Zakopávanie u detí je otázka, ktorá znepokojuje množstvo rodičov na celom svete. Je prirodzené sledovať dieťa, ako sa s radosťou hrá, behá po dome či na ihrisku, no keď náhle - už po niekoľkýkrát za deň - skončí na zemi, stáva sa to frustrujúcim zážitkom pre malých aj veľkých. Pre niekoho je to len súčasť objavovania sveta a prirodzeného učenia sa, pre iných je to signál na zamyslenie, kde môže byť skutočná príčina tohto opakovaného javu. Mnohí rodičia si kladú otázku, či sa dá s týmto opakovaným zakopávaním niečo robiť a kedy je potrebné vyhľadať odbornú pomoc.
Deti objavujú svoje telo a spôsob, akým sa pohybujú vo svojom okolí, veľmi intenzívne a individuálne. Je to proces, ktorý si vyžaduje čas a prax. Prvé kroky sú neisté, kým si nohy zvyknú na prácu v novom priestore. Neistota, občasné potknutie či karambol, patria do balíka učenia sa chôdze. Tento vývojový proces je zložitý a zahŕňa zosúladenie tela a mozgu, čo potrebuje určitý čas. Keď je dieťa radostné a v pohybe sa teší, občasné zakopnutie, ktoré rieši úsmevom, nemusí vyvolávať prílišné obavy. Ak je však padanie časté, bolestivé alebo spôsobuje strach z pohybu, je čas hľadať hlbšiu príčinu.
Rozpoznávanie a Príčiny Špičkovania u Detí
Jedným z typických prejavov pri učení sa chôdze, ktoré často vyvoláva otázky u rodičov, je takzvané špičkovanie, teda chôdza na špičkách. Niekedy je to len prechodná fáza, inokedy môže signalizovať komplexnejšie problémy. Vo väčšine prípadov je trvalá chôdza na špičkách idiopatickým stavom, čo znamená, že jej konkrétna príčina je neznáma. Napriek tomu existuje viacero faktorov, ktoré môžu prispievať k tomuto javu alebo ho spôsobovať.
Môže ísť o prejav nevyzretosti centrálneho nervového systému, hypermobility kĺbov, začínajúcu deformitu chodidla, napríklad plochonožie, alebo poruchu koordinácie. V niektorých prípadoch sa objavuje zakopávanie u detí so slabším svalovým tonusom - nohy nedokážu „utiahnuť“ krok, špička zostáva pri zemi a dieťa o ňu zavadí. Fyzioterapeutka Mgr. Edita Vlkovičová, známa ako Fyziomama, priznáva, že mamičky sa často predčasne obávajú a obracajú sa na ňu najmä s prosbou o posúdenie členkov detí z fotografií, z ktorých sa však len ťažko dá určiť, či dieťa problém vôbec má.
Jedným z anatomických dôvodov, prečo dieťa môže chodiť po špičkách, je skrátená Achillova šľacha. V mieste, kde sa lýtkové svaly spájajú, vychádza Achillova šľacha, ktorá sa upína na spodnej časti päty. Pri aktivácii lýtkových svalov je práve práca Achillovej šľachy tá, ktorá ťahá pätu. U niektorých detí, ktoré chodia po špičkách, môže byť táto kombinácia svalu a šľachy skrátená už od narodenia, pokiaľ dieťa netrpí vrodenými deformitami. Achilovka sa však môže skracovať aj časom, čo môže brániť dieťaťu dotknúť sa pätou zeme a chodiť na plochých chodidlách, čo predstavuje značný problém pre jeho vývoj chôdze. Niektoré staršie deti, ktoré chodia po špičkách, to môžu robiť už len zo zvyku. Špičkovať môžu aj preto, že svaly a šľachy na lýtkach sa časom stiahli a následne spôsobujú bolesť pri chôdzi normálnym spôsobom.
Behavior Basics Skill 1: Causes of Child Behavior Problems
Veľmi zriedkavo môže byť chôdza po špičkách známkou vážnejšieho zdravotného postihnutia. Medzi tieto postihnutia môžu patriť napríklad porucha mozgu, akou je detská mozgová obrna, porucha svalov alebo nervov, ako je svalová dystrofia, či abnormality miechy. Zvláštnu pozornosť si zaslúži aj spojitosť s poruchou autistického spektra. Chôdza na prstoch sa vyskytuje častejšie u detí s poruchou autistického spektra než u detí, ktoré touto poruchou netrpia. Jedna veľká štúdia zistila, že až 9% detí s autistickým spektrom chodí na prstoch, zatiaľ čo menej ako 0,5% detí bez autistickej diagnózy takto chodí. Príčiny tohto zvýšeného výskytu nie sú jasné, pretože neexistuje priamy prepoj medzi autizmom a chôdzou na špičkách. Je však možné, že stuhnuté svaly obmedzujú rozsah pohybu v členkoch dieťaťa. Chôdza na prstoch pri autizme môže mať aj senzorickú príčinu, keďže mnoho detí s autizmom má dysfunkčný vestibulárny systém.
Okrem spomenutých príčin môžu k zakopávaniu prispievať aj iné faktory, ako je častý beh po nerovnom teréne, celková únava dieťaťa, alebo jednoducho jeho temperament. Dôležité je rozlišovať, kedy je zakopávanie len dočasnou fázou prirodzeného vývoja a kedy má dlhšie trvanie, sprevádzané ďalšími príznakmi. Medzi ďalšie problémy, ktoré môžu signalizovať potrebu odbornej pomoci, patrí znížená rovnováha a koordinácia, časté pády, problémy s obutím, ťažkosti s účasťou na športových alebo iných zábavných aktivitách, sťažnosti na bolesť, ťažkosti s chôdzou na päte (chôdza s pritiahnutými prstami) a napätie v Achillových šľachách.
Pravidelné zakopávanie u detí možno najčastejšie pripísať nesprávnej obuvi, no nemožno podceňovať ani iné možné dôvody ako vývinovú nevyzretosť, rast alebo pohybové či zrakové ťažkosti. So zrakom súvisia aj pády: ak dieťa zle vidí, horšie odhadne vzdialenosť a môže zakopávať častejšie.
Vplyv Obuvi na Chôdzu a Pohyb Dieťaťa
Časté zakopávanie u detí môže mať viacero príčin, pričom najčastejším a často prehliadaným problémom býva nesprávna voľba topánok. Mnoho rodičov si to neuvedomuje, no práve veľkosť, tvrdosť podrážky, hmotnosť topánky i spôsob, akým drží na nohe, majú významný vplyv na koordináciu a stabilitu detského kroku. Výber kvalitnej, správne padnúcej obuvi je preto zásadný pre zdravý pohyb dieťaťa a pre predchádzanie problémom s chôdzou.
Detská noha je mimoriadne citlivá, mäkká, tvárna a náchylná na deformácie. V ranom veku sa jej kostra a svaly ešte len vyvíjajú, a preto je každý vonkajší vplyv na ňu kľúčový. Voľba dobre padnúcej topánky ďaleko prevyšuje výber podľa módy a obľúbených motívov. Jej hlavnou úlohou je ochrániť detskú nohu pred poškodením, no súčasne jej nesmie brániť vo vývine a prirodzenej chôdzi. Ak topánka nespĺňa tieto kritériá, môže namiesto podpory spôsobiť pretrvávajúce problémy.
Jednou z prvých pascí, do ktorej rodičia nevdojak spadnú, je priskorý či neskorý nákup obuvi, alebo jej nesprávna veľkosť. Ak je obuv priveľká, aj keď je to snaha kúpiť ju „na dlhšie“ s vidinou ušetrenia, noha v nej „lieta“. To spôsobuje, že prsty sa narážajú na špičku s každým krokom, dieťa stráca pocit istoty a ľahko zakopne. Naopak, príliš malá obuv tlačí prsty, obmedzuje prirodzený pohyb a spôsobuje nepohodlie, čo môže tiež viesť k zakopávaniu a k nezdravým návykom chôdze.
Hmotnosť topánky je tiež dôležitá. Ťažké topánky predstavujú pre malú detskú nohu veľkú záťaž. Každý extra gram má v detskej nohe veľkú váhu, čo zvyšuje únavu a znižuje obratnosť dieťaťa. A týka sa to nielen topánok na von, ale aj domácich papučiek. Nákup obuvi pre malé dieťa by mal byť preto vedomý proces. Základom je pravidelne merať dĺžku a šírku detskej nohy - ideálne večer, keď už je nôžka trochu unavená a opuchnutá. Každé dieťa je individuálne, preto univerzálne tabuľky nemusia sedieť každému - skúšanie v predajni je preto nevyhnutné, aby sa zabezpečilo optimálne prispôsobenie.
Rodičia detí majú na výber z množstva značiek, dizajnov aj materiálových prevedení topánok. No voľba dobre padnúcej topánky ďaleko prevyšuje výber podľa módy a obľúbených motívov. Jej hlavnou úlohou je ochrániť detskú nohu pred poškodením, no súčasne jej nesmie brániť vo vývine a prirodzenej chôdzi.
Starostlivý výber a pravidelná výmena obuvi sú základom. Topánky by sa mali kontrolovať minimálne každé 2-3 mesiace, často však už po jednom rastovom skoku potrebujú deti väčší pár. Je dôležité si uvedomiť, že noha dieťatka sa od prvých krokov formuje a nemalo by ju nič obmedzovať. Fyzioterapeutka Mgr. Edita Vlkovičová zdôrazňuje, že topánky by mali prísť na rad až oveľa neskôr vo vývoji dieťaťa, najskôr by sa malo pohybovať naboso alebo v cupačkách.
Výber Správnej Obuvi: Kľúčové Parametre
Fyzioterapeutka Mgr. Edita Vlkovičová, Fyziomama, prináša komplexný pohľad na to, čo je najdôležitejšie pri výbere správnej obuvi pre dieťa. Podľa nej je kľúčové vyberať topánky dôkladne. Chodidlo je potrebné najskôr dobre zmerať a topánku vyberať nie podľa čísla, ale podľa vnútornej dĺžky, šírky či výšky priehlavku, pretože nie každá značka detskej obuvi sadne na každú nôžku.
Fyzioterapeutka odporúča venovať pozornosť nasledujúcim kľúčovým atribútom správnej detskej obuvi:
Tvar špičky: Topánka sa v žiadnom prípade nesmie v oblasti palca zužovať. Ak je špička guľatá, palec nemá dostatok miesta a zatáča sa pri došľape smerom k ostatným prstom. To má za následok nesprávne rozloženie váhy, a tým sa ovplyvňuje aj postavenie zvyšku tela. Často dochádza k deformácii detskej nožičky, v dôsledku čoho môže vzniknúť nepríjemný halux valgus, teda bolestivá deformita palca. Ideálny tvar špičky je anatomický, kopírujúci tvar detskej nohy, a poskytuje dostatočný priestor pre všetky prsty.
Dostatočná šírka topánky v oblasti prstov: Nožička dieťaťa sa počas kroku v dobe odrazu môže rozšíriť aj o 1 cm, pretože prsty sa po správnosti rozprestrú do vejárika. Preto je nevyhnutné dávať pri výbere topánky pozor na tvar špičky a dostatočnú šírku podľa typu nožičky. Príliš úzka obuv bráni prirodzenému rozloženiu prstov, čo negatívne ovplyvňuje stabilitu a funkciu chodidla.
Dĺžka topánky a nadmerok: Topánky nekupujeme „na doraz“. Detská obuv by mala mať minimálne 1,2 cm nadmerok, čo znamená, že odmeraná dĺžka nožičky dieťaťa by mala byť plus 1,2 cm navyše, aby sa získala vnútorná dĺžka topánky potrebná pre vaše dieťa. Pri nadmerku menšom ako pol centimetra je potrebné topánky bezodkladne vymeniť. Opäť môžeme pozorovať, že vo fáze odrazu sa nôžka môže predĺžiť aj o viac ako pol centimetra. V prípade, že na to nie je dostatočné miesto, prsty sú deformované, čo vedie k bolestiam a funkčným poruchám.
Hrúbka podrážky nepresahujúca pol centimetra: Je to dôležité pre zachovanie čo najväčšej miery citlivosti plochy chodidiel. Tenká podrážka umožňuje, aby receptory na chodidlách mohli adekvátne reagovať na zmeny terénu, čím svaly na chodidlách zostávajú aktívne a posilňujú sa. Príliš hrubá podrážka izoluje nohu od zeme a znižuje tak dôležitú senzorickú spätnú väzbu.
Ohybnosť podrážky: Topánka by mala byť ohybná do všetkých smerov, nielen pozdĺžne, ale aj priečne a nielen v strede chodidla, ale aj pod prstami. Tým je zachovaná plná mobilita nôžky. Noha bude adekvátne reagovať na zmeny práve prechádzaním povrchu a zostane aktívna a silná. Neohybná podrážka obmedzuje prirodzený pohyb a bráni rozvoju svalov chodidla.
Nulový rozdiel medzi špičkou a pätou (Zero drop): To znamená žiadny podpätok, žiadny vankúšik pod pätou. Ak je päta vyššie ako prsty, celé ťažisko dieťaťa je nahnuté vpred. Potom tieto detičky nevedia zastaviť, lebo neustále naháňajú ťažisko. Okrem toho dochádza k skracovaniu Achillových šliach a následnému obmedzeniu pohybu v členku, čo môže viesť k špičkovaniu.
Hladká vnútorná stielka v topánke bez predpísanej klenby: Vankúšiky a umelé klenby sú v detskom veku kontraproduktívne a nôžka v nich stráca schopnosť aktivity. Namiesto toho sa oprie do predpísanej klenby a svaly ochabujú. Platí pravidlo - topánka sa má prispôsobiť nohe, nie noha topánke. Prirodzená klenba sa má formovať aktívnou prácou svalov, nie pasívnou podporou.
Bez pevného zovretia členka: Členok by mal pri pohybe pracovať a reagovať na postavenie nôžky, a tým sa stabilizovať a posilňovať svaly potrebné na osové postavenie. Topánky, ktoré pevne zvierajú členok, obmedzujú jeho prirodzený pohyb a bránia rozvoju stabilizačných svalov.
Všetky spomínané atribúty spĺňa takzvaná barefoot obuv, ktorá sa stáva čoraz populárnejšou práve pre svoj prínos k zdravému vývoju detskej nohy. Je vhodné nechávať dieťatko často chodiť naboso a v letnom období je na to ideálny čas nielen doma, ale aj vonku. Topánky by mali plniť hlavne protichladovú a ochrannú funkciu. Barefoot topánky sú z tohto pohľadu vhodné na leto aj zimu, pretože napríklad čižmy sú vo vnútri a okolo členka výborne zateplené, ale podrážka ostáva tenká a pružná, vďaka čomu je nôžka aktívna a nie je jej zima. Správny výber topánok je investíciou do zdravého vývoja, sebavedomia a radosti z pohybu. Rodičia by mali venovať pozornosť nielen veľkosti, ale aj celkovej konštrukcii topánky a pravidelne kontrolovať, či dieťaťu stále dobre sadnú.
Predchádzanie a Riešenie Problémov s Chôdzou
Základ klenby sa tvorí už dávno predtým, ako dieťa začína chodiť. Je však dôležité, aby rodičia nič neurýchľovali, ale podporovali a motivovali dieťa v jeho prirodzenom psychomotorickom vývoji. To znamená, že by sa nemalo urýchľovať predčasné sedenie, používanie chodítok, hopsadiel a vodenie dieťaťa za ruku. Tieto pomôcky a praktiky môžu narušiť prirodzený vývoj chôdze a prispieť k nesprávnym návykom, ako je práve špičkovanie. Rodičia, ktorí vodili dieťa za ruky alebo ho dávali do chodítka, často zistili, že to mohlo prispieť k špičkovaniu. Niektoré mamičky potvrdili, že ich deti začali špičkovať práve v dôsledku týchto praktík.
Veľmi zdravý pohyb pre deti je chôdza po štyroch. Už vtedy bábätko nohu namáha, rotuje s ňou a pekne si ju tvaruje, čím sa posilňujú svaly a väzy potrebné pre správnu chôdzu. Následné obchádzanie nábytku tiež pomáha formovať klenby a členky. Podporujte prirodzený pohyb - chôdza naboso doma, po tráve, piesku či štrku, stimuluje všetky dôležité svaly nôh a zlepšuje stabilitu.
Myslite na dostatok primeranej pohybovej aktivity. Pod tým si možno predstaviť jednoduchú zmenu terénu, po ktorom dieťatko chodí, aby mohlo pri chôdzi zapojiť drobné svaly a receptory tlaku, teploty, bolesti i chladu. Ideálne na túto aktivitu sú napríklad senzorické koberčeky, rôzne podložky, kamienky, prekážky, nafukovačky a podobne. Detská noha by mala mať dostatok stimulov na to, aby sa naučila zapájať všetky svaly a väzy potrebné k chôdzi. Iba tak môže raz dieťa dospieť k zdravej a správnej chôdzi. Prinášame vám pomocný návod s aktivitami, ktoré prospešne rozvíjajú detskú chôdzu. Rodičia sa môžu inšpirovať a trénovať s dieťatkom doma formou hry, čím sa podporuje prirodzený a zdravý vývoj.
Ak zmena obuvi nepomôže alebo sa objavujú ďalšie signály - bolestivosť, strach z pohybu či zmeny v chôdzi - je čas riešiť problém s odborníkom. Detská fyzioterapia môže v prípade pretrvávajúcich problémov pomôcť odhaliť jemné poruchy pohybového aparátu a navrhnúť tréning, prípadne ortopedické pomôcky. V prípade špičkovania alebo zakopávania je vhodné navštíviť pediatra, ktorý môže dieťa odoslať na neurologické vyšetrenie, prípadne k ortopédovi. Jeden rodič sa pýtal pediatričky na dcéru, ktorá v 14 mesiacoch špičkovala na ľavej nohe. Pediatrička odporučila počkať mesiac, lebo ortopéd v meste často odmietal riešiť prípady detí, ktoré sa ešte len učili chodiť, s argumentom, že sa to časom upraví. Je dôležité vedieť, od akého veku je potrebné to skutočne riešiť a dokedy je to všetko ešte v rámci medzí prirodzeného vývoja. Fyzioterapeutka Mgr. Edita Vlkovičová upozorňuje, že akékoľvek chyby detských nôh je vhodné riešiť až po 3. roku života dieťaťa a neskôr, pretože dovtedy sa nohy i chôdza ešte vyvíjajú. Napriek tomu je dôležité dieťatko sledovať dlhší čas počas dňa, pretože postavenie päty či členka sa môže zhoršovať napríklad, ak je dieťa unavené alebo po prekonaní choroby, kedy je telo vyčerpané. Rozdiely sú aj v postavení členka v zimnom období, kedy sa nosia vyššie zatvorené topánky, oproti letnému, kedy sú deti viac naboso a v ľahkej obuvi.
Detské Nohy a Mýty o Ich Vývoji
S vývojom detských nôh a chôdze sa spája množstvo mýtov a často protichodných názorov medzi rodičmi aj odborníkmi. Fyzioterapeutka Mgr. Edita Vlkovičová sa zaoberá práve týmito problematikami a ponúka svoj pohľad, ktorý pomáha objasniť časté dilemy.
Pevná päta v topánkach pre začiatočníkov: Mnohí rodičia sa pýtajú na význam pevnej päty v topánkach pre najmenších chodcov. Fyzioterapeutka Mgr. Edita Vlkovičová pevnú pätu u začiatočných chodcov neodporúča. Jej tvar a prepadávanie členka smerom dnu je viditeľné u každého dieťaťa, ktoré sa prvýkrát postaví. Až postupným naberaním svalovej sily a rozvojom rovnovážnych systémov tela za pomoci obchádzania nábytku, vytáčania sa do priestoru, neopomenuteľným štvornožkovaním a ďalšími prirodzenými krokmi psychomotorického vývoja sa postavenie päty dostáva do stredného postavenia. V štádiu, keď je dieťatko už stabilný chodec, ale jeho chôdza sa stále vyvíja, môže byť topánka so spevneným opätkom (nie podpätkom) využiteľná na nastimulovanie prenesenia váhy pri chôdzi na stred päty a oslovenie receptorov. Pevná päta môže byť fajn pri striedaní nízkych, respektíve nespevnených topánok, aby mal aj členok šancu naďalej reagovať na zmeny terénu a stabilizovať sa prirodzene.
Ortopedické topánky a vložky u malých detí: Častá je aj otázka, či malé deti potrebujú ortopedické topánky alebo vložky. Podľa fyzioterapeutky trojročné deti ortopedické topánky a vložky nepotrebujú. Noha v tomto veku nemusí vyzerať úplne ideálne, u niektorých detí ešte len začal ustupovať ochranný tukový vankúšik v strede chodidla, a len vtedy sa začína ukazovať tvar klenby. Využitie ortopedických pomôcok vidí až u školopovinných detí, u ktorých sa vývojom, cvičením či terapiou nepodarilo vyriešiť ideálne postavenie chodidla a členka. Vtedy môže táto obuv pomáhať napríklad kompenzovať záťaž z nosenia školskej tašky, ktorá by bez korekcie mohla spôsobovať zhoršenie stavu. Aj v tomto prípade treba myslieť na dostatok voľného pohybu pre nôžky aj mimo topánok, aby svaly uzatvorené a skorigované v topánke nezleniveli. Tento prístup je v súlade s poznatkom, že správne postavenie detská noha získava v období 6-8 rokov života. Až vtedy po období tréningu sa noha spevní, členok a klenba dosiahnu ideálne postavenie a môžeme hovoriť o chôdzi dospelej. Už spomínanú klenbu si treba všímať okolo 3.-6. roku života.
Chodenie naboso doma vs. vonku: Mnoho rodičov sa stretáva s názorom, že po vonku naboso áno, ale doma by mali mať deti pevné topánky. Fyzioterapeutka Mgr. Vlkovičová však s týmto názorom nesúhlasí. Prečo? Pevné topánky majú zmysel vtedy, ak dospelý človek stojí 8 hodín na jednom mieste pri páse a jeho nohy nemajú ideálne postavenie, a tým pádom by naboso mohlo dochádzať k zhoršeniu stavu. Deti predsa na jednom mieste nie sú ani chvíľku. Raz sú na štyroch, v drepe, prenášajú váhu tam a tam, behajú, skáču, menia svoju polohu a hoci aj na plávajúcej podlahe, stále sú aktívne. Preto nevidí dôvod, prečo by aj v domácom prostredí nemohli byť naboso, a to aj kvôli teplotnému vplyvu a otužovaniu, najlepšie bez ponožiek. Tento prístup je dôležitý pre stimuláciu receptorov na chodidlách a aktívne posilňovanie svalov.
Chodítka a vodenie za ruky: Častá diskusia sa vedie aj o používaní chodítok a vodení detí za ruky. Niektorí rodičia argumentujú, že ich deti aj napriek používaniu chodítka a vodeniu za ruky chodia krásne a nešpičkujú. Iní zase tvrdia, že chodítko a vodenie za ruky sú hlavnými príčinami špičkovania. Jeden z lekárov dokonca povedal, že deti špičkujú z dvoch dôvodov: chodítko a rodičia vodia deti za ruky, keď ešte deti nie sú na chôdzu dostatočne pripravené. Je dôležité poznamenať, že dieťa by sa malo naučiť chodiť samo, bez pomoci chodítka a podobne. Inak si môže vypestovať nesprávny návyk a problém bude na svete. Ak už rodič chce dieťa vodiť, odporúča sa držať ho za trup, popod pazuchy a nižšie, tam, kde má ťažisko, a nie za ruky.
Špičkovanie ako prevencia plochých nôh? Jedna z rodičovských otázok naznačila, či práve špičkovanie u detí nemôže byť prevenciou plochých nôh. S touto myšlienkou sa spája aj jeden názor lekára, ktorý tvrdil, že špičkovanie je dobré, pretože si dieťa vytvorí správnu klenbu. Avšak odborníci sa zhodujú, že zdravá klenba sa vytvára prirodzeným posilňovaním svalov chodidla a celého pohybového aparátu, nie núteným alebo pretrvávajúcim špičkovaním, ktoré môže naopak viesť k skráteniu Achillovej šľachy a ďalším problémom. Ak má dieťa ploché nohy, jedným z odporúčaných cvičení pre dospelých je aj chodenie po špičkách, ale u detí je to niečo celkom iné a nemalo by sa to zamieňať s prirodzeným špičkovaním počas vývoja, ktoré by malo časom odznieť.
Ľudské nohy sú pre človeka mimoriadne dôležité, pretože ho budú nosiť celý život. To, ako ich používame a ako sa o ne staráme, sa neskôr môže odraziť napríklad na kolenách, chrbtici, bedrách či panve. Mali by sme preto od začiatku myslieť na zdravie nožičiek svojho dieťaťa a dohliadnuť na ich správny vývoj i čo sa chôdze týka. Netreba však robiť paniku hneď, ako sa dieťatko postaví na vlastné a urobí pár krokov. Správne postavenie totiž detská noha získava postupne v období 6-8 rokov života. Až vtedy po období tréningu sa noha spevní, členok a klenba dosiahnu ideálne postavenie a môžeme hovoriť o chôdzi dospelého človeka.
tags: #stupa #na #spicku #dieta