Umelý potrat, alebo interrupcia, je veľmi citlivá a komplexná téma, ktorá vyvoláva vášnivé diskusie v spoločnosti nielen na Slovensku, ale po celom svete. Táto téma je predmetom rozsiahlych diskusií a názorových stretov, často rozdeľujúcich svet na dva tábory - na tých, ktorí ju schvaľujú ako slobodné právo ženy, a tých, ktorí ju považujú za niečo neodpustiteľné. Tento článok sa zameriava na umelé prerušenie tehotenstva zo sociálnych dôvodov na Slovensku, pričom zohľadňuje legislatívny rámec, štatistiky, demografické trendy, etické úvahy, názory rôznych skupín obyvateľstva, ako aj dostupné alternatívy a podporné mechanizmy pre ženy v núdzi. Cieľom je poskytnúť komplexný a vyvážený pohľad na túto problematiku.
Legislatívny rámec a podmienky umelého prerušenia tehotenstva na Slovensku
Interrupcia, alebo umelé prerušenie tehotenstva, je lekársky zákrok, ktorého prevedenie je upravené Zákonom 73/1986 Zb. a príslušnou vyhláškou Ministerstva zdravotníctva SR. Slovenská legislatíva umožňuje žene podstúpiť umelý potrat z akéhokoľvek dôvodu do 12. týždňa tehotenstva, čo sa počíta od prvého dňa poslednej menštruácie. Po tomto období je interrupcia povolená len zo závažných zdravotných dôvodov, ktoré môžu byť na strane matky alebo dieťaťa, a to až do 24. týždňa tehotenstva. V prípade závažných zdravotných dôvodov, ohrozujúcich život ženy, je interrupcia možná aj bez ohľadu na dĺžku trvania tehotenstva.
Pred zákrokom majú matky dostať informácie, ktoré im pomôžu sa nad celou situáciou lepšie zamyslieť. Na premyslenie nových informácií je však potrebný čas, a mnohé matky pritom váhajú do poslednej chvíle. Zákon predlžuje lehotu na rozmyslenie, aby matky mali dostatok priestoru na zváženie svojho rozhodnutia.
Interrupcia sa však nesmie vykonávať častejšie ako jedenkrát za pol roka. Pokiaľ o interrupciu požiada žena, ktorá ešte nedovŕšila 16 rokov života, je nevyhnutný súhlas zákonného zástupcu, prípadne osoby, ktorej bola zverená do výchovy. Ak ide o ženu vo veku od 16 do 18 rokov, súhlas rodiča sa nevyžaduje. V takom prípade zdravotnícke zariadenie iba vyrozumie zákonného zástupcu o interrupcii.
V prípade, že žena objaví na tehotenskom teste „neželané“ dve čiarky, v prvom rade by mala navštíviť svojho gynekológa. Ten na základe krvných testov a ultrazvukového vyšetrenia potvrdí graviditu a upresní dĺžku jej trvania. Ak sa predsa rozhodne pre ukončenie tehotenstva, pričom sa nachádza v povolenom intervale a spĺňa zákonom stanovené podmienky, gynekológ vysvetlí celý postup a poučí ju o možných rizikách. Potom má dva dni na premyslenie, či názor nezmení. Svojím podpisom potvrdí, že bola oboznámená so všetkými rizikami, vyplývajúcimi zo zákroku. Lekár jej následne odporučí zdravotnícke zariadenie na výkon interrupcie. Interrupciu je možné podstúpiť aj bez vedomia gynekológa alebo rodiny, a to návštevou súkromnej kliniky, ktoré kladú dôraz na anonymitu a súkromie svojich pacientok. Postup je však rovnaký: keďže ide o lekársky zákrok, musia sa podstúpiť všetky sprievodné vyšetrenia a konzultácie s gynekológom danej kliniky.
Žiadosť o interrupciu môže byť zamietnutá len v dvoch konkrétnych prípadoch, ak je interrupcia nebezpečná vzhľadom na zhoršený zdravotný stav ženy, alebo ak od predchádzajúcej interrupcie neuplynulo viac ako šesť mesiacov.
Metódy umelého prerušenia tehotenstva
Interrupcia je prerušenie gravidity chirurgickým zákrokom alebo chemickou látkou. Presné stanovenie týždňa tehotenstva je nevyhnutné najmä kvôli druhu plánovanej interrupcie.
Interrupcia pomocou tabletiek
Od roku 2013 existuje na našom trhu „potratová tabletka“ - liečivo mifepriston. Toto liečivo už niekoľko rokov používajú gynekológovia na Slovensku, ale aj v Česku. Tabletková interrupcia vyžaduje užívanie dvoch rozličných liekov s odstupom 36 - 48 hodín. Mifepriston možno užiť najneskôr do 63 dní od prvého dňa poslednej menštruácie. Účinok spočíva v tom, že tableta blokuje produkciu ženského hormónu progesterónu, ktorý je najmä v počiatočných štádiách tehotenstva dôležitý na udržanie gravidity a vývoj plodu. Jednoducho povedané - mifepriston odníma zárodku výživu, a vo vyšších dávkach ho usmrtí a oddelí. Následne je žene podaný hormón prostaglandín - misoprostol. Ten sa používa na vyvolanie kontrakcií. Jeho pôsobením dochádza k miernemu krvácaniu, kŕčom, až vypudeniu plodu a placenty pôrodnými cestami.
Je dôležité zdôrazniť, že „potratová tabletka“ je prísne viazaná na lekársky predpis. Pri nákupe lieku cez internet, z nelegálnych internetových stránok, hrozí dodanie falšovaných alebo nekvalitných liekov, ktoré neobsahujú to, čo deklarujú; môžu obsahovať zdraviu škodlivé látky, alebo nedosahujú požadovanú kvalitu. Z pohľadu psychologického prežívania ženy je priebeh chemického potratu často traumatický, čo môže ešte viac zhoršiť ich prežívanie, pretože na rozdiel od chirurgického zákroku pod narkózou si žena plne uvedomuje celý proces.
Chirurgická interrupcia
Chirurgická interrupcia môže byť vykonaná viacerými metódami v závislosti od štádia tehotenstva.
Včasná interrupcia - miniinterrupcia: Táto metóda sa vykonáva do 6. až 8. týždňa tehotenstva. U žien, ktoré nemajú za sebou žiaden pôrod, sa môže vykonať do 45 dní od prvého dňa poslednej menštruácie, a u žien, ktoré už rodili normálnou cestou, až do 55. dňa. Podstatou zákroku je špeciálne sacie zariadenie, ktoré vysaje plod z maternice. Metóda „podtlakom“ je široko používaným chirurgickým postupom. Zákrok trvá približne 15 minút, čas rekonvalescencie sa pohybuje od 2 do 3 hodín a nie je nutná hospitalizácia.
Klasická interrupcia - dilatácia a kyretáž: Táto metóda sa vykonáva od 6. do 12. týždňa tehotenstva a je známa pod názvom chirurgická interrupcia. Postup je podobný ako pri miniinterrupcii, používa sa však kyreta - ostrý chirurgický nástroj, ktorým lekár zoškrabuje plod z vnútornej vrstnice maternice. Potom kanylou (trubicou z umelej hmoty) vysaje plod z tela. Zákrok musí prebiehať v celkovej anestézii, zvyčajne pri jednodňovej hospitalizácii. Úkon trvá približne 10 minút a čas rekonvalescencie sa pohybuje okolo 5 až 6 hodín.
Ukončenie tehotenstva zo zdravotných dôvodov po 12. týždni
Interrupčný zákon umožňuje vykonať interrupciu po 12. týždni tehotenstva v prípadoch, ak ide o ťažké poškodenie plodu, ohrozenie života matky, alebo ak sa zistilo, že plod nie je schopný života.
Tehotná žena podstupuje v priebehu 16. týždňa tzv. biochemický screening, ktorý môže odhaliť vrodené vývojové chyby plodu. Pri pozitívnom screeningu je odporúčané vyšetrenie plodovej vody - amniocentéza. Toto vyšetrenie s vysokou presnosťou určí, či dieťa bude/nebude mať niektoré z testovaných genetických ochorení, ako napríklad Downov syndróm, rázštep chrbtice a iné vrodené vývojové chyby. Pri zvýšenom riziku sa výsledok musí overiť aj ďalšími vyšetreniami.
Ďalším prípadom je tzv. fetocída - redukcia počtu plodov v maternici. Tento jav nastáva najmä po umelom oplodnení, keď sa pre zvýšenie úspešnosti vkladá do maternice viac oplodnených vajíčok. V prípade uchytenia všetkých vajíčok sa môže stať, že žena bude čakať napríklad štvorčatá. Tu je riziko vzniku komplikácií pre ženu aj plody veľmi vysoké. Žene hrozí napríklad spontánny potrat alebo predčasný pôrod ťažko postihnutých detí. Preto sa ženám ponúka možnosť redukcie počtu plodov v maternici, čím sa zlepšuje prognóza donosenia zdravých detí. Plody sa usmrcujú injekciou draslíka, aplikovanou priamo do srdca.
Pre ženu je veľmi bolestivé, keď sa vo vyššom štádiu tehotenstva odhalí také poškodenie plodu, ktoré je nezlučiteľné so životom. V týchto prípadoch možno podľa interrupčného zákona kedykoľvek požiadať o ukončenie tehotenstva. Interrupcia sa vykonáva umelo, podaním prostaglandínov - buď priamo cez brušnú stenu do plodovej vody, alebo vo forme tabletiek či gélu do pošvy. Prostaglandíny vyvolávajú otváranie krčka maternice, nástup kontrakcií a vypudenie plodu. Interrupcia po 12. týždni tehotenstva je rizikový zákrok a vyžaduje starostlivosť o pacientku počas celej hospitalizácie, pričom samotná žena musí dodržiavať všetky režimové opatrenia.
Napriek tomu, čo zaznieva vo verejnej debate, zdravotné dôvody ani zďaleka nie sú hlavnou príčinou, pre ktorú sa na Slovensku potraty vykonávajú.
Sociálne a iné dôvody pre umelé prerušenie tehotenstva
Zlá finančná situácia, nízky vek ženy, nevyspelosť partnerov, tlak zo strany okolia, kariéra, či psychologické problémy sú najčastejšie dôvody pre dobrovoľné prerušenie tehotenstva. Prax poradní ukazuje, že veľké percento žien, ktoré zvažujú potrat alebo ho podstúpia, to robí zo sociálno-ekonomických dôvodov. Veľký problém je aj nedostupnosť bývania. Zaznamenáva sa tiež nárast žien, ktoré majú stabilný život, vzťah, finančné zázemie a zaužívaný životný štýl, no ďalšie dieťa už doň nezapadá.
Zaujímavosťou je, že štatisticky najohrozenejšie sú „tretie deti“ v rodine. Mnohé klientky sa nachádzajú v podobnej situácii, keďže väčšina spoločnosti považuje dve deti za „ideálny“ počet. Málokto chce mať iba jedno dieťa a málokto tiež tri a viac. Dve deti sú považované za „akurát“. Problémy predstavuje napríklad potreba väčšieho priestoru, keď rodina rieši otázky ako auto alebo bývanie, pričom priemerná rodina často žije v trojizbovom byte, kde jedna detská izba je pre dve deti akurát, ale pre tri deti je už tesná. Ľudia to naozaj takto vnímajú.
Želáme si, aby boli nenarodené deti chránené rovnako, ako každý iný človek. Nenarodené deti sú diskriminované, no o postihnutých nenarodených deťoch to platí dvojnásobne. Je smutné, že eugenická mentalita je aj 80 rokov od pádu nacizmu stále tak hlboko zakorenená v mysliach toľkých ľudí, vrátane lekárov, ktorí namiesto pomoci rodine s postihnutým dieťaťom ponúkajú smrť. Zmena uvažovania je tak veľmi potrebná!
Štatistiky a demografické trendy umelých potratov na Slovensku
Počet umelých potratov sa v čase vyvíjal a za posledné dve desaťročia prudko klesal. Vrchol dosiahol v roku 1990, keď podľa oficiálnych čísel bolo vykonaných viac ako 47-tisíc potratov. Vlani ich bolo 5201. Od začiatku 90. rokov ich ubúdalo, tento vývoj sa chvíľkovo zastavil v roku 2021, keď sa dostal na historicky najnižšiu úroveň (4868 umelých potratov). Nasledujúci rok však ich počet opäť presiahol päťtisícovú úroveň, pričom oproti roku 2022 poklesol počet umelých potratov len minimálne.
Rovnaký príbeh hovorí aj údaj o umelej potratovosti, ktorý sa pozerá na to, koľko potratov pripadá na tisíc žien v reprodukčnom veku. Aj tento ukazovateľ od 90. rokov prudko poklesol. V súčasnosti pripadá približne 13 umelých potratov na 1000 žien v produktívnom veku. Kým v roku 1990 bolo umelým potratom ukončených až 49 % všetkých tehotenstiev, v roku 2016 to bolo iba 21 %.
Charakteristiky žien podstupujúcich umelý potrat: Podľa dát, ktoré zverejnilo Národné centrum zdravotníckych informácií, priemerná žena, ktorá ide na potrat, má 30 až 34 rokov, je slobodná a má dve deti. Najčastejšie ide o ženy, ktoré majú 30 až 34 rokov, tie tvoria jednu štvrtinu zo všetkých, čo išli na potrat. Nasledujú ženy vo vekovej skupine 25 až 29 rokov a hneď za nimi ženy vo veku 35 až 39 rokov. To, že tieto skupiny sú najpočetnejšie, je logické, ide totiž o vekové obdobie, keď sú ženy najplodnejšie. Do roku 2005 bola štatistika posunutá o jednu vekovú skupinu nadol a najčastejšie chodili na potraty ženy vo veku 25 až 29 rokov.
Ďalšou veľkou zmenou je počet potratov vo vekovej skupine 15 až 19 rokov. Tých bolo v 90. rokoch výrazne viac ako aktuálne. V minulom roku podstúpilo potrat 547 žien v tomto veku, ešte v roku 2008 ich bolo viac ako tisíc a v roku 1997 dokonca takmer 1900.
Na potrat išli vo veľkej miere najmä ženy, ktoré už majú deti. Najčastejšie sa pre potrat rozhodli ženy s dvoma potomkami, táto skupina tvorila viac ako 31 percent všetkých umelých ukončení tehotenstva. Išlo však najmä o slobodné ženy, viac ako polovica všetkých umelých potratov pripadala na túto skupinu. Nasledovali vydaté ženy, ktoré tvorili tretinu všetkých žien, ktoré sa rozhodli pre potrat, a potom s veľkým rozdielom rozvedené ženy.
Najviac potratov sa vykonávalo v druhom mesiaci, a to najmä v siedmom týždňa tehotenstva. Vlani v tomto týždni išlo na potrat 1396 žien. Minulý rok bolo vykonaných 5420 potratov, z toho 5201 u žien, ktoré majú trvalé bydlisko na Slovensku. Z celkového počtu bolo zo zdravotných dôvodov 530, pričom 234 bolo v prvých 12 týždňoch a zvyšok neskôr, keď sú zdravotné dôvody jediným legálnym dôvodom na potrat. Treba však dodať, že toto vymedzenie je veľmi široké a realita je taká, že podeň možno zaradiť veľké množstvo dôvodov.
Regionálne rozdiely: Množstvo vykonaných potratov sa výrazne líši podľa regiónu, kde ženy bývajú. Ak sa pozrieme na rozdelenie podľa okresov, najviac ich je, a to s výrazným náskokom, v Rimavskej Sobote, kde na tisíc žien v reprodukčnom veku pripadá 11,4 potratu. Celkovo je oblasť Gemera a Novohradu regiónom s najväčšou mierou umelej potratovosti.
V rámci Európskej únie sa môžeme pochváliť druhým miestom v najnižšom počte umelých prerušení tehotenstva, hneď za Holandskom. Vysoká miera potratovosti je však v Maďarsku a Švédsku, kde sa vykonáva každoročne dvojnásobné množstvo interrupcií, než na Slovensku. V Spojených štátoch amerických je potrat druhým najbežnejším chirurgickým zákrokom, hneď po odstraňovaní mandlí, s ročným počtom vyše 1,5 milióna potratov.
Finančné aspekty a zdravotné riziká interrupcie
Interrupcia je platený výkon, jej cena sa pohybuje od 250 do 350 eur. Záleží však od zdravotníckeho zariadenia, ktoré ju vykonáva, a takto sa cena môže vyšplhať až do výšky 500 eur. V cene sú zahrnuté všetky nutné sprievodné vyšetrenia (ešte pred vykonaním samotnej interrupcie), spísanie žiadosti, interné a ultrazvukové vyšetrenie, krvné testy, hospitalizácia a iné.
Napriek tomu, že medicína je dnes na veľmi vysokej úrovni, takmer žiadny podobný zásah do ľudského tela sa nezaobíde bez určitých rizík. Vo všeobecnosti platí, že riziko narastá s dĺžkou tehotenstva. Preto je najbezpečnejšia interrupcia v čo najskoršej fáze gravidity. Väčšina žien zvládne interrupciu bez problémov, avšak existuje riziko vzniku komplikácií, ako napríklad:
- Poškodenie maternice: Najčastejšie ide o následok chirurgickej interrupcie.
- Infekcie maternice: Vyskytujú sa u 1 z 10 žien.
- Nadmerné krvácanie: Iba u 1 z 1000 žien.
- Poškodenie krčka maternice: V 1 prípade zo 100 chirurgických interrupcií.
- Pokračovanie tehotenstva: Napriek vykonanej interrupcii sa výskytuje u 1 ženy zo 100.
- Možné problémy s ďalším otehotnením, alebo udržaním tehotenstva: Dôsledkom môže byť poškodenie maternice (tvorba zrastov, ktoré bránia počatiu alebo udržaniu plodu), alebo v prípade, že sa po zákroku rozvinie infekcia, ktorá nie je poriadne preliečená.
Všeobecne však platí, že interrupcia nemá vplyv na zníženie plodnosti, preto je dôležité používať antikoncepciu hneď po zákroku.
Psychologické dôsledky - Post-interrupčný syndróm
Výraznou komplikáciou po interrupcii je dopad na psychiku ženy. Všetky tieto príznaky označujeme ako post-interrupčný syndróm. Žena má po umelom ukončení tehotenstva oveľa väčší pocit viny v porovnaní so ženami po spontánnom potrate, ktoré si uvedomujú, že nemohli spraviť nič viac pre záchranu svojho bábätka. Naopak, žena sa cíti vinná sama, aj keď je do potratu, povedzme, donútená. Nabaľujú sa na to ďalšie následky ako pocit viny, komplex menejcennosti, začne o sebe pochybovať ako o matke ďalších detí, alebo ako o žene či partnerke. Častokrát sa žena snaží všetku vinu preniesť na partnera, alebo dokonca lekára. V zriedkavých prípadoch môže pocit viny vyústiť do závažnej psychózy a úvah o samovražde. Vtedy je už nevyhnutná odborná psychiatrická pomoc. Hľadajú pomoc aj ženy, ktoré podstúpili potrat pred mnohými rokmi, niekedy po dvadsiatich či dokonca tridsiatich rokoch, pričom ich minulosť sa prepukne napriek tomu, že si mysleli, že to majú vyriešené.
Zaujímavé je, že postpotratovým syndrómom môžu trpieť aj muži a partneri. U mužov nejde o fyzickú, ale skôr psychologicko-duchovnú záležitosť. Často vezmú celú vinu na seba, pričom prežívanie muža a ženy je v mnohom podobné - obaja zažívajú pocity smútku, beznádeje, nepokoja, depresie a straty zmyslu života. Rozdiel však spočíva v tom, že muži majú tendenciu ženu ospravedlňovať.
Etické a filozofické úvahy o začiatku ľudského života a statuse embrya/plodu
Otázka „Je interrupcia vraždou?“ je ústrednou pre etickú diskusiu. Ak si na túto otázku odpovieme kladne, riešenie by bolo veľmi jednoduché: nikto nesmie nahovárať na vraždu, nesmie ju dokonca ani potichu schváliť. Podľa učenia Katolíckej cirkvi, ľudský život treba absolútne rešpektovať a chrániť už od chvíle počatia, a každý vyvolaný potrat je morálne zlo. Toto učenie sa nezmenilo. Avšak, pre neveriacich ľudí sú potrebné iné typy argumentov, také, pri ktorých sa viera nevyžaduje.
Vražda je úmyselné usmrtenie inej osoby. Z hľadiska biológie je oplodnená bunka živá, rovnako ako dozrievajúce vajíčko v tele matky či spermia. Spojením spermie a vajíčka teda nedochádza k premene neživej hmoty na život. Avšak, vznikla s touto bunkou aj nová ľudská osoba? Jedinečná ľudská bytosť, ktorej plné práva majú byť garantované? Podľa učenia Katolíckej cirkvi áno.
Existujú však argumenty oponujúce okamžitému vzniku osoby:
- Biologický vývin: Počas prvých dvoch týždňov embryo prechádza vývinom, ktorý život ľudskej osoby príliš nepripomína. Dve samostatné oplodnené vajíčka sa môžu zlúčiť (chimérizmus), alebo sa jedno vajíčko môže rozdeliť na dvojičky, čo spochybňuje predstavu jednej duše alebo jedinečnej osoby ihneď po oplodnení.
- Súčasná spoločenská prax: Embryám nedávame mená, nevystavujeme im rodné listy, a pri prirodzenom potrate sa neusporiada pohreb. Taktiež sa sexuálne aktívne ženy nenútia robiť si pravidelné tehotenské testy. Ak by už jednodňové embryo bolo osobou, bolo by len prirodzené, aby mala žena povinnosť zisťovať, či vo svojom vnútri neukrýva niekoho, kto má rovnakú hodnotu a rovnaké práva ako ona sama.
- Dôsledky pre ženu: Akceptácia tvrdenia, že embryo je od prvej sekundy svojho vzniku osobou v právach a hodnote rovnou svojej matke, by našu spoločnosť - keď domyslíme všetky dôsledky - dramaticky premenila. Znásilnená tehotná žena by nesmela ísť na interrupciu, a aj žena, pre ktorú by tehotenstvo znamenalo závažné zdravotné riziko, ba dokonca ohrozenie života, by len ťažko mohla ísť na interrupciu.
- Mimomaternicové tehotenstvo: Dnes sa embryo, ktoré sa uhniezdi napríklad vo vajíčkovode, čím skôr operačne odstráni, pretože ak by rástlo, mohlo by vajíčkovod roztrhnúť a následné vnútorné krvácanie by mohlo stáť ženu život. Ak by sa embryu priznali práva rovnaké právam jeho matky, tento zákrok by bol omnoho problematickejším, čo by mohlo viesť k úmrtiam matiek.
- Pohľad Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP): ESĽP vo veci Paton v. Spojené kráľovstvo (1980) uviedol, že život plodu je úzko prepojený so životom tehotnej ženy a nemôže byť posudzovaný v izolácii od neho. Ak by článok 2 (právo na život) zahŕňal plod a jeho ochrana by bola absolútna, interrupcia by musela byť zakázaná dokonca vtedy, ak by pokračovanie tehotenstva predstavovalo vážne riziko pre život ženy, čo by znamenalo, že „nenarodený život“ plodu by bol považovaný za majúci vyššiu hodnotu než život tehotnej ženy.
Hľadanie hranice: Viabilita a vedomie
Ak odmietneme tézu, že oplodnené vajíčko je osobou, stojíme pred ťažkým rébusom: odkedy by mali embryo či plod požívať zákonnú ochranu pred interrupciou? Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (najmä Vo v. Francúzsko) naznačuje minimálny európsky konsenzus, podľa ktorého má byť nenarodený ľudský život chránený počas tehotenstva s intenzitou rastúcou postupne od počatia po narodenie.
Určenie hranice, odkedy má byť plod chránený pred interrupciou, je teda ľudským, čiže spoločenským a politickým rozhodnutím. Nie je preto prekvapujúce, že sa táto hranica štát od štátu líši. Dve hlavné kritériá sú:
Viabilita (schopnosť samostatnej existencie): Moment, keď plod dokáže existovať samostatne, bez ohľadu na telo matky, je kritickým bodom v jeho vývoji. S týmto momentom pracuje legislatíva ako v Spojených štátoch, tak v Británii. Koncept umožňuje zakotviť intuitívnu predstavu, že čím je tehotenstvo pokročilejšie, tým ťažšie je ospravedlniť interrupciu. Avšak, definícia „samostatnej existencie“ je problematická - znamená to, že plod je schopný prežiť bez asistencie lekárov, alebo že prežije s ich pomocou? Zákon sa priklonil k druhej možnosti. Napríklad v Británii bol v roku 1990 zmenený Zákon o interrupciách z roku 1967 tak, že znížil hranicu prípustnej interrupcie vo väčšine prípadov z 28. týždňa na 24. týždeň, pretože už bolo možné udržať pri živote aj 24-týždňový plod. Medicínsky pokrok môže túto hranicu v budúcnosti posunúť ešte nižšie.
Začiatok vedomého života plodu: Čo robí ľudskú bytosť ľudskou? A kedy sa začína osobný ľudský život? Z medicínskeho hľadiska je ľudské bytie zásadne spojené s funkciami mozgu. Niektorí odborníci obhajujú hranicu ôsmich týždňov ako začiatočný bod osobného ľudského života, keď mozog začína pracovať ako celok. Iní argumentujú, že začiatok aktivity mozgu je tým najrozumnejším okamihom, do ktorého máme klásť začiatok života, pričom dôraz je kladený na moment vývinu, keď tkanivo mozgu začína pracovať. Pri emóciách a pamäti hrá kľúčovú rolu štruktúra hipokampu, ktorá je spätá s vývinom sebauvedomenia, vedomia a osobnosti. Podľa vedeckého konsenzu vzniká prvá aktivita v mozgu plodu okolo ôsmeho týždňa tehotenstva, sofistikovanejšia mozgová aktivita, ktorú je možné považovať za vznik vedomia, sa objavuje okolo trinásteho týždňa tehotenstva. Túto hranicu hľadali i mnohí antickí či kresťanskí myslitelia, napríklad Aristoteles sa domnieval, že vyššia forma duše sa vyvíja u chlapcov po štyridsiatich dňoch tehotenstva, u dievčat až po deväťdesiatich, pričom znakom prítomnosti duše mali byť pohyby plodu.
Interrupcia ako odmietnutie pomoci?
Časť morálnych filozofov argumentuje, že ak chceme interrupciu porovnávať s nejakým iným činom, nemala by to byť vražda, ale odmietnutie poskytnúť pomoc. Embryo či plod totiž v raných štádiách svojho vývoja bez matkinho tela, jej výživy, kyslíka a tepla jednoducho nemôže prežiť. Filozofka Judith Jarvis Thomson vo svojom myšlienkovom experimente s huslistom, ktorý je napojený na obehový systém ženy, argumentuje, že hoci máme povinnosť nezabíjať, nemáme povinnosť udržiavať iných ľudí pri živote, ak to od nás vyžaduje značnú obetu. Hoci tento príklad nevystihuje situáciu tehotnej ženy celkom dokonale, naznačuje, že ak sa interrupcia nepodobá na neposkytnutie pomoci, na vraždu sa podobá ešte omnoho menej.
Alternatívy a podpora pre ženy v nečakanej tehotenstve
Interrupcia nie je jediným riešením neplánovaného tehotenstva. Utajený pôrod, hniezdo záchrany či osvojenie si dieťaťa inými ľuďmi, sú dobré alternatívy, ako predísť interrupcii. Napriek tomu, že dnes sa informácie šíria rôznymi médiami expresne rýchlo, majú ľudia málo vedomostí o týchto možnostiach.
Jednou z možností je utajený pôrod. Ak sa preň žena rozhodne, musí si v zdravotníckom zariadení podať žiadosť o utajenie svojej osoby. Následne, po pôrode, môže dať súhlas na osvojenie dieťaťa inou rodinou. Nechcené dieťa možno taktiež beztrestne odniesť do hniezda záchrany. Tých je v súčasnosti na Slovensku 20 a fungujú od roku 2004. Do hniezda záchrany možno umiestniť dieťa maximálne do 6 týždňov od pôrodu.
Na Slovensku pôsobí Poradňa Alexis, ktorá je od roku 2009 jediná svojho druhu s takýmto komplexným poradenstvom. Venujú sa ženám, ktoré sú nečakane tehotné alebo prežili umelý či spontánny potrat. Poskytujú všeobecno-prospešné služby a poradenstvo tehotným ženám, ktoré zvažujú umelý potrat. Okrem toho poskytujú psychologické a bezplatné právne poradenstvo, kde ženy riešia konkrétne problémy, ako je vymáhanie výživného alebo určenie otcovstva.
Psychologička Zuzana Straková z Poradne Alexis zdôrazňuje, že „potrat nie je jediným riešením, aj keď vaša situácia môže vyzerať veľmi ťažko. Máme slobodu vybrať si svoju cestu nie kvôli okolnostiam, ale napriek nim.“ Ženy, ktoré kedysi samy prešli poradenstvom a rozhodli sa dieťa si nechať, sa po uplynutí času a s novými životnými skúsenosťami vracajú, aby ponúkli jednorazovú podporu ďalším ženám, ktoré teraz čelia podobnej situácii. Táto forma pomoci má silný terapeutický účinok aj pre samotné ženy, ktoré už potrat podstúpili - tým, že podporujú iné ženy na ich životnej križovatke, prechádzajú procesom vlastného uzdravovania. Ich osobné príbehy môžu doslova zachrániť ďalší ľudský život. Keď tehotná žena počuje, čím si druhá žena prešla po potrate, často sa rozhodne, že nechce prejsť rovnakým utrpením.
40 let manželství a nezbylo jí nic – dokud neobjevila dům, o kterém nikdo nevěděl
Úloha muža a partnerská podpora
Muž zohráva pri rozhodovaní ženy v otázke neplánovaného tehotenstva významnú úlohu, či už aktívne alebo pasívne. V takejto situácii sa môže zachovať rôzne. Často zvolí prístup, že žene poskytne zdanlivú slobodu voľby a vyhlási, že ju podporí v akomkoľvek rozhodnutí. Tento postoj je rozšírený, no vo väčšine prípadov to znamená, že je ochotný jej zaplatiť potrat. Pre mnohých mužov je totiž prijateľnejšie, aby žena tehotenstvo ukončila, než aby neskôr musel čeliť zodpovednosti za výživné a faktu, že dieťa privedené na svet vyžaduje starostlivosť. Nie sú výnimkou ani prípady, keď muž ženu otvorene tlačí do potratu, či už emocionálnym nátlakom alebo hrozbami, že ak si dieťa ponechá, odmietne jej platiť výživné, alebo jej dokonca dieťa odoberie a postará sa oň sám.
Samozrejme, existujú aj muži, ktorí ženu skutočne podporujú a s potratom nesúhlasia. Sú ochotní prijať zodpovednosť a dokonca si „adoptovať“ vlastné dieťa. Viera zohráva významnú úlohu pri rozhodovaní - veriace ženy sú ochotnejšie urobiť krok do neznáma, pretože v pozadí majú vedomie, že viera ich podrží. To ukazuje, že formácia a hodnoty, ktorými človek žije, majú veľký vplyv na to, ako žena situáciu prežíva a aké rozhodnutie prijme. Neplánované tehotenstvo môže prekvapiť každú ženu, bez ohľadu na to, či je alebo nie je veriaca, a môže vyvolať rovnakú mieru šoku, paniky či bezmocnosti.
Legislatívne snahy a spoločenská diskusia o umelom potrate
Na Slovensku prebieha aktívna diskusia o umelom prerušení tehotenstva, pričom sa opakovane objavujú iniciatívy na zmeny legislatívy. Do druhého čítania prešiel návrh zákona o pomoci tehotným ženám, ktorý predložila skupina poslancov pod vedením Anny Záborskej. Tento návrh má za cieľ zlepšiť pomoc tehotným matkám a ich nenarodeným deťom. Podobné zákony, ktoré mali za cieľ zlepšiť pomoc tehotným matkám, už boli v parlamente prerokovávané veľakrát, žiaľ posledné pokusy skončili neúspechom, aj keď treba povedať, že veľmi tesne, neraz chýbal jediný hlas. Šanca na prijatie takéhoto zákona je teda reálna a hrá sa o hlas každého poslanca.
Navrhovaný zákon pomôže rodinám s postihnutým dieťaťom. Zákon konečne zakáže reklamu na umelé potraty, ktorá je roky prítomná tam, kde tehotné matky tak často hľadajú informácie o tehotenstve - na internete. Táto reklama presviedča, že potrat je diskrétne a rýchle riešenie, a zameriava sa aj na cudzinky, najmä Poľky, ktoré láka za potratovou turistikou na Slovensko. Zákon tiež predĺži lehotu na rozmyslenie a pomôže získať presnejšie informácie o matkách, ktoré si volia potrat, keďže na Slovensku o nich veľa nevieme a nemáme žiadne dáta prečo tak robia.
Argumenty pro-life hnutia
Tomáš Kováčik, bývalý hovorca Národného pochodu za život a občiansky aktivista, argumentuje, že je potrebné chrániť život, zvlášť nenarodených detí a ich mamičky, aj zákonom, pretože ide o modernú civilizáciu 21. storočia a stále tu máme legálne praktiky umelého potratu zavedené v časoch komunizmu, ktoré umožňujú roztrhanie malého človiečika s bijúcim srdcom potratárom. Sme v situácii, ktorá je nenormálna, len sme si na ňu zvykli. Pritom vždy existuje lepšie riešenie ako potrat. Umelý potrat je podľa neho najväčšou nespravodlivosťou súčasnosti a to voči najbezbrannejším z nás, preto je nutné tento problém vyriešiť a odstrániť diskrimináciu najmenších ľudí.
Kresťan katolík je nasledovník Ježiša Krista, ktorý nám dal dve najväčšie prikázania - milovať Boha a milovať blížneho. Pomoc blížnemu je prejavom lásky voči nemu, detto ak chránime jeho najzákladnejšie ľudské právo, právo na život, bez ktorého niet iných práv. Zároveň sa argumentuje, že prikázanie „Nezabiješ“ platí aj aktívne, čo znamená angažovať sa za to, aby iným nebolo ubližované. Pri umelých potratoch sa deje obrovská ujma dieťaťu a jeho mama je ohrozená na fyzickom i psychickom zdraví a mnohí ľudia chodia okolo toho, akoby sa to nedialo.
Pomoc mamám v núdzi a ich deťom sa nijako nevylučuje so zákonom, ktorý ochráni ľudí pred zabíjaním. Tieto dve formy ochrany idú ruka v ruke. Zmena v myslení mnohých ľudí sa už za tie desaťročia, ktoré proliferi na tento problém upozorňujú, aj udiala. Nikto príčetný dnes nepovie, že potrat je dobrá vec, všetci vedia, že je to zlé. Zákon okrem iného aj vychováva, poukazuje na to, že niečo je dobré či zlé.
Argument, že potraty klesajú, je považovaný za cynický, pretože ak je čo i len jeden bezbranný človek usmrtený, je to problém. Počty zabitých detí sa sčítavajú a dnes je to na Slovensku už takmer 1 500 000 zabitých detí za obdobie platnosti potratového zákona. Tomáš Kováčik tiež tvrdí, že je správne motivovať matky neísť na potrat finančnými bonusmi v sociálnej politike, čo nedegraduje materskú lásku, ale pomáha ľuďom s ťažkým životom postaviť sa na nohy. Je potrebné, aby štát začal konečne realizovať rodinnú politiku, aby sa ľudia nebáli mať vytúžené tretie či ďalšie deti, lebo im hrozí chudoba.
Ideálom je nediskriminácia ľudí v ich práve na život bez ohľadu na to, akí sú starí, mladí, veľkí, malí, chorí, zdraví, bieli, tmaví, hnedookí atď. Ideálom je, aby pro-life organizácie nemuseli existovať, pretože by to znamenalo, že život človeka je chránený. Je absolútne hanebné, že dieťa do 12. týždňa tehotenstva môže byť zabité bez udania dôvodu, na žiadosť, a že zástupcovia ľudu to nedokázali zmeniť ani za 30 rokov slobody.
Zmena zákona by dosiahla postupnú zmenu pohľadu ľudí na umelý potrat - prestali by ho brať ako jednu z možností, ktorá je na dosah ruky v ťažkej situácii. Nevedie síce k dokonalej ochrane nenarodených, ale je podstatná na ceste k ideálu. Ako príklad sa uvádza Poľsko, kde po zmene zákona pred štvrťstoročím je väčšina spoločnosti za ochranu nenarodených.
Angažovanosť občanov a politikov
Občania sa môžu modliť, povzbudzovať a apelovať na politikov, aby zmenili nespravodlivú diskrimináciu. Vo svojom okolí sa nemáme hanbiť povedať pravdu, keď téma príde na pretras. Možno sa angažovať a organizovať pro-life podujatia - modlitby, premietania filmov, zaplatenie billboardu či natiahnutie si pro-life plachty na plot. Pro-life organizácie môžu o to viac aktivít urobiť, o koľko im prispejú viac ľudia, ktorým na živote záleží.
Myšlienky ochrany života môžu osloviť aj ľudí neveriacich. V zahraničí existuje iniciatíva Ateisti za život a postupne sa aj na Slovensku ozývajú neveriaci ľudia za život a angažujú sa. Otázka ochrany života je všeľudská otázka, nie je to len doména veriacich.
Medzinárodný kontext interrupčných zákonov
Väčšina Európskych krajín zastáva názor, že rodičia majú základné ľudské právo slobodne určovať počet svojich detí a časový odstup medzi nimi. Na základe tohto presvedčenia platia v európskych krajinách liberálne interrupčné zákony, avšak s výraznými regionálnymi rozdielmi a obmedzeniami:
- Poľsko: Interrupcie sú povolené do 12. týždňa tehotenstva, a to len v prípade znásilnenia, incestu, keď je ohrozený život matky, alebo v prípade poškodenia plodu.
- Írsko: Interrupcia je povolená len v prípade ohrozenia života matky.
- Maďarsko: Interrupcia je povolená do 12. týždňa a za podmienok, že by sa dieťa malo narodiť do krízovej rodinnej situácie, keď je ohrozené zdravie matky či plodu, alebo v prípade vážneho zdravotného postihnutia dieťaťa.
- Španielsko: Interrupcie sú povolené do 12. týždňa tehotenstva, ale len v prípade vážneho ohrozenia fyzického a psychického zdravia matky.
- Rumunsko: Do roku 1990 boli potraty ilegálne. Dnes je možná interrupcia do 14. týždňa tehotenstva bez udania dôvodu, a zo zdravotných dôvodov bez ohľadu na dĺžku trvania gravidity.
V Spojených štátoch amerických sa zákony líšia štát od štátu:
- Aljaška a Havaj: Sú v otázke interrupcií liberálne štáty - interrupcia tu nepodlieha takému množstvu obmedzení, ako v iných štátoch USA.
- Arkansas, Georgia, Kansas, Mississippi, Nové Mexiko a iné: Potrat dovoľujú len z dôvodu znásilnenia, incestu, v prípade ohrozenia matky, či hendikepu dieťaťa.
Význam komplexnej sexuálnej výchovy a poradenstva
Kľúčovým faktorom pri znižovaní počtu nechcených tehotenstiev a umelých potratov je komplexná sexuálna výchova. Tá by mala byť zameraná na poskytovanie presných a objektívnych informácií o reprodukčnom zdraví, antikoncepcii a zodpovednom sexuálnom správaní. Dnes sú na Slovensku najviac diskriminovanou skupinou nenarodené deti. Aj im vieme pomôcť, ak sa zameriame na ich matky, ktoré neraz čelia finančným, sociálnym, či psychologickým problémom. Je potrebné hľadať riešenia, ktoré sú dobré aj pre mamu, aj pre dieťa.
Psychologička Martina Mojtová z UKF v Nitre poznamenáva, že študenti majú málo vedomostí o alternatívnych možnostiach nechceného tehotenstva a viac ako 90 % študentiek sa zhodlo, že po oboznámení sa s možnosťami, by si interrupciu nevybrali. Je veľmi dôležité obrátiť sa na moderných lekárov, ktorí si nehľadajú ľahkú cestu pre seba, ale liečia mamu aj dieťa. Môžu poradiť aj niečo blízko k žene, na koho sa obrátiť, pretože antibiotiká sú rôzne a mnohé sa môžu užívať aj v tehotenstve. Sepsa je samozrejme vážny stav, ale v 21. storočí je v pohode liečiteľná.
Ján Markoš venoval problematike interrupcií prvú kapitolu knihy o etických dilemách, kde vysvetľuje rôzne pohľady na umelé prerušenie tehotenstva: je interrupcia vraždou? Kedy sa z oplodneného vajíčka stáva človek? Tento komplexný pohľad je nevyhnutný pre informované rozhodovanie v tak citlivej oblasti.
tags: #umely #potrat #zo #socialnych #dovodov