Obdobie, keď malé deti skúmajú svet ústami, je bežnou súčasťou ich vývoja. Ústa sú vysoko citlivé a poskytujú deťom množstvo informácií o textúre, tvare a chuti predmetov. U dojčiat a batoliat je to bežný spôsob učenia sa. Avšak, ak trojročné dieťa neustále dáva všetko do úst, môže to byť pre rodičov znepokojujúce. Tento článok sa zameriava na možné príčiny tohto správania a ponúka rady, ako s týmto problémom naložiť, pričom sa snaží preniknúť hlbšie do potrieb dieťaťa a dynamiky rodiny.
Orálna fáza vývoja: Prirodzený spôsob poznania sveta
Pre malé deti je dávanie predmetov do úst prirodzený spôsob, ako spoznávať svet. Vkladanie rúk do úst a satie pästičiek je prirodzená potreba dieťaťa a jeho spôsob poznávania sveta. Odborne sa tomuto obdobiu vo vývine dieťaťa hovorí „orálna fáza“. Táto fáza prichádza približne vo veku piatich mesiacov a trvá niekedy až do 1,5 roku života dieťaťa. V tomto období sú ústa pre dieťa akoby hmatový orgán.
Hmat má dieťatko v tomto veku lepšie vyvinutý ako napríklad zrak či sluch. Dieťatko všetko, čo chytí do ruky a má na dosah, vloží do úst a hryzie, cmúľa, oblizuje. Ohmatávať sa tak snaží nielen rukami, ale aj pomocou jazyka, pier a ďasien. Týmto spôsobom spoznáva všetky predmety, s ktorými príde do kontaktu. Tak zisťuje, či je vec tvrdá, mäkká, studená alebo teplá, hladká alebo chlpatá. Dôvod, prečo dieťa na poznávanie využíva svoje ústa, je podobný, ako u dospelých ľudí používanie rúk za týmto účelom. Prsty dospelého človeka majú viac zmyslových buniek než ktorákoľvek iná časť tela, a podobne pre bábätko sú ústa kľúčovým senzorickým centrom.
Nejakej veci sa dieťa musí dotknúť, vloží si ju do úst, „ochutná“ ju, ovonia. Tak zistí, čo je na jedlo, čo je na hru, čo nie je ani na jedno z toho. Je dôležité nezakazovať svojmu dieťaťu takto experimentovať a nebrať mu predmety z úst v tomto ranom veku. Avšak, je nevyhnutné zabezpečiť, aby malo vo svojom okolí a na takéto experimentovanie len vhodné a bezpečné predmety.
Kedy orálne správanie presahuje bežný vývoj?
Hoci je orálna fáza prirodzená, ak pretrváva dlho po prvom roku života dieťaťa, alebo dokonca vo veku troch rokov či staršom, stáva sa pre rodičov zdrojom obáv. Vkladanie vecí do úst je vždy spôsobom, ako dieťa niečo komunikuje - či už svoje potreby, alebo aktuálny stupeň svojho vývinu. Ak trojročné dieťa neustále dáva všetko do úst, môže to byť pre rodičov znepokojujúce, pretože to už nie je primárne o poznávaní sveta, ale môže signalizovať hlbšie príčiny.
Napríklad, v prípade takmer devätnásťmesačného syna, ktorý od malička berie všetko do úst, zbiera zo zeme spinky, je papier, mikroténové sáčky a najmä ohryzuje plyšákov a chlpaté deky, pričom vyhryzne poriadny kus chlpov a potom to žužle v ústach, je toto správanie už za hranicou typickej orálnej fázy. Hoci sa rodičia snažia zabrániť mu v tom odložením danej veci alebo odnesením dieťaťa do inej miestnosti, je to náročné.
Podobne, situácia sedemročného chlapca, ktorý má od malička zvyk obhrýzať si nechty, a toto správanie sa v súčasnosti zhoršuje, je alarmujúca. Okrem obhrýzania nechtov si neustále dáva do úst prsty, hračky, tričko, na ktorom má všade malé dierky - na rukávoch, na hrudi (pod golierom), na teplákoch (keď má pokrčené kolená pri ústach). Navyše si dáva ruky do úst aj vonku, celú zimu jedol sneh a keď sa dalo, pchal si do úst rukavice. Matka to vníma ako zlozvyk a hoci syn vie, že by to nemal robiť, aj tak to robí. Niekedy ho len upozorní, ale občas ju to dokáže neskutočne vytočiť, pretože namiesto toho, aby sa zlozvyku zbavil, sa to len zhoršuje. Jediné zlepšenie stavu sa zdá, že nastalo v lete, keď bol viac na záhrade a hral sa v hline, v piesku, celý deň bol vonku, no niekedy má pocit, že to bol len taký dojem. Tento pretrvávajúci orálny zlozvyk u staršieho dieťaťa naznačuje potrebu hlbšieho pochopenia jeho príčin.
Možné príčiny pretrvávajúceho orálneho správania
Ak dieťa pokračuje v dávaní vecí do úst dlho po orálnej fáze, existuje niekoľko možných príčin, ktoré môžu byť komplexné a často sa prekrývajú.
Stres alebo úzkosť
Dávanie vecí do úst môže byť pre dieťa spôsob, ako sa vyrovnať so stresom alebo úzkosťou. Je dôležité si všímať, v akých situáciách si dieťa nechty obhrýza alebo obtrháva kožu okolo nechtov, alebo si vkladá predmety do úst. Najčastejším podkladom býva vnútorné napätie prameniace najčastejšie z konfliktov v materskej škole alebo zo zlých citových vzťahov v rodine. Toto správanie slúži ako samoregulačný mechanizmus, ktorým sa dieťa snaží upokojiť alebo zmierniť nepohodlie.
Príkladom môže byť situácia sedemročného syna, ktorý má dvoch mladších súrodencov. Narodenie dcéry, keď mal on sám len 1,5 roka, a približne v tom čase aj strata cumlíka, mohli predstavovať významné stresové faktory, ktoré vyvolali potrebu alternatívneho upokojujúceho správania. Aj keď rodičia majú doma „relatívnu pohodu bez nejakých záväzkov (škola, úlohy)“ a syn je rád, že sa môže doma hrať, jeho bohatý vnútorný svet a citlivosť môžu znamenať, že aj malé zmeny alebo neistoty prežíva intenzívnejšie. Navyše, hoci má rád hranie so súrodencami, prítomnosť dvoch mladších detí môže vyvolávať aj pocity žiarlivosti, potreby pozornosti alebo pocitu straty svojho „prvenstva“.
Nedostatok stimulácie alebo nuda
U starších detí môže byť vkladanie predmetov do úst aj náhradným podnetom pri nedostatku inej stimulácie. Veľmi tiché deti si osvojujú cmúľanie palca alebo prstov ako spôsob, ako si vyplniť čas, keď nemajú dostatok aktívnych podnetov alebo zábavy. Ak sa dieťa nudí, jeho myseľ a telo hľadajú spôsob, ako sa zamestnať, a ústa sú preň ľahko dostupným zdrojom senzorickej stimulácie.
Senzorické potreby
Niektoré deti majú zvýšenú potrebu orálnej stimulácie, ktorá nemusí nutne súvisieť so stresom alebo nudou. Môže ísť o senzorické hľadanie, kde dieťa potrebuje silnejší vnem v ústnej dutine na to, aby sa cítilo „uzemnené“ alebo spokojné. V niektorých prípadoch, ako napríklad u syna so „trošku zníženým svalovým tónom“, môže táto potreba súvisieť s hľadaním proprioceptívnej spätnej väzby, ktorá pomáha telu uvedomiť si svoju polohu a pohyb. Žutie, hryzenie a cmúľanie poskytuje hlboký tlak na čeľusť a ústa, čo môže byť pre dieťa upokojujúce a pomáha mu lepšie vnímať svoje telo.
Napodobňovanie
Dieťa môže napodobňovať správanie iných detí alebo dospelých, hoci toto je menej častá primárna príčina pretrvávajúceho orálneho správania. Môže však posilniť už existujúci návyk.
Nedostatok živín alebo pica
Aj keď je to menej časté, nedostatok niektorých živín, najmä železa, môže viesť k neobvyklým chutiam a potrebe dávať do úst nejedlé veci - jav známy ako pica. Ak dieťa je papier, mikroténové sáčky, sneh, alebo vyhryzuje chlpy z plyšákov, môže to byť signálom tohto stavu. V takýchto prípadoch je nevyhnutné konzultovať situáciu s pediatrom, ktorý môže odporučiť testy na zistenie prípadného nedostatku živín.
Hlad a upokojenie u najmenších
Pre dojčatá je vkladanie rúk do úst a satie pästičiek prirodzenou potrebou a spôsobom poznávania sveta. Odborníci na detský vývin pripomínajú, že cmúľanie ručičiek môže byť včasným znakom toho, že bábätko je hladné. Zároveň však upozorňujú, že prejavy hladu zahŕňajú aj iné správanie, a to najmä oblizovanie pier, vrtenie sa, rozrušenie a plač. Satie pästičky v období medzi 2. a 3. mesiacom je úplne prirodzeným vývinovým znakom zdravého dieťaťa. Niekedy si bábätká môžu sať pästičku preto, že sú obmedzované v tom, ako dlho môžu ostať na prsníku. Pre malé bábätko je satie prirodzeným spôsobom upokojovania sa. Najmenšie deti sa radi upokojujú satím na prsníku. Ak si naozaj nie ste istí, či sa vaše dieťa dojčí dostatočne, skonzultujte vašu situáciu s pediatrom alebo laktačnou poradkyňou. Pokiaľ dieťa potrebuje sať, ponúknite mu radšej prsník než cumeľ.
Súvisiace neurotické prejavy u detí
Okrem dávania predmetov do úst existujú aj ďalšie prejavy, ktoré môžu naznačovať vnútorné napätie alebo emocionálne problémy u detí. Je dôležité si ich všímať a v prípade potreby vyhľadať odbornú pomoc.
Obhrýzanie nechtov
Tento jav sa najčastejšie vyskytuje v predškolskom veku, ale môže pretrvávať až do dospelosti. Obhrýzanie nechtov je vo svojej podstate ľahká neuróza, ktorá je vonkajším prejavom vnútorného napätia. Dieťa sa môže niečoho báť, prežívať nepríjemné situácie, alebo nemá uspokojenú potrebu istoty a bezpečia. Rodičia by si mali všímať, v akých situáciách si dieťa nechty obhrýza alebo obtrháva kožu okolo nechtov. Najčastejším podkladom býva vnútorné napätie prameniace najčastejšie z konfliktov v materskej škole alebo zo zlých citových vzťahov v rodine. V škole si dieťa obhrýza nechty často preto, lebo sa dostáva do stresu pri skúšaní, pri písaní písomiek alebo keď má konflikty so spolužiakmi. Okrem samotnej neurotickej podstaty tohto javu treba mať na pamäti aj to, že obhrýzanie nechtov zvyšuje riziko vzniku rôznych mikrobiálnych a vírusových infekcií či hnisavých pľuzgierov.
Cmúľanie palca alebo prstov na ruke
U malých bábätiek je satie palčekov veľmi prirodzené a bežné, používajú ho na upokojenie a utíšenie. Niekedy si deti začnú cmúľať palce po ukončení dojčenia. V prvom roku života dieťaťa vyplýva cmúľanie palca alebo prstov z prirodzenej potreby sať, ale vo vyššom veku to môžete považovať za neurotický návyk. Osvojujú si ho väčšinou veľmi tiché deti ako náhradný podnet pri nedostatku inej stimulácie. U starších detí je cmúľanie palca vnímané ako zlozvyk alebo ako dôsledok nejakého problému - obvykle emocionálneho (strach, úzkosť). Niekedy si dieťa začne palec cmúľať v období, keď začne chodiť do škôlky. To môže byť spojené s ťažkým prežívaním odlúčenia od mamy a palček pôsobí upokojujúco. Cmúľanie môže niekedy ovplyvniť nesprávny rast chrupu.
Tiky u detí
Tiky sú náhle, rýchle, opakujúce sa, nerytmické, vôľou čiastočne ovplyvniteľné, stereotypné pohyby alebo hlasové prejavy, ktoré neslúžia žiadnemu zrejmému účelu. Ich prejavom môže byť hocijaký pohyb alebo zvuk, majú nutkavý ráz. Charakterizujú ich napríklad rýchle bezúčelné pohyby, žmurkanie, potrhávanie hlavou, trhavé pohyby končatinami, pokašlávanie a podobne. Základná príčina tikov zostáva neznáma.
Existujú rôzne formy tikov:
- Chronická motorická alebo hlasová tiková porucha: vyskytujú sa jednoduché i komplexné motorické i hlasové tiky (nie súčasne), priebeh je chronický, intenzita tikov sa nemení celé týždne či mesiace.
- Tourettov syndróm: mnohopočetné väčšinou komplexné motorické i hlasové tiky, ktoré sa vyskytujú aspoň v niektorých obdobiach súčasne, majú premenlivú intenzitu, častý výskyt koprolálií (vyslovovanie urážlivých slov a viet), echolálií (opakovanie po druhých), echopraxií (kopírovanie konania inej osoby). Porucha začína obvykle v detstve okolo 7. roku života, čo je vek, keď sa u sedemročného syna začali prehlbovať aj iné orálne prejavy.
Ďalšie prejavy neurotického správania
Okrem už spomenutých prejavov, sa u detí môžete stretnúť aj s pomočovaním, námesačnosťou, nočným desom, poruchami reči, zajakavosťou, s nechutenstvom, ale aj s rôznymi problémami v správaní. Neurotické poruchy u detí najčastejšie úzko súvisia s atmosférou v rodine alebo so situáciou v škole a postavením dieťaťa v škole.
Vplyv rodiny a prostredia na emočný vývoj dieťaťa
Odborníci sa zhodujú v tom, že základnou podstatou odstránenia problémov je to, aby dieťa malo v rodine pocit bezpečia a pochopenia pre svoje starosti. Rodina by mala byť tým miestom, kam sa dieťa môže vrátiť a bezpečne zdieľať svoje zážitky, poznanie, radosti a aj obavy.
Rodičia by mali poznať možnosti a schopnosti svojich detí a svoje nároky prispôsobiť dieťaťu. Nezriedka sú za neurotickými problémami detí ich ambiciózni rodičia, ktorí preceňujú význam školských známok, úhľadného písma alebo prvenstiev v súťažiach. Takéto prehnané nároky môžu vytvárať u dieťaťa enormný tlak a viesť k vnútornému napätiu, ktoré sa prejaví rôznymi zlozvykmi.
Aj rodič, ktorý sám trpí neurózou, môže byť problémom. Tým, že je sám často podráždený, prepracovaný, ľahko podľahne afektu - prenáša svoje psychické vypätie na celú rodinu. Takáto atmosféra môže negatívne ovplyvniť emočnú stabilitu dieťaťa a zvýšiť jeho tendenciu k úzkosti a prejavom neurotického správania.
Pre deti má neustále opakovanie, napríklad sledovanie tých istých príbehov na DVD alebo čítanie tých istých knižiek, veľký zmysel. Opakovaním sa deti učia a sledovanie toho istého príbehu, čítanie tej istej knihy, ktorú už poznajú, im dáva istotu a ukľudňuje ich. To je aj dôvod, prečo deti (obvykle) majú radi rituály. Pravidelnosť a predvídateľnosť pomáhajú deťom cítiť sa bezpečne a znižujú úzkosť.
Ďalším dôležitým aspektom je dostatok oddychu. Ak si dieťa neoddýchne, nepospí v čase, keď je unavené a keď to potrebuje, naruší sa jeho pravidelný rytmus spánku a bdenia. To je dôvodom, že mu môže stúpnuť telesná teplota a zároveň sa stane prudko aktívne, takzvané „hyperaktívne“. Behá, skáče, jačí. Menšie deti si v tejto situácii ľahko spôsobia úraz. Ak sa to aj niekedy nechtiac stane, v takejto situácii je potrebné dieťa upokojiť, zrelaxovať a zabezpečiť, aby sa organizmus dieťaťa dostal do normálu. Na upokojenie dieťa môžete objať, tíšiť v náručí, pustiť pokojnú hudbu, urobiť teplý relaxačný kúpeľ, prečítať rozprávku. Je dôležité, aby sa vaše dieťa do takýchto situácií nedostávalo často, deti potrebujú svoju pravidelnosť, aj v spánku, v čase, keď to potrebujú.
Ako pomôcť dieťaťu s pretrvávajúcim orálnym správaním? Praktické rady pre rodičov
Ak dieťa pretrvávajúco dáva veci do úst alebo má iné orálne zlozvyky, je dôležité k situácii pristupovať s pochopením a trpezlivosťou. Tu sú praktické kroky, ktoré môžete podniknúť:
Zabezpečte bezpečnosť
Jediné, čo potrebujeme odsledovať, je bezpečnosť dieťaťa, pretože ono si dokáže vložiť do úst skutočne všetko. Túžba po objavovaní a spoznávaní všetkého navôkol je veľmi silná a dieťatko si neuvedomuje, že predmety môžu byť špinavé a nebezpečné (hlavne po ich prehltnutí!). Uistite sa, že predmety, ktoré sú v dosahu dieťaťa, sú bezpečné a nehrozí riziko udusenia. Odstráňte malé predmety, ostré predmety a toxické látky.
Čo je potrebné odstrániť z dosahu dieťaťa:
- Drobné predmety akéhokoľvek druhu: mince, vrchnáky z pier, fixiek, guličky, fazuľky, hrášky, špendlíky a pod.
- Malé jedlé predmety ako sú hrozienka, cukríky, oriešky, či pukaná kukurica - tieto môžu predstavovať riziko udusenia.
- Kvety a črepníky, pretože listy niektorých kvetov môžu byť jedovaté.
- Predmety spojené s domácimi miláčikmi ako sú mačacie podstielky, miska so psími granulami, zvyšky jedál - tieto môžu prenášať baktérie a parazity.
Ponúknite bezpečné alternatívy
Ponúknite dieťaťu bezpečné alternatívy na orálne skúmanie, ktoré sú určené na žuvanie. Sem patria hryzadlá, žuvacie hračky (napríklad silikónové náhrdelníky alebo náramky pre deti), alebo tvrdé ovocie a zelenina (ako kúsky mrkvy, jablka, ak už dieťa vie bezpečne žuť). V prípade, že dieťa hľadá senzorickú stimuláciu, tieto alternatívy môžu pomôcť uspokojiť jeho potrebu bezpečným spôsobom.
Zamestnajte ruky
Vždy je dobré rôznym spôsobom zamestnať ruky tak, aby dieťa nemalo potrebu hrať sa s kožou okolo nechtov alebo si ich dávať do úst. Podporujte aktivity, ktoré zamestnávajú ruky dieťaťa, ako sú kreslenie, modelovanie s plastelínou alebo hlinou, hranie s kockami, puzzle alebo stavebnice ako Lego. Pre chlapca, ktorý je „vynálezca“, rád sa hrá hodiny s Legom a vláčikmi, sú tieto aktivity ideálnou formou presmerovania. Outdoorové aktivity, ako hranie v hline a v piesku, môžu tiež poskytovať bohatú senzorickú stimuláciu, ako to naznačuje zlepšenie u sedemročného syna počas leta, keď bol viac na záhrade.
Identifikujte spúšťače
Všímajte si, kedy a v akých situáciách dieťa najčastejšie dáva veci do úst. Môže to byť prejav nudy, stresu, úzkosti, únavy alebo hladu. Vedenie si denníka alebo jednoduchých poznámok o tom, kedy a kde sa správanie vyskytuje, môže pomôcť odhaliť vzorce a potenciálne spúšťače.
Znížte stres a zabezpečte podporné prostredie
Ak zistíte, že správanie súvisí so stresom, pokúste sa znížiť stresové faktory v živote dieťaťa. Zabezpečte pokojné a stabilné prostredie. Trávte s dieťaťom veľa času, hrajte sa, hovorte spolu. Veľa ho objímajte. Doprajte dieťaťu radosť z vecí, ktoré ho bavia. Pre sedemročného syna, ktorý je empatický a citlivý a má bohatý vnútorný svet, je tento pocit bezpečia a spojenia kľúčový. Čas strávený vonku v prírode, ako to robí rodina, je vynikajúcim spôsobom, ako redukovať stres a poskytnúť senzorické podnety.
Používajte pozitívne posilňovanie
Chváľte a odmeňujte dieťa, keď si nevšíma predmety a nedáva ich do úst. Vyhnite sa trestom a negatívnym reakciám, ktoré by mohli správanie zhoršiť a viesť k pocitom hanby alebo zvýšenej úzkosti. Dieťa za obhrýzanie nechtov nekarhajte a nestrašte ho. Oveľa prospešnejšie je dieťa motivovať, pochváliť, keď si nechty neobhrýza. Ak je dieťa už staršie, je potrebné mu to stále pripomínať a vysvetľovať, ale bez posmievania a strašenia. V niektorých rodinách funguje systém odmeny - za niekoľko dní bez cmúľania palčeka dieťatko dostane ocenenie, malú oslavu, či drobnú hračku.
Dôležitosť hygieny
Pretože dieťa si dáva veci do úst, je hygiena pre jeho zdravý vývoj veľmi potrebná. Väčšina baktérií, s ktorými dieťa príde do kontaktu, posilňuje jeho obranyschopnosť, ale existujú aj riziká. Gumené hračky je potrebné aspoň občas umyť v horúcej saponátovej vode, opláchnuť pod tečúcou vodou a nechať voľne vysušiť. Plyšové hračky zase oprať v práčke na 40ºC podľa potreby, keď sa zašpinia. Cumlíky, hryzadlá a hrkálky je tiež dobré pravidelne umývať a čistiť. Zvlášť, ak dieťatku spadne cumlík na zem napr. vonku na prechádzke alebo na ihrisku, je nutné s tým počítať a mať poruke fľašku s čistou vodou, ktorou ho opláchnete. Nie je správne cumlík oblizovať, prípadne dať dieťaťu neumytý, pretože my dospelí máme v ústach iné zloženie baktérií ako naši najmenší a hrozí riziko infekcie, ako aj vznik zubného kazu na mladých mliečnych zúbkoch. Táto rada je obzvlášť dôležitá pre prípad sedemročného chlapca, ktorý jedol sneh a pchal si do úst rukavice, pretože to zvyšuje riziko infekcií.
Konzultujte s odborníkom
Ak správanie pretrváva, zhoršuje sa alebo je spojené s inými problémami (ako sú poruchy spánku, problémy s rečou, zvýšená úzkosť, agresia, alebo ak máte podozrenie na nedostatok živín), vyhľadajte pomoc detského lekára, psychológa alebo logopéda. Psychologička, ktorá sa venuje psychológii v praxi v CPR KVAPKA a ako lektorka kurzov sa s rodičmi stretáva pred pôrodom, v podpore dojčenia, či príprave detí na školu, môže poskytnúť cenné poradenstvo. Detský psychológ sa môže komplexnejšie zamerať na to, čo tento problém zapríčiňuje a pomôcť identifikovať hlbšie emocionálne alebo senzorické potreby dieťaťa. Včasná intervencia môže zabrániť eskalácii zlozvykov a podporiť zdravý vývoj dieťaťa.
tags: #trojrocne #dieta #dava #vsetko #do #ust