Tehotenstvo je obdobím radostného očakávania, ale prináša so sebou aj množstvo zmien v tele ženy. Jednou z možných komplikácií, ktoré sa môžu počas gravidity objaviť, je tehotenská cukrovka - odborne nazývaná gestačný diabetes mellitus. Ide o stav, kedy sa počas tehotenstva zvýši hladina cukru v krvi nad normálne hodnoty. Hoci po pôrode zvyčajne odznie, neliečená môže predstavovať riziko pre matku i dieťa. Tehotenská cukrovka je porucha metabolizmu cukrov, ktorá sa prvýkrát objaví počas tehotenstva. Charakterizuje ju zvýšená hladina glukózy v krvi, teda hyperglykémia. Je relatívne časté ochorenie spojené s poruchou hospodárenia s krvným cukrom.
Čo je tehotenská cukrovka a prečo vzniká?
Gestačný diabetes mellitus definujeme ako cukrovku, ktorá prvýkrát vznikla a bola zistená počas tehotenstva. Nejde teda o pregestačný diabetes - cukrovku 1. alebo 2. typu, ktorou žena trpela už pred otehotnením. Tehotenská cukrovka (gestačný diabetes mellitus) je typ cukrovky po prvýkrát zistenej počas tehotenstva, ktorá po pôrode, či v priebehu šestonedelia spontánne odoznie. Tento stav postihuje približne v 3 až 5 % gravidít, pričom podľa niektorých údajov postretne zhruba 13 % tehotných žien. Za nárastom počtu týchto žien stoja viaceré faktory.
Vzniká v dôsledku hormonálnych zmien, ktoré sprevádzajú tehotenstvo a ktoré ovplyvňujú účinnosť inzulínu - hormónu zodpovedného za reguláciu cukru v krvi. Placenta produkuje hormóny, ktoré zvyšujú rezistenciu na inzulín, hormón produkovaný pankreasom, ktorý umožňuje glukóze vstup do buniek. Významnú úlohu zohrávajú hormonálne zmeny a zvýšené nároky na organizmus počas tehotenstva. Táto porucha vzniká ako kombinácia dvoch faktorov. Prvým faktorom je znížená citlivosť tkanív v tele na pôsobenie inzulínu, odborne nazývaná inzulínová rezistencia. Druhým faktorom je nedostatočnosť podžalúdkovej žľazy (pankreasu) produkovať dostatočné množstvo inzulínu. Toto množstvo je v tehotenstve prirodzene zvýšené. Taktiež, počas tehotenstva sa vytvára množstvo hormónov a látok, ktoré pôsobia proti účinku inzulínu a teda znižujú citlivosť tkanív na pôsobenie inzulínu a ako následok zvyšujú hladinu cukru v krvi. Hladina týchto tehotenských hormónov sa zvyšuje postupne počas tehotenstva a preto sa cukrovka diagnostikuje zvyčajne v druhom trimestri. Najčastejšie sa tehotenská cukrovka objavuje medzi 24. a 28. týždňom tehotenstva, no môže vzniknúť aj skôr.
Príznaky a rizikové faktory pre matku
Cukrovky v tehotenstve sa právom obáva každá žena, ktorá je v očakávaní. Mnohokrát tehotenská cukrovka často prebieha bez príznakov. V skutočnosti býva tehotenská cukrovka zvyčajne bezpríznaková. Zistí sa pri laboratórnom vyšetrení. Dnes už každá budúca mamička podstupuje v ordinácii svojho lekára vyšetrenie, ktoré odhaľuje tehotenský diabetes. Zisťuje sa, či má zvýšenú hladinu cukru v krvi, ktorá sa vyskytne v tehotenstve prvýkrát a po pôrode spravidla odoznie. Prejaví sa iba vtedy, ak sú hodnoty cukru v krvi vysoké. Dlhší čas neliečená cukrovka s dlhotrvajúcou vysokou hladinou krvného cukru sa môže prejaviť častým močením, väčším objemom moču, smädom, zvýšenou únavou, častejšími infekciami (najmä kvasinkovými zápalmi v pošve, v zhyboch kože) a horším hojením rán. Okrem cukru v krvi (glykémia), môžu byť tiež príznaky tehotenskej cukrovky cukor v moči (glykozúria), môže mať väčší smäd než obvykle a s tým súvisí aj častejšie močenie.
Zvýšený smäd a časté močenie sú časté, pretože zvýšená hladina cukru v krvi môže spôsobiť, že obličky budú viac pracovať na tom, aby glukózu z krvi odfiltrovali a dostali ju močom von. Príčinou častého močenia je cukor, ktorý sa pri vyššej hladine v krvi dostáva vo väčšej miere tiež do moču a „strháva“ so sebou vodu, organizmus sa odvodňuje, čo sa pociťuje ako smäd. Opakujúce sa infekcie sú tiež možným príznakom, nakoľko cukrovka môže oslabiť imunitnú odpoveď tela, vďaka čomu sú ženy náchylnejšie na infekcie. Únava sa dá veľmi zjednodušene vysvetliť tak, že v krvi síce koluje nadbytok cukru, ale dovnútra buniek sa ho dostáva málo a bunky „hladujú“. Zvýšená náchylnosť na infekcie je spôsobená poruchou imunity a tiež tým, že cukor sa vo väčšej miere dostáva aj do telesných sekrétov. Strata hmotnosti pri zachovanej chuti do jedla nie je bežným príznakom tehotenskej cukrovky, v skutočnosti je počas tehotenstva typickejší prírastok hmotnosti.
Rizikovou skupinou sú predovšetkým ženy, ktoré trápi obezita alebo majú diabetes v rodine. Je častejšia u žien s nadmernou hmotnosťou alebo obezitou vo veku nad 30 rokov, u žien s vysokým krvným tlakom alebo tehotenskou cukrovkou v rodine a nesie so sebou významné riziká, ako je predčasný pôrod, preeklampsia alebo napríklad nutnosť vykonať cisársky rez. Medzi rizikové faktory patria aj vysoký cholesterol, syndróm polycystických vaječníkov, porucha tolerancie glukózy, hyperglykémia nalačno, nedostatočná fyzická aktivita, vek rovný alebo vyšší ako 45 rokov. Mnohokrát sa rozvoj cukrovky tiež pripisuje nadmernej konzumácii sladkých jedál. Cukrovka v tehotenstve sa spája s väčším rizikom preeklampsie a eklampsie. Pre matku predstavuje tehotenská cukrovka zvýšené riziko v podobe infekcií, vysokého krvného tlaku, preeklampsie alebo pôrodného poranenia.
Komplexná diagnostika tehotenskej cukrovky
Vzhľadom na to, že je tehotenská cukrovka spojená so závažnými rizikami pre matku aj pre plod a nemá často špecifické príznaky, vyšetruje sa u všetkých tehotných. Vyšetrenie tehotenskej cukrovky má dve fázy.
Prvé vyšetrenie prebehne do 14. týždňa tehotenstva. V prvom trimestri robí gynekológ štandardne odbery žilovej krvi na vyšetrenie spolu s ostatnými testami. Tento odber sa robí nalačno, čo znamená cez noc nič nejesť a piť len čistú vodu alebo nesladený čaj. Dodržanie je veľmi dôležité, pretože v opačnom prípade by došlo k skresleniu výsledkov testu. Hladina cukru v krvi ráno nalačno by mala byť zvyčajne nižšie ako 5,5 mmol/l. Nalačno sú jej hodnoty 3,5 až 5,6 mmol/l. V prípade, že sa zistí hodnota 5,1 mmol/l alebo viac, je odber opakovaný v iný deň. Pokiaľ sa opakovane zistí vyššia hodnota, je tehotná odoslaná na diabetológiu, kde jej bude zabezpečená starostlivosť. Ak je hodnota nalačno nižšia než 5,1 mmol/l, je v norme a žena podstúpi ďalšie vyšetrenie v druhom trimestri. Ak je hodnota medzi 5,1 - 6,9 mmol/l, vykoná sa ďalší kontrolný test čo najskôr, ale v iný deň.
U žien s vysokým rizikom vzniku tehotenskej cukrovky (tehotenská cukrovka v rodinnej anamnéze, obezita, vek nad 35 rokov, hypertenzia, anamnéza preeklampsie, pôrod plodu nad 4000 g, opakované spontánne potraty, pôrod mŕtveho plodu, nadhmotnosť (Body Mass Index ≥ 25 kg/m2), diabetes u najbližších príbuzných - rodič, súrodenec, dieťa, predchádzajúci pôrod dieťaťa s hmotnosťou nad 4 kg, tehotenská cukrovka v predošlom tehotenstve, vysoký krvný tlak alebo iné kardiovaskulárne ochorenie, vysoký cholesterol, syndróm polycystických vaječníkov, porucha tolerancie glukózy, hyperglykémia nalačno, nedostatočná fyzická aktivita, vek rovný alebo vyšší ako 45 rokov) sa tento test vykonáva už na začiatku tehotenstva a aj napriek negatívnemu výsledku by sa mal opakovať medzi 24.-28. týždňom gravidity.
Gestačný diabetes: Prečo sú všetky ženy testované, ako sa s ním zaobchádza a čo to znamená pre dieťa?
Druhá testovacia fáza prebieha medzi 24. a 28. týždňom tehotenstva, kedy absolvujú mamičky obávaný záťažový orálny glukozotolerančný test (OGTT). Test na tehotenskú cukrovku sa robí štandardne medzi 24. až 28. týždňom tehotenstva, keď je už hladina tehotenských hormónov dosť vysoká, aby sa prejavil ich účinok na metabolizmus glukózy. Tehotenská cukrovka sa zvyčajne diagnostikuje pomocou orálneho glukózovo-tolerančného testu (OGTT). Tento test prebieha tak, že do ordinácie alebo odberného miesta prídete opäť nalačno. Na test na cukrovku choďte po minimálne 8 hodinovom hladovaní. Od polnoci nič nejedzte a nepite okrem čistej vody. Netreba si dať ani hlt čaju či kávy, radšej pred odberom vypite pohár vody. Lekár by mal ženu upozorniť, že deň pred vyšetrením na tehotenskú cukrovku by mala vylúčiť zvýšenú fyzickú aktivitu a tri dni vopred dodržiavať svoju zvyčajnú diétu bez významného obmedzovania svojich zvyklostí. Pred odberom musí žena 8 hodín hladovať a piť len čistú vodu. Je dôležité, aby tehotná bola poučená o tom, že niektoré lieky treba užívať až po vykonaní testu na tehotenskú cukrovku (hydrokortizón, progesterón, tyroxín).
Najprv sa odoberie krv nalačno a potom pacientka vypije roztok s glukózou (75 g), ktorý sa môže dochutiť šťavou z citróna. Následne vypijete v priebehu 3-5 minút 75 g glukózy, ktorá je rozpustená v 300 ml vody. Niektoré ordinácie už ponúkajú ochutené roztoky, takže zážitok z nadmernej sladkej chuti nie je tak nepríjemný. Ďalšie odbery krvi prebehnú za 60 a následne za 120 minút po vypití glukózovej vody. Po celý čas testu je veľmi dôležité zostať sedieť. Po celý čas by mala pacientka sedieť a nerobiť žiadnu fyzickú aktivitu, keďže by sa tak mohli meniť výsledky testu. Fyzická aktivita by skreslila výsledky testu, ktoré by potom mohli byť „falošne“ v norme. Až potom je možné normálne sa najesť a napiť.
Normy pre hladinu krvného cukru sú v tehotenstve prísnejšie. Normálna hladina krvného cukru nalačno je do 5,1 mmol/l a pri oGTT do 10,0 mmol/l za 60 minút a do 8,5 mmol/l za 120 minút. Pokiaľ je výsledok negatívny, nalačno je hladina cukru nižšia ako 5,1 mmol/l, po hodine nižšia ako 10,0 mmol/l a po dvoch hodinách sa nachádza pod hodnotou 8,5 mmol/l, žena nemá tehotenskú cukrovku. Ak má pacientka zvýšenú niektorú z týchto hodnôt nad normu, hovoríme o tehotenskej cukrovke. Počas tehotenstva sa tento test už neopakuje. Pacientka by mala byť následne sledovaná a liečená v diabetologickej ambulancii. Kým u bežnej populácie sa hladiny označujú len ako porucha tolerancie glukózy, v tehotenstve sa tento stav už hodnotí ako tehotenská cukrovka. Vyšetrením moču sa dá zistiť prítomnosť cukru v moči. Cukor do moču prestupuje, ak sú hodnoty v krvi nad 10,0 mmol/l. Pri vyšetrení sa zisťuje predovšetkým prítomnosť bielkovín a cukru v moči. Je to orientačné vyšetrenie. V prípade, že sa cukor alebo bielkoviny v moči objavia, vyžadujú sa ďalšie vyšetrenia. Zo samotného nálezu cukru v moči nie je možné konštatovať cukrovku, vždy treba vyšetriť hladinu cukru v krvi. Ak sú výsledky glukózotolerančného testu, ktorý označujeme aj ako OGTT, v norme, potom nejde o cukrovku a cukor v moči sa hodnotí ako tzv. renálna glykozúria.
Dopad tehotenskej cukrovky na dieťa: Potenciálne riziká a komplikácie
Neliečená tehotenská cukrovka môže ohroziť matku aj plod. Zvýšené množstvo glukózy v krvi prestupuje placentou do krvného obehu dieťaťa. Glukóza, ktorá koluje v krvi, prechádza placentou do krvného obehu dieťaťa a ukladá sa do jeho tukových zásob. Dieťa zvýši tvorbu vlastného inzulínu, lebo v čase, keď sa tehotenská cukrovka objavuje, má vyvinutú vlastnú podžalúdkovú žľazu. Zvýšená hladina inzulínu udržuje jeho hladinu cukru v norme. Cukrovku má matka, a nie dieťa v maternici.
Cukor je zdrojom energie a inzulín je rastový hormón, preto dieťa rýchlejšie rastie a priberá na váhe. Zväčšujú sa jeho zásoby tuku, rastú svaly a kosti. Pôrodná váha takýchto detí býva 4,0 kg a viac, čo je odborne nazývaná makrozómia plodu. Pri klasickom pôrode môžu nastať komplikácie ako natrhnutie hrádze, zlomenina kľúčnej kosti alebo poranenie ramienok. Pri normálne vedenom pôrode takéhoto dieťaťa hrozí poranenie ramienok, zlomenina kľúčnej kosti a u matky väčšie pôrodné poranenie hrádze. Veľkosť dieťaťa je možné sledovať počas tehotenstva pomocou ultrasonografických vyšetrení u gynekológa a ak dieťa trpí makrozómiou je väčšinou odporúčaný cisársky rez. V týchto prípadoch sa odporúča pôrod cisárskym rezom.
Problémom je fakt, že dieťa je síce veľké, ale jeho vnútorné orgány stále nie sú dostatočne vyvinuté. Dieťa môže mať problémy s dýchaním, trpieť poruchami srdcového rytmu a tiež je často ohrozené hypoglykémiou (znížený obsah cukru v krvi). Závažná hypoglykémia sa môže prejavovať poruchami vedomia a kŕčmi. Bábätko je v prvých dňoch po pôrode tiež ohrozené hypoglykémiou - t. j. zníženým obsahom cukru v krvi. Deti narodené matkám s tehotenskou cukrovkou majú zvýšené riziko nízkej hladiny cukru v krvi po narodení. Bolo totiž zvyknuté na zvýšený prísun cukru od matky, ale prestrihnutím pupočnej šnúry sa tento prístup náhle končí. Hladina inzulínu v jeho tele je zvýšená a spôsobí náhly pokles hladiny cukru v krvi. Výsledkom býva nízka hladina cukru v krvi po narodení, ktorá nerobí dobre ani dospelému mozgu.
Deti narodené matkám s tehotenskou cukrovkou majú v dôsledku nezrelosti pľúc vyššie riziko vzniku syndrómu respiračnej tiesne, odborne nazývaného syndrómu dychovej tiesne. Takéto deti môžu trpieť aj horším priebehom novorodeneckej žltačky. U detí narodených matkám s tehotenskou cukrovkou je zvýšené riziko žltačky v dôsledku zvýšenej hladiny bilirubínu v krvnom obehu a nezrelosti pečene. Najzávažnejšou komplikáciou nedostatočne liečenej cukrovky je úmrtie plodu v maternici.
Do budúcnosti môžu byť tieto deti ohrozené ďalšími komplikáciami - napr. majú vyššie riziko poruchy mozgových funkcií, syndrómu poruchy pozornosti a hyperaktivity, detskej obezity a v dospelosti tiež cukrovky 2. typu. Deti matiek, ktoré trpeli tehotenskou cukrovkou, majú v ďalšom živote vyššie riziko obezity a cukrovky 2. typu. Nie je pravda, že cukrovka zistená počas tehotenstva zvyšuje riziko vrodených vývojových chýb. Tie vznikajú do 8. týždňa vnútromaternicového vývoja a cukrovka sa objavuje až v neskoršom období, väčšinou v druhej polovici tehotenstva. Pri nesprávnej liečbe cukrovky zistenej počas tehotenstva sa zvyšuje riziko komplikácií.
Základy liečby: Diéta a životný štýl
Ak sa cukrovka potvrdí, diabetológ zváži potrebu liečby. Ak vám zistili tehotenskú cukrovku, váš gynekológ vás odošle na konzultáciu k špecialistovi - diabetológovi. Lekár vás bude sledovať a zváži potrebu liečby. Cieľom liečby tehotenskej cukrovky je dosiahnutie fyziologických hladín glykémií, optimálnych hmotnostných prírastkov matky a fyziologický rast plodu. Kľúčom k správnemu zvládnutiu tehotenskej cukrovky je prísna diabetická diéta a primeraná pohybová aktivita. Dobrou správou je, že väčšina žien zvládne tehotenskú cukrovku len pomocou úpravy životného štýlu. U 90 % tehotných žien stačí upraviť životný štýl - dodržiavať diétu a dostatok pohybu. Niekedy dokonca taká úprava stravy postačí k udržaniu hladiny cukru v norme aj bez liekov.
Diéta pri tehotenskej cukrovke
Jedálniček pri tehotenskej cukrovke nie je žiadna veda a vychádza zo zásad racionálneho stravovania. Diéta: Dôležité je dodržiavať diétu s obmedzeným príjmom sacharidov a pravidelným stravovaním. Zo začiatku sa môže zdať počítanie množstva živín zložité a zdĺhavé, ale pravidlá si rýchlo osvojíte a nájdete si kombinácie, ktoré chutia. Rovnaká úprava stravy sa doporučuje aj pri redukčných diétach a iných typoch cukrovky.
Diéta vyžaduje vylúčenie všetkých potravín a nápojov obsahujúcich jednoduché cukry (monosacharidy), ako sú biely a hnedý cukor (repový a trstinový), med a hroznový cukor. Potraviny s vysokým glykemickým indexom sa vstrebávajú z čreva veľmi rýchlo a pri cukrovke môžu výrazne zvýšiť glykémiu. Neodporúča sa konzumovať sacharózu, glukózu ani fruktózu, ktoré sa často pridávajú do potravín, preto treba čítať etikety výrobkov. Jednoduché cukry sa vyskytujú aj v kečupe, paradajkovom pretlaku, horčici, majonéze, dressingoch, nealkoholickom pive, zaváranej zelenine, ale aj v paštétach, údeninách a instantných produktoch. Snažte sa vydržať až do konca tehotenstva bez čokolády, cukríkov a zákuskov. Urobíte niečo pre svoje zdravie aj pre zdravie svojho nenarodeného dieťaťa. Neodporúčajú sa umelé sladidlá, ktoré sú súčasťou väčšiny „dia“ alebo „light“ výrobkov. Sú to chemické látky, o ktorých vplyve na plod nemáme dosť informácií a môžu byť potenciálne rizikové.
Odporúčaný denný príjem je do 200 g sacharidov, 71 g bielkovín a 28 g vlákniny. Nedostatočný príjem sacharidov (pod 200 g) vedie k tvorbe ketolátok, ktoré pôsobia nepriaznivo na účinok inzulínu. Sacharidy by mali byť komplexné (celozrnné obilniny, zelenina, ovocie). Škroby (polysacharidy) sú obsiahnuté predovšetkým v pečive a ďalších prílohách (zemiaky, ryža, cestoviny atď). Z čreva sa vstrebávajú pomalšie a nezvyšujú glykémiu v takom rozsahu a tak rýchlo ako jednoduché cukry.Príjem bielkovín by mal byť primeraný hmotnosti tela, a ten sa dá ľahko vypočítať podľa rovnice 1kg hmotnosti = 1 g bielkovín. Vlákninu si doprajte v každej porcii jedla a nahraďte ňou časť vašej obvyklej prílohy. Ideálne množstvo vlákniny je 30 g na deň. Jej vhodným zdrojom je čerstvá a fermentovaná zelenina. Tej môžete zjesť, koľko sa vám žiada. Buďte ale pozorné - nálevy sú často sladené cukrom. Ďalším vhodným zdrojom vlákniny sú strukoviny, pšeničné otruby a ľanové semienka. Tehotná žena by mala konzumovať dostatok chudého mäsa, rýb a zdravých tukov.
Jedzte tri hlavné jedlá, desiatu a olovrant rovnomerne, v pravidelných intervaloch počas dňa. Interval medzi jednotlivými jedlami by mal byť dvoj- až trojhodinový. Na raňajky zjedzte menej cukrov (sacharidov), pretože vtedy sa spracúvajú najťažšie. Ak máte rannú nevoľnosť, skúste zjesť niekoľko krekrov či tyčiniek predtým, ako vstanete z postele. Veľmi dôležitá je pravidelnosť a nevynechávanie jedál. Organizmus tehotnej ženy s cukrovkou ťažko zvláda príliš dlhé obdobia bez jedla, preto sa odporúča jesť aj druhú večeru. Pridlhý interval medzi večerou a raňajkami môže viesť k tvorbe ketolátok. Tie sa potom objavia v rannom moči a signalizujú nočné hladovanie. Diéta nesmie viesť k hladovaniu a chudnutiu.
Čerstvé ovocie sa môže konzumovať v primeranom množstve, aj keď obsahuje voľné cukry. Pozor si treba dávať aj na množstvo ovocia, ktoré zjete naraz. Jedzte ho teda radšej po menších dávkach a častejšie, aby vaše telo stihlo spracovať prijaté cukry. Nezabúdajte na pitný režim. Odporúčajú sa neochutené vody, minerálky, nesladené čaje, aj ovocné čaje z vrecúšok. Fľašu vody si môžete dochutiť šťavou z jedného citróna. Nie sú vhodné ovocné sypané čaje pre vyšší obsah sušeného ovocia. Džúsy nie sú vhodné. Mlieko sa počíta do celkového príjmu sacharidov. Káva sa môže piť.
Pohybová aktivita
Nemenej dôležitou súčasťou liečby je aj primeraná pohybová aktivita. Pohyb by mal byť prekonzultovaný s lekárom. Fyzická aktivita je ďalším dôležitým pilierom liečby. Cvičenie: Pravidelná fyzická aktivita pomáha zlepšiť citlivosť na inzulín a udržiavať stabilnú hladinu cukru v krvi. Pohyb spaľuje cukor a znižuje jeho hladinu v krvi. A to je pri tehotenskej cukrovke želaný jav. Ideálna je chôdza, aspoň 30 minút denne bez prestávky. Krátke prechádzky, plávanie alebo tehotenská joga pomáhajú udržiavať hladinu cukru v norme. Ak to nie je možné, snažte sa pohybovať v rámci bežných denných aktivít - nevozte sa, chodievajte čo najviac peši. Ideálne je naplánovať si pohybovú aktivitu na každý deň. Pohyb vaše telo najviac ocení ráno, keď je zložitejšie udržať glykémiu v norme. Chyba je ísť si ľahnúť po raňajkách - tento odpočinok môže viesť k zvýšeniu glykémie.
Pokiaľ nie je vaše telo zvyknuté na cvičenie, vyhnite sa aktívnym tréningom. Nie je úplne jedno, aký pohyb zvolíte. Nemal by byť pri ňom prítomný stres. Behanie okolo detí skúste prestriedať s jogou pre tehotné. Vhodné sú aeróbne aktivity (chôdza, plávanie, jóga pre tehotné) a posilňovanie s vlastnou váhou. Nevhodné športy sú beh, kontaktné športy a adrenalínové športy.
Samokontrola a monitorovanie glykémie
Každá žena s tehotenskou cukrovkou by mala mať glukomer a pravidelne si merať hladinu cukru v krvi. Sama diabetička je doma vybavená glukomerom, aby si mohla priebežne, z pohodlia domova, skontrolovať hladinu cukru v krvi. Spočiátku si meranie vykonávajte každý deň a pokiaľ lekár usúdi, že sú hladiny dlhodobo v norme, je možné počet meraní znížiť. Mamičkám, ktoré si pichajú inzulín, sa doporučuje merať každý deň, 4 - 8 krát. Odporúča sa merať za deň 4 hodnoty - ráno nalačno, 2 hodiny po raňajkách, po obede a po večeri. Počet dní, kedy treba glykémiu merať, odporúča ošetrujúci lekár na základe zhodnotenia klinického stavu.
Sada pre domáce meranie cukru obsahuje glukomer, testovacie prúžky a odberové pero, ktorým si urobíte vpich do prsta a kvapku krvi naberiete do prúžku. Ráno nalačno sú jej hodnoty 3,5 až 5,6 mmol/l. Hladina cukru v krvi ráno nalačno by mala byť zvyčajne nižšie ako 5,5 mmol/l. Tie najdôležitejšie merania sú 1,5 hodiny po jedle s hornou hranicou 7 až 7,4 mmol/l.Cieľom liečby tehotenskej cukrovky je dosiahnuť fyziologické hladiny glykémií, optimálny prírastok hmotnosti matky a fyziologický rast plodu. Gestačná diabetička má za cieľ dosahovať tieto cieľové glykémie: glykémia nalačno menej ako 5,3 mmol/l, glykémie 1 hodinu po jedle menej ako 7,8 mmol/l, glykémia 2 hodiny po jedle menej ako 6,7 mmol/l. Prírastok hmotnosti si žena kontroluje 1x týždenne v ranných hodinách vážením nalačno. V prvých týždňoch po zmene stravovacích návykov môže dôjsť k zníženiu telesnej hmotnosti o 1-2 kg, čo nepredstavuje zdravotné riziko. U obéznych žien sú dokonca žiadúce minimálne váhové prírastky, či malý úbytok na váhe. Na začiatku je vhodné glykemický profil (stanovenie viacerých meraní glykémie počas dňa) merať denne. Ak sa vám darí dosahovať cieľové hodnoty, tak je možné jeho frekvenciu individuálne upraviť (minimum je glykemický profil 1x týždenne). V prípade zachytenia vyšších hodnôt glykémií, ktoré pretrvávajú, informujte svojho diabetológa čo najskôr a nečakajte až do plánovanej kontroly.
Ak je potrebné zistiť hodnoty glykémie počas dlhšieho obdobia, napríklad počas 7 dní, je možné použiť glukózový senzor. Je určený na 24-hodinové nepretržité monitorovanie glykémie. Desiatky pravidelných meraní počas dňa, ktoré pacient nevníma, nahrádzajú doterajšie bolestivé vpichy do prsta. Glukózový senzor na nepretržité meranie hodnôt glykémie - tzv. systém CGMS (Continuous Glucose Monitoring System) je nový progresívny nástroj na efektívny manažment diabetu. Raz za mesiac sa kontroluje pri odbere zo žily hladina tzv. glykovaného hemoglobínu (HbA1c). Je to ukazovateľ toho, ako sa cukrovka liečila za posledných 6 - 8 týždňov. Norma je do 6,0 %. Hodnota verne odráža skutočný stav a nedá sa ovplyvniť zmenou diéty pár dní pred kontrolou, pretože hladina HbA1c sa tak rýchlo nemení. Ak si pacientka meria glykémiu na glukomere a je v norme, ale glykovaný hemoglobín je zvýšený, môže to znamenať, že v deň, keď si pacientka meria glykémiu na glukomere, všetky zásady poctivo dodržuje, ale v ostatné dni už nie je taká dôsledná a často poľavuje v diétnych a režimových opatreniach.
Farmakologická liečba inzulínom
Ak ani diéta a pohyb nepomôžu dostať hladiny cukru do primeraných hodnôt, bude nevyhnutné nasadiť liečbu. V tehotenstve sa cukrovka lieči iba inzulínom. Niekedy napriek dodržiavaniu tejto liečby sú hodnoty glykémie vyššie, než je norma. V tomto prípade je nevyhnutná liečba inzulínom. Inzulín je v tele prirodzená látka. Neprestupuje placentou a pôsobí iba v tele matky. V priebehu tehotenstva spotreba inzulínu stúpa, preto je veľmi dôležité pravidelne hladiny cukru kontrolovať a dávky upravovať. Niekedy aj napriek veľkej snahe budúcej mamičky diéta a pohyb nestačí. Je potrebné začať liečbu inzulínom, treba ho organizmu dodať, pretože mu chýba a výrazne pomáha zdravému vývinu dieťaťa.
Pre liečbu inzulínom sa lekár rozhodne vtedy, ak bola glykémia po jedle opakovane vyššia ako 7,0 mmol/l alebo bola nalačno vyššia ako 5,6 mmol/l. Inzulín sa aplikuje do podkožia pomocou inzulínového pera. Ovládanie inzulínového pera alebo predplneného pera je celkom jednoduché. Ihla na podávanie inzulínu je veľmi tenká a podanie inzulínu vôbec nebolí. Potvrdzujú to aj pacienti, ktorí dlhodobo odmietali liečbu inzulínom. Pero s inzulínom, ktorý sa podáva, si pacientka nosí so sebou. Inzulín je stabilný 30 dní pri izbovej teplote.
Inzulín používaný v liečbe cukrovky je dvojakého druhu: krátkodobo pôsobiaci (tzv. rýchly, označuje sa aj ako bolusový inzulín) a dlhodobo pôsobiaci (tzv. dlhý inzulín, niekedy sa označuje ako bazálny inzulín).
- Krátkodobo pôsobiaci inzulín: Tiež nazývaný denný inzulín, sa aplikuje cez deň pred hlavnými jedlami. Ide o humánny inzulín alebo krátkodobo pôsobiaci inzulínový analóg. Humánny inzulín sa podáva 30 minút pred jedlom, jeho hladina pomalšie stúpa a nedosahuje také vrcholové koncentrácie, aby sa jeho účinok prekryl s hladinou cukru, ktorá stúpa po jedle. Krátkodobo pôsobiaci inzulínový analóg sa podáva tesne pred jedlom, ale môže sa podať aj tesne po jedle. Dodáva flexibilitu v stravovaní. Jeho účinok trvá kratšie a je pri ňom aj menšie riziko hypoglykémie. Najlepším miestom na aplikáciu je podkožie brucha, odkiaľ sa najrýchlejšie vstrebáva. Slúži na spracovanie cukrov v jedle - jeho dávka je nastavená tak, aby glykémia po jedle (meraná 2 hodiny po dojedení) bola v norme, ideálne medzi 6,0 - 7,0 mmol/l.
- Dlhodobo pôsobiaci inzulín: Tiež nazývaný „depotný“, „bazálny“ či „nočný“ inzulín, sa aplikuje väčšinou raz denne, najlepšie okolo 22. hodiny. Jeho podanie nezávisí od druhej večere. Po jeho podaní sa nemusí a nemá jesť. Inzulín sa podáva preto, aby znížil hodnotu cukru v krvi v noci a potlačil tvorbu cukru v pečeni počas noci. Je nutný v prípadoch, keď je prítomná zvýšená glykémia nalačno. Vhodným miestom vpichu je podkožie stehna, odkiaľ sa pomaly vstrebáva. Jeho účelom je pokryť bazálnu potrebu inzulínu, nezávislú od jedla. Vplyvom prímesí látky, ktorá spomaľuje vstrebávanie tohto inzulínu, je ampula inzulínu mliečne zafarbená. Pred podaním treba inzulín rozmiešať pomalým otáčaním celého pera tam a späť o 180 stupňov minimálne 10-krát. Premiešanie pred podaním je veľmi dôležité. Dávka sa upravuje tak, aby glykémia nalačno bola 4,0 - 5,5 mmol/l. Inzulín sa podáva šikmo do podkožia. Po stlačení dávky treba ihlu podržať v podkoží 5 sekúnd a až potom ju vybrať.
Niekedy sa môže stať, že hladina cukru v krvi náhle klesne. Ide o stav, ktorý sa nazýva hypoglykémia. Môže sa prejaviť pocitom hladu, nevoľnosťou, pocitom na omdletie, trasením sa, potením sa, sťaženým pohybom končatín, búšením srdca, niekedy dvojitým videním. Kto raz zažil hypoglykémiu, veľmi dobre ju rozpozná už po prvých príznakoch. Na blížiacu hypoglykémiu je potrebné zareagovať: zmerať si hodnotu cukru v krvi a v rýchlosti zjesť 20 - 40 g jednoduchých cukrov (3-6 tabliet hroznového cukru, napr. dextróza, glukózové cukríky, alebo vypiť 2 dl sladkého nealkoholického nápoja (pozor - nie diétneho, light, bez cukru) alebo zjesť 3-4 kocky cukru. To však hrozí skôr pacientkam, ktoré majú dlhotrvajúcu cukrovku. U žien s cukrovkou vzniknutou počas tehotenstva je hypoglykémia veľmi zriedkavá. Hypoglykémii sa dá vyhnúť vhodným zložením stravy (strava by mala obsahovať približne rovnaké množstvo sacharidov) alebo tak, že si pacientka mení dávku inzulínu. Vyššie riziko hypoglykémie je tiež pri väčšej fyzickej záťaži a niekoľko hodín po nej.
Okrem diéty, pohybu a inzulínu môžu v niektorých prípadoch byť prospešné aj výživové doplnky, ktoré podporujú metabolizmus glukózy a pomáhajú udržiavať normálnu hladinu cukru v krvi. Napríklad Zerex Dialexin Balance je výživový doplnok s obsahom extraktu z rastliny Gymnema sylvestre, známej aj ako gurmar. Kyselina gymnemová v nej obsiahnutá blokuje receptory cukru v chuťových pohárikoch, čím znižuje chuť na sladké a pomáha regulovať príjem sacharidov. Tehotenská cukrovka je stav, ktorý si vyžaduje pozornosť a správnu starostlivosť. Zerex Dialexin Balance môže byť vhodným doplnkom k zdravému životnému štýlu a pomôcť tehotným ženám zvládnuť tento stav a minimalizovať riziká pre seba i svoje dieťa.
Pôrod a starostlivosť po pôrode
Pri správne liečenej cukrovke prebieha tehotenstvo ako každé iné a riziko komplikácií je malé. U tehotných žien s výbornou kompenzáciou cukrovky do termínu pôrodu nezasahujeme. Pôrod zvyčajne prebieha prirodzenou cestou a vo zvyčajnom termíne. Pri nedostatočne liečenej cukrovke sa neodporúča plod prenášať. Pôrod sa zvyčajne odporúča vyvolať okolo 38. týždňa tehotenstva, aby sa minimalizovalo riziko komplikácií pre dieťa. Pôrod cisárskym rezom sa volí individuálne podľa posúdenia gynekológa. Aj počas pôrodu musí byť hladina cukru v krvi v norme.
Pozitívna správa na záver: tehotenská cukrovka sa končí pôrodom, prípadne šestonedelím. Nutnosť liečby (vrátane inzulínu) pri typickej cukrovke vzniknutej počas tehotenstva sa končí pri pôrode. Po odchode placenty sa telo a hormóny postupne vracajú do normálu. Hladina cukru klesá do normálnych hodnôt. Po pôrode sa farmakologická liečba vysádza a hladina krvného cukru sa niekoľkokrát kontroluje. Dojčenie je pre dieťa veľmi prospešné a ženy s tehotenskou cukrovkou by ho mali podporovať. Ideálne je dieťatko nadojčiť tesne pred začiatkom testu a nasledujúce dojčenie naplánovať až po jeho skončení.
Hoci tehotenská cukrovka po pôrode zvyčajne odznie, ženy, ktoré ju prekonali, majú zvýšené riziko vzniku cukrovky 2. typu v budúcnosti. Pravá cukrovka zistená počas tehotenstva sa skončí pôrodom, ale predstavuje zvýšené riziko rozvoja cukrovky 2. typu neskôr. Riziko je pomerne významné, ale ochorenie nie je nevyhnutné - veľmi záleží na spôsobe života. Literatúra uvádza, že u štíhlych žien, u ktorých sa cukrovka zistila počas tehotenstva, sa cukrovka 2. typu objaví neskôr v 20 % z nich, zatiaľ čo u obéznych až v 60 %.
Šesť mesiacov po pôrode by ste mali absolvovať opätovne oGTT test. Cieľom je potvrdiť, že išlo len o tehotenskú cukrovku. Kontrolu vykonáva všeobecný lekár, diabetológ, gynekológ. V prípade plného dojčenia nemusíte test odkladať. Ak ste prekonali gestačný diabetes, majte na pamäti: ako žena s tehotenskou cukrovkou máte v neskoršom veku 10-násobne vyššie riziko rozvoja cukrovky 2. typu. Celoživotne dbajte o pravidelné vyšetrovanie hladiny cukru v krvi u svojho všeobecného lekára, či diabetológa.
Riziko cukrovky 2. typu výrazne zvyšuje nadváha a obezita, sedavý spôsob života, nedostatok pohybu, strava s vysokým obsahom tukov a voľného cukru a tiež stres. Z toho logicky plynie, že zdravá životospráva, fyzická aktivita a veselá myseľ sú presne to, čo riziko diabetu 2. typu znižuje. Nezabúdajte, že pravidelná fyzická aktivita (5x týždenne 30-45 min, stačí chôdza) znižuje riziko cukrovky 2. typu až o 50 %. Ešte viac toto riziko znížite racionálnym stravovaním aj po pôrode. V správnej životospráve, ktorú si osvojíte počas tehotenstva, sa oplatí pokračovať aj po pôrode.
Ak si tehotenstvo zopakujete, s veľkou pravdepodobnosťou ho bude sprevádzať aj tehotenská cukrovka.
Antikoncepcia a tehotenská cukrovka
Pre diabetičky je dôležité zvážiť vhodnú antikoncepciu. Antikoncepcia umožňuje naplánovať si tehotenstvo. Pred nasadením antikoncepcie si zvážte morálne a etické aspekty jej používania. Informujte sa, či daná metóda spôsobuje potrat plodu. Testy ukázali, že kombinovaná hormonálna antikoncepcia s vysokými dávkami hormónov a výraznými vedľajšími účinkami zhoršuje metabolickú kompenzáciu diabetu a zvyšuje riziko komplikácií diabetu. Pre diabetičky bola preto nevhodná. Vnútromaternicové teliesko je nevhodné z hľadiska zvýšeného rizika infekcie vnútorných rodidiel, vzniku zápalových tumorov a trvalej neplodnosti.
Po uvedení prípravkov s obsahom nízkej a veľmi nízkej dávky hormónov sa ukázalo, že ich diabetičky môžu užívať. Nízkodávkové prípravky s 0,03 mg estrogénu a menej majú na metabolizmus cukru minimálny vplyv, prípravky s 0,015 - 0,020 mg estrogénu takmer žiadny. Naopak, na metabolizmus tukov môžu mať vďaka novodobým gestagénom priaznivý vplyv. Na začiatku užívania je potrebný intenzívnejší monitoring glykémie. V prvých 2 až 5 cykloch môže dôjsť u užívateliek kombinovanej antikoncepcie k nárastu spotreby inzulínu do 4 jednotiek na deň. K dispozícii sú tablety, náplasť, vaginálny krúžok. Diabetička by mala používať prípravky zo skupiny nízko- alebo veľmi nízkodávkových prípravkov. Dôležitým kritériom je správne posúdenie individuálnych rizík a prínosov s lekárom.
tags: #test #tehotenskej #cukrovky #skodlivost #pre #dieta