Vek, kedy sa ženy po prvýkrát stanú matkami, sa v posledných rokoch prirodzene posúva, a tak tehotenstvo po 35. roku života už nie je žiadnou raritou, ale naopak, stáva sa čoraz bežnejším javom. Hoci pred pár rokmi bolo úplne bežné, že ženy mali prvé dieťa vo veku okolo 20 rokov, dnes sa táto hranica posúva skôr okolo tridsiatky a ani staršie mamičky nie sú žiadnou výnimkou. Celosvetový trend je jednoznačný - ženy odsúvajú vek tehotenstva a pôrodu do vyššieho veku. V rozvinutých krajinách sa dramaticky zvyšuje podiel žien rodiacich po 35. roku života. Na Slovensku sa priemerný vek žien pri pôrode prvého dieťaťa (za rok 2022) blíži k 27,3 rokom, zatiaľ čo v krajinách s najvyšším priemerným vekom, ako je Taliansko, Španielsko a Írsko, sa pohybuje okolo 31,5 až 31,7 rokov. Tento posun prináša so sebou nielen túžbu po dieťatku, ale aj strach zo zdravotných rizík spojených s graviditou. Našťastie, nie je to len o rizikách, ale aj o mnohých výhodách a moderných možnostiach, ktoré dnešná medicína ponúka. Je dôležité, aby mala každá žena dostatok kompletných a objektívnych informácií o plodnosti a zvážila ich aj pri plánovaní svojho tehotenstva.
História a zmena vnímania "pokročilého materského veku"
Pojem "geriatrické tehotenstvo" je zastaraný medicínsky výraz, ktorý sa v minulosti používal na označenie tehotenstva po 35. roku života ženy. Táto hranica vznikla v čase, keď bola priemerná dĺžka života kratšia a lekárska starostlivosť omnoho menej pokročilá. Pre mnohé ženy, ktoré sa dnes snažia otehotnieť alebo sú už tehotné po 35. roku života, môže tento výraz pôsobiť zneistujúco či dokonca urážlivo. Dnes sa však v medicínskej terminológii čoraz častejšie používa neutrálnejší termín "pokročilý materský vek". Dôležité je si uvedomiť, že 35 rokov nie je žiadna magická veková hranica, po ktorej by riziká náhle exponenciálne rástli. Riziká sa zvyšujú postupne a nie náhle po vašich 35. či 40. narodeninách.
Presentované názory spoločnosti sú veľmi individuálne. Na otázku: „V akom veku je žena na tehotenstvo už príliš stará?“ odpovedali obyvatelia európskych krajín s rozdielom až jednej dekády. Napriek tomu, že sú si spoločensky, kultúrne a sociálne blízki, v odpovediach uvádzali vek 37 až 45 rokov. Z výsledkov vyplýva, že v niektorých krajinách považujú ženu za príliš starú na tehotenstvo až v 45 rokoch, inde si to myslia už o oveľa mladších ženách. Médiá často prinášajú bombastické správy o tom, že známe ženy otehotneli alebo porodili okolo päťdesiatky, avšak tieto senzácie sú len špičkou ľadovca. Celebrity z mediálnych správ sú úplne rovnaké ženy ako tie ostatné, ich plodnosť je úplne rovnaká, a ich cesta k dieťaťu mohla byť zložitá a plná neúspechov. Drvivá väčšina tehotenstiev a pôrodov okolo päťdesiateho roku života ženy je dosiahnutá vďaka vajíčkam, ktoré sú výrazne mladšie ako tehotná žena.
Zdravie žien a starnutie 28.03.2022
Faktory ovplyvňujúce ženskú plodnosť s vekom
Plodnosť ženy s vekom prirodzene klesá a najvýraznejší pokles nastáva práve po 35. roku života. Zatiaľ čo spontánna plodnosť žien je v nižšom veku, do 30. roku života, približne rovnaká s šancami na počatie okolo 25 % na cyklus, po 35. roku života je pokles plodnosti enormný. Šanca žien po 40-ke je naozaj veľmi nízka, približne v percentách, a to aj napriek tomu, že majú zdravého partnera. Jedným z dôvodov je klesanie šancí na spontánne počatie. Mirka sa stala mamou už v osemnástke a druhé dieťatko priviedla na svet krátko pred štyridsiatkou, pričom priznala: „Splodenie prvej dcéry bola náhoda. Vôbec som na materstvo nebola pripravená.“ Naopak, na druhú dcéru si s partnerom počkali takmer dve dekády. Iná žena sa s manželom zoznámila až v 38 rokoch a hoci mala problémy otehotnieť, nakoniec sa to podarilo. Janka porodila ako 43-ročná.
Kvalita a kvantita vajíčok ako kľúčový faktor
Kvalita vajíčok má zásadný vplyv na plodnosť, ktorá sa vekom ženy výrazne mení. Zatiaľ čo muži tvoria nové spermie konštantne v priebehu života, ženy sa narodia s definitívnou zásobou vajíčok, ktorá neustále ubúda. Vajíčka zanikajú prirodzeným procesom, ktorý môže byť u niektorých žien rýchlejší, u iných pomalší. Napriek tomu, že pri narodení majú ženy jeden až dva milióny vajíčok, počas fertilného života dozrie a uvoľní sa pri ovulácii približne len štyristo vajíčok. Všetky ostatné zaniknú. Zásadná je aktuálna reálna kvantita vajíčok a reálna ovariálna rezerva. Znížená zásoba vajíčok spôsobuje v cykle umelého oplodnenia to, že v danom cykle sa chystá na ovuláciu oveľa menší počet vajíčok, ktoré sme schopní získať. Keď klesne počet vajíčok pod kritickú hodnotu, žena sa dostáva do menopauzy, dochádza k vymiznutiu menštruácie a k výraznému poklesu hormónov. Pokles vajíčok je neustály, kontinuálny a nevieme ho zásadne ovplyvniť v pozitívnom smere.
Na ovariálnu zásobu môžu negatívne vplývať vonkajšie faktory, medzi ktoré patria operácie vaječníkov, endometrióza, operácia endometriózy, prípadne vonkajšie vplyvy chemoterapie a rádioterapie, ktoré môžu výrazne znížiť počet, ale aj kvalitu vajíčok. Sú ženy, ktoré majú genetickú predispozíciu na predčasnú menopauzu a ich ovariálna rezerva klesá oveľa výraznejšie a rýchlejšie. Testy ovariálnej rezervy sú dostupné všetkým ženám prostredníctvom siete ambulantných gynekológov. Ide o vyšetrenie AMH (Anti-Müllerov hormón) a vyšetrenie počtu drobných folikulov vo vaječníku, ktoré sa v ňom nachádzajú počas aktuálneho cyklu. Okrem kvantity je kľúčová aj kvalita vajíčok. Zdravé vajíčko obsahuje 23 chromozómov. Pokiaľ splynie so zdravou spermiou, ktorá obsahuje tiež 23 chromozómov, je predpoklad, že vznikne zdravé embryo. Bohužiaľ, u žien narastá spolu s vekom aj počet geneticky nezdravých embryí, ktoré nazývame aneuploidné. Vo veku nad 43 rokov je drvivá väčšina vajíčok práve aneuploidných. Základným problémom, prečo sa týmto ženám nedarí otehotnieť, nie je množstvo a kvalita hormónov, ale to, že ich kvalita vajíčok, a tým aj kvalita embryí, je už veľmi nízka. Kvalitu vajíčka nevieme individuálne otestovať a zhodnotiť, jediným vyhodnotiteľným kritériom na posúdenie kvality vajíčka je tehotenstvo ukončené pôrodom.
Pri cykle umelého oplodnenia niekedy odhalíme zvýšený počet geneticky zlých (aneuploidných) embryií aj u zdravých žien v mladom veku. Aj u nich sa môže vyskytovať 20 % - 30 % aneuploidných embryí. Štandardne však dochádza k nárastu nízkej kvality embryí hlavne po 40. roku života, hoci je to samozrejme individuálne, tieto štatistiky dotvárajú celkový obraz. Úspešnosť vkladov (transferov) vlastných vajíčok (oocytov) je do 30. roku života približne rovnaká a pohybuje sa medzi 40 - 50 %. Do 35. roku dochádza k pozvoľnému poklesu a po 35. roku je pokles veľmi strmý. Šanca na dosiahnutie tehotenstva pri použití vlastných vajíčok vo veku nad 40 rokov je naozaj nízka, len približne 1 %. Na druhej strane, úspešnosť transferov embryí, ktoré vznikli z vajíčok získaných od darkyne, ktorá je zdravá a v mladom veku, zásadne neklesá ani u žien, ktoré majú 40 - 45 rokov.
Riziká tehotenstva vo vyššom veku pre matku a dieťa
Hoci tehotenstvo vo vyššom veku je často spojené s množstvom predsudkov a v médiách sa k nám dostávajú negatívne informácie spojené s tým, že je rizikové, je dôležité uvedomiť si aj kontext. Skutočným problémom nie je ani tak samotný vek ženy, ako zdravotné ťažkosti, ktoré sa s časom hromadia. Napríklad cukrovka, obezita či ochorenia srdca a obličiek. Prítomnosť sprievodných ochorení môže u žien nad 35 rokov zvýšiť šancu na hospitalizáciu, cisársky rez či iné komplikácie dvojnásobne až trojnásobne. Napriek tomu však ide o riziká, nie istoty. Je dôležité pamätať na to, že čísla väčšinou znamenajú relatívne riziko; absolútne riziká zostávajú pre väčšinu komplikácií pomerne nízke. Ak je normálne riziko napríklad 2 percentá a vo vyššom veku sa zdvojnásobí, stále hovoríme len o 4 percentách.
Zdravotné riziká pre matku
Všeobecne je tehotenstvo po 35. roku označované za rizikové. S pribúdajúcim vekom sa zvyšuje riziko tehotenských strát; do 30. roku života je to cca do 10 %, po 40. roku života sa môže neúspechom skončiť až tretina tehotenstiev. Častejšie je potrebný pôrod cisárskym rezom, bábätko môže mať nižšiu pôrodnú váhu, či ženy zažívajú problémy spôsobené tehotenskou cukrovkou. Vo vyššom veku rastie riziko preeklampsie, čo je vysoký krvný tlak v tehotenstve spojený s dysfunkciou niektorých orgánových systémov. Preeklampsia je veľmi časté ochorenie, ktoré sa priemerne vyskytuje u 8 % žien, a vo vyššom veku rastie aj výskyt tohto ochorenia. Ďalej je to riziko predčasného pôrodu a viacpočetnej gravidity. Tehotenské komplikácie spojené s vyšším vekom ženy, ako je preeklampsia, predčasný pôrod a tehotenská cukrovka, sú teda reálne, ale vďaka skríningovým vyšetreniam je možné ich odhaliť a preventívne zasiahnuť.
Genetické riziká pre dieťa
Nemožno opomenúť tiež zvýšené riziko narodenia dieťaťa s vrodenou poruchou. Najznámejším príkladom je narušenie chromozómov u Downovho syndrómu. Riziko genetických porúch významne stúpa po 35. roku života. Napríklad v prípade Downovho syndrómu je riziko takejto mutácie vyššie: 1:667 u 20-ročnej ženy, 1:107 u štyridsaťročnej ženy a 1:30 u štyridsaťpäťročnej ženy. To však neznamená, že mladé ženy nemajú riziko genetických chýb alebo že staršie matky „odsudzujú“ svoje deti na tieto chyby. Dnes je toto riziko obmedzené najmä vykonávaním prenatálnych vyšetrení, ultrazvukom alebo odberom plodovej vody (amniocentézu). Pri zistení genetickej poruchy je tu teda možnosť rozhodnúť sa pre prerušenie tehotenstva. Skríningovými vyšetreniami počas tehotenstva je možné zachytiť a vyšetriť cirkulujúcu DNA plodu v krvi matky. Ide o neinvazívne prenatálne testy - NIPT, medzi ktoré patrí aj TRISOMY test. Prvotrimestrálny skríning, ktorý kombinuje odber krvi a ultrazvukové vyšetrenie okolo 12. týždňa, je taktiež dôležitý, ako aj podrobnejší ultrazvuk v 20. týždni. Riziko nechromozomálnych, morfologických alebo štrukturálnych porúch je aj vzhľadom na rastúci vek viac-menej rovnaké.
Vplyv veku otca na plodnosť a zdravie potomstva
Mužská plodnosť nie je často preberanou témou, či už medzi laickou verejnosťou, alebo v médiách. Dlho sme si mysleli, že sa mužská plodnosť nemení, ale opak je pravdou. Vyšší vek mužov tiež ovplyvňuje šance na počatie a má vplyv na zdravie plodu, ale aj na zdravie potomstva. Pokles plodnosti však u mužov nastáva oveľa neskôr, to znamená medzi 40. - 50. rokom života. Po 50. roku života dochádza k poklesu a zhoršeniu spermiogramu. Je všeobecne známe, že u tehotenstiev starších žien dochádza k väčšiemu riziku Downovho syndrómu, a podobne je to aj u mužov, ale riziko v tomto prípade nie je také vysoké ako u žien. S vyšším vekom muža (po 40. - 50. roku života) rastie aj riziko niektorých tehotenských komplikácií, rovnakých, ako spôsobuje vyšší vek ženy, teda spontánny potrat, predčasný pôrod, riziko niektorých neuropsychiatrických chorôb a riziko onkohematologických ochorení u potomstva. Jedna zaujímavá štúdia z roku 2012 poukázala na to, že „delayed paternal age of reproduction in humans is associated with longer telomeres across two generations of descendants.“
Výhody a pozitíva materstva vo vyššom veku
Materstvo v zrelšom veku prináša mnoho nepopierateľných výhod. V zrelšom veku už lepšie viete, čo chcete. Počas života ste zažili rôzne pády a vzostupy a je teda pravdepodobné, že ste schopná prijať za svoje rozhodnutia väčšiu zodpovednosť. Mnoho žien, ktoré sa rozhodnú mať dieťatko neskôr, si užívajú každú chvíľku s ním, pretože vedia, že už len samotný jeho príchod na tento svet je malý zázrak. Jedna žena poznamenala: „Janka som porodila ako 43-ročná. Neľutovala som ani jednu prebdenú noc, nehundrala som pri bežných ťažkostiach.“
Psychická a emocionálna zrelosť
Viaceré štúdie dokázali, že mať deti v neskoršom veku môže spôsobiť naštartovanie vášho mozgu. S pribúdajúcim vekom budete duševne bystrejší. Vedci zistili, že matky, ktoré priviedli na svet dieťa po 35. roku života, mali po menopauze lepšiu verbálnu pamäť a takisto ostrejšie poznanie v porovnaní so ženami, ktoré porodili pred 24. rokom. Starší rodičia majú tendenciu pociťovať po narodení dieťatka menej stresu a sú pokojnejší a spokojnejší ako ich mladší „kolegovia“. Kým u mladších mamičiek je šťastie pociťované po pôrode iba krátkodobé alebo úplne absentuje, u starších rodičiek pretrváva dlhšie a dokonca sa pred pôrodom a po ňom zvyšuje. S pribúdajúcim vekom prichádza nespochybniteľný pocit zrelosti. A je to práve zrelosť, ktorá zohráva významnú úlohu aj v rodičovstve. Holandskí vedci napríklad zistili, že mamy staršie ako 31 rokov nadávajú v prítomnosti detí a na deti oveľa menej a takisto sa vyhýbajú fyzickým trestom na deťoch. Celkové výsledky štúdie ukázali, že deti starších mamičiek boli lepšie vychované, dobre socializované a emocionálne zdravšie, čo sa prejavilo aj v ich zrelosti v tínedžerskom veku. Rodičia svoje deti chránia bez ohľadu na to, v akom veku sa stali rodičmi. Je však vedecky dokázané, že riziko neúmyselného poranenia dieťaťa, ktoré si vyžaduje lekársku starostlivosť, klesá so zvyšujúcim sa vekom matky. Ako starší rodič ste obozretnejší a viete, kde by sa mohlo vaše dieťa zraniť. Okrem toho jedna zaujímavá štúdia (2012) poukázala na to, že malé deti, ktorých mamy sú staršie, sú vo všeobecnosti zdravšie ako deti mladších mám. Môže to súvisieť aj s tým, že zrelšie maminy sa môžu viac venovať svojmu dieťatku.
Sociálno-ekonomická stabilita a rodinná podpora
Mnohé mamy odkladajú materstvo na neskôr aj z čisto praktického hľadiska. Katarína o tom hovorí: „Kým sme bývali u svokrovcov, nechcela som deti. Už nám dvom s manželom tam bolo pritesno, nevedela som si predstaviť, že by sme sa v malej izbičke mali tlačiť aj s deťmi. Preto som sa rozhodla naplno venovať kariére a o dieťatko sme sa začali snažiť, až keď sme bývali vo svojom. Podľa mňa to bolo dobré rozhodnutie. S manželom sme sa postavili na vlastné nohy. So synom som mohla zostať doma a venovať sa mu naplno. Nemusela som ísť skoro do práce, pretože sme boli lepšie finančne zabezpečení.“ Katka dodáva, že vďaka tomu si mohla materstvo naplno vychutnať, pretože nemusela na materskej obracať každý cent. Nedá sa poprieť fakt, že zdravie je viazané na peniaze. Ženy, ktoré sa po skončení strednej školy vrhli na vysokoškolské štúdium a tým pádom sú dlhšie súčasťou vzdelávacieho systému, dosahujú v sociálno-ekonomickej oblasti lepšie výsledky, čo sa priaznivo odzrkadlí na zdraví ich potomkov. Deti starších rodičov ťažia zo vzdelávacieho, technologického a sociálneho pokroku, ktorý sa vo svete dosiahol za uplynulé desaťročie a bude určite pokračovať.
Staršie dieťa sa môže stať vynikajúcim parťákom pri starostlivosti o malého drobca. Jedna matka spomína: „Synček sa nám narodil, keď mala dcéra už 17 rokov. Veľmi sa tešila, že nám môže pomôcť pri kúpaní synčeka. Keď som si potrebovala oddýchnuť, išla ho kočíkovať. O pár rokov neskôr sa mi poďakovala za túto skúsenosť.“
Zdravotné benefity pre matku
Vedci potvrdili, že tehotenstvo vo vyššom veku môže spomaliť proces starnutia. Bunky plodu obsiahnuté v placente dokonca pomáhajú pri „oprave“ srdcového tkaniva. Vedci tvrdia, že neskoré tehotenstvo chráni ženu pred rakovinou vaječníkov oveľa viac, než je tomu u žien mladších. A tá najlepšia správa na záver - ak budete mať deti v neskoršom veku, môžete žiť dlhšie. Štúdia z roku 2015 publikovaná v akademickom žurnále Menopause totiž dokázala, že ženy, ktoré majú deti po 33. roku života, mali dvakrát vyššiu pravdepodobnosť, že sa dožijú 95 rokov!
Moderné možnosti a odporúčania pre tehotenstvo vo vyššom veku
Rozumieme, že túžbe po bábätku sa nedá zabrániť a často neberie do úvahy váš vek. Tehotenstvá vo vyššom veku sú síce rizikové, ale našou úlohou nie je vás tým vystrašiť. Podstatné je informovať o tom, no predovšetkým o možnostiach, ktoré vieme využiť na to, aby sme toto riziko možných komplikácií znížili. V prvom rade je dôležité zhodnotiť, či je pre vás tehotenstvo bezpečné.
Príprava na tehotenstvo a preventívne opatrenia
Pred plánovaním tehotenstva je vhodné upraviť prípadný zlý zdravotný stav, nastaviť liečbu tlaku adekvátnymi liekmi, optimalizovať hmotnosť, kondíciu a životný štýl a kompenzovať ochorenia v prípade, že vám boli diagnostikované. Vaše šance na otehotnenie a donosenie zdravého plodu je vhodné konzultovať s lekárom, ktorý sa venuje reprodukcii a zhodnotí, aké sú vaše možnosti a riziká. Zdravé tehotenstvo po 35. roku života si vyžaduje komplexný prístup. Odporúčania sa výrazne nelíšia od odporúčaní pre mladšie ženy. Základom je vylúčiť zo stravy alkohol, prestať fajčiť a obmedziť kofeín. Okrem toho strava bohatá na živiny - základom by mala byť zelenina, ovocie, celozrnné výrobky, zdravé tuky a mliečne výrobky. Dôležitá je aj fyzická aktivita. Telo sa počas tehotenstva veľmi mení, preto je vhodné zabezpečiť, aby bolo silné a výkonné. Stres neprispieva k otehotneniu a udržaniu tehotenstva, preto je vhodné stres obmedziť a naučiť sa ho zvládať. Po konzultácii so svojím gynekológom či gynekologičkou je dôležité užívať vhodné doplnky stravy pred a počas tehotenstva. Užívanie kyseliny listovej je nevyhnutné, ale vhodné môžu byť aj iné doplnky stravy, napr. s omega-3 kyselinami, vitamínmi skupiny B, zinkom, horčíkom, selénom a vápnikom. Využite preventívne vyšetrenie PANDA z krvi, ktoré odhalí genetické prenášačstvo ešte pred otehotnením. Dobré kardiovaskulárne zdravie a dobrá kondícia výrazne znižujú riziko srdcových ochorení a riziko predčasného pôrodu. V akom maximalnom veku otehotneli zeny vo vasom okoli a ako to zvladali? Jedna suseda mala prvé dieťa v 42 rokoch, druhé porodila predminulé leto a v septembri mala 47 rokov. Obe deti plánované, a obe tehotenstvá bezproblémové. Poznám tiež pani, ktorá mala dcéru v 40-tke, a ťažko by som hľadala nadšenejšiu matku.
Asistovaná reprodukcia a genetické testovanie
Vieme, že ani moderné metódy asistovanej reprodukcie nevedia kompenzovať stratu plodnosti závislú od veku. Miera úspešnosti cyklov IVF so zvyšujúcim vekom klesá. To znamená, ak máte problém otehotnieť alebo dokonca odporúčanie od lekára ísť do IVF, nečakajte ďalšie 2, 3, 4 roky, pretože vo vyššom veku môže byť liečba neplodnosti ešte komplikovanejšia. V dnešnej dobe však máme možnosť geneticky vyšetriť embryá. Pri cykle umelého oplodnenia sa niekedy odhalí zvýšený počet geneticky zlých (aneuploidných) embryí aj u zdravých žien v mladom veku. Predimplantačná genetická diagnostika nie je automaticky indikovaná každému páru, ale pre mnohých môže byť toto vyšetrenie embryí benefitom. Napríklad v prípadoch, keď máme k dispozícii niekoľko embryí, u žien vo vyššom veku, po opakovaných neúspešných transferoch embryí, v prípade, že bola tehotenská strata plodu zapríčinená chromozomálnou poruchou, alebo sa partnerom narodilo dieťa s takouto poruchou, ďalej po liečbe onkologických ochorení, kvôli ktorej hrozí riziko chromozomálnej poruchy u potomka. Pre potreby predimplantačnej genetickej diagnostiky odoberáme u päťdňového embrya malé množstvo buniek z budúcej placenty, ktoré mu nebudú chýbať. Možnosťou, ako si zachovať plodnosť, je zamrazenie adekvátneho počtu vajíčok v mladšom veku, keď predpokladáme ich vyššiu kvalitu. Vajíčka tak zároveň chránime pred budúcimi možnými negatívnymi faktormi, ktoré môžu ich kvalitu výrazne znížiť. Napríklad v prípadoch, keď pacientku čaká chemoterapia, rádioterapia malej panvy alebo významná operačná liečba, ktorá zasiahne vaječníky.
Zdravie žien a starnutie 28.03.2022
Podpora v rámci reprodukčnej medicíny - prípadové štúdie
Prvá kazuistika sa týka 39-ročnej pacientky, ktorá má za sebou tehotenskú stratu, ku ktorej došlo v jej 25 rokoch. O tehotenstvo sa snažila 7 rokov. U jej partnera sme zistili vysoké zastúpenie spermií abnormálneho tvaru. Ovariálna rezerva pacientky bola primeraná (AMH 2,4 ug/l). Pár sa rozhodol pre liečbu neplodnosti metódou umelého oplodnenia IVF ICSI. Začala sa deväťdňová hormonálna stimulácia, počas ktorej narástlo sedem folikulov, z ktorých sme získali šesť vajíčok a všetky boli oplodňované. Na konci kultivácie po piatich až šiestich dňoch sme získali tri embryá. Dve embryá sme zamrazili a jedno embryo sme vložili do maternice čerstvým transferom. Výsledkom transferu bolo tehotenstvo.
Ako ďalší príklad si uvedieme kazuistiku 39-ročnej ženy, ktorá už mala jedno dieťa. Jej partner mal v aktuálnom období veľmi ťažkú poruchu spermiogramu - málo spermií, ktoré sa navyše aj pomalšie pohybovali. Pár bol kompletne vyšetrený a okrem mužského faktora nebola zistená žiadna zásadná príčina neplodnosti. Žena už v minulosti absolvovala dva neúspešné IVF cykly a v 39 rokoch mala ovariálnu rezervu celkom adekvátnu svojmu veku. Vstúpila do tretieho cyklu. Po stimulácii sme získali osem vajíčok, z nich sa oplodnilo šesť. Následne sa realizoval čerstvý embryo transfer, ktorý bol neúspešný. Prekvapivo, navzdory vyššiemu veku, bolo vykultivovaných niekoľko embryí, ktoré boli kryoprezervované (zamrazené). Všetky kryoprezervácie dopadli úspešne. Po neúspešnom čerstvom transfere vstúpila do štvrtého cyklu stimulácie s nízkymi dávkami hormónov. Získali sme ďalšie dva oocyty. Všetky získané embryá boli postupne transferované, no tehotenstvo sme nedosiahli. Pri piatom cykle, ktorý bol vo veku 41 rokov života pacientky, boli získané dva oocyty. Získali sme z nich dve embryá, ktoré boli transferované na štvrtý deň. Výsledkom tohto piateho IVF bolo dosiahnutie tehotenstva.
Tehotenstvo vo vyššom veku, najmä to prvé, je často predmetom diskusií a povedzme si narovinu, nie vždy v tom najlepšom svetle. Rozhodnutie mať dieťatko je len na vás a partnerovi, preto sa netrápte kvôli názorom okolia. Každá žena má právo rozhodnúť sa, či a kedy sa chce stať matkou.
tags: #tehotenstvo #vo #vyssom #veku #zneme #zeny