomu, že je dieťa na dospelých určité obdobie svojho života závislé, je členom spoločnosti a má určité práva a povinnosti. Význam rodiny je zakotvený v štátnej rodinnej politike.
Sociálnoprávnu ochranu detí a sociálnu kuratelu na Slovensku upravuje Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a Zákon č. 306/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Preto bola s účinnosťou od 1.7.2010 prijatá Novela zákona o rodine č. 217/2010 Z. z. o striedavej osobnej starostlivosti, ktorá má zabezpečovať dieťaťu primeraný kontakt s obidvoma rodičmi, redukovať porozvodovú traumatizáciu detí, prispievať k citovej vyrovnanosti a zdravému psychickému vývoju detí. Každý zákon, týkajúci sa dieťaťa, musí vychádzať z jeho záujmu a potrieb.
Vychádzajúc zo štatistík Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny má v podmienkach súdnej praxe Slovenskej republiky počet rozhodnutí o striedavej starostlivosti stúpajúcu tendenciu, hoci v každom roku len o nepatrné stotiny percent. Aj napriek tejto tendencii však netreba zabúdať na to, že v rámci rozhodovacej činnosti súdov dochádza i k rušeniu nariadenej striedavej starostlivosti. „Striedavá starostlivosť nie je normou, každý prípad treba posudzovať individuálne s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a špecifiká prípadu. Vzhľadom na to, že z ustanovenia § 24 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. V súlade s najlepším záujmom dieťaťa je, aby súd u každej osoby, ktorá má o uplatnenie striedavej starostlivosti úprimný záujem, posúdil všetky relevantné kritériá samostatne. Povinnosť všeobecného súdu uvažovať o možnej prezumpcií striedavej starostlivosti, by teda mala nastúpiť až za predpokladu naplnenia všetkých zákonných kritérií.“
V Belgicku, čl. 373 a 374 belgického občianskeho zákonníka stanovujú princíp spoločného výkonu rodičovskej autority. Vzhľadom na tento princíp zostávajú rodičovské práva a povinnosti každého rodiča aj po rozpade ich manželstva zachované. Rodičia môžu uzatvoriť súkromnú dohodu, a to aj s využitím odbornej pomoci, napr. formou mediácie. Finálnu verziu súkromnej dohody sú rodičia povinní predložiť príslušnému súdu, ktorý rozhodne, či jej obsah zodpovedá záujmom dieťaťa. S prihliadnutím na obsah riešených otázok, súd prioritne rozhoduje o určení bydliska dieťaťa, nie o výkone rodičovskej zodpovednosti. Ak nedôjde k uzatvoreniu rodičovskej dohody, rozhodne súd. Ten môže poveriť výlučným výkonom rodičovskej autority iba jedného rodiča. V takomto prípade si však druhý rodič vyhradzuje právo na dohľad, teda právo byť informovaný o dieťati. Takisto má právo na osobný styk s dieťaťom, ktorý sa mu môže obmedziť iba pre veľmi vážne dôvody. Zákonnú prednosť spoločnej rodičovskej autority však nemožno vykladať ako povinnosť súdu automaticky rozhodnúť o jej nariadení v každom porozvodovom konaní. Legislatívnymi zmenami v oblasti rodičovstva sa zaviedla prednosť striedavej starostlivosti od roku 1983.
Česká právna úprava kladie všetky druhy modelov úpravy starostlivosti o dieťa po rozvode na jednu úroveň. Prvým a prelomovým nálezom v tomto ohľade bol nález, sp. zn. I. ÚS 2482/13 z 26. Presvedčivú argumentáciu Ústavného súdu ČR priaznivo prijali najmä rozvedení rodičia, ktorým neboli ich deti do starostlivosti zverené. Maloleté deti, pochádzajúce z rozvádzajúceho sa manželstva, boli na základe dohody ich rodičov v režime faktickej striedavej starostlivosti. Po odchode matky s maloletými deťmi zo spoločnej domácnosti podal otec maloletých návrh na úpravu styku počas rozvodu a po ňom, pričom žiadal, aby boli maloleté deti zverené do striedavej starostlivosti oboch rodičov. Súd návrhu nevyhovel s odôvodnením, že maloletí vyjadrili svoju spokojnosť s pretrvávajúcim výchovným usporiadaním. Styk s otcom však nepatrne rozšíril. Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie obaja rodičia maloletých. Keďže nevhodnosť striedavej starostlivosti najskôr opierali o útly vek maloletých a neskôr v čase ich školopovinnosti o stabilitu výchovného prostredia matky, popreli zmysel zákonnej úpravy a ustálenej judikatúry ESĽP.
Vzhľadom na argument všeobecného súdu, že striedavá starostlivosť nie je vhodná pre maloletých v útlom veku, možno legitímne očakávať, že po uplynutí istého časového obdobia a po nástupe maloletých do školských zariadení odpadne prekážka zverenia dieťaťa do striedavej starostlivosti. Ak by sa takáto zmena (vyšší vek maloletých) označila za nedostatočnú, vážne by sa spochybnil princíp predvídateľnosti súdnych rozhodnutí. Ústavný súd ČR však upozornil na to, že postoj zákonodarcu a judikatúra Ústavného súdu ČR a ESĽP vychádzajú z odlišnej idey ako tej, ktorú v tomto prípade uplatnili všeobecné súdy. Najlepším záujmom dieťaťa je poskytnutie starostlivosti od oboch rodičov, samozrejme, za predpokladu splnenia zákonných podmienok, t. j. Po prijatí analyzovaného nálezu prišiel ďalší, v ktorom Ústavný súd ČR označil striedavú starostlivosť za všeobecné pravidlo úpravy styku s maloletým, a to aj napriek skutočnosti, že tento záver zo zákonnej úpravy nevyplýva: „Pokud oba rodiče projevují o dítě skutečný zájem a chtějí jej mít v péči a zároveň oba naplňují relevantní objektivní kriteria ve zhruba stejné míře, čl. 10 odst. 2 Listiny a čl. 8 Evropské úmluvy ve spojení s čl. 32 odst. 4 Listiny a čl. 3 odst. 1 a čl. 18 odst. 1 Úmluvy o právech dítěte vytváří presumpci ve prospěch střídavé péče. Tuto presumpci lze vyvrátit, nicméně jsou k tomu zapotřebi pádne důvody, mající oporu v ochraně najlepšího zájmu dítěte. Prítomný rozpor medzi ideou zákonnej úpravy o rovnosti všetkých modelov úpravy starostlivosti o dieťa po rozvode a aplikačnou praxou o prezumpcii inštitútu striedavej starostlivosti, si Ústavný súd ČR zrejme uvedomil a v snahe o korekciu svojich striktných názorov o tomto inštitúte v uznesení sp. zn. 1234/15, z 12. Na porovnanie uvádzame, že obdobný názor prevláda aj v aplikačnej praxi slovenských súdov.
Faktory Ovplyvňujúce Vhodnosť Striedavej Starostlivosti a Výzvy
Otázka striedavej starostlivosti je veľmi citlivým a striktne individuálnym problémom. Vznik novely zákona je síce na mieste, avšak každé rozchádzajúce sa partnerstvo, v ktorom ostáva nezaopatrené dieťa, je nutné prísne individuálne posúdiť. Vhodnosť využitia možnosti striedavej osobnej starostlivosti pre to ktoré dieťa, ako aj pre rodiča, závisí od viacerých faktorov. Medzi tieto faktory patrí vek dieťaťa, jeho povahové vlastnosti, typ osobnosti, vývinové podmienky, citová väzba dieťaťa k rodičom, jeho schopnosť adaptability a ďalšie faktory. Je niečo úplne iné vyjadrovať sa k striedavej osobnej starostlivosti v teoretickej rovine, inak z pohľadu dieťaťa a úplne inak z pohľadu rodiča.
Ak sú obaja manželia starostliví a milujúci rodičia, ak sú obaja schopní rovnocenne sa o deti postarať a ak deti majú k obom rodičom dobrý vzťah, striedavá osobná starostlivosť môže byť prospešná pre všetky strany. Avšak ak jeden z rodičov sa o potreby detí vo veľkej miere nezaujíma, ale striedavú osobnú starostlivosť využíva iba ako niečo, čím môže bývalému partnerovi naďalej ubližovať, vzniká priam neriešiteľná situácia. Čo ak deti, alebo len jedno z detí nemá záujem o akékoľvek, ani len o krátkodobé stretávanie sa s druhým z rodičov, a už vôbec nie o dlhodobý pobyt? Ako to riešiť? Násilím?
Striedavá osobná starostlivosť predpokladá, že o maloleté dieťa sa budú rodičia striedavo starať v určitom časovom období, predpokladá sa, že dieťa bude striedavo bývať v domácnostiach oboch rodičov. Hoci sa odborníci zväčša nenachádzajú negatívne stránky striedavej osobnej starostlivosti a kritikov je málo, je však potrebné hovoriť aj o prípadných nevýhodách striedavej starostlivosti. Pokiaľ rodičia žijú oddelene a ich domácnosti sú navzájom vzdialené, môže tak vzniknúť situácia, že dieťa bude musieť navštevovať striedavo dve školy, čo môže mať nepriaznivý vplyv aj na plnenie školských povinností. Môže tiež dôjsť k narušeniu sociálnych väzieb dieťaťa, napríklad obmedzením kontaktu s kamarátmi. Najnáročnejším sa stáva čas, keď si partneri zakladajú nové vzťahy, rodiny a pribudnú ďalšie deti.
Ďalšou otázkou, ktorá sa nám ponúka, je, ako zvláda dieťa dva domovy. Je schopné vnímať dva domovy? Akú stopu to zanechá na ňom, napr. pri zakladaní vlastného domova. Sme schopní my dospelí prijať dva domovy bez výhrad? Ak by sa v domove dieťaťa striedali rodičia, bolo by to dosť nepochopiteľné, lebo nemôžu predsa meniť bývanie. Rovnako, ak nie ťažšie, to vníma aj dieťa. Striedavá výchova nemôže byť neprijatá iba tým, že druhý rodič, ktorý s takoutou striedavou osobnou starostlivosťou nesúhlasí, odmieta spolupracovať s druhým rodičom. Nevyhnutne sa k tomu musí prirátať aj to, že partneri, ktorí sa rozišli, sa veľmi pravdepodobne líšili aj v predstavách o výchove a zaobchádzaní s dieťaťom. Tak jeden týždeň dieťa zažíva jeden model výchovy a života a druhý týždeň to môže byť celkom iné. To v období, keď sa učí, čo je správne a ako to v živote chodí, môže byť preň veľmi zmätočné.
Dôležitá je úroveň výchovných schopností a povahových vlastností rodičov, ich životný štýl, a taktiež materiálne pomery. Aj vzdialenosti medzi bydliskami rodičov, stabilita budúceho výchovného prostredia, schopnosť rodičov vzájomne komunikovať o veciach týkajúcich sa dieťaťa je dôležitou podmienkou vhodnosti striedavej starostlivosti. Rodičom, ktorí sú pracovne vyťažení, takáto forma vyhovuje, môžu si plánovať čas, ktorý budú viac venovať práci, a ktorý budú tráviť s dieťaťom. Preto riešenie so striedavou osobnou starostlivosťou sa môže zdať úplne ideálne. Situácia sa stáva vážnejšou v prípade, keď sú deti dve, prípadne viac a každé má svoje povinnosti, krúžky, záľuby niekde inde.
Schválenie striedavej starostlivosti otvorilo viacero otázok. Nedoriešené ostalo najmä to, ktorý z rodičov dostane prídavok na dieťa a príplatok k prídavku na dieťa a rodičovský príspevok. Podľa súčasnej legislatívy má na ne nárok ten rodič, ktorý zároveň zabezpečuje starostlivosť o dieťa. Pri rodičovskom príspevku je to ten, ktorý zabezpečuje osobnú starostlivosť o dieťa. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR sa riešením tohto problému už zaoberalo. Usmernilo úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, aby kolízny opatrovník na túto skutočnosť upozornil rodičov, ktorí chcú zveriť dieťa po rozvode do striedavej osobnej starostlivosti, a navrhol im uzavrieť dohodu. Podľa tejto dohody rodič, ktorý je poberateľom prídavku na dieťa, prípadne aj rodičovského príspevku, by poskytol už vyplatené príspevky rodičovi, u ktorého je dieťa v striedavej osobnej starostlivosti. V rámci rozvodového konania môže kolízny opatrovník navrhnúť súdu schváliť dohodu medzi rodičmi o tom, ktorý z nich si uplatní nárok na štátne sociálne dávky a akým spôsobom si postúpia príslušné finančné sumy. Je predpoklad, že ak sú rodičia schopní dohodnúť sa na striedavej osobnej starostlivosti o dieťa, mali by sa dokázať dohodnúť na vyplácaní prídavku na dieťa a rodičovského príspevku. Dohodu rodičov však treba považovať za dočasné riešenie v období do prijatia legislatívnych úprav príslušných právnych predpisov upravujúcich poskytovanie prídavku na dieťa a rodičovského príspevku. Striedavú starostlivosť totiž môže súd schváliť na návrh jedného z manželov a súhlas toho druhého na to podľa zákona už potrebný nie je. V prípade určenia výšky výživného podľa § 62 odsek 6 Zákona č. 36/2005 Z. z., súd prihliada na odôvodnené potreby dieťaťa a na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov.
Rola Odborníkov a Komplexný Prístup k Sociálnym Službám
Je nevyhnutné si uvedomiť, že termín sociálna práca je v tejto publikácii používaný v širšom kontexte, ako ste možno boli doteraz zvyknutí. Kontext sociálnych služieb je dôležitý pre pochopenie celého rozsahu starostlivosti o dieťa. Na základe neustálych zmien prebiehajúcich v našej spoločnosti sa autori publikácie rozhodli venovať problematike sociálnych služieb. Sociálne služby sú jednou z možných foriem sociálnej pomoci. Autori v knihe transparentným spôsobom interpretujú vysoko aktuálne otázky sociálnych služieb, ktoré sú relevantnou súčasťou realizácie akreditovaného študijného programu v študijnom odbore sociálna práca. Metodický manuál, ktorý držíte v rukách, vznikol v rámci realizovaného projektu Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR pod názvom: Cielené odborné vzdelávanie zamestnancov úradov práce, sociálnych vecí a rodiny na úseku sociálnych vecí a rodiny. Druhé doplnené vydanie vybraných textov zo sociálneho poradenstva je určené pre sociálnych pracovníkov, sociálnych pedagógov, psychológov a iných odborníkov v pomáhajúcich profesiách. Táto publikácia korešponduje so študijným programom v odbore sociálna práca. Základ súčasnej právnej ochrany detí a sociálnej kurately je obsiahnutý predovšetkým v Dohovore základných ľudských práv a slobôd, ktorý je súčasťou Ústavy SR, v ktorej čl. 41 ods. 4 hovorí: "Starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov môžu byť obmedzené a maloleté deti môžu byť od rodičov odlúčené len rozhodnutím súdu na základe zákona."
Publikácia Michala Oláha a Odborný Konsenzus
Publikácia, ktorú držíte v rukách, je výsledkom niekoľkoročných praktických výskumov, diskusií, workshopov, národných a medzinárodných stretnutí, ktoré sme organizovali v niekoľkých štátoch EÚ. Táto kniha v sebe zahŕňa samostatnú publikáciu „Cochemská prax“ od Jürgena Rudolpha (v slovenčine) a ďalšie články v slovenskom, českom, anglickom, nemeckom a rumunskom jazyku. Publikácia vychádza z praxe a jej hlavným cieľom je prispieť k zavedeniu objektívneho a vyváženého pohľadu na striedavú osobnú starostlivosť oboch rodičov o dieťa. Kniha je určená pre ľudí v rozvodovom a porozvodovom konaní, záujemcov i odborníkov o túto tému.
Ako každá zmena v spôsobe nášho života, aj nový prístup k riešeniu starostlivosti o dieťa z rozpadnutého vzťahu musí prejsť všetkými úskaliami. Až skúsenosti nám potvrdia správnosť každého individuálneho rozhodnutia. Dôraz preto kladieme na spomínanú individualitu každého jedného posudzovaného prípadu striedavej starostlivosti, lebo iba vtedy nebudeme robiť v tak závažných rozhodnutiach chyby. Predložený príspevok poukazuje na praktické využitie inštitútu striedavej osobnej starostlivosti, jej opodstatnenosť a aplikáciu v praxi z pohľadu sociálneho pracovníka. Téza opisuje jednotlivé aspekty rodiny, akými sú jej funkcie, výchova, starostlivosť a prostredie v rodine. Je dôležité poznamenať, že význam cien v marketingových aktivitách nie je potrebné osobitne sa zmieňovať, pretože tvoria nevyhnutnú, dôležitú súčasť marketingových aktivít, najmä marketingového mixu, avšak táto téma, hoci je spomenutá v pôvodných materiáloch, nesúvisí priamo s problematikou striedavej osobnej starostlivosti. Publikácia sa detailne zaoberá podstatou finančnej kontroly, aké požiadavky sa kladú na jej účinné fungovanie v kontexte celého kontrolného systému, čo môže nepriamo súvisieť s riadením rodinných financií po rozvode, ale nie je to jej hlavnou témou. Kniha má slúžiť ako komplexný zdroj pre všetkých, ktorí sa zaoberajú starostlivosťou o dieťa po rozvode.
tags: #striedava #osobna #starostlivost #o #dieta #cochemska