V kresťanskom umení a ikonografii zohrávajú svätá Anna, Madona (Panna Mária) a malý svätý Ján Krstiteľ významnú úlohu. Ich spoločné zobrazenia nesú hlboký symbolický význam a odrážajú dôležité teologické koncepty. Tento článok sa zameriava na preskúmanie ikonografie týchto postáv a ich vzájomného vzťahu, pričom čerpá z bohatého dedičstva umenia a tradícií.
Svätá Anna: Matka Múdrosti a Rodičovská Láska
Svätá Anna, matka Panny Márie a babička Ježiša Krista, je v ikonografii často zobrazovaná ako staršia žena. Táto podoba symbolizuje múdrosť, trpezlivosť a hlboké životné skúsenosti. Jej prítomnosť v umení zdôrazňuje rodinné hodnoty, dôležitosť výchovy v kresťanskej tradícii a neprerušenú líniu Božej prozreteľnosti. Tradične sa predpokladá, že rodičia Panny Márie sa nazývali Joachim a Anna. Joachim údajne pochádzal z Galiley, zatiaľ čo Anna bola dcérou istého betlehemského kňaza. Z jej blízkeho príbuzenstva pochádzala svätá Alžbeta, matka Jána Krstiteľa. Tradícia hovorí, že Joachim a Anna boli príkladnými a nábožnými manželmi. Toto sa dá predpokladať aj zo skutočnosti, že vychovali mimoriadne ušľachtilú a Bohom zvlášť omilostenú dcéru. Ich život však nebol bez trápenia. Dlho totiž nemali dieťa. Zažili preto mnoho príkoria, lebo bezdetnosť sa pokladala v Izraeli za Boží trest a ľudia otvorene pohŕdali manželmi, ktorí nemali deti. Mnoho sa modlievali za dieťa. V ich starobe, po mnohých modlitbách, sa im predsa narodila dcéra, ktorej dali meno Mirjam, po slovensky Mária.
Atribúty svätej Anny
- Kniha: Symbolizuje jej vzdelanie, zbožnosť a múdrosť.
- Panna Mária: Často je zobrazovaná s Pannou Máriou ako dieťaťom, čo zdôrazňuje ich vzájomný vzťah ako matky a dcéry. Tento vzťah symbolizuje aj kontinuitu generácií a prenos viery.
- Svätá Anna ako patrónka: Úcta k svätej Anne sa rozšírila najprv na kresťanskom východe. Už v 4. storočí bol v Jeruzaleme vystavený chrám, ktorý bol im zasvätený, a to v blízkosti Ovčieho rybníka a Ovčej brány, kde bol podľa starého podania dom svätých manželov. Veľmi silná bola najmä úcta k svätej Anne. Na kresťanskom západe sa začalo uctievanie rodičov Panny Márie, zvlášť svätej Anny, v 8. storočí. Do poslednej liturgickej obnovy boli sviatky svätých manželov oddelené: 26. júla sv. Anny a 16. augusta sv. Joachima. V novom liturgickom kalendári je ich spoločný sviatok 26. júla. Tento sviatok rodičov Panny Márie je nám veľmi blízky, pretože v malebnom okolí pod Čiernou horou sa nachádza veľmi pekný kostol sv. Anny z roku 1623. Vtedy podľa zásady „Čia pôda, toho aj náboženstvo“ bolo celé územie pod Braniskom protestantské. Jezuiti zo Spišskej Kapituly sa snažili svojou misijnou činnosťou prinavrátiť ľud spod Braniska do katolíckej cirkvi. Za pomoci manželiek šľachticov zo Šarišského a Spišského hradu založili v roku 1623 pútnické miesto sv. Anny na kluknavských lúkach. Spišský biskup Michal Brigido slávnostne vyhlásil obraz sv. Anny za milostivý. Kostol sv. Anny bol za grófa Imricha Csákyho obdarovaný plastikou ruky sv. Anny, ktorú polámali maďarskí boľševici, ale horliví mladí ctitelia sv. Anny z Víťaza ju pozliepali; je uložená v peknom ozdobnom ráme. Počas odpustu bola vystavená k ucteniu. V minulosti býval v blízkosti kostola pustovník. Rodina Csáky dala postaviť obďaleč kostola horáreň a hospodárske budovy. Bola tam aj pekná budova pre kňazov, ktorí tam mohli prenocovať a občerstviť sa. Budova bola podpivničená, tam mali obchodníci sklady na pivo a nápoje. V minulej dobe sa pri sv. Anne odbavovali bohoslužby v troch rečiach. Hlavným celebrantom bol spišský prepošt. V šesťdesiatych rokoch, keď sa horár presťahoval do Kluknavy za vdp. Jozefa Farbarika, neprispôsobiví spoluobčania aj tieto budovy zničili. Väčšie opravy kostola boli za farára Jozefa Hanzelyho. Po revolúcii, žiaľ, boli ukradnuté medené ríny a aj kostol bol vyrabovaný. Zmizlo 14 barokových anjelov a z bočného oltára sv. Kríža boli odcudzené okrem dvoch anjelov aj plastiky Panny Márie a sv. Jána pod Krížom. Vďaka horlivosti ctiteľa sv. Anny z Víťaza boli oltáre opravené. Pán Boh zaplať! Figúrky boli odcudzené za farára Petra Pitoňáka. Do roku 1950 mali pri sv. Anne prekrásne bohoslužby aj naši bratia gréckokatolíci a podľa Sv. Otca Jána Pavla II. „Cirkev dýchala obidvoma pľúcami“. Žiaľ, že tieto spevy a sv. liturgie skončili.
Madona: Symbol Čistoty a Božskej Matky
Panna Mária, Matka Ježiša Krista, je ústrednou postavou kresťanstva. V umení je najčastejšie zobrazovaná ako Madona s dieťaťom Ježišom. Jej ikonografia sa vyvíjala po stáročia a zahŕňa rôzne typy zobrazení, ako napríklad Madona s dieťaťom, Madona s anjelmi alebo Madona bolestná (Pieta). Tieto zobrazenia zdôrazňujú jej jedinečnú úlohu v pláne spásy a jej hlbokú lásku k svojmu synovi a k celému ľudstvu.
Atribúty Panny Márie
- Modrý plášť: Symbolizuje jej čistotu, nebeskú povahu a panenstvo.
- Dieťa Ježiš: Najčastejší atribút, ktorý zdôrazňuje jej materstvo a úlohu v spáse ľudstva. Ich vzájomná interakcia na obrazoch často odráža náklonnosť a predznamenáva budúce udalosti.
- Koruna: Symbolizuje jej postavenie Kráľovnej nebies.
- Čierna madona: Tento typ zobrazenia, hoci menej častý, má svoje vlastné mystické a historické pozadie, často spojené s legendami o pôvode obrazov.
Malý svätý Ján Krstiteľ: Predchodca a Pustovník
Svätý Ján Krstiteľ, predchodca Ježiša Krista, mal poslanie pripraviť cestu pre príchod Mesiáša. V ikonografii je často zobrazovaný ako dieťa alebo mladý muž, ktorý symbolizuje jeho účinkovanie od detstva až po dospelosť. Jeho postava v umení pripomína dôležitosť pokánia, obrátenia a viery v Krista.
Atribúty svätého Jána Krstiteľa
- Kríž: Symbolizuje jeho mučenícku smrť a vieru v Krista, ktorého ohlasoval.
- Koža ťavy: Odkazuje na jeho asketický život v púšti, kde žil v skromnosti a pôste.
- Nápis "Ecce Agnus Dei" (Hľa, Baránok Boží): Poukazuje na Ježiša ako Baránka Božieho, ktorý sníma hriechy sveta, čím Ján Krstiteľ potvrdzuje Kristovu úlohu.
Spoločné zobrazenia: Rodinné Putá a Teologická Hĺbka
Spoločné zobrazenia svätej Anny, Madony a malého svätého Jána sú obzvlášť populárne v renesančnom umení, ktoré kládlo dôraz na realizmus, ľudskú psychológiu a rodinné vzťahy. Tieto diela často zobrazujú Annu ako matku Márie, ktorá drží malého Ježiša, zatiaľ čo Ján Krstiteľ je prítomný ako dieťa. Tieto scény symbolizujú rodinnú lásku, zbožnosť a kontinuitu biblických udalostí.
Rafaelova slávna maľba "Svätá Anna, Panna Mária a malý Ježiš" je vynikajúcim príkladom tohto typu zobrazenia. Umelec majstrovsky zachytil vzájomné vzťahy medzi postavami, ich jemné gestá a pohľady, čím dodal scéne hlbokú emocionálnu a duchovnú dimenziu.
Leonardo da Vinci sa tiež venoval tejto téme, pričom jeho diela ako "Svätá Anna, Madona, dieťa a malý Svätý Ján" (kartón Burlington House) a "Svätá Anna samotretia" (v Louvri) ukazujú jeho jedinečný prístup k kompozícii a interpretácii biblických postáv. V týchto dielach Leonardo skúma dynamiku medzi tromi generáciami žien a dieťaťom Ježišom, pričom často vnáša do obrazu aj symbolické prvky súvisiace s prírodou.
Renesančné umenie a tajomstvo Madony s dieťaťom
Význam spoločných zobrazení
- Rodinné hodnoty: Zdôrazňujú dôležitosť rodiny, materstva a výchovy v kresťanskej tradícii. Ukazujú vieru prenášanú z generácie na generáciu.
- Teologické koncepty: Symbolizujú kontinuitu biblických udalostí, od Starého zákona (Ján Krstiteľ ako predchodca) až po Nový zákon (Ježiš Kristus ako Spasiteľ). Zobrazujú Boží plán spásy v jeho rôznych aspektoch.
- Meditatívny charakter: Ponúkajú divákovi priestor na zamyslenie sa nad tajomstvami viery, vzájomnými vzťahmi medzi svätými postavami a nad Božou láskou, ktorá spája tieto postavy.
Ikonografia svätej Anny, Madony a malého svätého Jána je bohatá na symboly a významy. Ich spoločné zobrazenia v umení odrážajú dôležité teologické koncepty a rodinné hodnoty, ktoré sú ústredné v kresťanskej tradícii.
Ďalší významní svätci a ich životné príbehy
Okrem postáv spojených s ikonografiou Madony a malého svätého Jána existuje mnoho ďalších svätcov, ktorých životy a príbehy inšpirujú veriacich po celom svete. Ich príklady nám ukazujú rôzne cesty k svätosti a hlboké posolstvá viery, nádeje a lásky.
Svätá Rita z Cascie
Svätá Rita z Cascie je známa ako patrónka nemožných prípadov. Jej život bol plný utrpenia a skúšok, no napriek tomu si zachovala vieru a odhodlanie slúžiť Bohu. Jej detstvo a mladosť trvala štrnásť, možno osemnásť rokov. Manželský život s Ferdinandom Mancinim ďalších pätnásť. Po zabití manžela niesla ako vdova zodpovednosť za dvoch synov, ale v priebehu roka prišla i o nich, zomreli pravdepodobne prirodzenou smrťou. Približne o rok a pol, presne to určiť nevieme, ju prijali do Kláštora sv. Márie Magdalény v Kassii. Túžba rannej mladosti sa mladej vdove splnila, keď mala asi 35 rokov. Tradícia hovorí, že medzi augustiniánskymi mníškami v Kassii prežila 40 rokov. Posledných 15 rokov svojho života nosila na čele tŕň ako vonkajší znak mystickej účasti na bolesti a láske ukrižovaného Ježiša. Rita bola vyhlásená za blahoslavenú pápežom Urbanom VIII. v roku 1628 po procese, ktorý sa konal v roku 1626. Otec Rity sa volal Anton Lottius. Matka sa volala Amata a neskoršie dostala priezvisko Ferri. Bola tichá a pokorná, žila veľmi nenápadne. Rodina sv. Rity pochádzala zo strednej vrstvy, nebola ani chudobná, ani bohatá. Tešila sa istej prestíži a postaveniu. Rodičia Rity, nakoľko boli v pokročilom veku, považovali jej narodenie dokonca za skutočnú milosť z neba. Mladosť a detstvo prežila spokojne a samotársky v blízkosti svojich rodičov. Nezaujímala sa o najnovšiu módu a iné ženské márnivosti, ktoré boli aj vo vtedajšej Kassii veľmi aktuálne. Vieme, že často chodila do Kláštora sv. Márie Magdalény, kde mala zrejme príbuznú rehoľníčku. Jej obľúbení traja svätí (sv. Ján Krstiteľ, sv. Augustín a sv. Mária Magdaléna) ju viedli k hlbokej spiritualite. Nevieme, čo ju napokon doviedlo k tomu, že vstúpila do manželstva. Azda to, že jej rodičia ju potrebovali, alebo ich oprávnená túžba zabezpečiť jej mužskú ochranu v stále nepokojnejších časoch. Aj keď Rita povedala rodičom o zjavení troch svätcov, ukázali sa neoblomní. Manželstvo sa v tých časoch neuzatváralo na základe voľby mladých, ale určovali ho záujmy rodín. Jej manžel bol dobrý, ale impulzívny a prudký mladík. Tradícia zdôrazňuje mladistvý vek Rity ako nevesty. Úradné zasnúbenie Rity sa udialo pravdepodobne, keď mala 14 rokov. Pavol bol malý úradník na veži v Colle Giacone, čo bolo vtedy veľmi dôležité miesto. Rita zostala v dome svojho otca až do uzatvorenia manželstva, ktoré sa malo sláviť štyri roky po zásnubách. Rite a Pavlovi sa v manželstve narodili dve deti. Nevie sa presne, či to boli dvojičky, alebo bol jeden starší od druhého iba o rok. Volali sa Ján Jakub Anton a Pavol Mária. Keď sa synovia dozvedeli o otcovej smrti, mali asi 15 rokov. Po zabití manžela Pavla a smrti synov Rita začala opäť uvažovať o povolaní, ktoré cítila ešte v mladosti. Kláštor, do ktorého Rita vstúpila, bol benediktínsky. Prečo sa chcela stať rehoľníčkou? Jednoducho preto, aby mohla v kláštore robiť lepšie to, čo robila vonku - slúžiť Bohu a uctievať si ho. V posledných štyroch rokoch bola Rita pripútaná k lôžku a jedla veľmi málo. Jej slová sestrám, ktoré sa o ňu starali boli „Zostaňte vo svätej Ježišovej láske". Zomrela 22. mája 1457. Za blahoslavenú bola vyhlásená pápežom Urbanom VIII.
Svätá Ľudmila Česká
Narodila sa okolo roku 860 na hrade Pšov. Okolo roku 874 sa vydala za české knieža Bořivoja I. Manželstvo bolo požehnané troma synmi a štyrmi dcérami. Ľudmila sa zaslúžila o náboženskú výchovu svojho vnuka Václava. Svojej neveste ustúpila a uchýlila sa na svojom vdovskom sídle, hrade Tetíne. Tam ju v noci z 15. na 16. septembra 921 prepadli členovia Drahomírinej družiny a kruto zavraždili. Vrahovia dbali, aby nebola preliata krv, čo bolo pre mučeníctvo hlavnou podmienkou. Po vražde z Tetína ušiel aj kňaz Pavol Kaich. Česká kňažná nemala ani cirkevný pohreb. Nad miestom vraždy dala Drahomíra neskôr z pôvodného obytného domu postaviť Chrám sv. Ľudmily. Počiatky christianizácie možno spájať s kniežaťom Bořivojom, ktorý prijal krst na dvore kráľa Svätopluka so svojou družinou z rúk Metoda v roku 874. Na Levom Hradci dal postaviť prvý známy kresťanský kostol v Čechách, ktorý bol zasvätený sv. Klimentovi. Tam bola pokrstená pravdepodobne aj sv. Ľudmila. Medzi Ľudmilou a Drahomírou (manželkou syna Vratislava I.) boli nezhody aj kvôli náboženským otázkam.
Svätý Tomáš Becket
Svätý Tomáš Becket sa narodil v roku 1118 v Londýne ako syn obchodníka. Študoval v Bologni a Paríži. Arcibiskup z Canterbury ho vymenoval za diakona a kráľ Henrich II. ho v roku 1155 vymenoval za svojho kancelára. Vzniklo medzi nimi priateľstvo. Keď arcibiskup zomrel, kráľ sa rozhodol na toto miesto vymenovať Tomáša. Ten sa vzpieral, lebo vedel, že ak úrad prijme, končí jeho priateľstvo s kráľom - ten mal jasný zámer: podriadiť Cirkev svetskej moci. Kráľ však neustúpil od svojho zámeru. Tomáš voľbu prijal, v roku 1162 bol vysvätený za arcibiskupa v Canterbury. Radikálne zmenil svoj osobný život, ale aj svoj postoj ku kráľovi. Stal sa neohrozeným zástancom práv Cirkvi. Konflikt medzi nimi sa vyostroval. Už o dva roky musel Tomáš pred kráľom ujsť do vyhnanstva. Poprosil pápeža Alexandra o uvoľnenie z úradu, ale ten nástojil na zotrvaní Tomáša v úrade. Tomáš šesť rokov viedol diecézu z emigrácie. Až po zmierení s kráľom sa Tomáš v roku 1170 vrátil do Anglicka. Spor však vypukol nanovo. Tomáša Becketa 29. decembra 1170 zavraždili v canterburskej katedrále pri oltári kráľoví dôverníci. Jeho hrob z nenávisti proti Katolíckej cirkvi dal spustošiť a spáliť v 16. storočí Henrich VIII., ktorý odtrhol Angliu od Cirkvi, potom ako obnovil proces s týmto biskupom, a keď sa do tridsiatich dní neustanovil pred jeho súd, vyhlásil Tomáša Becketa za vlastizradcu a urobil čo urobil. Svätého Tomáša Becketa nazval Alexander III., ktorý ho vyhlásil už tri roky po smrti v roku 1173 za svätého.
Svätý Florián
Svätý Florián je jedným z najuctievanejších svätcov Rakúska, ale aj Čechov, Maďarov, Bavorov. Narodil sa v druhej polovici 3. storočia v Rakúsku a zomrel 4. mája 304 v Lorchu. Florián ako mladý kresťan mal vynikajúci zmysel pre plnenie povinností. Po niekoľkých rokoch strávaných vo vojsku ako dôstojník sa stal kancelárom rímskeho miestodržiteľa v Lauriaku (dnešný Lorch v Hornom Rakúsku), ktoré bolo správnym centrom Norika. Keď cisár Dioklecián vyvolal prenasledovanie kresťanov, aj v provincii Norikum boli pozatýkaní kresťania. Florián plánoval ich tajné oslobodenie, jeho plán bol prezradený a on sám bol zatknutý a predvedený pred miestodržiteľa Akvína. Odoprel obetovať pohanským bohom, preto bol odsúdený na smrť. Kruto ho mučili a nakoniec s mlynským kameňom na krku hodili do rieky Enns. Legenda hovorí, že jeho vyplavené telo strážil orol, aby nebolo zhanobené. Pochovala ho vdova menom Valéria. Nad jeho hrobom v 8. storočí postavili kláštor, ktorý dodnes stojí a je skvostom baroka na ceste medzi Lincom a Viedňou. Telesné pozostatky svätca boli v 11. storočí prenesené do kláštora v Kremsmünsteri. V ikonografii je zobrazený ako rímsky vojak s kopijou a zástavou v ruke ako hasí vodou horiaci dom.
Svätý Anton Pustovník
Svätý Anton sa narodil okolo roku 250 bohatým kresťanským rodičom v Kóme v Hornom Egypte. Rodiči veľmi skoro zomreli. Zanechali mu veľa peňazí, majetku a osirelú sestru. Keď mal asi dvadsať rokov, počul pri nedeľnej bohoslužbe slová: "Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!" Anton sa zbavil väčšiny majetku, zvyšok predal, aby mohol dať peniaze chudobným. Odišiel na púšť, kde žil v prísnej askéze. Čas trávil čítaním, modlitbou, záhradkárstvom a pletením rohoží. Žil asketickým životom, ale keď sa o ňom rozšírila zvesť a prichádzalo za ním čoraz viac ľudí, ušiel pred nimi ešte viac do púšte. Zo svojej samoty odišiel iba dva razy. V roku 311, aby zorganizoval pomoc prenasledovaným kresťanom v Alexandrii, v roku 355, keď na žiadosť alexandrijského biskupa Atanáza išiel brániť pravú vieru proti bludárom ariánom. V púšti vytvoril prvú pustovnícku obec. Traduje sa, že jeho posledné slová boli: "Nasledujte Krista!" V ikonografii je zobrazený ako starec s palicou a knihou, inokedy nesie ako berlu "kríž sv. Antona" (tau kríž).
Svätá Anežka Česká
Svätá Anežka Česká, Přemyslovna pochádzala z českého kráľovského rodu. Narodila sa v rozpätí rokov 1205 - 1211. Podľa vtedajších zvykov aj ona bola v detstve zasnúbená najskôr s Boleslavom Sliezkym, neskôr so synom Fridricha II. K sobášu neprišlo a Anežka si mohla zvoliť život rehoľníčky. Od mladosti viedla korešpondenciu so sv. Klárou z Assisi. V roku 1231 zo svojho vena postavila v Prahe kláštor minoritov a kláštor klarisiek. V roku 1234 spolu so siedmimi dievčatami zo šľachtických rodín vstúpila do tohto kláštora. Neskôr na základe rozhodnutia pápeža Gregora IX. bola ustanovená za opátku kláštora. Anežka založila špitálne bratstvo, ktoré pápež zmenil na rehoľné spoločenstvo s pravidlami sv. Augustína. Anežka napriek tomu, že klarisky boli prísne kontemplatívnou rehoľou, nevzdala sa ošetrovania chorých. Musela urovnávať spory vo svojom rode medzi Václavom I. a jeho synom Přemyslom Otakarom II. a českou šľachtou. To jej uberalo veľa síl. Telesne vyčerpaná zomrela 2. marca 1282. Dodnes sa zachovala jej korešpondencia so sv. Klárou, ktorá svedčí o veľkej duchovnej zrelosti sv. Anežky.
Svätý Valentín
Svätý Valentín spravoval v 3. storočí diecézu v Terni v Umbrii. Počas svojho pôsobenia údajne napriek zákazu sobášil mladé páry. Pri prenasledovaní kresťanov zomrel mučeníckou smrťou okolo roku 268. Jeho úcta sa dostala do Ríma už v 4. storočí. V stredoveku bol vzývaný ako orodovník počas ťažkých chorôb, zvlášť nervových a epilepsie. V mnohých krajinách sveta sa 14. februára darujú zo strany mužov kvety ako dôkaz lásky. Korene tohto zvyku siahajú do ďalekej minulosti. V starom Ríme sa 14. februára slávil deň bohyne Juno, ktorá bola považovaná za ochrankyňu manželstva a rodiny. V obchodníckych mestách sa cechy moreplavcov, kupcov, remeselníkov a iné bratstvá 14. februára schádzali na spoločné priateľské posedenie. V ikonografii je zobrazený ako kňaz v ornáte, s kalichom v ľavej ruke a s mečom v pravej, tiež v oblečení biskupa, ktorý uzdravuje chlapca z padúcnice. Na Slovensku je jeho zobrazenie zriedkavé.
Svätý Ján Bosco
Boží služobník Ján Pavol II. pri príležitosti stého výročia úmrtia Jána Bosca (31. januára 1888) ho nazval "učiteľom mládeže", čím zvýraznil a pred celým svetom uznal vynikajúce pedagogické schopnosti tohto vzácneho kňaza, zakladateľa Rehoľnej spoločnosti saleziánov. Ján Bosco sa narodil 16. augusta 1815 v Becchi pri Turíne. Keď mal dva roky, zomrel mu otec a matka sa musela starať o svoje deti vo veľkej chudobe. Napriek odporu staršieho brata matka podporovala túžbu najmladšieho syna, aby sa stal kňazom. V roku 1841 bol vysvätený za kňaza. Videl veľkú biedu a duchovnú zanedbanosť detí na ulici v Turíne. Preto začal organizovať oratória, kde zhromažďoval práve týchto chlapcov z ulice. Napriek rôznym pokusom zmariť jeho prácu sa mu v roku 1846 podarilo založiť prvé oratórium sv. Františka Saleského. Od roku 1859 sa píšu dejiny kongregácie saleziánov, ktorú definitívne schválil blahoslavený Pius IX. v roku 1874. Don Bosco si uvedomoval zložitú situáciu a ťažké postavenie detí na celom svete. Rozhodol sa založiť aj Združenie sestier Panny Márie Pomocnice, ktorú si veľmi uctieval. Jej je zasvätený hlavný chrám rehoľnej spoločnosti, ktorý vybudoval v Turíne.
Svätý Hubert
Starobylá legenda rozpráva: Mladý bohatý Hubert si užíval život plnými dúškami. Umožňovalo mu to jeho postavenie. Rád sa zúčastňoval každej hostiny a nechcel chýbať na žiadnej poľovačke. Raz cez vianočnú noc štval na rýchlom koni jeleňa stále hlbšie do zasneženého lesa. Jeleň zostal stáť pri skalnej stene a obrátil sa k nemu. Hubert zbadal medzi parožím svietiť kríž a vášnivý poľovník počul hlas: "Hubert, prečo sa naháňaš celý čas za hriechom a zábavou a premárniš cenný čas svojho života neužitočne a bezbožne?" Hubert padol na zem a pred očami sa mu premietol celý jeho nie veľmi príkladný život. Túto udalosť si vyložil ako Božie upozornenie. Slová zasiahli jeho srdce. Čoskoro jeho žena pri pôrode zomrela. Hubert odovzdal dieťa bratovej rodine, majetok rozdal chudobným a sám sa odobral k biskupovi Lambertovi. Modlil sa a robil pokánie za svoj predchádzajúci život a usiloval sa, aby sa z neho stal iný človek. Keď biskup zomrel, zvolili Huberta za biskupa v Luttichu, keďže videli jeho pozitívnu zmenu. Čoskoro sa opäť vrátil do hôr, nie ako poľovník, ale ako misionár. Išiel do odľahlých osád, navštevoval roľníkov a uhliarov, ľudí, ktorí žili hlboko v lese a ohlasoval im evanjelium. Mnohých priviedol k viere. Vyčerpaný a chorý z putovania cez vlhké lesy 30. mája 724 zomrel v Turvuerene.
Svätá Mária Gorettiová
Svätá Mária Gorettiová sa narodila v Corinalde pri Ankone v Taliansku 16. októbra 1890. Pochádzala z chudobnej dedinskej rodiny. Bola najstaršia z piatich detí. Mária pomáhala matke a starala sa o súrodencov. Rodina sa z hospodárskych dôvodov v roku 1899 presťahovala do malej dedinky na pobreží neďaleko Nettuna. Krátko nato jej otec zomrel na maláriu. Vo veku necelých 12 rokov, keď bránila svoju nevinnosť, dobodal ju nožom 16-ročný chlapec Alexander zo susedstva. So štrnástimi bodnými ranami bola prevezená do nemocnice, kde deň nato zomrela (6. júla 1902) vo Ferriere di Conca. Pred smrťou odpustila vinu svojmu vrahovi. V beatifikačnom procese svedkovia zdôrazňovali mimoriadnu pracovitosť, rozhodnosť a mimoriadnu nábožnosť tohto mladého dievčaťa. Pápež Pius XII. ju beatifikoval v roku 1947, kanonizovaná bola o tri roky neskôr v prítomnosti matky a pred asi pol miliónom pútnikov. Kanonizácia bola jedna z najdojímavejších kanonizačných slávností. Jej vrah bol odsúdený k 30 rokom nútených prác. Bez ľútosti prijal rozsudok. Po rokoch mal videnie, kde sa mu zjavila Mária Gorettiová a podávala mu kvetiny. Alexander sa obrátil a po svojom skoršom prepustení z väzenia vstúpil v roku 1928 do kapucínskeho rádu. Svätá Mária Gorettiová je patrónkou mládeže. Jej telo je uložené v presklenej rakve v kostole Madona delle Grazie v Nettune južne od Ríma. Jej hrob je tu vo veľkej úcte.
Košickí mučeníci
Svätí Melichar Grodziecki SJ, svätý Štefan Pongrác SJ a svätý Marek Križin. Svätý Melichar Grodziecki sa narodil v šľachtickej rodine znaku Radwan, v Tešíne roku 1582. Po skončení strednej školy u jezuitov vo Viedni vstúpil do tohto spoločenstva. Po noviciáte vykonával učiteľskú prax v jezuitskom kolégiu v Brne, potom v Klodzku. V roku 1614 prijal kňazskú vysviacku. Štefan Pongrác pochádzal z Alvinca v Sedmohradsku, kde sa narodil roku 1582. Jeho rodina patrila medzi významné uhorské rody. Stredoškolské štúdia absolvoval v jezuitskom kolégiu v sedmohradskom Kluži (dnes Rumunsko). Napriek nevôli svojich rodičov vstúpil do malej jezuitskej rehole. V roku 1615 bol vysvätený za kňaza a pôsobil v Humennom, kde bol kazateľom a prefektom štúdií v jezuitskom kolégiu. Od roku 1618 pôsobil v Košiciach a okolí. Tu bola náboženská situácia veľmi napätá, katolíci nemali k dispozícii ani jeden kostol (aj košický dóm bol v rukách kalvínov). Marek Križin sa narodil roku 1588 v mestečku Križevci v Chorvátsku. Kanonik Ostrihomského arcibiskupstva, v tom čase sídliaceho v Trnave, bol najmladší z mučeníkov. Trojica kňazov bývala v dome kráľovského miestodržiteľa Andreja Dóciho, kde mali zriadenú aj kaplnku. Utrpenie kňazov sa začalo 3. alebo 4. 9. 1619, keď Betlenovo vojsko pod vedením Juraja Rákociho obsadilo Košice. Veliteľ dal izolovať kňazov vyčerpaných hladom a smädom a nútili ich zriecť sa katolíckej viery. Kňazi však rozhodne odmietli zradiť vieru…
Leonardo da Vinci: Majster umenia a vedy
Leonardo da Vinci (1452-1519) bol renesančný génius, ktorého vplyv siaha ďaleko za hranice umenia. Bol maliar, architekt, vynálezca a večný študent všetkého vedeckého. Človek, ktorého dnes považujeme za veľkého umelca a génia svojho druhu, ostával často nepochopený, kým svet sa práve začínal deliť o vedomosti v knihách vyrobených pohyblivým písmom, on už dávno naplnil desiatky tajných zápisníkov svojimi vynálezmi, pozorovaniami a teóriami všakovakého druhu, od letectva až po anatómiu. Pojmy v jeho zápisníkoch sa často ťažko interpretovali, aj keď bol ako vychvaľovaný ako veľký umelec, jeho kolegovia nedocenili jeho genialitu. Leonardo da Vinci sa narodil blízko mesta Vinci, ktoré mu dalo priezvisko. Vo svojej dobe sa volal aj „Leonardo di ser Piero da Vinci“, meno, ktoré znamenalo „Leonardo, syn pána Piera z Vinci“. Leonardo sám jednoducho podpisoval svoje práce „Leonardo“ alebo „Io, Leonardo“, Ja, Leonardo, čo ho v tej dobe preslávilo. Otec Leonarda da Vinciho, advokát a notár, a jeho roľnícka matka neboli nikdy navzájom zosobášení a Leonardo bol jediné nemanželské dieťa, ktoré mali spolu. Da Vinci nezískal žiadne formálne vzdelanie okrem základného čítania, písania a matematiky, ale jeho otec ocenil jeho umelecký talent a asi ako 15-ročného ho poslal na štúdia k známemu sochárovi a maliarovi Andrea del Verrocchio z Florencie. Asi desaťročie da Vinci zdokonaľoval svoje maliarske a sochárske techniky a trénoval sa v mechanickom umení. Keď mal 20 rokov, v roku 1472, cech maliarov z Florencie ponúkol da Vincimu členstvo, ale zostal s Verrocchiom, až do roku 1478, kým sa nestal nezávislým majstrom. Okolo roku 1482 začal maľovať svoje prvé dielo na objednávku, Klaňanie troch kráľov, pre florentské San Donato, kláštor Scopeto. Da Vinci však toto dielo nikdy nedokončil, pretože krátko nato sa presťahoval do Milána, aby pracoval pre vládnuci klan Sforza, kde pôsobil ako inžinier, maliar, architekt, dizajnér dvorných festivalov a predovšetkým sochár. Rodina požiadala da Vinciho, aby vytvoril nádhernú takmer 5 metrov vysokú jazdeckú sochu z bronzu na počesť zakladateľa dynastie Francesca Sforzu. Da Vinci pracoval na projekte 12 rokov a v roku 1493 bol hlinený model pripravený na vystavenie. Dielo Leonarda da Vinciho malo nesmierny vplyv na svet západného umenia. Zatiaľ čo väčšina jeho majstrovských diel sa nachádza v mestách v Taliansku, ako je Florencia a Miláno, existujú ďalšie kúsky na prekvapivých miestach po celom svete.
Leonardove Majstrovské Diela
- Posledná večera: Leonardo namaľoval svetoznáme dielo Il Cenacolo alebo „Posledná večera“ na stenu dominikánskeho kláštora susediaceho s kostolom Santa Maria delle Grazie v Miláne v Taliansku. Technika maľby “a secco”, čo znamená maľovať na suchú stenu, bola v tú dobu inovatívna. Zobrazuje Veľkonočnú večeru, počas ktorej Ježiš Kristus oslovuje apoštolov a hovorí: „Jeden z vás ma zradí.“ Jednou z hviezdnych čŕt maľby je odlišný emotívny výraz a reč tela každého apoštola. Jeho kompozícia, v ktorej sa Ježiš nachádza uprostred, no zároveň izolovane od apoštolov, ovplyvnila celé generácie maliarov. Vďaka použitiu tejto novej metódy a environmentálnym faktorom sa však nástenná maľba z 15. storočia v priebehu času začala postupne rozpadať.
- Dáma s hranostajom: Múzeum Czartoryski v Krakove je domovom portrétu Dáma s hranostajom. Cecilia Gallerani mala len pätnásť rokov, bola to krásna a vzdelaná mladá dáma, keď spoznala milánskeho vojvodu - Lodovica Sforzu. Pre Lodovica bola Cecilia „krásna ako kvet“, na rozdiel od jeho oficiálnej snúbenice, ktorú opísal ako „krásne malé stvorenie“. Z dvojice sa stali milenci. A tu začína záhada tohto obrazu. Čo znamená hranostaj na portréte? Je to len dekoratívny prvok? Vôbec nie! Lodovico sa niekedy nazývalo Ermellino Bianco - Hranostaj biely a toto zviera bolo aj symbolom rodu Sforza. Súčasne je hranostaj v ženinom lone alegóriou materstva a podľa niektorých historických štúdií ho umelec namaľoval, aby zakryl Ceciliino tehotenstvo. Obraz mal od doby svojho vzniku mimoriadne ťažký osud, keď Cecilia musela opustiť palác, zobrala si obraz zo sebou, knieža Czartoryski ho kúpil ako dar svojej manželke Izabele. V časoch vojen, keď Izabela utekala pred ruskými vojnami ho ho ukrývala v pivnici, počas prvej svetovej vojny obraz skončil u spríbuznenej kráľovskej rodiny v Drážďanoch. Objavil sa aj v súkromnej zbierke Adolfa Hitlera, od neho ho však získal nemecký guvernér Krakova. Na konci vojny umelecké predmety zhabali Američania a vrátili ich Poliakom. Neúmerne veľké ruky - Leonardo rád maľoval každú časť tela zvlášť. Možno použil skicu, ktorú predtým namaľoval.
- Mona Líza: Louvre, jedno z najväčších múzeí na svete, je známe tým, že je domovom da Vinciho Mony Lisy, najskoršej talianskej maľby. Ako sa však také významné dielo talianskeho renesančného umelca dostalo do Francúzska? Namiesto toho, aby da Vinci odovzdal portrét objednávateľovi, priniesol obraz v roku 1517 so sebou do Francúzska, kde na ňom pokračoval - bol to jeho obľúbený obraz a neustále doň pridával detaily po zvyšok svojho života. Po umelcovej smrti, Monu Lisu zdedil umelcov asistent, ktorý ju predal Františkovi I. za 4000 zlatých, po čom bola pridaná do kráľovskej zbierky. Dnes tento jediný portrét navštívi každý rok 6 miliónov ľudí. Mona Líza je podobizeň mladej ženy na pozadí krajiny so vzdialeným hmlistým horizontom. Vlasy jej zakrýva čierny priesvitný závoj, keď sa na ňu lepšie pozriete, zistíte, že na tvári nemá žiaden chĺpok, žiadne obočie ani mihalnice. Je usadená v kresle, a prekrížené ruky, má ležérne položené na operadle. Najväčšie otázky však vyvoláva jej úsmev, podľa mnohých teórií sa šarmantná Talianka nemohla takto usmievať a ide iba o maliarovu predstavu.
- Galéria Uffizi: Galériu Uffizi musíte vidieť, hlavne vďaka výstave diel mladého da Vinciho. Všetky tieto maľby boli dokončené pred rokom 1482, v roku, keď umelec odišiel z Florencie maľovať pre vojvodu Ludovica il Moro v Miláne. V tejto miestnosti môžu návštevníci zachytiť rané štádiá umelcovej brilantnosti v čase, keď sa učil u veľkého maliara Andrea del Verrocchio. Ponorte sa do rozsiahleho sveta florentskej histórie umenia s 1,5-hodinovou prehliadkou Galérie Uffizi, najstaršieho múzea na svete. Preskočte hlavné vstupné línie a obdivujte také ikonické diela ako Botticelliho Zrodenie Venuše, Leonardovo Zvestovanie a Michelangelovo Tondo Doni.
- Národná galéria v Londýne: Národná galéria v Londýne je domovom dvoch dôležitých diel od da Vinciho, nachádza sa tu Madona v skalách, Svätá Anna, Madona, dieťa a malý Svätý Ján, ktoré múzeum kúpilo. Ten je nakreslený uhľom a kriedou na ôsmich kusoch papiera zlepených dohromady a predpokladá sa, že ide o karikatúru k maľbe, hoci nebola objavená žiadna maľba založená priamo na tomto diele.
- Národná galéria umenia vo Washingtone DC: Ďalším národným múzeom, ktoré má to šťastie, že má da Vinciho vo svojej zbierke, je Národná galéria umenia vo Washingtone DC. Portrét Ginevry de' Benci, je v skutočnosti jediným dielom da Vinciho, ktoré je v Amerike. Genevra bola dcérou bohatého florentského bankára, a portrét vznikol pravdepodobne v čase jej svadby. Portrét bol jedným z prvých Leonardových experimentov s olejomaľbou a na povrchu je niekoľko vrások, ktoré prezrádzajú, že sa túto techniku stále pokúšal zvládnuť. Napriek tomu starostlivé pozorovanie prírody a jemná trojrozmernosť Ginevrinej tváre neomylne poukazujú na nový naturalizmus, ktorým Leonardo pretváral renesančnú maľbu. Ginevra je modelovaná postupne sa prehlbujúcim závojom dymového tieňa. Ginevrinu tvár obklopujú ostnaté, vždyzelené listy borievky, kedysi jasnejšia zelená časom zhnedla. Prevažná väčšina ženských portrétov bola objednaná pri jednej z dvoch príležitostí: pri zasnúbení alebo manželstve. Svadobné portréty sa zvyknú robiť vo dvojici, pričom žena je na pravej strane. Keďže Ginevra sa pozerá doprava, tento portrét pravdepodobnejšie pripomína jej zasnúbenie. Jej nedostatok zjavnej elegancie je však trochu prekvapivý.
- Svätý Hieronym v púšti: Nedokončený obraz od da Vinciho, sa nachádza vo Vatikánskych múzeách v Ríme. Zobrazuje svätého Hieronyma, ako kľačí v skalnatej krajine v sýrskej púšti a hľadí na krucifix, ktorý je slabo načrtnutý v pravej hornej časti obrazu. Lev mu leží pri nohách a odkazuje na príbeh v životopise svätého Hieronyma, ktorý hovorí, že skrotil divoké zviera po vytiahnutí tŕňa z jeho laby. Vatikánske múzeá, založené na začiatku 16. storočia, vystavujú obrovskú zbierku umeleckých diel zhromaždených pápežmi v priebehu stáročí.
- Madona s karafiátom: Mníchovská Alte Pinakothek je jednou z najstarších umeleckých galérií na svete s pôsobivou zbierkou starých majstrovských obrazov. Renesančný architektonický štýl budovy je umeleckým dielom sám o sebe. Výnimočným umeleckým dielom zbierky je da Vinciho Madona s karafiátom, ktorá je tu vystavená od roku 1889. Hoci bola pôvodne pripisovaná Andreovi del Verrocchiovi, historici umenia sa dnes zhodujú, že ide o dielo Leonarda da Vinciho.
- Vitruviánsky muž: Gallerie dell’Accademia v Benátkach má to šťastie, že sa nazýva domovom svetoznámej da Vinciho kresby tušom Vitruviánsky muž. Ako väčšina kresieb robených atramentom, aj umelcova geometrická štúdia proporcií ľudského tela sa zobrazuje len vo výnimočných prípadoch. To však neznamená, že táto galéria nestojí za návštevu. Jeho zbierka sa môže pochváliť aj majstrovskými dielami benátskej proveniencie až do 18. storočia. Leonardo dômyselne zobrazil muža so štyrmi nohami a štyrmi rukami, čo mu umožnilo zaujať 16 póz súčasne.
- Madona Litta: Aj keď možno neočakávate, že v Rusku nájdete obraz da Vinciho, pôsobivo vyzerajúce múzeum Ermitáž v Petrohrade vás nesklame. Tu nájdete dielo Madona Litta, hoci je prisudzovanie obrazu predmetom sporu, múzeum je pevne presvedčené, že dielo vytvoril da Vinci. Obraz sa dostal do Ruska prostredníctvom grófa Littu z Milána, ktorý v januári 1865 predal štyri diela vrátane tohto Múzeu Ermitáž. Nechajte sa očariť krásou umeleckých diel a históriou kdekoľvek sa nachádzate. Do stálych expozícii Slovenskej Národnej Galérie sa dostanete bezplatne, a väčšina múzeí na Slovensku má vstup zadarmo prvú nedeľu v mesiaci.
Leonardova architektonická práca
Mnoho Leonardových zápiskov sa týkalo architektúry, najmä plánov na výstavbu katedrál. Jeho štúdie z tejto oblasti začínali dôkladným preskúmaním rôznych stavebných nástrojov a pomôcok. Ďalej pokračovali do oblasti, ktorá dovtedy nebola preskúmaná a to skúmaním rôznych mohutností stĺpov, trámov, nosníkov a klenieb. Experti sa zhodujú, že väčšina jeho architektonických štúdií bola teoretických a Leonardo nikdy nečelil praktickým problémom vyplývajúcim zo stavby ním navrhnutých budov. Jeho poznámky o architektúre sú posudzované ako niečo, čo spadá do oblasti "ako navrhnúť konštrukciu na ozdobenie fasády budovy" alebo "ako vyzdobiť plošinu vztýčenú pri oslavách". Na druhej strane niektoré náčrty sú čiastočne zaujímavé svojou ambíciou zobraziť obrovské dómy, kaplnky, štvorcestné točité schody, dvojité špirály točitých schodov, mnohoprúdové ulice pre chodcov a komerčnú dopravu. Ani jeden z týchto monumentov nebol vybudovaný, ani jeden plán sa neuskutočnil. Ako svoju architektonickú prácu Leonardo prezentoval model ideálneho mesta pre Ludovica Sforzu. To by si ale vyžadovalo úplne prebudovanie Milána, čo sa samozrejme nikdy nestalo. Iba málo Leonardových kresieb a plánov na poli architektúry uzrelo svetlo sveta. Pravdepodobne spolupracoval s Ambrogiom da Cortisom a Bramanteom, v roku 1492, pri prestavbe trhu Vigevano a možno bol aj pri dvoch troch ďalších civilných projektoch. Okrem toho vieme, že predložil projekt centrálnej veže Milánskej katedrály. 10. mája 1490 bol síce odmietnutý, ale zároveň bol vyzvaný na vypracovanie nového, ktorý nikdy nedokončil. V roku 1502 Leonardo da Vinci vytvoril kresbu visutého mosta s jediným segmentom s dĺžkou 720 stôp (240 m) ako súčasť stavebného projektu pre sultána Bajazida II. z Konštantínopolu). Most mal preklenúť ústie Bosporu známe ako Zlatý roh. Nikdy nebol vybudovaný, ale Leonardova vízia bola vzkriesená v roku 2001, keď bol na základe jeho projektu postavený menší most v Nórsku. Na sklonku života pracoval na náčrtoch pre zámok kráľovnej matky v Romorantine.
tags: #svata #anna #madona #dieta #a #maly