V dnešnej dobe je televízia bežnou súčasťou mnohých domácností, pričom digitálne médiá sa stali neoddeliteľnou súčasťou nášho každodenného života. Avšak, odborníci v oblasti detskej psychológie, pediatrie a vývoja dôrazne varujú pred negatívnymi dopadmi, ktoré môže mať televízia a iné obrazovky na malé deti, najmä ak je vnímaná len ako hluk v pozadí alebo nekontrolovaný zdroj stimulácie. Je preto mimoriadne dôležité zvážiť, ako a kedy je dieťa vystavené obrazovke, a dbať na to, aby to bolo v súlade s jeho citlivými vývojovými potrebami a aby sa minimalizovali potenciálne riziká. V tomto článku sa pozrieme na najnovšie vedecké poznatky a praktické odporúčania pre rodičov, od bábätiek vo veku deviatich mesiacov až po predškolákov.
Hluk v pozadí a raný vývoj: Neviditeľná hrozba pre reč a inteligenciu
Hoci sa môže zdať, že zapnutý televízor v pozadí nepredstavuje pre dieťa priamy problém, odborníci varujú pred jeho skrytými, no významnými negatívnymi vplyvmi. Americká akadémia pediatrov (AAP) neodporúča, aby deti do 2 rokov sledovali televíziu, a zdôrazňuje, že hluk v pozadí môže byť pre učenie škodlivý. Jazyk je spoločenský fenomén, ktorý sa musí rozvíjať z interakcií s reálnymi ľuďmi, nie z obrazoviek televízie. Už malé deti majú totiž prospech z osobnej interakcie a kontaktu s rečou, ktoré sú kľúčové pre ich kognitívny a sociálny rozvoj.
Štúdia uskutočnená Americkou psychologickou asociáciou (APA) odhalila znepokojivé zistenia. Deti vystavené televíznemu hluku v pozadí vo veku 2 rokov zažili štatisticky významný pokles verbálneho IQ. Tento pokles naznačuje, že aj pasívna prítomnosť televízora môže brániť optimálnemu rozvoju rečových schopností a všeobecnej inteligencie v ranom veku. Mozog malého dieťaťa je mimoriadne plastický a citlivý na podnety z okolia, pričom neustály hluk z televízie môže preťažovať jeho zmyslový systém a znižovať schopnosť sústrediť sa na dôležité interakcie s opatrovateľmi. Kvalitná a zmysluplná komunikácia, ktorá zahŕňa rozhovory, čítanie kníh a spoločné hry, je nenahraditeľná pre formovanie zdravého vývoja mozgu.
Optimálna stimulácia pre bábätká: Menej je niekedy viac pre sústredenie a učenie
Každý rodič chce pre svoje dieťatko len to najlepšie, a to poskytnúť mu prostredie, v ktorom sa bude plnohodnotne vyvíjať a napredovať. Novorodenec je úplne bezmocné stvorenie, ktoré je úplne závislé od rodiča alebo od osoby, ktorá sa o neho stará, a bez starostlivosti dospelej osoby nedokáže prežiť. To je dôvod, prečo sú bábätká nastavené a naviazané na rodičov tak, aby v nich (ale aj ostatných dospelých v ich blízkosti) vzbudzovali emócie, ktoré majú za úlohu poskytnúť dieťatku pozornosť a starostlivosť o ne. Dieťatko potrebuje byť vhodne stimulované, a teda majú mu byť poskytované také podnety, vďaka ktorým bude vo vývoji napredovať.
Avšak, v tomto prípade rozhodne neplatí, že čím viac je dieťatko stimulované, tým je to preň lepšie. Mnoho rodičov si myslí, že čím viac hračiek dieťatko okolo seba má a čím viac farieb a zvukov vníma, tým viac sa rozvíja. Opak je však pravdou - ak dieťatku ponúkame menšie množstvo stimulov, môže to mať na jeho vývoj oveľa lepší vplyv. Napríklad, rušná izba s množstvom farieb, hračiek a zvukov môže spôsobiť to, že sa bábätko oveľa ťažšie sústredí na niektorú z hračiek alebo na interakciu s osobou. Naopak, izba, ktorá je pokojnejšia, s menším počtom hračiek a farieb, pôsobí na dieťatko tak, že sa dokáže na daný podnet oveľa lepšie sústrediť, čo podporuje hlbšie učenie a skúmanie.
Samozrejme, aj v tomto prípade je každé dieťatko iné a dokonalá úroveň stimulácie preto, prirodzene, neexistuje. To, čo je pre jedno dieťatko primerané, môže byť pre to druhé už príliš. Na rodičoch preto je, aby reakcie dieťatka sledovali a vyhodnocovali, prispôsobovali prostredie a množstvo podnetov individuálnym potrebám svojho dieťaťa. Pochopenie a rešpektovanie individuálneho tempa a citlivosti dieťaťa je základom pre vytvorenie optimálneho prostredia pre jeho zdravý vývoj.
Varovné signály: Ako rozpoznať preťaženie podnetmi a jeho dlhodobé dopady
Keď u dieťatka dochádza k preťaženiu z rôznych podnetov, ktoré okolo neho sú, začnú sa objavovať negatívne emócie a reakcie, ako sú úzkosť, plač, hnev a ďalšie. Rozpoznanie týchto príznakov je kľúčové pre včasnú intervenciu a úpravu prostredia dieťaťa.
Medzi príznaky preťaženia podnetmi patria:
- Plač, ktorý je hlasnejší ako zvyčajne a len ťažko sa upokojuje.
- Odťahovanie sa od dotykov, odvracanie hlavy, alebo vyhýbanie sa očnému kontaktu.
- Chce byť viac dojčené, aj keď nie je hladné, čo môže byť formou sebauspokojovania.
- Nervozita a podráždenosť, časté mrzutosti.
- Zatínanie pästičiek, stuhnuté telo.
- Nekontrolované mávanie rukami a nohami, motorický nepokoj.
- Hnev a frustrácia, neúmerná situácii.
- Úzkosť a prehnaná reakcia na bežné podnety.
- Dieťatko je rozrušené, nepokojné, ťažko sa koncentruje.
- Únava a ťažké zaspávanie, problémy s udržaním spánku.
- Sebauspokojovanie, napríklad nadmerné cucanie palca alebo iné repetitívne pohyby.
Nadmerná stimulácia sa môže prejavovať aj u starších detičiek. Dieťatko sa zároveň rodí s ešte nezrelou centrálnou nervovou sústavou (CNS) a množstvo podnetov okolo seba ešte jednoducho nedokáže spracovať a je veľmi plačlivé. Je to najmä v období od 2 týždňov do približne 4 mesiacov od narodenia, preto sú tieto plače často spájané s kolikami a nezrelou tráviacou sústavou, hoci pravou príčinou môže byť často práve preťaženie zmyslov. Aj v tomto prípade vedia veľmi dobre pomôcť masáže bábätiek, ktoré dieťatko upokoja a zredukujú množstvo stimulov z okolia, keďže sa vykonávajú pri tlmenom svetle, bez prítomnosti množstva predmetov a hlasitej hudby. Tieto masáže sa viete naučiť vy, ako rodičia, pod vedením skúsených lektoriek a inštruktoriek IAIM masáží, čo vám umožní aktívne pomáhať dieťatku pri regulácii podnetov.
Treba si tiež uvedomiť, že príležitostná nadmerná stimulácia, ktorá nemá dlhodobý účinok, je úplne v poriadku a občasné preťaženie je súčasťou života. Avšak, ak k nadmernej stimulácii dochádza veľmi často, prípadne jej je dieťatko vystavené dlhodobo, môže to mať vplyv na jeho fyzický, kognitívny, ale aj emocionálny vývoj. Dieťatko môže mať pocit, že svet je nebezpečné a ohrozujúce miesto, a dieťa sa v rámci obranného mechanizmu uzavrie do seba, čo môže viesť k problémom v sociálnej interakcii a emocionálnej regulácii. Na rozdiel od nás dospelých, ktorí dokážu vo svojom prostredí rôzne stimuly regulovať, kontrolovať a organizovať (opustia prostredie, stíšia hudbu, vypnú televízor atď.), sú v tomto deti úplne odkázané len na nás dospelých. Našou zodpovednosťou je chrániť ich pred preťažením a poskytovať im bezpečné a stimulujúce prostredie.
4 Signs of Autism in a Newborn
Televízia ako okno do sveta: Prečo je potrebná prísna miera a rozumné limity
Televízia predstavuje okno do sveta, ale len ak sa pozerá v primeranej miere, lebo jej vplyv sa môže veľmi silno odzrkadliť na emocionálnom a sociálnom vývine dieťaťa. Slovenské dieťa pozerá televíziu priemerne dve hodiny za deň, čo je alarmujúce číslo vzhľadom na vekové odporúčania. Dieťa má prístup k televízii často i nepriamym spôsobom, a s obrázkami z televízora je konfrontované už dávno predtým, ako vie rozprávať a chodiť. Televízor tak patrí ku každodennému životu v mnohých domácnostiach.
V približne jeden a pol až dvoch rokoch dokáže dieťa sledovať krátke programy. Napríklad známe Teletubbies sa orientuje práve na vekovo najmladšie publikum, čo naznačuje, že aj programy určené pre deti majú svoje vekové špecifiká. Obrazy a tóny, ktoré vyžaruje televízor, uspokojujú jazykovú potrebu dieťaťa, avšak to neznamená, že televízia je plnohodnotnou náhradou živej interakcie. Televízia je „kaša“ z vizuálnych a počuteľných informácií, ktorú deti „zjedia“ bez námahy, preto je u nich taká úspešná a lákavá. Televízia dieťa samozrejme priťahuje svojou dynamikou a farebnosťou, no práve preto je nevyhnutné nastaviť jasné pravidlá.
Rovnako ako nenecháte dieťa samé s celou bonboniérou, musíte stanoviť aj pravidlá a primeraný čas na pozeranie televízie. Odborníci odporúčajú nie viac ako 30 minút za deň u detí mladších ako štyri roky a nie viac ako jednu hodinu za deň u detí do šiestich rokov. Je dôležité si uvedomiť, že deti prežívajú televíziu úplne inak ako dospelí a tento rozdiel je tým jasnejší, čím je dieťa mladšie. Inak vnímajú a spracúvajú podnety, čo z nich robí citlivejšie publikum na obsah a formu digitálnych médií. Pre ich zdravý vývoj je nevyhnutná aktívna prítomnosť a usmernenie zo strany rodičov.
Dôsledky nadmerného času pred obrazovkou: Od narušeného spánku po problémy s rečou a učením
Technika a jej vynálezy boli pôvodne na to, aby ľudí spájali, no s vyvíjajúcou sa dobou sa jej často darí pravý opak. Mnohí rodičia sa pýtajú, či je aj detstvo ich detí presýtené žiariacimi obrazovkami a aké sú reálne dôsledky.
Štúdia publikovaná v prestížnom magazíne JAMA Pediatrics sa týka najmä detí vo veku od 2 do 3 rokov a ich ďalšieho vývinu vo veku od 3 do 5 rokov. Mamičky počas výskumu vyplňovali dotazník týkajúci sa rôznych míľnikov vo vývine, ako napríklad schopnosť komunikovať, motorické a sociálne zručnosti či schopnosť riešenia problémov. Tento dotazník vyplňovali trikrát - po dovŕšení dvoch, troch a piatich rokov. Výsledky výskumu ukázali, že malé deti trávia pred obrazovkami oveľa viac času, ako je vhodné. Dvojročné deti presedia pred tabletom, televíziou či mobilom približne 2,4 hodiny denne, trojročné deti až 3,6 hodiny a päťročné „iba“ 1,6 hodiny. Tieto čísla výrazne presahujú odporúčania odborníkov. Podľa slov amerických pediatrov by rodičia mali tento čas znížiť na maximálne jednu hodinu denne, pričom by mali deťom v tomto čase robiť spoločnosť a aktívne sa venovať obsahu.
Farebné obrázky, lákavé zvuky a hry, od ktorých sa nedá odtrhnúť, sú síce zaujímavé, pútavé a v určitom ohľade aj poučné, no všetkého veľa škodí. Výskumov o tom, ako vplýva technika na vývin detí, je naozaj veľa, no všetky sa v konečnom dôsledku zhodujú v jednom - príliš veľa času pred obrazovkou deti oberá nielen o kvalitný spánok, ale znižuje ich študijné výsledky a nepriaznivo vplýva aj na vývin detskej reči. Ukázalo sa, že u detí, ktoré trávia pri obrazovke hodinu a viac denne, sa riziko oneskoreného nástupu reči zvyšuje až o 49%. Tento štatisticky významný nárast rizika podčiarkuje dôležitosť obmedzenia času stráveného pred obrazovkou.
Štúdie tiež dokazujú, že veľa času stráveného pri obrazovkách ide ruka v ruke so zlými výsledkami v škole. Dôvodom nie je iba zanedbávanie domácich úloh, ale aj časté poruchy koncentrácie, kvôli ktorým sa deti nedokážu dostatočne sústrediť na učivo a na písomky. Rovnica je v tomto prípade veľmi jednoduchá - čím menej času vaše deti trávia pred obrazovkou, tým lepšie výsledky v škole dosahujú. Známy je tiež vplyv techniky, a to najmä obrazoviek a ich žiarenia, na spánok detí. Ak túžite po tom, aby vaši drobci spali každú noc sladko a pokojne, snažte sa obmedziť sledovanie rozprávok tesne pred spaním. Výrazné svetlo sálajúce z obrazoviek, najmä modré svetlo, dáva mozgu pokyn, že ešte stále je deň a ani zďaleka nie je čas na spánok, čím narúša prirodzený cirkadiánny rytmus.
Vplyv obrazoviek na zmyslové spracovanie: Atypické reakcie a súvislosti s vývojovými poruchami
Atypické zmyslové vnímanie, ako napríklad nezáujem o rôzne aktivity, vyhľadávanie intenzívnejšej stimulácie v prostredí vôkol seba a zahltenie vnemami, sú znepokojujúce javy. Keď hovoríme o zmyslovom spracovaní, hovoríme o schopnosti tela efektívne a primerane reagovať na informácie a podnety, ktoré dieťa zmyslovými receptormi prijíma to svojho okolia a prostredia. Napríklad jeho reakcie na to, čo počuje, vidí, čoho sa dotýka a čo ochutnáva či ovoniava. Nesprávne spracovanie týchto vnemov môže výrazne poškodiť schopnosť dieťaťa spracovať svet vôkol seba.
Výskumníci a výskumníčky z univerzity Drexel´s College of Medicine (americký štát Pennsylvánia) získali údaje z Národnej detskej štúdie v rokoch 2011 - 2014, týkajúcej sa sledovania TV aj DVD deťmi vo veku 12, 18 a 24 mesiacov, ktorej sa zúčastnilo 1 471 detí (polovica dievčat a polovica chlapcov). Výsledky senzorického spracovania napokon zhodnotili v 33 mesiacoch veku detí pomocou dotazníka, ktorý vyplnili rodičia či opatrovatelia. Deti sa častejšie vyhýbali alebo naopak zvýšene vyhľadávali stimuly a vnemy.
Deti sa radili do troch kategórií: typického zmyslového spracovania a potom priveľmi nízkeho (vyhýbanie sa zmyslom, aktívna snaha kontrolovať okolie, aby sa dieťa vyhlo aktivitám ako čistenie zúbkov) alebo priveľmi vysokého (napr. nadmerné dotýkanie sa, čuchanie predmetov, zmyslová citlivosť ako nadmerné rozrušenie, podráždenie svetlom či hlukom). Merania a výsledky boli založené na odpovediach na otázky ako „pozerá vaše dieťa TV a/alebo DVD? (áno/nie)“ v 12 mesiacoch veku a v 18 a 24 mesiacoch veku na základe odpovedí aj otázky typu „Koľko hodín denne sledovalo vaše dieťa TV a/alebo DVD v priemere za posledných 30 dní?“. Výsledky boli zverejnené aj v časopise JAMA Pediatrics.
Podľa výsledkov tie bábätká a batoľatá, ktoré do svojich 2. narodenín sledovali TV či DVD častejšie, vykazovali práve atypické zmyslové správanie v oblasti zmyslového spracovania. Hovoríme napr. o ľahostajnosti či nezáujme o aktivity, teda vyhýbaniu sa vzruchom, alebo naopak vyhľadávanie intenzívnejšej stimulácie/vzruchov vo svojom prostredí, alebo zahltenie vnemami ako hlasné zvuky, jasné svetlá. Niektoré deti vo veku 33 mesiacov vykazovali znaky menšej citlivosti, pomalšie reagovali na podnety ako napr. oslovenie menom.
Atypické zmyslové správanie sa prejavovalo nasledovne v závislosti od veku vystavenia obrazovke:
- V 12 mesiacoch veku: akékoľvek vystavenie sa obrazovke v porovnaní so žiadnym sledovaním obrazoviek bolo spojené so 105 % vyššou pravdepodobnosťou prejavu intenzívnejšieho zmyslového správania v 33 mesiacoch.
- V 18 mesiacoch veku: každá ďalšia hodina dňa stráveného pred obrazovkou bola spojená s o 23 % vyššou pravdepodobnosťou prejavu vyššieho zmyslového správania, spájalo sa napr. s neskorším vyhýbaním sa zmyslovým vnemom.
- V 24 mesiacoch veku: každá ďalšia hodina denného času stráveného pred obrazovkou bola spojená s o 20 % vyššou pravdepodobnosťou intenzívnejšieho vyhľadávania vnemov, zmyslovej citlivosti a vyhýbania sa vnemom, podnetom a stimulom v 33 mesiacoch.
Samozrejme sa zohľadňoval vek dieťaťa, skutočnosť, či sa narodilo predčasne, vzdelanie rodičov, rasa, etnická príslušnosť, ako aj ďalšie faktory, napr. ako často sa dieťa venuje hre či chodí na prechádzky s rodičmi. Tieto zistenia sa očividne pridávajú k zoznamu mnohých ďalších znepokojujúcich zdravotných a vývojových dôsledkov spojených s časom stráveným pred obrazovkami u dojčiat a batoliat. Ako napríklad oneskorenie reči, poruchy autistického spektra (PAS), problémy so správaním, problémy so spánkom, problémy s pozornosťou a oneskorenie v schopnosti riešenia problémov. Táto štúdia má význam aj z hľadiska posudzovania trávenia času pred obrazovkami u detí s problémami autistického spektra. Práve pre dôsledky v oblasti pozornosti a hyperaktivity, pretože tieto skupiny detí samy častejšie vykazujú atypické zmyslové vnímanie a spracovanie vnemov.
Atypické zmyslové vnímanie a poruchy autistického spektra (PAS) alebo ADHD
„Repetitívnosť v správaní, ktoré sa vyskytuje napríklad pri poruchách autistického spektra, má silné prepojenie s atypickým zmyslovým spracovaním. Naše skúmanie v budúcnosti môže určiť, či čas strávený pred obrazovkami v ranom veku dieťaťa môže podnecovať zmyslovú hyperkonektivitu mozgu pozorovanú pri poruchách autistického spektra, ako napríklad zvýšené reakcie mozgu na zmyslovú stimuláciu,“ uviedla aj hlavná autorka štúdie a doktorka medicíny Karen Heffler, docentka psychiatrie. Toto naznačuje potenciálnu súvislosť, ktorá si vyžaduje ďalší výskum, ale už teraz naznačuje opatrnosť.
U detí s poruchami autistického spektra či s ADHD sa atypické zmyslové správanie môže spájať napr. s problémami s výkonnými funkciami, úzkosťou, nižšou kvalitou života, vyhýbaním sa podnetom alebo naopak väčším vyhľadávaním, zvýšenou zmyslovou citlivosťou, ďalej s podráždenosťou, hyperaktivitou, problémami s prijímaním potravy a spánkom, ako aj so sociálnymi problémami. Práve pre tieto deti by mohlo byť vysoko prospešné zredukovať čas strávený pred obrazovkami a v terapii pracovať so zmyslovým spracovaním podnetov, čím sa môže zlepšiť ich celková kvalita života a schopnosť adaptácie na okolité prostredie. Prevencia a včasná intervencia sú kľúčové pre podporu ich optimálneho vývoja.
Odporúčania odborníkov: Ako nastaviť zdravé návyky a prečo je vzdelávanie rodičov kľúčové
Dodržiavanie zdravých návykov spojených aj s časom stráveným pred obrazovkami zdôrazňujú ako naši psychológovia a psychologičky, psychiatri a psychiatričky - odvolávajú sa na odporúčania Americkej pediatrickej akadémie (AAP):
- Deti mladšie ako 18 - 24 mesiacov veku: by nemali pred obrazovkami tráviť žiadny čas. Nemali by byť vystavené žiadnym digitálnym médiám. Jedine v prípade živého videochatu, videohovoru, ktorý sa považuje za vhodný, pretože prebiehajúca interakcia môže byť prínosom. Samozrejme, táto interakcia by mala prebiehať za prítomnosti dospelého, ktorý dieťaťu pomáha s porozumením a interakciou.
- Pre deti vo veku 2 až 5 rokov: odporúča časové obmedzenie používania digitálnych médií na zvyčajne najviac 1 hodinu denne. Deti nenechávajte pred obrazovkami samotné, predstavte im jedine vysoko kvalitné programy a aplikácie prospešné pre mozog, teda rôzne formy učenia, čítania, spoločného hrania. Nezabudnite vysvetľovať, opakovať informácie, prípadne sa o nich rozprávať a aktívne sa s dieťaťom zapájať do sledovaného obsahu.
Výskumníci a výskumníčky zo štúdie tiež zdôrazňujú význam školenia a vzdelávania rodičov, čo považujú za kľúč k minimalizácii či zamedzeniu času stráveného pred obrazovkami u ich detí mladších ako 2 roky. Aj napriek týmto odporúčaniam totiž takto malé deti pred televízorom či na tabletoch a mobiloch trávia neúnosne veľa času. Napríklad v USA pred nimi sedia deti mladšie ako 2 roky v priemere 3 hodiny a 3 minúty, a rodičia často ako dôvod uvádzajú „vyčerpanosť, neschopnosť nájsť cenovo dostupné alternatívy“. Menším obmedzením výskumu je aj to, že sa nevenoval sledovaním obrazoviek na tabletoch a mobiloch, čo je v dnešnej dobe rovnako dôležité ako televízor.
Pýtate sa, koľko času má teda vaše dieťatko stráviť pred televíznou obrazovkou a čo má sledovať? Bábätká menšie ako 18 mesiacov by mali pred obrazovkou stráviť minimum denného času, pričom toto číslo by sa malo približovať nule. Deti od 18 mesiacov do 2 rokov by nemali pred obrazovkami tráviť viac ako hodinu. Uvedomte si, že televízia nemá nahradiť čas, ktorý strávite s deťmi vy, a nemá byť tiež studnicou všetkých jeho poznatkov. Čas detí strávený pred obrazovkou počítača, mobilu, tabletu či televízie môžeme prirovnať ku konzumácii nezdravého jedla. Malé množstvo nespôsobí žiadnu pohromu, no pravidelný príjem môže mať vážne následky na zdravotný stav. Dobrou správou je, že rodičia môžu takto strávený čas kontrolovať a zároveň môžu určiť, čo bude dieťa na obrazovke sledovať. Vedomý a proaktívny prístup rodičov je nevyhnutný.
Žiarenie televízora a zdravie očí a spánku: Prečo je opatrnosť na mieste
Vplyv žiarenia televízora riešia najmä rodičia detí, aj napriek tomu, že nikdy nebola lekársky potvrdená skutočnosť, že jeho pozeranie dieťaťu poškodzuje zrak priamo a nevratne. Avšak, televízor vysiela elektromagnetické žiarenie, ktoré môže spôsobiť bolesti hlavy, poruchy imunitného systému a znižuje koncentráciu. Škodí najmä batoľatám, tehotným ženám a ľuďom so zníženou imunitou, ktorí sú citlivejší na vonkajšie vplyvy.
Podstatným rozdielom medzi klasickým televízorom a novými typmi obrazoviek je zmena vzdialenosti pri jej pozeraní. Staršie typy obrazoviek sme boli schopní pozerať z väčších vzdialeností, naproti tomu k novším typom sa vzdialenosť zmenšila, čo zvyšuje potenciálnu expozíciu. Do priameho kontaktu by sa nemali dostať hlavne najmenšie deti, ktoré patria k najrizikovejším skupinám. Mali by ste sa vyhýbať pozeraniu pri zhasnutom svetle, nakoľko oči sa tým mnohonásobne viac zaťažia ako pri bežnom dennom svetle, pri ktorom je jas obrazovky a okolitého svetla vyrovnaný. V tme je kontrast príliš silný a oči sa musia viac namáhať, čo vedie k ich únave a potenciálnym problémom.
Žiadna štúdia neuvádza odporučené časové rozmedzie, ako dlho pozerať televízor z hľadiska zraku, pretože všetko záleží na jedincovi a jeho citlivosti. Alarmujúci je však pocit unavených a tzv. suchých očí, ktorému môžete predísť častejším žmurkaním, oblažujúcim samotné oko o potrebnú vlhkosť. Alebo sa odporúča používať špeciálne kvapky, napríklad aj pri práci s počítačom, kde sa pocit suchého oka môže tiež dostaviť. Samotné oko sa viac unavuje pri sledovaní farebného obrazu ako čiernobieleho, pretože šošovka oka musí reagovať na každú farbu zvlášť, čo predstavuje pre zrak väčšiu námahu. Pre najmenšie deti je preto dôležité minimalizovať akúkoľvek záťaž na zrakový systém.
Globálne usmernenia Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) pre pohyb, spánok a obrazovky
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vydala vôbec prvú sériu svojich usmernení zaoberajúcu sa tým, koľko by sa deti do päť rokov mali hýbať, spať a pozerať televíziu či sledovať programy na internete. Tieto smernice sú kľúčové pre prevenciu chorôb vo vyššom veku a pre podporu zdravého životného štýlu od útleho detstva.
Podľa najnovších smerníc WHO:
- Deti mladšie než dva roky by nemali tráviť žiaden čas pred obrazovkami.
- Sedenie a pozeranie programov v televízii či na mobilných zariadeniach by mali deti vo veku dva až štyri roky obmedziť na maximálne hodinu denne.
- Expertka WHO v oblasti verejného zdravia Juana Willumsenová zdôraznila, že v tomto veku je pre deti dôležitejšia interakcia s tým, kto sa o ne stará, čo je kritické pre ich kognitívny a sociálny vývoj.
WHO tiež odporúča, aby novorodenci spali najmenej 17 hodín denne. Tento čas majú postupne, až do veku troch rokov, skracovať na desať hodín denne, pričom dostatok kvalitného spánku je nevyhnutný pre rast a vývoj mozgu. Fyzická nečinnosť bola identifikovaná ako jeden z hlavných rizikových faktorov v súvislosti s celosvetovou úmrtnosťou a tiež ako prispievateľ k zvyšovaniu nadváhy i obezity. Tieto komplexné usmernenia zdôrazňujú, že čas pred obrazovkou nie je izolovaný problém, ale súčasť širšieho kontextu detského zdravia a vývoja, kde majú pohyb, spánok a interakcia zásadný význam.
4 Signs of Autism in a Newborn
Prečo sú obrazovky pre najmenších nevhodné: Mýtus vzdelávania a realita vývoja mozgu
Štatistiky ukazujú, že 92 percent 1-ročných detí už malo kontakt s mobilom, tabletom alebo televízorom, čo je v rozpore s odporúčaniami odborníkov. Odborníci odporúčajú, aby deti mladšie ako 18 mesiacov nemali prístup k obrazovkám, a deti staršie ako 18 mesiacov by mali sledovať televíziu alebo hrať mobilom len v malých dávkach a pod dohľadom.
Prečo sú obrazovky pre deti v ranom veku zlé? Jednoducho povedané, obrazovkové médiá vrátane televízie, „vzdelávacích“ videí, hier a elektronických kníh v telefónoch alebo tabletoch nepodporujú včasné vzdelávanie a rozvoj mozgu tak efektívne ako reálne interakcie. Počas prvých dvoch rokov života prechádzajú deti obrovskými pokrokmi v kognitívnych, jazykových, motorických a sociálno-emocionálnych schopnostiach. Najlepšie im to ide vtedy, keď majú možnosť skúmať okolie a byť v priamom kontakte so svetom a ľuďmi okolo seba, nie prostredníctvom televízie či mobilov, ktoré ponúkajú len dvojrozmernú a pasívnu skúsenosť.
Aj keď sa zdá, že nejaká televízna relácia, aplikácia alebo hra majú vzdelávacie posolstvo, pre najmenších to nie je podpora rozvoja mozgu v plnom zmysle. Deti mladšie ako 18 mesiacov nechápu, ako digitálne symboly na obrazovke súvisia so skutočným svetom, takže si z obrazovky nedokážu vziať zmysluplné informácie, ktoré by mohli efektívne aplikovať v reálnom živote. Navyše, čas strávený pred obrazovkou môže negatívne ovplyvniť rozvoj jazyka, čítania a krátkodobej pamäte. A ako sme už uviedli, môže veľmi ľahko narušiť spánok a schopnosť dieťaťa sústrediť sa, čo sú kritické faktory pre ich celkový zdravý vývoj. Jedinou výnimkou sú videotelefonáty s rodinným príslušníkom, ktorého dieťa nemôže vidieť osobne. Samozrejme, ani to nie je plnohodnotná náhrada osobného kontaktu a malo by sa k tomu pristupovať s mierou a za aktívnej účasti dospelého.
Praktické rady pre rodičov: Zabavte dieťa bez obrazovky a nastavte inteligentné limity
Ak si potrebujete oddýchnuť od nosenia dieťaťa alebo ho zabaviť, kým pripravíte večeru alebo sa osprchujete či vybavíte poštu, nemusíte mu automaticky vložiť do ruky mobil ani zapnúť telku. Existuje mnoho alternatívnych spôsobov, ako dieťa zabaviť a zároveň podporiť jeho vývoj. Uložte ho do kresla alebo na deku s niekoľkými hračkami na miesto, z ktorého vás bude vidieť a vy tiež budete vidieť na dieťa. Hračka, s ktorou môže dieťa manipulovať, dotýkať sa jej, či skúmať jej vlastnosti, poskytuje oveľa hlbšiu a zmysluplnejšiu stimuláciu ako pasívne sledovanie obrazovky.
Odkedy môžu deti sledovať televíziu a tráviť čas na mobile? Ideálne je nepoužívať tieto vymoženosti do veku 2 roky. U detí od 2 do 5 rokov by sme mali používanie médií obmedziť na maximálne hodinu denne. Ak chceme, aby si dieťa zobralo z videného ponaučenie, treba s ním o tom hovoriť. Takže ideálne je, keď aj rodič sleduje obsah videného a debatou s dieťaťom ho priblíži skutočnosti, pomôže mu spracovať informácie a prepojiť ich s reálnym svetom.
Ako nastaviť limity a posilniť zdravý vzťah s médiami? Akonáhle dovolíme dieťaťu objavovať svet obrazoviek, musíme sa pripraviť na to, že ich bude čoraz viac požadovať. Zdravý vzťah s médiami môžeme posilniť výberom kvalitných programov, aplikácií a nastavením inteligentných limitov.
- Program vyberajte starostlivo: Najlepšie sú krátke, jemné programy alebo aplikácie určené pre najmenších, ktoré podporujú interakciu. Vždy sa vopred zoznámte s obsahom a sledujte reakcie dieťaťa, aby ste sa uistili, že je preň vhodný.
- Rozprávajte sa s ním o tom, čo vidí: Spoločné sledovanie programu či aplikácie podporuje konverzáciu, ktorá dieťaťu pomôže lepšie využiť čas strávený pred obrazovkou a porozumieť súvislostiam.
- Spálňa bez techniky: Udržujte mobily, tablety, notebooky i televízor mimo spálne a vyhýbajte sa ich sledovaniu hodinu-dve pred spaním. Tým sa zabezpečí pokojné prostredie pre kvalitný spánok.
- Nikdy nenechávajte televízor zapnutý ako kulisu: Mnohí nechávajú televízor zapnutý ako kulisu vždy, keď sú doma, i keď program priamo nesledujú. Takýto zvyk pôsobí rušivo a odrádza od interakcie medzi ľuďmi v domácnosti, narúša schopnosť sústrediť sa a pasívne vystavuje dieťa nevhodným podnetom.
- Podporujte iné činnosti: Nenastavujte čas strávený pred obrazovkou ako plánovanú, primárnu aktivitu. Namiesto toho plánujte aktívnu hru, prechádzku vonku, kreatívnu zábavu, čítanie kníh a reálne sociálne interakcie.
- Médiá nie sú cumlík: Vyhnite sa používaniu médií ako prostriedku na upokojenie alebo odvedenie pozornosti dieťaťa od jeho emócií. Namiesto toho sa snažte porozumieť jeho potrebám a reagovať na ne empaticky.
Psychologický pohľad: Ako batoľa vníma televíziu a potenciál stimulácie
Dieťa je od narodenia súčasťou rodiny, zúčastňuje sa väčšiny aktivít, trávi so svojimi blízkymi všetok svoj čas, a tak sa prirodzene dostane k rodinnej pohode pred televíziou. Na začiatku len ako pasívny poslucháč diania naokolo, no vo veku batoľaťa, keď už samé vníma všetko naokolo, chce aj ono nazrieť do čarovného sveta televízie. Pozeranie televízie je v rodine sociálnou udalosťou a interakciou jednotlivých jej členov. V takomto prípade aj malé dieťa pochopí tento aspekt sledovania televízie v rodinnom prostredí a chce sa na ňom zúčastňovať.
Batoľa berie televíziu ako hračku. Pre malé dieťa je pozeranie TV procesom nácviku na sociálne pozitívne návyky ako hranie sa s hračkou, umývanie zubov, ktoré robia postavy v televíznom príbehu. Dieťa tieto aktivity chce napodobňovať a rado ich napodobňuje. Je to spôsob prirodzeného sociálneho učenia, ktorý je malým deťom blízky. Malé dieťa má pri televízii emocionálne reakcie kontaktu ako mávanie na postavičky a pozdravy (ahoj). Taktiež vyjadruje svoje emócie či kopíruje tie, ktoré vidí, ako napr. strach a ľútosť, ak niekto spadol, snahu o pomoc, radosť, ak sa niekto smeje (napr. tváre prebúdzajú v deťoch smiech). Môžeme hovoriť o primeraných emocionálnych reakciách kontaktu, ktoré dieťa pri televízii zažíva a mali by sme ich ako rodičia podporovať, avšak s vedomím, že ide o pasívnu interakciu.
Môže dieťa televízia stimulovať vo vývoji? Zrakom prijímame až okolo 90% informácií zo svojho okolia. Stimulácia vizuálnymi podnetmi má veľký význam už od raného detstva pri udržaní aktivácie, pretože je dostupná veľmi ľahko. Dieťa sa vďaka zraku relatívne rýchlo oboznamuje s tým, čo sa okolo neho deje. Už malé dieťa vníma vzdialenosť, tvar, farebnosť predmetov, zaujíma ho sledovať pohyb. Vďaka zraku spoznáva seba a svoje prejavy, následne ich tak môže koordinovať.
Sluch je zmyslom, ktorý sa začína rozvíjať už v prenatálnom období. Po narodení sa významne podieľa na rozvoji sociálnej interakcie, reči a myslenia. Malé dieťa rozlišuje lepšie vysoké zvuky a uprednostňuje ľudský hlas pred iným zvukovým podnetom. Schopnosť lokalizovať zdroj zvuku sa objavuje v 3. mesiaci. Ak zvuky vychádzajú z televízie alebo na dieťa niekto zavolá, pri správne napredujúcom vývine sluchového vnímania sa dieťa za zdrojom zvuku otočí, reaguje naň. Pribúdajúcimi mesiacmi dieťa vníma i zvuk tichší. Postupne sa u neho rozvíja porozumenie slovám jazyka, v ktorom sa naň hovorí. Jednoduchým slovám vie dieťa porozumieť už okolo 8. mesiaca. Pred dovŕšením prvého roka samo produkuje jednoduché slová s významom. Dieťa pri vnímaní určitého objektu oddelí tento objekt od množstva iných, ktoré súčasne alebo následne pôsobia na jeho nervovú sústavu. Veľkú úlohu v procese vnímania majú skúsenosti. S nadobúdaním skúseností začína dieťa vnímať komplexne - vzniká koordinovaná zmyslová činnosť. Do týchto jeho skúsenosti zapadajú aj vizuálne a sluchové vnemy, ktoré mu môže ponúknuť pozeranie televízie, avšak je kľúčové, aby tieto vnemy boli primerané a nesuplovali aktívne učenie sa z reálneho sveta.
Primeraný čas a vhodný obsah: Kvalita nad kvantitou je zásadná
Všetko s mierou platí v tomto prípade rovnako ako všade. Je dôležité, koľko času denne trávi batoľa pred televíziou a aký program sleduje. Ak sleduje televíziu cca pol hodinu, v lepšom prípade len v krátkych sekvenciách 2-4 minútových príbehov, v primeranom tempe, ktoré je dieťa schopné vnímať, tak to pre neho môže byť prínosom a nezaťažuje ho.
Ak je to odborne a s rešpektom na detského diváka pripravený a kontrolovaný program, je sledovanie takého programu pre dieťa vhodné, rozvíjajúce a dokonca povzbudzujúce jeho vývoj. Takouto stanicou je napr. slovenská televízia ducktv, ktorá spĺňa všetky parametre vyhovujúce batoľaťu, zameriava sa na krátke sekvencie, pomalé tempo a stimuláciu zmyslov. Samozrejme, nedá sa povedať, že dieťa, ktoré sleduje televíziu denne menej ako hodinu a ktorému sa v nasledujúcom dennom čase rodičia starostlivo venujú - čítajú s ním knihy a hrajú sa - by malo nejakým spôsobom ohrozený vývoj. Horšie je to však v prípade, že čas strávený pri televízii supluje čas, ktorý mohlo stráviť s rodičom pri knihách či hračkách a tento čas už neskôr počas dňa nedostane.
Podľa slovenského prieskumu z roku 2007 až 37 % detí na Slovensku trávi pred televíznou obrazovkou v priemere 1,5 až 3 hodiny denne. Takmer 35 % detí sleduje televíziu menej než 1,5 hodinu denne, ale až 22 % detí trávi pred televízorom viac ako 3 hodiny denne. Z výsledkov prieskumu taktiež vyplýva, že slovenskí rodičia dovoľujú svojim deťom sledovať televíziu prakticky hneď po narodení, pričom viac ako tretina rodičov (36 %) im to dovoľuje už od 2 rokov. Keďže od prieskumu už ubehlo niekoľko rokov a nový výskum sa nerealizoval, aktuálne čísla nemáme k dispozícii, no na základe skúsenosti a odhadu trhu však predpokladáme, že tieto čísla zostali buď rovnaké, alebo dokonca že narástli s rozmachom digitálnych zariadení. Nemyslíme si, že by to rodičia robili bez rozmyslu a nekontrolovane. Práve pri skupine tých najmenších detí má rodič šancu celý proces pozerania televízie riadiť a o tom, čo a kedy bude dieťa vidieť, aj plne rozhodovať.
Charakteristiky vhodného televízneho programu pre batoľatá
Aké parametre má mať televízny program pre batoľatá? Deti by mali sledovať programy určené pre deti, u malého batoľaťa to platí obzvlášť. Tieto televízne programy by mali byť navrhnuté tak, aby podporovali ich vývoj, nie aby ho brzdili.
Vhodné televízne programy by mali:
- Stimulovať komunikačné zručnosti: Podnecovať dieťa k pokusom o napodobňovanie zvukov, slov a interakcií.
- Rozvíjať všetky zmysly, a to zrakové, sluchové, priestorové funkcie: Obsah by mal byť vizuálne bohatý, ale nie preplnený, s jasnými farbami a tvarmi.
- Vhodný televízny obsah rozvíja detský cit pre farby, diferenciáciu tvarov, obrazov i priestoru: Pomáha deťom učiť sa rozpoznávať a rozlišovať rôzne objekty a ich vlastnosti.
- Na dieťa pozitívne vplývajú aj zvuky, ako aj jemný ľudský hlas a detský smiech: Tieto prvky podporujú pozitívne emocionálne reakcie a sociálne učenie.
- Vhodná je jemná hudba, ktorá môže byť napr. v pozadí príbehov a podčiarkuje dej: Malé dieťa uprednostní túto jemnú hudbu pred inými, hlasnými a chaotickými zvukmi, čo pomáha udržiavať pokojnú atmosféru.
- Uprednostniť animácie, ktoré pomáhajú aj procesu postupného zvyšovania detskej citlivosti na vnímané objekty, a taktiež na vzrastanie počtu ním vnímaných objektov: Animácie s jasnými a pomaly sa meniacimi scénami umožňujú dieťaťu spracovať vizuálne informácie bez preťaženia. Dieťa pri vneme určitého objektu musí tento objekt oddeliť od množstva iných, ktoré súčasne alebo následne pôsobia na jeho nervovú sústavu a kognitívne procesy ako myslenie, pamäť a pozornosť. Kvalitné animácie s jednoduchou grafikou a pomalým tempom môžu tento proces podporiť.
Interaktívna komunikácia dieťaťa v súvislosti s pozeraním TV
Odporúča sa podporovať aktívnu komunikáciu malých detí s dianím na televíznej obrazovke, čo môže prispieť k zlepšeniu porozumenia a angažovanosti. Táto aktívna komunikácia sa naplno rozvíja u detí počas sledovania televízie, kedy si napríklad dieťa snaží mávať na postavičky, odpovedať im jednoduchými zvukmi alebo slovami, či napodobňovať ich gestá a výrazy. Rodič by mal byť v tomto procese aktívnym partnerom, klásť dieťaťu otázky, komentovať dianie na obrazovke a spájať ho s reálnym svetom. Tým sa aj pasívne sledovanie môže premeniť na aktívnejšiu a potenciálne prínosnejšiu skúsenosť, hoci stále s vedomím, že najlepšie učenie prebieha v priamej interakcii s ľuďmi a trojrozmerným svetom.
tags: #televizor #pre #9 #mesacne #dieta