Turzovka, obec s bohatou históriou hlboko zakorenenou v srdci Kysúc, predstavuje fascinujúcu mozaiku udalostí, osobností a spoločenských zmien, ktoré formovali jej identitu v priebehu storočí. Od prvých nepriamych písomných zmienok o území Kysuce v 13. storočí, cez valašskú kolonizáciu a založenie Jurajom Turzom v 16. storočí, až po dynamický rozvoj v novodobých dejinách a súčasný demografický obraz, Turzovka vždy zohrávala významnú úlohu v regióne. Tento článok sa ponorí do kľúčových míľnikov jej histórie, osvetlí socio-ekonomické premeny a prinesie pohľad na život obce v nedávnej minulosti, vrátane dôležitých demografických údajov a spoločenských aktivít pre všetky generácie.
I. Historické korene Turzovky: Od prvých zmienok po valašskú kolonizáciu
Územie, na ktorom sa neskôr rozvinula obec Turzovka, má svoje historické začiatky datované už do 13. storočia, hoci prvé zmienky o ňom sú nepriame. V darovacej listine uhorského kráľa Bela IV., ktorá pochádza z roku 1244, sa nepriamo spomína zem Kysuca. Kráľ Béla IV. v tomto dokumente daroval túto zem trenčianskemu županovi Bohumírovi, synovi Sebeslava, pričom zem Kysuca ležala na uhorskom konfíniu. Z podrobného ohraničenia zeme Kysuca, ktoré listina obsahovala, je možné usudzovať, že k nej patrila aj časť územia, ktoré sa neskôr stalo známym ako Turzovka. Táto zmienka, hoci nepriama, je kľúčová pre pochopenie dávnej histórie regiónu.
Prvá priama písomná zmienka, ktorá sa už konkrétnejšie týka tohto územia, pochádza z listiny z roku 1417. V tomto dokumente je ako jeden z významných hraničných bodov výslovne spomenutý Predmiersky potok. Toto je dôležitý detail, pretože územie Turzovky, ešte pred vznikom samostatnej dediny, patrilo do chotára Dlhého Poľa. Obec Dlhé Pole vznikla v roku 1320 na mieste staršej osady Lacková. S vysokou mierou pravdepodobnosti sa dá predpokladať, že už v priebehu 15. storočia sa pri zmienenom Predmierskom potoku začala postupne formovať rovnomenná osada, ktorá bola predchodcom neskoršej Turzovky.
Písomné pramene z tohto obdobia zároveň jasne dokladajú, že v tejto oblasti sa už koncom 15. storočia aktívne pohybovalo a usadzovalo valašské obyvateľstvo. Títo pastieri a osadníci našli v riedko osídlených horských oblastiach ideálne podmienky pre svoj špecifický spôsob života, založený na chove dobytka a využívaní horských pasienkov. Prítomnosť valachov mala zásadný vplyv na osídľovanie a formovanie krajiny. V priebehu 16. storočia sa ako valašské lokality začali spomínať názvy ako Predmier, Hlinené, Nová Dedina (dnes známa ako Podvysoká), Dlhá, Vrch Olešná a ďalšie. Toto valašské osídľovanie pripravilo pôdu pre organizovaný vznik budúcich obcí vrátane Turzovky.
II. Založenie Turzovky a jej názov: Juraj Turzo a formovanie identity
Samotný vznik Turzovky ako organizovanej obce je úzko spojený s osobnosťou a rozhodnutiami Juraja Turzu. Hoci sa Predmier prvý raz zaznamenáva ako miesto (lat. locus) vo vyšetrovaní sporov medzi Budatínskym a Strečnianskym panstvom už v roku 1580, čo svedčí o osídlení valašským obyvateľstvom, skutočné založenie obce je presne datované. Túto zmienku z roku 1580 je možné považovať za predchodcu neskoršej obce, ktorá postupne vznikla na základoch dlhopoľskej osady Predmier.
O samotnom, oficiálnom vzniku Turzovky, ktorého iniciátorom bol Juraj Turzo, hovorí dodatočný zápis v urbári Bytčianskeho panstva z roku 1592. Tento zápis veľmi konkrétne uvádza: „Táto dedina bola založená urodzeným a vznešeným pánom Jurajom Turzom z Betlanoviec, večným oravským županom, veliteľom časti preddunajského Uhorského kráľovstva, kapitánom novozámockej pevnosti, hlavným kráľovským pohárnikom a radcom Jeho svätého cisárskeho a kráľovského veličenstva v roku Pána 1598.“ Tento akt založenia bol nepochybne motivovaný snahou Juraja Turzu poistiť si vlastné majetky. Bolo to nevyhnutné voči agresívne prenikajúcim valachom zo susedného Budatínskeho panstva, ktorí ohrozovali integritu jeho území.
Len o štyri roky neskôr, 21. februára 1602, vydal Juraj Turzo pre lokátora a zároveň prvého dedičného richtára Adama Boneca aj osobitné privilégium. Týmto privilégiom vytvoril právny rámec pre usadenie sa richtárovej rodiny a ďalších 40 valachov v novej obci. Zemepán v ňom nových osadníkov oslobodil na dobu 12 rokov od platenia a odovzdávania feudálnych dávok. Po uplynutí tejto lehoty mali dávky platiť presne tak, ako ostatní valasi na Bytčianskom panstve. Adam Bonec získal dedičné richtárstvo pre seba a svojich potomkov, čo mu zabezpečovalo významné postavenie v obci. Okrem toho mohol si postaviť mlyn a pílu a taktiež bol oslobodený od platenia na spomínaných 12 rokov.
V privilégiu boli zároveň podrobne vytýčené hranice novej obce, avšak len na jej východnej strane chotára, teda voči Budatínskemu panstvu. Ako kľúčové hraničné medzníky sa v dokumente spomínajú napríklad Dlhá rieka, lokalita Pod Bukovinou, Grúň, Hrošová či riečka Olešná. Pôvodný chotár Turzovky zahŕňal rozsiahle územia, ktoré dnes tvoria obce Turzovka, Korňa, Klokočov, Olešná, a taktiež časti obcí Dlhá nad Kysucou a Vysoká nad Kysucou.
Názov obce - Turzovka - je priamo odvodený od mena jej zakladateľa, Juraja Turzu. Turzovci založili mnoho obcí nielen na Orave, ale aj na Kysuciach. Avšak, paradoxne, len názov Turzovky bol odvodený priamo z ich rodového mena. Hoci niektorí historici, ako napríklad J. Kočiš, dávajú do súvisu pomenovanie Turzovky a narodenie Turzovho syna Imricha v roku 1598, skutočnosť je oveľa prozaickejšia a strategickejšia. Turzove majetky na hornej Kysuci v oblasti Predmiera boli neustále ohrozované valachmi z budatínskeho panstva. Založením novej obce si ich Juraj Turzo poistil. Aby sa jasne zvýraznilo, že ide o Turzovo územie a majetok, bol pôvodný Predmier nazvaný Turzovou obcou, čo sa časom skrátilo na Turzova a postupne prešlo do podoby Turzovka. Napriek tomu však nová obec užívala paralelne aj svoj starý názov Predmier a v prvej polovici 17. storočia bola dokonca občas nazývaná aj Kysucou. Pôvodný názov Predmier sa udržal v miestnom povedomí a v niektorých dokumentoch až do polovice 18. storočia.
III. Zemepáni a rozvoj obce v ranom novoveku
Po svojom založení patrila Turzovka vždy do Bytčianskeho panstva, ktoré bolo až do roku 1626 majetkom vplyvnej rodiny Turzovcov. Po smrti vdovy Juraja Turzu, Alžbety Coborovej, sa o rok neskôr, v roku 1627, celé panstvo dostalo do vlastníctva Mikuláša Esterháziho. Rodina Esterháziovcov, na rozdiel od Turzovcov, sa v Bytči zdržiavala len zriedkavo a panstvo i jednotlivé dediny v rámci neho často prenajímala. Napríklad v roku 1649 bolo celé Bytčianske panstvo prenajaté Gabrielovi Ilešházimu. Neskôr, v 70. rokoch 17. storočia, Juraj Ilešházi prenajal samotnú Turzovku za sumu 7 000 zlatých rodine Beréniovcov. Tento systém prenájmu bol bežnou praxou a odrážal ekonomické a správne stratégie vtedajšej šľachty. Od roku 1721 sa však panstvo aj jednotlivé obce vrátili späť do majetku Esterháziovcov, ktorí ho držali až do druhej polovice 19. storočia. V roku 1868 potom panstvo od Esterháziovcov kúpil významný veľkopodnikateľ s drevom, Leopold Popper, čo signalizovalo zmeny v ekonomickej štruktúre regiónu.
Život a hospodárstvo v 18. storočí
- storočie prinieslo pre Turzovku značný rozvoj a diverzifikáciu hospodárskych aktivít. V roku 1720 žilo v obci už 50 sedliakov, 25 želiarov a jeden sluha, čo svedčí o rastúcej populácii a rozvíjajúcej sa štruktúre. V Turzovke sa nachádzalo osem mlynov, čo bolo značné číslo a poukazovalo na dôležitosť mlynárstva pre obživu. Okrem mlynov tu fungovali aj píly, valchovňa na spracovanie súkna, panský pivovar a pálenica. Obyvateľstvo sa v tomto období, popri tradičnom poľnohospodárstve, živilo aj remeselnou výrobou.
V prvej polovici 18. storočia sa v obci, okrem už spomínaných mlynárov, rozvíjali aj mnohé iné remeslá, ktoré pokrývali široké spektrum potrieb miestneho obyvateľstva. Spomínajú sa debnári, tkáči, kováči, mäsiari, kožušník, remenár, obuvník, krajčír a hrnčiar. Tieto remeslá boli nevyhnutné pre sebestačnosť obce. Tradičným a veľmi dôležitým zamestnaním tunajšieho obyvateľstva, vzhľadom na bohaté lesné porasty v okolí, bolo spracovanie dreva a tiež pltníctvo na rieke Kysuca. Turzovka mala podľa urbára panstva právo vydržiavať trhy, čo bolo znakom jej ekonomického významu, avšak za toto privilégium musela zemepánovi ročne platiť poplatok vo výške 12 zlatých.
Prečo remeslo? Podporme remeslá na Slovensku diel 1. , Ivan Mada, hrnčiarstvo
Zbojníctvo a urbárska regulácia
V dôsledku ťažkých životných podmienok, ktoré boli v regióne bežné, a ktoré neraz ešte sťažovali zemepáni zvyšovaním predpísaných finančných dávok alebo iných povinností, sa už v priebehu 17. storočia začali v tunajšom kraji zoskupovať a pôsobiť rôzne zbojnícke skupiny. Táto tradícia zbojníctva bola typická aj pre nasledujúce 18. storočie. Horské oblasti poskytovali zbojníkom veľmi dobré podmienky pre úkryt a hoci mali obce s panstvami spolupracovať pri ich odhaľovaní, miestne obyvateľstvo im bolo neraz skôr nápomocné, keďže zbojníci boli vnímaní ako symbol odporu proti zemepánom. Najznámejšou takouto skupinou bola bezpochyby zbojnícka družina turzovského rodáka Tomáša Uhorčíka, ktorý sa neslávne preslávil spojením s legendárnym Jánošíkom. Táto družina sa skladala z ľudí pochádzajúcich nielen z horných Kysúc, ale aj z Moravy, Sliezska a Poľska, čo svedčí o jej rozsahu a pôsobnosti. V roku 1713 boli obaja, Jánošík i Uhorčík, napokon popravení v Liptovskom Mikuláši, čím sa skončila jedna éra zbojníctva.
Zlé hospodárske postavenie poddanského obyvateľstva, ktoré pretrvávalo napriek určitému rozvoju, donútilo panovníka zaviesť rozsiahlu urbársku reguláciu. Tereziánska urbárska regulácia bola v živote poddaných veľmi významnou udalosťou, ktorá ovplyvnila ich životy na dlhšie obdobie a priniesla dôležité zmeny v právnych a ekonomických vzťahoch. Prvým krokom tejto regulácie bol rozsiahly prieskum založený na deviatich detailných otázkach, ktorý mal za cieľ zaznamenať skutočný stav vzájomného pomeru medzi zemepánmi a poddanými. V Turzovke sa tento prieskum uskutočnil 3. septembra 1770. Odpovede, ktoré vtedy uviedli predstavitelia obce, sú významným svedectvom o hospodársko-sociálnom živote tunajších obyvateľov nielen v čase samotného prieskumu, ale odráža sa v nich aj predošlý stav a dlhodobé problémy.
Podľa nového zadelenia obcí v rámci regulácie patrila Turzovka do 3. triedy, s rozsahom usadlostí na 20 jutár poľa a lúk pre 8 koscov. Už v tomto období sa nielen v Turzovke, ale prakticky na celých Kysuciach, prejavovala značná preľudnenosť, ktorá bola charakteristickým problémom regiónu. Táto preľudnenosť sa odzrkadlila na veľmi malých výmerách sedliackych usadlostí. V Turzovke boli dokonca najväčšie sedliacke usadlosti len štvrtinové, čo svedčí o fragmentácii pôdy. V roku 1784 tu žilo už 4832 obyvateľov v 864 domoch, čo ilustruje hustotu osídlenia. Podľa urbárskej regulácie mal zemepán Mikuláš Esterházi v Turzovke 47 a ¼ sedliackych usadlostí. Po regulácii boli sedliaci s menšou výmerou ako 1/8 usadlostí preradení do kategórie želiarov s domom. Takýchto želiarov žilo v obci 435, zatiaľ čo želiarov bez domu bolo 48, čo ukazuje na rozsiahlu skupinu obyvateľstva s obmedzenými pozemkovými právami.
IV. Obdobie 19. storočia do roku 1914: Rozvoj, tragédie a migrácia
Začiatok 19. storočia je pre Turzovku dobre zdokumentovaný v urbári Bytčianskeho panstva spísanom z roku 1801, ktorý ponúka veľa hodnotných informácií o živote v obci. Podľa tohto dokumentu sa v chotári Turzovky nachádzali dva panské majere, konkrétne v Turkove a v Predmieri, čo svedčilo o rozsiahlych zemepánskych statkoch. Okrem toho tu malo panstvo aj dve panské krčmy, pivovar, valchu a tri mlyny. Vedľa panských zariadení však existovali v Turzovke aj sedliacke krčmy, ktorých bolo v danom období až sedem, čo naznačuje čulý spoločenský život. Podobne ako pri krčmách, existovali v obci aj sedliacke mlyny a píly; na začiatku 19. storočia tu bolo deväť mlynov a až 17 píl, čo potvrdzuje dôležitosť drevospracujúceho priemyslu. Okrem toho sa tu nachádzali aj dve výrobne na pálenú škridlu, čo svedčí o rozvoji stavebnej činnosti. V roku 1801 žilo v Turzovke už 5740 obyvateľov, čo predstavuje významný nárast oproti predchádzajúcim storočiam. V súpise poddaných z roku 1842 sa v obci uvádza 30 sedliackych usadlostí, čo poskytuje ďalší pohľad na jej agrárnu štruktúru.
Tragické roky a revolučné udalosti
Veľmi tragické roky, ktoré postihli prakticky celé horné Uhorsko, nastali v rokoch 1846 - 1849. Tieto roky sa v historickom kontexte zvyknú nazývať aj „skapaté roky“ z dôvodu rozsiahleho hladomoru a epidémií. V tých časoch decimoval obyvateľstvo krutý hladomor, ktorý bol sprevádzaný epidemickými chorobami. V turzovskej farnosti len na mor zomrelo v uvedenom období viac ako 2 000 obetí, čo je ohromujúce číslo poukazujúce na katastrofálny rozsah ľudského utrpenia. Najtragickejším bol rok 1847. V Turzovke boli v tom čase nútení otvoriť tri nové cintoríny, čo je mrazivým svedectvom o obrovskom počte úmrtí. Napriek postupnému ústupu týchto najväčších katastrof boli epidémie rôzneho druhu v menšom rozsahu sprievodným znakom počas celého 19. storočia. Napríklad cholera v roku 1872 trvala dva mesiace a vyžiadala si ďalších 640 obetí, čo ukazuje na pretrvávajúce zdravotné riziká.
V rokoch 1848/49 sa vo viacerých európskych krajinách šírilo revolučné hnutie, ktoré zasiahlo aj Uhorské kráľovstvo. Toto obdobie bolo charakteristické národnostnými a sociálnymi bojmi. Takzvaná zimná výprava slovenských dobrovoľníkov, ktorí bojovali po boku cisárskeho vojska, prebiehala aj na území Kysúc. Obyvatelia Turzovky i okolitých dedín boli dobrovoľníkom nápomocní pri zaobstarávaní stravy či oblečenia, čo svedčí o ich podpore národného hnutia. V obci však bolo v decembri 1848 sústredené maďarské vojsko. Keď cisárske vojsko s dobrovoľníkmi na prelome rokov 1848/49 prekročilo Jablunkovský priesmyk, boli do Turzovky vyslané dve stotiny Palombiniho pluku. Keď tu dorazili, maďarské vojsko bolo už preč. Na Nový rok 1849 cisárske vojská Turzovku opustili a cez Dlhú, Neslušu a Kysucké Nové Mesto sa spojili s ich hlavným prúdom. Tieto revolučné udalosti boli kľúčovým podnetom pre zrušenie poddanstva v Uhorsku, čo malo za následok zrušenie feudálnych vzťahov a zásadnú zmenu v živote väčšiny obyvateľstva.
Administrácia a modernizácia
Po revolúcii boli v septembri 1849 v Trenčianskej stolici zriadené nové okresy. Jeden z nich bol vytvorený aj v Turzovke, na jeho čele stáli dvaja nižší úradníci, čo zvýraznilo jej regionálny význam. Po revolúcii bola Turzovka súčasťou Trenčianskej župy. Od roku 1856 do roku 1862 a následne od 1. januára 1872 bola včlenená do slúžnovského okresu Čadca. Približne na začiatku 70. rokov 19. storočia v Turzovke vznikol Obvodný notársky úrad, ktorý obsluhoval aj obce Podvysoká a Olešná, čím sa stala regionálnym administratívnym centrom.
V roku 1870 bol v obci zriadený poštový úrad, čo bol dôležitý krok k modernizácii komunikácie. Od roku 1895 bola obec zaradená medzi takzvané veľké obce, čo odrážalo jej rastúci význam a počet obyvateľov. Kým v roku 1869 žilo v obci 6 377 obyvateľov, v roku 1900 sa ich počet zvýšil na 7 961, čo svedčí o kontinuálnom demografickom raste.
V priebehu druhej polovice 19. storočia sa obec neustále rozvíjala. V Turzovke sa konali nedeľné trhy, ktoré boli dôležitým obchodným a spoločenským centrom. Bola tu aj obecná väznica, od roku 1889 ľadoveň, a v roku 1884 bola zriadená prvá lekáreň, čo zlepšilo zdravotnú starostlivosť. Od roku 1904 fungovala v obci aj telegrafná stanica, ktorá priniesla rýchlejší prenos informácií. V tomto období sa postavilo aj viacero škôl, čo svedčilo o rozvoji vzdelávania. Zároveň vzniklo niekoľko miestnych spolkov, ktoré obohacovali spoločenský a kultúrny život: čítací spolok, pobočka Spolku sv. Vojtecha. V roku 1878 možno hovoriť o prvých zmienkach ešte neorganizovaného spolku dobrovoľných hasičov, ktorý potom oficiálne vznikol v roku 1890, čím sa zvýšila požiarna ochrana obce.
Významným počinom pre hospodárstvo i mobilitu obyvateľstva v tomto období bolo postavenie železničnej trate Čadca - Makov. Koncesiu na stavbu tejto 27 km dlhej trate vydalo Ministerstvo obchodu v apríli 1913, a jej prevádzka bola slávnostne otvorená 9. júla 1914. Železnica umožnila oveľa jednoduchšie cestovanie za prácou, čo malo kľúčový vplyv na život Turzovčanov. Obyvatelia Turzovky v stále väčšom počte odchádzali za prácou do USA, na Dolnú zem, ale aj do iných európskych krajín, najmä do Poľska, Ruska, Čiech a Nemecka, kde pôsobili predovšetkým ako drotári. Táto migrácia bola typickým javom pre Kysuce v tomto období.
V. Turzovka v búrlivom období svetových vojen
Začiatok prvej svetovej vojny v roku 1914 bol udalosťou, ktorá ovplyvnila životy miliónov ľudí po celom svete, a obyvatelia Turzovky neboli výnimkou. Muži z Turzovky rukovali najčastejšie do 71. pešieho pluku v Trenčíne, ktorý bol pre svoju regionálnu pôsobnosť ľudovo nazývaný aj drotársky pluk. V prvých mesiacoch vojny bolo do tohto pluku povolaných okolo 16 000 vojakov. Pluk bol spočiatku zaradený do ťažkých bojov na ruskom fronte, kde prebiehali niektoré z najkrvavejších stretov. Neskôr, od novembra 1916, bol pluk presunutý na taliansky front, kde boje pokračovali s rovnakou intenzitou.
Na sklonku vojny vypukla v srbskom Kragujevaci najväčšia vzbura v rakúsko-uhorskej armáde, ktorej účastníkmi boli práve príslušníci 71. pešieho pluku. Vzbura trvala niekoľko dní, kým bola potlačená armádnymi silami. Jej účastníci boli následne odsúdení na dlhoročné tresty, a 44 z nich bolo odsúdených na smrť zastrelením. Medzi týmito odsúdenými bol aj František Ďurkač z Turzovky-Korne a ďalší Kysučania z Olešnej, Zákopčia, Zborova, Riečnice či Krásna nad Kysucou, čo svedčí o hlbokom dopade vojny na miestne komunity. Pri farskom kostole v Turzovke bol v 20. rokoch minulého storočia postavený pomník padlým v prvej svetovej vojne, ktorý dodnes pripomína ich obete. Z Turzovky v prvej svetovej vojne zahynulo okolo 500 mužov, mnohí boli nezvestní, a ďalší boli zmrzačení a postihnutí do konca života, čo zanechalo hlboké rany na celú generáciu.
Medzivojnové obdobie a formovanie Československa
Po skončení prvej svetovej vojny a v rámci nového usporiadania Európy sa územie Slovenska pripojilo k novovznikajúcemu štátu - Československu. Turzovka bola začlenená do Trenčianskej župy, od roku 1923 potom do Považskej župy. Od roku 1928, keď župné zriadenie zaniklo, bola súčasťou Slovenskej krajiny. V rámci župy i krajiny bola naďalej súčasťou čadčianskeho okresu. Obec si udržala vlastnú samosprávu s voleným starostom na štvorročné funkčné obdobie, pričom obecné zastupiteľstvo pozostávalo z 36 poslancov, spomedzi ktorých sa volila 12-členná obecná rada. Na základe sčítania obyvateľstva z roku 1920 žilo v Turzovke 8006 obyvateľov, a do roku 1938 ich počet vzrástol na 11 030 ľudí, žijúcich v 1634 domoch, čo svedčilo o pokračujúcom raste napriek ekonomickým výzvam.
V januári 1927 bolo založené Úverové družstvo, ktorého úlohou bolo viesť svojich členov k sporivosti a poskytovať pôžičky potrebné k vykonávaniu hospodárenia alebo živnosti, čo bolo dôležité v kontexte ťažkých ekonomických podmienok. Veľkým problémom totiž v tomto období bola vysoká nezamestnanosť. V roku 1933 bol turzovskými komunistami zorganizovaný takzvaný hladový pochod, keď sa pred Okresným úradom v Čadci zhromaždilo približne 500 demonštrantov. Tento protest bol rozohnaný četníctvom, čo poukazuje na sociálne napätie.
V zamestnaní obyvateľstva naďalej pretrvávalo spracovanie dreva, ktoré bolo tradičným pilierom miestnej ekonomiky. Časť obyvateľstva odchádzala za prácou na Ostravsko, kde nachádzala uplatnenie v priemysle, či ako sezónni pracovníci na južné Slovensko do poľnohospodárstva. Menšia časť našla uplatnenie na železnici alebo sa venovala drobnému obchodu či remeslu. V medzivojnovom období mala Turzovka bohatú obchodnú a remeselnú štruktúru: 45 obchodníkov so zmiešaným tovarom, troch obchodníkov s drevom, 11 obchodníkov s maslom a vajcami, štyroch s dobytkom a troch podomových predajcov. Z remeselníkov boli najviac zastúpení tesári (14), stolári (5), krajčíri (6), obuvníci (4), kováči (7), mäsiari (4), zámočníci (2), holiči (3), a po jednom povrazníkovi, fotografovi, sedlárovi, sklárovi a hrnčiarovi. Tento detailný súpis ukazuje na pestrosť a rozvinutosť miestneho hospodárstva.
V roku 1933 vznikla likérka Hviezda a v roku 1938 bola založená firma Cisárik a spol. zameraná na obchod s drevom, čo boli nové impulzy pre ekonomiku. V roku 1921 sa v doline Korne začalo s vrtmi a čerpaním ropy. V roku 1928 sa začalo aj s vrtmi v Predmieri. Postupne sa však ťažba ukázala ako nerentabilná, a tak po pokusných vrtoch boli práce zastavené.
V roku 1932 bol v obci postavený sociálny dom, nazvaný Útulňa svätého Jozefa, ktorý poskytoval dôležitú podporu starším, chudobným ľuďom, ale aj deťom či sirotám, čo svedčí o rozvoji sociálnej starostlivosti. V roku 1938 bol tento dom predaný cyrilo-metodskej reholi v Brne. Napriek rôznym hospodárskym a sociálnym problémom dokázali v Turzovke aj v tomto období rozvíjať školstvo, kultúru i spolkovú činnosť. Boli postavené alebo obnovené viaceré školy, v obci fungovalo kino, divadlo a svoju činnosť vyvíjali viaceré spolky, ako napríklad Miestny odbor MS, Jednota Orla, Športový klub, dobrovoľní hasiči, pobočka Charity, Čs. červeného kríža, včelársky spolok, Spolok sv. Vojtecha a iné, ktoré obohacovali život obyvateľov.
Druhá svetová vojna
Dňa 14. marca 1939 bol vyhlásený Slovenský štát, ktorý sa po prijatí ústavy v júli 1939 transformoval na Slovenskú republiku. Od januára 1940 boli opäť na Slovensku zavedené župy, pričom Turzovka patrila do Trenčianskej župy. V tom istom období župný úrad rozpustil obecné zastupiteľstvá, rady a namiesto nich vymenoval vládneho komisára s poradným zborom. V Turzovke sa ním stal Ján Chudej. Funkcia vládneho komisára bola zrušená v máji 1944 a do života boli opäť uvedené národné výbory, ktoré prevzali miestnu správu.
V obci počas tohto obdobia fungovala aj Hlinkova garda (HG), ktorá bola polovojenskou organizáciou Slovenského štátu. V septembri 1940 prijal slovenský snem ústavný zákon o arizácii židovských majetkov, čo bolo predzvesťou tragických udalostí. Oveľa tragickejšie boli potom transporty Židov, ktoré na Slovensku začali v roku 1942. V Turzovke žila početná židovská komunita, a z Turzovky bolo deportovaných viac než 70 osôb (tento údaj predstavuje len zistený počet, pričom skutočný počet deportovaných mohol byť aj vyšší). Tieto deportácie boli jednou z najtemnejších kapitol histórie obce a celého Slovenska. Počas vojnového obdobia došlo k niektorým investičným akciám, ako bola regulácia potokov i rieky Kysuce a začala sa aj stavba ni… [poznámka: text sa tu predčasne končí, ale je zrejmé, že by pokračoval opisom výstavby a zmien počas vojny].
VI. Turzovka dnes: Demografický profil a život obce
Po náročných obdobiach svetových vojen a povojnovej obnovy sa Turzovka, podobne ako mnohé slovenské obce, vydala cestou postupného rozvoja a modernizácie. Jej demografický profil v súčasnosti odráža dlhodobé trendy a špecifiká regiónu. Obec dnes eviduje 273 budov, z čoho 254 sú rodinné domy. Z týchto rodinných domov je 214 obývaných, 29 je neobývaných a 11 predstavuje novostavby, čo svedčí o stavebnej aktivite a dynamike osídľovania. Okrem rodinných domov sa v obci nachádza aj 12 budov právnických osôb, ktoré sú kľúčové pre verejný a spoločenský život. Medzi ne patria základná škola, materská škola, telocvičňa, kultúrny dom (ktorý zároveň hostí poštu a obecný úrad), farský úrad, dom smútku, šatne TJ, kostol, požiarna zbrojnica, potraviny COOP Jednota spolu s pohostinstvom, a sídla firiem OSC.s. a KROŠ. V Turzovke sú tiež 2 bytové domy, každý so 6 bytovými jednotkami, ktoré dopĺňajú bytový fond obce.
Mená, priezviská a narodenia detí v Turzovke
Demografické údaje o obyvateľstve Turzovky poskytujú zaujímavý pohľad na štruktúru mien a priezvisk v obci. Celkovo sa v obci eviduje 203 rôznych mien. Medzi najčastejšie mužské mená patria Jozef, Pavol a Peter. Tieto mená majú v slovenskom prostredí dlhú tradíciu a sú stále veľmi obľúbené. V prípade ženských mien sú najpoužívanejšie Mária, (H)Elena a Katarína, ktoré taktiež svedčia o pretrvávajúcej kultúrnej kontinuite. V evidencii obcí sa tiež sledujú priezviská, ktorých je v Turzovke evidovaných 134. Z nich sú najpoužívanejšími priezviskami Florek - Flor(e)ková, Rončák - Rončáková, Janeček - Janeč(e)ková a Brčák - Brčáková, čo poukazuje na pôvodné rodiny a ich rozrastanie v obci.
Pohľad na demografické štatistiky prináša aj informácie o najstarších obyvateľoch obce. Najstaršou občiankou Turzovky je pani Mária Janckulíková, narodená v roku 1921, a najstarším občanom je pán Anton Pacoň, rovnako narodený v roku 1921. Ich dlhý život je svedectvom o životných podmienkach a zdraví v obci.
Pokiaľ ide o narodenia detí v Turzovke, konkrétne pre rok 2013, dostupné záznamy poukazujú na zaujímavú skutočnosť, že boli zaznamenané spoločné dátumy narodenia. Tieto špecifické dátumy sú 23. marca, 19. októbra a 4. októbra. Tieto údaje odrážajú presné záznamy o tom, kedy v roku 2013 viaceré deti v obci zdieľali rovnaký deň narodenia, čo je pozoruhodná zhoda a dôležitý detail pre pochopenie demografických štatistík obce.
V roku 2013 obec zaznamenala aj uzavretie piatich manželských zväzkov. Konkrétne páry, ktoré v tomto období vstúpili do manželstva, boli Lukáš Valek a Petra Bartošová zo Zákamenného, Lukáš Záň zo Zázrivej a Bc. Mária Mikytová, Anton Janeček a Bc. Jana Mudríková z Turzovky, Anton Brčák a Mária Rončáková, a Lukáš Florek a Bc. […]. Tieto svadby sú dôležitou súčasťou života obce a prispievajú k jej demografickej dynamike.
VII. Spoločenské aktivity a podpora komunity: Iniciatívy pre deti a seniorov
Turzovka sa aktívne venuje podpore a rozvoju svojej komunity prostredníctvom rôznych spoločenských iniciatív, ktoré sú zamerané na deti, mládež i seniorov. Tieto projekty prispievajú k zlepšeniu kvality života obyvateľov a posilňujú sociálne väzby v obci.
Programy pre deti a mládež v Nízkoprahovom dennom centre Dúha
Nízkoprahové denné centrum pre deti a rodinu Dúha na Vyšnom konci je kľúčovým miestom pre organizovanie voľnočasových aktivít pre deti v Turzovke. Centrum slúži ako dôležitý priestor pre edukáciu, integráciu a zmysluplné trávenie voľného času.
Dňa 26. augusta 2016 sa v Nízkoprahovom dennom centre Dúha konala rozlúčka s prázdninami. Do tejto akcie boli aktívne zapojené aj deti z Detského Domova Horný Kelčov, čo podporovalo inklúziu. Deti si počas podujatia zasúťažili v rôznych disciplínach a zbierali pečiatky do súťažnej knižky, čo umocňovalo zážitok.
Len nedlho predtým, 28. júla 2016, sa v tom istom centre konalo prázdninové pečenie zemiakových placiek pre deti, rodičov a starých rodičov. O 13:00 hodine sa všetci stretli v Dúhe a začalo sa spoločné pečenie. Napriek tomu, že počasie v ten deň neprialo, nenechali sa účastníci odradiť a všade vládla dobrá nálada a radosť zo spoločnej aktivity.
Záver školského roka bol v Dúhe oslávený 30. júna 2016, keď sa konala rozlúčka so školským rokom a privítanie prázdnin. Popoludnie bolo špeciálne určené pre deti a rodiny s deťmi. O 15:00 hodine sa všetci stretli a začala sa obľúbená opekačka. Od 16:00 hodiny sa potom začali súťaže pre deti, ktoré zahŕňali nosenie vody na čas, hádzanie loptičkou do plechoviek, skákanie vo vreci a ďalšie zábavné disciplíny, čím bolo zabezpečené aktívne zapojenie.
Jarné prázdniny sú pre všetky deti sviatkom oddychu a zábavy, a inak tomu nebolo ani v Nízkoprahovom dennom centre Dúha. V rámci edukácie, integrity a správneho využívania voľného času navštívili NDC aj deti z Detského domova Horný Kelčov. V Dúhe sa pod dozorom svojich dvoch pani vychovávateliek a pracovníčky mesta zúčastnili ping-pongového turnaja, súťaže v stolnom futbale a ešte rôznych iných spoločenských hier, súťaží a zábavy. Týmto spôsobom si navzájom spríjemnili prázdniny, spolu s ostatnými deťmi mesta Turzovky, a vyčaril sa úsmev na tvári nejedného z nich.
Počas vianočných sviatkov si deti a mládež v Nízkoprahovom dennom centre Dúha spríjemnili vnútorné priestory budovy kreatívnou výzdobou. Vytvorili rôzne vianočné ozdoby, vystrihovačky z papiera, reťazce z farebného papiera a taktiež si krásne vyzdobili vianočný stromček a nástenku, čím prispeli k sviatočnej atmosfére.
V lete sa v Turzovke realizujú aj prímestské tábory. Projekt "Leto s deťmi", realizovaný s podporou Žilinského samosprávneho kraja, pokračoval prímestským táborom v "Dúhe" 19. augusta 2014. Prvý deň sa zúčastnilo tábora 38 detí. Keďže bol slnečný deň, aktivity boli predovšetkým zamerané na pohyb. Deti si vyskúšali aj Frisbee Ultimate pod vedením mládeže, ktorá tento šport v meste Turzovka aktívne rozbieha. Tábor prebiehal do 22. augusta od 10:00 do 18:00 hodiny. Vedenie turzovskej samosprávy s podporou Žilinského samosprávneho kraja, občianskeho združenia Rozviažme im krídla a za výraznej participácie dobrovoľníkov z mesta Turzovka zrealizovalo počas úvodných prázdninových týždňov v júli projekt "Leto s deťmi". Tento projekt spočíval v realizácii prímestského tábora a bol zameraný predovšetkým na vykonávanie základnej sociálnej prevencie. Od 7. júla mesto Turzovka v spolupráci s občianskym združením Rozviažme im krídla a dobrovoľníkmi, začalo realizovať prímestský tábor v nízkoprahovom dennom centre pre deti a rodinu na Vyšnom konci. Prvý deň navštívilo tábor 63 detí, ktoré sa pod dozorom mali možnosť zapojiť do rôznych aktivít, čo svedčí o veľkom záujme. Mesto Turzovka začalo od 22. júla realizovať projekt "Prázdniny v Dúhe" s podporou Žilinského samosprávneho kraja, ktorý je zameraný na aktívne využívanie voľného času detí počas prázdnin.
Podpora seniorov: Projekt Spoločné chvíle
Občianske združenie "Rozviažme im krídla" realizuje pre seniorov v meste Turzovka projekt s názvom "Spoločné chvíle". Tento projekt je zameraný na kreatívne dielne, ktorých cieľom je zvyšovať kvalitu života seniorov prostredníctvom uspokojovania ich sociálnych potrieb. Ide o potreby ako kontakt s komunitou, potreba uznania a sebarealizácie, ale aj udržanie jemnej motoriky, ktorá je dôležitá pre ich fyzické a mentálne zdravie. V rámci kreatívnych dielní majú seniori pod vedením členov občianskeho združenia možnosť pracovať s rôznym prírodným materiálom. Prvé stretnutie sa uskutočnilo 2. júla, a seniori mali možnosť pracovať s papierom a prútím. Z papiera sa naučili vyrobiť papierovú ružu a z prútia začali pliesť košík pod vedením pána Emila Hranca. Najbližšie sa stretli v dennom centre so seniormi 16. júla 2014. Tieto iniciatívy ukazujú, že Turzovka sa snaží budovať súdržnú komunitu, kde sú zapojení a podporovaní všetci jej členovia, od najmladších po najstarších.
tags: #turzovka #narodenie #deti #2013