Inštitút striedavej osobnej starostlivosti (ďalej aj „SOS“) predstavuje významnú formu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, ktorá je zakotvená v právnom poriadku Slovenskej republiky od 1. júla 2010. Táto legislatívna zmena novelizovala Zákon o rodine č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoR“), čím sa popri výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov zaviedla aj striedavá osobná starostlivosť obidvoch rodičov. Cieľom striedavej starostlivosti je zabezpečiť dieťaťu po rozvode alebo rozchode rodičov čo najkomplexnejší kontakt s oboma rodičmi, čím sa podporuje jeho všestranný rozvoj a posilňuje vzťah k obidvom rodičom.
Zavedenie SOS prinieslo so sebou aj potrebu úpravy súvisiacich zákonov. Hoci boli v priamej nadväznosti na túto legislatívnu zmenu novelizované niektoré zákony, najmä zákony o štátnych dávkach, mnohé ďalšie oblasti, kde by bola explicitnejšia úprava potrebná, ešte stále zostávajú nedoriešené. Tieto nejasnosti vytvárajú praktické výzvy pre rodičov a vyžadujú individuálne posudzovanie každého prípadu zo strany súdov a príslušných inštitúcií.
Základný právny rámec: Zákon o rodine
Hlavným právnym predpisom upravujúcim striedavú osobnú starostlivosť je Zákon o rodine č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov. Tento zákon definuje základné podmienky a princípy, na základe ktorých súd môže zveriť dieťa do striedavej starostlivosti oboch rodičov.
Výkon rodičovských práv a osobná starostlivosť
Výkon rodičovských práv patrí obidvom rodičom, ak nebol ich výkon obmedzený, pozastavený alebo rodič rodičovských práv pozbavený. V praxi to znamená, že obaja rodičia majú zodpovednosť a právo podieľať sa na výchove a starostlivosti o dieťa.
Pojem „osobná starostlivosť“ nie je v ZoR nikde definovaný. V praxi to však znamená, ktorý z rodičov bude s dieťaťom žiť v spoločnej domácnosti, bude sa oň osobne starať a rozhodovať o jeho bežných záležitostiach. Táto nejasnosť v definícii môže v niektorých prípadoch viesť k interpretačným problémom, avšak súdna prax si s ňou poradí individuálnym posudzovaním konkrétnych okolností každého prípadu.
Podmienky zverenia dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti
Ustanovenie § 24, ods. 4 ZoR, platné od 1. júla 2010, presne stanovuje podmienky pre zverenie dieťaťa do SOS. Tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne, čo znamená, že všetky musia byť prítomné, aby súd mohol striedavú starostlivosť nariadiť.
Prvou podmienkou je, že obidvaja rodičia musia byť spôsobilí dieťa vychovávať. To zahŕňa ich fyzickú, duševnú a mravnú spôsobilosť poskytnúť dieťaťu primeranú starostlivosť a výchovu. Druhou podmienkou je, že obidvaja rodičia musia mať záujem o osobnú starostlivosť o dieťa. Ak by jeden z rodičov žiadal pre seba len úpravu styku a nemal by záujem o osobnú starostlivosť, súd by nemohol nariadiť striedavú starostlivosť.
Treťou a kľúčovou podmienkou je, že zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti musí byť v záujme dieťaťa. „Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.“ Súd je nútený vždy skúmať, či striedavá starostlivosť o dieťa bude v záujme dieťaťa, či by nedošlo k citovému strádaniu dieťaťa, či by rozvoj dieťaťa bol úplný, najmä po stránke citovej, rozumovej a mravnej, pokiaľ by dieťaťu nebola umožnená striedavá starostlivosť. To platí aj v prípade, ak rodičia súhlasia so striedavou starostlivosťou. Súd má povinnosť preskúmať akúkoľvek dohodu o výkone rodičovských práv a povinností a rozhodnúť, či ju schváli alebo neschváli, čo je zakotvené aj v článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa.
Poslednou, štvrtou podmienkou, ktorú súd skúma, je, že zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti budú lepšie zaistené potreby dieťaťa. Predpokladom pre splnenie tejto podmienky je schopnosť rodičov navzájom komunikovať o potrebách dieťaťa.
Rozhodovanie súdu a rodové stereotypy
Súd sa musí odvrátiť od sledovania rodových stereotypov u rodičov či pohlavia rodičov a musí sa vždy zamerať iba na potreby dieťaťa a na to, či budú tieto potreby dieťaťa striedavou starostlivosťou naplnené. V praxi súd starostlivo skúma schopnosť komunikácie rodičov. Avšak, ak jeden z rodičov tejto komunikácii účelovo bráni, nie je to prekážkou nariadenia striedavej starostlivosti. Súd by mal skúmať príčiny problematickej komunikácie a snažiť sa ich odstrániť titulom svojej autority alebo nariadením návštevy odborníka (psychológa, mediátora a pod.). V opačnom prípade by mohol rodič, ktorý nesúhlasí so striedavou osobnou starostlivosťou, účelovo brániť jej nariadeniu tým, že nebude komunikovať s druhým rodičom.
Komunikácia medzi rodičom a tínedžermi
Ustanovenie § 24 ods. 4 ZoR rieši aj situáciu, ak iba jeden z rodičov súhlasí so striedavou starostlivosťou a druhý rodič je proti nej. Aj v takomto prípade musí súd povinne skúmať, či bude zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti rodičov v záujme dieťaťa, čo sa výslovne uvádza aj v dôvodovej správe k zákonu o rodine konkrétne k zákonu č. 217/2010 Z. z. Súd má možnosť zveriť dieťa do SOS aj v prípade, že jeden rodič s SOS nesúhlasí. Toto platí len v prípade, že druhý rodič nesúhlasí so zavedením striedavej starostlivosti z dôvodu, že žiada zverenie dieťaťa do svojej osobnej starostlivosti, čiže má záujem osobne sa starať o dieťa.
Výživné v kontexte striedavej starostlivosti
Ďalšou otázkou, s ktorou sa súd musí vysporiadať pri zverení dieťaťa do striedavej starostlivosti, je výživné na dieťa. Na rozdiel od nariadenia osobnej starostlivosti, kedy súd musí vždy obligatórne určiť výživné, pri striedavej starostlivosti súd môže rozhodnúť aj tak, že výživné neurčí. Nie je to však pravidlo, je to iba jedna z možností, ako môže súd rozhodnúť. Spravidla, ak je dieťa u každého z rodičov periodicky po rovnaký čas, tak sa výživné neurčuje.
Ak súd určí výživné, tak obvykle len jednému rodičovi do rúk druhého rodiča. Táto situácia nastáva najmä v tom prípade, ak je životná úroveň rodičov badateľne odlišná a úmyslom je udržať životný štandard dieťaťa po celú dobu jeho výchovy rovnaký. Pri určovaní výšky výživného súd najskôr vyčísli mesačné náklady na dieťa a až potom môže určiť, v akom pomere ich rozdelí medzi oboch rodičov.
Ďalšou možnosťou, avšak v praxi menej využívanou, je, že sa výživné na dieťa bude kumulovať podľa rozhodnutia súdu na osobitnom účte, ktorý budú spravovať obaja rodičia spoločne alebo len jeden rodič, ktorý je poverený bežnou správou majetku dieťaťa. Ak by mali obaja rodičia prístup k účtu, navzájom by sa kontrolovali a bola by tak zabezpečená transparentnosť, ktorú často rodičia spochybňujú.
So zverením dieťaťa do striedavej starostlivosti sa spája aj nutnosť riešenia s tým spojených otázok. Preto v rozhodnutí o zverení dieťaťa do striedavej starostlivosti by malo byť vyriešené okrem výživného aj to, ktorý z rodičov bude poberať rodičovské dávky a uplatňovať daňový bonus.
Zmena existujúcej úpravy starostlivosti
Súd môže zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností dokonca aj bez návrhu (§ 26 ZoR). Pri zmene už existujúcej úpravy starostlivosti súd rieši, či nastala zmena pomerov a či nová úprava bude v najlepšom záujme dieťaťa. Samotná „snaha jedného rodiča“ spravidla nestačí. Zároveň súd pri rozhodovaní prihliada aj na stabilitu výchovného prostredia a na to, či doterajšia úprava ešte zabezpečuje pre dieťa najpriaznivejšie podmienky.
V prípadoch, ako je matka, ktorá sa presťahovala takmer 70 km od otca a zabezpečila dcére novú školu, pričom dcéra je nešťastná z predstavy navštevovania dvoch škôl a jasne dala najavo, že chce žiť s matkou, súd bude skúmať všetky tieto okolnosti. Zásadným faktorom je vzdialenosť, ktorú dieťa musí cestovať. Ak sa rodičia na striedavej starostlivosti dohodli v čase, keď žili len 11 km od seba, a následne sa jeden z nich presťahoval na vzdialenosť približne 290 km, týždenné striedanie je pre dieťa namáhavé, ruší mu režim a negatívne ovplyvňuje jeho vývoj. Takéto zmeny sú podstatnou zmenou pomerov a odôvodňujú zmenu dohody súdnou cestou. Prostredie, v ktorom dieťa vyrastá, je z hľadiska jeho fyzického a psychického vývinu veľmi dôležité.
Komunikácia medzi rodičom a tínedžermi
Predbežné opatrenia a súdny proces
Súdny proces v záležitostiach týkajúcich sa maloletých detí sa riadi Občianskym súdnym poriadkom (do 30. júna 2016) a neskôr Civilným sporovým poriadkom (zákon č. 161/2015 Z. z.).
Možnosť predbežného zverenia do SOS
Predbežným opatrením je tiež možné zveriť dieťa do SOS. Túto možnosť umožňovalo ustanovenie § 76, ods. 1, písm. b) Občianskeho súdneho poriadku od roku 2011. Predbežným opatrením mohol súd nariadiť účastníkovi konania, aby odovzdal dieťa do striedavej osobnej starostlivosti. V súčasnosti konanie o rozvod manželstva a s ním súvisiace úpravy práv a povinností k maloletým deťom upravuje § 92 a nasl. zákona č. 161/2015 Z. z.
Predbežné opatrenie slúži na dočasnú úpravu pomerov, ak je potrebné bezodkladne zasiahnuť do situácie, aby sa predišlo škode alebo ohrozeniu záujmov dieťaťa.
Právo dieťaťa byť vypočuté
V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Toto právo je zakotvené v článku 12 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý hovorí o tom, že dieťa, ktoré je schopné formulovať si vlastné názory, má právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho týkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať náležitá pozornosť s ohľadom na jeho vek a stupeň vyspelosti. V zmysle článku 43, ods. 2 zákona č. 161/2015 Z. z. má dieťa právo vyjadriť samostatne svoj názor v rozsahu jeho schopností a rozumovej vyspelosti s ohľadom na jeho vek.
Názor dieťaťa je kľúčový, najmä ak ide o staršie dieťa, ako napríklad 11-ročná dcéra, ktorá jasne dáva najavo, že nechce navštevovať dve rôzne školy a chce žiť s jedným z rodičov. Súd musí skúmať dôvody odmietania striedavej starostlivosti a vyhodnotiť ich s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť dieťaťa. Je potrebné zabrániť tomu, aby dieťa bolo vystavené konfliktu lojality a následnému pocitu viny, čo by negatívne ovplyvňovalo jeho psychický a fyzický vývoj.
Sociálne dávky a poistné plnenia
V kontexte striedavej osobnej starostlivosti je dôležité poznať aj úpravu štátnych sociálnych dávok a poistných plnení, ktoré majú zabezpečiť finančnú podporu pre rodiny s deťmi. Zákonodarca už reflektoval v niektorých zákonoch o štátnych dávkach na inštitút striedavej osobnej starostlivosti.
Rodičovský príspevok
Zákon č. 571/2009 Z. z. definuje rodičovský príspevok ako štátnu sociálnu dávku, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa do veku 3 rokov (prípadne 6 rokov). Podľa ustanovenia § 3, ods. 5 ZoRP: „Ak sa riadne stará o to isté dieťa viac oprávnených osôb, nárok na rodičovský príspevok má len jedna oprávnená osoba určená podľa ich dohody.“ To platí rovnako, ak súd zverí maloleté dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov podľa osobitného predpisu alebo súd schváli dohodu rodičov podľa osobitného predpisu. Ak sa rodičia (oprávnené osoby) nedohodnú, rozhodne na základe ustanovenia § 35 ZoR súd, respektíve vo výrokovej časti rozhodnutia, ktorým upravuje pomery dieťaťa.
V praxi sa teda rodičovský príspevok poberá aj v prípade striedavej starostlivosti o dieťa, ale má naň nárok len jedna z oprávnených osôb.
Prídavok na dieťa
Zákon č. 600/2003 Z. z. definuje prídavok na dieťa ako štátnu sociálnu dávku, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa. Tento príspevok sa poskytuje na každé dieťa. Ak je viac oprávnených osôb, ktoré spĺňajú podmienky nároku na príspevok, patrí príspevok na to isté dieťa len jednej z nich. V prípade striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov sa príspevok vypláca oprávnenej osobe podľa písomnej dohody rodičov. Ak sa nedohodnú, príspevok sa vypláca striedavo každému rodičovi počas troch kalendárnych mesiacov. Príspevok sa začne vyplácať tomu rodičovi, ktorý má určený väčší rozsah striedavej osobnej starostlivosti.
Pomoc v hmotnej núdzi
Zákon č. 599/2003 Z. z. upravuje pomoc v hmotnej núdzi, ktorá je štátnou dávkou. Hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima ustanovené osobitným predpisom a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť alebo zvýšiť príjem.
Pre účely poskytovania pomoci v hmotnej núdzi platí špecifická úprava pre deti v striedavej starostlivosti. Ak bolo dieťa počas jedného kalendárneho mesiaca striedavo v starostlivosti obidvoch rodičov, pričom u každého rodiča má byť najmenej 12 kalendárnych dní v príslušnom kalendárnom mesiaci, posudzuje sa toto dieťa jeden kalendárny mesiac ako člen domácnosti na účely poskytovania pomoci v hmotnej núdzi spoločne s matkou a ďalší nasledujúci kalendárny mesiac ako člen domácnosti na účely poskytovania pomoci v hmotnej núdzi spoločne s otcom. Týmto sa zabezpečuje, aby dieťa bolo zahrnuté do posudzovania hmotnej núdze oboch domácností, avšak striedavo.
Materská dovolenka a materské
V súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa patrí žene materská dovolenka v trvaní 34 týždňov. Osamelej žene patrí materská dovolenka v trvaní 37 týždňov a žene, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, patrí materská dovolenka v trvaní 43 týždňov. V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj mužovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa, podľa ustanovenia § 166 Zákonníka práce, ods. 1.
Komunikácia medzi rodičom a tínedžermi
Peňažnú dávku - materské - môžu poberať aj obidvaja rodičia, ak spĺňajú podmienky zákona o sociálnom poistení č. 461/2003 Z. z., avšak nie súčasne. Každý sa posudzuje osobitne. Podľa ustanovenia § 49 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov o sociálnom poistení, ods. 1, iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28 týždňov od vzniku nároku na materské. Osamelý iný poistenec má nárok na materské v období 31 týždňov a iný poistenec, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské 37 týždňov od vzniku nároku na materské. Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa, ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol nemocensky poistený najmenej 270 dní.
Výzvy v oblasti vzdelávania a financovania
Oblasť vzdelávania predstavuje jednu z najkomplikovanejších praktických výziev, s ktorou sa rodičia vykonávajúci striedavú osobnú starostlivosť stretávajú. Chýba tu explicitná legislatívna úprava pre deti navštevujúce dve školy, hoci školský zákon takúto možnosť nevylučuje.
Materské školy a financovanie
V praxi sa stáva, že deti navštevujú dve škôlky, a to nielen pri SOS (napríklad dieťa žije len s matkou, ktorá pracuje na turnusy v Rakúsku dva týždne/dva týždne a o dieťa sa zatiaľ starajú starí rodičia). Nevyriešená však je otázka financovania, pretože len zriaďovateľ jednej z tých dvoch materských škôl, do ktorých je prijaté dieťa, ho môže uviesť v príslušnom výkaze, a teda len jeden zriaďovateľ dostane na toto dieťa finančné prostriedky z podielových daní.
Súčasný spôsob financovania umožňuje, aby sa zriaďovatelia dvoch materských škôl, do ktorých je prijaté dieťa, dohodli na pomernom rozdelení finančných nákladov. Táto možnosť vyplýva zo zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov. Ten v ustanovení § 7a ods. 4 uvádza, že na účely rozdeľovania a poukazovania výnosu dane obciam môže dieťa materskej školy podľa odsekov 1 a 2 tohto istého paragrafu uviesť do zberu údajov len jeden zriaďovateľ materskej školy v jednej materskej škole.
V ustanovení § 7a ods. 5 je upravené, že ak dieťa materskej školy navštevuje viac škôl rovnakého druhu, zákonný zástupca dieťaťa poskytne písomné čestné vyhlásenie jednej príslušnej materskej škole na započítanie dieťaťa. Čestné vyhlásenie obsahuje presne ustanovené údaje podľa zákona (meno, priezvisko dieťaťa vrátane vyhlásenia, že súhlas na započítanie do zberu údajov poskytli len jednej škole alebo jednému školskému zariadeniu rovnakého druhu). Je teda explicitne v legislatíve upravené, aké čestné vyhlásenie je rodič povinný predložiť, ak dieťa navštevuje viac materských škôl. Okrem prípadu, ak ide o príspevok na výchovu a vzdelávanie detí, ktoré majú jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky, pretože tento je účelovo viazaný a vyúčtuje ho ten, kto príslušné financie zo štátneho rozpočtu priamo dostal.
Plnenie školskej dochádzky
Podľa ustanovenia § 20, ods. 5 Školského zákona č. 245/2008 Z. z. žiak plní povinnú školskú dochádzku v základnej škole v školskom obvode, v ktorom má trvalý pobyt (ďalej len „spádová škola“), ak zákonný zástupca pre svoje dieťa nevyberie inú základnú školu. Školský zákon návštevu dvoch škôl nevylučuje, hoci explicitná úprava návštevy dvoch škôl v prípade striedavej osobnej starostlivosti chýba.
Táto situácia spôsobuje problémy, keď rodičia žijúci v rôznych mestách chcú, aby dieťa navštevovalo dve rôzne školy v mieste aktuálneho pobytu. Hoci sa rodičia môžu na striedavej starostlivosti a návšteve dvoch škôl dohodnúť bez toho, aby museli ísť na súd, takáto dohoda o výkone rodičovských práv a povinností podlieha schváleniu súdom, inak je nevykonateľná.
Usmernenie ministerstva školstva
Existuje usmernenie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR zo dňa 16. apríla 2013, ktoré uvádza, že školy majú rešpektovať rozhodnutie súdu o dvoch školách pri striedavej osobnej starostlivosti. Toto usmernenie však neuvádza žiadne podrobnosti realizácie, okrem skutočnosti, že vysvedčenie má vystaviť základná škola, kde bolo dieťa prijaté, a že školy majú spolu komunikovať. Nedostatok detailov v usmernení spôsobuje praktické problémy pri implementácii.
Dotácie na podporu výchovy
Ďalší zákon, kde chýba riešenie v prípade striedavej osobnej starostlivosti, je zákon č. 544/2010 Z. z. Podľa neho nie je jasné, ktorej škole sa má poskytnúť dotácia na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa ohrozeného sociálnym vylúčením a/alebo dotáciu na podporu výchovy k plneniu školských povinností dieťaťa ohrozeného sociálnym vylúčením v prípade návštevy dvoch škôl, prípadne kto má byť v okruhu posudzovaných osôb na účely tejto dotácie.
Daňové a administratívne aspekty
Okrem sociálnych dávok a vzdelávania ovplyvňuje striedavá osobná starostlivosť aj daňové a administratívne záležitosti rodičov.
Daňový bonus
Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmu (ďalej len „ZoDP“) upravuje daňový bonus, ktorý predstavuje sumu, o ktorú sa daňovníkovi znižuje daň z príjmu. Môžeme ho chápať ako úľavu na dani alebo daňové zvýhodnenie pre osobu, ktorá ho poberá, samozrejme, po splnení stanovených podmienok.
Podľa ustanovenia § 33, ods. 4 ZoDP: „Ak dieťa (deti) uvedené v odseku 2 vyživujú v domácnosti viacerí daňovníci, môže si daňový bonus uplatniť len jeden z nich.“ Pri použití ustanovenia odseku 5 môže uplatniť pomernú časť daňového bonusu po časť zdaňovacieho obdobia jeden z daňovníkov na všetky vyživované deti a po zostávajúcu časť druhý z daňovníkov. Ak podmienky na uplatnenie daňového bonusu spĺňa viac daňovníkov a ak sa nedohodnú inak, daňový bonus na všetky vyživované deti sa uplatňuje alebo sa prizná v poradí matka, otec, iná oprávnená osoba. Vyššie uvedená úprava je v praxi často považovaná za nedoriešenú a diskriminačnú, pretože neposkytuje dostatočne flexibilné riešenie pre situácie, keď obaja rodičia rovnocenne prispievajú na dieťa v striedavej starostlivosti. Ideálne by bolo, ak by súd vo svojom rozhodnutí o striedavej starostlivosti uviedol, ktorý z rodičov si bude daňový bonus uplatňovať, čím by sa predišlo sporom.
Trvalý pobyt
Zákon č. 253/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov o hlásení pobytu občanov (ZoHPO) v ustanovení § 3, ods. 1 jasne uvádza, že trvalý pobyt je pobyt občana spravidla v mieste jeho stáleho bydliska na území Slovenskej republiky. Občan má v tom istom čase iba jeden trvalý pobyt. Toto ustanovenie predstavuje jednu z prekážok pri striedavej osobnej starostlivosti, najmä ak rodičia žijú v rôznych mestách. Dieťa môže mať len jeden trvalý pobyt, čo môže mať dopad na spádovú školu, prístup k službám v danom meste alebo iné administratívne záležitosti.
Sociálnoprávna ochrana a zdravotná starostlivosť
Pre komplexné pokrytie potrieb dieťaťa v striedavej starostlivosti sú nevyhnutné aj služby sociálnoprávnej ochrany a dostupná zdravotná starostlivosť.
Úloha orgánov sociálnoprávnej ochrany detí
Podľa ustanovenia § 20, ods. 1 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele (ZSPODaSK) orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorý vykonáva funkciu kolízneho opatrovníka dieťaťa podľa osobitného predpisu (ZoR), poskytuje dieťaťu, jeho rodičom alebo osobe, ktorá sa osobne stará o dieťa, sociálne poradenstvo a pomoc na odstránenie alebo zmiernenie dôsledkov rozporu záujmov medzi rodičmi dieťaťa alebo osobou, ktorá sa osobne stará o dieťa, a dieťaťom alebo medzi deťmi navzájom, najmä využitím vhodných opatrení podľa ZSPODaSK.
Výkon kolízneho opatrovníctva je podrobne upravený v internej norme IN č. 014/2012, v ktorej je výslovne uvedené, že pri rozvode alebo rozchode rodičov je potrebné myslieť na striedavú osobnú starostlivosť ako na prvú možnosť usporiadania úpravy výkonu rodičovských práv a povinností. To podčiarkuje snahu štátu podporovať čo najväčšie zapojenie oboch rodičov do života dieťaťa.
Zdravotná starostlivosť
Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti žiadnym spôsobom nerieši všeobecnú ambulantnú starostlivosť dieťaťa v prípade striedavej osobnej starostlivosti. Dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti je možné uzatvoriť len s jedným poskytovateľom, ktorému za poskytovanie tejto zdravotnej starostlivosti zdravotná poisťovňa uhrádza príslušné platby.
Táto situácia je problematická, ak rodičia žijú vo veľkej vzdialenosti a dieťa striedavo navštevuje oboch. Ak je dieťa choré u jedného z rodičov, ale má lekára v mieste bydliska druhého rodiča, prístup k neodkladnej a kontinuálnej zdravotnej starostlivosti môže byť komplikovaný. V praxi to často znamená, že rodičia musia hľadať riešenia nad rámec legislatívy, napríklad mať oboch lekárov (pediatra a špecialistu) ochotných spolupracovať a zdieľať informácie, čo však nie je systémovo zabezpečené.
Praktické aspekty a individuálne posudzovanie
Striedavá starostlivosť je v dnešnej dobe pomerne často využívanou formou starostlivosti o dieťa, pričom sa považuje za najlepšiu formu starostlivosti za predpokladu, že sú splnené všetky podmienky na jej nariadenie. Striedavá starostlivosť však nepredstavuje vhodné riešenie pre každé dieťa a posudzuje sa vždy individuálne.
Komunikácia medzi rodičom a tínedžermi
Frekvencia striedania a vek dieťaťa
Zákon neustanovuje, aká dlhá má byť doba starostlivosti každého z rodičov, ani ako pravidelne sa majú rodičia v starostlivosti o dieťa striedať, rovnako tak nemusí byť čas rozdelený úplne proporčne. V praxi však bude záležať vždy od okolností prípadu a od najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa. Pomer starostlivosti oboch rodičov môže byť preto 50:50, ale aj 60:40, 65:35, 70:30 a pod.
Forma SOS závisí opäť od potrieb dieťaťa - rozhodujúcim je vek dieťaťa, jeho záujmy, školské povinnosti a mimoškolské aktivity. Napríklad matka odovzdá dieťa otcovi v piatok nepárneho kalendárneho týždňa o 18.00 hod. a otec následne v piatok párneho kalendárneho týždňa odovzdá dieťa matke o 18.00 hod. a pod. V prípade určenia nižšieho rozsahu času niektorého z rodičov s dieťaťom však musia existovať určité osobitné dôvody pre toto obmedzenie kontaktu. Striedavka nebude vhodná pre deti s poruchami správania, pre deti citlivé na zmenu prostredia, deti, ktoré inak vyžadujú stabilné prostredie.
Vzdialenosť bydlísk rodičov
Predpokladom pre ustanovenie striedavej osobnej starostlivosti zároveň je to, že dieťa nebude vytrhávané opakovane z prostredia školy alebo predškolského zariadenia a umiestňované do iného prostredia, že teda obidvaja rodičia žijú v takom mieste, ktoré umožňuje dieťaťu dennú dochádzku do zariadenia, ktoré už navštevuje, respektíve na ktorom sa rodičia dohodnú. V záujme dieťaťa je tiež to, aby nestratilo kamarátov, susedov, aby sa mohlo naďalej venovať svojim záujmom, navštevovať obľúbené krúžky a miesta.
V prípade, ak sú bydliská rodičov vzdialené 290 km, ako bolo spomenuté v jednom z prípadov, je takáto vzdialenosť neprimeraná na týždenné striedanie, a súd by to v konaní určite zohľadnil. To, že rodičia žijú v rovnakom meste alebo v blízkej vzdialenosti, je kľúčové pre spoluprácu pri výchove dieťaťa a zabezpečenie jeho stability.
Názor dieťaťa a citlivé prípady
Ak dieťa odmieta striedavú starostlivosť, je potrebné skúmať dôvody a vyhodnotiť ich s ohľadom na jeho vek a rozumovú vyspelosť. V tomto prípade je dôležité chrániť dieťa pred konfliktom lojality.
Ďalšími faktormi, ktoré súd skúma, sú bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita výchovného prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava. Dôležitá je ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa. Súd prihliada aj na okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, a na ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou.
Pri posudzovaní vhodnosti alebo nevhodnosti striedavej osobnej starostlivosti nestačí ovládať iba zákonné požiadavky. Táto problematika je omnoho zložitejšia. Prax vygenerovala konkrétne podmienky, ktoré je potrebné spĺňať. Najnovšia judikatúra dokonca dáva už aj vecné odpovede na jednotlivé situácie, s ktorými sa najčastejšie stretávame pri posudzovaní vhodnosti striedavej osobnej starostlivosti. Každý prípad sa posudzuje vždy individuálne, preto je vhodné prekonzultovať Váš konkrétny prípad s advokátom, ktorý sa venuje rodinnému právu.
Záverom je možné uviesť, že zákonodarca už reflektoval v niektorých zákonoch, predovšetkým v zákonoch o štátnych dávkach, na inštitút striedavej osobnej starostlivosti, ktorý je súčasťou našej právnej úpravy už takmer 5 rokov. Avšak mnohé praktické otázky, ktoré sú z pohľadu rodičov vykonávajúcich striedavú osobnú starostlivosť veľmi dôležité - otázka dvoch všeobecných detských lekárov, dvoch škôl, trvalého pobytu, čiastočne aj daňového bonusu - zostávajú stále nedoriešené a vyžadujú si ďalšie legislatívne úpravy a jasné usmernenia.
tags: #striedave #rodicovstvo #legislativa