Zrak je pre väčšinu ľudí jedným z najdôležitejších zmyslov, prostredníctvom ktorého vnímame svet okolo nás, rozpoznávame tváre blízkych, čítame knihy a orientujeme sa v priestore. Jeho vývoj je fascinujúci, no zároveň krehký. Čo ak sa však dieťa narodí bez očí alebo bez zrakových nervov, prípadne stojí rodina pred rozhodnutím o prijatí či neprijatí ďalšieho dieťaťa do života? Táto komplexná téma otvára dvere do sveta biológie, genetiky, ale aj mimozmyslového vnímania a náročných etických dilem.
Vývoj Zraku u Novorodencov a Detí: Od Prvých Vnemov po Dospelosť
Je fascinujúce sledovať, ako sa zrak dieťaťa vyvíja od narodenia až po dospelosť, pretože ide o postupný proces dozrievania. Novorodenec rozoznáva svetlo a tmu a je citlivý na silné svetlo. V prvých troch týždňoch vidí svet podobne, ako keď sa ocitnete v zatemnenej izbe - rozoznáva len náznaky farieb a tvarov, obrysy predmetov, ktoré kontrastujú s pozadím. Novorodenec vidí ostro na vzdialenosť 20-25 cm od koreňa nosa, pričom táto vzdialenosť je ideálna pre vnímanie tváre matky počas dojčenia a držania v náručí. Veci a osoby, ktoré sú ďalej, vidí rozmazane kvôli netrénovaným očným svalom.
Vo veku šiestich týždňov dieťa najlepšie vidí a zaostruje zrak na vzdialenosť 20-30 cm. V tomto období už spoznáva tváre a usmieva sa na ne. Občas však môže zaškúliť, pretože ešte nemá vyvinutú schopnosť koordinovať obe oči naraz. Je dôležité poznamenať, že farba dúhovky sa ustáli až medzi polrokom a rokom života.
Dvoj až trojmesačné dieťa už zaostruje zrak aj na vzdialenejšie predmety a fixuje ich obidvoma očami súčasne. So záujmom sleduje pohybujúce sa predmety a rozlišuje známe tváre od neznámych, čo naznačuje pokročilejší kognitívny vývoj spojený so zrakom.
Okolo troch až štyroch mesiacov dieťa sleduje predmety vo svojom zornom poli a pohybujúcu sa hračku dokáže ostro sledovať vo vzdialenosti 50 cm. Sleduje hračku nielen otáčaním hlavičky, ale aj pohybom očí, čo svedčí o rozvoji očných svalov a ich koordinácie. V tomto období skúma predmety a snaží sa ich chytiť, striedavo sleduje ruku a predmet. Spoznáva svojich rodičov a očká už prestávajú zabiehať.
Medzi štyrmi až šiestimi mesiacmi dieťa vie zaostriť na akúkoľvek vzdialenosť a pozrieť sa všetkými smermi. Začína sa vyvíjať vnímanie hĺbky a priestoru, čo je kľúčové pre orientáciu v prostredí. Mozog dokáže skoordinovať zrakový vnem a rúčku, čo vedie k zlepšeniu motoriky. Pri chytaní predmetov má dieťa už úspech a prestáva si sledovať ruku. Pozoruje aj rýchlo sa pohybujúce predmety či osoby, čo je dôležité pre jeho interakciu s okolím. Na stimuláciu zraku sú v tomto období vhodné hračky pestrých a kontrastných farieb.
Do šiestich mesiacov veku dieťaťa je tolerované, ak každé očko uteká iným smerom, čo je jav známy ako škúlenie. U niektorých detí sa tento jav upraví vhodnou stimuláciou. Avšak, ak k náprave nedôjde do pol roka, je potrebné bezodkladne vyhľadať odbornú pomoc lekára, aby sa predišlo potenciálnym trvalým problémom. V šiestich mesiacoch dosahuje zraková ostrosť len asi 5% zrakovej ostrosti dospelého človeka.
Od šiestich mesiacov veku sa zrak výrazne zlepšuje. Dieťa vidí veci trojrozmerne a vníma ich v reálnej vzdialenosti. Skúma tvar a rozoznáva príbuzné tvary. Začína byť opatrnejšie a ostražitejšie, čo je znakom rozvoja kognitívnych schopností. Toto obdobie je vhodné na pozeranie jednoduchých knižiek, ktoré podporujú vizuálne vnímanie.
Od ôsmich mesiacov je zrak čoraz ostrejší. Dieťa lepšie vníma priestor a vzdialenosť. Vie sa hrať s hračkami a manipuluje s nimi pred očkami, čo je ďalším dôkazom zlepšenej koordinácie oko-ruka.
Dvanásťmesačné dieťa má dobre vyvinuté trojrozmerné videnie a dobrú pamäť o priestorovom vnímaní. Vie rozoznať známych ľudí na niekoľko metrov a podať predmety, o ktoré ho požiadate. Keď sa ho spýtate, kde je mama, začne sa otáčať a hľadať vás, čo svedčí o rozvoji chápania reči a jej prepojenia s vizuálnym vnímaním. Knižky ho už v tomto veku zaujímajú aktívnejšie.
Až okolo siedmeho roku má malý školák zrak vyvinutý natoľko, že ho môžeme porovnávať so zrakom dospelého človeka. Samotný vývoj očí sa však končí až u približne dvadsaťročného človeka.
Pre kontrolu zraku dieťaťa môžete vykonať aj jednoduché domáce testy, ktoré vám môžu pomôcť včas odhaliť potenciálne problémy. V prvom mesiaci veku dieťaťa môžete vedľa hlavičky bábätka rozsvietiť baterku - ak sú oči v poriadku, bude ich otáčať za svetlom. Okolo štvrtého mesiaca ukážte dieťatku zaujímavý predmet s kontrastnými farbami; malo by ho so záujmom sledovať a uprene sa na neho pozerať. V siedmom mesiaci sa hrajte hru „kuk“ - schovajte sa a sledujte, či sa dieťa dokáže pozerať na to miesto, kde ste sa schovali. Rozložte mu hračky v rôznych vzdialenostiach a sledujte, či sa za nimi načahuje. V dvanástom mesiaci sa pýtajte dieťaťa na známe osoby a predmety v jeho okolí, aby ste overili jeho priestorové vnímanie a schopnosť spájať slová s vizuálnymi referenciami.
Genetika Zraku a Vzhľadu: Ako sa Dedí Farba Očí a Vlasov
Každá matka je už v prenatálnom veku dieťaťa zvedavá, ako bude jej potomok vyzerať - aké zdedí oči, aké vlásky bude mať, či bude mať olivovú pleť, alebo ružovkastú. Naše gény sa v rámci toho, čo zdedíme primárne a čo sekundárne, delia na tie silné a slabé. V praxi to znamená, že silný gén sa môže ťahať veľa generácií a podľa neho môžeme spoľahlivo poznať členov jednej rodiny. Naopak, slabý gén sa môže vyskytnúť jednorazovo a úplne nečakane. Skúsme si to preniesť z roviny teoretickej do roviny vedy.
Ak teda máte vy aj váš partner oči hnedé, ale vo vašej rodine sa vyskytli aj iné farby očí, ako napríklad zelené či modré, tak vaše dieťa bude mať na 75 % oči hnedé tiež. Existuje však až 18,75 % šanca, že budú zelené a len 6,25 % šanca, že budú modré. Ak máte vy oči zelené a váš partner hnedé, pomer bude iný: vaše dieťa bude hnedooké na 50 %, na 37,5 % bude zelenooké a na 12,5 percenta modrooké. Ak ste modrooká a partner zelenooký, je to presný podiel 50 : 50, keď môže dieťa zdediť oči po jednom z vás. Ak však obaja máte oči modré, nemôže sa stať, že vaše dieťa bude hnedooké. Genetická anomália totiž hovorí, že v tomto prípade až 99 % detí má oči modré a len 1 % možno zelené. V tomto prípade je gén modrých očí dominantnejší ako gén zelených.
Za silné gény, ktoré sa tiahnu celou rodovou líniou, sa pokladajú výrazné nosy, tenké pery, tmavé vlasy, kučeravé vlasy a tmavá pleť. Oči v tmavších farbách, samozrejme, tiež dominujú. Primárna je aj pravorukosť. Naopak za slabé gény sa považujú blond alebo ryšavé vlasy, svetlá pleť a ľavorukosť. Vzhľad vášho potomka môže zamiešať aj dávny príbuzný, napríklad zo severnej Afriky alebo iného kontinentu, kde je primárnosť tmavých vlasov a očí maximálne dominantná u celého národa. Takýto zdedený tmavý gén sa potom rád postará o jednopercentné možnosti a narodí sa vám dieťa, ktoré sa zdanlivo na nikoho nepodobá. Pritom mohol byť takýto člen vo vašej rodine aj tri generácie dozadu. Je to pochopiteľné, pretože napríklad v severnej Afrike sa nevyskytujú v populácii ani svetlé vlasy, ani modré, či zelené oči bežne a už vôbec nie svetlá pleť.
Zo všetkých kontinentov má Európa najvyšší prirodzený výskyt blond vlasov. U niektorých európskych národov vidíme blond ľudí naozaj často, pričom táto farba vlasov im zostáva aj v dospelosti. Gén farby ľudských vlasov MC1R má v Európe aspoň sedem farebných variantov. Na základe najnovších genetických výskumov sa genetická mutácia blond vlasov na území dnešnej Európy datuje 11 000 rokov dozadu, do doby ľadovej. Predtým mali „Európania“ najmä tmavšie vlasy a oči, ktoré prevládajú v ostatných častiach sveta. Blondiaci predstavujú 2 % z celkovej populácie sveta, pričom najviac blond ľudí s modrými očami nájdeme na Islande, kde je to najhomogénnejšia blond populácia. Keby tieto zmeny išli prirodzenou evolúciou, trvali by asi 850 000 rokov. Naši predchodcovia sa však presídlili z územia Afriky do dnešnej Európy už pred 35 000 - 40 000 rokmi.
Poznáme viacero teórií, ktoré sa snažia tieto javy vysvetliť. Kanadský antropológ Peter Frost publikoval v marci 2006 štúdiu v odbornom časopise Evolúcia a ľudské správanie, kde sa uvádza, že blond vlasy sa vyvinuli veľmi rýchlo na konci doby ľadovej najmä vďaka sexuálnej selekcii. Podľa tejto štúdie zabezpečoval severský vzhľad žene s blond vlasmi a modrými očami výsostné postavenie medzi rivalkami v silnom boji o mužov, ktorých bolo vtedy poskromne. Štúdia rovnako tvrdí, že vyššiu produkciu blond vlasov u potomkov najstaršieho typu moderného človeka v Európe spôsobil nedostatok jedla pred 10 000 - 11 000 rokmi, keď tak ako po dobe ľadovej bola väčšina územia pokrytá stepnou tundrou. Takmer jedinou formou obživy v severnej Európe boli putujúce stáda mamutov, sobov, bizónov a koní, pričom vystopovať ich si vyžadovalo dlhé a náročné výjazdy na lov, pri ktorých zahynulo množstvo mužov. To spôsobilo, že pomer žijúcich žien bol oveľa vyšší ako mužov. Táto hypotéza tvrdí, že ženy s blond vlasmi mali väčšiu šancu vytvárať s mužmi zväzky, čím sa prirodzene zvyšoval aj počet ich blond potomkov. Podľa inej teórie, autor diela „História a geografia ľudských génov (1194)“, blond vlasy začali prevládať v Európe asi v roku 3000 pred naším letopočtom na území dnešnej Litvy. Najväčšiu zásluhu na rozširovaní blond vlasov má však sexuálna selekcia v oblasti Škandinávie, pretože muži tam považovali ženy s blond vlasmi jednoducho za atraktívnejšie. Nič však netrvá večne; prirodzených blondiakov ubúda a za dvesto rokov vraj už nebude blond nikto.
National Geographic uvádza, že už iba dve percentá svetovej populácie majú prirodzene ryšavé vlasy. Mutácia, ktorá to ovplyvnila a ktorej sú nositeľmi, sa objavila pred tisíckami rokov, ale iba v indoeurópskej populácii. Štúdie z roku 1997 preukázali spojitosť medzi farbou vlasov a pokožky a génom MC1R (receptor melanokortínu 1). Farba vlasov závisí od pigmentu, melanínu, ktorý produkujú bunky zvané melanocyty. Tieto melanocyty produkujú dva druhy melanínu: eumelanín, zodpovedný za tmavé vlasy, a pheomelanín, červenkastý pigment. Kombináciou týchto melanínov vznikajú rôzne farby a ich odtiene. Prevaha pheomelanínu dáva ľuďom svetlú pokožku, pehy a ryšavé vlasy. Gén MC1R produkuje proteín, melanokortín, ktorý premieňa pheomelanín na eumelanín, takže je eumelanínu vo vlasoch viac. Pomáha pri ochrane pred UV žiarením a trochu chráni vlasy a pokožku pred externým poškodením. No ak gén MC1R nefunguje a neplní svoju funkciu, výsledkom sú ryšaví ľudia so svetlou pokožkou a pehami. Ako spresnil portál idnes.cz, najrozšírenejšia je táto mutácia v krajinách severnej Európy. Migrácia obyvateľstva spôsobila, že rasy sa premiešavajú a tým sa znižuje šanca, že sa stretnú dvaja „ryšavci“ a budú mať spolu deti. Ak je ryšavý iba jeden z rodičov, je možnosť, že dieťa bude ryšavé, no iba za predpokladu, že druhý z rodičov je nositeľom génu pre blond vlasy, pretože gén pre ryšavosť je recesívny. Najviac červenovlasých ľudí sa vzhľadom na veľkosť populácie rodí v Škótsku; asi 40 percent Škótov má k tejto farbe génové predpoklady, napísal idnes.cz.
Problémy so Zrakom a Zdravie Očí: Od Bežných Neduhov po Úplnú Slepota
Zrak je pre život veľmi dôležitý a akékoľvek problémy so zrakom by sa mali riešiť včas. Dôvodom ochorenia očí môžu byť genetické predispozície, úrazy alebo iné choroby, ktoré môžu viesť k zníženej kvalite videnia alebo slepote. Mnohé choroby poškodzujú zrak postupne, čo sa prejavuje zníženou kvalitou videnia, zahmlievaním pred očami alebo bolesťami v oblasti očí.
V prípade zníženej zrakovej schopnosti ľudia trpia takzvanou praktickou slepotou, ktorá ich obmedzuje na vnímanie tmy, svetla a obrysov. Pohyb v nových priestoroch je sťažený, pretože nedokážu plne využiť zvyšky zraku. V prípade úplnej slepoty pacient nie je schopný vnímať a vidieť vôbec nič.
Najčastejším problémom, ktorý trápi ľudí všetkých vekových kategórií, je myopia (krátkozrakosť) alebo hyperopia (ďalekozrakosť). Ak cítite zhoršenie zraku, mali by ste navštíviť oftalmológa, ktorý spraví komplexné vyšetrenie zraku a diagnostikuje poruchu.
Kontaktné šošovky sú jednou z foriem úpravy neostrého videnia. Sú vhodné pre mladých ľudí, športovcov a osoby, ktorých okuliare obmedzujú pri práci. Je nevyhnutné používať roztok špeciálne určený na ich uchovávanie a nikdy ich neuchovávať vo vode.
Bolesť hlavy alebo bolesť očí môže byť výsledkom nesprávne zvolených okuliarov. Bolesť očí však môže byť aj výsledkom cudzieho telesa v oku, prípadne je predpoveďou zápalového ochorenia, ako je napríklad očný jačmeň alebo zápal spojiviek.
V prevencii ochorení očí sa odporúča dodržiavať hygienu a používať vlastné hygienické potreby či kozmetiku. V prípade nedostatočnej prevencie nastupuje liečba. Pacienti si môžu vybrať zo širokého sortimentu voľnopredajných prípravkov, ako sú očné kvapky alebo masti, ktoré sú dostupné v každej lekárni.
Zápalovým procesom oka je napríklad laicky nazývaný „očný jačmeň“ (odborne hordeolum). Prejaví sa hmatateľnou hrčkou na viečku. Jačmeň môže samovoľne prasknúť a vstrebať sa. Tento proces môžeme urýchliť pomocou teplých (ale suchých) obkladov. Je však dôležité zdôrazniť: JAČMEŇ NIKDY NEVYTLÁČAME. Ak na viečku pretrváva, musí byť konzultovaný s lekárom, ktorý môže odporučiť jeho chirurgické odstránenie.
Ďalším viditeľným poškodením je zápal spojiviek, ktorý sa prejavuje začervenaním oka v dôsledku vírusovej alebo bakteriálnej infekcie, ale aj menej komplikovaných stavov, ako je suchosť povrchu oka alebo alergická reakcia. Suché oči nás môžu potrápiť aj v prípade dlhodobej práce za počítačom alebo na telefóne. Mať preto poruke kvapky, ktoré rýchlo uľavia nepríjemnému pocitu a začervenaniu, nie je nikdy na škodu.
Pri nadmernej fyzickej a psychickej záťaži sa môžeme stretnúť s očnou migrénou, ktorú sprevádzajú silné bolesti a strata ostrozrakosti. Terapia spočíva v uložení pacienta na tiché a tmavé miesto a podaní analgetík. K udržaniu dobrého zraku a vitality očí môžu prispieť aj vhodne zvolené výživové doplnky.
Samoliečba akútnych ťažkostí by nemala presiahnuť viac ako sedem dní. Ak nezaberá, alebo v prípade závažnejšieho priebehu ochorenia, vám lekár môže predpísať lieky na lekársky predpis. Najčastejšie sa v liečbe zápalov využívajú glukokortikoidy alebo antibiotiká na lokálne použitie vo forme očných mastí alebo očných kvapiek. Odporúčanie preventívnej prehliadky u oftalmológa je raz ročne. Samozrejme, je dobré brať do úvahy ochorenia, ktorých zhoršenie sa môže prejaviť aj na zraku. Tieto vyšetrenia nie sú bolestivé, a tak by sme ich nemali zanedbávať.
🔴5 overených tipov pre zdravie očí, ako predchádzať strate zraku🔴
Na záver tohto bloku si pripomeňme niekoľko zaujímavostí o očiach. Oko je najdôležitejším zmyslovým orgánom a váži približne 28 gramov. Prvý človek s modrými očami sa narodil pred 6 000 až 10 000 rokmi. Priemerne žmurkáte 12-krát za minútu.
Fenomén "Videnia Bez Očí": Skúmanie Mimozmyslového Vnímania
Otázka, či je videnie bez očí možné, vzbudzuje prirodzenú zvedavosť a skepticizmus. Mnohí sa pýtajú, či deti, ktoré čítajú so zakrytými očami, nepozerajú len niekde popod masku. Prehĺbenie tohto fenoménu nás vedie k pojmu "tretieho oka", ktoré je neviditeľným okom, umožňujúcim vidieť pod povrch materiálneho, viditeľného sveta. Tento bod sa nachádza približne 3 cm nad stredom medzi obočím, má tvar podobný vajíčku a nachádza sa vo vnútri lebky. Tretie oko, ktoré je považované za bránu do našej duše, sa tiež niekedy nazýva „adžňá“. Vďaka aktivovanému tretiemu oku údajne získavame schopnosť vnímať vesmírne vedomie.
Helena Petrovna Blavatská, významná osobnosť duchovného života druhej polovice 19. storočia, sa rovnako zmieňovala o týchto schopnostiach. Všetko nasvedčuje tomu, že neobyčajné schopnosti tretieho oka boli u človeka v minulosti rozvinuté viac než je tomu dnes. Po nejakom čase sa tretie oko zmrštilo, a tak sa z neho stala epifýza, ktorá sa niekedy nazýva aj šuškovité teliesko či šišinka. Keď sa o nej trénerka Ľubica Pelachová rozprávala s medikmi, hovorili jej, že sa o nej vlastne ani nejako veľa neučia, že to je len taká zakrpatená žľaza. Existujú však záznamy v starých textoch. Už 600 rokov pred Kristom sa Patandžali zmieňoval o týchto schopnostiach - „sidhi“ vo svojom diele Jogasutry.
Keď sa tretie oko otvorí mimovoľne, samo od seba, prejavuje sa to úplne inak, ako keď sa nám ho podarí otvoriť zámerne. Existuje však aj viacero „dobrých“ a „tvorivých“ spôsobov, ako možno čakru tretieho oka aktivovať. Ak sa naše tretie oko nachádza v disharmonickom stave, môžeme začať pociťovať viacero problémov. Aktivované tretie oko sa občas nazýva aj šiesty zmysel, pretože keď je aktivované, ovplyvní aj všetky ostatné zmysly, no najviac práve zrak. Farby sa nám budú zdať žiarivejšie a svetlo jasnejšie. Môžeme však tiež začať rozoznávať aj zvláštne vône. Keďže všetko vnímame na omnoho jemnejšej a hlbšej úrovni, budeme tiež „zachytávať“ aj vízie a telepatické odkazy z vyšších sfér, a najjednoduchší spôsob, ako ich môžeme „prijímať“, je práve prostredníctvom snov. To je dôvod, prečo sa všetky tieto „energie“ začnú prejavovať problematickým spôsobom. Nenaolejované koleso sa otáča tiež, no o dosť ťažšie. To isté sa môže stať s našimi čakrami, ktoré majú údajne podobu energetických otáčajúcich sa kruhov alebo kolies. To, že je aktivovaná čakra nášho tretieho oka, budeme ešte viac vidieť a pociťovať práve vo vzťahoch s druhými, najmä v tých dlhodobejších.
Ľubica Pelachová, matka Borisa, syna, ktorý podľa nej vidí bez očí, pôvodne tiež skeptička, ktorá neuverila ničomu, čoho sa nedotkla, podedené po ockovi. Jej prvá mimozmyslová skúsenosť prišla na vysokej škole, priamy kontakt „skeptika“ s jemnou realitou inej dimenzie. Vtedy mi prišla do života ďalšia príležitosť posunúť svoje hranice ešte ďalej. Kurz videnia bez očí pre deti u zahraničnej lektorky. Borisko absolvoval kurz s ďalšími deťmi. Výsledok - po dome sa začal prechádzať v zastriekaných lyžiarskych okuliaroch a vykonával v nich bežné činnosti - utieral riad, skejtoval na ulici, písal úlohy, hral na klavíri. Jeho mama to spočiatku sledovala, pozorovala, pričom sa v nej občas ozval starý skeptik, ktorý neveril. Keď však raz Boris so zavretými očami úprimne prekvapene prehlásil, že ju vidí, uverila a začali trénovať. Boris sám vidí aj cez zastriekané plavecké okuliare, šatku, ktorú má na očiach, či pri pridržiavaní si viečok prstami. Najprv si nasadí masku Blindfold, ktorú lektori na kurzoch bežne používajú. Dostáva náhodne zvolenú knihu z poličky - Cicavce. Trochu pootáča hlavou a číta z knižky na stole: „Znaky: Telo o veľkosti 100 až 150 centimetrov,“ recituje.
Zaujíma nás, odkiaľ jeho zrakový vnem vychádza. Vidí čelom? Alebo nosom? Pri experimentoch skúšajú knihou hýbať pred jeho očami do strán, hore, dole a zisťujú, že ju vidí len pod úrovňou očí. Skúsi si teda prstami pridržať zatvorené viečka. Opäť nemá problém povedať, koľko prstov na ruke mu ukazujú, ani čítať. Keď mu pred tvár dajú knihu, hovorí, že vidí iba tú knihu. Keď knihu vymenia za ruku, vidí ruku. Tentokrát ju však už vidí aj nad úrovňou očí. „Bez masky vidí aj vyššie,“ hovorí jeho mama s tým, že na to vraj prišli len nedávno. Skúšajú to teda inak, na očiach mu pridržia vatové odličovacie tampóny. Hovorí, že ho tlačia, tak si ich chytí sám a vidí tiež. Ostávajú ale neoblomní a oči mu chcú zakryť sami. Vtedy má už s videním problém. Pridajú aj šatku, na ňu dajú tréningové okuliare a okolo nosa ich vypchajú tampónmi, aby si boli istí, že nepozerá cez škárku. To už je ťažšie, hovorí, že vidí len rozmazane.
Skeptici obvykle tvrdia, že ľudia, ktorí údajne majú schopnosť vidieť bez očí, v skutočnosti vidia škárkou alebo dierkou pri nose. Požiadali teda Borisa, aby si sadol oproti, pozeral nám do očí a čítal knižku položenú vedľa. Posledný a najnáročnejší pokus bol nastriekanie šľahačky na zatvorené oči. Tá je jedlá, očiam neublíži a za odmenu si ju môže celú nechať, pričom by mala spoľahlivo oči zakryť. Boris sa sympaticky pokusu vôbec nebojí a nerieši ani zalepené mihalnice, naopak, teší sa na šľahačku. Musí si hlavu jemne zakloniť, aby mu z očí nestiekla dole, ale poľahky rozpoznáva farebné papiere. Tentokrát ich vidí iba vtedy, keď sú podstatne vyššie nad jeho hlavou. Pridali teda ešte jednu vrstvu šľahačky na obočí a vtedy Boris prestáva vidieť. Pokusy sa minuli. Boris hovorí, že niekedy vidí vpravo, inokedy vľavo, raz vyššie, inokedy nižšie. Nedokáže však už vidieť cez knihu či ruku, ktorú mu dajú pred tvár. Maska alebo šatka, ktorá mu zakrýva celé čelo, však nevadí. Podľa vlastných slov je schopný videnie bez očí zapínať i vypínať podľa svojej vôle, podobne, ako keď otvárame alebo zatvárame oči. Po polhodinke sa videnie unaví a Boris obvykle potrebuje pauzu, inak nevidí nič. Prečo má videnie tretím okom takéto nestále vlastnosti, vysvetliť nevedia a vraj im to vlastne ani nevadí.
Pani Pelachová vidí, že skeptici neveria, a s úsmevom hovorí, že ich nepotrebuje presvedčiť. Je to na nich, či im uveria. Tvrdí, že aj ona sama spočiatku neverila Borisovým schopnostiam. Niektoré z detí mali aj problém so zrakom, prostredníctvom tretieho oka však údajne dokázali čítať aj bez okuliarov. „Dve nevidiace dievčatká sa naučili na kurze rozpoznávať štyri farby,“ tvrdia tréneri vo svojej knižke Vidieť bez očí, vedieť bez učenia. Sú však podľa nich aj mnohí slepí, ktorí vidieť jednoducho nechcú.
Učenie videnia bez očí však nie je jediným cieľom školy 3balance. Dôležitejšie sú takpovediac vedľajšie účinky. „Deťom sa rozvinie intuícia,“ tvrdí Ľubica Pelachová. Na kurze rozvoja intuície sa tak deti učia aj vnímať auru, vnímať na diaľku či komunikovať telepaticky. Niektoré dokonca majú predtuchy alebo vedia odhadnúť, čo si druhí myslia. Skúšajú potom s nimi napríklad telepatiu na Zenerových kartách - deti vraj dokážu uhádnuť viac než v polovici prípadov, čo bude na obrázku. „Žiadne dieťa neveští,“ upozorňuje Pelachová. Lektori vysvetľujú, že táto schopnosť je vraj prístupná len dlhodobo trénovaným ľuďom, alebo sa vyvinie niekomu spontánne po nejakom úraze alebo náročných životných skúškach, keď človek pochopí zmysel bytia a priority života. Za všetky tieto schopnosti by mala byť zodpovedná mozgová žľaza s vnútorným vylučovaním - epifýza. Tá sa nachádza v strede hlavy a po slovensky sa jej hovorí šišinka alebo pre mystikov tretie oko. Kurz videnia bez očí stojí 120 eur za dve poldňové stretnutia. Na otázku, či to nie je priveľa, Pelachová odpovedá: „Každý lektor, ktorý má vedomosti a skúsenosti získané svojou praxou a štúdiom, ich predáva. 120 eur je za takúto schopnosť strašne málo.“ Je pravda, že existujú aj drahšie kurzy.
Na margo skeptikov Pelachová hovorí: „Skeptici ignorujú základný fakt, s ktorým je každý dobrý vedec oboznámený - pozorovateľ ovplyvňuje pozorovanie.“ Takže ak by pozorovatelia nechceli Borisovi uveriť, tak jednoducho neuveria, a oni to dokazovať niekomu nemajú potrebu. Nie je pravda, že lektori odmietli ukázať schopnosť videnia v zastriekaných plaveckých okuliaroch. Takéto zábery sú nafilmované priamo v televízii Markíza.
Napriek skepticizmu sú mnohí presvedčení, že Boris ani jeho mama zámerne neklamali. Komunikácia o „videní bez očí“ sa už pred viac ako jedným rokom posunula z roviny „nevysvetliteľná záhada a zázrak“, alebo pre skeptikov „podvod“, do roviny „vedecky dokázaná schopnosť mozgu“. V rámci vedeckého sveta existujú správy z výskumov neuropsychológov, neurochirurgov a ďalších odborníkov, ktoré tento fenomén dokazujú, už viac ako rok. Ľudia, ktorí tvrdia, že tento fenomén odporuje súčasnému stavu poznania, sú len neinformovaní, pričom odporuje stavu ICH VLASTNÉHO POZNANIA, čo je však prejavom ich záujmu, respektíve nezáujmu, študovať tento fenomén hlbšie. Pre ľudí, ktorí si chcú o téme naštudovať viac, sa odporúča pozrieť si práce renomovaného neuropsychológa Prof. Elio Conte alebo talianskeho neurochirurga Prof. Každý človek sa nachádza v určitom stave poznania a vlastní presvedčenia, o ktorých si myslí, že sú správne. V histórii ľudstva sa pravidelne opakovali situácie, kedy ľudia boli presvedčení o niečom, čo nakoniec vyvrátila aj veda, napríklad verili, že nič, čo je ťažšie ako vzduch, nemôže lietať alebo že Zem je rovná doska.
Každý človek má na svoje vlastné presvedčenia právo. Nie je našou úlohou meniť presvedčenie človeka, ktorý to nechce. Preto nemáme dôvod presviedčať skeptikov, ktorí v skutočnosti nechcú poznať pravdu, naopak, majú potrebu zmeniť Vaše vlastné presvedčenie, i keď je založené na hlbokom poznaní, praxi a dokonca už aj na vedeckých výskumoch. Mnohí sa radi stretnú s ľuďmi, ktorí sú otvorení a pripúšťajú všetky možnosti, pretože toto je svet všetkých možností.
Mojou najobľúbenejšou technikou na sebarozvoj sa v posledných rokoch stala hlavne meditácia a modlitba. Uvedomujem si však hodnotu každej techniky, ktorá posunie hranice človeka. Preto v škole intuície ponúkajú deťom a dospelým množstvo techník na svoj vlastný rozvoj a získanie uvedomení.
Prípad Majka: Dieťa Narodené bez Zrakových Nervov a Schopnosť "Videnia Bez Očí"
Najväčší zážitok ako lektorka intuície a videnia bez očí mala Ľubica Pelachová z jednej situácie. Prišla za ňou mamina so štvorročným chlapčekom, ktorý sa narodil bez očných nervov. To znamená, že z očí mu nevedú nervové vlákna do mozgu. Majko nikdy nevidel. Inak to bolo veľmi živé a roztomilé chlapča. Nasadili mu nepriehľadnú masku s tým, že to je zázračná maska superhrdinu, v ktorej sa zjavuje svetielko. O chvíľočku už chlapček s istotou rozoznával svetlo od tmy. „Vyskúšame farby,“ povedala si lektorka v duchu a prikladala farebné priehľadné fólie pred masku. „Jééééj!!!“ zajasal drobček. Na otázku, čo sa mu tam tak zapáčilo, chlapček to nevedel pomenovať, pretože nikdy predtým nič také nevidel. Majko sám povedal, že mu má pustiť dlhú pesničku, kým bude doma iba s tatinom, a má ísť kúpiť fólie, aby mohli „svetielkovať“. Jemu sa to páčilo, sám to chce robiť. Doma sa už na to pýtal a večer mamu hladkal po líci a pýtal sa jej, či aj Teba môže takto pohladkať.
Prečo sa teda táto technika nepoužíva pri pomoci nevidiacim, respektíve zrakovo postihnutým ľuďom? Prečo sa ešte vedecká obec neodvážila začať dôsledný a dlhodobý výskum v tejto oblasti? Osobne pozná Ľubica Pelachová niekoľko zrakovo postihnutých ľudí, ktorým sa podarilo usilovným tréningom tejto techniky zlepšiť kvalitu svojho života. Tím okolo pani Pelachovej už začal pracovať na jednom výskume v tejto oblasti, ktorého výsledky zverejnia, keď bude ukončený. Toto je však téma, ktorá presahuje jeden malý výskum.
Pred pár rokmi bol v Taliansku uskutočnený zaujímavý experiment. Vykonal ho profesor neuropsychológie Elio Konte, odborník na perceptívno-kognitívnu psychológiu. Experiment spočíval v tom, že pozorovanej osobe boli do nepriehľadnej masky namontované minikamery, ktoré sledovali činnosť očí. Zároveň bol prístrojom sledovaný zrakový nerv a jeho výkon v čase experimentu, teda pri videní bez očí. Pozorovaná osoba mala čítať z obrazovky náhodne generované číslice, zároveň prístroj meral všetky zmeny činnosti zrakového nervu. Tieto výskumy prispievajú k posúvaniu hraníc nášho poznania o ľudskom vnímaní.
Tretie Dieťa a Rodinné Dilemy: Neplánované Tehotenstvo a Podpora
V živote mnohých rodín nastanú situácie, ktoré preveria ich odolnosť a schopnosť prijať nečakané výzvy. Jednou z takýchto situácií je neplánované tehotenstvo, obzvlášť keď ide o tretie dieťa. Hoci v kútiku duše si mnohé ženy možno ešte raz želajú bábätko, v realite sa zrazu ocitnú plné obáv a úzkosti, najmä ak už majú doma malé deti s náročnými vývojovými fázami, ako je napríklad separačná úzkosť u mladšieho dieťaťa, alebo ak sa boria s nočným dojčením. Strach z toho, ako to zvládnu, z opätovného tehotenstva, pôrodu a starostlivosti o novorodenca, je prirodzený. Pridávajú sa aj praktické otázky, ako je napríklad zmestenie sa do existujúceho auta a prípadná potreba kúpy nového, alebo ako zvládnuť vzdor staršieho dieťaťa. O to náročnejšia je situácia, ak partner tretie dieťa nechcel a je zo správy zhrozený. Tieto pocity sú veľmi reálne a pre ženu môžu byť až traumatizujúce.
Podľa štúdie, ktorá sa robila v Čechách a u nás to bude veľmi podobné, sú najpočetnejšou skupinou podstupujúcou interrupcie matky, žijúce v stabilnom vzťahu, ktoré čakajú tretie dieťa. Čiže tretie dieťatko je akoby najohrozenejšie. Tento jav sa vníma aj v praxi, ako keby tretie dieťa vyvolávalo u žien najväčší strach a neistotu. Potom je tu skupina mladších žien na prahu dospelosti, často majú krátkodobý vzťah, sú na začiatku štúdia alebo sa začínajú zaraďovať do pracovného procesu.
Existuje viac dôvodov, prečo je tretie dieťa takto „ohrozené“. Prvým veľkým tlakom je tlak spoločnosti, podľa ktorých merítok dve deti, ideálne chlapec a dievča, akoby stačilo. Tam sa pohybujeme v rovine zdanlivej pohodlnosti - zaplatím si klasické auto, dovolenku, mám dostatok priestoru v byte. A to tretie dieťa už akoby trošku malo narušiť ten komfort. Ďalším je ekonomický tlak - žena je už dlhšie na materskej, už máva pocit, že si deti odplienkovala, vychovala, už ich dá iba do škôlky a chce sa vrátiť do práce.
Poradňa Alexis poskytuje bezplatnú pomoc ženám, ktoré majú problémy vo vzťahoch po zistení tehotenstva, zvažujú interrupciu alebo sa trápia po umelom či spontánnom potrate. Je to nezisková organizácia, financovaná okrem darcov aj z Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Operačného programu Ľudské zdroje. Keď sa ženy ozvú, v prvom rade ich počúvajú a snažia sa spolu s nimi prísť na to, čo je hlavný dôvod. Pretože sa stáva, že samotné tehotenstvo nie je tou hlavnou príčinou, prečo sa cítia, že to nezvládnu. Často to je napríklad rozpadnutý vzťah, ekonomický tlak, čo ony presne nevedia v sebe pomenovať. Tým, že sa s nimi rozprávajú, pýtajú sa ich, aké majú vzťahy v rodine, čo ich trápi, dokážu lepšie verbalizovať, čo ich vlastne núti ísť na interrupciu.
Poradenstvo je anonymné. Ak niekto zavolá, nepredstaví sa, poradňa nepátra, ako sa volá, koľko má rokov, nič. Pracujú s tými informáciami, ktoré klientka chce povedať. Chcú, aby sa ona cítila úplne slobodne, a to v komunikácii aj v tom, čo povie. Nemusí ani odpovedať na otázky, keď nechce. Sú dve skupiny žien. Mladšia, najčastejšie na konci strednej školy neplánovane otehotnie a zrazu nevie, čo s tým, lebo má pocit, že rodičia to neprijmú. Tu to veľmi závisí od toho, ako sa k tomu postavia rodičia, pretože tie ženy naozaj potrebujú výraznú podporu rodiny. Kľúčová sa teda stáva podpora a názor rodičov. Mladé slečny mnohokrát nemajú taký silný a stabilný vzťah, nemajú ekonomickú nezávislosť, aj preto je dôležité, ako sa k neplánovanému tehotenstvu postavia rodičia. Ak budú počuť, že to zvládnu, tak to naozaj zvládnu.
🔴5 overených tipov pre zdravie očí, ako predchádzať strate zraku🔴
Od toho závisí aj to, ako veľa a ako často sa s klientkou bude komunikovať, a to je tiež na nej. Väčšinou však majú so ženami dlhodobejší kontakt. Odpovedajú, chcú komunikovať, pretože k nim slobodne prišli a slobodne komunikujú, tak, ako to ony cítia. Mnohokrát, keď verbalizujú problém, cesta sprevádzania aj končí. Dĺžka kontaktu je rôzna; s jednou klientkou bola poradkyňa v kontakte sedem mesiacov, celé tehotenstvo, a ozvala sa ešte aj po narodení dieťaťa, ale sú tiež ženy, ktoré sa ozvú raz, dvakrát.
Podľa skúseností poradcov žiadna žena neľutuje rozhodnutie nechať si dieťa. Naopak, ženy, ktoré sa rozhodli, že pôjdu na interrupciu, sa ozvú aj potom, že je to ťažké, majú zlomené srdce, nevedia sa s tým zmieriť, majú depresie. Ale žiadna žena, ktorá si dieťa nechala, nenapísala, nezavolala nič také. Pre poradcu je prvou indíciou, ak sa komunikácia zastaví, keď je ešte rozbehnutá. Poradcovia sa naozaj snažia pomôcť každej žene a keď vidia, že ich pomoc dosiahla pomyselný strop, musia rešpektovať rozhodnutie ženy v plnej miere bez toho, aby to malo dosah na nich. Žena tu dostane priestor na rozhovor, prijatie, vedia ju spojiť s ďalšími inštitúciami a ľuďmi, čím dostane pomocnú sieť.
Klientkam sa kladú otázky, nedávajú sa im odpovede. Snažia sa, aby sa nezameriavali na to, že ich najväčší problém je tehotenstvo, ktoré nechcú. Keď napríklad zistia, že partner nechce to dieťa, pýtajú sa na jej sociálnu sieť, ktorou sú rodičia, súrodenci, tety, učiteľky, psychologička. Každý z nás má ešte ďalšiu skupinu ľudí, ktorá stojí pri nás. Najťažšie sú momenty, keď je už rozhodnutá pre interrupciu a ešte sa ozve a pýta sa na názor. Vtedy je ťažké získať si jej dôveru, aby vnímala, že ju do ničoho nenútia, ponúkajú informácie a prijatie. Môžu jej len ukázať ďalšie cesty a riešenia. No ona vtedy musí uveriť poradcom aj sebe, že to myslenie sa dá zmeniť, a to je niečo veľmi ťažké. Aj v takomto štádiu je nádej. Ženy sa môžu ozvať aj po interrupcii. Veríme, že každý život je posvätný. Bolesť je ako keby tajomstvom života. Nevieme, podľa akého kľúča kto trpí, trpia aj deti. Každý jeden život je rovnocenný. A žena, ktorá príde s takouto bolesťou a možnou stratou ilúzií, ako by jej rodina a dieťa mali vyzerať, si myslí, že to nezvládne. Stále sú to ale len domnienky, že to nezvládne, môže dať šancu sama sebe, že to zvládne.
Ozývajú sa aj otcovia, čo je veľmi povzbudivé. Sú dve kategórie. Prvá sú muži, ktorých partnerky prekonali spontánny potrat alebo interrupciu a trpia. A tí muži tomu procesu smútenia celkom nerozumejú, neprežívajú to tak ako ženy a prídu si po rady. Druhá skupina sú muži, ktorí majú správny pocit zodpovednosti, že to počaté dieťa je aj ich, chcú sa oň starať, ale žena je na vážkach. Nedá sa povedať, ktorá skupina je ťažšia; každý človek prišiel so svojím životným príbehom a emóciami, ktoré vkladá do slov a rozpovedania príbehu. Vyhlasujú sa aj zbierky na veci potrebné pre mamičku a dieťa. Ak je problém s bývaním, majú záchytnú sieť podpory v rámci projektu Zachráňme životy - finančnú aj materiálnu za presne vymedzených podmienok, aby to bolo transparentné. Majú podporovateľov, ktorým by chceli poďakovať a ktorí pravidelne prispievajú, hoci i menšími čiastkami.
Príkladom pomoci je 19-ročná slečna, ktorá vo vzťahu veľmi rýchlo otehotnela. Bola pod tlakom, na začiatku dospelosti, chcela ísť ešte študovať, nevedela sa rozhodnúť. Podporu od rodičov nedostala, ale od partnera, ktorého krátko poznala, áno. Rozobrali to z rôznych strán a ona rýchlo pochopila, že si dieťa chce nechať. Uvedomila si, že aj počiatočné, napríklad finančné, ťažkosti budú dočasné. Život sa vyvíja, dieťa nebude malé donekonečna. A potom ešte jedna žena, ktorá mala tri deti a čakala štvrté. Prišla s tým, že nemá podporu muža, že dieťa nechce mať, lebo partner ho nechce. Napokon sa ukázalo, šlo len o krátkodobú krízu, aj keď nevedno, čím si prechádzal manžel, čo naozaj prežíval, lebo s ním sa nehovorilo. No vo všeobecnosti, keď žena otehotnie, často prichádza prvotný šok, lebo každý má nejaké predstavy o tom, čo bude ďalší mesiac, polrok a tak, a zrazu je všetko inak. Dieťa to naruší. Poradcovia musia ženu vytiahnuť z toho problému, aby sa na vec pozrela zhora, že všetko si napokon sadne, chce to čas. A často si to aj sadne.
tags: #tretie #dieta #na #svete #bez #oci