Taliansko a podpora rodín: Od pôdy za tretie dieťa po komplexný systém sociálnych dávok

Taliansko, krajina bohatá na históriu a kultúru, sa v posledných desaťročiach potýka s jednou z najvýraznejších demografických výziev v Európe: alarmujúco nízkou pôrodnosťou. S 60 miliónmi obyvateľov a pôrodnosťou na úrovni len 1,35 dieťaťa na ženu, čo je najnižšia hodnota v Európe, čelí krajina vážnym výzvam v oblasti udržateľnosti sociálneho systému a ekonomického rastu. V snahe zvrátiť tento trend sa talianska vláda rozhodla pre nekonvenčné aj komplexné kroky, ktoré siahajú od inovatívnych stimulačných programov až po prepracované systémy finančnej podpory pre rodiny.

Boj proti nízkej pôrodnosti: Poľnohospodárska pôda ako motivácia

Talianska vláda sa v snahe o zvrátenie alarmujúco nízkej pôrodnosti v krajine rozhodla pre nekonvenčné kroky. Jedným z nich je plán darovať poľnohospodársku pôdu rodinám, v ktorých sa narodí tretie dieťa. Tento ambiciózny projekt, ktorý je už súčasťou návrhu rozpočtu na budúci rok, má za cieľ motivovať talianske rodiny k zakladaniu početnejších potomstiev. Pozemky ako podpora pre rastúce rodiny predstavujú jeden z nástrojov na dosiahnutie tohto cieľa.

V rámci navrhovaného opatrenia budú mať rodiny, ktoré sa v rokoch 2019 až 2021 rozšíria o tretieho potomka, nárok na poľnohospodársku pôdu po dobu dvadsiatich rokov. Tento krok odzrkadľuje hlboké znepokojenie nad demografickou situáciou v Taliansku. S pôrodnosťou na úrovni len 1,35 dieťaťa na ženu, čo je najnižšia hodnota v Európe, čelí krajina vážnym výzvam v oblasti udržateľnosti sociálneho systému a ekonomického rastu. Taliansky minister poľnohospodárstva Gian Marco Centinaio z politickej strany Liga zdôraznil potrebu zvrátiť tento trend, pričom pozemková podpora predstavuje jeden z nástrojov na dosiahnutie tohto cieľa.

S 60 miliónmi obyvateľov a najnižšou pôrodnosťou v Európe sa Taliansko potýka s následkami starnutia populácie a poklesu pracovnej sily. Štatistický úrad Istat uvádza, že v minulom roku sa v krajine narodilo 464-tisíc detí, čo predstavuje pokles o 9-tisíc oproti predchádzajúcemu roku. Podobná situácia panuje aj v Španielsku, kde je pôrodnosť tiež na veľmi nízkej úrovni. Na druhej strane, Francúzsko vykazuje najvyššiu pôrodnosť v Európe s 1,92 dieťaťa na ženu. „Vie sa, že v Taliansku sa rodí málo detí a tento trend je treba zvrátiť,“ povedal taliansky minister poľnohospodárstva Gian Marco Centinaio.

Finančná podpora rodín: Od Assegno per il Nucleo Familiare k univerzálnemu príspevku

Narodenie dieťaťa je významnou udalosťou v živote každej rodiny a v Taliansku existujú rôzne formy podpory a dávok určených na uľahčenie tejto životnej etapy. Cieľom týchto opatrení je pomôcť rodičom zvládnuť finančné a emocionálne výzvy spojené s výchovou detí a zabezpečiť im primeranú starostlivosť v prvých rokoch života. Taliansky sociálny systém poskytuje rodinám rôzne formy finančnej pomoci, pričom v priebehu rokov prešiel vývojom od špecifických prídavkov k univerzálnejšej podpore.

Rodinný prídavok Assegno per il Nucleo Familiare (ANF) - Predchádzajúci systém a špecifické prípady

Jednou z kľúčových dávok bola Assegno per il Nucleo Familiare (ANF), známy aj ako rodinný prídavok. Tento príspevok bol uzákonený za účelom pomoci rodinám zamestnancov a poberateľov dôchodkov alebo iných sociálnych dávok zo závislej práce, ako aj rodinám pracovníkov využívajúcich poistenie proti tuberkulóze. Prídavok sa priznáva v rôznej výške v závislosti od počtu členov rodiny a výšky príjmu rodiny. Sumy prídavkov sú priaznivejšie v prípade niektorých typov domácností (napr. domácnosti s jedným rodičom) a každoročne sú uverejňované príslušnou inštitúciou (INPS - Istituto Nazionale della Previdenza Sociale) v tabuľkách platných od 1. júla príslušného roka do 30. júna nasledujúceho roka.

Komu patril ANF?

Rodinné prídavky boli určené pre:

• Zamestnancov súkromného sektora
• Poľnohospodárskych zamestnancov
• Zamestnancov pracujúcich v domácnostiach
• Pracovníkov zapísaných do špecifických sociálnych fondov, konkrétne do tzv. Gestione Separata
• Zamestnancov zaniknutých spoločností a spoločností v likvidácii
• Poberateľov dôchodkov vyplácaných zamestnaneckými dôchodkovými fondmi, osobitnými fondmi a bývalými ENPALS
• Poberateľov dávok sociálneho zabezpečenia
• Iných pracovníkov v podobe priamej platby

Rodinná jednotka a oprávnené osoby

Na vznik nároku na rodinný prídavok musela rodinná jednotka spĺňať isté znaky, ktoré sa menili podľa toho, či bol žiadateľom závislý zamestnanec, osoba, ktorej vznikol nárok na dôchodok alebo na pozostalostný dôchodok. Pre závislých zamestnancov a osoby, ktorým vznikol nárok na dôchodok, mohla rodina pozostávať z týchto členov:

• Žiadateľ o prídavok:
  • Manžel alebo partner občianskeho zväzku, ktorý nie je právne a účinne žijúci oddelene, aj keď reálne s rodinou nežije.
  • Deti, pokiaľ mali menej ako 18 rokov, bez ohľadu na to, či žili so žiadateľom alebo nie.
  • Plnoleté deti, fyzicky alebo mentálne postihnuté, ktoré sa kvôli tomuto postihnutiu absolútne a permanentne nemohli venovať žiadnej práci prinášajúcej príjem.
  • Deti (a ich ekvivalent), ktoré boli študentmi alebo učňami, staršie ako 18 rokov a mladšie ako 21 rokov, za predpokladu, že boli súčasťou „početných domácností“, t.j. rodiny s najmenej štyrmi deťmi, všetkými mladšími ako 26 rokov, s predchádzajúcim povolením.
  • Bratia, sestry, netere alebo synovci žiadateľa, za predpokladu, že boli maloletí alebo postihnutí a zároveň boli sirotami po oboch rodičoch. Priami vnuci, ktorí sú zverení do výchovy starého rodiča alebo sú ním vyživovaní.
  • Výnimku tvorili nemanželské deti, ktoré boli zákonne uznané oboma rodičmi, a pre ktoré sa vyžadovala podmienka spolužitia so žiadateľom.
• Manžel: Na to, aby sa mohol považovať za súčasť rodinnej jednotky, nesmel byť zákonne odlúčený ani rozvedený, ani nesmel žiť mimo rodiny.
• Vnuci, netere, synovci:
  • Príbuzní vo vedľajšej línii: Žiadateľ mohol žiadať rodinný prídavok na synovcov a netere vo vedľajšej línii, a teda na deti svojich bratov alebo sestier, ktoré boli mladšie ako 18 rokov alebo staršie ako 18 rokov, ale fyzicky alebo mentálne postihnuté. Podmienkou bolo, že museli byť sirotami po oboch rodičoch a nemali nárok na sirotský dôchodok. V opačnom prípade sa nepovažovali za súčasť rodinnej jednotky a nemali nárok na rodinné prídavky. Synovcovia a netere vo vedľajšej línii, ktorí boli formálne zverení do výchovy žiadateľovi, boli zrovnoprávnení s vlastnými deťmi, a teda tvorili súčasť rodinnej jednotky žiadateľa, aj keď neboli sirotami, resp. boli sirotami, ale mali nárok na sirotský dôchodok.
  • Priami vnuci: Vnuci v priamej línii, ktorých priamym predkom bol starý otec / stará mama (nie strýko alebo teta), boli zrovnoprávnení so zákonnými deťmi, aj keď formálne neboli zverení do ich výchovy. Priami vnuci, za predpokladu, že boli mladší ako 18 rokov, mali právo na prídavky nielen v prípade, že splnili horeuvedené podmienky pre príbuzných vo vedľajšej línii, ale alternatívne aj vtedy, ak boli v stave núdze, keďže neboli ekonomicky sebestační, a boli vyživovaní starým rodičom, ktorý prídavok žiadal. Národný inštitút sociálneho zabezpečenia (INPS) musel overiť, či starý rodič a vnuk žijú v spoločnej domácnosti. V prípade, že spolužitie neexistovalo, musela sa preukázať aspoň skutočnosť tzv. „efektívneho vyživovania“. Vyživovanie sa overovalo v prípade, ak vnuk nebol ekonomicky sebestačný, t.j. ak nemal vlastné príjmy vyššie ako minimálny dôchodok stanovený INPS, zvýšený o 30%.

V prípade rozvedených rodičov alebo partnerov s dohodnutou spoločnou starostlivosťou o deti mali na ANF nárok obaja rodičia, pričom sa mohli dohodnúť, kto z nich o dávku požiada. Ak sa nedohodli, dávka sa priznala rodičovi, ktorému bolo dieťa zverené do výchovy. Rodinné prídavky mohli byť priznané aj vtedy, ak rodinná jednotka pozostávala len z jednej osoby, ktorej vznikol nárok na pozostalostný dôchodok (sirota alebo manžel), za podmienky, že bola maloletým alebo postihnutým plnoletým.

Vplyv rodinného príjmu na výšku ANF

Výška rodinných prídavkov bola priamo úmerná príjmu rodiny. Do úvahy sa bral celkový príjem všetkých členov rodinnej jednotky za predchádzajúci kalendárny rok. Príjmové limity sa stanovovali každoročne a boli upravované na základe inflácie. Pre rodiny s jedným rodičom alebo s postihnutým členom boli limity príjmu stanovené vyššie. Rodinný príjem, ktorý sa bral do úvahy na účely posúdenia výšky rodinných prídavkov, bol príjem rodiny v predchádzajúcom kalendárnom roku. Nárok na rodinný prídavok závisel od celkového príjmu rodinnej jednotky, ktorý nesmel presiahnuť ročné limity stanovené zákonom. Limity rodinného príjmu sa stanovovali každoročne k 1. júlu a boli platné do 30. júna nasledujúceho roka. Sú stanovené zákonom a každoročne prehodnocované na základe percentuálnych zmien ukazovateľov priemerných ročných spotrebiteľských cien pre rodiny robotníkov a ostatných zamestnacov, ktoré sleduje Istat (taliansky štatistický úrad). Pre rodiny s jedným rodičom a s postihnutým členom sa stanovovali vždy vyššie limity rodinných príjmov.

Čo sa považovalo za príjem pre účely ANF:

• Všetky hrubé príjmy podliehajúce dani z príjmov fyzických osôb.
• Nezdanené príjmy a príjmy s iným charakterom, ktoré presahovali stanovenú hranicu 1032,91 €.Do úvahy sa brali príjmy, ktoré vznikli v kalendárnom roku predchádzajúcom 1. júlu a platili až do 30. júna nasledujúceho roka. Ak teda žiadosť o rodinný prídavok zahŕňala obdobie prvého semestra, t.j. od januára do júna, deklarovali sa príjmy získané pred dvoma rokmi.

Čo sa nepovažovalo za príjem:

• Odstupné a iné platby pri ukončení pracovného pomeru.
• Rodinné prídavky a iné sociálne dávky, a iné príspevky na podporu rodiny poskytované na základe zákona.
• Vojenské dôchodky.
• Renty a dôchodky vyplácané v súvislosti s pracovnými úrazmi alebo chorobami z povolania (vypláca ich INAIL).
• Príspevky poskytované čiastočne slepým a hluchým osobám.
• Pravidelné príspevky maloletým telesne postihnutým.
• Sprievodné príspevky poskytované invalidným dôchodcom z INPS.

Dôležité upozornenie: Nárok na rodinné prídavky vznikal len v prípade, ak príjmy zo závislej práce, dôchodku alebo iných súvisiacich dávok (napr. podpora v nezamestnanosti, nemocenské, materská, príspevok na podporu mobility) tvoria aspoň 70% z celkového rodinného príjmu. Táto suma príjmov sa vzťahovala na príslušnú rodinnú jednotku.

Postup podávania žiadostí a výplaty

Žiadosť o ANF bolo potrebné predkladať každý rok. Akékoľvek zmeny v príjme alebo zložení rodiny museli byť nahlásené do 30 dní. Žiadosť o zmenu sa musela predložiť aj v prípade opätovného zamestnania u iného zamestnávateľa.

• Pre zamestnancov súkromných nepoľnohospodárskych spoločností: S účinnosťou od 1. apríla 2019 musela byť žiadosť o ANF predložená priamo INPS výlučne elektronickými prostriedkami. Žiadosť musel žiadateľ predložiť INPS prostredníctvom špecializovanej služby online alebo prostredníctvom telematických služieb, ktoré ponúkajú Patronáty. V prípadoch ustanovených platnými ustanoveniami bolo tiež potrebné predložiť žiadosť o autorizáciu ANF na INPS (napr. v prípade mnohopočetných rodín).
• Pre zamestnancov spoločností pôsobiacich v súkromnom poľnohospodárskom sektore: Poľnohospodárski zamestnanci na dobu neurčitú predkladali žiadosť o ANF zamestnávateľovi na formulári ANF/DIP (SR16) v papierovej forme. V prípadoch uvedených v platných ustanoveniach bolo potrebné pripojiť k nemu aj autorizáciu ANF (ANF43) vydanú INPS.

Kto vyplácal prídavok:Vo väčšine prípadov vyplácal rodinný prídavok zamestnávateľ spolu so mzdou, pričom následne žiadal INPS o refundáciu. Zamestnávateľ bol povinný vyplácať rodinný prídavok na priamu žiadosť zamestnanca, ktorý preukázal, že má naň nárok. V niektorých prípadoch bol však zamestnávateľ povinný platiť len vtedy, ak mal zamestnanec predchádzajúce oprávnenie od INPS. Oprávnenie INPS sa vyžadovalo na vyplácanie rodinného prídavku týmto osobám:

• deti legálne oddelene žijúcich alebo rozvedených rodičov
• nemanželské deti uznané oboma rodičmi
• bratia, sestry, netere, synovci, vnuci
• plnoletí, telesne alebo mentálne postihnutí rodinní príslušníci, ktorým ešte nebola uznaná 100% invalidita
• maloletí, telesne alebo mentálne postihnutí rodinní príslušníci, ktorým ešte nebola uznaná neschopnosť vykonávať činnosti a aktivity zodpovedajúce veku
• rodinní príslušníci, ktorí mali pobyt v cudzine

Domácim zamestnancom, poľnohospodárskym zamestnancom a nezamestnaným vyplácal prídavok priamo INPS. Dôchodcom ho vyplácal INPS spolu s dôchodkom. Všetky zmeny, ktoré mohli mať vplyv na zmenu výšky rodinného prídavku alebo na jeho stratu, museli byť oznámené subjektu, ktorý prídavok vyplácal (zamestnávateľ alebo INPS). Zmeny sa mohli týkať najmä počtu členov rodiny alebo situácií, ktoré mohli mať vplyv na použitie inej tabuľky výpočtu prídavku (napr. vznik fyzického alebo mentálneho postihnutia, zmena stavu a pod.).

Assegno unico e universale per i figli a carico - Moderný univerzálny príspevok na deti

Prídavky na deti v Taliansku, známe ako Assegno unico e universale per i figli a carico, predstavujú univerzálnu finančnú podporu pre rodiny so závislými deťmi. Ide o jednotný príspevok vyplácaný na každé dieťa bez ohľadu na pracovný status rodičov, pričom výška dávky závisí najmä od hodnoty ISEE.

Čo je Assegno unico e universale?

Assegno unico e universale je štátna rodinná dávka určená pre rodiny so závislými deťmi:

• do 21 rokov veku (pri splnení zákonných podmienok),
• bez vekového obmedzenia v prípade detí so zdravotným postihnutím.Príspevok sa nazýva univerzálny, pretože minimálna suma je garantovaná všetkým rodinám, aj keď nemajú ISEE alebo ich ISEE presahuje hranicu 45 939,56 €.

Kto má nárok na prídavky na deti?

Prídavok patrí na:

• Maloleté deti od 7. mesiaca tehotenstva až do dovŕšenia 18 rokov.
• Deti vo veku 18 - 21 rokov, ak:
  • študujú (škola, univerzita, odborný kurz),
  • pracujú alebo absolvujú stáž s ročným príjmom do 8 000 €,
  • sú evidované ako nezamestnané v rámci verejných služieb zamestnanosti (úrady práce),
  • vykonávajú Servizio Civile Universale (štátna forma dobrovoľníctva).
• Deti so zdravotným postihnutím bez vekového obmedzenia.

Dôležité podmienky nároku pre žiadateľa

Žiadateľ musí:

• byť občanom EÚ,
• mať pobyt v Taliansku,
• podliehať zdaneniu príjmu v Taliansku,
• mať v Taliansku pobyt aspoň 2 roky (vrátane prerušení) alebo pracovnú zmluvu minimálne na 6 mesiacov.

Od čoho závisí výška prídavkov?

Výška prídavkov na deti v Taliansku sa určuje na základe:

• ekonomickej situácie rodiny (ISEE),
• počtu a veku detí,
• zdravotného postihnutia dieťaťa.

Čo je ISEE?

ISEE (Indicatore della Situazione Economica Equivalente) je ukazovateľ ekonomickej situácie domácnosti. Na jeho získanie je potrebné podať DSU - jednotné náhradné vyhlásenie. Na to, aby ste získali DSU:

• kontaktujte oprávnených sprostredkovateľov pre daňovú pomoc (CAF);
• na Jednotnom portáli ISEE na webovej stránke INPS požiadajte pomocou prístupových údajov o vopred vyplnené alebo nevyplnené ISEE.

Aká je výška Assegno Unico?

Výška dávky je variabilná:

• maximálne 201 € mesačne na dieťa pri ISEE do 17 227,33 €,
• minimálne 57,50 € mesačne na dieťa, ak ISEE nemáte, alebo ak príjem z neho vyplývajúci presahuje 45 939,56 EUR.

Zvýšenie dávky platí napríklad pri:

• treťom a ďalšom dieťati,
• matkách mladších ako 21 rokov,
• rodinách so 4 a viac deťmi (pri príjme oboch rodičov zo zamestnania),
• deťoch so zdravotným postihnutím,
• deťoch do 1 roka,
• deťoch vo veku 1-3 roky v rodinách s troma a viac deťmi a ISEE do 45 939,56 €.

Ako požiadať o prídavky na deti v Taliansku?

O dávku možno požiadať:

• online prostredníctvom portálu INPS;
• telefonicky na čísle 803 164 (pevná linka, bezplatne) alebo 06 164 164 (mobil, podľa tarify operátora);
• prostredníctvom patronátnych organizácií.

Pri žiadostiach podaných od 1. marca do 30. júna príslušného roka je dávka splatná so všetkými nedoplatkami od marca. Pri žiadostiach podaných po 30. júni sa dávka vypláca od mesiaca nasledujúceho po mesiaci predloženia žiadosti a určuje sa na základe ISEE v čase podania žiadosti. Ak ISEE doložíte do 30. júna, dávka bude vyplatená spätne od marca.

Kto môže podať žiadosť?

Žiadosť môže podať:

• jeden z rodičov vykonávajúci rodičovské práva, bez ohľadu na to, či žije s dieťaťom v spoločnej domácnosti;
• zákonný opatrovník;
• plnoleté dieťa, ktoré môže požiadať aj o priamu výplatu svojej časti dávky.

Kam sa prídavky vyplácajú?

Prídavky na deti môžu byť vyplatené:

• na bežný bankový alebo poštový účet;
• na sporiaci účet s kódom IBAN;
• na kreditnú alebo debetnú kartu s IBAN;
• poštovou poukážkou (na vyzdvihnutie na pošte potrebujete Codice fiscale a doklad totožnosti).

Viac o téme univerzálnej rodinnej dávky sa dozviete v špecificky zameranom podcaste talianskeho INPS „INPS on air“ - Univerzálna dávka pre rodiny s deťmi. Viac o životných a pracovných podmienkach v Taliansku nájdete v našich článkoch na stránke Taliansko - EURES.

Koordinačné predpisy EÚ a medzinárodný rozmer sociálneho zabezpečenia

Vstupom Slovenska do Európskej únie sa otvorili nové možnosti pre občanov v oblasti sociálneho zabezpečenia a pracovného trhu. Slovenskí rodičia pracujúci v iných členských štátoch EÚ si môžu uplatniť nárok na rodinné dávky v krajine zamestnania, často aj vo vyššej sume ako na Slovensku. Rodičovský príspevok a s ním spojená materská a rodičovská dovolenka sú dôležitým aspektom sociálneho zabezpečenia. Cieľom týchto opatrení je umožniť rodičom, aby sa mohli starať o svoje deti v prvých rokoch ich života, a zároveň im zabezpečiť určitý príjem. V rámci EÚ existujú značné rozdiely v dĺžke materskej a rodičovskej dovolenky, ako aj vo výške poskytovaných dávok.

Vzhľadom na opísanú situáciu je v danom prípade potrebné aplikovať nasledovné koordinačné predpisy uplatňované v rámci EÚ v oblasti sociálneho zabezpečenia: nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa ustanovuje postup pre vykonávanie nariadenia (ES) č. 883/2004. Tieto nariadenia spolu s kolíznymi normami zohrávajú kľúčovú úlohu v kontexte medzinárodného práva súkromného. Kolízne normy určujú, ktoré právo sa má aplikovať na právne vzťahy s medzinárodným prvkom. Základným prameňom slovenského medzinárodného práva súkromného je zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Tento zákon, prostredníctvom kolíznych noriem, určuje rozhodné právo v rôznych oblastiach, ako je spôsobilosť na právne úkony, vecné práva, záväzkové práva, pracovné právo, dedičské a rodinné právo. Aplikácia kolíznych noriem v Taliansku, ako aj v iných krajinách, je komplexný proces, ktorý zohľadňuje nielen vnútroštátne právne predpisy, ale aj medzinárodné zmluvy a nariadenia Európskej únie. V prípadoch, keď ide o zmluvné záväzky, sa uplatňuje napríklad nariadenie Rím I, zatiaľ čo pri mimozmluvných záväzkoch platí nariadenie Rím II. Všetky tieto pravidlá sa snažia zabezpečiť právnu istotu a predvídateľnosť v cezhraničných situáciách.

Rodinné dávky vypláca každý štát Európskej Únie podľa vlastnej legislatívy. Koordinačné predpisy však určujú, právna úprava ktorého členského štátu sa na posudzovanú osobu vzťahuje. Na základe takto určenej príslušnosti k právnym predpisom je zrejmé, ktorý štát prizná nárok na rodinné dávky. Účelom zavedenia koordinačných predpisov je taktiež zamedzenie vyplácania dávok toho istého druhu za jednu a tú istú dobu povinného poistenia viacerými krajinami. Koordinačné predpisy sa vzťahujú, okrem iného, na všetky vecné alebo peňažné dávky, ktoré sú určené na pokrytie rodinných výdajov, avšak netýkajú sa preddavkov na výživné a osobitných prídavkov pri narodení a osvojení dieťaťa.

Príklady z praxe a pravidlá prednosti:

• Príklad 1: Slovenka pracujúca v Českej republike s manželom Čechom, žijúci na Slovensku, poberá materské z ČR. Po skončení materského má nárok na rodičovský príspevok v ČR, keďže sa pri ňom neskúma príjem rodičov.
• Príklad 2: Slovenka pracujúca v Rakúsku, kde aj žije s rodinou, bude mať nárok na rodičovský príspevok v Rakúsku.
• Príklad 3: Slovenka pracujúca v Rakúsku, žijúca s rodinou na Slovensku, kde pracuje jej partner, bude mať nárok na rodinné dávky vyplácané Slovenskou republikou, pretože Slovensko je štátom bydliska celej rodiny.
• Príklad 4: Slobodná matka pracujúca v Českej republike, žijúca s dieťaťom na Slovensku, má nárok na rodičovský príspevok v Českej republike na základe princípu "lex loci laboris" (právo miesta práce).
• Príklad 5: Slovenka zamestnaná na Slovensku, ktorá sa s dieťaťom presťahuje za manželom pracujúcim v Anglicku, bude mať nárok na rodinné dávky vyplácané Anglickom. Keďže Anglicko neposkytuje dávku podobnú slovenskému rodičovskému príspevku, v tomto prípade nemusí mať nárok na ekvivalentnú dávku.

V situáciách, keď majú rodičia nárok na rodinné prídavky z rôznych krajín, príslušné vnútroštátne orgány posúdia situáciu oboch rodičov a rozhodnú o tom, ktorá krajina je primárne zodpovedná za vyplatenie dávok. Ich rozhodnutie bude založené na tzv. pravidlách prednosti:

1. Primárna krajina je tá, v ktorej ste vy alebo druhý rodič zamestnaní alebo kde podnikáte ako samostatne zárobkovo činné osoby.
2. Ak ani jeden z rodičov nie je zamestnaný alebo samostatne zárobkovo činný, je primárna krajina tá, v ktorej žijú vaše deti, ak tam jeden z rodičov pracuje.
3. Ak sú nároky na dávky v oboch krajinách, a pravidlá prednosti sú nejednoznačné, zvyčajne sa vyberie krajina, v ktorej sa vyplácajú vyššie dávky.
4. V prípade poberania dôchodkov, ak deti žijú v jednej z krajín, ktoré vyplácajú dôchodok, táto krajina bude primárna. Ak nie, bude to krajina, v ktorej ste boli poistení alebo mali bydlisko najdlhšie.
5. Ak nie sú splnené žiadne z uvedených kritérií, primárna krajina bude tá, v ktorej žijú vaše deti.

Ak máte nárok na dávky z primárnej krajiny, ale tieto dávky sú nižšie ako tie, na ktoré by ste mali nárok v sekundárnej krajine, sekundárna krajina vyplatí doplatok rovnajúci sa rozdielu medzi týmito dvoma dávkami. Tým sa zabezpečí, že dostanete dávky, na ktoré máte nárok, v maximálnej výške, bez ohľadu na to, kde pracujete.

Kde podať žiadosť o rodinné dávky?O rodinné dávky môžete požiadať v ktorejkoľvek krajine EÚ, v ktorej máte vy alebo druhý rodič na ne nárok. Inštitúcia, ktorej žiadosť podáte, ju postúpi príslušnému orgánu v inej krajine. Je dôležité dodržiavať lehoty, pretože ak ich nedodržíte, môžete o dávky prísť. Rovnako je kľúčové poskytnúť všetky informácie potrebné na vyriešenie vašej žiadosti. Pri výmene informácií medzi členskými štátmi sa používajú štandardné dokumenty, čo zjednodušuje proces. Rodinné dávky sa v rámci Európy značne líšia, keďže krajiny EÚ si určujú vlastné pravidlá týkajúce sa nárokov na dávky a služby. Výška dávok sa vo veľkej miere líši a môže zahŕňať aj daňové úľavy, ktoré znižujú celkový príjem. Vaše nároky na dávky sa budú riadiť režimom hostiteľskej krajiny, a to v závislosti od vášho ekonomického statusu a miesta pobytu, nie v závislosti od štátnej príslušnosti, alebo ak tam jednoducho žijete.

Príspevok pri narodení dieťaťa v Taliansku a Slovensku

Príspevok pri narodení dieťaťa je na Slovensku upravený zákonom č. 235/1998 Z.z. Podmienky, ktoré musia byť splnené pre vznik nároku, sú narodenie dieťaťa a trvalý pobyt oprávnenej osoby (matka dieťaťa alebo za zákonom určených podmienok otec dieťaťa alebo osoba, ktorá prevzala dieťa do starostlivosti nahradzujúcej starostlivosť rodičov) na území Slovenskej republiky. Nárok na príspevok vzniká iba raz na to isté dieťa a v prípade ak sa súčasne narodí viac detí, nárok na príspevok vzniká na každé dieťa. Keďže však ako je uvedené, príspevok za narodenie dvojičiek bol vyplatený v Írsku, nárok na príspevok oprávnenej osobe nevzniká, ak príspevok alebo dávku toho istého druhu vyplatila príslušná inštitúcia iného štátu.

Rodičovská dovolenka a príspevky v krajinách V4: Komparatívna analýza

Pre lepšie pochopenie situácie v Taliansku je užitočné porovnať talianske rodičovské príspevky a dávky s inými krajinami, najmä s krajinami V4 (Slovensko, Česko, Poľsko a Maďarsko) a s priemerom krajín OECD. Rodičovská dovolenka a s ňou spojená materská a rodičovská dovolenka sú dôležitým aspektom sociálneho zabezpečenia. Cieľom týchto opatrení je umožniť rodičom, aby sa mohli starať o svoje deti v prvých rokoch ich života, a zároveň im zabezpečiť určitý príjem. Vo všetkých krajinách V4 platí, že nárok na rodičovskú dovolenku je osobným neprenosným právom oboch rodičov, ktoré má umožniť, aby sa o dieťa starala nielen matka, ale aj otec, prípadne aj obaja súčasne. Toto právo Smernica 2010/18/EÚ priznáva aj osobám, ktoré majú deti do troch rokov veku v náhradnej rodičovskej starostlivosti.

Slovensko

Na Slovensku Zákonník práce v ustanovení § 166 rozlišuje medzi rodičovskou dovolenkou poskytovanou mužovi v súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa, a to v rovnakom rozsahu, ako sa poskytuje žene materská dovolenka (ide o tzv. otcovskú dovolenku), za predpokladu, že sa stará o narodené dieťa (§ 166 ods. 1 Zákonníka práce). Zákonník práce ďalej rozlišuje rodičovskú dovolenku poskytovanú žene a mužovi s cieľom prehĺbenia starostlivosti o dieťa (§ 166 ods. 2 Zákonníka práce), a to žene alebo mužovi, ktorí o to požiadajú zamestnávateľa, až do dňa, v ktorom dieťa dovŕši tri roky veku.

Počas trvania materskej a rodičovskej dovolenky slovenský Zákonník práce poskytuje rodičom zvýšenú ochranu (ustanovenia § 64 a 66 ZP, ktoré upravujú tzv. zákaz výpovede). Pracovný pomer však môže skončiť tak, ako upravuje § 64 ods. Podľa § 157 ods. 1 a ods. 2 ZP. Je zamestnávateľ povinný zamestnanca po materskej a rodičovskej dovolenke zaradiť na pôvodnú prácu a pracovisko. V období, počas ktorého sa zamestnankyňa alebo zamestnanec trvale starajú o dieťa mladšie ako tri roky, sú v tzv. ochrannej dobe a zamestnávateľ im, až na výnimky, nemôže dať výpoveď. Dôvodom sú len porušenia zmluvy, kedy zamestnávateľ okamžite skončí pracovný pomer, alebo organizačné zmeny podľa § 46 ods. 1 písm. a) a b) Zákonníka práce. Ešte výraznejšie sú pred prepustením chránené rodičky počas čerpania materskej dovolenky a zamestnanci počas čerpania rodičovskej dovolenky v rozsahu materskej dovolenky matky. V prípade návratu zamestnanca do zamestnania po riadnom ukončení rodičovskej dovolenky sa však často pracovný pomer končí z dôvodu uvedeného v ustanovení § 46 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce. Doba, počas ktorej žena čerpá materskú dovolenku, je stanovená ako pracovný výkon, teda ako keby bola v práci a pracovala. V praxi to znamená, že aj počas čerpania materskej dovolenky vzniká žene nárok na riadnu (bežnú, klasickú) dovolenku. Presné nuansy žiadosti a čerpania tejto dovolenky upravuje § 217.

Materské sa vypočíta ako 75 % z denného vymeriavacieho základu. Maximálna denná výška materského sa zvýši na sumu 49,95622500 EUR. Od januára 2020 je maximálne materské v sume 1 498,70 EUR (pri 30-dňovom mesiaci) alebo 1 548,70 EUR (pri 31-dňovom mesiaci). Materské pri minimálnej mzde 520 eur bude vo výške 397,47 EUR v mesiaci, ktorý má 31 dní, resp. 384,65 EUR pri 30-dňovom mesiaci. Peňažná pomoc v materstve je upravená v zákone č. 88/1968 Zb. Počas materskej dovolenky má žena nárok na peňažnú pomoc v materstve, ale len ak splnila určité podmienky predchádzajúceho zamestnania. Vtedy sa peňažná pomoc v materstve vypočítava z predchádzajúcej mzdy a tvorí ju maximálne 70 % platu (od roku 2021 sa bude výška odvodzovať od týždennej pracovnej doby zamestnankyne). Druhou možnosťou je, že si žena dobrovoľne platila nemocenské poistenie.

Slovensko obsadilo v rámci DESI 2019 (The Digital Economy and Society Index) až 21. priečku z 28. krajín EÚ, ide o pokles o jedno miesto oproti roku 2018. Slovensko sa umiestnilo na 23. mieste čo sa týka pripojenia na internet; nedošlo prakticky k žiadnemu pokroku, pokiaľ ide o pokrytie pevným širokopásmovým pripojením. Pripojených je 88 % domácností (predtým 89 %), čo je stále pod priemerom EÚ (ten je 97 %). Krajiny EÚ, ktoré sú digitálne konkurencieschopné, sú aj lídrami v účasti žien na digitálnom hospodárstve. Nízka digitálna gramotnosť, chýbajúce digitálne zručnosti v kombinácii so spoločenským vnímaním roly ženy pri výchove, hrajú v neprospech žien. Stráviť tri až štyri roky mimo pracovný proces na materskej dovolenke a nezachytiť digitálne trendy, to je na dnešnom trhu práce ťažký hendikep. Aj počas materskej dovolenky dokázali mnohé ženy naštartovať úspešné podnikateľské modely.

Česká republika

Nárok na materskú dovolenku v Čechách upravuje Zákonník práce § 195. Zamestnankyni prislúcha materská dovolenka v trvaní 28 týždňov, ak sa jej narodilo jedno dieťa. Ak sa však žene narodia dve alebo viac detí, môže si čerpať materskú dovolenku po dobu 37 týždňov. Podobne ako na Slovensku nastupuje zamestnankyňa materskú dovolenku zvyčajne od začiatku 6 týždňa pred očakávaným termínom pôrodu. Rodičovská dovolenka prislúcha rodičke ihneď po skončení materskej dovolenky (rodičovská dovolená nahradila v roku 2001 inštitút tzv. ďalšej materskej dovolenky). Avšak o rodičovskú dovolenku môže požiadať aj otec dieťaťa. Agenda spadá pod Státní správu sociálního zabezpečení. Maximálna čiastka materskej je približne 1587 EUR mesačne. Ak rodič poberal minimálnu mzdu, dostane 374 EUR mesačne. Výška rodičovského príspevku je rovnaká pre všetkých, ktorí v roku 2020 nastupujú na rodičovskú dovolenku - 300 000 Kč pre rodičov jedného dieťaťa a 450 000 Kč pre rodičov s viac deťmi. Celú sumu samozrejme rodič nedostane naraz, musí ju čerpať postupne. Rodičovský príspevok upravuje zákon o štátnej sociálnej podpore a žiada sa o na príslušnom úrade práce. Nárok na rodičovský príspevok má iba žiadateľ, ktorý má bydlisko na území ČR, a zároveň rodičia nesmú dávať dieťa mladšie ako 2 roky do predškolského zariadenia na dobu dlhšiu ako 46 hodín mesačne. Dĺžka rodičovskej dovolenky sa nemusí kryť s obdobím, počas ktorého rodič poberá rodičovský príspevok. Rodičovský príspevok je možné poskytovať až do štyroch rokov veku dieťaťa, ak rodič o toto dieťa osobne celodenne a riadne stará. Ak ide o dieťa, ktoré je dlhodobo zdravotne postihnuté alebo dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté, je možné poskytovať rodičovský príspevok až do siedmich rokov veku dieťaťa.

Poľsko

Pracujúca tehotná žena má nárok na materskú dovolenku (urlop macierzyński) v trvaní 20 týždňov, z toho 6 týždňov si čerpá pre termínom pôrodu. Pri dvoch narodených deťoch sa materská predlžuje na 31 týždňov, pri troch na 33 týždňov atď. Do práce sa môže matka vrátiť už po 14 týždňoch s tým, že zvyšok materskej môže prejsť na otca dieťaťa (detí). Čerstvý rodič má nárok na rodičovskú dovolenku (urlop rodzicielski) v trvaní 32 týždňov (alebo 34 týždňov v prípade dvojičiek, trojičiek) po skončení materskej dovolenky. Tehotná zamestnankyňa musí svojho zamestnávateľa informovať o tom, že je tehotná a predloženie lekársku správu, ktorá to dokazuje. Podľa základných zásad v článku 6 Zákonníka práce prináleží tehotným zamestnankyniam zvýšená ochrana s dôrazom kladeným najmä na zabezpečenie zdravého a neškodlivého pracovného prostredia. V prípade, ak žena vykonáva prácu, ktorú vykonávať nesmie, je zamestnávateľ povinný preradiť ju na menej náročnú pracovnú pozíciu. Zamestnancovi poskytuje štát najmenej 52 týždňov platenej dovolenky na starostlivosť o svoje novonarodené dieťa. Materské (zasiłek macierzyński) je vo výške 100 % z ich platu.

Kontroverzné aspekty rodičovstva v Taliansku: Náhradné materstvo

V Taliansku bolo náhradné materstvo aj doteraz ilegálne. Zákon č. 40 z roku 2004, ktorý upravuje asistovanú reprodukciu, striktne zakazuje všetky formy náhradného materstva, čo znamená, že ženy v krajine nemôžu poskytnúť svoje telo na vynosenie dieťaťa pre niekoho iného, či už za finančnú odmenu alebo bezplatne. Dňa 16. októbra 2024 taliansky parlament schválil zákon, ktorý zakazuje náhradné materstvo aj mimo územia Talianska pre talianskych občanov. Podľa pravicovej vládnej koalície je hlavným cieľom tejto novej legislatívy posilniť ochranu práv detí a etických hodnôt spojených s rodičovstvom. Talianska vláda, vedená pravicovou premiérkou Giorgiou Meloniovou, argumentuje, že náhradné materstvo „komodifikuje” ženy a deti, čím narúša prirodzený poriadok rodiny a rodičovstva.

Tento nový zákon vyvolal v Taliansku i mimo neho veľa diskusií a kritiky. Opoziční politici, rovnako ako aktivisti za práva LGBT+ a reprodukčné práva, považujú tento krok za zásah do osobných slobôd. Kritici tvrdia, že zákon ešte viac obmedzuje právo jednotlivcov a párov na založenie rodiny, najmä tých, ktorí čelia zdravotným prekážkam pri tradičnom tehotenstve. Medzi kritickými hlasmi sú aj odborníci na medzinárodné právo, ktorí varujú pred možnými komplikáciami pri implementácii zákona mimo Talianska. Pre talianske páry, ktoré doteraz cestovali do krajín, kde je náhradné materstvo legálne, ako napríklad do Spojených štátov, Kanady alebo Ukrajiny, bude teraz tento proces oveľa riskantnejší. Taliansko sa takto zaradilo medzi niekoľko málo krajín, ktoré uplatňujú extrateritoriálne zákony týkajúce sa náhradného materstva. Táto legislatíva je výrazným prejavom konzervatívneho prístupu k rodinným hodnotám, ktorý momentálne prevláda v talianskej politike.

tags: #taliansko #ponukne #podu #za #narodenie #dietata

Populárne príspevky:

• od materstva k novým horizontom Zlatice Švajdovej Puškárovej
• Dôsledky umelého prerušenia tehotenstva
• Materské pre otca po narodení dvojčiat
• speváci a hudobníci zo Spišskej Novej Vsi
• Sprievodca výberom kočíka Britax Smile