Slovenská politika je neustále v pohybe a názory na ekonomické riešenia sa rôznia. Richard Sulík, zakladateľ a dlhoročný predseda strany Sloboda a Solidarita (SaS), je známy svojimi liberálnymi názormi a odvážnymi návrhmi na zlepšenie ekonomickej situácie Slovenska. Jeho ekonomická filozofia, ktorú niektorí nazývajú aj „Sulíkova diéta“, je založená na znižovaní daní a odvodov, s ambíciou viesť k zvýšeniu konkurencieschopnosti a celkovej prosperity krajiny. Avšak, práve táto cesta otvára kľúčovú otázku: predstavuje tento prístup skutočné riešenie pre všetkých, alebo sa pre určité skupiny obyvateľstva stáva skôr ekonomickým trestom? Analýza jeho návrhov, vnútrostraníckych polemík a širších spoločenských súvislostí odhaľuje komplexný obraz výziev, pred ktorými Slovensko stojí.
Vízia Ekonomiky podľa Richarda Sulíka: Odvodový Bonus a Zjednodušenie Systému
Richard Sulík je dlhodobým zástancom radikálneho znižovania daní a odvodov, pričom jeho strana SaS presadzuje koncept takzvaného odvodového bonusu. Tento systém má za cieľ zásadne zjednodušiť daňový systém, výrazne znížiť byrokraciu a celkovo zvýšiť motiváciu ľudí k práci. Richard Sulík tvrdí, že práve takýto systém by efektívne viedol k zníženiu nezamestnanosti a zároveň by každému občanovi zabezpečil nárok na životné minimum, čím by sa vytvorila sieť sociálnej istoty pri zachovaní individuálnej slobody.
„Odvodový bonus ako základná štátna dávka je kombináciou základného príjmu a negatívnej dane z príjmu,“ objasňuje Sulík podstatu svojho návrhu. Podľa neho by tento komplexný systém priniesol zjednodušenie takého rozsahu, aké si dnes vieme len hmlisto predstaviť. Konkrétne zmeny by boli markantné: počet rôznych sociálnych dávok by mal klesnúť z pôvodných 85 na menej ako 10, počet odvodov zo siedmich na tri a počet relevantných parametrov, ktoré definujú celý systém, by sa drasticky zredukoval zo zhruba 400 na len 20. Toto masívne zjednodušenie má podľa neho potenciál odstrániť komplexnosť a neprehľadnosť, ktoré sú pre súčasný systém charakteristické.
Ďalším dôležitým efektom odvodového bonusu by bolo vytvorenie jediného, prehľadného výpočtu pre dávku - samotný odvodový bonus - a súvisiace dane a odvody. V súčasnosti platia pre nepracujúceho iné pravidlá, počet dávok a podmienok, zatiaľ čo pre pracujúceho úplne iné. Práve tento dualizmus vytvára podľa Sulíka obrovskú bariéru medzi stavom nepracovania a prácou. Vysvetľuje, že ak dnes niekto nepracuje a chce si privyrobiť, napríklad 100 eur, jeho čisté príjmy stúpnu len o zhruba 16 eur. Dôvodom je, že okrem odvodov v plnej výške mu štát zníži sociálne dávky o približne tri štvrtiny z toho, čo si v čistom zarobí. Takéto marginálne zaťaženie, teda zaťaženie posledného prírastku príjmu, je tak vyše 84 percent, čo je podľa neho práve tá spomínaná bariéra medzi nepracovaním a prácou.
Odvodový bonus by tak výrazne znížil nezamestnanosť, keďže vytvára plynulý prechod medzi nepracovaním a pracovaním pri najnižších príjmoch. A práve o to ide, pretože väčšina dlhodobo nezamestnaných - a v súčasnosti možno už aj všetkých, keďže o kvalifikované pracovné sily je silný záujem - často nemá potrebné pracovné návyky ani dostatočné vzdelanie. Ak títo ľudia začnú pracovať, je to zvyčajne za najnižšie mzdy, a práve ich dnes štát drží v pasci chudoby. Odstránenie tejto pasce je jedným z kľúčových cieľov navrhovanej reformy.
Z hľadiska verejných financií, čo je pri takto zásadnej reforme odvodov a celého sociálneho systému kľúčové, Richard Sulík argumentuje, že odvodový bonus by bol fiškálne neutrálny. Počas posledných 12 rokov, odkedy prvýkrát predstavil odvodový bonus, vykonali prepočty Slovenská akadémia vied a think tank MESA 10. Všetci vtedy dospeli k rovnakému výsledku. Aktuálne s číslami za rok 2016 robil prepočty INESS a strana SaS, a okrem dosahov na zdravotníctvo je výsledok opäť blízky k nule, konkrétne ide o sumu 230 miliónov eur, čo je približne 0,3 percenta HDP. A to všetko bez zohľadnenia dynamických efektov, ako sú napríklad zvýšenie zamestnanosti, zníženie čiernej práce alebo nárast počtu detí. Richard Sulík preto nemá najmenšie pochybnosti o tom, že odvodový bonus je fiškálne neutrálny.
Zostáva oblasť zdravotníctva, kde je deficit vyše 700 miliónov eur. Tento deficit je však podľa Sulíka spôsobený najmä tým, že náklady na zdravotníctvo rastú výrazne rýchlejšie ako HDP. Hoci pripúšťa, že nie je najmenší problém mierne upraviť sadzby, konkrétne zvýšiť zdravotný odvod na 11 percent, nepovažuje to za skutočné riešenie. Zásadné zmeny vidí v citeľnom znížení plytvania a rozkrádania, ako aj v komplexnej reforme tohto sektora. Bez týchto krokov sú prepočty zbytočné.
Celkovo je Sulíkova vízia štátu postavená na jasnom princípe: štát má zabezpečovať vonkajšiu a vnútornú bezpečnosť, včasnú spravodlivosť, základnú mieru solidarity a obstarávať len verejné statky. Takýto štát by bol podľa jeho predstáv citeľne štíhlejší než dnes a s jednoduchými a jasnými pravidlami aj výrazne efektívnejší a menej nákladný. „Menej štátu rozhodne neznamená menej demokracie, avšak určite znamená menej korupcie,“ zdôrazňuje. Členstvo v EÚ je pre Slovensko kľúčovým záujmom, no zároveň je neoddeliteľnou súčasťou európskej politiky SaS aj dôrazné trvanie na reforme EÚ, pričom záujmy Slovenska a jeho občanov sú vždy na prvom mieste. Azyl by štát udeľoval na základe individuálnych osudov, nie na základe masovej migrácie. Vnútornú bezpečnosť garantujú svedomití a čestní policajti a vyšetrovatelia s voľnými rukami pri objasňovaní trestných činov, pričom zrušenie sovietskeho systému prokuratúry má zabezpečiť skutočnú nezávislosť prokurátorov. Štát nenechá nikoho umrieť hladom a vykrvácať na ulici, garantuje každému svojmu občanovi životné minimum a základnú zdravotnú starostlivosť. Kto chce viac, musí sa snažiť, a snaženie jednotlivca bude uľahčené odstránením bariér medzi nepracovaním a prácou. Na základe špeciálneho zákona má štát vyvíjať mimoriadne úsilie, aby vzdelal rómske deti a dospelým nezamestnaným Rómom zabezpečil dostatok verejných prác, pričom falošné motivátory sú odstránené a Rómovia majú síce tvrdé, ale férové podmienky a musia sa snažiť tak, ako všetci ostatní. Slovensko má byť rajom pre podnikanie, lebo vtedy stúpa ponuka pracovných miest a s ňou životná úroveň všetkých. Podnikateľské prostredie je zlepšené zásadným spôsobom a to maximálnym zredukovaním administratívnej a finančnej záťaže, ako aj odstránením deformácií a odbúraním bariér pre vstup do podnikania. Školstvo je postavené na rovnakých podmienkach pre všetky typy zriaďovateľov a na slobode žiaka, lebo to podporuje kreativitu a tvorivosť. A korupcia? Ak si občania zvolia strany, ktoré nemajú za sebou žiadnych oligarchov, budú na dôležité miesta v štátnej správe dosadení čestní ľudia. Zrejme aj potom dôjde k niektorým osobným zlyhaniam, avšak prestane existovať systematické rozkrádanie.
Demografické Výzvy a Dôchodková Reforma: Medzigeneračná Solidarita pod Tlakom
Jednou z najnaliehavejších výziev, ktorej Slovensko, podobne ako mnohé iné rozvinuté krajiny, čelí, je demografický vývoj a s ním spojená udržateľnosť dôchodkového systému. Richard Sulík dlhodobo kritizuje súčasný dôchodkový systém a navrhuje jeho zásadnú reformu. Tvrdí, že priebežný pilier, teda systém, v ktorom pracujúci prispievajú na dôchodky dnešným penzistom, je pri súčasnom demografickom vývoji neudržateľný.
Aby sme pochopili hĺbku tohto problému, je dôležité pozrieť sa na historické dáta a prognózy. Historicky najviac Sloveniek a Slovákov sa narodilo v roku 1979 - vyše 98-tisíc. V tom čase žilo na Slovensku 61-tisíc ľudí vo veku 35 rokov a iba 37-tisíc ľudí vo veku 70 rokov. Svet bol vtedy z pohľadu dôchodkového systému v poriadku, keďže na jedného dôchodcu pripadalo dostatok pracujúcich.
Posuňme sa o 35 rokov, do roku 2014. Narodilo sa už iba 55-tisíc detí. Pracujúcich vo veku 35 rokov - to sú tí narodení v roku 1979 - je 93-tisíc. Dôchodcov vo veku 70 rokov je menej než 43-tisíc. Svet je teda ešte stále v poriadku, pretože na jedného dôchodcu sú viac než dvaja pracujúci, i keď už v tomto období vytvára Sociálna poisťovňa deficit stovky miliónov eur ročne. Toto je prvý varovný signál.
Alarmujúce sú však prognózy o ďalších 35 rokov, do roku 2049. V tomto období budeme mať vyše 80-tisíc 70-ročných dôchodcov, čo je ten historicky najsilnejší ročník 1979. Avšak 35-ročných pracujúcich, teda ročník 2014, máme predpokladane len zhruba 50-tisíc. To znamená, že sa už nebudú skladať na jeden dôchodok dvaja pracujúci. Jeden pracujúci bude musieť živiť takmer dvoch dôchodcov. „Pri takomto vývoji je priebežný pilier, teda taký, kde sa pracujúci skladajú dnešným dôchodcom na dôchodky, neudržateľný,“ varuje Sulík.
Riešenia sú v podstate dve. Druhým riešením je úplné opustenie priebežného piliera, pretože o pár rokov bude jednoducho príliš málo pracujúcich a príliš veľa dôchodcov. Inými slovami, ide o vyviazanie sa z medzigeneračnej solidarity v jej súčasnej podobe. O to sa v roku 2004 vcelku úspešne snažila druhá vláda Mikuláša Dzurindu vytvorením druhého piliera, v ktorom si každý sporí na svoj dôchodok. Ten mohol o pár rokov prinášať prvé výsledky.
O to viac Slovensko potrebuje, respektíve o pár rokov bude potrebovať, práve odvodový bonus. Samozrejme, nárok na životné minimum by nemali mať len dôchodcovia, ale rovnako všetci. V Sulíkovej predstave má každý občan nad 15 rokov nárok na jedno životné minimum. Takýto koncept je vo svete známy pod pojmom bezpodmienečný alebo základný príjem. Druhý, podobný koncept, je negatívna daň z príjmu, ktorú vymyslel americký ekonóm Milton Friedman. Jej pointou je to, že sa stanoví nezdaniteľné minimum - u nás je to v súčasnosti 319 eur mesačne. Zo zárobku nad túto sumu inkasuje štát daň z príjmu, čo je u nás 19 percent. Zo zárobku chýbajúceho do tejto sumy vyplatí štát daň z príjmu. Ak teda niekto zarobí povedzme 219 eur, dostal by od štátu 19 percent z chýbajúcich 100 eur, čiže 19 eur.
Odvodový bonus ako základná štátna dávka je kombináciou týchto dvoch systémov, teda základného príjmu a negatívnej dane z príjmu. To znamená, že každý občan má nárok na životné minimum, ktoré sa zníži o 10 percent jeho príjmov. Ak niekto nemá žiaden príjem, je jeho odvodový bonus vo výške životného minima. Ak má príjem napríklad spomínaných 219 eur, má nárok na životné minimum mínus 10 percent z 219 eur. Jeho odvodový bonus je teda 176 eur, ku ktorým sa priráta jeho zárobok 219 eur. To tvorí základ dane 397 eur, z ktorého sa zaplatí daň z príjmu vo výške 19 percent, solidárny odvod vo výške 10 percent a zdravotný odvod deväť percent.
Vráťme sa späť k dôchodcom. Ak by sa prešlo na odvodový bonus, mal by každý dôchodca, tak ako každý iný občan, nárok na odvodový bonus. V prípade nepracovania to je nezdaniteľné minimum vo výške 199,48 eura, a to je základ dane. Po odrátaní daní a odvodov by mu zostalo 123,70 eura, čo je však menej ako dnešné dôchodky. Preto by musel každý dôchodca dostať takzvanú vyrovnávaciu dávku vo výške rozdielu medzi dnešným dôchodkom a sumou 123,70 eura. Tí, ktorí už majú časť pracovného života za sebou, by dostali z vyrovnávacej dávky alikvotnú časť a od zavedenia odvodového bonusu by platili polovičné odvody. Tí, ktorí nastúpia prvýkrát do zamestnania až po zavedení odvodového bonusu, by nárok na vyrovnávaciu dávku nemali. Týmto spôsobom by sa vytratila takzvaná zásluhovosť z prvého piliera, a to je podľa Richarda Sulíka žiaduce, pretože dnes doplácajú chudobní na bohatých. Zásluhovosť totiž zohľadňuje len to, kto koľko a ako dlho platil. Nijakým spôsobom však nezohľadňuje, kto ako dlho poberá dôchodok. Ak teda niekto platil dlho a každý mesiac veľa, dostane aj vysoký dôchodok. To znie spravodlivo, ale nie je to tak. Bohatí ľudia totiž majú vyššiu šancu dožiť sa dôchodkového veku. A ak sa ho už dožijú, dôchodok si výrazne dlhšie užijú. Skutočnú, stopercentnú a spravodlivú zásluhovosť ponúka druhý pilier - kto si koľko počas svojho pracovného života našetrí, taký bude mať dôchodok. V odvodovom bonuse sa plánuje zaviesť povinnosť byť v druhom pilieri tak dlho, aby našetrená suma vrátane výnosu, ktorá je oslobodená od daní, stačila na dôchodok vo výške životného minima.
Materstvo ako "Ekonomický Trest": Pohľad Jany Bittó Cigánikovej a SaS
Téma materstva a rodičovstva ako ekonomického bremena je pre mnohé ženy na Slovensku citlivá a Richard Sulík na ňu upozorňuje v súvislosti s aktuálnym celoplošným poskytovaním rodičovského príspevku všetkým rodičom bez ohľadu na to, či predtým pracovali alebo nie. Tvrdí, že „tá žena, ktorá bola úspešná, ktorá zarábala, pre ňu je v tom prípade dieťa ekonomickým trestom.“ A sarkasticky dodal: „…toto sociálna vláda nezmení…“ Ako sa vyjadril, bolo by spravodlivejšie, ak by bol rodičovský príspevok naviazaný na mzdu, t.j. ak by matky, ktoré pracovali, mali tento príspevok vyšší.
Jana Bittó Cigániková, poslankyňa SaS, sa s týmto názorom stotožňuje a hovorí, ako si chce uctiť pamiatku Anny Záborskej. „Obe sme sa zhodovali, že treba posilniť ekonomickú situáciu žien, aby nemali dôvod ísť na interrupciu a dieťa nebolo pre ženu doslova ekonomickým trestom, lebo dnes to tak je. Toto by sa malo zmeniť.“ Cigániková otvorene kritizuje, že „miesto toho, aby poslanci pracovali na systémovej pomoci ženám i rodinám a vytvárali im príležitosti, ako von z ťažkých životných situácií, oni im chcú jednu z mála možností zobrať.“ Poukazuje na to, že práve pre dobre zarábajúce ženy je dieťa často ekonomickým trestom. Materské poberajú prvých šesť mesiacov vo výške predošlého platu, no potom sa na dva a pol roka dostávajú na rodičovský príspevok vo výške 213 eur. Rodina tak fakticky zostáva len s príjmom manžela. Potom sa netreba čudovať, že za posledných 15 rokov počet rodín s dvomi deťmi výrazne klesol.
Richard Sulík a jeho koncept odvodového bonusu tento problém rieši tak, že materské a rodičovský príspevok zjednocuje na úrovni 65 až 80 percent, v závislosti od výšky predošlého príjmu, a priznáva ho každej matke s dieťaťom do troch rokov veku. A to aj takej, ktorá sa rozhodla pracovať. Toto je zásadný rozdiel, ktorý má motivovať ženy k materstvu a zároveň ich nepenalizovať za ich pracovnú kariéru.
Je potrebné pripomenúť isté skutočnosti, na ktoré pán Sulík buď zabudol, alebo jednoducho chce zabudnúť a dnes zavádza verejnosť s cieľom dehonestovať všetko a za každú cenu. V roku 2010, za prvej vlády Roberta Fica, bol zavedený rodičovský príspevok pre pracujúcich rodičov vo výške 256 € a pre nepracujúcich vo výške 164 €. Túto „zásluhovú“ diferenciáciu však zrušil exminister Jozef Mihál, v tom čase nominant strany SaS, ktorý od roku 2011 stanovil jednotnú sumu rodičovského príspevku, vtedy vo výške 190 eur. Ako je známe, celkovo pri tomto „spriemerovaní rodičáku“ na mamičkách ešte nehanebne ušetrili.
V minulých rokoch bolo pre vládu SR najvýraznejšou výzvou pri podpore rodín s malými deťmi zlepšovanie pomoci štátu k zosúladeniu rodičovských a pracovných povinností mamín a otcov. Preto sa od začiatku mája 2017 výška mesačného materského zvýšila zo 70 % na 75 % z hrubej mzdy, čo je už prakticky 100 % čistej mzdy, ktorú mal rodič dieťaťa pred odchodom na materskú dovolenku. Maximum v tomto roku predstavuje 1 394 €. Aktuálne sa hlasovalo o návrhu s možnosťou súbežného poberania dávky materského u otca aj maminy, avšak na iné dieťa. Rodinám bola podaná pomocná ruka napríklad aj úspešným projektom „Rodina a práca“. Do pilotného projektu sa zapojilo viac ako 750 zamestnávateľov, pričom bolo podporených takmer 1500 nových flexibilných pracovných miest pre rodičov malých detí. Firmy zároveň zriaďovali detské kútiky. Zabezpečeniu bezpečných, kvalitných a dostupných služieb starostlivosti o deti prispievajú aj takzvané detské skupiny. Toto sú niektoré z opatrení v prospech mladých rodín, na ktoré je podľa ich tvorcov veľmi pozitívna odozva aj zo strany širokej verejnosti. Navyše, ako sa neraz vyjadrili, ich ambíciou naďalej ostáva, aby sa ešte raz v priebehu tohto volebného obdobia riešila otázka zlepšenia príjmu rodičov malých detí.
Nesporným faktom zároveň ostáva, že Slovensko patrí dlhodobo aj medzi krajiny s najdlhšou rodičovskou dovolenkou, až do 3 rokov veku detí, v prípade nepriaznivého zdravotného stavu až do 6 rokov. Dokonca sme za to aj dlhodobo kritizovaní a skrátenie rodičovskej dovolenky patrí medzi hlavné odporúčania medzinárodných organizácií, ktorých členom je aj SR. S tým však zásadne nesúhlasia.
UNICEF poskytuje finančnú pomoc rodinám na Slovensku
Richard Sulík vo včerajšej relácii ešte okrem iného spomenul, že „… obedy zadarmo je len lacný, primitívny populizmus. To je kupovanie voličov, nič viac…“ Samozrejme, pre stranu SaS je takou evidentne aj celá sociálna a solidárna politika štátu. Jej predseda veľmi zavádzajúco tvrdí, že dnes každé dieťa zo sociálne slabšej rodiny dostáva obed zadarmo. Opäť však treba konštatovať, že to nie je pravda. Dnes má nárok na obed zadarmo dieťa z rodiny v hmotnej núdzi, čo je však veľký rozdiel. Mnohé rodiny s príjmami okolo minimálnej mzdy nárok nemajú, pritom pri dvoch, či troch deťoch pre ne znamenajú výdavky na obedy každý mesiac zásadný problém pre rodinný rozpočet.
Kontroverzné Názory Filipa Sulíka a Vnútrostranícke Trenice v SaS
Slovenská politická scéna je často svedkom vnútorných konfliktov a polemík, ktoré presahujú rámec ideologických rozdielov a prenikajú aj do osobných vzťahov. Richard Sulík, zakladateľ SaS, sa ocitol v centre pozornosti nielen pre svoje ekonomické návrhy, ale aj pre kontroverzné názory svojho syna Filipa Sulíka. Názory Filipa Sulíka zvyknú ľudí dvíhať zo stoličiek - tentoraz však narazil na niekoho, kto mu poriadne vyčistil žalúdok. Poslankyňa SaS Jana Bittó Cigániková si na „Fikim“ verejne zgustla po tom, čo navrhol obmedziť ženám vzdelanie a prácu, ak najprv neporodia dieťa.
Keď sa meno Filip Sulík objaví v titulkoch článkov, často to súvisí s nejakým hejtom či konfliktom. Vulgárny slovník, provokácie a témy, ktoré cielene polarizujú - od migrácie až po ženy a „progresívne témy“ - sú jeho dlhodobou značkou. Tieto postoje podľa mnohých ničia aj renomé jeho otca Richarda Sulíka. Pre stranu SaS je to obzvlášť citlivé. Predseda Branislav Gröhling v posledných mesiacoch otvorene hovoril o tom, že Sulík starší už za stranu kandidovať nebude a SaS sa musí od jeho éry odstrihnúť.
Tentoraz sa Fiki zviditeľnil svojím názorom na to, ako vyriešiť problém nízkej pôrodnosti na Slovensku a starnutia populácie. „Navrhujem, aby ženy nemohli ísť na vysokú, kým nemajú aspoň jedno dieťa. A ak by chceli rovno pracovať, tak budú musieť odvádzať väčšie dane ako ženy, čo majú deti. Bola by to takzvaná daň za bezdetnosť,“ vyhlásil Filip Sulík. Na to zareagovala šokovaná poslankyňa SaS Jana Bittó Cigániková, ktorá sa s oboma Sulíkovcami dobre pozná. Na sociálnej sieti zverejnila autentickú a poriadne ostrú hlasovú správu, ktorú mu poslala. „Filip, tebe jbe. Akože krva, ty mi ideš hovoriť, že riešenie málo narodených bielych detí, tohto problému, nie je zvýšenie životnej úrovne žien, aby nebolo ekonomickým trestom rodiť, mať deti a starať sa o ne, ale to, že mi zakážeš vzdelávať sa a dáš mi daň, keď budem chcieť pracovať, lebo nejaký politik mi povie, ako ja mám žiť? Toto je riešenie tej situácie? To myslíš vážne? Akože j*be ti už úplne, krista?!“ znelo v nahrávke s nadávkami, za ktoré sa následne ospravedlnila.
Téma bola pre Cigánikovú natoľko vážna, že si Filipa pozvala do diskusie a on to prijal. „Chcela som ísť k nám dole, máme štúdio v SaS, ale ty si taká toxická osoba…“ znelo vysvetlenie, prečo sa rozhovor neodohrával v miestnosti v Liberálnom dome. Politička zároveň pripomenula, že sa poznajú roky a o to viac ju šokovalo, kam sa Fikiho verejné postoje posunuli: „Kde sa v tebe zobrali myšlienky typu, že ženy nemajú ísť do školy, kým neporodia?“ Sulík sa najprv pokúsil schovať za tvrdenie, že celé video bolo „hypotetické“. Tvrdil, že pointa mala byť: „Čo by som spravil, keby som bol diktátor.“ No keď ho Cigániková pritlačila, či by diktátor robil veci, ktoré považuje za nesprávne, už sa začal opierať o svoj hlavný argument - demografiu a dôchodky: „Európania nemajú dosť detí, pretože kto bude platiť tvoj dôchodok?“ Cigániková mu na to odpovedala slovníkom, ktorý v slovenskej politike nie je celkom bežný: „Ja to mám riešiť za teba? Ja ti mám odrodiť deti? Čo som ja, inkubátor?“ A okamžite pridala osobný rozmer, ktorý mal z jeho „riešení“ strhnúť pózu: pripomenula mu, že sám nemá rodinu ani deti, no chce nastavovať pravidlá ženám.
Sulík na to zareagoval presne tak, ako to robí vo videách: provokáciou a posunom diskusie do kultúrnej vojny. Tvrdil, že radikálne riešenia sú nevyhnutné, lebo inak Európa skončí závislá od migrácie: „Taktný svet je pre mňa to, že sa rodí veľa nás, Európanov, a chodí sem menej Sýrčanov…“ A keď sa debata vrátila k vzdelaniu, prišla pasáž, ktorá z celej hádky vyčnieva najviac. Sulík totiž nielenže hovoril o obmedzeniach, ale aj o tom, koho považuje za „hodného“ štúdia: „Väčšina žien, čo je na vysokej škole, tam študuje sprostosť. Všetky tie p*čky, čo tam idú robiť si nechty, tak radšej nech robia deti,“ pritvrdil Fiki, ktorému najviac prekážajú študentky manažmentu a podobných škôl. Naopak, študovať medicínu by povolil každej žene. Zaujímavé je aj to, kde Sulík sám priznal limit svojho „riešenia“. Keď mu Cigániková položila jednoduchú otázku, čo urobí s demografiou, ak sa raz dostane k moci, odpovedal, že v reálnej vláde by to presadiť nevedel a ani na to nebol pripravený. Povedal, že ak by fungovali pravidlá EÚ a bežná politika, „musel by vymyslieť niečo iné.“ Inými slovami: radikálne návrhy sú dobré na internet a pre publikum, ktoré chce konflikt, no v reálnom živote s nimi nepochodí. Našťastie.
Tieto výroky Filipa Sulíka mali priamy dopad aj na vnútrostranícku situáciu v SaS. Jana Bittó Cigániková sa v SaS jediná zastala Richarda Sulíka po tom, čo strana oznámila, že v budúcich voľbách nebude kandidovať. „Ak dokázali odstaviť čestného predsedu strany, môže sa to stať aj mne. Nemienim sa však vzdať ideálov, pre ktoré som do SaS vstúpila. Nechcem progresívnu ani ľavicovú SaS,“ hovorí Cigániková. V rozhovore tvrdí, že za odstavením Richarda Sulíka je progresívne krídlo v SaS. Hovorí, že práve Mária Kolíková priveľmi vplýva na konanie Branislava Gröhlinga, ktorý sa jej vraj aj pre svoju slabú osobnostnú výbavu snaží vyhovieť. „Mária Kolíková a Vlaďka Marcinková sú presne také isté ako niektorí veriaci, ktorí sa ma snažia presvedčiť o svojej pravde. Kritizujú to na katolibancoch, pritom progresívci sú úplne rovnakí. Hrozne mi to prekáža,“ hovorí Bittó Cigániková.
Zároveň sa pýta, prečo Sulík prijatie Kolíkovej do SaS ľutoval už krátko po tom, ako prišla. A z akého dôvodu by nemohla byť na jednej kandidátke s PS ani s Demokratmi.
Cigániková neverí argumentom Branislava Gröhlinga, že jeho rozhodnutie dištancovať sa od Richarda Sulíka bolo kvôli starým prehreškom alebo pádu vlády, na ktorom sa podieľali aj iní členovia strany. „Jasné, že to bolo kvôli Filipovi. Tie ostatné argumenty, že pred dvomi rokmi povedal niečo bakané, sú smiešne. Ako aj to, že Rišo je spájaný s pádom vlády, pri ktorom sme boli aj ja, Braňo a Mária Kolíková. Rovnako sme za to vinní, tak prečo má za to schytať len Rišo?“ argumentuje. Podľa nej je reálny dôvodom pohŕdania Rišom Sulíkom práve výroky jeho tridsaťročného nezávislého syna, ktoré prekážajú „majiteľom pravdy“. Priznáva, že aj s mnohým, čo Filip hovorí, nesúhlasí, no nedokáže „prežiť“, že kvôli nechceným názorom syna by mali voliči prísť o možnosť voliť „jedného geniálneho ekonóma“.
„Robím tu teraz hrdinku, ale na rade som si aj poplakala. Bolo by mi ľúto, keby som po trinástich rokoch v Saske skončila,“ hovorí Cigániková o dramatickom zasadnutí Republikovej rady SaS, kde sa rozhodovalo o osude Richarda Sulíka. Celé zasadnutie bolo o tom, aký je Richard zlý, aké majú on aj Jana Bittó Cigániková zlé vlastnosti a ako nemala reagovať na predsedu, lebo to škodí SaS. Súhlasí, že škodí, no nikto sa nepýta, prečo Braňo začal z Riša robiť vinníka. „Akoby nestačilo, že to robia Smer a Matovič. Je to obrovské nechutné svinstvo voči človeku, ktorému majú byť táto krajina, SaS a špeciálne Braňo za čo vďační. Keby som sa nebola ozvala, nikto nič nepovie,“ dodáva.
Nikto lídrovi SaS Branislavovi Gröhlingovi nič nevyčítal. Všetci súhlasia s Braňovým rozhodnutím, že Richard už viac nemôže byť na kandidátke. Teda minimálne súhlasili s tým, že to Braňo mohol povedať. Ale pozor, s tým súhlasí aj Jana Bittó Cigániková. Je to jeho právo, aby tak rozhodol. Najviac kritizuje to, že si to nemali šancu vydiskutovať najskôr doma, kde by toto farizejstvo vyčítala interne, nie verejne. Mohla by to nechať tak, len aby neuškodila SaS. No Braňo ako prvý poškodil SaS, keď s tým vyšiel do médií a Jana Bittó Cigániková ako členka republikovej rady sa to dozvedela až odtiaľ. Aj na rade predsedovi tento postup vyčítala, ale kolegovia na to nepovedali ani slovko kritiky. „Normálne som žasla,“ prekvapene konštatuje. Ani poslanci Galek či Viskupič, ktorí mali k Sulíkovi blízko, sa neozvali. „Nič, ani nepípli. Strašne mi lezie na nervy tá povrchnosť, keď robíme veci len preto, lebo to nejaká skupina ľudí chce, lebo tak budeme mať viac hlasov alebo sa zapáčime niektorému denníku. Mne aj Rišovi to bolo vždy jedno. Robili sme veci preto, lebo boli správne, nie populárne, no SaS už taká nie je,“ uzatvára s ľútosťou.
Napriek tomu, že strana nemá žiadne prieskumy o tom, že by strane škodilo spájanie s Richardom Sulíkom, Jana Bittó Cigániková si myslí, že spájanie s Filipom Sulíkom strane naozaj škodí, pretože ľudia robia skratky a nedokážu rozlíšiť medzi otcom a synom. Pýtala sa Richarda Sulíka, prečo sa v tomto prípade nedištancuje od názorov svojho syna, keďže vie, že mu Filipove vulgarizmy, útoky na niektorých ľudí a niektoré jeho názory vadia. Richard Sulík jej na to napísal správu, že Branislav Gröhling od neho chcel iba to, aby sa dištancoval od útokov na ženy, čo však nebol útok len na ženy. Braňovi ponúkol, že sa môže dištancovať od toho, keď Filip napísal k Pridu v Budapešti, že kde je Dědeček, keď ho potrebujeme. Pre toto Cigániková Filipovi volala, či je normálny a či si naozaj myslí, že toto je okej, lebo keby čosi podobné bolo na Slovensku, bola by v prvom rade. No Richard Sulík sa verejne nedištancoval ani od tohto výroku. V realite to však nebolo tak, že Filip hovorí škaredé veci a Richard sa od toho odmieta dištancovať. Richard sa neodmietol od niektorých vecí dištancovať, ale ani to nestihol spraviť a už sa dozvedel z médií, že ho Braňo odstavil. Ani mu predtým ako predseda nezavolal. Toto vyčítala Branislavovi Gröhlingovi.
Jana Bittó Cigániková pozná Filipa Sulíka roky a vidí smutný vývoj. „Je to veľmi smutné. Nechcem do toho veľmi vstupovať, ale realita je taká, že pri ňom to manželstvo Richardovi veľmi nevyšlo, hoci Filipova mama je jedna úžasná žena a aj Filip bol ešte donedávna normálny. Poznám ho roky, bol to jeden príjemný citlivý chalan, ktorý veľa čítal. Proste sa niečo stalo, niečo, čo ho zranilo, nahnevalo, a začal takto fungovať. A ešte na tej zlobe aj zarába, otvorene to ľuďom hovorí a tí mu dobrovoľne platia,“ hovorí Cigániková. No dávať to za vinu jeho otcovi alebo mame nie je fér. Preto nevie ľudsky pochopiť, ako mohol Branislav Gröhling teraz Richarda tak podraziť. Nemá základnú úctu voči človeku, ktorý mu dal životnú šancu. Odovzdal mu stranu, ktorej sa venoval dokonca možno viac ako svojmu Filipovi. A namiesto toho, aby si veci vydiskutovali doma, Richarda rovno verejne popraví, akoby bol niečím vinný. Aj keď sa v politike toto deje bežne, Janu Bittó Cigánikovú ani Branislava Gröhlinga Richard Sulík nikdy nepodrazil. Spomína napríklad na jeho diplomovku a koľko ľudí vtedy písalo Richardovi, že Braňo škodí SaS. Ani pol slovkom nenaznačil, ani interne nepripustil, že by ho odstránili. A Mária Kolíková, veď preboha, sedela v jednej lavici s Ficom ako štátna tajomníčka a teraz ide moralizovať? „No tak vidíte, aj Igor má v niečom vždy pravdu. Musela som sa Riša zastať aj kvôli sebe, aby som sa aj ja ráno mohla pozrieť do zrkadla,“ zdôvodňuje svoje konanie. Jej kolega Juraj Droba o nej hovorí, že je osobne frustrovaná a má vazalský vzťah k Richardovi Sulíkovi. „To má pravdu. My máme s Richardom naozaj dobrý vzťah. Odkedy ho poznám, snažím sa ho držať a učiť sa od neho. Hoci vo veľa témach s ním nesúhlasím, napriek tomu máme veľmi zaujímavé debaty práve o tom, v čom sa nezhodneme. Nepreberá automaticky iné názory, zamýšľa sa nad nimi, je to pre mňa obohacujúce,“ dodáva. Debatujú napríklad o histórii, zahraničnej politike alebo aj o očkovaní. Jana Bittó Cigániková je fanatický provaxer a myslí si, že očkovanie je najlepšia vec, čo ľudstvo vynašlo. Richard je však taký, že si nedá liek ani z ruky.
Etické Dilemy a Politický Pragmatizmus: Kňazi v Nemocniciach a Odkaz Anny Záborskej
Politika často prekračuje ekonomické a sociálne témy a vstupuje do etických a morálnych dilem. V takýchto situáciách sa stierajú hranice medzi názorovými oponentmi a objavujú sa prekvapivé súvislosti. Jana Bittó Cigániková sa v rozhovore zmieňuje aj o Anne Záborskej a vysvetľuje, prečo bojuje proti kňazom v nemocniciach, hoci podľa nej robia dobrú prácu. A hovorí aj o tom, ako jej označenie „penťáčka“ ublížilo, hoci Pente ani Agelu nedokáže nič vyčítať.
Keď zomrela Anna Záborská, status Jany Bittó Cigánikovej mnohých prekvapil. Hoci bola jej názorovou oponentkou, napísala, ako si ju vážila a čo ich spájalo. „Som presvedčená, že bude na konzervatívnom spektre veľmi chýbať. A priznávam, že aj ja budem cítiť prázdno po takom zdatnom, vplyvnom a pracovitom oponentovi,“ uviedla. Naozaj ju úprimne prekvapilo, ako ju to zasiahlo. „Bolo mi to veľmi ľúto, aj teraz mám guču v krku. Hoci ma svojimi názormi štvala - aj to odo mňa pocítila -, preto, ako reagovala, som si potom často hovorila, že som to prepálila. Svojím kultivovaným vystupovaním vo mne vzbudzovala úctu. Neraz som si vravela: Bože, bodaj by som mala trochu z jej povahy,“ hovorí Cigániková. Bol to podľa nej dobrý človek, nikdy nebola voči nej zákerná a boli aj mnohé momenty, ktoré ich spájali.
Napríklad sedeli spolu v zdravotníckom výbore a neriešili len agendu obmedzovania ženských práv či z jej pohľadu obranu nenarodených. Málokto to vie, ale pani Záborská ako bývalá lekárka mnohokrát podporila Cigánikovú aj v situáciách, keď išla proti prúdu či do koaličného konfliktu s Igorom Matovičom alebo s Marekom Krajčím. Veľakrát za ňou prišla, že s ňou súhlasí. Keď sa videli naposledy, spoločne sa zasmiali na tom, že obidve hlasovali proti ženským kvótam. „Bude mi ľudsky chýbať,“ dodáva.
Pritom Jana Bittó Cigániková hovorila, že Záborská ubližuje ženám, a v rozprave tiež povedala, že celý zmysel jej života je liezť ľuďom do spální. „Rozumiem, že niekoho uráža, keď som povedala, že Záborská v živote nič iné nerobila, iba obmedzovala práva žien, ale v mojom svete to tak naozaj je. Ona presadzovala iba to, čomu verí, čo je v poriadku, no robila to tak húževnato a intenzívne, že celé roky nerobila nič iné,“ vysvetľuje svoj postoj. Napokon, ona sama robí to isté a takisto ju za to nazývajú rôzne, no pokiaľ nejde o veľkú urážku, snaží sa to nebrať osobne. Preto svoje ostré výroky voči Záborskej neľutuje a nezobrala by ich ani teraz späť. „Hoci si myslím, že agenda, s ktorou pani Záborská prichádzala, ničila životy žien a ponižovala nás, napriek tomu si uvedomujem, že tým nebojovala proti ženám, ale za tie deti, aby sa narodili. Aj jej išlo o dobrú vec a v tomto zmysle ma jej strata naozaj mrzí,“ uzatvára. Je podľa nej potrebné vedieť oceniť kvality súpera a Anna Záborská si za svoju celoživotnú prácu zaslúži úctu. Aj preto, že to nebolo zadarmo. Nevidí v konzervatívnom spektre dnes nikoho, kto by ju dokázal nahradiť.
Vie si predstaviť predložiť na jej počesť tie časti ňou predkladaného zákona, s ktorými súhlasila. „Je to dobrý nápad. Obe sme sa zhodovali, že treba posilniť ekonomickú situáciu žien, aby nemali dôvod ísť na interrupciu a dieťa nebolo pre ženu doslova ekonomickým trestom, lebo dnes to tak je. Toto by sa malo zmeniť,“ hovorí Cigániková. Sľubuje, že sa pozrie na jej zákon a všetko, s čím bude v poriadku, predloží na najbližšej schôdzi, ak to prejde klubom. „Toto by si Anka zaslúžila,“ dodáva.
Keď ju priaznivci za status kritizovali, na obranu Záborskej napísala, že „nikto ráno nevstáva s cieľom ubližovať, každý sa snaží robiť to, čomu verí, že je správne.“ Prekvapilo ju, ako viacerí jej sledovatelia písali, že Záborská si nezaslúži úctu ani po smrti. „Bolo pre mňa strašné čítať to, keď to pod mojím príspevkom napísalo niekoľko ľudí z môjho tábora. Keď niekto napíše, že chvalabohu, že zomrela, je to ďaleko za čiarou. Ale idiotov nájdete v každej skupine,“ komentuje.
V čase jej zápasu proti kňazom v nemocniciach zverejnila na sociálnej sieti fotografiu umelej inteligencie, kde k Záborskej na lôžku prichádza imám. Okrem toho, že ju moslimovia na Slovensku obvinili zo šírenia islamofóbie, v tom čase už vedela, že Záborská je ťažko chorá a nie je na tom dobre. Na otázku, prečo to bolo potrebné, keď si ju váži, odpovedá: „Vedela som už dlho predtým, že je chorá, ale práve Anna Záborská najlepšie vystihovala opačné spektrum a som si istá, že by si nepriala, aby k nej nasilu prišiel imám. Vy veriaci všetkých druhov ste na mňa veľmi precitlivení.“ Nič to podľa nej nemení na tom, že bola symbolom boja za to, aby sa kňazi dostali ideálne kamkoľvek. A dôsledkom tohto konania je, že by sa k nej bol mohol dostať aj niekto, koho by si nebola priala. Týmto sa snažila druhým otvoriť oči. „Za mňa to bolo v poriadku, nebolo to nič dehonestujúce,“ tvrdí.
Zároveň však upozorňuje, že to, čo hovorí, je hoax. Duchovní v nemocniciach po tomto zákone už nemajú status „návštevy“, do nemocníc ich musia púšťať, no stále môžu prísť k pacientom len na požiadanie. Sú na to v legislatíve presne stanovené pravidlá. „Nie, ten zákon bol napísaný tak, že tam vôbec nebolo špecifikované ani to, či ide o registrovanú cirkev. Čo keď sa moslimovia teraz rozhodnú, že idú niekoho indoktrinovať do nemocníc? Alebo Svedkovia Liehovovi?“ pýta sa. Takisto jej vadia katolícki kňazi, ktorí sa môžu teoreticky dostať na gynekologické oddelenie k ženám, ktoré uvažujú nad interrupciou. „Nehovorím, že všetci sú takí, a určite nejde o väčšinu, ale myslím si, že v každej skupine sa nájdu exoti, ktorí využijú situáciu. A Národná rada nemá robiť zákony tak, aby umožňovala zneužívať ich v neprospech ľudí. Aj mnohí veriaci mi písali, že s tým nesúhlasia,“ vysvetľuje svoj postoj.
Na otázku, či vie aspoň o jednom prípade, keď sa kňazi snažili odhovárať tehotné ženy v nemocniciach od potratu, odpovedá záporne, no dodáva: „Ale to neznamená, že to mám umožniť. Mám skúsenosť, že sa kňazi snažia pretlačiť cez KBS svoju ideológiu do zákonov, tak prečo by neboli schopní aj tohto? Presne si viem predstaviť takého pána Kuffu, ktorý pôjde na oddelenie tým ženám dohovárať.“ Priznáva, že by mu musela nemocnica najskôr povoliť vstúpiť na oddelenie, no podľa nej „v zákone to nie je. Po novom mu nemusí nič povoliť. Doslova je tam napísané, že nemocnica je povinná ho pustiť pod hrozbou pokuty.“ Hoci nemocnica má svojich nemocničných kaplánov a nemôže tam ani teraz prísť hocikto, kto si zmyslí, že ním chce byť, Cigániková trvá na tom, že „dnes si nemocnica vyberá a je to v poriadku, ale v zákone to nie je.“ Keby teraz niekto chcel zákonom zakazovať duchovným vstup do nemocníc, bola by rovnako hlasno proti. Toto docieliť nechce. „Duchovní sú tam potrební, s niektorými sa aj z nemocničnej praxe poznám, chodím s nimi na kávu, snažia sa na mňa pozitívne vplývať a robia naozaj dobrú prácu, mám ich veľmi rada,“ dodáva.
Na jej kritiku a podozrievanie z indoktrinácie pacientov jej duchovní vysvetľujú, že oni to nerobia, nikomu neškodia, a ona si ani nemyslí, že by škodili, nemá z nich žiaden pocit ohrozenia. Keby rodina pacienta chcela privolať kňaza, ako sestra by urobila všetko pre to, aby im ho zohnala. „Ja sa len bojím toho, že nejaký extrémista tam príde a bude to zneužívať,“ uzatvára. Preto do parlamentu predložila návrh zákona, aby sa to presne vymedzilo: aby k pacientom mohli prísť len duchovní z registrovaných cirkví a aby to bolo iba na žiadosť pacienta, jeho rodiny alebo zdravotníckeho personálu.
tags: #sulik #dieta #je #ekonomickym #trestom