Umelé oplodnenie, známe aj ako in vitro fertilizácia (IVF), sa stalo bežnou metódou asistovanej reprodukcie, ktorá pomáha párom s problémami s plodnosťou počať dieťa. Prvé „dieťa zo skúmavky“ prišlo na svet 25. júla 1978. Odvtedy sa obdobným spôsobom narodilo odhadom viac ako šesť miliónov detí. Na Slovensko sa tento trend dostal v roku 1991. Pre páry, ktoré trpia neplodnosťou, to môže byť riešenie, avšak táto metóda od svojich počiatkov čelí silnej kritike zo strany Katolíckej cirkvi. So sebou prináša množstvo etických otázok, ktoré nemožno ignorovať, najmä ak ide o veriacich ľudí. Katolícka cirkev má k tejto téme jasný postoj, ktorý vychádza z jej učenia o dôstojnosti ľudského života od počatia a o posvätnosti manželstva. Všetko sa odvíja od toho, kedy sa začína ľudský život a kedy nadobúda svoju dôstojnosť. Hoci Cirkev úprimne chápe oprávnené túžby manželov, ktorí v dieťati vidia prejav svojej manželskej lásky, a oceňuje úsilie lekárskeho výskumu zameraného na liečbu manželskej neplodnosti, nesmie pripustiť ani najmenší kompromis s prístupom, v ktorom subjektívna túžba je jediným a dostatočným kritériom na ospravedlnenie akéhokoľvek lekárskeho zákroku. To, čo je technicky možné, ešte neznamená, že je tým už aj prípustné z morálneho hľadiska.
Počiatok Ľudského Života a Jeho Dôstojnosť: Vedecké a Teologické Hľadisko
Zásadným bodom pre morálne hodnotenie umelého oplodnenia je otázka, kedy sa začína ľudský život a kedy nadobúda svoju dôstojnosť. Doktorka Maureen Condice sa vo svojej práci zaoberá práve touto otázkou. Na základe rozlíšenia definícií buniek a organizmu a ich špecifických schopností v závere svojho bádania uvádza, že nezávisle od náboženského či iného svetonázoru, veda musí uznať, že splynutím spermie a vajíčka a následným delením vzniká nový organizmus - ľudská bytosť. K takémuto záveru môže, podľa Jána Pavla II., prísť každý človek na základe svojho vlastného poznávania. „Napriek mnohým ťažkostiam a neistotám každý človek, úprimne otvorený pravde a dobru, môže pomocou svetla rozumu a pod vplyvom tajomného pôsobenia milosti dospieť k tomu, že v prirodzenom zákone, vpísanom do srdca, spozná posvätnosť ľudského života od počatia až do jeho konca a získa presvedčenie, že každá ľudská bytosť má právo na to, aby sa absolútne rešpektovalo toto jej základné právo.“ (Evangelium vitae, čl. 2). V momente oplodnenia teda vzniká nová ľudská bytosť - dieťa, ktoré by malo mať (prirodzene) rovnaké práva ako každá iná ľudská bytosť na svete.
Ľudská bytosť sa totiž môže prejaviť ako „jednotný celok“ len vďaka svojej skutočnej prirodzenosti, a tá je súčasne telesná i duchovná. Ľudské telo pre svoju podstatnú jednotu s duchovnou dušou nemožno považovať len za jednoduchý súbor tkanív, orgánov a funkcií, ani ho nemožno dávať na ten istý stupeň ako telo živočíchov. Prirodzený mravný zákon vyjadruje a predpisuje ciele, práva a povinnosti, ktoré sú založené na telesnej a duchovnej prirodzenosti ľudskej osoby. Z týchto princípov vyplýva, že zásah do ľudského tela sa netýka len tkanív, ale celej osoby. Človek je osobou už od počatia, nie až vtedy, keď vie prejaviť niektoré svoje vlastnosti, ako slobodu či uvedomenie si seba samého. Keby to tak bolo, potom by sme osobu redukovali len na isté prejavy, čím by bol diskriminovaný podľa toho, či sa vie, alebo nevie prejaviť. Preto s ľudským zárodkom treba zaobchádzať ako s osobou, nie ako s vecou či predmetom. Cirkev učí, že žiaden cieľ, aj keď je sám osebe ušľachtilý, ako predpoklad užitočnosti pre vedu, pre iné ľudské bytosti alebo pre spoločnosť, nemôže nijakým spôsobom ospravedlniť pokusy na živých ľudských zárodkoch alebo plodoch v matkinom lone alebo mimo neho, bez ohľadu na to, či sú schopné alebo neschopné samostatného života. Používať ľudský zárodok alebo plod ako pokusný predmet či nástroj je zločinom proti ich dôstojnosti ako ľudských bytostí, ktoré majú právo na takú istú úctu, aká sa prejavuje už narodenému dieťaťu a každej ľudskej osobe.
Embryológia: od oplodnenia po gastruláciu, animácia
Manželstvo ako Jedinečné Miesto pre Odovzdávanie Života
Katolícka cirkev považuje manželstvo a jeho nerozlučnú jednotu za jediné miesto, ktoré je dôstojné na skutočne zodpovedné odovzdávanie života (porov. Donum vitae, II, A, 1.). „Cirkev považuje za eticky neprijateľné oddeľovanie prokreácie od integrálneho osobného kontextu manželského úkonu” (Dignitas personae, 16). Pavol VI. vo svojej encyklike Humanae vitae ešte pred Jánom Pavlom II. zdôraznil, že každé dieťa má právo byť počaté prirodzeným spôsobom v láskyplnom manželskom vzťahu, keďže rodinu, ktorú tvoria otec, mama a deti, stále považujeme za najlepšie možné prostredie pre výchovu dieťaťa. Manželská sexualita je výrazom definitívneho daru, ktorý jeden manželský partner poskytuje sebou samým tomu druhému, a preto sexualita potvrdzuje a prehlbuje spoločenstvo bezvýhradnej a neoddeliteľnej lásky medzi manželmi. Pre túto svoju vnútornú pravdu je manželská sexualita povolaná, a to cez špecifický úkon manželského spojenia, na „osobitnú účasť na samotnom stvoriteľskom diele“ (totiž na spolupráci s Bohom) (GS, 50, 1). Nie je teda náhodné, a to ani ako jednoduchá skutočnosť, že manželský styk spája v sebe dva základné významy: zjednocujúci a plodiaci (otvorený pre nový život). Tento „vzájomný súvis“ alebo spojenie je požiadavka morálneho charakteru, ktorá sa zakladá na samej prirodzenosti človeka a jeho vzťahu k Bohu Stvoriteľovi. Je to požiadavka ontologicko-axiologická, bytostno-hodnotová. Manželský styk, ktorý vytvára predpoklady pre vznik nového života, nevytvára nijaký vzťah „výroby“ medzi rodičmi a deťmi: v ňom sa dieťa plodí, a nie vyrába. Rodičia si prejavujú lásku vo vzájomnom sebadarovaní a dieťa, ktoré sa pritom môže počať, je darom stvoriteľskej Božej lásky.
Katechizmus katolíckej cirkvi jasne uvádza: „Techniky, ktoré vylučujú spoločné rodičovstvo zásahom osoby, ktorá nepatrí k manželskej dvojici, sú závažne nemorálne.“ Tieto techniky „zrádzajú výlučné právo manželov stať sa otcom a matkou iba jeden prostredníctvom druhého,“ píše sa v katechizme. Podľa neho oddeľujú pohlavný úkon od úkonu plodenia. Akt „zveruje život a identitu embrya moci lekárov a biológov a zavádza nadvládu techniky nad počiatkom a osudom ľudskej osoby. Takáto nadvláda je svojou povahou v rozpore s dôstojnosťou a rovnosťou, ktoré majú byť spoločné rodičom i deťom.“ Morálny teológ Vladimír Thurzo už v roku 2004 potvrdil, že ani dramatické osudy tých, ktorí nesmierne túžia po dieťati, nemôžu zmeniť postoj Cirkvi k technikám umelého oplodnenia, lebo „dôstojnosť ľudskej osoby, ktorá je pri nich vážne spochybnená, jej to jednoducho nedovoľuje.“ Pápež Ján Pavol II. v roku 2004 zdôraznil, že „prirodzené plodenie detí sa nesmie nahradiť manipuláciou umelého aktu plodenia.“
Heterológne Umelé Oplodnenie a Narušenie Rodinných Vzťahov
Subkomisia pre bioetiku Teologickej komisie Konferencie biskupov Slovenska (SpB TK KBS) sa zaoberala problémom „darcovstva“ ľudských pohlavných buniek (gamét; čiže ľudských vajíčok a spermií), ktoré slúži na umelé plodenie detí, kde je aspoň jeden z rodičov nahradený cudzou osobou (heterológne umelé oplodnenie). Subkomisia konštatovala, že pri etickom hodnotení tohto problému je potrebné vychádzať z rešpektovania ľudskej dôstojnosti a prirodzených práv počatého dieťaťa, ako aj z pravdivého hodnotenia podstaty a poslania manželstva. Subkomisia zdôraznila, že každé dieťa má právo byť počaté prostredníctvom znakov vyjadrujúcich manželskú lásku medzi mužom a ženou, nosené v lone vlastnej matky, porodené vlastnou matkou a byť vychovávané v rodine založenej na manželstve. Heterológne procedúry umelého oplodnenia (čiže tie, kde sa používajú darované gaméty) však:
- Nahrádzajú spojenie medzi manželskou láskou a prenášaním života, čím protirečia zmyslu plodenia ako vyjadrenia jednoty manželov. Dieťa má, aspoň čiastočne, biologický pôvod mimo manželského páru. „Darovanie“ ľudských gamét (vajíčok alebo spermií) je v rozpore s prirodzeným právom dieťaťa byť počaté v kontexte manželskej lásky ako dieťa, ktoré skutočne pochádza od daného manželského páru - muža a ženy. Ak sa manželský pár rozhodne uskutočniť rodičovstvo prostredníctvom „darcovstva“ spermie cudzieho muža alebo prostredníctvom oplodnenia vajíčka, ktoré nepochádza od manželky, zasahuje tým podstatne do utvárania biologického základu identity dieťaťa. Z tohto biologického (genetického) vzťahu sa však nespravodlivo vylučuje druhý z manželov, ktorý ostáva iba „sociálnym rodičom“.
- Zatemňujú osobný komponent plodenia, ak sú darcovia gamét neznámi.
- Spôsobujú narušenie rodinných vzťahov, oddeľujúc v nich fyzické, psychické a morálne prvky, ktoré ich konštituujú.
- Porušujú vlastnú štruktúru manželskej jednoty, dôstojnosť manželov a ich výlučné právo stať sa otcom a matkou iba jeden skrze druhého (porov. Donum vitae, II. 1-2). Toto výlučné právo manželov stať sa rodičmi spoločne: iba jeden prostredníctvom druhého, nemá pôvod len v ich vôli, ale spočíva v inštitúcii samotného manželstva. Manželia ho teda nemôžu využívať len podľa vlastnej ľubovôle. Aj keby sterilný manželský partner dal súhlas na umelé oplodnenie pomocou gamét „darcu“, nezmení to negatívnu mravnú podstatu tohto úkonu. Išlo by totiž o „súhlas“, ktorý zasahuje do neodcudziteľného, prirodzeného práva obidvoch manželov.
- Sú vyjadrením akéhosi „genetického sebectva“, ktoré prevažuje v túžbe jedného z manželov mať vlastné genetické puto s počatým dieťaťom. Je falošný názor, ktorý chce odôvodniť opodstatnenosť heterológneho umelého oplodnenia a „darovania“ gamét intenzívnou a bolestnou túžbou manželov mať vlastné dieťa, a tiež tým, že materstvo a otcovstvo nie je iba biologický fakt. „Darovanie“ gamét v prospech sterilných dvojíc sa tak dokonca považuje za skutok pomoci a sociálnej spravodlivosti. Tento názor však dostatočne nerešpektuje fakt, že pri darcovstve gamét sa nedarujú „hocijaké“ bunky, ale také, ktoré nielen umožňujú vznik nového ľudského života, čiže počatie dieťaťa, ale spoluurčujú aj jeho biologickú (genetickú) identitu. „Darca“/„darkyňa“ gamét sa stáva skutočným genetickým rodičom (otcom/matkou) dieťaťa.
- Anonymita „darcu“ gamét nerešpektuje právo dieťaťa poznať svoj biologický (genetický) pôvod. Môže viesť aj k iným závažným následkom. Ide napríklad o situácie, keď by sa niekto mohol stať otcom veľkého počtu detí narodených rôznym matkám, ale zostal by vo vzťahu k nim ako otec „skrytý“. Takéto prípady sa už v niektorých krajinách vyskytli. Vzniká tiež riziko, že by niektoré z týchto detí mohli nevedome uzatvoriť manželstvá s vlastnými súrodencami (incest). Navyše, táto anonymita - a falošná „istota nezodpovednosti“ - darcu gamét vo vzťahu k počatému potomstvu sa v súčasnosti stáva ľahšie prelomiteľnou, najmä v dôsledku zvyšujúceho sa výkonu a nových možností aktuálnych informačných technológií. Príkladom komplikácií, ktoré môžu nastať pri heterológnom oplodnení, je situácia Alexa a Jon, ktorí sa rozhodli pre surogátne materstvo s Merill. Hoci surogátne materstvo nie je na Slovensku povolené, ide o ilustráciu narušenia rodinných vzťahov, keď Jonove spermie oplodnili Alexino vajíčko a embryo bolo vložené do maternice ich priateľky Merill. Následné psychologické komplikácie, Merillina neochota odovzdať dieťa a utrpenie všetkých zúčastnených strán, sú dôkazom narušenia intímnych rodinných väzieb.
- Sú spoluzodpovední za porušovanie práva na život u detí, ktoré sa počali z nimi „darovaných“ gamét. Okrem rizika fyzického poškodenia a úmrtia, či priameho (úmyselného) alebo nepriameho usmrtenia ľudských zárodkov v tele (in vivo) alebo mimo tela matky (in vitro), ako aj „spontánnych” potratov, ktoré zapríčiňujú nedokonalosť a riziká samotných používaných metód, je sem potrebné započítať aj umelé potraty pri zistení poškodenia plodu (prenatálna eugenika) alebo pri viacplodovom tehotenstve (tzv. redukcia plodov) po umelom oplodnení.
- Ak by „darovanou“ spermiou bola umelo oplodnená žena, ktorá žije sama bez manželského partnera (nevydatá, vdova, homosexuálna osoba), situácia sa stáva ešte závažnejšou, keďže sa porušuje aj právo dieťaťa mať obidvoch rodičov. Ide o porušenie práva, pretože dieťa osamotenej ženy, dosiahnuté z umelého oplodnenia, nemá otca nie z dôvodu nepredvídanej okolnosti (napr. smrť otca pred narodením dieťaťa) alebo pre nespravodlivosť (napr. opustenie matky zo strany otca), ale z dôvodu „premysleného“ rozhodnutia a uskutočnenia danej technologickej procedúry.
Homológne Umelé Oplodnenie a Etické Dilemy s Embryami
Rozhodujúce hľadisko pre morálne hodnotenie techník asistovanej reprodukcie spočíva v posúdení okolností a dôsledkov, ktoré prinášajú, vzhľadom na nevyhnutné rešpektovanie ľudského zárodku. Zavádzanie umelého oplodnenia in vitro do praxe si vyžiadalo nesmierne množstvo oplodnení a zničení ľudských embryí. Ešte dnes to zvyčajne u ženy predpokladá hyperovuláciu: odoberajú a oplodnia sa viaceré vajíčka a potom ich udržiavajú in vitro počas niekoľkých dní. V priemere približne z 80 % vajíčok, ktoré lekári umiestnia ku spermiám, vznikne embryo, ktoré je samostatnou, jedinečnou a živou ľudskou osobou. Lekári vytvoria v priemere 15 embryí v jednom kole IVF. Žiaľ, len 3-7 % všetkých vytvorených embryí vedie k narodeniu živého dieťaťa. Mnohé postupy IVF sú založené na rutinnom ničení ľudského života - buď úmyselnom, alebo nedbanlivom.
Zvyčajne sa nie všetky prenášajú do pohlavných orgánov ženy; niektoré zárodky - bežne označované ako „nadpočetné“ - sa zničia, alebo zmrazia. Osobitný morálny problém predstavujú tzv. nadpočetné embryá (čiže ľudské bytosti, u ktorých sa už nepočíta s ich prenesením do maternice). Sú dočasne skladované v hlboko zmrazenom stave (tzv. kryoprezervácia) a okrem priamej fyzickej likvidácie ohrozené aj zneužitím na rôzne výskumné alebo iné účely. Občas sa niektoré embryá, ktoré sa už zahniezdili v maternici, zničia, a to z rôznych eugenických, ekonomických alebo psychologických dôvodov. Také úmyselné usmrcovanie ľudských bytostí alebo ich používanie na rozličné účely, na úkor ich celistvosti a života, je v rozpore s učením, ktoré Cirkev pripomína v súvislosti s umelým potratom.
Pri umelom oplodnení sa často stáva, že sa do maternice implantuje viacero embryonálnych ľudských bytostí, ktoré prežijú, no potom sa „eliminujú“, lebo môžu ohroziť život a zdravie matky. Inými slovami, život týchto detí sa ukončuje prostredníctvom „selektívne redukčných“ potratov. Lekári často dokonca vytvárajú prebytok embryí, aby mohli testovať a vyberať tie s „najlepším“ genetickým profilom pomocou predimplantačnej genetickej diagnostiky (PGD). Hoci zákony v Kanade obmedzujú používanie PGD, tá istá technológia môže lekárom umožniť určiť pohlavie, fyzické vlastnosti alebo intelektuálne schopnosti dieťaťa. Na základe toho sa rodičia a lekári rozhodnú, ktoré embryá implantovať, ktoré embryá zmraziť na neskoršie použitie a ktoré (ak vôbec nejaké) embryá zničiť. Kliniky zamerané na liečbu neplodnosti v mnohých prípadoch praktizujú IVF s eugenickým predpokladom, že niektoré embryonálne deti si zaslúžia život viac ako iné. Kliniky často poskytujú rodičom vopred stanovené balíky, ktorých cieľom je vytvoriť čo najviac embryí, otestovať a vybrať tie najzdravšie a zničiť embryá, ktoré sú nechcené alebo sa považujú za nedostatočne dobré.
Morálny teológ Ján Viglaš vysvetľuje, že veľkým zlom v celom procese je aj zamrazovanie prebytočných embryí. Keď ich už ženy z rôznych dôvodov nemôžu prijať, mnohé z nich sa dostávajú do ťažkej vnútornej dilemy, ktorá však nemá morálne dobré riešenie. „Problém je, že v tomto štádiu už čokoľvek urobíme, tak je to zlé. Hľadáme najmenej zlé riešenie. (…) Celé zlo nastalo už vtedy, keď to dieťa vzniklo ako embryo mimo tela ženy, kdesi v skúmavke, in vitro,“ tvrdí Ján Viglaš. Navyše, proces umelého oplodnenia podkopáva manželský akt ako prirodzený prostriedok na dosiahnutie tehotenstva. Nový život sa pri umelom oplodnení netvorí prostredníctvom láskyplného aktu medzi mužom a ženou v súlade s Božím plánom pre životodarnú lásku, ale spolieha sa na zdravotníkov a iných technikov pri výrobe nových životov - niektoré na ponechanie, niektoré na vyhodenie - splynutím spermie a vajíčka v Petriho miske.
Ako poznamenal John Haas, etik v Národnom katolíckom centre pre bioetiku: Pri umelom oplodnení sa deti vytvárajú technickým procesom podliehajúcim „kontrole kvality“, a keď sa zistí, že sú „chybné“, sú eliminované. Tieto deti sú už pri svojom vzniku úplne podriadené arbitrárnym rozhodnutiam, ktoré ich privádzajú k bytiu. Myšlienka, že skutočnosti nezodpovedá pravda ako taká, ale je to úmysel človeka, a iba ten dáva všetkému ontologický význam, je mimoriadne neblahá. Skutočná ťažkosť, ktorá sa neustále odráža v učení Cirkvi, sa odvodzuje od subjektívnych úmyslov (túžob) toho, kto vstupuje do týchto procesov (manželia, lekári). Hoci úmysel (túžba) manželov mať dieťa a úmysel výskumných pracovníkov a lekárov rozšíriť svoje poznatky na budúce dobro ľudstva, sú samy osebe dobré a z morálneho hľadiska chvályhodné, avšak čestný cieľ a subjektívne dobré úmysly samy ešte nestačia na to, aby sa z morálneho hľadiska pokladalo za dovolené použitie akéhokoľvek prostriedku, ktoré má dnešná biomedicínska technika k dispozícii. Takýto podobný pohľad sa v konečnom dôsledku zakladá na popieraní pravdy o stvorení.
Embryológia: od oplodnenia po gastruláciu, animácia
Odmietanie „Práva na Dieťa“ a Dôstojnosť Osoby
Jednou z najčastejšie počúvaných otázok od neplodných párov je: „My sme si predsa nevybrali, že budeme neplodní! Máme právo mať dieťa a medicína nám dokáže pomôcť, tak prečo nie?“ Cirkev nebráni manželom mať deti a ani nikdy nebránila. Ba naopak, vždy zdôrazňovala - a i dnes, keď to nie je práve populárny názor, zdôrazňuje, že manželský akt má mať vždy plodivý a spojivý charakter. Plodivý v zmysle toho, že sa nebráni umelými metódami (prezervatív, antikoncepcia, vnútromaternicové teliesko) potenciálnemu počatiu života, a spojivý v zmysle úplný (muž vždy vyvrcholí v pošve ženy).
Druhý problém sa týka samotného konceptu „práva na dieťa“. Dieťa je Boží dar, nie právo. I vedci zaoberajúci sa reprodukciou môžu potvrdiť, že sa stáva, že hoci majú k dispozícii dokonalú spermiu a dokonalé vajíčko, k oplodneniu skrátka nedôjde, život sa nezačne. Hoci sa veda dokáže „hrať na Boha“ v otázkach plodenia života, stále je to dotyk Stvoriteľa, ktorý určuje, či sa bunky začnú, alebo nezačnú deliť. Každé dieťa, ktoré prichádza na svet, má byť prijaté ako živý dar Božej dobroty a má byť vychovávané s láskou. Odovzdávanie ľudského života v súlade s dôstojnosťou osoby je možné iba vtedy, keď sa rešpektuje zväzok, ktorý existuje medzi významami manželského aktu, a keď sa rešpektuje jednota ľudskej bytosti. Pre svoj jedinečný a neopakovateľný pôvod sa má dieťa rešpektovať a uznávať ako rovnocenné v osobnej dôstojnosti s tými, čo mu dávajú život. Ľudská osoba má byť prijatá v znamení unity a lásky svojich rodičov.
Karol Wojtyla v diele Láska a zodpovednosť zdôrazňuje, že s osobou sa musí vždy a zakaždým zaobchádzať na základe personalistickej normy, a teda že hodnota osoby je vždy vyššia ako hodnota príjemnosti. Ďalej hovorí o tom, že každý človek si zasluhuje, aby s ním bolo zaobchádzané ako s predmetom lásky, nie predmetom túžby. Táto druhá téza, ktorú Cirkev neustále zdôrazňuje, je táto: ľudská osoba je obdarovaná takou dôstojnosťou, pre ktorú ju nikdy nemožno pokladať za „predmet“, ale vždy a len za „subjekt“, a podľa toho treba k nej aj pristupovať. Nie je „niečo“, ale „niekto“.
Zdravotné a Psychologické Riziká Umelého Oplodnenia
Umelé oplodnenie so sebou nesie množstvo rizík a etických otázok. IVF mení prirodzený proces počatia na technický výkon, prinášajúci zdravotné riziká pre ženu, zahŕňajúci selekciu ľudských bytostí na hodné a nehodné života, vyhodnocovanie ich „kvality“ a smrť už vytvorených detí, ako aj etické otázky procesu i jeho ukončenia.
Zdravotné Riziká pre Ženu: Jedným z najzávažnejších rizík spojených s umelým oplodnením pre ženu je syndróm ovariálnej hyperstimulácie (OHSS), ktorý vzniká v dôsledku nadmernej hormonálnej stimulácie vaječníkov. Pri získavaní ženských vajíčok na IVF sa lekári často spoliehajú na silné hormonálne lieky, ktoré stimulujú ženské telo, aby vytvorilo až 35 vajíčok - oveľa viac ako jedno vajíčko, ktoré ženské telo prirodzene vytvorí každý mesiac. OHSS môže spôsobiť rôzne komplikácie, vrátane zväčšenia vaječníkov, hromadenia tekutín v brušnej dutine a na hrudníku, a v najvážnejších prípadoch môže ohroziť život ženy. „Darovanie“ vajíčok je navyše spojené s nezanedbateľnými rizikami pre zdravie a plodnosť ženy.
Psychologické Dopady: Psychologické dopady umelého oplodnenia sú často podceňované, no sú veľmi reálne a vážne. Neúspech IVF (niektoré zdroje uvádzajú len 26.2% úspešnosť IVF cyklov) môže byť pre ženy a páry mimoriadne traumatizujúci, čo vedie k hlbokému smútku, pocitu straty a viny. Ženy často prechádzajú niekoľkými cyklami IVF, čo znamená opakované zažívanie nádeje a následného sklamania, ak sa oplodnenie nepodarí. Príkladom môže byť príbeh Kateka Goodman, ktorá po niekoľkých spontánnych potratoch absolvovala IVF, no ani to nebolo úspešné. Následné obavy z toho, či bude schopná ľúbiť dieťa, ktoré nie je jej biologické, sú hmatateľným dôkazom psychologického zaťaženia.
Zdravotné Riziká pre Deti: Postupne pribúdajú vedecké články, ktoré poukazujú na nepríjemnú skutočnosť, že deti počaté technikami umelého oplodnenia majú nezanedbateľne vyššie riziko rakoviny, neurologických, srdcovo-cievnych ťažkostí, hematologických ochorení, vyššiu úmrtnosť počas tehotenstva, vyššie riziko predčasného pôrodu, nízku pôrodnú hmotnosť, výskyt Becwitht-Wiedeman a Algenmanovho syndrómu atď. Výsledky IVF nie sú neutrálne. Deti narodené prostredníctvom IVF majú vyššiu pravdepodobnosť výskytu rakoviny, autizmu, menšieho rázštepu podnebia alebo vrodenej srdcovej vady. Ako tvrdí bioetik Oliver O’Donovan, „je veľký rozdiel medzi akceptovaním rizika postihnutého dieťaťa (ak nám toto riziko ukladá príroda) a tým, keď si toto riziko ukladáme sami v snahe dosiahnuť vlastné ciele“. Pre kresťanov, ktorí si cenia a chránia život od momentu počatia, takíto rodičia podriaďujú svoje vlastné želania dobru detí.
Etická Neprijateľnosť Darcovstva Gamét a Obchodu s nimi
Z etického hľadiska je neprijateľné zriaďovanie a prevádzkovanie bánk ľudských spermií alebo vajíčok na heterológne umelé oplodnenie, hoci by sa uskutočňovalo aj bez lukratívnych cieľov (porov. Donum vitae II., A, 3.). Ak sa navyše vykonáva pre zisk, nemorálnosť takéhoto konania sa znásobuje. To, že v mnohých krajinách si mladí ľudia zarábajú „darovaním“ svojich vajíčok alebo spermií, svedčí o strate citlivosti voči základným ľudským hodnotám. „Darcovia“ gamét by si mali uvedomiť, že „darované“ pohlavné bunky nesú v sebe ich vlastnú, jedinečnú genetickú identitu. Preto by sa nemali vystavovať riziku, že by sa ich pohlavné bunky mohli stať predmetom ďalšieho nekontrolovateľného využitia alebo obchodu.
Embryológia: od oplodnenia po gastruláciu, animácia
Surogátne Materstvo: Hlboké Narušenie Rodinných Vzťahov
Surogátne materstvo (našťastie) nie je na Slovensku povolené, no sú známe prípady, keď sú páry ochotné vycestovať za touto „službou“ do krajín, kde to dovolené je (napríklad do USA, Indie alebo na Ukrajinu). Funguje to skutočne komplikovane - buď si pár nájde náhradnú matku, ktorá to spraví pro bono, respektíve iba za uhradené náklady spojené so zdravotnou starostlivosťou, alebo si nájde matku, ktorej za túto službu zaplatí (najmä chudobnejšie ženy v Indii a na Ukrajine často ponúkajú túto „službu“). Treba si však uvedomiť, že aj keby sme nejakým spôsobom tieto komplikované situácie zjednodušili, náhradné materstvo je objektívnym popretím záväzkov, ktoré vyplývajú z materskej lásky, manželskej vernosti a zodpovedného materstva. Uráža dôstojnosť a právo dieťaťa, aby bolo počaté, nosené v matkinom lone, prinesené na svet a vychovávané vlastnými rodičmi. Charta práv rodiny, ktorú vydala Svätá stolica, opäť zdôraznila: „Ľudský život treba rešpektovať a chrániť absolútnym spôsobom od okamihu oplodnenia.“
Legislatívny a Spoločenský Kontext
Legislatíva týkajúca sa umelého oplodnenia je často neaktuálna a nepostačujúca na riešenie súčasných výziev - zvlášť to platí o legislatíve SR. Mnohé kliniky, ktoré poskytujú služby umelého oplodnenia, fungujú podľa predpisov z obdobia socializmu (naša legislatíva v tejto oblasti nebola aktualizovaná od roku 1983), ktoré nedokážu reflektovať moderné etické a medicínske poznatky a problémy. Tento nedostatok regulácie umožňuje zneužitie a nedostatočnú ochranu práv pacientov, najmä pokiaľ ide o zaobchádzanie s embryami. Napriek tomu, že IVF má vážne spoločenské a etické implikácie, štát sa už desaťročia nezaujíma o presné sledovanie činnosti týchto kliník, čo vedie k množstvu zneužití a narúšaniu práv pacientov.
Konferencia katolíckych biskupov USA vo svojej reakcii hovorí: „Priemysel umelého oplodnenia sa správa k ľudským bytostiam ako k výrobkom a zmrazuje alebo zabíja milióny detí, ktoré sú vybrané na transfer do maternice alebo neprežijú.“ Nič z tohto nie je pro-life ani prorodinné. Odmieta to ľudskú dôstojnosť, ako aj skutočnú hodnotu jednotlivých ľudských životov a stáva sa tak jedným z najjasnejších príkladov „kultúry vyhadzovania“, pred ktorou nás varoval pápež František. Dôležité je pochopiť, že pri takmer každom cykle umelého oplodnenia sa v laboratóriu vytvorí oveľa väčšie množstvo embryí, než je možné či žiaduce implantovať do maternice zamýšľanej matky. Tie, čo implantované nie sú, sú buď zničené, zmrazené na neurčito, alebo odstúpené, čo má často za následok to, že sa tieto maličké ľudské bytosti stávajú obeťami medicínskych experimentov.
Ďalšou morálnou dilemou, ktorá vzniká pri umelom oplodnení, je tá, čo robiť s miliónmi detí v embryonálnom štádiu, ktoré sú zmrazené v tekutom dusíku a potom sa „uložia“ do nejakého laboratórneho skladu. Majú sa vyhodiť? Uchovávať, až kým im nejaká etická technológia alebo zásah nedokáže zabezpečiť gestáciu a narodenie? Má sa s nimi experimentovať? Kto bude regulovať predaj embryí? Tieto praktické problémy - ktoré nastávajú v takmer úplne neregulovanom priemysle umelého oplodnenia - vrhajú ďalšie svetlo na neľudskú a nemorálnu praktiku, akou je umelé oplodnenie, a ukazujú, prečo je táto cesta posiata morálnymi dilemami. Je neprijateľné vyrábať ľudské zárodky s úmyslom, že sa budú používať ako „biologický materiál“ poskytnutý k dispozícii.
Pastorálna Podpora a Etické Alternatívy k Umelému Oplodneniu
Manželská neplodnosť je bolestivým úderom a Cirkev musí k týmto otázkam pristupovať citlivo, no otvorene. Kongregácia pre vieroučné otázky v inštrukcii Donum vitae píše jasne: „Každé dieťa, ktoré prichádza na svet, má byť prijaté ako živý dar Božej dobroty a má byť vychovávané s láskou.“ Manželia, ktorí po vyčerpaní oprávnených prostriedkov lekárskej vedy naďalej trpia neplodnosťou, majú sa spojiť s Pánovým krížom, prameňom každej duchovnej plodnosti. Evanjelium ukazuje, že fyzická neplodnosť nie je absolútnym zlom. Ako hovorí Ježiš: „Nebojte sa!“ Majte odvahu byť svedkami a hlásateľmi evanjelia života v jeho plnosti. Mons. J. E. James D. Conley, biskup v meste Lincoln v štáte Nebraska, vyjadril, že rozhovory o dôstojnosti ľudského života a manželstva, rodiny a umelom oplodnení môžu byť zložité. Boh nás však povolal, aby sme boli svedkami dobra, pravdy a krásy ľudskej osoby a ľudských vzťahov - evanjelia života a kultúry lásky, po ktorej túži pre našu krajinu. Spolu s vami, čo bojujete s neplodnosťou, kráčam vo vašom utrpení. V ľudskom srdci je hlboká túžba milovať a byť milovaný. Manželia sa túžia stretnúť v manželskej intimite a priviesť na svet nový ľudský život. Keď sa táto túžba nenaplní, môže to spôsobiť sklamanie, napätie, hanbu, závisť, hnev a zúfalstvo. Podobne ako mnohé iné utrpenia je neplodnosť súčasťou tajomstva prvotného hriechu a zraneného, padnutého sveta, v ktorom žijeme. Boh nás však povoláva niesť tento kríž vznešene a dôstojne. Svoj kríž však nemusíme niesť sami. V utrpení sa s nami stretáva Ježiš. Kráča s nami, túži nás uzdraviť a dúfa, že pochopíme dobro, ktoré on dokáže vytvoriť z utrpenia. Ako krásne hovoria sestry života: „Ježiš púšť dôverne pozná a túži sa na nej s nami stretnúť, až kým občerstvení nebudeme môcť s ním spočívať v zasľúbenej zemi.“
Cirkev podporuje technológie a lekárske zásahy, ako je aj restoratívna reprodukčná medicína, ktoré pomáhajú manželským párom riešiť základné príčiny neplodnosti a dosahujú tehotenstvo prirodzene prostredníctvom pohlavného spojenia. Tieto zásahy sú často veľmi úspešné. Vzhľadom na množstvo ľudí s ťažkosťami v oblasti reprodukčného zdravia si tieto snahy zasluhujú väčšiu angažovanosť zo strany našich vedeckých a lekárskych kapacít.
NaProTechnológia: Liečba Príčin Neplodnosti
NaPro technológia je na Slovensku len zopár rokov, no rozdiel oproti IVF je najmä v tom, že pár sa naučí spoznávať svoju plodnosť. Často pomôže už len správne načasovanie pohlavného styku, no NaPro neostáva iba pri tom. Lieči neplodnosť - neponúka dieťa ako produkt, ale snaží sa nájsť problém v tele ženy alebo muža a odstrániť ho. Berúc do úvahy všetkých pacientov, diagnózy, pravdepodobnosť počatia a porodenia dieťaťa, je miera úspešnosti 50 % v najlepších európskych NaPro centrách. Môže byť úspešná i v liečbe neplodnosti u párov, ktoré absolvovali IVF, a má 40 - 50 % mieru úspešnosti pri liečbe neplodnosti žien, ktoré majú viac ako 35 rokov.
Creighton Model (CrMS): Pochopenie Plodnosti
CrMS (Creighton Model) vznikol v 70. rokoch na univerzite v Creightone, USA. Cieľom bolo vyvinúť spoľahlivú, vedecky dokázanú prirodzenú metódu s ohľadom na ženskú individualitu. Takto sa vytvoril jednotný medzinárodný jazyk značenia ženského cyklu. Ide o systém značenia ženskej plodnosti. Pár takýmto spôsobom dostane informáciu o plodných a neplodných dňoch v cykle. Tieto metódy sú morálne prípustné, pretože sa zameriavajú na liečbu základných fyzických alebo hormonálnych problémov spôsobujúcich neplodnosť namiesto toho, aby sa ich snažili obísť.
Adopcia ako Prejav Lásky a Rodičovstva
Katolícka cirkev povzbudzuje neplodné páry k adopcii dieťaťa ako alternatíve k umelému oplodneniu. Adopcia poskytuje domov a rodinu deťom, ktoré to potrebujú, a zároveň umožňuje párom prežiť radosť z rodičovstva. Pravoslávny kňaz Jakub Jacečko neplodným párom odporúča, aby sa modlili, prijali vôľu Božiu a zmierili sa so svojím stavom. „Ak pár neotehotnie napriek modlitbám, navrhujeme, aby si vzal dieťa z detského domova.“ Príkladom ide samotný Jacečko - dieťa sa im s manželkou nepodarilo počať prirodzenou cestou, tak si ho adoptovali. „Manželka ho prijala, jej materinské city sú plnohodnotné. Mnohých straší psychologická bariéra - budem mať rád dieťa, ktoré som nesplodil, ktoré som neporodila? Keď to skúsia, zistia, že je to v pohode.“ Psychológ a religionista Richard Gróf dodáva: „Skúsenosť matiek dokazuje, že adopcia dokáže plnohodnotne naplniť túžbu po dieťati. Dokonca rozdiel v miere lásky nevidia ani rodičia, ktorí majú biologické aj adoptívne deti. Vzťah sa tvorí spoločne prežitou skúsenosťou, nie génmi.“ Neplodnosť sa však nedá vždy úspešne riešiť, či už pomocou restoratívnych prostriedkov, alebo umelého oplodnenia. Restoratívne možnosti však poskytujú párom veľkú nádej a príležitosť a zároveň rešpektujú dôstojnosť ľudského života, manželstva, rodinného života a cirkevného učenia.
"Vločkové Bábätká" a Etika Adopcie Embryí
„Vločkové bábätká“ (snowflake babies) sú zmrazené embryá, ktorých sa rodičia rozhodli vzdať, no zároveň si neprajú, aby boli venované na výskum, alebo zničené. Manželom, ktorí nemajú zdravé pohlavné bunky, ponúkajú lekári túto možnosť často ako poslednú. Po celom svete sa nachádzajú tisícky zmrazených detí čakajúcich na svojich adoptívnych rodičov. Adoptovať si embryo je možné vtedy, keď je matka schopná vynosiť dieťa. Neexistuje však k tomu oficiálne právne stanovisko, keďže v náleze Ústavného súdu SR je zakotvené, že nasciturus (t. j. počaté, ale nie narodené dieťa) nie je subjektom práva, ktorému patrí základné právo na život, môže sa ním však stať pod podmienkou, že sa narodí živý. V prípade Slovenskej republiky bol stanovený moment viability plodu na 24. týždeň tehotenstva. Nejde teda o „klasickú adopciu“ a znamená to, že dieťa sa nikdy nedozvie, kto boli jeho biologickí rodičia. Rovnako neexistuje k tejto otázke (zatiaľ) ani oficiálna inštrukcia od Kongregácie pre vieroučné otázky alebo oficiálne morálne stanovisko. Je to zložitá dilema v rámci celkového problému umelého oplodnenia.
Posolstvo Dôstojnosti pre Každého Jednotlivca
Tým, ktorí boli počatí prostredníctvom umelého oplodnenia, treba zdôrazniť, že sú darom, nielen pre svojich rodičov, ale aj pre nás všetkých. Bez ohľadu na to, ako bol kto počatý, je každá ľudská bytosť stvorená na Boží obraz a podobu - preto ju Boh miluje a má tú istú nenarušiteľnú dôstojnosť ako každý jeden z nás. „Každé dieťa, ktoré prichádza na svet, má byť prijaté ako živý dar Božej dobroty a má byť vychovávané s láskou.“
tags: #umele #oplodnenie #z #pohladu #cirkvi